Ukážka praktického negatívneho dopadu obmedzených právomocí poverenej vlády

Mgr. Marcela Kosová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, členka Súdnej rady SR

Ukážka praktického negatívneho dopadu obmedzených právomocí poverenej vlády

Súdna rada Slovenskej republiky uskutočnila dňa 15.11.2022 voľbu na kandidáta na sudcu Všeobecného súdu Európskej únie. O post sudcu Všeobecného súdu Európskej únie sa ako jediný kandidát uchádzal Andrej Stec, ktorý pôsobí od roku 2004 na tomto súde ako právny poradca. Andreja Steca súdna rada zvolila hlasmi všetkých jej prítomných sedemnástich členov. Vzácna zhoda.

Súdny dvor Európskej únie patrí medzi inštitúcie Európskej únie (čl. 13 Zmluvy o Európskej únii). Skladá sa zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Všeobecný súd je v prvom stupni príslušný pojednávať o priamych žalobách v konaniach o neplatnosti aktov Európskej únie, o nečinnosti inštitúcii či úradov Európskej únie. Ide napríklad o žaloby zo strany členských štátov (podaných fyzickými alebo právnickými osobami) smerujúcich k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, o žaloby proti Komisii či o žaloby podaných proti Rade týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci.

Počet sudcov Všeobecného súdu je určený štatútom Súdneho dvora Európskej únie. Členovia Všeobecného súdu sa vyberajú spomedzi osôb, ktoré poskytujú záruku úplnej nezávislosti, a ktoré spĺňajú predpoklady požadované na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií. Sú vymenovaní na základe vzájomnej dohody vlád členských štátov po porade s výborom uvedeným v článku 255 (nazývaným aj „výbor 255“) na obdobie šesť rokov.

V auguste 2022 sa médiami niesla správa, že súdna rada nezvolila jedinú kandidátku na pozíciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie, keďže „obsadenie náročných medzinárodných súdnych postov je na Slovensku dlhodobým problémom“. Predseda súdnej rady Ján Mazák uviedol vo vzťahu k dodatočnému sudcovi Všeobecného súdu EÚ, že nám päťkrát kandidáta neodporučili, čo je absolútny rekord v justičnom priestore EÚ a dodal, že "dúfa, že sa to už nebude opakovať". To, že v skutočnosti nie sme jediný štát, ktorému výbor 255 opakovane neodporučil kandidáta, teraz nie je dôležité.

Súdna rada si tentokrát svoju úlohu zodpovedne splnila. Ďalej mala konať v zbore vláda Slovenskej republiky. Predseda (aktuálne poverenej)vlády Slovenskej republiky súdnej rade oznámil, že vzhľadom na obmedzený rozsah právomocí poverenej vlády, výkonom tejto právomoci nedisponuje. Čo to znamená?

Podľa ústavy (čl. 115 ods. 3), ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu, poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa čl. 119 ústavy, vláda rozhoduje v zbore okrem iného aj o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Táto kompetencia je však upravená pod písmenom i) tohto ústavného článku. Ide teda o pôsobnosť, ktorá nespadá pod rozsah, ktorým ju prezident poverí podľa článku 115 ústavy, ani o výkon pôsobnosti, ktorý je v každom jednom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta. Inak povedané, neexistuje možnosť, ako by mohla poverená vláda konať o otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.

Vláde Slovenskej republiky bola dňa 15.12.2022 Národnou radou Slovenskej republiky vyslovená nedôvera. Prezidentka Slovenskej republiky teda vládu odvolala a poverila ju vykonávaním právomocí (Čl. 115 ods. 3 Ústavy SR). Právomoc vlády rozhodovať o kandidátoch na sudcov, ktorí majú pôsobiť v medzinárodných súdnych orgánoch za Slovensko, patrí do „kategórie" vnútornej a zahraničnej politiky, keďže ako povedal Ústavný súd Slovenskej republiky, význam takýchto medzinárodných súdnych orgánov spočíva aj v tom, že ich rozhodnutia vzhľadom na ich precedenčný charakter môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať vnútroštátnu súdnu prax a zákonodarstvo, či vývoj právneho poriadku. Z tohto dôvodu nominácie kandidátov na sudcov, ktorí by mali na takýchto súdoch pôsobiť, je potrebné zahrnúť medzi zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky.

Predseda súdnej rady v decembri 2022 s potešením a veľkou úľavou konštatoval, že Slovensko má splnené záväzky na nominácie do medzinárodných justičných orgánov, na európske súdy, najmä Súdny dvor a Všeobecný súd EÚ. Z rady Európy a Európskej únie už podľa neho nepočúvame výčitky o neplnení záväzkov SR. Vyzerá to, že išlo o radosť predčasnú.

Máme však šťastie. Máme obsadený post dodatočného sudcu a vo funkcii sudcu, na ktorú kandiduje pán Stec, ostáva až do „výmeny“ sudca Juraj Schwarcz, ktorý vykonáva funkciu druhé funkčné obdobie, a mal končiť 31. augusta 2022. Je uznávanou a rešpektovanou osobou, takže Slovensko má aj naďalej svojho kvalifikovaného zástupcu. Ide tu však o niečo celkom iné. Ak sme pri počítaní lehôt a času optimisti, tak Slovensko zamrzne v oblasti kompetencie vlády v  otázkach vnútornej a zahraničnej politiky minimálne na rok.

Diskusia