Podivné praktiky polície alebo môže sudca vydať spis polícii podľa § 89a ods. 1 Tr. por.?
Cieľom tohto príspevku je uviesť niekoľko poznámok k tomu, či polícia môže vykonať zaisťovací úkon v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por. voči spisu a utajovanej prílohe, ktoré sa nachádzajú na súde v držbe (moci) sudcu.
Podkladom pre rozbor tejto problematiky bude už verejnosti dostatočne známe podanie predsedu Okresného súdu Bratislava III adresované Súdnej rade SR na zaujatie stanoviska ohľadne postupu polície pri vyžadovaní spisu podľa § 89a ods. 1 Tr. por. a následnom vydaní príkazu policajta na prehliadku budovy celého súdu.
Pripomeniem, že na Krajskom súde v Bratislave sme rozhodovali sťažnosť prokurátora proti uzneseniu sudkyne pre prírpavné konanie Okresného súdu Bratislava III, ktorým došlo k nevzatiu dvoch obvinených do väzby. Po našom rozhodnutí a napísaní rozhodnutia (vo veci som bol sudcom spravodajcom a som rád, že ma príslušníci NAKA nechali vyhotoviť uznesenie a nezobrali súdu spis skôr) som spis spolu s utajovanou prílohou so stupňom utajenia „dôverné“ zaslal na Okresný súd Bratislava III, ktorý chcel následne spis (aj s utajovanou prílohou) vrátiť Krajskej prokuratúre Bratislava.
Na Okresný súd Bratislavava III sa však dostavili príslušníci NAKA, ktorí podľa § 89a ods. 1 Tr. por. žiadali zákonnú sudkyňu, ktorá rozhodovala o väzbe obvinených o vydanie spisu (a to aj utajovanej prílohy), nakoľko má ísť o vec dôležitú pre trestné konanie vedené v inej veci.
Išlo tu o vykonanie zaisťovacieho úkonu v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por., ktorým sa malo začať trestné stíhanie vo veci pre podozrenie zo spáchania trestného činu, a to už nikoho zrejme neprekvapí, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. Stojí za poznámku informácia, že na Slovensku bolo doposiaľ odhalených viac zločineckých skupín ako v celkom Taliansku počas jeho existencie, teda na počet obyvateľov máme zrejme najväčší počet zločinených skupín a určite ešte nie sú odhalené všetky.
Ale späť k veci. Zákonná sudkyňa polícii správe odmietla spis vydať, nakoľko jej v tom bránilo ustanovenie § 89a ods. 2 Tr. por. a to povinnosť mlčanlivosti a povinnosť zachovávať vec v tajnosti, ktoré sa viažu nielen na utajovanú prílohu, ale aj vyšetrovací spis. Napriek uvedenému, policajti naďalej žiadali spis vydať, k čomu však nedošlo a zákonným spôsobom ani dôjsť nemohlo (vzhľadom na uvedené ustanovenie).
Hoci polícia musela vedieť o ustanovení § 89a ods. 2 Tr. por. tak nielen, že naliehali na zákonnú sudkyňu, aby spis vydala (čím by celkom zjavne porušila zákon), ale dokonca jej odmietnutie následne chceli obísť tak, že v mimopracovnej dobe sa opätovne dostavili na Okresný súd Bratislavava III a privolali na súd službukonajúceho sudcu pre prípravné konanie (napriek tomu, že nemali žiadne podanie, ktoré by patrilo do jeho služobnej kompetencie), od ktorého taktiež požadovali vydanie spisu aj s utajovanou prílohou.
Treba len dodať, že toto konanie polície bolo evidentne v rozpore so zákonom, nakoľko službukonajúci sudca nie je štatutárny orgán súdu a ani zákonný sudca a jeho kompetencie vymedzuje Trestný poriadok. Rovnako, ako predtým konala zákonná sudkyňa, teda k vydaniu spisu v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por. nedošlo.
Je nutné uviesť a zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní (teda aj polícia) môžu žiadať súdy o zapožičanie spisu, čo sa robí prípisom a je to v praxi úplne bežné (a tak postupujú aj súdy voči sebe navzájom), avšak žiadosť polície o vydanie veci podľa § 89a ods. 1 Tr. por. nie je žiadne dožiadanie (prípis o zapožičanie spisu), ale ide o zaisťovací úkon. Preto ho nemožno stotožňovať s obyčajnou žiadosťou o zapožičanie spisu (ktorá je na báze dobrovoľnosti).
Alebo povedané inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy (či súdy navzájom) si spisy v aplikačnej praxi bežne nevydávajú a ani neodnímajú v rámci zaisťovacích úkonov, ale si spisy požičiavajú a to aj v prípade, ak ich potrebujú vykonať ako dôkaz (§ 3 ods. 3 Tr. por.). Napríklad, pokiaľ súd chce zistiť, či prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, tak si spis požičia z iného súdu, ktorý ho vedie. Nepostupuje teda tak, že pošle na súd žiadosť o vydanie veci v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por., respektíve sudca nepríde na iný súd s príkazom na prehliadku súdu kvôli spisu (tak ako to fakticky spravila polícia).
Vyššie popísané konanie polície a prokurátora UŠP je preto pre mňa nepochopiteľné, nakoľko na získanie spisu (a utajovanej prílohy) nepotrebujete vykonávať zaisťovacie úkony, pričom pri zabezpečovaní spisu zo súdu (a to platí obzvlášť o utajovanej prílohe) zaisťovací úkon spočívajúci vo výzve vydať spis (§ 89a ods. 1 Tr. por.) ani nemôžete realizovať, nakoľko sudca nemôže spis vydať, pretože mu tu fakticky zakazuje ustanovenie § 89a ods. 2 Tr. por. (ako už bolo uvedené vyššie).
Vzhľadom k uvedenému chcem dať polícii do pozornosti, že v prípade, ak polícia žiada sudcu vydať akýkoľvek spis (a to nehovoriac o utajovanom spise, či utajovanej prílohe) v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por. (t. j. v rámci vykonávania zaisťovacieho úkonu), tak jej sudca nemôže vyhovieť (a to aj keby chcel), nakoľko mu v tom bráni ustanovenie § 89a ods. 2 Tr. por. (povinnosť mlčanlivosti a povinnosť zachovávať vec v tajnosti). Ak by to sudca napriek ustanoveniu § 89a ods. 2 Tr. por. urobil, porušil by zákon (a paradoxne by získanie veci zo strany polície bolo nezákonné).
Postup sudcov Okresného súdu Bratislava III vo vyššie popisovanej veci bol teda plne v súlade so zákonom a treba oceniť, že sa nenechali „zlomiť“ nátlakom polície na porušenie zákona (len pre úplnosť je nutné dodať, že ustanovenie § 89a ods. 2 Tr. por. sa vzťahuje aj napríklad na pracovný počítač sudcu, ktorý preto sudca taktiež nemôže vydať).
Rovnako ako predseda okresného súdu, považujem aj ja za porušenie zákona (a zneužitie silového postavenia polície), ak polícia opakovane (vo väčšom počte) príde na súd, kde nalieha na sudcov, aby vydali spis v rámci zaisťovacieho úkonu, ktorý podľa zákona vydať nemôžu a odmietnutie zákonného sudcu vydať vec (či predsedu súdu) následne obchádzajú tak, že rovnakú žiadosť na vydanie veci odovzdajú inému sudcovi a to sudcovi pre prípravné konanie v mimopracovnom čase.
Je pre mňa ako bývalého prokurátora šokujúce, že takéto konanie toleroval, či dokonca inicioval dozorový prokurátor ÚŠP. Policajtom a aj prokurátorovi by malo byť známe aj ustanovenie § 2 ods. 2 Tr. por. (zásada primeranosti a zdržanlivosti) a malo by im byť aj známe, že zaisťovací úkon spočívajúci v povinnosti vydať vec podľa § 89a ods. 1 Tr. por. by sa mal realizovať len vtedy, ak sa dá splniť (čo sa v danom prípade nedá) a navyše, iba vtedy, ak vec nie je možné zabezpečiť inými, miernejšími prostriedkami (v danom prípade sa dala vec zabezpečiť žiadosťou o zapožičanie spisu).
Pre úplnosť možno doplniť, že na druhý deň potom, ako polícia neuspela so svojimi opakovanými žiadosťami o vydanie veci v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por., sa polícia opätovne dostavila na Okresný súd Bratislava III, tentoraz už s príkazom na prehliadku celého (čítate dobre, celého!!!) Okresného súdu Bratislava III a to napriek tomu, že z kontextu jej konania (a vyjadrení policajtov) bolo zrejmé, že im ide fakticky o utajovanú prílohu (ktorá sa vždy na súde nachádza v trezore, čo vedeli aj policajti a vedeli aj kde je miestnosť s trezorom). Napriek tomu boli pripravení prehľadať celý súd, všetky spisy a dokonca aj vylomiť trezor s utajovanými spismi zámočníkom. Policajti môžu iba ďakovať predsedovi súdu, že v snahe zamedziť škodám na majetku štátu umožnil polícii odňať spis (nie utajovanú prílohu) a tak nemuseli k prehliadke fakticky pristúpiť. Ďakovať mu môžu však najmä preto, že ak by ich nechal vykonať prehliadku celého súdu, išlo by o prehliadku, ktorú by policajti museli vykonávať dlhé týždne a možno aj mesiace, nakoľko predmetný okresný súd má tisíce spisov a aj pomerne veľa miestností (z hľadiska obehu spisov je súd živý organizmus, nakoľko spisy neustále kolujú medzi asistentkami, vyššími súdnymi úradníkmi, sudcami a podobne, pričom každý deň aj spisy na súd prichádzajú z vonku, respektíve zo súdu odchádzajú a teda aby mohla byť vykonaná skutočná prehliadka súdu kvôli nájdeniu spisu, musela by polícia tento pohyb spisov vo vnútri súdu ako aj pohyb spisov putujúcich zo súdu preč zastaviť, teda ochromiť činnosť súdu, pretože inak by sa spis nedal nájsť, keďže by mohol byť každý deň v inej kancelárii, respektíve inak by polícia nedokázala zabezpečiť, či spis nebude zaslaný preč zo súdu s inými spismi a zároveň by polícia musela aj vykonávať prehliadku osôb odchádzajúcich zo súdu, pretože tie by taktiež mohli spis zo súdu odniesť. Takáto paralýza súdu by mohla trvať aj dlhé týždne kým by bol spis nájdený a išlo by zjavne o neadekvátny zásah výkonej moci do moci súdnej).
Celé konanie polície budí minimálne rozpaky a je z neho zrejmé, že ich úporná snaha o získanie spisu a jeho utajovanej prílohy bola motivovaná tým, aby sa spis nedostal naspäť do rúk Krajskej prokuratúry Bratislava (od ktorej si ho inak mohli vyžiadať). Nevraživosť Úradu špeciálnej prokuratúry voči Krajskej prokuratúre Bratsialva (respektíve nevraživosť NAKA voči policajnej inšpekcii) nemôže však byť zákonným dôvodom na vydanie príkazu na prehliadku budovy súdu.
Zostáva preto len dúfať, že Súdna rada SR sa podnetom predsedu Okresného súdu Bratislava III bude skutočne vecne zaoberať a nezostane len pri „berieme na vedomie“.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.