Požiadavka ministerky: Predseda súdu musí mať vlastnosti policajného mopslíka
Dovolím si tvrdiť, že odvolanie predsedu Okresného súdu Bratislava III JUDr. Romana Fitta dňa 10.06.2022 ministerkou spravodlivosti a to z dôvodov, ktoré v tomto svojom zverejnenom rozhodnutí uviedla, sa do dejín slovenskej justície zapíše ako hanebný počin. Je to totiž poníženie celej justíce, keď ministerka preukázala podriadenosť voči vyvolenej časti polície a vôbec nevzala do úvahy, že predseda súdu nie je zamestnancom polície a jeho úlohou ani nie je „kriviť“ zákon v prospech polície, či „podkladať“ sa podivným požiadavkám polície.
Takže toto sú nosné „dôvody“ (samotná polícia by ich nesformulovala inak) na odvolanie predsedu súdu zo strany ministerky spravdlivosti:
1/ ministerka spravodlivosti uvádza „vzájomná komunikácia príslušníkov NAKA a zákonnej sudkyne bola konfliktná, pričom malo dôjsť k hlasnej výmene názorov. Považujem za neprijateľné, že ste v tejto vyhrotenej situácii nelegitimovali svoju pozíciu predsedu Okresného súdu Bratislava III vo vzťahu k príslušníkom NAKA a nekonali z titulu orgánu riadenia súdu“.
Pripomínam ministerke spravodlivosti, že zákonná sudkyňa vo svojej výhradnej kompetencii vybavovala žiadosť polície o vydanie spisu a túto aj vybavila. Predseda súdu v tejto veci nebol zákonným sudcom, pričom situácia si zjavne nevyžadovala žiadny zásah predsedu súdu „z titulu orgánu riadenia súdu“. Napokon, policajt ani neprišiel na súd za predsedom súdu, ani sa nedožadoval predsedu súdu, ale celú záležitosť riešil so zákonnou sudkyňou. Predseda súdu ani nemal ako vyriešiť túto záležitosť, keďže nebol zákonným sudcom, nemal možnosť rozhodnúť o vydaní spisu a nemal ani možnosť zasahovať do rozhodovacej činnosti zákonnej sudkyňe, ktorá rozhodla tak, že spis vydať polícii odmietla. To, že malo dôjsť medzi zákonnou sudkyňou a policajtom k hlasnej výmene názorov nie je dôvod, aby do toho musel vstupovať predseda súdu. Inak, na súde sa stáva, že sa sudca dostane do výmeny názorov s rôznymi osobami, napríklad účastníkmi konania, ich právnymi zástupcami, prípadne aj sudcovia, ktorí vykonávajú trestné služby sa niekedy dostanú do verbálneho konfliktu s policajtmi, avšak ešte nikdy som nezažil, že by do toho vstupoval predseda súdu tak, že ak išiel náhodou okolo, že by sa legitimoval, všetkým sa predstavil a išiel situáciu vyriešiť „z titulu orgánu riadenia súdu“.
Predseda súdu nemá povinnosť legitimovať sa policajtom len preto, že sa nachádzajú v budove súdu a ani z dôvodu, že sa policajtom nepáči, že zákonný sudca im nejde po ruke. Policajti nie sú nadriadenými predsedu súdu (teda aspoň právne, fakticky už zrejme sú) a úlohou predsedu súdu nie je ani pofúkať policajtom „boľačky“, ktoré im na duši spôsobí zákonný sudca, keď im odmietne vyhovieť a urobí to dôrazne.
Vyššie uvedený argument ministerky spravodlivosti považujem preto za neprijateľný a nehodný funkcie ministerky spravodlivosti.
2/ ministerka spravodlivosti ďalej predsedovi súdu v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní vyčíta, že sa nedostavil na súd po pracovnej dobe, keď sa policajti opäť vrátili na súd a opätovne žiadali vydanie spisu.
Pripomeniem, že policajti sa na súd vrátili po pracovnej dobe a žiadali o vydanie spisu (t. j. nepredložili ešte žiadny príkaz na prehliadku) tentoraz už nie zákonnú sudkyňu, ale službukonajúceho súdcu, ktorý im samozrejme taktiež nemohol vyhovieť, keďže nebol zákonným súdcom a teda ani nemal žiadaný spis vo svojej dispozícii a preto ani nemal čo vydať.
Ministerka spravodlivosti teda vytýka predsedovi súdu, že nepricupkal vo večerných hodinách na súd na zavolanie polície a tohto „nehorázneho“ konania sa dopustil napriek tomu, že na súd prišili policajti, ktorí neboli zmierení s tým, že im zákonná sudkyňa nevyhovela a vec chceli riešiť hneď večer.
Ministerka spravodlivosti týmto argumentom fakticky skonštatovala, že predseda súdu má postavenie policajného mopslíka, ktorý má pribehnúť vždy, keď nejaký policajt príde na súd (a to aj vo večerných a prípadne aj v nočných hodinách) a na svojho psíka (predsedu súdu) zavolá (zapíska). Toto je až neslušný (ponižujúci) argument, pretože plne odhaľuje predstavu ministerky o tom, ako má vyzerať výkon funkcie predsedu súdu, t. j. byť k dispozícii polícii kedykoľvek, prísť poslušne kedykoľvek a kdekoľvek na policajné zavolanie a vybaviť aj ich nie celkom zákonné žiadosti a to dokonca namiesto zákonného sudcu, čo je v rozpore so zákonom.
Napokon, ministerka spravodlivosti konštatuje aj to, že predseda súdu mal pochybiť, keď spis na súde nepodržal dlhšie a to minimálne do doby, kým nedôjde k objasneniu celej vzniknutej situácie.
Opäť. Predseda súdu nebol zákonným sudcom v danej veci a nemal žiadny zákonný dôvod, aby zasahoval do kompetencie zákonnej sudkyne, ktorá už žiadosť polície vybavila tak že ju odmietla. Čo mal podľa ministerky predseda súdu urobiť? Ako mal spis podržať na súde dlhšie? Mal ho vytiahnuť z trezoru a držať v ruke až kým zákonná sudkyňa predsa len nezmení názor alebo ho mal rovno napchať policajtom do tašky, aby im vyhovel? Mal zákazať pohyb spisu k jeho adresátovi až kým sa polícii nevyhovie? Je predseda súdu predĺžená ruka polície? Asi áno, keďže kritériom dobrého predsedu súdu je podľa ministerky to, či predseda súdu splní všetky želania policajtov (predseda súdu má mať predsa postavenie mopslíka a ten je na hranie a nie na robenie „problémov“).
Záver:
Ministerka spravodlvosti dala svojím rozhodnutím o odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.06.2022 všetkým predsedom súdov najavo, že predpokladom výkonu funkcie predsedu súdu nie je konanie predsedu súdu striktne podľa zákona a rešpektovanie rozhodnutí zákonného sudcu, ale je ním servilita vo vzťahu k polícii, akceptovanie všetkých (a to aj pochybných) policajných žiadostí, t. j. fakticky konanie na základe pokynov polície. Na strane druhej, bude teraz každý predseda súdu aspoň vedieť, že ak príde na súd polícia s akoukoľvek žiadosťou (a to aj vo večerných, či nočných hodinách) bude jeho povinnosťou (ak chce zostať vo funkcii) okamžite pribehnúť, ihneď ju vybaviť bez zbytočných rečí, čo znamená jej vyhovieť a nikdy sa na postup polície nesťažovať (a to ani vtedy nie, ak by bol nezákonný). Zároveň by si mal vypýtať od polície aj vyhodnotenie, či a do akej miery boli spokojní s jeho spoluprácou pri vybavovaní ich žiadosti a v čom prípadne vidia jeho medzery a možnosti zlepšenia.
Predseda Okresného súdu Bratislava III JUDr. Roman Fitt konal ako profesionál, ako osoba, ktorá pozná všetky svoje zákonné kompetencie a ktorá sa ich nebojí uplatňovať v praxi a je mu jedno, že sa to polícii, či komukoľvek inému, nepáči. Takto má konať predseda súdu a jeho konanie by mohlo byť vzorom pre všetkých predsedov súdov. A práve preto musel byť odvolaný. Doba (a aj ministerka) praje verným mopslíkom (lokajom) a nie osobnostiam.
P.S.:
A aby toho nebolo málo, šíria sa reči, že vyvolená časť polície dokonca vedie trestné konanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti (nikoho by už neprekvapilo, ak by tam niekde bola aj obligatórna právna kvalifikácia týkajúca sa zločineckej skupiny), ktoré má byť namierené voči drzým sudcom, ktorí polícii bránili v získaní spisu. Tak to má byť. Ak si predseda súdu dovolil podať podnet na policajtov, ktorý bol generálnou prokuratúrou vyhodnotený ako oznámenie o možnom podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, tak sa predsa musí začať viesť aj protivyšetrovanie. To už začína byť štandardná aplikačná prax a zároveň je to varovanie, že určitá vyvolená časť polície sa kritizovať proste nesmie a už vôbec sa nesmú voči nej písať nejaké panflety. Takto sa dobrý mopslík nespráva...
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.