K rozdielom medzi trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestným činom podvodu

 

V praxi sa stá­le čas­tej­šie mož­no stret­núť s prí­pad­mi v kto­rých pá­cha­teľ zís­ka cu­dziu vec tres­tným či­nom (spra­vid­la tres­tným či­nom krá­de­že ale­bo tres­tným či­nom spre­ne­ve­ry) a nás­led­ne tak­to zís­ka­nú vec pre­dá­va inej oso­be, pri­čom ku­pu­jú­ce­mu za­ta­jí pô­vod ve­ci v tres­tnom či­ne. Je po­mer­ne spor­né, ako ten­to nás­led­ný pre­daj tres­tným či­nom zís­ka­nej ve­ci práv­ne kva­li­fi­ko­vať, pri­čom v praxi sa za­čí­na pre­sa­dzo­vať práv­ny ná­zor, že by ma­lo ísť o trest­ný čin le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (účin­né­ho od 01.01.2021), na­koľ­ko pá­cha­teľ mal pre­dá­va­jú­ce­mu za­ta­jiť pô­vod ve­ci v tres­tnej čin­nos­ti. Ten­to práv­ny ná­zor po­va­žu­jem za nes­práv­ny.

            Za všet­ky prí­pa­dy mož­no uviesť je­den, v kto­rom bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba na kon­krét­nu oso­bu pre trest­ný čin krá­de­že pod­ľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jed­no­čin­nom sú­be­hu s tres­tným či­nom le­ga­li­zá­cie vý­no­sov z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák., na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že (skut­ko­vá ve­ta je krá­te­ná),

            v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se od 29.11.2020 do 09.04.2021 od­cu­dzil ob­ža­lo­va­ný v pries­to­roch svoj­ho za­mes­tna­nia, kto­ré vy­ko­ná­val na ad­re­se Bra­tis­la­va.... no­vý mo­bil­ný te­le­fón zn. App­le iP­ho­ne v hod­no­te 1.200 euro, pa­tria­ci je­ho za­mes­tná­va­te­ľo­vi spo­loč­nos­ti M s.r.o....., čím spo­loč­nos­ti M s.r.o spô­so­bil ško­du vo vý­ške 1.200 euro a uve­de­ný mo­bil­ný te­le­fón na­priek to­mu, že ve­del, že po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti, dňa 10.04.2021 pre­dal v ori­gi­nál­nom ba­le­ní s prís­lu­šen­stvom za vý­raz­ne niž­šiu su­mu vo vý­ške 800 euro poš­ko­de­nej N. H., pri­čom ju ubez­pe­čil, že to­var ne­po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti, čím poš­ko­de­nej N. H. spô­so­bil ško­du vo vý­ške 800 euro.

        V pr­vom ra­de je pot­reb­né uviesť, že pri ta­kých­to skut­ko­vých okol­nos­tiach pôj­de vždy o dva sa­mos­tat­né skut­ky a o dva sa­mos­tat­né tres­tné či­ny spá­cha­né vo viac­čin­nom a nie jed­no­čin­nom sú­be­hu. Vy­ššie uve­de­né skut­ko­vé okol­nos­ti te­da ma­li byť správ­ne roz­de­le­né do dvoch sa­mos­tat­ných skut­kov, pri­čom pr­vý sku­tok mal pok­rý­vať trest­ný čin krá­de­že a dru­hý sku­tok za­se okol­nos­ti pre­da­ja mo­bil­né­ho te­le­fó­nu inej oso­be.

      Po­kiaľ chce pro­ku­rá­tor kva­li­fi­ko­vať dru­hý sku­tok ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti, po­tom mu­sí vždy skut­ko­vo roz­de­liť ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rým prí­de k zís­ka­niu ve­ci tres­tným či­nom (tzv. hlav­ný, či zdro­jo­vý trest­ný čin) od ko­na­nia, kto­rým dôj­de k rôz­nym dis­po­zí­ciám s tak­to zís­ka­nou ve­cou, kto­ré by moh­li napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti (tzv. nás­led­ný trest­ný čin). V ta­kých­to prí­pa­doch ide vždy o viac­čin­ný sú­beh hlav­né­ho a nás­led­né­ho tres­tné­ho či­nu, pri­čom ak je ur­či­té za­krý­va­cie ko­na­nie pria­mo sú­čas­ťou hlav­né­ho tres­tné­ho či­nu, pôj­de iba o je­den sku­tok a je­den trest­ný čin. Nap­rík­lad ak pá­cha­teľ zís­ka­va fi­nan­čné pros­tried­ky pá­cha­ním tres­tné­ho či­nu spre­ne­ve­ry a jej sú­čas­ťou sú aj ma­chi­ná­cie s úč­tov­ný­mi dok­lad­mi z dô­vo­du, aby všet­ko úč­tov­ne „se­de­lo“, pôj­de iba o je­den sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin spre­ne­ve­ry s tým, že ma­chi­ná­cie s úč­tov­níc­tvom nie sú, sa­mé oso­be, už iným, ďal­ším skut­kom, kto­rý by mo­hol byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti (po­kiaľ však exis­tu­je nás­led­ný dru­hý sku­tok, kto­rý vy­ka­zu­je zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti, po­tom ten­to dru­hý sku­tok mô­že byť spá­cha­ný aj v jed­no­čin­nom sú­be­hu s iným tres­tným či­nom, t. j. nie v jed­no­čin­nom sú­be­hu s tzv. hlav­ným, či zdro­jo­vým tres­tným či­nom, ale v jed­no­čin­nom sú­be­hu s tres­tným či­nom, kto­rý pos­lú­žil ako sú­časť le­ga­li­zač­né­ho pro­ce­su – nap­rík­lad pá­cha­teľ zís­ka fi­nan­čné pros­tried­ky z pre­da­ja drog – to je hlav­ný trest­ný čin – kto­ré nás­led­ne vlo­ží do svoj­ho pod­ni­ka­nia a zmie­ša s le­gál­ne zís­ka­ný­mi fi­nan­čný­mi pros­tried­ka­mi z pod­ni­ka­teľ­skej čin­nos­ti a vy­tvo­rí im úč­tov­nú le­gen­du ich zís­ka­nia s na­vý­še­ný­mi vý­dav­ka­mi a po­tom ich zda­ňu­je a doš­lo by ta­kým ko­na­ním k zní­že­niu sku­toč­nej vlas­tnej da­ňo­vej po­vin­nos­ti pá­cha­te­ľa – moh­lo by ísť o dru­hý sku­tok, kto­rý by mo­hol vy­ka­zo­vať zna­ky jed­no­čin­né­ho sú­be­hu tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti a tres­tné­ho či­nu skrá­te­nia da­ne).

            Tej­to prob­le­ma­ti­ke sme sa už pod­rob­ne ve­no­va­li tu:

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a1020-le­ga­li­za­cia-vy­no­sov-z-tres­tnej-cin­nos­ti-a-prin­cip-ne-bis-in-idem-a-za­kaz-se­baob­vi­no­va­nia

http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a782-le­ga­li­za­cia-prij­mu-z-tres­tnej-cin­nos­ti-a-ulo­ze­nie-fi­nan­cnych-pros­tried­kov-na-ban­ko­vom-uc­te-ap­li­kac­ne-prob­le­my

Pod­sta­tou toh­to prís­pev­ku je však hlav­ne to, za­my­slieť sa v krát­kos­ti nad tým, či sku­tok spo­čí­va­jú­ci iba v nás­led­nom pre­da­ji od­cu­dze­nej ve­ci tre­tej oso­be, kto­rá ne­má ve­do­mosť o tom, že vec po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti, mož­no práv­ne po­sú­diť ako trest­ný čin le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti ale­bo by pri­már­ne moh­lo ísť o spá­chanie iné­ho tres­tné­ho či­nu.

            Pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti do­pus­tí ten, kto za­ta­jí exis­ten­ciu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti naj­mä tým, že za­ta­jí jej pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti, jej umies­tne­nie ale­bo vlas­tníc­ke prá­vo ale­bo iné prá­vo k nej.

        Vo vy­ššie uve­de­nom prí­pa­de (ako aj vo všet­kých iných ob­dob­ných prí­pa­doch), pá­cha­teľ pre­dá­va vec po­chá­dza­jú­cu z tres­tné­ho či­nu, pri­čom slov­ne uis­ťu­je ku­pu­jú­ce­ho, že sa ne­má čo­ho obá­vať, na­koľ­ko vec ne­po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti (a kúp­na ce­na je niž­šia nap­rík­lad z dô­vo­du, že pre­dá­va­jú­ci pot­re­bu­je okam­ži­te fi­nan­čné pros­tried­ky a po­dob­ne). V ta­kých­to prí­pa­doch sa po­tom vy­vo­dzu­je, že pá­cha­teľ „za­ta­jil exis­ten­ciu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti a to tak, že za­ta­jil jej pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti“, čím by ma­li byť napl­ne­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák.

       Pod­ľa môj­ho ná­zo­ru, je však ta­ká­to práv­na kva­li­fi­ká­cia v ta­kých­to prí­pa­doch nes­práv­na, na­koľ­ko pá­cha­teľ ku­pu­jú­ce­ho iba slov­ne uvá­dza do omy­lu v tom sme­re, že pre­dá­va­ná vec ne­po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti, av­šak žiad­ne „za­ta­jo­va­cie“ (za­krý­va­cie) ko­na­nie vo vzťa­hu k pre­dá­va­nej ve­ci, kto­rá bo­la zís­ka­ná tres­tnou čin­nos­ťou, ne­vy­ko­ná­va.

            Pri tres­tnom či­ne le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. je nut­né zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty „za­ta­jil exis­ten­ciu ve­ci, kto­rá je vý­no­som z tres­tnej čin­nos­ti a to tak, že za­ta­jil jej pô­vod v tres­tnej čin­nos­ti“ vy­kla­dať tak, že tu proti­práv­ne (za­krý­va­cie, či za­ta­jo­va­cie) ko­na­nie pá­cha­te­ľa sme­ru­je vo­či ve­ci a nie vo­či oso­be, kto­rá sa nás­led­ne sta­ne jej na­do­bú­da­te­ľom (ku­pu­jú­cim). Ale­bo po­ve­da­né inak, pre napl­ne­nie tých­to zna­kov je pot­reb­né, aby pá­cha­teľ vy­ko­nal ak­tív­ne (úmy­sel­né) ko­na­nie za­me­ra­né vo­či ve­ci po­chá­dza­jú­cej z tres­tnej čin­nos­ti, te­da, aby vy­ko­nal nie­čo oh­ľad­ne ve­ci, čo bu­de mať za nás­le­dok sku­toč­nosť, že bu­de sťa­že­né zis­te­nie, že vec po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti.

To­to kon­krét­ne za­krá­va­cie ko­na­nie pá­cha­te­ľa nás­led­ne spô­so­bí, že vec bu­de vy­ka­zo­vať zna­ky le­gál­nos­ti. Nap­rík­lad pri mo­to­ro­vých vo­zid­lách pá­cha­teľ fal­šu­je, či poz­me­ňu­je iden­ti­fi­ká­to­ry (nap­rík­lad VIN čís­la), fal­šu­je dok­la­dy od vo­zid­la a po­dob­ne s tým, že od­ha­liť ta­ké­to ko­na­nie len vi­zuál­nou kon­tro­lou vo­zid­la je čas­to pre ku­pu­jú­ce­ho ne­mož­né. Mô­že ísť aj nap­rík­lad o fal­šo­va­nie rôz­nych dok­la­dov o pô­vo­de k iným od­cu­dze­ným ve­ciam (nap­rík­lad aj lis­tin­ných dok­la­dov o pô­vo­de pre­dá­va­ných ži­vo­čí­chov), kto­ré vy­tvá­ra­jú zda­nie pra­vos­ti ve­ci, či zda­nie le­gál­ne­ho zís­ka­nia ve­ci.

Pod­stat­né pre práv­nu kva­li­fi­ká­ciu je tu to, že za­krý­va­cie (za­ta­jo­va­cie) ko­na­nie pá­cha­te­ľa sme­ru­je vo­či ve­ci a je spo­je­né s ta­kým ko­na­ním pá­cha­te­ľa, kto­ré­ho úmys­lom je vec le­ga­li­zo­vať, t. j. za­strieť to, že vec po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti. Ta­ké­to ko­na­nie sme­ru­je pro­ti ve­ci, na­koľ­ko prá­ve vec sa má le­ga­li­zo­vať a pre­to le­ga­li­zá­ciou vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. ne­mô­že byť iba to, že pá­cha­teľ v po­zí­cii pre­dá­va­jú­ce­ho slov­ne uis­tí ku­pu­jú­ce­ho, že vec ne­po­chá­dza z tres­tnej čin­nos­ti, ale inak, vo vzťa­hu k ve­ci, neur­bí nič, či by bo­lo mož­né ozna­čiť za le­ga­li­zač­né proti­práv­ne ko­na­nie.

V prí­pa­doch, v kto­rých je iba slov­ne kla­ma­ný poš­ko­de­ný zo stra­ny pá­cha­te­ľa, av­šak vo vzťa­hu k tres­tným či­nom zís­ka­nej ve­ci nie je vy­ko­na­né žiad­ne za­ta­jo­va­cie ko­na­nie pá­cha­te­ľa, by pre­to pri­már­ne ma­lo ísť o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu pod­vo­du pod­ľa § 221 Tr. zák. a nie tres­tné­ho či­nu le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti.

 

           

 

Diskusia