Marcela Kosová
členka Súdnej rady SR volená sudcami
sudkyňa trestného kolégia Krajského súdu v Bratislave
Fakty a mýty o pojednávaniach na krajských súdoch a ich vplyv na novú súdnu mapu
Senáty krajských súdov nepojednávajú až tak často. Toto konštatovanie sme počuli z úst pani ministerky spravodlivosti niekoľko krát v súvislosti s navrhovanou novou súdnou mapou vo vzťahu ku krajským súdom. Teda presnejšie, pri všetkých troch doposiaľ navrhnutých mapách v priebehu posledného roka. Navyše sme sa dozvedeli, že trestná agenda tvorí len dvanásť percent všetkej súdnej agendy. Priznám sa, že neviem, ako má naložiť s touto informáciou konkrétny obžalovaný alebo poškodený. Či majú byť hrdí, že nie sú súčasťou „hlavného prúdu“ (pozn. mainstream – označenie prevládajúceho spoločenského názoru alebo konsenzu, často používané v negatívnom zmysle), alebo naopak, majú posmutnieť, lebo tým pádom „ich“ agenda nie je až taká zaujímavá, aby mala významný vplyv na to, ako bude vyzerať nová súdna mapa.
Pozrime sa teda na fakty. Čo nám k tomu hovorí napríklad Trestný poriadok. Kolegovia netrestniaci nech prepáčia. Som trestná sudkyňa, tak použijem tentopríklad.
O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Môže urobiť rozhodnutie o odvolaní aj na zasadnutí neverejnom, ale len v zopár prípadoch. Napríklad, akodvolací súd zamietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo ak znovu podala odvolanie osoba, ktoráho už pred tým výslovne vzala späť. Ďalej,ak sa zistí, že súd rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby. Trestný poriadok pozná ešte zopár prípadov, kedy odvolací súd o odvolaní rozhodne na neverejnom zasadnutí. Ide však o malé množstvo prípadov, ktoré prichádzajú na odvolací súd.
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu aasistenta. Na verejnom zasadnutí je povinná účasť prokurátora. Obhajca obžalovaného (aj keď nie je dôvod povinnej obhajoby, ale obžalovaný obhajcu má) sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní. Verejné zasadnutie nemožno vykonať v neprítomnosti obžalovaného, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.V zásade sa obžalovaný nemusí verejného zasadnutia zúčastniť, ak však trvá na svojej prítomnosti, odvolací súd to musí rešpektovať.
Pokúsim sa to zjednodušiť. Keď odvolací súd rozhoduje o odvolaní na verejnom zasadnutí, v pojednávacej miestnosti musia byť všetci traja členovia senátu, asistent, prokurátor, obhajca a v drvivej väčšine prípadov aj obžalovaný, môžu tam byť poškodené osoby, ktoré sa o verejnom zasadnutí upovedomujú, ich splnomocnení zástupcovia a podobne. Pokiaľ je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, musí byť zabezpečená jeho eskorta a predvedenie. Odvolací súd môže na verejnom zasadnutí vypočúvať svedkov či znalcov.
Dovolím si čitateľovi ponúknuť stručný prehľad, koľko krát senáty trestného kolégia Krajského súdu v Bratislave v roku 2021, od januára po október, verejne zasadali. Bolo to 335 krát. Pripomínam, že počas tohto obdobia nešlo o „klasický rok“, kedy by sme pojednávali v štandardnom režime, keďže tu máme pandémiu. Pani ministerka obmedzila rozsah vecí, v ktorých sa mohlo verejne konať, keďže občania nemali povinnosť na súde preukazovať, že sú negatívne testovanína COVID 19. Toto obdobie trvalo spolu asi tri mesiace. Keď si k tomu pripočítame približne štyri týždne dovolenky, ktoré sudcovia v tomto období čerpali,reálne ide o obdobie nie desať, ale šesť mesiacov. V priemere sa teda na trestnom kolégiu Krajského súdu v Bratislave uskutočnilo 56 verejných zasadnutí mesačne.
Toľko fakty. Teraz si poďme veci predstavovať. Máme odvolací súd v Trnave (neviem, prečo mi práve toto mesto napadlo, keďže Krajský sú v Trnave pred rokom 1997 neexistoval). Obvodom tohto odvolacieho súdu je obvod krajov Trnava, Bratislava a Nitra. A poďme v predstavách ďalej. Čo keby napríklad bol senát zložený z jedného sudcu z Bratislavy, jedného z Nitry a jedného z Trnavy. A nech si každý sedí tam, kde sedel doteraz, nechajme im ich pracoviská. Podateľňa bude samozrejme len v Trnave, inak by sme nemali „skutočný“ náhodný výber a celá naša imaginácia by bola zbytočná. Veď keby sme nechali pracoviskám ich pôvodné obvody, celé by to bolo nezmysel, že. Aj v predstavách. Kľúčové je predsa zväčšovanie obvodov. A prihoďme k tomu ešte jeden senát, ktorý budú celý tvoriť traja sudcovia z Bratislavy a sedieť budú v Bratislave (nezabúdajme, nechali sme im v našej predstave pracovisko).
Tak. Okresný súd v Leviciach (teraz spadá pod Krajský súd v Nitre) rozhodne trestnú vec a obžalovaný a poškodený sa odvolajú. Občas to tak robia. A občas tak urobí aj prokurátor. Sudca v Leviciach zbalí spis a pošle ho (poštou alebo služobným autom) do Trnavy.
Spis máme v Trnave. V podateľni bude tento spis elektronicky náhodne pridelený na rozhodnutie o odvolaní napríklad senátu do Bratislavy, ktorý je zložený so samých Bratislavčanov. Spis poputuje do Bratislavy (poštou alebo služobným vozidlom, ale to už asi viete). Obžalovaný, poškodený ani prokurátor zatiaľ nevedia, ktoré mesto im počítač vybral. Navyše, okresný prokurátor nevie, kam má poslať „svoj“ spis na krajskú prokuratúru. Senát si vec naštuduje a zistí, že vec treba prejednať na verejnom zasadnutí. A má dve možnosti, buď určí verejné zasadnutie do Bratislavy a všetci pekne pricestujú tam, vrátane obžalovaného aj s eskortou z väznice z Nitry (tu už poštu vynechajme), alebo sa rozhodne, že účelnejšie bude vycestovať za obžalovaným a poškodeným a pojednávať tam. Ale kam ísť? Na krajský súd do Nitry, kde je tiaž pracovisko súdu Trnava, alebo rovno do Levíc? Povedzme, že si vyberú Nitru. Až teraz sa dozvie prokurátor z Levíc, kam poslať spis na krajskú prokuratúru. Viete si predstaviť, ako musí byť urobený rozvrh práce, aby boli k dispozícii na takéto situácie na každom súde voľné pojednávacie miestnosti. Ale dajme tomu, že šťastena je na našej strane a pojednávačkusme zohnali. A tým, či pôjde so senátom aj asistentka z Bratislavy, alebo budú na každom súde „rezervné“ asistentky na takéto prípady, sa radšej nezaoberajme. Lenže, keď má celý senát aj so spisom pod pazuchou vycestovať pojednávať do Nitry, asi toho v ten deň už veľa nespraví. A vôbec nie je isté, či nebude potrebné vec z nejakého dôvodu odročiť.
Zložité? Zdá sa. A to sme ešte do toto nezakomponovali senát, v ktorom sú členovia rozhádzaní po celom bývalom západokraji, a teda kým sa každý z nich dostane k spisu, ubehne nejaký čas. A sme znovu pri cestovaní. Buď si pocestuje spis, alebo členovia senátu za ním. A potom sa ešte musia spolu niekde stretnúť skôr, ako sa rozhodnú, čo s vecou ďalej.
Nezabúdajte, stále si veci len predstavujeme. Takže si skúste predstaviť aj to, ako toto celé putovanie spisov, sudcov a účastníkov zrýchli a zefektívni konanie a prinesie oveľa oveľakvalitnejšie rozhodnutia, aké tu máme teraz. Máte? Lebo ja nie.....
V Bratislave, 08.11.2021
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.