Definičné kritériá zločineckej skupiny

 

JUDr. Pa­vol Grá­čik, ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

JUDr. Na­mir Alyas­ry, PhD., ad­vo­kát so síd­lom v Nit­re

                                       De­fi­nič­né kri­té­ria zlo­či­nec­kej sku­pi­ny

Tak, ako v iných ob­las­tiach prá­va, je mož­né aj v tres­tnom prá­ve a je­ho ap­li­ká­cii ba­dať is­té for­my tren­dov, na­neš­tas­tie aj v rám­ci práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­kov zo stra­ny OČTK. Slov­ko „na­neš­ťas­tie“ v pred­chá­dza­jú­cej ve­te sme pou­ži­li z dô­vo­du, že práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­kov ako tres­tných či­nov by ne­ma­la po­dlie­hať tren­dom, či mo­men­tál­nym ná­la­dám ap­li­kan­tov prá­va, ale po­dlie­hať by ma­la vý­luč­ne zá­ko­nu. Tak, ako bo­lo pred 10 rok­mi v tren­de z opatr­nos­ti a mož­né­ho oh­ro­ze­nia poš­ko­de­ných vzná­šať ob­vi­ne­nia (a navr­ho­vať vä­zob­né stí­ha­nie) pre pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia aj v si­tuáciách, ke­dy iš­lo o pries­tup­ky, je pod­ľa náš­ho ná­zo­ru os­tat­né dva ro­ky „v tren­de“ vzná­šať ob­vi­ne­nie za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na a to aj v si­tuáciách, ke­dy pod­ľa náš­ho ná­zo­ru napl­ne­nie zna­kov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny nie je preu­ká­za­né a to ani v mie­re (kva­li­te) ne­vyh­nut­nej na vzne­se­nie ob­vi­ne­nia. Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru, u mno­hých tak­to kva­li­fi­ko­va­ných skut­kov by moh­lo ísť o spolu­pá­cha­teľ­stvo, prí­pad­ne o pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti for­mou or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, nie však o exis­ten­ciu ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia – zlo­či­nec­kej sku­pi­ny.

Na úvod po­le­mi­ky si do­vo­ľu­je­me vno­riť sa ok­ra­jo­vo do teórie tres­tné­ho prá­va. Tres­tnop­ráv­na náu­ka, ako aj Trest­ný zá­kon rie­šia si­tuáciu, ke­dy sa na pá­cha­ní tres­tnej čin­nos­ti po­die­ľa via­cej pá­cha­te­ľov. Spolu­pá­cha­teľ­stvo a účas­tníc­tvo sub­su­mu­je­me pod po­jem tres­tná sú­čin­nosť. Tres­tnú sú­čin­nosť mož­no pri­tom de­fi­no­vať ako prí­pa­dy, keď sa na tres­tnom či­ne zú­čas­tňu­je viac spolu­pá­cha­te­ľov ale­bo ved­ľa pá­cha­te­ľa (spolu­pá­cha­te­ľov) iné oso­by naj­mä tým, že trest­ný čin pá­cha­te­ľa ale­bo spolu­pá­cha­te­ľov úmy­sel­ne vy­vo­lá­va­jú, ale­bo ta­ký trest­ný čin uľah­ču­jú či pod­po­ru­jú, zu­žit­ku­jú vý­no­sy z tres­tné­ho či­nu ale­bo pá­cha­te­ľom tres­tných či­nov ale­bo oso­bám na ňom zú­čas­tne­ným uľah­ču­jú unik­núť tres­tné­mu stí­ha­niu, ale­bo tres­tu[1]. Všet­ci spolu­pá­cha­te­lia sú po­su­dzo­va­ní tres­tnop­ráv­ne ek­vi­va­len­tne. Účas­tní­ci na tres­tnom či­ne sú z hľa­dis­ka tres­tnej zod­po­ved­nos­ti po­su­dzo­va­ní rov­na­ko ako pá­cha­teľ.

Vy­ššou for­mou pá­chania tres­tnej čin­nos­ti než spolu­pá­cha­teľ­stvo je pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou.

Pod­ľa § 129 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie spol­če­nie naj­me­nej troch osôb na účel spá­chania tres­tné­ho či­nu, s ur­či­tou deľ­bou ur­če­ných úloh me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi sku­pi­ny, kto­rej čin­nosť sa v dôs­led­ku to­ho vy­zna­ču­je plá­no­vi­tos­ťou a koor­di­no­va­nos­ťou, čo zvy­šu­je prav­de­po­dob­nosť ús­peš­né­ho spá­chania tres­tné­ho či­nu.

Pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti v tej­to for­me pred­sta­vu­je pod­ľa §138 písm. i) Tres­tné­ho zá­ko­na oso­bit­ný kva­li­fi­kač­ný mo­ment, te­da ak u kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu Trest­ný zá­kon v oso­bit­nej čas­ti pred­pok­la­dá aj pá­chanie tres­tné­ho či­nu zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia, má tá­to for­ma pá­chania tres­tnej čin­nos­ti za nás­le­dok zme­nu v práv­nej kva­li­fi­ká­cii zo zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty na kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu to­ho - kto­ré­ho spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu.

Vo vzťa­hu k zlo­či­nec­kej sku­pi­ne mož­no pri­tom ho­vo­riť o duál­nom vply­ve na po­su­dzo­va­nie tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­te­ľov.

Pod­ľa § 129 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na zlo­či­nec­kou sku­pi­nou sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie štruk­tú­ro­va­ná sku­pi­na naj­me­nej troch osôb, kto­rá exis­tu­je po­čas ur­či­té­ho ča­so­vé­ho ob­do­bia a ko­ná koor­di­no­va­ne s cie­ľom spá­chať je­den ale­bo via­cej zlo­či­nov, trest­ný čin le­ga­li­zá­cie vý­no­su z tres­tnej čin­nos­ti pod­ľa § 233 ale­bo niek­to­rý z tres­tných či­nov ko­rup­cie pod­ľa ôs­mej hla­vy tre­tie­ho di­elu oso­bit­nej čas­ti na úče­ly pria­me­ho ale­bo ne­pria­me­ho zís­ka­nia fi­nan­čnej ale­bo inej vý­ho­dy.

Pá­chanie iných tres­tných či­nov člen­mi zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pred­sta­vu­je jed­nak kva­li­fi­kač­ný mo­ment pros­tred­níc­tvom za­stre­šu­jú­ce­ho poj­mu – ne­bez­peč­né zos­ku­pe­nie pod­ľa § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a te­da v prí­pa­de, ak Trest­ný zá­kon v oso­bit­nej čas­ti u to­ho kto­ré­ho tres­tné­ho či­nu pred­pok­la­dá kva­li­fi­ko­va­nie tres­tné­ho či­nu aj ako pá­cha­né­ho for­mou ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia, ob­dob­ne ako u čle­nov or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny to má vplyv na zme­nu zo zá­klad­nej do kva­li­fi­ko­va­nej skut­ko­vej pod­sta­ty (a tre­ba po­ve­dať, že vo vý­raz­ne sprís­ne­nej tres­tnej sadz­be) to­ho kto­ré­ho tres­tné­ho či­nu.

Ďal­ším dôs­led­kom člen­stva, čin­nos­ti pre, ale­bo pod­po­ry zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, je však aj sa­mos­tat­ná tres­tná zod­po­ved­nosť pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na. Zá­kon te­da ne­vy­ža­du­je pá­chanie akej­koľ­vek inej tres­tnej čin­nos­ti zo stra­ny pá­cha­te­ľa, ale na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pos­ta­ču­je, ak je niek­to čle­nom, čin­ným pre, ale­bo pod­po­ro­va­te­ľom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Prík­la­dom mô­že byť napr. úč­tov­níč­ka, kto­rá úč­tu­je pre kon­krét­nu ob­chod­nú spo­loč­nosť pres­ne pod­ľa zá­ko­na, ne­do­púš­ťa sa žiad­nych skres­ľo­va­ní evi­den­cie a ak­tív­ne ne­pá­cha žiad­nu inú tres­tnú čin­nosť. Na vy­vo­de­nie tres­tnej zod­po­ved­nos­ti bu­de pos­ta­čo­vať vý­luč­ne jej ve­do­mosť, že da­ná ob­chod­ná spo­loč­nosť je v sché­me spo­loč­nos­tí, ov­lá­da­ných zlo­či­nec­kou sku­pi­nou pre do­siah­nu­tie jej cie­ľa. Skut­ko­vá pod­sta­ta pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na je de­fi­no­va­ná len vo for­me zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty so san­kciou spo­čí­va­jú­cou v tres­tnej sadz­be v roz­pä­tí 5-10 ro­kov tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, pri­čom veľ­mi váž­nou san­kciou tu je bez­po­chy­by aj ob­li­ga­tór­ne ulo­že­nie tres­tu pre­pad­nu­tia ma­jet­ku pod­ľa § 58 ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Ce­lý vy­ššie uve­de­ný pro­lóg sme si do­vo­li­li pre­zen­to­vať len z dô­vo­du, aby či­ta­teľ poz­nal roz­die­ly, kto­ré de­fi­nu­je prá­ve Trest­ný zá­kon me­dzi spolu­pá­cha­teľ­stvom, or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou a zlo­či­nec­kou sku­pi­nou.

Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru však v sú­čas­nos­ti zo stra­ny OČTK do­chá­dza k čas­té­mu kva­li­fi­ko­va­niu skut­kov, ke­dy sa tvr­dí exis­ten­cia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny a to aj v prí­pa­doch, keď pod­ľa náš­ho ná­zo­ru nie sú napl­ne­né at­ri­bú­ty zlo­či­nec­kej sku­pi­ny. Ne­pria­mym dô­ka­zom to­ho, že na Slo­ven­sku neexis­tu­je až toľ­ko zlo­či­nec­kých sku­pín než tvr­dia OČTK je nap­rík­lad to, že zlo­či­nec­ká sku­pi­na ako naj­vyš­šia a naj­zá­važ­nej­šia for­ma pá­chania tres­tnej čin­nos­ti (od­hliad­nuc od te­ro­ris­tic­kej sku­pi­ny) spra­vid­la ope­ru­je na kon­krét­ne ur­če­nom úze­mí. Kým v ce­lom Ta­lian­sku, ako kra­ji­ne, kto­rá má naj­väč­šie skú­se­nos­ti so zlo­či­nec­ký­mi sku­pi­na­mi za 80 ro­kov his­tó­rie exis­tu­jú 4 hlav­né zlo­či­nec­ké sku­pi­ny (Co­sa Nos­tra, Ndran­ghet­ta, Ca­morra, Sac­ra­Co­ro­na),OČTK na Slo­ven­sku svo­jou roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou ve­rej­nosť pres­vied­ča­jú, že len v men­šom mes­te, akým je Se­reď, ma­li pô­so­biť až 3 sa­mos­tat­né zlo­či­nec­ké sku­pi­ny a ďal­šie spolu­pra­cu­jú­ce pod­sku­pi­ny, kto­ré sa za­obe­ra­li dro­go­vou tres­tnou čin­nos­ťou. Do­vo­ľu­je­me si pre­zen­to­vať ná­zor, pod­ľa kto­ré­ho si už aj Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd uve­do­mu­je, že v práv­nej kva­li­fi­ká­cii nie­čo nie je v po­riad­ku, keď­že os­tat­nú ob­ža­lo­bu vo ve­ci Se­red­ských zlo­či­nec­kých sku­pín pos­tú­pil na pre­jed­na­nie Ok­res­né­mu sú­du Tr­na­va, keď skut­ko­vú si­tuáciu opí­sa­nú v ob­ža­lo­be vy­hod­no­til tak, že op­ro­ti nie­koľ­kým pred­chá­dza­jú­cim „se­red­ským zlo­či­nec­kým sku­pi­nám“, iš­lo v tam pre­jed­ná­va­nom prí­pa­de len o or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu (uz­ne­se­nie ŠTS, sp. zn. 12T /9/2021).

Čo te­da roz­li­šu­je or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu od zlo­či­nec­kej sku­pi­ny? Pres­né zod­po­ve­da­nie tej­to otáz­ky je esen­ciál­ne prá­ve v zá­uj­me pre­dí­de­nia prek­rý­va­niu, ba až za­mie­ňa­niu si tých­to dvoch od­liš­ných fo­riem pá­chania tres­tnej čin­nos­ti, tak aby moh­li byť tie­to nes­por­ne veľ­mi vý­znam­né le­gál­ne poj­my jas­ne a bez­prob­lé­mo­vo práv­ne za­kva­li­fi­ko­va­teľ­né. Ako je z vy­ššie uve­de­né­ho zne­nia hmot­nop­ráv­nych us­ta­no­ve­ní zjav­né, v oboch prí­pa­doch ide o spo­loč­né pá­chanie tres­tnej čin­nos­ti v rám­ci spol­če­nia sa mi­ni­mál­ne (ale, a naj­mä pri zlo­či­nec­kej sku­pi­ne, to bu­de už len s oh­ľa­dom na jej účel a po­va­hu, viac osôb) troch osôb, kde je ur­či­tá deľ­ba ur­če­ných úloh me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi sku­pi­ny a je tu ur­či­tá plá­no­vi­tosť a koor­di­no­va­nosť za úče­lom lep­šie­ho do­siah­nu­tia úče­lu v po­do­be spá­chania mie­ne­nej tres­tnej čin­nos­ti. Už len s oh­ľa­dom na po­va­hu ta­ké­ho­to spo­loč­né­ho pá­chania tres­tnej čin­nos­ti v rám­ci spol­če­nia sa via­ce­rých osôb a roz­de­le­nia si úloh pri ur­či­tej plá­no­vi­tos­ti a koor­di­no­va­nos­ti je zrej­mé, že aj v prí­pa­de or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny v dr­vi­vej väč­ši­ne prí­pa­dov pôj­de o spol­če­nie sa na účel spá­chania zlo­či­nu, tak­že v rám­ci práv­nej diš­pu­ty z prak­tic­ké­ho hľa­dis­ka nie je pot­reb­né sa bliž­šie ve­no­vať roz­de­le­niu spol­če­ní v rám­ci or­ga­ni­zo­va­nej a zlo­či­nec­kej sku­pi­ny s oh­ľa­dom na cha­rak­ter pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti, ale je pot­reb­né sa za­me­rať na niž­šie uve­de­ný pod­stat­ný znak od­li­šu­jú­ci tie­to dve zos­ku­pe­nia v rám­ci spo­loč­né­ho pá­chania kri­mi­na­li­ty.

Z uve­de­né­ho je te­da zrej­mé, že v prí­pa­de oboch dru­hov ta­kých­to spol­če­ní, te­da v prí­pa­de tak or­ga­ni­zo­va­nej ako aj zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, sú zá­ko­nom pred­pok­la­da­né zna­ky v po­do­be plá­no­vi­tos­ti a koor­di­no­va­nos­ti v rám­ci čin­nos­ti čle­nov tých­to sku­pín, a pre­to je nut­né za­me­rať sa de fac­to na je­den pod­stat­ný as­pekt pre ich od­lí­še­nie, spo­čí­va­jú­ci v zá­sa­de v je­di­nom poj­me, kto­rý zá­kon pou­ží­va pre le­gál­nu de­fi­ní­ciu zlo­či­nec­kej sku­pi­ny na­vy­še op­ro­ti le­gál­nej de­fi­ní­cii or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny. Tým­to poj­mo­vým zna­kom je „štruk­tú­ro­va­nosť“ zlo­či­nec­kej sku­pi­ny.

Oh­ľa­dom prak­tic­ké­ho ob­sa­ho­vé­ho vý­zna­mu poj­mu „štruk­tú­ro­va­ná sku­pi­na“ sa nie­ke­dy ve­dú dis­ku­sie, keď sa v roz­po­re s niž­šie ana­ly­zo­va­ným ná­zo­rom pou­ka­zu­je na to, že po­jem „štruk­tú­ro­va­nosť“ je vy­me­dze­ný v Do­ho­vo­re Or­ga­ni­zá­cie spo­je­ných ná­ro­dov pro­ti nad­ná­rod­né­mu or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu a v člán­ku 2 písm. c) v kto­rom sa uvá­dza, že štruk­tú­ro­va­nou sku­pi­nou sa ro­zu­mie sku­pi­na, kto­rá ne­bo­la ná­hod­ne vy­tvo­re­ná na bez­pros­tred­né spá­chanie tres­tné­ho či­nu a v kto­rej ne­mu­sia byť for­mál­ne roz­de­le­né úlo­hy jej čle­nov, ne­vy­ža­du­je sa tr­va­nie člen­stva v nej ale­bo roz­vi­nu­tá štruk­tú­ra, a pre­to pre napl­ne­nie zna­kov da­nos­ti or­ga­ni­zo­va­nej zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pos­ta­ču­je len koor­di­no­va­nosť, exis­ten­cia sku­pi­ny po­čas ur­či­té­ho ča­so­vé­ho ob­do­bia, a že čin­nosť sku­pi­ny bo­la za­me­ra­ná na spá­chanie zlo­či­nu ale­bo expli­cit­ne v Tres­tnom zá­ko­ne sta­no­ve­ných tres­tných či­nov.(Len na ok­raj poz­na­me­ná­va­me že uve­de­ný me­dzi­ná­rod­ný do­ku­ment de­fi­nu­je v člán­ku 2 písm. a) tzv. or­ga­ni­zo­va­nú zlo­či­nec­kú sku­pi­nu, pri­čom v pod­mien­kach Slo­ven­skej re­pub­li­ky pôj­de len o ťaž­ko ap­li­ko­va­teľ­nú nor­mu, keď­že slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok poz­ná sa­mos­tat­ne or­ga­ni­zo­va­nú a aj zlo­či­nec­kú sku­pi­nu).

S ta­kým­to chá­pa­ním „štruk­tú­ro­va­nos­ti“, ako pod­stat­né­ho od­li­šu­jú­ce­ho zna­ku zlo­či­nec­kej sku­pi­ny od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, sa však v pros­tre­dí slo­ven­ské­ho práv­ne­ho pros­tre­dia nie je mož­né sto­tož­niť. Tu má­me na mys­li účel zá­ko­na v rám­ci le­gis­la­tív­ne­ho vy­me­dzenia or­ga­ni­zo­va­nej a zlo­či­nec­kej sku­pi­ny v tom zmys­le, že Trest­ný zá­kon strik­tne od­de­ľu­je tie­to dve for­my pá­chania tres­tnej čin­nos­ti, keď zlo­či­nec­kú sku­pi­nu spá­ja s naj­zá­važ­nej­šou for­mou or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­ty. Z toh­to poh­ľa­du po­tom sa zdá byť ne­lo­gic­ké a hlav­ne roz­por­né so zá­sa­dou nullum cri­men, nul­la poe­na si­ne le­ge cer­ta, aby sa stie­ra­li roz­die­ly v rám­ci inter­pre­tá­cie tých­to dvoch le­gál­nych poj­mov (nie je pros­te práv­ne mož­né, aby pri­chá­dza­lo do úva­hy za­mie­ňa­nie si tak zá­sad­ných le­gál­nych poj­mov a ne­bo­la me­dzi ni­mi us­tá­le­ná jas­ná di­fe­ren­ciá­cia v rám­ci ich zna­kov!), pri­čom pri vy­ššie uve­de­nom vý­kla­de zna­ku „štruk­tú­ro­va­nos­ti“ by prá­ve k to­mu­to do­chá­dza­lo, pre­to­že zna­ky v po­do­be koor­di­no­va­nos­ti, exis­ten­cie sku­pi­ny po­čas ur­či­té­ho ča­so­vé­ho ob­do­bia a pá­chanie zlo­či­nov, by bo­li ap­li­ko­va­teľ­né tak na jed­nu ako aj na dru­hú for­mu ta­ké­ho­to or­ga­ni­zo­va­né­ho spol­če­nia.

V ta­kých­to prí­pa­doch je pri vý­kla­de poj­mu „štruk­tú­ro­va­nosť“ pl­ne na­mies­te pou­ži­tie lo­gic­ké­ho vý­kla­du, keď­že aj ús­tav­ný súd ju­di­ko­val, že prí­pa­doch ne­jas­nos­ti ale­bo nez­ro­zu­mi­teľ­nos­ti zne­nia us­ta­no­ve­nia práv­ne­ho pred­pi­su (umož­ňu­jú­ce­ho napr. viac ver­zií inter­pre­tá­cie) ale­bo v prí­pa­de roz­po­ru toh­to zne­nia so zmys­lom a úče­lom prís­luš­né­ho us­ta­no­ve­nia, o kto­ré­ho jed­noz­nač­nos­ti niet po­chyb­nos­ti, mož­no up­red­nos­tniť vý­klad e ra­tio­ne le­gis pred dos­lov­ným gra­ma­tic­kým (ja­zy­ko­vým) vý­kla­dom[2].

Z toh­to poh­ľa­du, te­da z poh­ľa­du do­siah­nu­tia úče­lu zá­ko­na, kto­rý si žia­da strik­tné od­lí­še­nie de­fi­ní­cie le­gál­nych poj­mov ako je or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na a zlo­či­nec­ká sku­pi­na, je po­tom znak „štruk­tú­ro­va­nos­ti“ nut­né vy­kla­dať ako nie­čo, čo naj­mar­kan­tnej­šie od­li­šu­je zlo­či­nec­kú sku­pi­nu od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny a prá­ve cez priz­mu ta­ké­ho­to práv­ne­ho vý­kla­du inter­pre­tu­jú znak „štruk­tú­ro­va­nos­ti“ pri zlo­či­nec­kej sku­pi­ne auto­ri ko­men­tá­ru Tres­tné­ho zá­ko­na Sa­maš, Stif­fel a To­man, kto­rí uvá­dza­jú, že štruk­tú­ro­va­nosť sku­pi­ny zna­me­ná hie­rar­chic­ké roz­de­le­nie jej čle­nov z hľa­dis­ka pos­ta­ve­nia a vply­vu v sku­pi­ne[3]. To že prá­ve štruk­tú­ro­va­nosť, je hlav­ným zna­kom od­li­šu­jú­cim or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu od zlo­či­nec­kej ju­di­ko­val Naj­vyš­ší súd SR (ďa­lej aj ako „naj­vyš­ší súd“) už v jed­nom zo svo­jich roz­hod­nu­tí už v ro­ku 2007, v kto­rom ďa­lej uvie­dol, že ne­mož­no za­mie­ňať po­jem štruk­tú­ro­va­nos­ti s deľ­bou úloh me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi sku­pi­ny a ich plá­no­vi­tos­ťou a koor­di­no­va­nos­ťou, a že pod poj­mom štruk­tú­ro­va­nosť tre­ba ro­zu­mieť us­po­ria­da­nie, hie­rar­chiu, a prá­ve tie je pot­reb­né vy­kla­dať vždy vo vzťa­hu k de­fi­ní­cii or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny.[4]

Prá­ve k ta­ké­mu­to mo­de­lu inter­pre­tá­cie zlo­či­nec­kej sku­pi­ny sa prik­lá­ňa aj nás­led­ná súd­na prax naj­vyš­šie­ho sú­du us­tá­le­ná do­kon­ca vo for­me ju­di­ká­tu R 51/2013, kto­ré­ho práv­na ve­ta znie: „Zlo­či­nec­ká sku­pi­na je re­la­tív­ne ča­so­vo a or­ga­ni­zač­ne sta­bil­ná sku­pi­na naj­me­nej troch osôb, kto­rej cie­ľom je pá­chať koor­di­no­va­nú tres­tnú čin­nosť vo for­me zlo­či­nov a v § 129 ods. 4 Tr. zák. vy­me­dze­ných tres­tných či­nov. Na roz­diel od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny je cha­rak­te­ris­tic­ká aj ver­ti­kál­nou or­ga­ni­zač­nou štruk­tú­rou s for­mál­ny­mi znak­mi na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti v jej rám­ci (resp. i jej čas­ti) a so so­fis­ti­ko­va­ným ria­de­ním.Tie­to zna­ky zlo­či­nec­kej sku­pi­ny mu­sia byť pred­me­tom do­ka­zo­va­nia v tres­tnom ko­na­ní, pri­čom tzv. dô­kaz­né bre­me­no ťa­ží pro­ku­rá­to­ra.[5] Naj­vyš­ší súd v tom­to roz­hod­nu­tí expli­cit­ne dô­vo­dí, to čo sme už uvied­li vy­ššie, že z di­kcie uve­de­ných zá­kon­ných us­ta­no­ve­ní vy­plý­va, že u zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ide o ove­ľa zá­važ­nej­šiu - naj­vyš­šiu for­mu or­ga­ni­zo­va­né­ho zlo­či­nu a že do­siah­nu­tie cie­ľa ta­kou­to sku­pi­nou (op­ro­ti or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ne) je pod­mie­ne­né ďa­le­ko so­fis­ti­ko­va­nej­ším ria­de­ním po­rov­na­teľ­ným s ria­de­ním sta­bil­ných or­ga­ni­zá­cii a pod­ni­ka­teľ­ských sub­jek­tov. Tak­tiež sa v roz­hod­nu­tí uvá­dza, že prá­ve štruk­tú­ra tej­to sku­pi­ny (inak aj or­ga­ni­zač­ná štruk­tú­ra) ako us­po­ria­da­nie jej čas­tí do cel­ku tvo­rí kos­tru, kto­rá spo­lu so so­fis­ti­ko­va­ným ria­de­ním umož­ňu­je veľ­mi efek­tív­ne do­sa­ho­vať cieľ. Pri­tom na roz­diel od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny zlo­či­nec­ká sku­pi­na je or­ga­ni­zač­ne čle­ni­tej­šia, hlav­ne ver­ti­kál­ne a ďa­le­ko for­mál­nej­šia v zmys­le vzťa­hov na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti jej zlo­žiek bez oh­ľa­du na exis­ten­ciu ne­ja­kých pí­som­ných no­riem, ako je to­mu u or­ga­ni­zá­cii pô­so­bia­cich v rám­ci zá­ko­na.

Naj­vyš­ší súd tu te­da kla­die dô­raz a vy­zdvi­hu­je pri napl­ne­ní zna­kov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ur­či­tú prep­ra­co­va­nú for­mu ria­de­nia v rám­ci su­bor­di­nač­ných vzťa­hov a to na via­ce­rých úrov­niach, vrá­ta­ne kon­tro­ly jed­not­li­vých zlo­žiek sku­pi­ny, keď kon­krét­ne v tom­to zmys­le uvá­dza, že uve­de­ná štruk­tú­ra te­da spo­lu so so­fis­ti­ko­va­ným ria­de­ním, me­dzi kto­ré pat­rí dôs­led­né plá­no­va­nie čin­nos­ti (na roz­diel od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny hlav­ne dl­ho­do­bé a stra­te­gic­ké), ope­ra­tív­ne ria­de­nie zlo­žiek štruk­tú­ry pre do­siah­nu­tie už kon­krét­nych cie­ľov (na roz­diel od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny), kon­tro­la zlo­žiek sku­pi­ny a spät­ná väz­ba na vy­vo­de­nie dôs­led­kov a opat­re­ní pre jej ďal­šiu čin­nosť do bu­dúc­na (plá­no­va­nie a zvy­šo­va­nie jej ús­peš­nos­ti) sú tie zá­sad­né roz­die­ly, kto­ré tú­to sku­pi­nu od­li­šu­jú z hľa­dis­ka for­my a ob­sa­hu od ria­de­nia or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, t.j. niž­šej for­my or­ga­ni­zo­va­né­ho zlo­či­nu.

Pot­re­bu vzťa­hov na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti do­kon­ca so stra­te­gic­kým a ope­ra­tív­nym ria­de­ním v rám­ci sku­pi­ny kon­šta­to­val naj­vyš­ší súd aj v inom svo­jom roz­hod­nu­tí.[6] Tak­tiež si v rám­ci ana­lý­zy tej­to prob­le­ma­ti­ky do­vo­ľu­je­me od­ci­to­vať aj z ďal­šie­ho roz­hod­nu­tia naj­vyš­šie­ho sú­du: „Na roz­diel od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, kto­rú cha­rak­te­ri­zu­je ur­či­té roz­de­le­nie úloh me­dzi jej člen­mi, pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu nes­ta­čí iba to­to roz­de­le­nie, ale sa vy­ža­du­je aj ur­či­tá vnú­tor­ná or­ga­ni­zač­ná štruk­tú­ra. Pre tú­to vnú­tor­nú or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru sú cha­rak­te­ris­tic­ké sta­bil­ne us­po­ria­da­né vzťa­hy me­dzi jed­not­li­vý­mi zlož­ka­mi, kto­ré uve­de­nú sku­pi­nu tvo­ria. Vzá­jom­né vzťa­hy sú vy­me­dze­né naj­mä z to­ho hľa­dis­ka, kto­rá zlož­ka je na­dria­de­ná a pred­sta­vu­je ria­dia­ce cen­trum, kto­rá zlož­ka je po­dria­de­ná a pred­sta­vu­je stred­ný člá­nok za­is­ťu­jú­ci ko­na­nie ďal­šie­ho vý­kon­né­ho člán­ku. Zlo­či­nec­kú sku­pi­nu tak­tiež cha­rak­te­ri­zu­je re­la­tív­na stá­losť a prís­ne dodr­žia­va­nie pra­vi­diel, pod­ľa kto­rých jed­not­li­vé zlož­ky me­dzi se­bou koo­pe­ru­jú. Prá­ve tá­to or­ga­ni­zač­ná štruk­tú­ra spo­lu so so­fis­ti­ko­va­ným ria­de­ním ma­jú za nás­le­dok, že zlo­či­nec­ká sku­pi­na mô­že efek­tív­nej­šie do­sa­ho­vať svoj cieľ.[7] K roz­die­lom me­dzi or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou a zlo­či­nec­kou sku­pi­nou sa ob­dob­ne vy­jad­ril naj­vyš­ší súd aj v ďal­šom zo svo­jich roz­hod­nu­tí, ci­tu­je­me: „Or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na je spol­če­nie osôb na účel spá­chania tres­tné­ho či­nu – aké­ho­koľ­vek. Zlo­či­nec­ká sku­pi­na je štruk­tú­ro­va­ná sku­pi­na za­lo­že­ná na pá­chanie naj­zá­važ­nej­ších fo­riem tres­tnej čin­nos­ti. Kým pod spol­če­ním mož­no ro­zu­mieť viac­me­nej ná­hod­né ale­bo vý­vo­jom uda­los­tí for­mo­va­né zos­ku­pe­nie ľu­dí vhod­ných pre ur­či­tú čin­nosť, napr. pre­to, že za­stá­va­jú ur­či­té pos­ta­ve­nie ale­bo ma­jú ur­či­té pra­cov­né za­ra­de­nie, štruk­tú­ro­va­nou sku­pi­nou je tre­ba chá­pať ľu­dí vy­be­ra­ných, prip­ra­vo­va­ných, vop­red ur­če­ných na ur­či­té pos­la­nie a pos­ta­ve­nie, ve­do­mých si svoj­ho pos­ta­ve­nia na ur­či­tom stup­ni a úloh v sku­pi­ne.“[8]

Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd vo svo­jej roz­ho­do­va­cej praxi oh­ľa­dom jed­nej zo se­red­ských „zlo­či­nec­kých“ sku­pín (vo ve­ci BB-3T 36/2020) na ob­ha­jo­bou pre­zen­to­va­ný práv­ny roz­bor de­fi­ní­cie le­gál­ne­ho poj­mu „zlo­či­nec­ká sku­pi­na“ v kom­pa­rá­cii s „or­ga­ni­zo­va­nou sku­pi­nou“ v in­ten­ciách vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia, pou­žil vý­klad de­fi­ní­cie zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, kto­rý v mi­nu­los­ti v jed­nom ju­di­ka­tór­ne „ne­pos­vä­te­nom“ prí­pa­de skonštruo­val naj­vyš­ší súd, keď pri­pus­til exis­ten­ciu akých­si dvoch dru­hov zlo­či­nec­kých sku­pín, a to „kla­sic­kú“ zlo­či­nec­kú sku­pi­nu (zjav­ne ma­júc na mys­li zos­ku­pe­nie vy­zna­ču­jú­ce sa vy­ššie ci­to­va­ný­mi znak­mi) a ne­ja­kú „voľ­nej­šiu zlo­či­nec­kú sku­pi­nu“. Súd v tom­to sme­re uvie­dol: „Zlo­či­nec­ká sku­pi­na pod náz­vom Dun­čov­ci, či Va­len­ci­nov­ci ale­bo Ko­lo­to­čá­ri však fun­go­va­la na úpl­ne iných prin­cí­poch, než iné, zná­mej­šie zlo­či­nec­ké sku­pi­ny, naj­mä však ne­pot­re­bo­va­la sa vy­me­dziť vo­či iným sku­pi­nám a viesť „voj­nu“ s iný­mi zlo­či­nec­ký­mi sku­pi­na­mi o svoj pries­tor, a pre­to lo­gic­ky ne­do­chá­dza­lo k ta­ké­mu kon­ku­ren­čné­mu bo­ju s os­tat­ný­mi sku­pi­na­mi, sprie­vod­ným ja­vom kto­ré­ho bo­li vraž­dy čle­nov kon­ku­ren­čných sku­pín či vraž­dy vlas­tných čle­nov sku­pi­ny. To vy­ply­nu­lo aj z vý­po­ve­de sved­ka Š., čle­na zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod náz­vom Pi­ťov­ci. ... „V prí­pa­de zlo­či­nec­kej sku­pi­ny Dun­čov­ci „ve­ci“ fun­go­va­li pres­ne tak, ako fun­go­vať ma­li, a prá­ve pre­to ne­bo­lo pot­reb­né v rám­ci sku­pi­ny pos­tu­po­vať všeo­bec­ne zná­mym, pre pô­vod­né zlo­či­nec­ké sku­pi­ny za­uží­va­ným spô­so­bom, te­da vždy za­dá­vať kon­krét­ne úlo­hy, vždy dôs­led­ne vy­nu­co­vať ich pl­ne­nie uk­la­da­ním po­kút ale­bo ná­si­lím na ľu­ďoch či ich ma­jet­ku, te­da me­tó­da­mi „prá­ce“ cha­rak­te­ris­tic­ký­mi pre „kla­sic­ké“ zlo­či­nec­kej sku­pi­ny.

Súd pou­ká­zal na pod­ľa je­ho ná­zo­ru „zá­sad­né“ (nie je nám cel­kom zrej­mé, pre­čo prá­ve to­to má byť „zá­sad­né“ roz­hod­nu­tie, keď je da­ná prob­le­ma­ti­ka rie­še­ná aj ju­di­ká­tom, kto­rý má v tres­tnom roz­ho­do­va­com pro­ce­se v kon­texte za­cho­va­nia práv­nej is­to­ty a le­gi­tím­nych oča­ká­va­ní v pred­ví­da­teľ­nosť súd­nych roz­hod­nu­tí pod­stat­ne väč­ší vý­znam!) roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp.zn.: 5 To 9/2013 z 24. ap­rí­la 2014, kto­rý vo svo­jom roz­hod­nu­tí uvie­dol o.i., ci­tu­je­me:

„Ďal­ší le­gis­la­tív­ny vý­voj le­gál­nej de­fi­ní­cie zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ov­plyv­ni­la re­ko­di­fi­ká­cia tres­tné­ho prá­va v ro­ku 2005, v rám­ci kto­rej sa v Tres­tnom zá­ko­ne č. 300/2005 Z. z. v § 129 ods. 3 sfor­mu­lo­va­la no­vá de­fi­ní­cia ta­kej­to sku­pi­ny, a to pod­ľa vzo­ru do­ho­vo­ru OSN pro­ti nad­ná­rod­né­mu or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu, kto­rý však bol ra­ti­fi­ko­va­ný už v ro­ku 2002. Uve­de­ná de­fi­ní­cia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny na­priek no­ve­lám Tres­tné­ho zá­ko­na č. 257/2009 Z.z. a č. 576/2009 Z.z. pla­tí dod­nes ... Pod­ľa ci­to­va­né­ho us­ta­no­ve­nia do­ho­vo­ru sa štruk­tú­ro­va­nou sku­pi­nou ro­zu­mie „sku­pi­na, kto­rá bo­la vy­tvo­re­ná nie ná­hod­ne na účel bez­pros­tred­né­ho spá­chania tres­tné­ho či­nu a v kto­rej ne­mu­sia byť for­mál­ne roz­de­le­né úlo­hy jej čle­nov, pok­ra­čo­va­nia člen­stva ale­bo roz­vi­nu­tá štruk­tú­ra. ... V tých­to prí­pa­doch je štruk­tú­ra sku­pi­ny jed­no­duch­šia, su­bor­di­nač­né vzťa­hy sú me­nej zre­teľ­né, po­dria­de­nosť fun­gu­je iba tam, kde je to ne­vyh­nut­né pre jej efek­tív­nu čin­nosť. Z to­ho po­tom vy­plý­va „aj men­šia súdr­žnosť a tr­van­li­vosť zos­ku­pe­nia ako aj men­šia ale­bo žiad­na kon­špi­rá­cia vo vnút­ri sku­pi­ny pri­čom rov­na­ko chý­ba­jú ri­tuá­ly a ira­cio­nál­ne pr­vky a roz­ho­du­jú­cim in­teg­ru­jú­cim fak­to­rom je spo­loč­ný ob­chod­ný zá­ujem - zisk, za do­siah­nu­tím kto­ré­ho exis­tu­je schop­nosť sku­pi­ny pris­pô­so­bo­vať sa no­vým le­gis­la­tív­nym pod­mien­kam, v kto­rých pô­so­bí, ako aj schop­nosť flexibil­ne rea­go­vať na no­vé čr­ta­jú­ce sa príl­eži­tos­ti na tr­hu.“

Pou­kaz na uve­de­né, pod­ľa ná­zo­ru sú­du „zá­sad­né“, roz­hod­nu­tie naj­vyš­šie­ho sú­du je pod­ľa náš­ho ná­zo­ru znač­ne dis­ku­ta­bil­ný a za da­ných okol­nos­tí (má­me tým na mys­li, za sta­vu exis­ten­cie na da­nú prob­le­ma­ti­ku tak bo­ha­tej ju­di­ka­tú­ry a súd­nej praxe naj­vyš­šie­ho sú­du opie­ra­jú­cej sa o zjav­ne opač­ný práv­ny vý­klad) v práv­nom štá­te neak­cep­to­va­teľ­ný. Už hneď keď pri­hliad­ne­me na Špe­cia­li­zo­va­ným tres­tným sú­dom pou­ka­zo­va­né roz­hod­nu­tie naj­vyš­šie­ho sú­du, se­ná­tu 5T a na ci­to­va­né od­ôvod­ne­nie v čas­ti, v kto­rej sa uvá­dza že:

„Pod­ľa auto­rov ko­men­tá­ra Tres­tné­ho zá­ko­na (Stif­fel\ To­man, Sa­maš) štruk­tú­ro­va­nosť sku­pi­ny zna­me­ná hie­rar­chic­ké roz­de­le­nie jej čle­nov z hľa­dis­ka pos­ta­ve­nia a vply­vu v sku­pi­ne. Rov­na­ko niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky za­stá­va­jú po­dob­ný ná­zor a za štruk­tú­ro­va­nú po­va­žu­jú ta­kú sku­pi­nu, kto­rá má ur­či­tú vnú­tor­nú or­ga­ni­zač­nú štruk­tú­ru s roz­de­le­ním fun­kcií a deľ­bou čin­nos­ti, kto­rá je cha­rak­te­ri­zo­va­ná vzťah­mi na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti, re­la­tív­nou sta­bil­nos­ťou a prís­nym dodr­žo­va­ním pra­vi­diel (tzv. kó­dex or­ga­ni­zá­cie, napr. zá­kon ml­čan­li­vos­ti) vrá­ta­ne zá­sad­né­ho uta­je­nia sku­pi­ny, jej štruk­tú­ry a jej ak­cií K vzťa­hom na­dria­de­nos­ti a po­dria­de­nos­ti me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi sku­pi­ny za­stá­va­jú ná­zor, že sku­pi­na by ma­la byť „roz­de­le­ná mi­ni­mál­ne do dvoch ho­ri­zon­tál­nych stup­ňov ria­de­nia“. V ta­kej­to sku­pi­ne je­den ale­bo nie­koľ­ko pá­cha­te­ľov fi­gu­ru­jú ako ve­dú­ci, kto­rí or­ga­ni­zu­jú čin­nosť os­tat­ných pá­cha­te­ľov a ur­ču­jú im kon­krét­ne dru­hy vy­ko­ná­va­ných čin­nos­tí, prí­pad­ne aj kon­krét­ne úlo­hy, kto­rým sa ma­jú v rám­ci fun­go­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ve­no­vať“.

Tak tu na­chá­dza­me zjav­nú spor­nosť ak­cep­tá­cie práv­ne­ho vý­kla­du pri­púš­ťa­jú­ce­ho roz­de­le­nie zlo­či­nec­kých sku­pín na aké­si „kla­sic­ké“ a „voľ­nej­šie“ zlo­či­nec­ké sku­pi­ny. Sa­mot­ný se­nát naj­vyš­šie­ho sú­du 5T, od­hliad­nuc už od vy­ššie uvá­dza­nej roz­sia­hlej súd­nej praxe sa­mot­né­ho naj­vyš­šie­ho sú­du, kto­rá jas­ne za­de­fi­no­va­la zna­ky v rám­ci de­fi­ní­cie le­gál­ne­ho poj­mu zlo­či­nec­ká sku­pi­na, v spor­nom roz­hod­nu­tí ci­to­va­ným od­ôvod­ne­ním pri­púš­ťa na da­nú prob­le­ma­ti­ku opač­ný vý­klad ur­či­tou vý­znam­nou čas­ťou od­bor­nej ve­rej­nos­ti (auto­ri vý­znam­né­ho ko­men­tá­ru k Tres­tné­mu zá­ko­nu a aj „niek­to­rí pro­ku­rá­to­ri ÚŠP“).

Do­vo­ľu­je­me si tiež po­le­mi­zo­vať s práv­nym ná­zo­rom se­ná­tu 5T aj oh­ľa­dom to­ho, keď tvr­dí, že Do­ho­vor OSN pro­ti nad­ná­rod­né­mu or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu, kto­rý de­fi­nu­je or­ga­ni­zo­va­nú zlo­či­nec­kú sku­pi­nu voľ­nej­šie ako slo­ven­ský práv­ny po­ria­dok, by mal mať pred­nosť pred vnút­roš­tát­nym prá­vom.

Pod­ľa čl. 7 ods. 5 Ústa­vy SR me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách, me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy, na kto­rých vy­ko­na­nie nie je pot­reb­ný zá­kon, a me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy, kto­ré pria­mo za­kla­da­jú prá­va ale­bo po­vin­nos­ti fy­zic­kých osôb ale­bo práv­nic­kých osôb a kto­ré bo­li ra­ti­fi­ko­va­né a vy­hlá­se­né spô­so­bom us­ta­no­ve­ným zá­ko­nom, ma­jú pred­nosť pred zá­kon­mi.

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né us­ta­no­ve­nie Ústa­vy SR mož­no uviesť, že na­koľ­ko:

Ø de­fi­ní­cia do­ho­vo­ru OSN ne­má pred­nosť pred zá­ko­nom, na­koľ­ko nej­de o zmlu­vu o ľud­ských prá­vach a zá­klad­ných slo­bo­dách,

Ø na jej vy­ko­na­nie bol pot­reb­ný zá­kon ( č.621/2003 Z.z., č.502/2006 Z.z., pri­čom v me­ne Slo­ven­skej re­pub­li­ky bol do­ho­vor pod­pí­sa­ný 14. de­cem­bra 2000 v Pa­ler­me. Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­slo­vi­la s do­ho­vo­rom súh­las uz­ne­se­ním č. 582 z 28. ok­tób­ra 2003 a pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky ho ra­ti­fi­ko­val 20. no­vem­bra 2003. Ra­ti­fi­kač­ná lis­ti­na bo­la ulo­že­ná u ge­ne­rál­ne­ho ta­jom­ní­ka Or­ga­ni­zá­cie Spo­je­ných ná­ro­dov, de­po­zi­tá­ra do­ho­vo­ru, 3. de­cem­bra 2003Do­ho­vor na­do­bu­dol plat­nosť 29. sep­tem­bra 2003 v sú­la­de s člán­kom 38 ods. 1 a pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku na­do­bu­dol plat­nosť 2. ja­nuá­ra 2004 v sú­la­de s člán­kom 38. ods. 2. )

Ø nej­de o me­dzi­ná­rod­nú zmlu­vu, kto­rá pria­mo za­kla­dá prá­va ale­bo po­vin­nos­ti fy­zic­kých osôb ale­bo práv­nic­kých osôb,

ne­má de­fi­ní­cia pod­ľa do­ho­vo­ru OSN pred­nosť pred zá­kon­mi.

V tom­to sme­re po­do­tý­ka­me, že tres­tné prá­vo v sú­la­de s pl­no­hod­not­ným napl­ne­ním zá­sa­dy nullum cri­men, nul­la poe­na si­ne le­ge cer­ta mu­sí byť za­lo­že­né na jas­ne zne­jú­cich a pred­ví­da­teľ­ných „pra­vid­lách hry“; nie je te­da mož­né, aby sub­jekt, kto­ré­mu sú nor­my tres­tné­ho prá­va ur­če­né, ne­poz­nal, resp. vop­red ne­mo­hol s is­to­tou poz­nať, ich pres­ný do­sah na úp­ra­vu ur­či­tých spo­lo­čen­ských vzťa­hov. Iný­mi slo­va­mi je ab­so­lút­ne nep­rí­pus­tné, aby sa na ur­či­tú práv­nu de­fi­ní­ciu za­kla­da­jú­cu tres­tnop­ráv­nu zod­po­ved­nosť, ako je v tom­to prí­pa­de na de­fi­ní­ciu zlo­či­nec­kej sku­pi­ny, v kon­texte s napl­ne­ním zna­kov zlo­či­nu pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, pri­púš­ťal dvo­ja­ký vý­klad, pod­ľa vô­le or­gá­nu ap­li­ku­jú­ce­ho nor­my tres­tné­ho prá­va, čo sa prá­ve v in­ten­ciách od­vo­lá­va­nia sa na „zá­sad­né“ roz­hod­nu­tie se­ná­tu 5T (v po­rov­na­ní s inou re­la­tív­ne bo­ha­tou súd­nou praxou ako aj v po­rov­na­ní s reš­pek­to­va­ným ko­men­tá­rom k Tres­tné­mu zá­ko­nu a pod.) udia­lo aj pri roz­ho­do­va­ní Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du v ko­na­ní BB-3T 36/2020.

Slo­va­mi ús­tav­né­ho sú­du po­ve­da­né, tres­tné prá­vo hmot­né je nie­len práv­nym od­vet­vím, ale priam špe­ci­fic­kou práv­nou „sub­kul­tú­rou“ ži­jú­cou na pô­do­ry­se pred­pi­su kó­dexové­ho ty­pu. Tres­tné prá­vo hmot­né, resp. Trest­ný zá­kon ma­li tra­dič­ne so­líd­ny fi­lo­zo­fic­ký zá­klad. Zmys­lom tých­to vy­so­kých ná­ro­kov na práv­nu kon­zis­ten­ciu je maxima­li­zá­cia práv­nej bez­peč­nos­ti ob­ža­lo­va­ných vzhľa­dom na veľ­mi zá­važ­né dôs­led­ky od­sú­de­nia v tres­tnom ko­na­ní a z hľa­dis­ka ús­tav­nop­ráv­ne­ho tak napl­ne­nie po­žia­da­viek hlav­ne čl. 49 ús­ta­vy a čl. 17 ús­ta­vy. Tres­tné prá­vo je na­toľ­ko cit­li­vé z hľa­dis­ka ľud­skop­ráv­ne­ho, že pre ne­ho nes­ta­čia všeo­bec­nej­šie ús­tav­né po­žia­dav­ky na le­ga­li­tu, ale sta­no­vu­je eš­te raz a oso­bit­ne v čl. 49 zá­sa­du nullum cri­men si­ne le­ge.[9]

V tom­to sme­re si do­vo­ľu­je­me od­ci­to­vať aj z dok­tri­nál­ne­ho vý­kla­du k Ústa­ve SR: „Vo vzťa­hu k ma­te­riál­nej pod­mien­ke čl. 49 z tej­to zá­sa­dy im­pli­ko­va­nej ús­tav­nej ochra­ne za­ru­če­nej na bá­ze ma­te­riál­ne­ho práv­ne­ho štá­tu v čl. 1 ods. 1 Ústa­vy mož­no vy­vo­diť, že or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci ne­ma­jú mož­nosť úva­hy, akú me­tó­du vý­kla­du TZ up­lat­nia, či pou­ži­jú dos­lov­ný, reš­trik­tív­ny, ale­bo exten­zív­ny vý­klad.“[10] Ob­dob­ne, že tres­tné prá­vo nes­mie byť ap­li­ko­va­né exten­zív­nym spô­so­bom (má­me za to, že v po­rov­na­ní s vy­ššie ro­zo­be­ra­nou súd­nou praxou zhod­nou s dok­tri­nál­nym vý­kla­dom v rám­ci ko­men­tá­ra k v sú­čas­nos­ti plat­né­mu Tres­tné­mu zá­ko­nu, ide v prí­pa­de uvá­dza­né­ho roz­hod­nu­tia se­ná­tu naj­vyš­šie­ho sú­du 5T o roz­ši­ru­jú­ci, te­da exten­zív­ny, vý­klad le­gál­ne­ho poj­mu zlo­či­nec­ká sku­pi­na, keď pod­ľa toh­to vý­kla­du sa už ne­vy­ža­du­jú ur­či­té pod­stat­né zna­ky strik­tne od­de­ľu­jú­ce zlo­či­nec­kú sku­pi­nu od or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny) v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho, ju­di­ko­val aj sa­mot­ný Ústav­ný súd SR[11].

V rám­ci ana­ly­zo­va­nia prob­le­ma­ti­ky správ­ne zvo­le­né­ho vý­kla­du no­riem tres­tné­ho prá­va, dá­va­me do po­zor­nos­ti aj ju­di­ka­tú­ru Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, pod­ľa kto­rej pri vý­kla­de zá­kon­né­ho ob­sa­hu tres­tnop­ráv­nej nor­my má oso­bit­ný vý­znam súd­na prax, kto­rá mu­sí byť dos­tup­ná a pred­ví­da­teľ­ná.[12] Vo vzťa­hu k ro­zo­be­ra­nej prob­le­ma­ti­ke de­fi­ní­cie poj­mu „zlo­či­nec­ká sku­pi­na“ sme vy­ššie pou­ká­za­li na sku­toč­ne vý­znam­ne po­čet­né roz­hod­nu­tia, kto­ré ur­či­tým spô­so­bom us­tá­li­li, aké ma­jú byť zna­ky zlo­či­nec­kej sku­pi­ny (5 súd­nych roz­hod­nu­tí z to­ho jed­no zo si­lou ju­di­ká­tu!), keď prá­ve z tej­to súd­nej praxe vy­plý­va, že pri da­nos­ti napl­ne­nia le­gál­ne­ho poj­mu „zlo­či­nec­ká sku­pi­na“ mu­sia byť preu­ká­za­teľ­né zna­ky pris­lú­cha­jú­ce prá­ve oným „kla­sic­kým“ zlo­či­nec­kým sku­pi­nám a te­da tu nie je pries­tor pre prek­le­no­va­nie už tak­to vzác­ne us­tá­le­né­ho súd­ne­ho (ako aj dok­tri­nál­ne­ho) vý­kla­du a me­ne­nia „pra­vi­diel hry“ za po­cho­du vo vzťa­hu k tres­tnop­ráv­ne­mu po­sú­de­niu tak zá­važ­nej otáz­ky, od kto­rej zá­vi­sí uz­na­nie vi­ny za zlo­čin pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Na zá­kla­de tej­to ana­lý­zy si do­vo­ľu­je­me tvr­diť, že v slo­ven­skom práv­nom pros­tre­dí exis­tu­je bo­ha­tá roz­ho­do­va­cia prax oh­ľa­dom de­fi­nič­ných zna­kov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny a jej roz­die­lom op­ro­ti or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny, kto­rú nie je dô­vod me­niť. Nao­pak jej reš­pek­to­va­ním bu­dú or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy prehl­bo­vať dô­ve­ru ob­ča­nov v práv­ny štát a cel­ko­vo sa bu­de po­sil­ňo­vať kva­li­ta práv­ne­ho pros­tre­dia a bu­do­va­nie práv­ne­ho štá­tu s oh­ľa­dom na dodr­žia­va­nie prin­cí­pov práv­nej is­to­ty a le­gi­tím­nych oča­ká­va­ní.

 

Diskusia