JUDr. Ján Golian, PhD.
sudca Krajského súdu v Bratislave
(do 31.01.2021 predseda Okresného súdu Bratislava I)
K preverovaniu stavu súdneho konania vo veci poškodeného Ernesta Valka ministerkou spravodlivosti
Dňa 05.12.2021 vyšiel v denníku SME článok pod názvom “Súd odkladá prípad vraždy právnika Valka na rok 2023. Nemá naň čas” Z textu článku je zrejmé, že sa jeho autor pozastavuje na skutočnosťou, že v takejto závažnej veci súd nekoná a že si sudca dovolil uviesť, že vec bude pravdepodobne prejednávať až v roku 2023. Až do tohto momentu u mňa článok nevyvolal zvýšenú pozornosť. Chronická preťaženosť Okresného súdu Bratislava I je všeobecne známou skutočnosťou. Následne je však z textu zrejmé, že sa jeho autor dotazoval na túto trestnú vec aj ministerky spravodlivosti, ktorá sa podľa textu článku vyjadrila, že situáciu preverí.
V tomto ohľade ma vyjadrenie ministerky spravodlivosti zaujalo, a to najmä v kontexte čo vlastne chce pani ministerka preverovať? Bude sa dotazovať sudcu, či má naštudovaný spis? Dá mu pokyn, aby v tejto trestnej veci konal prednostne? (nemá na to právo). Bude dávať podnet Súdnej rade SR, aby preskúmala sudcovu spôsobilosť? Bude kontaktovať podpredsedu súdu, aby vykonával nad vecou dohľad? (asi najpravdepodobnejšia a jediná reálna možnosť).
Kto je zodpovedný?
V každom prípade by bolo vhodné nájsť vinníka, kto je za tento stav zodpovedný a v tomto ohľade viem poskytnúť svoj názor na vec. Zodpovedné je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho vrcholoví predstavitelia - v súčasnosti už jeden a pol roka je touto osobou Mgr. Mária Kolíková (ale nastavením výberu sudcov je spoluzodpovedná už od marca 2016). Uvedomujem si vážnosť svojho tvrdenia, takže prejdeme k faktom. Okresný súd Bratislava I je dlhodobo najzaťaženejším súdom v Slovenskej republike (túto skutočnosť v zásade nespochybňuje nikto) a je potrebné aby bol zabezpečený plynulý prechod agendy zo sudcov, ktorí odchádzajú na tých, ktorí prichádzajú. Uvedené bolo vždy problematické a právna úprava v zásade absolútne nereflektovala na časové potreby dopĺňania sudcovského stavu, ktoré by malo byť plynulé.
V minulom volebnom období prišla Vláda SR (ktorej, členkou bola ako štátna tajomníčka súčasná ministerka spravodlivosti) s ideou, že očiste justície pomôžu hromadné výberové konania (zákon č. 152/2017 Z.z., ktorým sa menil § 28 zákona 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich), kde sa vytvorí databáza uchádzačov, ktorí plynulo doplnia výpadok sudcu na konkrétnom súde. Po uplynutí času 4 rokov môžeme hodnotiť, že zámer sa nevydaril. Výber a menovanie sudcov je najpomalšie, aké kedy bolo a zmena je v nedohľadne. V priemere ubehne od vyhlásenia výberového konania do menovania kandidáta na sudcu viac ako kalendárny rok. Na druhú misku pomyselných justičných váh, je potrebné si dať znenie § 51 ods. 4, písm. a) zákona 757/2004 Z. z. o súdoch, podľa ktorého je súd povinný prideliť veci novému zákonnému sudcovi v prípade neprítomnosti zákonného sudcu po dobu dlhšiu ako 6 týždňov. Teda po odídenom sudcovi sa po 6 týždňoch jeho nevybavená agenda prerozdelí. Medzi koho? No medzi tých sudcov čo ostali. Nie je teda na Okresnom súde Bratislava I nič výnimočné, že sudca sa morí so svojou agendou, zníži si stav oddelenia na 300 nevybavených vecí a behom dňa mu pribudne z dôvodu odchodu iného sudcu bez náhrady (keďže táto je pomalá) od 50 do 200 spisov. Len tak. Zo dňa na deň. Motivujúce, že?
Prečo je hromadné výberové konanie problém
Koná sa iba dvakrát do roka pre každý obvod krajského súdu. Absolútne popiera špecializáciu sudcov (uchádzači v čase výberového konania netušia, na ktorý súd budú zaradení nie to ešte akú agendu budú vybavovať). Následne ich ešte musí preveriť Súdna rada SR (majetkovo, osobnostne, kontakt s organizovaným zločinom) či sú sudcovsky spôsobilí. Potom sú uchádzači podľa poradia v databáze oslovovaní s výberom súdov, na ktorom sú voľné pridelené miesta sudcu. Ak dajú na pridelenie na konkrétny súd súhlas, sú predložení na vymenovanie Prezidentke SR. Stratili ste sa? Nečudujem sa Vám.
Celý vyššie popísaný postup vedie k tomu, že uchádzačov je menej ako v minulosti, výber je pomalý a úzky. Aby si niekto nemyslel, že som proti transparentnému výberu sudcov. To v žiadnom prípade. Je však potrebné jedným dychom dodať, že asi neexistuje transparentnejší výber ústavného činiteľa v rámci výberového konania, ako je to pri sudcoch.
Čo by veci pomohlo, je vrátiť možnosť vypisovať výberové konanie späť jednotlivým súdom. Umožniť jednotlivým súdom vytvoriť si databázu vlastných uchádzačov, pričom uchádzač by mohol figurovať aj v databázach viacerých súdov s tým, že vymenovaním do funkcie na akýkoľvek súd je vyškrtnutá takáto osoba z každej databázy. Stále by ministerstvo malo kontrolu nad výberovými konaniami, nakoľko spôsob kreovania výberovej komisie je z môjho pohľadu nie súčasným pálčivým problémom a zloženie výberovej komisie výkonná moc jednoznačne ovláda 2 členovia navrhnutí ministrom, 2 Súdnou radou SR a 1 člen sudcovskou radou príslušného súdu.
Rovnako by výber urýchlilo, keby už k prihláške na výberové konanie boli uchádzači povinní zaslať podklady na ich preverenie, nech to môže súdna rad avykonávať v predstihu a stanoviť časovú platnosť preverenia súdnej rady uchádzača.
Späť k prípadu Valko a situácii na Okresnom súde Bratislava I
Na Okresnom súde Bratislava I je momentálne vo výkone 37 sudcov (stav k 07.12.2021, kedy prebehlo ostatné menovanie Prezidentkou SR) z počtu 49 miest. Teda stav je - 12 sudcov. Keď som ako uchádzač o miesto predsedu súdu v roku 2019 absolvoval výberové konanie, predložil som výberovej komisii materiál, kde som popísal konkrétne kroky, ako vyriešiť reštančné veci (problém ako pri E. Valkovi je na všetkých úsekoch súdu). Žiadny z mojich návrhov sa do praxe neaplikoval a stav sa postupom času a priebehom hromadných výberových konaní zhoršil (len pri akcii Búrka prišiel tento súd zo dňa na deň o piatich sudcov a v plnej nahote odhalil problém, že súčasný výber sudcov nie je schopný adekvátne a včas na problém zareagovať). V súčasnej dobe nie je nič výnimočné, že kolegovia na Okresnom súde Bratislava I odročujú/vytyčujú pojednávania na rok 2023. Logicky teda všetok nápad z roku 2022 sa stane reštančným.
Pri prípade poškodeného Ernesta Valka sa ešte zastavím. Pred rokom 2017 boli na Okresný súd Bratislava I podané obžaloby, o ktorých ešte nebolo doposiaľ rozhodnuté. Konkrétne sa jedná o celkovo 261 trestných vecí a 485 osôb, ktoré sú nevybavené a boli podané na súd skôr, ako vražda poškodeného Ernesta Valka. Zákonný sudca v tomto prípade neurobil nič výnimočné a bol úprimný (za čo má môj obdiv), kedy uviedol, že nie je v jeho objektívnych možnostiach konať skôr.
Nakoniec si Vám pani ministerka dovolím položiť otázku. Preveríte aj zvyšných 261 trestných vecí, ktoré napadli na Okresný súd Bratislava I pred prípadom vraždy Ernesta Valka? Alebo sú to občania inej kategórie? V každom prípade, keď ste sa už takto vyjadrili, tak by ste sa asi mali na tie zvyšné (nie len trestné) veci pozrieť, pretože skutočnosť, že veci sa na tomto súde tak dlho vybavujú je v časoch (2010 - 2012) a od roku 2016 aj Vašou zodpovednosťou a z hľadiska prijatej právnej úpravy z môjho pohľadu majoritnou (úprava výberových konaní sa po Vašom odchode z MS SR v roku 2018 nemenila). Tiež je potrebné podotknúť, že o určenie nových miest sudcov som ako predseda súdu za dva a pol roka žiadal osemnásťkrát.
P.S. Keby odpoveď ministerky znela, že to vyrieši súdna mapa, tak tomu nie je tak. Situáciu na Okresnom súde Bratislava I súdna mapa nevyrieši, nakoľko prerozdeľovať sa majú spisy staršie ako rok 2015 a trestné vôbec.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.