Niekoľko poznámok k "neduhom" v trestných konaniach súčasnosti na Slovensku

 

JUDr. Martin Ribár – advokát

 

Niekoľko poznámok k „neduhom“ v trestných konaniach súčasnosti na Slovensku  - s podnadpisom ako „temné sily ovládli slovenské trestné konania“

 

úvodná poznámka – „temné sily“ – mysteriózne, záhadné a tajomné negatívne sily, ktoré ovládli a opantali niektorých tajuplne vybraných predstaviteľov orgánov aplikácie práva, policajtov, prokurátorov, sudcov, advokátov, niektorých akademikov ba dokonca aj niektorých novinárov, ktorých poslaním je zabrániť „očiste spoločnosti“ a zabezpečiť návrat mystických starých časov a mafie.

Je nesporným faktom, že trestné konania sa stali v ostatnej dobe celospoločenským fenoménom. Predtým téma takmer výlučne úzkeho okruhu odbornej právnickej obce „trestňákov“, sa stala bežnou a takmer dennodennou témou bežných občanov. Čo však vnímam skôr kriticky - aj takmer dennodennou témou a agendou politikov a médií, čo podľa môjho názoru negatívne vplýva na výkon spravodlivosti v oblasti trestného práva. (týmto nijako nespochybňujem právo objektívne informovať verejnosť o trestných konaniach).

Naratívom spoločnosti sa cez donekonečna opakujúce vyjadrenia predstaviteľov súčasnej vládnej moci a niektorých vybraných „tých správnych“ médií stal boj za „očistu spoločnosti“.

Trestné konania ako prostriedok „očisty spoločnosti“ sa stali „leitmotívom“ predstaviteľov súčasnej vládnej moci a to z každého politického spektra - popri zjavných ekonomických, hospodárskych a iných spoločenských problémoch, ktoré trápia spoločnosť na Slovensku, sú prebiehajúce „očistné procesy“ tou povestnou náplasťou pre bežného občana, ktorá mu má zalepiť oči pred marazmom, ktorý zavládol v spoločnosti na Slovensku. Pohľad na ľudí v putách, ako ich vedú v sprievode po zuby ozbrojených kukláčov na súd a strčia „do basy“, to je tá správna náplasť na všetky problémy bežného občana.

     Spomínanú „očistu spoločnosti“ cez prebiehajúce trestné konania som opakovane uviedol v úvodzovkách – som presvedčený, že tento politikmi a vybranými médiami deklarovaný „očistný proces“ spoločnosti raz bude právnou teóriu a právnou vedou považovaný za veľmi negatívne obdobie, za „čiernu dieru spravodlivosti“ čo sa týka aplikácie trestného práva  atrestných konaní na Slovensku.

     Ďalším spoločenským fenoménom našej spoločnosti sa stala skutočnosť, že ak niekto poukáže na niečo negatívne, problematické, nefungujúce, na niečo „zlé“ – namiesto toho, aby sa riešilo to „zlé“, nefungujúce a negatívne – tak je v prvom rade pranierovaný ten, kto na to poukáže.

Namiesto odbornej diskusie a hľadania riešenia problému je zjavne jednoduchším riešením pranierovanie a zdiskreditovanie toho, kto si „dovolil“ na nejaký problém poukázať.

     Sú známe prípady sudcov, ktorí si „dovolili“ rozhodnúť v rozpore s predstavami niektorých politikov, verejnosti a tých „správnych“ médií, za čo boli vystavení doslova „mediálnemu lynču“ a bola spochybňovaná ich sudcovská a morálna integrita.

Trestné oznámenie „našich chlapcov“ na sudcu Okresného súdu Bratislava III. Kapinaja, ktorý ich vzal do väzby, snaha (na základe podnetu „našich chlapcov“) o disciplinárne stíhanie sudcu Krajského súdu Bratislava Šamka, ktorý publikoval odborné články o „kajúcnikoch“ a poukazoval na pochybenia OČTK, a najnovšie mediálne pranierovanie sudcu Okresného súdu Bratislava I. Fila, ktorý zastavil trestné stíhanie bývalého generálneho prokurátora Trnku pre premlčanie, sú známe a naozaj nepotrebujú bližší komentár. Otázky vyvoláva aj odvolanie predsedu Okresného súdu Bratislava III. Fitta ministerkou spravodlivosti, kvôli zásahu príslušníkov NAKA na Okresnom súde Bratislava III., pretože nekonal podľa ich „želania“, hoci by tým porušil zákon.

Keďže obsahom môjho článku budú aj mnohé kritické postrehy, hoci apolitické a skôr odborné – dávam do pozornosti, že som stále trestne stíhaný v súvislosti s výkonom mojej advokátskej činnosti v minulosti, dávam do pozornosti tieto moje trestné stíhania – aby pre tých, čo budú pohoršene čítať moje kritické postrehy, bolo jednoduchšie ma označiť za „temné sily“ a tým vysvetliť, že som si dovolil vôbec ako trestne stíhaný niečo kritizovať.  Samozrejme aj k napísaniu tohto článku ma priviedli „temné sily“.

     Nejakú prezumpciu neviny, či nebodaj slobodu myslenia, slobodu prejavu a právo na informácie predsa v mojom prípade nemožno brať na zreteľ – som stíhaný, určite predstavujem „temné sily“ a bodka. Ak by som bol napríklad trestne stíhaný vyšetrovateľ NAKA s tým správnym morálnym kompasom, vtedy by som bol zjavne stíhaný nezákonne a prezumpcia neviny by pre mňa samozrejme platila.

     A môže sa stať, že aj za tento článok (a mnohé iné) si vyslúžim „odmenu“ v podobe ďalšieho trestného stíhania – veď predsa „papier znesie všetko“ a aj sudcom Najvyššieho súdu SR Klimentom bol zdvihnutý „varovný prst“ pre všetkých, čo budú „spochybňovať“ či kriminalizovať vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov.

     Tiež musím opakovane zdôrazniť, že mnou uvádzané postrehy sa dotýkajú predovšetkým problematiky mediálne známych trestných konaní a práce niektorých„elitných“ vyšetrovateľov NAKA, najmä prípadov dozorovaných niektorými prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR spadajúcich do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu a náväzne rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR.

     Napriek tomu, že poukazujem na neduhy niektorých vybraných trestných konaní na Slovensku, som presvedčený, že vo všeobecnosti drvivá väčšina ostatných trestných konaní neobsahuje mnou popisované nedostatky a prebieha striktne zákonným spôsobom.

     Už samotný úvod je sám o sebe absurdný, ale je potrebný s ohľadom na všetko to negatívne, čo je prítomné v trestných konaniach na Slovensku v ostatnej dobe.

Len samotný výpočet podľa mojej mienky problematických okruhov tém v trestných konaniach by bol obsahovo extrémne rozsiahly, preto sa pokúsim(so stručným komentárom pri niektorých bodoch) poukázať na podľa môjho názoru najvypuklejšie problémy - „neduhy“ trestných konaní súčasnosti, ktoré sú síce rozdelené do jednotlivých bodov, avšak v reálnych trestných konaniach sa vzájomne prelínajú:

-          dôvodné podozrenia z manipulácie trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb, v tej súvislosti dôvodné podozrenie z účelového vedenia niektorých trestných konaní zo strany niektorých „elitných“ vyšetrovateľov NAKA – smutným faktom je, že každý, kto na tieto možné podozrenia poukazuje alebo o nich len informuje, je okamžite zaradený medzi „temné sily“ a je označovaný za toho, kto bráni spravodlivosti a „očiste spoločnosti“

-          rozdielny prístup k posudzovaniu princípu prezumpcie neviny – prezumpcia neviny sa vzťahuje zásadne na osoby so správnym morálnym kompasom

-          inštitút väzby, podmienky vo väzbe, väzba ako možný nátlakový prostriedok na priznanie a spoluprácu a produkciu tzv. „kajúcnikov“ – dekan Právnickej fakulty UK Bratislava docent Burda dokonca položil teoretickú otázku, či väzba slúži ako dôkazný prostriedok

-          využívanie, nadužívanie a možné zneužívanie inštitútu spolupracujúcich osôb – tzv. „kajúcnikov“ v trestných konaniach (pre zjednodušenie budem ďalej používať tento neodborný termín) – vyzerá to tak, ako keby na Slovensku v ostatnej dobe jednoducho bez „kajúcnikov“ nebolo možné vyšetriť žiadnu trestnú činnosť

-          „pamäťová stopa“ a vyhodnocovanie hodnovernosti a vieryhodnosti „kajúcnikov“ zo strany OČTK – „kajúcnici“ si často v rozpore s elementárnou logikou a odbornými poznatkami o pamäti s odstupom času spomínajú na nové a nové skutočnosti, pričom je zo strany OČTK prehliadané, že o niektorých skutočnostiach v minulých výsluchoch už v postavení spolupracujúcich osôb v procesnom postavení svedkov jednoznačne a opakovane uviedli, že o nich nič nevedia. Zaujímavý je aj prístup OČTK k hodnovernosti „kajúcnikov“ – ak vypovedajú želaným spôsobom na tie „správne osoby“ sú ich výpovede hodnoverné a tvoria základ pre vznášanie obvinení, ak však „kajúcnici“ vypovedajú závažné skutočnosti na predstaviteľov súčasnej vládnej moci, či dokonca na príslušníkov NAKA radených k „našim chlapcom“, vtedy sú ich výpovede nedôveryhodné a nevznášajú sa obvinenia na základe takýchto výpovedí

-          účelová právna nadkvalifikácia vyšetrovaných trestných činov ako súčasť vyšetrovacej taktiky OČTK slúžiaca ako možný nátlakový prostriedok na priznanie a spoluprácu, neznalosť právnej teórie - pochybnosti o znalosti právnej teórie u vyšetrovateľov ba dokonca prokurátorov, s  možným podozrením, že v skutočnosti sa nejedná o neznalosť právnej teórie, ale o zámer právnej nadkvalifikácie skutkov – podstatne jednoduchšie sa rozhoduje pre spoluprácu obvinená osoba v nadkvalifikovanej, síce právne nesprávnej sadzbe trestu odňatia slobody 20-25 rokov až doživotie, ako v správnej sadzbe trestu odňatia slobody povedzme 3-8 rokov

-          existujú dokonca závažné podozrenia, že k právnej nadkvalifikácii a nesprávnej právnej kvalifikácii skutkov (predovšetkým využitím §296 Tr. zák. o zločineckej skupine, či korupčných trestných činov) dochádza so zámerom, aby v konkrétnych prípadoch došlo k založeniu príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR

-          nedostatočný tlak na kvalitu rozhodnutí súdov vo väzobných konaniach, na kvalitu pri odôvodňovaní návrhov na väzbu, na potrebu jednotnosti prístupu súdov pri rozhodovaní vo väzobných veciach, na samotnú kvalitu vznesených obvinení a pod., najmä na súladnosť rozhodnutí OČTK a súdov s judikatúrou ESĽP

-          nerešpektovanie judikatúry ESĽP vo veci Adamčo v.SR a v ostatnej dobe najmä Mucha v. SR zo strany súdov – podľa môjho názoru uvedené povedie v budúcnosti k mnohým rozhodnutiam ESĽP v neprospech SR z dôvodu nerešpektovania záverov týchto rozhodnutí ESĽP našimi súdmi

-          neprimeraný zásah OČTK do základných ľudských práv a slobôd obvinených, najmä v súvislosti s väzobnými stíhaniami, predovšetkým v prípadoch kolúznej väzby – najmä neumožnenie kontaktu väzobne stíhaných osôb s ich blízkymi osobami (neumožnenie telefonovania, návštev, dlhotrvajúca „cenzúra“ pošty)

-          porušovanie základných ľudských práv a slobôd väzobne stíhaných osôb – 17 nálezov Ústavného súdu SRo porušovaní základných ľudských práv a slobôd väzobne stíhaných osôb za tak veľmi krátke časové obdobie po začatí „očisty spoločnosti“ zjavne nepotrebuje bližší komentár

-          prepúšťanie väzobne stíhaných osôb priamo prokurátorom z väzby po doznaní sa k trestnej činnosti a začatí spolupráce s OČTK usvedčovaním iných osôb – čo je v rozpore tak s judikatúrou vnútroštátnych súdov ako aj ESĽP a indikuje možný nezákonný nátlak na priznanie a spoluprácu

-          „reťazenie väzby“ – opätovné vzatia do väzby osôb prepustených z väzby – uvedené je v rozpore tak s vnútroštátnou judikatúrou ako aj judikatúrou ESĽP

-          inštitút dohody o vine a treste predovšetkým v súvislosti s inštitútom „kajúcnikov“, ukladanie trestov takýmto spolupracujúcim osobám - smiešne nízke tresty uložené spolupracujúcim osobám najmä v konaní o dohode o vine a treste v porovnaní s trestami, ktoré pôvodne týmto osobám hrozili

-          rozhodovacia činnosť prokurátorov ÚŠP GP SR vo vzťahu ku „kajúcnikom“, ktorá nepodlieha súdnemu prieskumu, resp. súhlas prokurátorov s postupom policajta – dočasné odloženie vznesenia obvinenia, zastavenie trestného stíhania pre spoluprácu, podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, prerušenie trestného stíhania pre spoluprácu – čo je zarážajúce, tieto inštitúty sú využívané aj v prípadoch, kedy z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že „kajúcnik“ bol objednávateľom, organizátorom, návodcom tej trestnej činnosti, za ktorú získal tieto „benefity“, hoci to priamo zákon neumožňuje

-          nutnosť podrobiť rozhodnutia prokurátorov v súvislosti s trestným stíhaním kajúcnikov súdnej a tým aj verejnej kontrole, nutnosť vopred jasne stanoviť podmienky spolupráce kajúcnikov

-          prehliadanie trestnej činnosti spolupracujúcich osôb, porušovanie zásady oficiality – z výsluchov vypočúvaných osôb vyplýva ďalšia trestná činnosť „kajúcnikov“, avšak táto je jednoducho „prehliadaná“ zo strany OČTK

-          ignorovanie a prehliadanie skutočností svedčiacich v prospech obvinených osôb zo strany OČTK, absolútne ignorovanie odôvodnených a dôvodných návrhov obvinených na doplnenie dokazovania, ktoré by preukazovalo ich obhajobné tvrdenia a vyvracalo dôvodnosť ich stíhania, čo sa stáva žiaľ aj súčasťou súdnych konaní vo veci samej – stáva sa realitou, že všetky návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obvinených či obhajoby sú jednoducho odmietané ako nedôvodné. Zarážajúcim je aj argument OČTK, že toto navrhované doplnenie dokazovania môže obvinený uplatniť v konaní pred súdom – hoci, ak by došlo k vykonaniu dôkazov navrhovaných obvineným/obhajobou by mohlo prísť k zmene dôkaznej situácie a vôbec by nemuselo prísť k podaniu obžaloby

-          okrajovo tiež uvádzam, že inštitút konfrontácie akoby neexistoval v Trestnom poriadku, a hoci na využitie konfrontácie existujú zákonné predpoklady a o vykonanie konfrontácií obvinení vyslovene žiadajú – konfrontácie sa zo strany OČTK nevykonajú

-          prehliadanie výrazných a významných rozporov v jednotlivých výpovediach toho – ktorého kajúcnika, a zjavné prehliadanie významných rozporov vo výpovediach medzi jednotlivými kajúcnikmi navzájom – zo strany OČTK ale aj v súdnych konaniach

-          účelové spájanie trestných konaní a následne vylučovanie tých „správnych“ osôb na samostatné konania – tento novodobý fenomén nadobudol priam obludných rozmerov – existujú trestné konania, kde v spisových materiáloch existuje niekoľko zväzkov obsahujúcich výlučne uznesenia o spájaní a vylučovaní osôb na spoločné konanie a na samostatné konania

-          nedoručovanie procesných uznesení o vylučovaní a spájaní trestných konaní obvineným

-          prítomnosť operatívnych pracovníkov pracujúcich na tom konkrétnom prípade, v ktorom sa vykonávajú výsluchy, v pozícii nezúčastnenej osoby pri výsluchoch realizovaných pred vznesením obvinenia bez prítomnosti zapisovateľa, teda realizovaných bez prítomnosti obhajoby – z toho vyplývajúca možná nezákonnosť takto vykonaných výsluchov

-          opakované „návštevy“ operatívnych pracovníkov väzobne stíhaných osôb, pričom účelom nie je vyťažovanie týchto osôb, ale „presviedčanie“ na spoluprácu – všetko samozrejme bez prítomnosti obhájcu väzobne stíhaných osôb. Sú objektívne zadokumentované aj „návštevy“ priamo vyšetrovateľov vo väzbe, bez vykonania akéhokoľvek procesného úkonu a ako inak bez prítomnosti obhájcu väzobne stíhanej osoby

-          počet „odhalených“ zločineckých skupín na Slovensku v ostatnej dobe – ani v Taliansku s mnohonásobne vyšším počtom obyvateľov a bohatou históriou zločineckých skupín neexistuje toľko zločineckých skupín ako bolo v ostatnej dobe odhalených na Slovensku

-          stieranie rozdielov medzi organizovanou skupinou a zločineckou skupinou, prechod k tzv. „voľnejšej“ zločineckej skupine, zvláštny „zánik“ páchania trestnej činnosti spolupáchateľstvom – vágne a niekedy až arbitrárne posudzovanie definičných kritérií zločineckej skupiny s ohľadom na vysoké trestné sadzby trestných činov páchaných zločineckou skupinou môže viesť k odsudzovaniu páchateľov na podstatne prísnejšie a vyššie tresty, na aké by tieto mali byťodsúdené bez použitia definičného kritéria zločineckej skupiny

-          nerešpektovanie základných zásad trestného konania zo strany OČTK vo všeobecnosti

-          ignorovanie a porušovanie zásady kontradiktórnosti prípravného konania

-          využívanie nezákonných dôkazov v neprospech obvinených

-          zanedbávanie reálneho dozoru prokurátorov v prípravnom konaní, najmä prehliadanie a odobrovanie pochybení vyšetrovateľov – inštitút §210 Tr. por. – Žiadosť o preskúmanie postupu policajta sa stal až komickým inštitútom, kde samotní vyšetrovatelia s úsmevom vyzývajú obvinených/obhájcov, aby využili tento inštitút vediac, že prokurátor jednoducho žiadne pochybenie „nevzhliadne“

-          liknavosť až nečinnosť prokurátorov a vyšetrovateľov (aj) pri väzobne stíhaných obvinených

-          nutnosť zmeny inštitútu trestu prepadnutia majetku a jeho súladnosti s judikatúrou ESĽP, možné účelové zneužívanie tohto inštitútu ako nátlakového prostriedku na spoluprácu a vytváranie kajúcnikov

-          médiá ako možný nátlakový prostriedok na rozhodovaciu činnosť súdov a orgánov aplikácie práva

-          zvláštna spolupráca OČTK s „vybranými“ tými „správnymi“ médiami, ktoré disponujú informáciami priamo od OČTK a ktoré „pomáhajú“ OČTK pri zdôvodňovaní vznášania obvinení a väzobných stíhaní „tých správnych osôb“

-          informovanie vybraných médií o pripravovaných zaisťovacích úkonoch, ktoré prebiehajú „de facto“ v priamom prenose

-          mediálne vystúpenia špeciálneho prokurátora a prokurátorov ÚŠP GP SR, riaditeľa NAKA, prezidenta PZ väčšinou vo „vybraných“ médiách nad rámec objektívneho informovania verejnosti, ktoré sú spôsobilé „masírovať“ verejnú mienku a taktiež vytvárať mediálny tlak na rozhodovaciu činnosť súdov a orgánov aplikácie práva a najmä podsúvanie ich „správneho“ právneho názoru verejnosti a médiám

-          mediálna hystéria okolo §363 Trestného poriadku a spochybňovanie rozhodovacej činnosti ako aj samotnej právomoci Generálnej prokuratúry SR a generálneho prokurátora, vykresľovanie generálneho prokurátora ako prekážky spravodlivosti na Slovensku

-          pripravovaná novela Trestného poriadku – skôr „rekodifikácia“ Trestného poriadku bez náležitej odbornej diskusie s predstaviteľmi sudcov, prokurátorov, advokátov a akademickej obce – zo strany ministerstva spravodlivosti SR neexistuje snaha po riadnej odbornej diskusii, návrh vypracovaný ministerstvom akoby nepotreboval žiadne pripomienky, doplnenia – snaha o odbornú diskusiu je dokonca prezentovaná negatívne

-          podozrenia zo zásahov do nezávislosti súdnej moci – zásah NAKA na Okresnom súde Bratislava III. a zvláštne odvolanie predsedu Okresného súdu Bratislava III. ministerkou spravodlivosti – a to bez predchádzajúceho stanoviska Súdnej rady SR a NBÚ

-          podozrenia z účelových zásahov výkonnej moci do vyšetrovania Úradu inšpekčnej služby – najmä rozpustenie vyšetrovacej skupiny „Oblúk“, ktorá vyšetrovala podozrenia z manipulácie trestných konaní elitnými príslušníkmi NAKA – na základe pokynu ministra vnútra a prezidenta policajného zboru (ako to vyplýva z medializovaných informácií)

-          obviňovanie advokátov pre činnosť súvisiacu s výkonom advokátskej profesie – a to najmä tých, ktorí vystupujú ako obhájcovia v exponovaných kauzách a tých, ktorí otvorene kritizujú postupy OČTK a súdov

-          vylučovanie konkrétnych obhájcov zo zastupovania v trestnom konaní s odôvodnením, že budú vo veci vypočutí ako svedkovia – hoci o veci nemajú žiadne relevantné informácie, resp. nemôžu vo veci vypovedať ako svedkovia z dôvodu zákazu výpovede, nakoľko sú viazaní advokátskou mlčanlivosťou vo vzťahu ku klientovi

-          opomínanie pojmu „Ústavnosť“ zo strany polície a prokuratúry (OČTK), nerešpektovanie judikatúry ESĽP a medzinárodných zmlúv a dohovorov ako záväzných výkladových pravidiel zo strany OČTK – hoci aj orgány verejnej moci a teda aj polícia a prokuratúra sú povinné „ochraňovať ústavnosť“

-          Správa Európskej komisie o právnom štáte 2022 na Slovensku – nesprávnosť jej niektorých záverov na základe podkladov poskytnutých slovenskými subjektami, predovšetkým ministerstvom spravodlivosti SR a podľa môjho názoru manipulatívne prezentovanie záverov tejto správy verejnosti zo strany ministerstva spravodlivosti a niektorých mimovládnych organizácií

     Vyššie uvedený „zoznam“ obsahuje len časť okruhov, ktoré možno nazvať „problematickými“, a ku každej jednej položke zoznamu by bolo možné napísať celé články a právne analýzy.

Mojou ambíciou v tomto článku je pomenovať, identifikovať a zosumarizovať tie najpálčivejšie problémy trestných konaní, ktoré podľa môjho názoru deformujú výkon spravodlivosti trestných konaní vedených na Slovensku v súčasnej dobe, tak aby bolo možné viesť objektívnu odbornú diskusiu s cieľom odstrániť tieto negatívne javy z trestných konaní, aby pojmy ako spravodlivosť a právny štát neboli iba prázdnymi frázami, pretože princípy materiálneho právneho štátu dostávajú riadne zabrať a spravodlivosť v jej najhlbšom význame je otázna.

Podozrenia z manipulácie trestných konaní

     Jedným z najpálčivejších problémov trestných konaní dnešných dní na Slovensku je dôvodné podozrenie z manipulácie trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb, v tej súvislosti dôvodné podozrenie z účelového vedenia niektorých trestných konaní zo strany niektorých „elitných“ príslušníkov NAKA, v médiách označovaných ako „naši chlapci“.

     V úvode som uviedol, že viaceré mnou označené problémy trestných konaní sa v jednotlivých trestných konaniach vzájomne „prelínajú“ – drvivá väčšina položiek „zoznamu“ uvedeného vyššie súvisí práve s týmito podozreniami z manipulácie trestných konaní a trestnými konaniami, kde ako vyšetrovatelia participovali práve „elitní“ vyšetrovatelia NAKA označovaní ako „naši chlapci“.

Len okrajovo uvádzam, že tento pojem „naši chlapci“ zaviedol do mediálneho priestoru sám prezident policajného zboru. Už len tento samotný pojem „naši chlapci“ diskvalifikuje nestrannosť a nezaujatosť prezidenta policajného zboru.

Aj pri rešpektovaní prezumpcie neviny stíhaných vyšetrovateľov NAKA je pre mňa až neuveriteľné a nepochopiteľné, akým spôsobom dochádza k zľahčovaniu a bagatelizovaniu týchto dôvodných podozrení zo strany predstaviteľov vládnej moci, špeciálneho prokurátora a iných prokurátorov ÚŠP GP SR, riaditeľa NAKA a prezidenta policajného zboru – pričom práve tieto osoby sa mediálne vyjadrujú o „temných silách“, ktoré bránia „očiste spoločnosti“. V prípade „našich chlapcov“ akoby ani nebolo potrebné riadne vyšetrovanie.

     Zarážajúcim je aj spochybňovanie legálne získaných zvukových a obrazovo zvukových záznamov „našich chlapcov“ zo strany vyššie uvedených osôb, čo môže do budúcna priniesť nebezpečný trend zľahčovania a bagatelizovania legálne zadovážených dôkazov v iných prípadoch.

     V tejto súvislosti aj z dôvodu extrémneho rozsahu tejto témy poukážem na článok advokátky Viktórie Hellenbart, ktorý bol zverejnený práve na Právnych listoch dňa 1.4.2022 pod názvom – „Obchody so spravodlivosťou ako biznis model a politický program?“ Celý článok je možné nájsť na linku -  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1078-obchody-so-spravodlivostou-ako-biznis-model-a-politicky-program . Obsah tohto článku k danej téme naozaj nepotrebuje bližší komentár, a ukazuje na zvláštny „dvojitý meter“ aplikácie zákonných ustanovení v prípade „našich chlapcov“. Iróniou je povyšovanie týchto trestne stíhaných príslušníkov PZ namiesto ich postavenia mimo službu.

     Nestranné a objektívne vyšetrenie týchto podozrení z manipulácie trestných konaní a inštruovania vypočúvaných osôb, v tej súvislosti dôvodné podozrenie z účelového vedenia niektorých trestných konaní zo strany niektorých „elitných“ príslušníkov NAKA, v médiách označovaných ako „naši chlapci“ bude podľa môjho názoru zohrávať kľúčovú úlohu v otázkach skutočnej očisty spoločnosti– uvedené je v záujme celej spoločnosti, ktorá je traumatizovaná a polarizovaná extrémne protirečiacimi si a protichodnými informáciami o vyšetrovaní podozrení z manipulácií vyšetrovania v trestných konaniach.

Správa Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku

Dňa 13.7.2022 zverejnilo ministerstvo spravodlivosti SR na svojej stránke článok o  správe Európskej komisieo stave právneho štátu na Slovensku  - https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/tlacova-sprava-3730/ .

     Na stránke Európskej komisie som si vyhľadal celú kompletnú správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku za rok 2022 v slovenskom jazyku - https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A52021SC0727 .

Porovnaním obsahu celej tejto správyEurópskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku s mediálne prezentovaným stanoviskom ministerstva spravodlivosti k uvedenej správe, som nadobudol naozaj „čudný“ pocit o nie celkom pravdivom a objektívnom informovaní o obsahu tejto správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku tak to strany ministerstva spravodlivosti, ale aj viacerých médií a viacerých mimovládnych organizácií.

     V tejto súvislosti opätovne z dôvodu extrémneho rozsahu tejto témy poukážem na článok sudkyne Krajského súdu Bratislava a členky Súdnej rady SR Marcely Kosovej, ktorý bol zverejnený práve na Právnych listoch dňa 18.7.2022 pod názvom – „Paragraf 363, Európska komisia a popkultúrny fenomén“. Celý článok je možné nájsť na linku -  http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1114-paragraf-363-europska-komisia-a-popkulturny-fenomen , v ktorom autorka článku prezentuje svoje názory na významnú časť tejto správyEurópskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, pričom poukazuje tiež na zjavnú manipuláciu verejnosti prostredníctvom tejto správy o právnom štáte zo strany ministerstva spravodlivosti a niektorých mimovládnych organizácií a médií.

Porušovanie základných zásad trestného konania

Zásada prezumpcie neviny, zásada práva na obhajobu, zásada stíhania a obvinenia len zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zásada primeranosti a zdržanlivosti, zásada rýchlosti konania, zásada kontradiktórnosti, zásada legality, zásada oficiality, vyhľadávacia zásada, zásada náležitého zistenia skutkového stavu, zásada voľného (nie svojvoľného) hodnotenia dôkazov, zásada práva na spravodlivý proces – teda základné zásady trestného konania sa zdajú byť v niektorých trestných konaniach dnešných dní iluzórnymi

 – je bezpodmienečne nutné uvedené „zmeniť“ – pretože spomínaná „očista spoločnosti“ bez rešpektovania týchto základných zásad trestného konania bude nielen prázdnou frázou, ale povedie k tomu, že vyššie uvedený zoznam „neduhov a pochybení“ prítomných v trestných konaniach na Slovensku dnešných dní bude prítomný v správe Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku v blízkej budúcnosti ako zoznam nedostatkov právneho štátu na Slovensku.

     Každý máme svoje obľúbené „klišé“, tak záverom to moje:

„Z nepráva nemôže vzniknúť právo“ - „EX INIURIA IUS NON ORITUR“.

„Spravodlivosť nemá byť nikomu odoprená - „IUSTITIA NEMINI NEGANDA“

Je na každom z nás, či pojmy ako zákon, zákonnosť, rovnosť pred zákonom, demokracia, právny štát, Ústava SR, sloboda, základné ľudské práva a slobody budú bezobsažnými pojmami, alebo či budú tým, čo uznáva a vyznáva naša spoločnosť – nad niektorými vecami jednoducho nejde „prižmúriť oči“, niektoré veci sú len čierne alebo biele, a to bez ohľadu na to, koho sa týkajú.

 

 

 

Diskusia