Podivné praktiky polície alebo môže sudca vydať spis polícii podľa § 89a ods. 1 Tr. por.?

 

Po­div­né prak­ti­ky po­lí­cie ale­bo mô­že sud­ca vy­dať spis po­lí­cii pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por.?

Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je uviesť nie­koľ­ko poz­ná­mok k to­mu, či po­lí­cia mô­že vy­ko­nať za­is­ťo­va­cí úkon v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por. vo­či spi­su a uta­jo­va­nej príl­ohe, kto­ré sa na­chá­dza­jú na sú­de v dr­žbe (mo­ci) sud­cu.

 Pod­kla­dom pre roz­bor tej­to prob­le­ma­ti­ky bu­de už ve­rej­nos­ti dos­ta­toč­ne zná­me po­da­nie pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III ad­re­so­va­né Súd­nej ra­de SR na za­uja­tie sta­no­vis­ka oh­ľad­ne pos­tu­pu po­lí­cie pri vy­ža­do­va­ní spi­su pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. a nás­led­nom vy­da­ní prí­ka­zu po­li­caj­ta na pre­hliad­ku bu­do­vy ce­lé­ho sú­du.

Pri­po­me­niem, že na Kraj­skom sú­de v Bra­tis­la­ve sme roz­ho­do­va­li sťaž­nosť pro­ku­rá­to­ra pro­ti uz­ne­se­niu sud­ky­ne pre prír­pav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III, kto­rým doš­lo k nev­za­tiu dvoch ob­vi­ne­ných do väz­by. Po na­šom roz­hod­nu­tí a na­pí­sa­ní roz­hod­nu­tia (vo ve­ci som bol sud­com spra­vo­daj­com a som rád, že ma prís­luš­ní­ci NA­KA ne­cha­li vy­ho­to­viť uz­ne­se­nie a ne­zob­ra­li sú­du spis skôr) som spis spo­lu s uta­jo­va­nou príl­ohou so stup­ňom uta­je­nia „dô­ver­né“ za­slal na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III, kto­rý chcel nás­led­ne spis (aj s uta­jo­va­nou príl­ohou) vrá­tiť Kraj­skej pro­ku­ra­tú­re Bra­tis­la­va.

Na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va­va III sa však dos­ta­vi­li prís­luš­ní­ci NA­KA, kto­rí pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. žia­da­li zá­kon­nú sud­ky­ňu, kto­rá roz­ho­do­va­la o väz­be ob­vi­ne­ných o vy­da­nie spi­su (a to aj uta­jo­va­nej príl­ohy), na­koľ­ko má ísť o vec dô­le­ži­tú pre tres­tné ko­na­nie ve­de­né v inej ve­ci.

Iš­lo tu o vy­ko­na­nie za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por., kto­rým sa ma­lo za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, a to už ni­ko­ho zrej­me nep­rek­va­pí, za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tr. zák. Sto­jí za poz­nám­ku in­for­má­cia, že na Slo­ven­sku bo­lo do­po­siaľ od­ha­le­ných viac zlo­či­nec­kých sku­pín ako v cel­kom Ta­lian­sku po­čas je­ho exis­ten­cie, te­da na po­čet oby­va­te­ľov má­me zrej­me naj­väč­ší po­čet zlo­či­ne­ných sku­pín a ur­či­te eš­te nie sú od­ha­le­né všet­ky.

Ale späť k ve­ci. Zá­kon­ná sud­ky­ňa po­lí­cii sprá­ve od­miet­la spis vy­dať, na­koľ­ko jej v tom brá­ni­lo us­ta­no­ve­nie § 89a ods. 2 Tr. por. a to po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a po­vin­nosť za­cho­vá­vať vec v taj­nos­ti, kto­ré sa via­žu nie­len na uta­jo­va­nú príl­ohu, ale aj vy­šet­ro­va­cí spis. Na­priek uve­de­né­mu, po­li­caj­ti na­ďa­lej žia­da­li spis vy­dať, k čo­mu však ne­doš­lo a zá­kon­ným spô­so­bom ani dôjsť ne­moh­lo (vzhľa­dom na uve­de­né us­ta­no­ve­nie).

Ho­ci po­lí­cia mu­se­la ve­dieť o us­ta­no­ve­ní § 89a ods. 2 Tr. por. tak nie­len, že na­lie­ha­li na zá­kon­nú sud­ky­ňu, aby spis vy­da­la (čím by cel­kom zjav­ne po­ru­ši­la zá­kon), ale do­kon­ca jej od­miet­nu­tie nás­led­ne chce­li obísť tak, že v mi­mop­ra­cov­nej do­be sa opä­tov­ne dos­ta­vi­li na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va­va III a pri­vo­la­li na súd služ­bu­ko­na­jú­ce­ho sud­cu pre príp­rav­né ko­na­nie (na­priek to­mu, že ne­ma­li žiad­ne po­da­nie, kto­ré by pat­ri­lo do je­ho slu­žob­nej kom­pe­ten­cie), od kto­ré­ho tak­tiež po­ža­do­va­li vy­da­nie spi­su aj s uta­jo­va­nou príl­ohou.

Tre­ba len do­dať, že to­to ko­na­nie po­lí­cie bo­lo evi­den­tne v roz­po­re so zá­ko­nom, na­koľ­ko služ­bu­ko­na­jú­ci sud­ca nie je šta­tu­tár­ny or­gán sú­du a ani zá­kon­ný sud­ca a je­ho kom­pe­ten­cie vy­me­dzu­je Trest­ný po­ria­dok. Rov­na­ko, ako pred­tým ko­na­la zá­kon­ná sud­ky­ňa, te­da k vy­da­niu spi­su v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por. ne­doš­lo.

Je nut­né uviesť a zdô­raz­niť, že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (te­da aj po­lí­cia) mô­žu žia­dať sú­dy o za­po­ži­ča­nie spi­su, čo sa ro­bí prí­pi­som a je to v praxi úpl­ne bež­né (a tak pos­tu­pu­jú aj sú­dy vo­či se­be nav­zá­jom), av­šak žia­dosť po­lí­cie o vy­da­nie ve­ci pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. nie je žiad­ne do­žia­da­nie (prí­pis o za­po­ži­ča­nie spi­su), ale ide o za­is­ťo­va­cí úkon. Pre­to ho ne­mož­no sto­tož­ňo­vať s oby­čaj­nou žia­dos­ťou o za­po­ži­ča­nie spi­su (kto­rá je na bá­ze dob­ro­voľ­nos­ti).

Ale­bo po­ve­da­né inak, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a sú­dy (či sú­dy nav­zá­jom) si spi­sy v ap­li­kač­nej praxi bež­ne ne­vy­dá­va­jú a ani neod­ní­ma­jú v rám­ci za­is­ťo­va­cích úko­nov, ale si spi­sy po­ži­čia­va­jú a to aj v prí­pa­de, ak ich pot­re­bu­jú vy­ko­nať ako dô­kaz (§ 3 ods. 3 Tr. por.). Nap­rík­lad, po­kiaľ súd chce zis­tiť, či pri­chá­dza do úva­hy ulo­že­nie súhr­nné­ho tres­tu, tak si spis po­ži­čia z iné­ho sú­du, kto­rý ho ve­die. Ne­pos­tu­pu­je te­da tak, že poš­le na súd žia­dosť o vy­da­nie ve­ci v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por., res­pek­tí­ve sud­ca nep­rí­de na iný súd s prí­ka­zom na pre­hliad­ku sú­du kvô­li spi­su (tak ako to fak­tic­ky spra­vi­la po­lí­cia). 

Vy­ššie po­pí­sa­né ko­na­nie po­lí­cie a pro­ku­rá­to­ra UŠP je pre­to pre mňa ne­po­cho­pi­teľ­né, na­koľ­ko na zís­ka­nie spi­su (a uta­jo­va­nej príl­ohy) ne­pot­re­bu­je­te vy­ko­ná­vať za­is­ťo­va­cie úko­ny, pri­čom pri za­bez­pe­čo­va­ní spi­su zo sú­du (a to pla­tí obzvlášť o uta­jo­va­nej príl­ohe) za­is­ťo­va­cí úkon spo­čí­va­jú­ci vo vý­zve vy­dať spis (§ 89a ods. 1 Tr. por.) ani ne­mô­že­te reali­zo­vať, na­koľ­ko sud­ca ne­mô­že spis vy­dať, pre­to­že mu tu fak­tic­ky za­ka­zu­je us­ta­no­ve­nie § 89a ods. 2 Tr. por. (ako už bo­lo uve­de­né vy­ššie).

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu chcem dať po­lí­cii do po­zor­nos­ti, že v prí­pa­de, ak po­lí­cia žia­da sud­cu vy­dať aký­koľ­vek spis (a to ne­ho­vo­riac o uta­jo­va­nom spi­se, či uta­jo­va­nej príl­ohe) v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por. (t. j. v rám­ci vy­ko­ná­va­nia za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu), tak jej sud­ca ne­mô­že vy­ho­vieť (a to aj ke­by chcel), na­koľ­ko mu v tom brá­ni us­ta­no­ve­nie § 89a ods. 2 Tr. por. (po­vin­nosť ml­čan­li­vos­ti a po­vin­nosť za­cho­vá­vať vec v taj­nos­ti). Ak by to sud­ca na­priek us­ta­no­ve­niu § 89a ods. 2 Tr. por. uro­bil, po­ru­šil by zá­kon (a pa­ra­doxne by zís­ka­nie ve­ci zo stra­ny po­lí­cie bo­lo ne­zá­kon­né).

 Pos­tup sud­cov Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III vo vy­ššie po­pi­so­va­nej ve­ci bol te­da pl­ne v sú­la­de so zá­ko­nom a tre­ba oce­niť, že sa ne­ne­cha­li „zlo­miť“ nát­la­kom po­lí­cie na po­ru­še­nie zá­ko­na (len pre úpl­nosť je nut­né do­dať, že us­ta­no­ve­nie § 89a ods. 2 Tr. por. sa vzťa­hu­je aj nap­rík­lad na pra­cov­ný po­čí­tač sud­cu, kto­rý pre­to sud­ca tak­tiež ne­mô­že vy­dať).

Rov­na­ko ako pred­se­da ok­res­né­ho sú­du, po­va­žu­jem aj ja za po­ru­še­nie zá­ko­na (a zneu­ži­tie si­lo­vé­ho pos­ta­ve­nia po­lí­cie), ak po­lí­cia opa­ko­va­ne (vo väč­šom poč­te) prí­de na súd, kde na­lie­ha na sud­cov, aby vy­da­li spis v rám­ci za­is­ťo­va­cie­ho úko­nu, kto­rý pod­ľa zá­ko­na vy­dať ne­mô­žu a od­miet­nu­tie zá­kon­né­ho sud­cu vy­dať vec (či pred­se­du sú­du) nás­led­ne ob­chá­dza­jú tak, že rov­na­kú žia­dosť na vy­da­nie ve­ci od­ov­zda­jú iné­mu sud­co­vi a to sud­co­vi pre príp­rav­né ko­na­nie v mi­mop­ra­cov­nom ča­se.

Je pre mňa ako bý­va­lé­ho pro­ku­rá­to­ra šo­ku­jú­ce, že ta­ké­to ko­na­nie to­le­ro­val, či do­kon­ca ini­cio­val do­zo­ro­vý pro­ku­rá­tor ÚŠP. Po­li­caj­tom a aj pro­ku­rá­to­ro­vi by ma­lo byť zná­me aj us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 2 Tr. por. (zá­sa­da pri­me­ra­nos­ti a zdr­žan­li­vos­ti) a ma­lo by im byť aj zná­me, že za­is­ťo­va­cí úkon spo­čí­va­jú­ci v po­vin­nos­ti vy­dať vec pod­ľa § 89a ods. 1 Tr. por. by sa mal reali­zo­vať len vte­dy, ak sa dá spl­niť (čo sa v da­nom prí­pa­de ne­dá) a na­vy­še, iba vte­dy, ak vec nie je mož­né za­bez­pe­čiť iný­mi, mier­nej­ší­mi pros­tried­ka­mi (v da­nom prí­pa­de sa da­la vec za­bez­pe­čiť žia­dos­ťou o za­po­ži­ča­nie spi­su).

Pre úpl­nosť mož­no dopl­niť, že na dru­hý deň po­tom, ako po­lí­cia neus­pe­la so svo­ji­mi opa­ko­va­ný­mi žia­dos­ťa­mi o vy­da­nie ve­ci v zmys­le § 89a ods. 1 Tr. por., sa po­lí­cia opä­tov­ne dos­ta­vi­la na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III, ten­to­raz už s prí­ka­zom na pre­hliad­ku ce­lé­ho (čí­ta­te dob­re, ce­lé­ho!!!) Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III a to na­priek to­mu, že z kon­textu jej ko­na­nia (a vy­jad­re­ní po­li­caj­tov) bo­lo zrej­mé, že im ide fak­tic­ky o uta­jo­va­nú príl­ohu (kto­rá sa vždy na sú­de na­chá­dza v tre­zo­re, čo ve­de­li aj po­li­caj­ti a ve­de­li aj kde je mies­tnosť s tre­zo­rom). Na­priek to­mu bo­li prip­ra­ve­ní preh­ľa­dať ce­lý súd, všet­ky spi­sy a do­kon­ca aj vy­lo­miť tre­zor s uta­jo­va­ný­mi spis­mi zá­moč­ní­kom. Po­li­caj­ti mô­žu iba ďa­ko­vať pred­se­do­vi sú­du, že v sna­he za­me­dziť ško­dám na ma­jet­ku štá­tu umož­nil po­lí­cii od­ňať spis (nie uta­jo­va­nú príl­ohu) a tak ne­mu­se­li k pre­hliad­ke fak­tic­ky pris­tú­piť. Ďako­vať mu mô­žu však naj­mä pre­to, že ak by ich ne­chal vy­ko­nať pre­hliad­ku ce­lé­ho sú­du, iš­lo by o pre­hliad­ku, kto­rú by po­li­caj­ti mu­se­li vy­ko­ná­vať dl­hé týž­dne a mož­no aj me­sia­ce, na­koľ­ko pred­met­ný ok­res­ný súd má ti­sí­ce spi­sov a aj po­mer­ne ve­ľa mies­tnos­tí (z hľa­dis­ka obe­hu spi­sov je súd ži­vý or­gan­izmus, na­koľ­ko spi­sy neus­tá­le ko­lu­jú me­dzi asis­ten­tka­mi, vy­šší­mi súd­ny­mi úrad­ník­mi, sud­ca­mi a po­dob­ne, pri­čom kaž­dý deň aj spi­sy na súd pri­chá­dza­jú z von­ku, res­pek­tí­ve zo sú­du od­chá­dza­jú a te­da aby moh­la byť vy­ko­na­ná sku­toč­ná pre­hliad­ka sú­du kvô­li náj­de­niu spi­su, mu­se­la by po­lí­cia ten­to po­hyb spi­sov vo vnút­ri sú­du ako aj po­hyb spi­sov pu­tu­jú­cich zo sú­du preč za­sta­viť, te­da ochro­miť čin­nosť sú­du, pre­to­že inak by sa spis ne­dal náj­sť, keď­že by mo­hol byť kaž­dý deň v inej kan­ce­lá­rii, res­pek­tí­ve inak by po­lí­cia ne­do­ká­za­la za­bez­pe­čiť, či spis ne­bu­de za­sla­ný preč zo sú­du s iný­mi spis­mi a zá­ro­veň by po­lí­cia mu­se­la aj vy­ko­ná­vať pre­hliad­ku osôb od­chá­dza­jú­cich zo sú­du, pre­to­že tie by tak­tiež moh­li spis zo sú­du od­niesť. Ta­ká­to pa­ra­lý­za sú­du by moh­la tr­vať aj dl­hé týž­dne kým by bol spis náj­de­ný a iš­lo by zjav­ne o nea­dek­vát­ny zá­sah vý­ko­nej mo­ci do mo­ci súd­nej).

Ce­lé ko­na­nie po­lí­cie bu­dí mi­ni­mál­ne roz­pa­ky a je z ne­ho zrej­mé, že ich úpor­ná sna­ha o zís­ka­nie spi­su a je­ho uta­jo­va­nej príl­ohy bo­la mo­ti­vo­va­ná tým, aby sa spis ne­dos­tal nas­päť do rúk Kraj­skej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va (od kto­rej si ho inak moh­li vy­žia­dať). Nev­ra­ži­vosť Úra­du špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry vo­či Kraj­skej pro­ku­ra­tú­re Brat­sial­va (res­pek­tí­ve nev­ra­ži­vosť NA­KA vo­či po­li­caj­nej in­špek­cii) ne­mô­že však byť zá­kon­ným dô­vo­dom na vy­da­nie prí­ka­zu na pre­hliad­ku bu­do­vy sú­du.

Zos­tá­va pre­to len dú­fať, že Súd­na ra­da SR sa pod­ne­tom pred­se­du Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va III bu­de sku­toč­ne vec­ne za­obe­rať a ne­zos­ta­ne len pri „be­rie­me na ve­do­mie“.

 

Diskusia