Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu označila obvinených sudcov za svine - teraz má rozhodovať o obžalobe

 

JUDr. David Lindtner, advokát

Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu označila obvinených sudcov za svine - teraz má rozhodovať o obžalobe

Aj sudca má pravo na slobodu prejavu. Má právo sa vyjadrovať, publikovať, či šíriť svoje občianske postoje, vrátane názorov otvorene kritických, pričom predmetom kritky môžu byť napríklad aj pomery v justícii.

Na strane druhej platí však aj to, že prejavy sudcu môžu byť v niektorých prípadoch dôvodom vylúčenia sudcu pre jeho pomer k veci podľa § 31 ods. 1 Tr. por. To platí najmä v takých prípadoch, keď sa sudca o stranách sporu vyjaduje zjavne dehonestujúco, urážlivo, či s vopred daným názorom na výsledok sporu (napríklad s vopred utvoreným názorom na vinu obvineného). V takýchto prípadoch dáva sudca svojimi vyjadreniami najavo to, že nedokáže byť „nad vecou“, že nevie alebo nechce byť objektívny a že prípadný proces, ktorý by vo veci viedol, by bol len procesom formálnym (prípadne určených iba pre médiá) s jasným výsledkom. Pokiaľ sa sudca dostane do takejto pozície, tak vo veci nemôže rozhodovať, pretože už sám preukázal svoju zaujatosť a ak by vo veci ďalej konal, išlo by o popretie práva na spravodlivý proces a návrat k procesom s dopredu napísanými rozsudkami.

Z hľadiska prejavov sudcu ako možného dôvodu jeho zaujatosti sú preto podstatné také prejavy, ktoré možno vztiahnuť k nejakej konkrétnej veci a ktoré teda môžu zakladať pomer sudcu k predmetu daného konania. Tento záver vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP), ktorý napríklad zistil porušenie Dohovoru v prípade, v ktorom sa sudca vyjadroval spôsobom, z ktorého vyplývalo, že si už vytvoril názor na prípad sťažovateľa v jeho neprospech (rozsudok ESLP zo dňa 16.09.1999 Buscemi v. Taliansko). V praxi ďalej ide aj o prípady, v ktorých sa napríklad sudkyňa odvolacieho súdu vyjadrovala tak, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny, hoci v danej veci mala rozhodovať o podanom odvolaní. Alebo možno spomenúť prípady, ktorými sa zaoberal ESĽP, napríklad vec Lavents proti Lotyšsku (zo dňa 28.11.2002), v ktorom súd riešil prípad sudkyne, ktorá sa v rozhovore pre noviny jednoznačne vyjadrila k prebiehajúcemu trestnému konaniu, v ktorom mala rozhodovať (došlo tak k porušeniu práva na rozhodnutie nestranným súdom). Z hľadiska prejavov sudcu je nutné poukázať aj na pomerne jednoznačné závery uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoVS/1/2021 zo dňa 22.02.2021, v ktorom došlo k vylúčeniu sudcu z vykonávania úkonov trestného konania, nakoľko sa dotknutý sudca v rozhovore v médiách hanlivo vyjadril ohľadne konkrétnych obvinených osôb v konkrétnej veci, v ktorej mal následne rozhodovať o väzbe.

K uvedeným prípadom možno celkom určite priradiť aj vyjadrenia sudkyne Špecializovaného trestného súdu Mgr. Pamely Záleskej, ktorá sa absolútne neprofesionálnym a hanlivým spôsobom vyjadrovala k obvineniam svojich kolegov a to bezprostredne potom ako im bolo vznesené obvinenie, pričom v súčasnosti by mala rozhodovať v konaní o obžalobe.

Nižšie v texte je zverejnená kompletná námietka zaujatosti voči tejto sudkyni, z ktorej vyplýva, okrem iného, že sudkyňa sa o obvinených sudcoch vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Dokonca bez dôkazov zasvätene tvrdí, že „všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu...a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech“ (toto dokonca netvrdí ani prokurátor v obžalobe). Ďalej sudkyňa neváhala len niekoľko dní po obvinení uzatvoriť, že „o ich nevine môže pochybovať už oznaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci“, pridala aj svoj morálny pohľad na obvinených, že sa „hanbí za týchto obvinených sudcov“ a absolútne neprávnicky sa dokonca pýta, aby si následne sama odpovedala „aká prezumpcia neviny? My musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč“.

Takto sa vyjadruje nezaujatý a nestranný sudca? Takto má vyzerať vyjadrovanie garanta spravodlivého procesu v konaní pred súdom? Skutočne prezumpciou neviny disponuje iba ten obvinený, ktorý si to podľa tejto sudkyne zaslúži? Možno veriť prípadnému rozsudku vydanému touto sudkyňou, keď už pár dní po vznesení obvinenia bez znalosti spisu má vo veci „jasno“ z hľadiska viny? Má vôbec význam sa obhajovať v konaní pred súdom, ak by konanie pred súdom viedla táto sudkyňa? Na tieto otázky dal už odpoveď Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 1TdoVS/1/2021 zo dňa 22.02.2021, ktorý je citovaný aj v námietke zauajtosti.

Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade ide o učebnicový prípad zaujatosti sudcu, kde dokonca možno hovoriť o preukázaní subjektívnej zaujatosti sudkyne, čo je v praxi raritné (treba len dúfať, že v iných prípadoch si táto sudkyňa aspoň vypočuje na hlavnom pojednávaní prebiehajúce dokazovanie a že si neutávra názor o vine bez spisu a len na podklade novinových článkov, tak ako to zjavne urobila pri obvinených sudcoch). Pre úplnosť možno dodať, že základnou výbavou sudcu by malo byť to, že prejednávané prípady neberie osobne a že si netvorí svoje presvedčenie o vine, či nevine na podklade toho, čo píšu o trestných veciach jemu spriaznené médiá.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku Suvorovova 5/A 902 01 Pezinok

k sp. zn. 3T/9/2022

V Bratislave dňa 01.08.2022

VEC: JUDr. David Lindtner, nar. 24.07.1974 - Námietka zaujatosti

1.                  V trestnej veci proti obv. JUDr. Davidovi Lindtnerovi, vedenej Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. 3T/9/2022, bola obhajcovi doručená dňa 29.07.2022 obžaloba spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Z výzvy bolo zistené, že sudkyňou konajúcou v tejto veci je Mgr. Pamela Záleská.

2.                  Týmto podáva obvinený prostredníctvom obhajcu v súlade s ust. § 31 ods. 1 Trestného poriadku námietku zaujatosti (i) pre pomer sudkyne Mgr. Pamely Záleskej

k trestnej veci obv. JUDr. Davida Lindtnera, (ii) pre pomer sudkyne Mgr. Pamely Záleskej k osobe JUDr. Davida Lindtnera ako obhajcu obvinených doc. JUDr. Roberta Fica, CSc. a JUDr. Roberta Kaliňáka, (iii) pre pomer sudkyne Mgr. Pamely Záleskej k osobe obvineného JUDr. Davida Lindtnera, ktorú nasledovne odôvodňuje.

3.                  Podľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku, z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

4.                  Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na spravodlivý proces, súčasťou ktorého je právo na nezávislý a nestranný súd, a ktorému zodpovedá ústavná povinnosť sudcov prerokovať a rozhodnúť vec tak, aby postupovali nezaujato a neutrálne, bez nadržovania, a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva jednak z Ústavy SR z Čl. 46 ods. 1 v spojení s Čl. 141 ods. 1 Ústavy SR, ako aj z Čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ale aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a na neho nadväzujúcej judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá rozlišuje subjektívnu a objektívnu nestrannosť. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pri posudzovaní nestrannosti sudcu nie je rozhodujúce len subjektívne hľadisko, teda či sa sudca cíti byť nezaujatý, ale najmä existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti. Teda nestačí, že je sudca subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký javiť aj v očiach strán a verejnosti.

5.                  Nestrannosť sudcu v trestnom konaní nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by zaujatý mohol byť. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba nestrannosť. Práve z dôvodu absencie atribútu nestrannosti namietame zaujatosť sudkyne Mgr. Pamely Záleskej.

6.                  Primárnym a zásadným dôvodom svedčiacim o jednoznačnej a nespochybniteľnej zaujatosti sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, sú vyjadrenia tejto sudkyne a jej názory na sudcov obvinených v kauze „Búrka“, teda vrátane obvineného JUDr. Davida Lindtnera, adresované a prezentované členom Združenia sudcov Slovenska prostredníctvom emailov ej komunikácie.

7.                  Dňa 16.03.2020 sudkyňa uviedla, citujeme „A som trestný sudca už 12 rokov. Viem, aký je rozdiel medzi zásadami trestného konania (a teda rozumiem aj princípu prezumpcie neviny) a medzi zásadami, ktoré máme v etickom kódexe. Toto nie je trestné stíhanie sudcu za nedbanlivostný trestný čin (lebo ako vodič mal dopravnú nehodu, napríklad), ale za veľmi vážny protiprávny akt, kde už len podozrenie tohto rozsahu a tejto intenzity je absolútne v rozpore s tým, aby boli títo sudcovia ďalej v talároch, kým nebude právoplatne rozhodnuté o ich vine alebo o ich nevine ( kde pochybuje už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci).

Jednoznačne sa stotožňujem s tým, čo píše Judr. Mazák, Judr. Javorčíková a aj pani prezidentka. Ide o zlyhanie systémové, pretože všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu, za

transparentný systém a za absenciu dôkazov, keď je celkom zrejmé, že jeden na druhého nebudú donášať a ani sa vzájomne oznamovať na polícii, lebo mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech.

Neviem, čo som porušila alebo v rozpore s čím som napísala svoje vyjadrenie (áno, emotívne, lebo mňa to teda nenecháva vo flegmatickej polohe), pretože každý normálny a poctivý sudca chápe, že justícia potrebuje poriadnu očistu a nie kozmetické úpravy alebo lakonické konštatovanie, že ide o zlyhanie jednotlivcov, ktorí majú svoje práva. Majú právo na spravodlivý súdny proces, ale nemajú právo zotrvávať v stave, ktorý pošpinili najhoršie ako mohli.“ 

 

8. Ďalej sudkyňa dňa 16.03.2020 uviedla, citujeme „Ja sa hanbím za týchto obvinených sudcov (ani neviem, prečo sa ja hanbím, ale je mi z toho psychicky zle, čo urobili celej justícii) a kladiem si otázku: čo by sa zmenilo, keby nebolo Kočnerovho mobilu? Jankovskej slávna tlačová konferencia o tom, ako ho nepozná, nekomunikovala s ním ani osobne, ani sprostredkovane a ani nijako (!) by postačovala a život by išiel ďalej, lebo prezumpcia neviny a preto, že by chýbal dôkaz? Tá žena a jej spoluobvinení musela byť jednoznačne dobre známa v BA a v TN svojimi praktikami a tiež ostatní v tejto mega kauze, pane Bože! Aká prezumpcia neviny? Tú nech rešpektujú príslušné orgány v rámci trestného konania, ale my musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč. Sám. Hneď. Skôr, než začnú vypadávať zo zoznamu skorumpovaní sudcovia Zoroslava Kollára.

Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár a všetko, čo to povolanie predstavuje a má predstavovať.“

Dôkaz: Emailová komunikácia zo dňa 16.03.2020

9.                  Vyššie uvedené, extrémne zaujaté (a s ustanovením § 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich upravujúce povinnosti sudcu, v zmysle ktorého je sudca nie len pri výkone funkcie sudcu, aj po v občianskom živote povinný zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov absolútne rozporné) vyjadrenia sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, hrubo porušujúce ústavný princíp prezumpcie neviny, sú nezlučiteľné s akoukoľvek predstavou o schopnosti tejto sudkyne v trestnej veci obvineného spravodlivo, zákonne a najmä nezaujato rozhodnúť. Predovšetkým jej označenie všetkých sudcov v kauze Búrka ako sviní, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili, a jej vyjadrenie o tom, že o ich nevine môže pochybovať už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci, vyjadrujú jej presvedčenie, že tieto osoby, vrátane obvineného, sú vinné.

10.                    Je preto absolútne nepochybné, že nielenže existujú objektívne skutočnosti reálne spôsobilé vyvolať oprávnené pochybnosti o jej nezaujatosti, ale je daná aj jej subjektívna zaujatosť, pre ktorú sa mala vylúčiť sama, pretože nemožno od nej s istotou očakávať, že bude od veci odosobnená s dostatočnou profesionalitou sudcu.

11.              V tomto smere si dovoľujeme poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1TdoVS/1/2021 zo dňa 22.02.2021, z ktoré vyplýva nasledovný právny záver: „Ak sudca, ktorý o skupine kolegov, ktorí boli zadržaní, obvinení a niektorí z nich vzatí do väzby, verejne vysloví, že by sa mali hanbiť, je z jeho vyjadrenia bezpochyby zrejmé, že sa s takým konaním týchto sudcov nestotožňuje, mali by sa hanbiť, odsudzuje ich konanie, napriek tomu, že takéto konanie nebolo prerokované k tomu príslušným orgánom v predpísanom konaní a nenadobudlo právoplatnosť, ale ide len o prvotné úkony vedúce možno i k takémuto právoplatnému rozhodnutiu. Ak teda bez predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu o vine sudca, ktorý môže v budúcnosti rozhodovať o akejkoľvek otázke súvisiacej s trestným stíhaním ktoréhokoľvek obvineného zo skupiny stíhaných sudcov a verejne oznamuje, že by sa mali za také konanie hanbiť, ešte pred právoplatným rozhodnutím o vine oznamuje svoj postoj k prerokúvanej veci. Napriek tomu, že namietaný sudca JUDr. Juraj Kliment v rozhovore pre Denník N 7. mája 2020 neoznačil v skupine sudcov, ktorí sa mali hanbiť za svoje skutky, konkrétne aj P.. J. F., je zrejmé, vzhľadom na už spomenutú medializáciu prípadu, a aj so zreteľom na to, že na Krajskom súde v Bratislave, resp. na Mestskom súde v Bratislave JUDr. Juraj Kliment dlhé roky pracoval a preto je možné s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote konštatovať, že P.. J. F. nie je pre neho neznáma osoba, o ktorej by bol počul prvýkrát v marci 2020. O tom svedčia i „opatrné“ vyjadrenia sudcu JUDr. Juraja Klimenta v článku z 5. novembra 2020, pre Denník N, v ktorom už odmietol vyjadriť sa k trestnej veci obvineného P.. J. F.J.. So zreteľom na tieto skutočnosti päťčlenný senát najvyššieho súdu jednomyseľne vyhodnotil výrok JUDr. Juraja Klimenta zo 7. mája 2020 z hľadiska objektívneho ako taký, ktorý spôsobuje, minimálne z objektívneho hľadiska, že naňho nemožno hľadieť ako na nezaujatého. V súlade aj s rozhodnutiami ESĽP, na ktoré bolo pri prerokúvaní námietky zaujatosti vznesenej obvineným P.. J. F. poukazované, ak sa sudca dopredu - pred tým, než dôjde k rozhodovaniu o konkrétnej trestnej veci príslušným súdom - vyjadruje o nej verejne prostredníctvom médií, a to tak, že navodzuje situáciu, že konanie obvineného dopredu odsudzuje, nie je možné očakávať, že takýto sudca objektívne rozhodne o akejkoľvek otázke týkajúcej sa prerokúvanej trestnej veci a ktoréhokoľvek z obvinených v tejto trestnej veci.

Napriek tomu, že v súčasnosti platný a účinný zákon o sudcoch už nepozná povinnosť sudcu zdržať sa verejného vyjadrovania o veciach prerokúvaných súdmi, v čase vznesenia námietky zaujatosti takáto povinnosť pre sudcu platila a logicky bola vyvodzovaná z toho, že v pojme právo na spravodlivý proces je zahrnuté aj to, že o otázkach viny a ďalších v trestnom konaní bude vždy rozhodovať sudca, ktorý je nezaujatý, bez akejkoľvek závislosti, a nestranný. Ak sa čo aj len javí, že by sudca nestranný nebol (aj pre jeho vyjadrenia na verejnosti), nemôže takýto sudca ďalej vo veci konať.“

12.              V nadväznosti na uvedené obhajoba poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 32/2021 zo dňa 14.04.2022 v tejto trestnej veci, ktorým bolo konštatované porušenie základného práva sťažovateľa (obvineného JUDr. Davida Lindtnera) na osobnú slobodu podľa Čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na slobodu a bezpečnosť podľa Čl. 5 ods. 1 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z nálezu ústavného súdu vyplýva, že námietky obžalovaného z dôvodu zaujatosti (sudcu Najvyššieho súdu SR) nemožno vnímať ako založené na abstraktných dôvodoch, práve naopak, o čom svedčí uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým bol sudca JUDr. Juraj Kliment vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v kauze „Búrka“ pre jeho skoršie vyjadrenia vo vzťahu k zadržaným sudcom, pričom jedným z nich bol práve obvinený. 

 

13.              Vzhľadom na uvedené je potrebné opätovne zdôrazniť, že vyššie uvedené absolútne neprípustné vyjadrenia a názory sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, spôsobilé ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, adresované niektorým členom Združenia sudcov Slovenska v porovnaní so zaujatými (aj keď relatívne opatrnými) vyjadreniami sudcu Najvyššieho súdu SR JUDr. Juraja Klimenta sú naviac aj popretím základnej zásady trestného konania a to prezumpcie neviny, keď už len z jej vyjadrenia „...aby boli títo sudcovia ďalej v talároch, kým nebude právoplatne rozhodnuté o ich vine alebo o ich nevine „(kde pochybuje už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci)“, ktoré je jednoznačným negatívnym predsudkom aj voči obvinenému, je možné bez pochybností dospieť k záveru, že sudkyňa Mgr. Pamela Záleská je aj subjektívne zaujatá, a neprípustne prejudikuje vinu obvineného, keď sama nepochybuje o vine vtedy obvinených sudcov, vrátane osoby obvineného.

14.              Nemenej dôležitá skutočnosť z hľadiska potenciálnej zaujatosti sudkyne Mgr. Pamely Záleskej voči osobe obvineného je tá, že je zároveň obhajcom v trestnom konaní vedenom proti JUDr. Robertovi Kaliňákovi a Doc. JUDr. Robertovi Ficovi, CSc., ktorí opakovane verejne poukazujú na podozrenia z politicky a mediálne motivovaných rozhodnutí sudkyne Mgr. Pamely Záleskej, pričom okrem opakovanej verejnej kritiky menovaní na tlačovej konferencii dňa 13.04.2022 podali na túto sudkyňu podnet na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania.

15.              Napokon ide aj o pomer sudkyne Mgr. Pamely Záleskej k osobe obvineného, nakoľko obžalovaný osobne menovanú sudkyňu pozná ešte z obdobia, kedy pôsobila ako sudkyňa Okresného súdu Nitra, a to zo sudcovských seminárov, a tyká si s ňou. Tento vzťah nie je vzťahom vzájomných sympatií a to predovšetkým z dôvodu absolútne odlišných hodnotových postojov a zásadných odlišností vo vytyčovaní životných cieľov a spôsobilosti ich napĺňania.

16.              Z obdobných dôvodov (z dôvodu kolegiálneho vzťahu) bol z rozhodovania v trestnej veci obvineného JUDr. Davida Lindtnera aktuálnym uznesením Úradu Špeciálnej prokuratúry zn. VII/3Gv 57/21/1000 zo dňa 29.06.2022 z vykonávania úkonov v danej trestnej veci vylúčený aj prokurátor ÚŠP GP SR JUDr. Peter Jenčík, vedúci oddelenia korupcie Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR, a to na základe jeho vlastného oznámenia zo dňa 24.06.2022.

17.              Existencia oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Tzv. objektívna nestrannosť sa teda neposudzuje podľa subjektívneho postoja sudcu alebo orgánu činného v trestnom konaní, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca alebo orgán činný v trestnom konaní môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť jeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne funkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám konania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani na tom, že sudca alebo orgán činný v trestnom konaní sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti byť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti /Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 110/07 mutatis mutandis Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.: III ÚS 24/05/.

18.              V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu prezumuje až do predloženia dôkazu o opaku (napr. Piersack p. Belgicko - rozsudok ESĽP z 1. októbra 1982, Le Compte a ďalší p. Belgicku - rozsudok z 23. júna 1981). Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa vonkajších objektívnych skutočností. Platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Objektívne hľadisko je založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Pri objektívnej nestrannosti stačí, ak sú tu okolnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o nestrannosti súdu.

19.              Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán, že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť o jeho nestrannosti. Pri tak závažnom rozhodnutí, ako je objektívna stránka sudcovskej nezávislosti, musí súd vychádzať zo všetkých dostupných informácií, tieto náležite vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť tak, aby boli vzaté do úvahy aj predchádzajúce rozhodnutia /obdobne Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 79/08 zo dňa 29.04.2008/.

20.              Vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti spočívajúce vo vzťahu namietanej sudkyne k obvinenému ako aj jej pomeru k veci, máme za to, že u sudkyne Mgr. Pamely Záleskej z dôvodu absencie atribútu nezaujatosti z objektívneho, ale aj subjektívneho hľadiska, sú s určitosťou dané závažné dôvody jej zaujatosti, a preto podľa § 31 ods. 1 Tr. por. žiadame o vylúčenie sudkyne Mgr. Pamely Záleskej z konania a rozhodovania v predmetnom trestnom konaní.

S úctou

JUDr. David Lindtner v. z.

Cíbik Legal s .r.o.

JUDr. Milan Cíbik, advokát a konateľ

 

Diskusia