V praxi sa stále častejšie možno stretnúť s prípadmi v ktorých páchateľ získa cudziu vec trestným činom (spravidla trestným činom krádeže alebo trestným činom sprenevery) a následne takto získanú vec predáva inej osobe, pričom kupujúcemu zatají pôvod veci v trestnom čine. Je pomerne sporné, ako tento následný predaj trestným činom získanej veci právne kvalifikovať, pričom v praxi sa začína presadzovať právny názor, že by malo ísť o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (účinného od 01.01.2021), nakoľko páchateľ mal predávajúcemu zatajiť pôvod veci v trestnej činnosti. Tento právny názor považujem za nesprávny.
Za všetky prípady možno uviesť jeden, v ktorom bola podaná obžaloba na konkrétnu osobu pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom legalizácie výnosov z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že (skutková veta je krátená),
v presne nezistenom čase od 29.11.2020 do 09.04.2021 odcudzil obžalovaný v priestoroch svojho zamestnania, ktoré vykonával na adrese Bratislava.... nový mobilný telefón zn. Apple iPhone v hodnote 1.200 euro, patriaci jeho zamestnávateľovi spoločnosti M s.r.o....., čím spoločnosti M s.r.o spôsobil škodu vo výške 1.200 euro a uvedený mobilný telefón napriek tomu, že vedel, že pochádza z trestnej činnosti, dňa 10.04.2021 predal v originálnom balení s príslušenstvom za výrazne nižšiu sumu vo výške 800 euro poškodenej N. H., pričom ju ubezpečil, že tovar nepochádza z trestnej činnosti, čím poškodenej N. H. spôsobil škodu vo výške 800 euro.
V prvom rade je potrebné uviesť, že pri takýchto skutkových okolnostiach pôjde vždy o dva samostatné skutky a o dva samostatné trestné činy spáchané vo viacčinnom a nie jednočinnom súbehu. Vyššie uvedené skutkové okolnosti teda mali byť správne rozdelené do dvoch samostatných skutkov, pričom prvý skutok mal pokrývať trestný čin krádeže a druhý skutok zase okolnosti predaja mobilného telefónu inej osobe.
Pokiaľ chce prokurátor kvalifikovať druhý skutok ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, potom musí vždy skutkovo rozdeliť konanie páchateľa, ktorým príde k získaniu veci trestným činom (tzv. hlavný, či zdrojový trestný čin) od konania, ktorým dôjde k rôznym dispozíciám s takto získanou vecou, ktoré by mohli napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti (tzv. následný trestný čin). V takýchto prípadoch ide vždy o viacčinný súbeh hlavného a následného trestného činu, pričom ak je určité zakrývacie konanie priamo súčasťou hlavného trestného činu, pôjde iba o jeden skutok a jeden trestný čin. Napríklad ak páchateľ získava finančné prostriedky páchaním trestného činu sprenevery a jej súčasťou sú aj machinácie s účtovnými dokladmi z dôvodu, aby všetko účtovne „sedelo“, pôjde iba o jeden skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin sprenevery s tým, že machinácie s účtovníctvom nie sú, samé osobe, už iným, ďalším skutkom, ktorý by mohol byť právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (pokiaľ však existuje následný druhý skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, potom tento druhý skutok môže byť spáchaný aj v jednočinnom súbehu s iným trestným činom, t. j. nie v jednočinnom súbehu s tzv. hlavným, či zdrojovým trestným činom, ale v jednočinnom súbehu s trestným činom, ktorý poslúžil ako súčasť legalizačného procesu – napríklad páchateľ získa finančné prostriedky z predaja drog – to je hlavný trestný čin – ktoré následne vloží do svojho podnikania a zmieša s legálne získanými finančnými prostriedkami z podnikateľskej činnosti a vytvorí im účtovnú legendu ich získania s navýšenými výdavkami a potom ich zdaňuje a došlo by takým konaním k zníženiu skutočnej vlastnej daňovej povinnosti páchateľa – mohlo by ísť o druhý skutok, ktorý by mohol vykazovať znaky jednočinného súbehu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestného činu skrátenia dane).
Tejto problematike sme sa už podrobne venovali tu:
Podstatou tohto príspevku je však hlavne to, zamyslieť sa v krátkosti nad tým, či skutok spočívajúci iba v následnom predaji odcudzenej veci tretej osobe, ktorá nemá vedomosť o tom, že vec pochádza z trestnej činnosti, možno právne posúdiť ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo by primárne mohlo ísť o spáchanie iného trestného činu.
Podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. sa trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti dopustí ten, kto zatají existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti najmä tým, že zatají jej pôvod v trestnej činnosti, jej umiestnenie alebo vlastnícke právo alebo iné právo k nej.
Vo vyššie uvedenom prípade (ako aj vo všetkých iných obdobných prípadoch), páchateľ predáva vec pochádzajúcu z trestného činu, pričom slovne uisťuje kupujúceho, že sa nemá čoho obávať, nakoľko vec nepochádza z trestnej činnosti (a kúpna cena je nižšia napríklad z dôvodu, že predávajúci potrebuje okamžite finančné prostriedky a podobne). V takýchto prípadoch sa potom vyvodzuje, že páchateľ „zatajil existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti a to tak, že zatajil jej pôvod v trestnej činnosti“, čím by mali byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
Podľa môjho názoru, je však takáto právna kvalifikácia v takýchto prípadoch nesprávna, nakoľko páchateľ kupujúceho iba slovne uvádza do omylu v tom smere, že predávaná vec nepochádza z trestnej činnosti, avšak žiadne „zatajovacie“ (zakrývacie) konanie vo vzťahu k predávanej veci, ktorá bola získaná trestnou činnosťou, nevykonáva.
Pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. je nutné znaky skutkovej podstaty „zatajil existenciu veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti a to tak, že zatajil jej pôvod v trestnej činnosti“ vykladať tak, že tu protiprávne (zakrývacie, či zatajovacie) konanie páchateľa smeruje voči veci a nie voči osobe, ktorá sa následne stane jej nadobúdateľom (kupujúcim). Alebo povedané inak, pre naplnenie týchto znakov je potrebné, aby páchateľ vykonal aktívne (úmyselné) konanie zamerané voči veci pochádzajúcej z trestnej činnosti, teda, aby vykonal niečo ohľadne veci, čo bude mať za následok skutočnosť, že bude sťažené zistenie, že vec pochádza z trestnej činnosti.
Toto konkrétne zakrávacie konanie páchateľa následne spôsobí, že vec bude vykazovať znaky legálnosti. Napríklad pri motorových vozidlách páchateľ falšuje, či pozmeňuje identifikátory (napríklad VIN čísla), falšuje doklady od vozidla a podobne s tým, že odhaliť takéto konanie len vizuálnou kontrolou vozidla je často pre kupujúceho nemožné. Môže ísť aj napríklad o falšovanie rôznych dokladov o pôvode k iným odcudzeným veciam (napríklad aj listinných dokladov o pôvode predávaných živočíchov), ktoré vytvárajú zdanie pravosti veci, či zdanie legálneho získania veci.
Podstatné pre právnu kvalifikáciu je tu to, že zakrývacie (zatajovacie) konanie páchateľa smeruje voči veci a je spojené s takým konaním páchateľa, ktorého úmyslom je vec legalizovať, t. j. zastrieť to, že vec pochádza z trestnej činnosti. Takéto konanie smeruje proti veci, nakoľko práve vec sa má legalizovať a preto legalizáciou výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. c) Tr. zák. nemôže byť iba to, že páchateľ v pozícii predávajúceho slovne uistí kupujúceho, že vec nepochádza z trestnej činnosti, ale inak, vo vzťahu k veci, neurbí nič, či by bolo možné označiť za legalizačné protiprávne konanie.
V prípadoch, v ktorých je iba slovne klamaný poškodený zo strany páchateľa, avšak vo vzťahu k trestným činom získanej veci nie je vykonané žiadne zatajovacie konanie páchateľa, by preto primárne malo ísť o podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. a nie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.