Policajná fake news o trestnom čine ohrozenia mieru podľa § 417 Tr. zák.
V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine sa Polícia SR nechala na sociálnych sieťach (na facebooku) počuť, že upozorňuje občanov na ustanovenie § 417 Tr. zák., ktorého sa dopustí ten kto v úmysle narušiť mier akýmkoľvek spôsobom podncuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu s tým, že ak polícia takéto konanie zistí, nekompromisne a rázne voči takýmto osobám zakročí, a to aj za použitia špeciálnych jednotiek PZ (túto správu následne prebrali takmer všetky slovenské médiá).
Podľa môjho
názoru ide o fake news (zavádzajúcu správu), nakoľko
v súvislosti s terajšou vojnovou situáciou na Ukrajine sa trestného
činu ohrozovania mieru nie je možné dopusiť (a to ani teoreticky; nie je totiž možné naplniť všetky znaky tohto trestného činu v situácii, ak už vojnový konflikt prebieha, teda vo vzťahu ku krajine, kde už nie je mier). Alebo
povedané inak, polícia „vypustila“ dezinformáciu a má štastie, že sa tak
stalo prostredníctvom facebooku, nakoľko ak by tak urobila na webovej stránke,
potom by jej v zmysle zmeny zákona o kybernetickej bezpečnosti
(účinnosť zákon nadobudol 26.02.2022) mohlo hroziť zablokovanie webovej stránky. Ide
o typické nadhodnotenie možnej právnej kvalifikácie zo strany polície, nakoľko správnou by, podľa môjho názoru, mohla byť právna kvalifikácia trestného činu schvaľovania trestného činu podľa § 338 Tr. zák.
Zaujímavú debatu o trestnom čine ohrozenia mieru a to s rôznymi názormi začal Denník n v tomto článku
Takže stručne sa k diskusii k trestnému činu ohrozenia mieru vyjadrím aj ja. Tohto trestného činu sa podľa § 417 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto v úmysle narušiť mier akýkmoľverk spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo inak podporuje vojnovú propagandu.
Historicky je tento trestný čin nasledovníkom trestného činu, ktorý bol obsiahnutý v zákone č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru. Tento zákon bol účinný na území SR až do 01.01.2006, kedy nadobudol účinnosť terajší Trestný zákon, ktorý práve trestným činom podľa § 417 nahradil zákon na ochranu mieru.
Už zo samotného názvu trestného činu podľa § 417 Tr. zák. vyplýva objekt tohto trestného činu, ktorým je záujem štátu na udržaní mieru, t. j. na ochrane mieru pred vojnou, vojnovou propagandou, jednoducho pred akýkoľvek konaním, ktoré reálne môže narušiť mier (t. j. zmeniť mier vo vojnu, respektíve reálne priblížiť mier k vojne). Práve preto sa tento trestný čin nazýva „ohrozenie mieru“ a jeho predchodca mal v názve „ochranu mieru“. Nevyžaduje sa, aby konanie páchateľa aj dosiahlo sledovaný cieľ, ktorým je koniec mieru a začiatok vojny, na jeho dokonanie postačí aj reálna spôsobilosť takéhoto konania narušiť mier (v tomto smere ide o predčasne dokonaný trestný čin, nakoľko postačí aj možnosť ohrozenia mieru na jeho dokonanie a teda pokus tohto trestného činu neprichádza do úvahy). Na naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu však nestačí použitie takých prostriedkov, ktoré sú nespôsobilé spôsobiť zákonom predpokladaný následok, t. j. narušenie mieru.
Z uvedeného logicky vyplýva, že trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 ods. 1 Tr. zák. sa nemožno dopustiť v čase vojny. V čase vojny už nie je možné „ohroziť mier“, či ochraňovať mier pred vojnou, nakoľko vojna už začala a už nie je čo ohrozovať alebo ochraňovať. V čase vojny teda už nie je reálne možné konať tak, aby došlo k „narušeniu mieru“ (v zmysle znakov skutkovej podstaty trestého činu podľa § 417 ods. 1 Tr. zák.), pretože narušenie mieru už nastalo (a to v súvislosti s iným konaním inej osoby).
Ak teda polícia dáva trestný čin ohrozenia mieru podľa § 417 Tr. zák. „do súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine“, potom sa schvaľovaním, podporovaním, či propagovaním ruskej vojnovej invázie na Ukrajinu v žiadnom prípade nemožno dopustiť tohto trestného činu, nakoľko mier na Ukrajine už nie je od 24.02.2022, kedy začal vojnový konflikt (samotná polícia pritom hovorí „o vojnovom konflikte“, teda o opaku mieru a zároveň pomerne nelogicky aj o trestnom čine „ohrození mieru“). Už bolo uvedené vyššie, že je logicky neprijateľné hovoriť o „ohrození mieru“, či „narušení mieru“ v čase, keď už mier neexistuje a keď sa už premenil na vojnový konflikt. Teda, ak by sa aj našiel niekto, kto by akýmkoľvek spôsobom obhajoval, či schvaľoval postup ruskej armády, či Ruskej federácie vo vojnovom konflikte na Ukrajine (čo dúfam, že sa nenájde, respektíve nikto príčetný), celkom určite by takéto konanie nemohlo viesť k „narušeniu mieru“ na Ukrajine (kde žiadny mier momentálne nie je) a tým pádom ani k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia mieru podľa § 417 ods. 1 Tr. zák.
Samozrejme, takéto konanie nemusí byť beztrestné, avšak je nutné hľadať rozumnú právnu kvalifikáciu (a nie právnu kvalifikáciu podľa výšky trestnej sadzby) s tým, že teoreticky by prichádzalo do úvahy hlavne schvaľovanie trestného činu podľa § 338 Tr. zák., ak by boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu a to vrátane materiálneho znaku v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže ide o prečin (obdobne sa vyjadril napríklad aj český najvyšší štátny zástupca s tým, že schvalovaným trestným činom by tu mohol byť zločin proti mieru vo forme útočnej vojny v zmysle záverov Norimberského procesu, či zločin agresie v zmysle Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného tribunálu). A rovnako by malo byť samozrejmým, aby si polícia všímala aj možné nenávistné prejavy voči bežným občanom Ruskej federácie, či voči komukoľvek inému, nakoľko aj takéto konanie by mohlo mať trestnoprávny rozmer (napríklad ako trestný čin podľa § 424 Tr. zák.).
Výklad trestného práva by mal byť vždy objektívny,(robený s chladnou hlavou) nemal by podliehať prirýchlym úsudkom, či vypätej situácii a už vôbec by sa polícia nemala uchyľovať k zjavne nesprávnym (nelogickým) právnym záverom, ktoré následne šíri vo verejnom priestore.
K tejto téme pozri aj nasledovný príspevok:
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.