Netransparentné hodnotenie sudcov Transparency International Slovensko

 

Mgr. Marcela Kosová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, členka Súdnej rady SR volená sudcami 

Netransparentné hodnotenie sudcov Transparency International Slovensko

Transparency International Slovensko zverejnilo dňa 09.03.2023 článok pod názvom „Ak sa súdiť, tak radšej v Rimavskej Sobote než v Čadci“. Okrem skutočnosti, že nie je možné zistiť akí experti na súdnictvo a na základe akého mandátu či schopností, sa podieľali na tomto počine, je tu viacero zavádzania, na ktoré sa pokúsim poukázať.  V tomto článku TIS zhrnulo pohľad na svoje hodnotenie slovenských sudcov okresných súdov. Sudcov s konkrétnymi menami podľa ich „výkonnosti“ zaradilo do piatich kategórií – výborný, nadpriemerný, priemerný, podpriemerný a slabý. TIS uviedlo, že ide o zmysluplné zohľadnenie rozdielov medzi výsledkami jednotlivých sudcov Slovenska. Pri hodnotení sudcov vychádzalo TIS z počtu rozhodnutých vecí, nevybavených vecí, reštančných vecí a napadnutých vecí, z počtu odvolaní u tých ktorých sudcov. Treba pripomenúť, že neboli hodnotení všetci sudcovia okresných súdov a dokonca sa tam objavila minimálne jedna „osoba“, ktorá nikdy nebola a ani nie je sudkyňou.

Dovolím si podrobne poukázať na to, že dané hodnotenie sudcov nie len, že nie je výsledkom „metodológie“, ako píše samotné TIS, správne má ísť totiž o prípadný výsledok hodnotiacich „metód“. Postup alebo činnosť určitým spôsobom dosiahnuť cieľ (v našom prípade rebríček sudcov) na základe hodnotenia, je metóda. Metodológia je na rozdiel od tohto výskum metód.V danom prípade je teda hodnotenie výsledkom zvolenej, hoc neúplnej a dokonca zavádzajúcej metódy, či súboru metód.

Prečo  takéto „hodnotenie“ nie len, že nič nehovorí o kvalite jednotlivých sudcov, ale ich akési zaradenie do kategórií a následného rebríčka je spôsobilé naďalej smerovať občanov k nedôvere v justíciu a dokonca aj k spochybňovaniu konkrétnych sudcov? Okrem toho, že metóda, či kombinácia metód TIS, je nepreskúmateľná a výsledky zavádzajúce, chýba v slovenskom súdnictve zohľadnenie náročnosti konkrétnych vecí - prípadov, keďže „nie je vec ako vec“. Inak povedané, nie je civilná vec ako civilná vec, nie je trestná vec ako trestná vec...Nie všetky súdne prípady si vyžadujú rovnakú úroveň pozornosti sudcov pri ich „sprocesovaní“. Od transparentnej organizácie by som očakávala, že poukáže na to, ako je Slovensko v určovaní počtu miest skostnatené, čo má priamy vplyv na rozdielnosť výkonnosti sudcov na Slovensku aj v rovnakých agendách. Očakávala by som, že sa pustí do ministerstva spravodlivosti, že má žalostne málo podkladov na to, aby sme mohli vyhodnotiť kvalitu sudcov. Že urobí porovnanie s okolitými krajinami, ako určujú počet miest na jednotlivých súdoch a ako sa to odzrkadľuje v rýchlosti a kvalite rozhodnutí. 

Ako to má byť, aby to fungovalo. Alebo váženie súdnych prípadov.

Váha vecí ako taká nie je hodnotením výkonnosti sudcov a kvality ich rozhodovania, avšak má zásadný vplyv na spravodlivé prideľovanie prípadov sudcom v rámci lokality daného súdu, pomáha určiť potrebný čas a lokalizáciu súdov, koľko sudcov a koľko času je potrebné na vysporiadanie sa s balíkom nerozhodnutých vecí. Tým pádom má značný dopad na reálnu výkonnosť jednotlivých sudcov a existenciu reštančných vecí na súdoch.  Strohá početnosť prípadov a počet zrušených vecí nadriadeným súdom (to je to, čo hodnotilo TIS) môže nadhodnotiť alebo podhodnotiť pracovné nároky na sudcov v závislosti od skladby prípadov.Váhy prípadov odrážajú o koľko viac či menej je náročný jeden prípad v porovnaní s iným prípadom, odrážajú nie len počet, ale aj skladbu vecí. Časy, ktorý musí sudca stráviť na konkrétnych prípadoch, sa totiž výrazne líšia, ani priemerné matematicky vypočítané dĺžky konania nepomáhajú pri posudzovaní pracovnej záťaže sudcov.

CEPEJ  (Európska komisia pre efektívnu justíciu) vo svojej správe z novembra 2017,  vypracovanej expertmi (Georg Stawa -Rakúsko, Ivan Crnčec – Chorvátsko, Otto Nijhuis – Holandsko, Francesco De Santis – Taliansko, Harold Epineuse – Francúzsko, Ladislav Duditš – Slovensko), vrátane expertov navrhnutých  Výskumným inštitútom pre súdne výskumy v Taliansku   (Marco Fabri – Taliansko a Frederica Viapiana – Taliansko) uviedla, že bola požiadaná vládou, aby vyhodnotila fungovania slovenského súdnictva a vypracovala odporúčania ako ďalej zlepšiť efektívnosť slovenských súdov.

CEPEJ v máji 2019 zorganizovalo stretnutie so zástupcami Holandska, Talianska, Nemecka a Izraela, ktorí odprezentovali spôsoby, akými merajú obtiažnosť vecí tzv. „váženie prípadov“, na základe ktorých určujú počty sudcov a finančných prostriedkov do súdnictva. Úlohou workshopu bolo analyzovať a porovnať rôzne prístupy, ktoré aplikujú súdne systémy jednotlivých krajín na stanovenie zdrojov potrebných pre ich efektívne fungovanie, a tiež na spravodlivé a efektívne rozdelenie týchto zdrojov medzi jednotlivé súdy. Personálnych aj finančných. V rámci workshopu boli predstavené aj niektoré prípadové štúdie, ktoré  mali podnietiť diskusiu medzi účastníkmi, a to so zvláštnym dôrazom na možný vývoj Slovenského súdnictva. Aj podnietili. Vo finále celkom zbytočne.

Okrem zástupcov Súdnej rady Slovenskej republiky, slovenských súdov a Ministerstva spravodlivosti SR, boli na stretnutí prítomní experti zo zahraničia:Rosanna Amato (Výskumný inštitút súdnych systémov, IRSIG-CNR, Taliansko), Leonid Antohi (Projektový manažér CEPEJ), Shanee Benkin (Hebrejská univerzita, Jeruzalem, Izrael a vedecký expert CEPEJ-Saturn), Luigi Cipollini (Talianske ministerstvo spravodlivosti a národný korešpondent CEPEJ), Francesco Contini (Výskumný inštitút súdnych systémov, IRSIG-CNR, Taliansko), Marco Fabri (Výskumný inštitút súdnych systémov, IRSIG-CNR, Taliansko), Simone Gress (Odvolací súd Severné Porýnie-Vestfálsko a expert CEPEJ Eval) , Frans van Dijk (Holanská súdna rada a Univerzita v Utrechte, Holandsko), Federica Viapiana (Výskumný inštitút súdnych systémov, IRSIG-CNR, Taliansko).

Na základe tohto stretnutia sa Súdna rada SR v roku 2019 chopila potreby váženia náročnosti prípadov, aby boli komparatívne analýzy viac objektívne a následne aj alokácia zdrojov efektívnejšia. Po dohode s Analytickým centrom MS SR a odobrením vtedajšieho ministra spravodlivosti,  rozbehla projekt „váhy prípadov“, kde nepretržite počas celej prípravy komunikovala so všetkými sudcami na Slovensku, ktorí sa výraznou mierou na nastavení tohto projektu podieľali. Aj s tým vedomím, že sa na niektorom súde môže ukázať, že je tam sudcov veľa.

Cieľom váhy vecí je predovšetkým efektívnejšie rozdelenie zdrojov medzi súdmi, vrátane prideľovania sudcov a zamestnancov súdu vo výkone, a efektívnejšie rozdelenie nápadu medzi sudcov, ako aj lepšie rozdelenie nápadu medzi jednotlivých sudcov po zohľadnení náročnosti.

Na zavedenie váhy vecí boli potrebné tri predpoklady:

-          politická podpora. Táto sa vytratila nástupom ministerky Márie Kolíkovej,

-          podpora zo strany sudcov, transparentnosť a ich zapojenie do celého projektu. Toto sme postupne dosiahli po tom, ako sme s expertným tímom tri krát postupne obišli všetkých sudcov na Slovensku, ktorí si vybrali konkrétny model váženia vecí a tento aj spoločne sudcovia v spolupráci s expertmi CEPEJ pripravili do fázy zberu dát. Plus bolo podľa CEPEJ potrebné garantovať anonymizovanie výsledkov, aby sudcovia nemali pocit, že sú sledovaní. Tiež sa to splnilo,

-          technická podpora, ktorú sme tiež mali.

Súdna mapa v roku 2020 bola mimochodom predložená bez toho, aby počkala na výsledky projektu „váha vecí“, ktorý bol v tom čase už vo fáze vypĺňania denníkovsudcami na Slovensku podľa jedného z ponúknutých modelov zberu údajov (nešlo o pilotný projekt, ale o celoslovenské meranie). Vypĺňanie denníkov fungovalo dva týždne z celkovo potrebných šesť týždňov. Prerušil to COVID-19. „Váha vecí“ mohla tiež napríklad ukázať, že sudcovia vykonávajú množstvo úkonov, ktoré je potrebné presunúť na vyšších súdnych úradníkov, čím sa tiež zvýši efektivita práce sudcu a teda rýchlosť konania.

Na dôležitosť projektu „váha vecí“ poukazuje príklad aj zo susedného Rakúska alebo aj Nemecka.Základom určovania pracovnej zaťaženosti sudcov sa stalo nie určovanie počtu vecí pripadajúcich na jedného sudcu, ale čas potrebný na ich vybavenie. Zohľadnilo sa, koľko hodín musí sudca reálne odpracovať v priebehu roka. Zohľadnil sa časový faktor pre čas potrebný na vybavenie jednej veci, čím sa stanovila obtiažnosť konkrétnych druhov súdnych vecí. Na základe spojenia oboch je možné presne určiť počet sudcov potrebnýchv celej krajine,ako aj počet sudcovpotrebných na jednom súde,vďaka čomu napríklad v Nemecku už nemajú reštančné veci.S týmto výsledkom operujú aj orgány rozhodujúce o rozpočte rezortu spravodlivosti.

Ako  to na Slovensku nefunguje

Namiesto využitia skúseností z okolitých krajín na efektívne fungovanie súdov a sudcov, máme na Slovensku plánovaný počet sudcov, máme určený počet sudcov, máme skutočný počet sudcov a máme tu dokonca aj optimálny počet sudcov.  Toto vydelíme, vynásobíme, sčítame, odčítame, preženieme pár vzorcami a grafmi, podškrtneme a je to. Akurát, že stále máme reštančné veci, stále máme súdy, kde ich majú viac, stále máme súdy, kde ich majú menej, stále máme súdy, kde sudcovia stíhajú rozhodnúť viac vecí a kde menej vecí. A stále robíme všetko preto, aby sa ani za svet táto situácia reálne nezmenila a občan niekde na svoje rozhodnutiečaká dlhšie a niekde kratšie. A tvrdíme, že je chyba sudcov, lebo sú niekde pomalí a niekde šikovnejší, a robíme im rebríček úspešnosti.

Bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková k slovenskej metodike určovania počtu sudcov uviedla, že

-vo vzťahu k obsadeniu súdov sudcami bol podľa schválenej metodiky určovania voľných miest sudcov stanovený optimálny počet sudcov na každom súde, ktorý v sebe zohľadňuje rôzne faktory. V súlade s inštrukciou sa počet sudcov na súde určuje pre súd ako celok a nie osobitne na jednotlivé súdne oddelenia. Zabezpečenie jednotlivých oddelení sudcami je manažérskou úlohou predsedu súdu v rámci určenia celkového počtu sudcov na súde.Je vecou manažmentu súdu, či s preložením sudcu na súd vyššieho stupňa bude súhlasiť, prípadne za akých podmienok (moja poznámka: súdna rada pri prekladaní sudcu na súd vyššieho stupňa, ktorý uspel vo výberovom konaní, nie je viazaná súhlasom predsedu súdu ani žiadnymi podmienkami, ktoré si kladie). Je podľa nej predsa namieste, aby bola väčšina práce sudcu na prvostupňovom súde riadne ukončená, a to až do momentu, kým bude sudca preložený na iný súd. Ide podľa nej aj o vizitku sudcu, či zanechá za sebou zodpovedne ukončenú prácu v najväčšom možnom rozsahu(moja poznámka: to by nikdy neodišiel na krajský súd žiaden sudca). Aj táto vizitka vypovedá o jeho kvalitách potrebných pri kariérnom postupe na súd vyššieho stupňa, uviedla.

Poďme pekne po poriadku

Čo je optimálny počet sudcov podľa vtedajšieho vedenia ministerstva.

„Nový analytický prístup na základe jasných pravidiel zakotvených v metodike a údajoch za predchádzajúci rok každoročne určuje optimálny počet sudcov na jednotlivých súdoch a v súdnej sústave. Pomáha určiť, koľko voľných miest sudcov potrebuje každý súd, aby bol zabezpečený rovnaký prístup k právnej ochrane v celej SR a aby klienti súdu dostali rozhodnutie v primeranom čase.Po prvej verzii metodiky vypracovanej v roku 2018, prišlo ministerstvo na jar 2021 s novou verziou, ktorej ciele boli na rozpočtové obdobie rokov 2021 – 2023 nastavené na vyrovnávanie výkonu slovenských súdov s priemerom SR a na úroveň pred pandémiou COVID 19. Táto metodika určovania počtu sudcov vychádza z údajov zozbieraných súdmi v existujúcich súdnych obvodoch a nijako nezohľadňuje obvody v rámci pripravovanej novej súdnej mapy.“

Pripomeniem aj na tomto mieste projekt „Váha vecí“, ktorý bol súdnou radou realizovaný spolu s Analytickým centrom MS SR.Zástupcovia analytického centra na prezentáciách sudcom na celom Slovensku (mali sme zástupcovia súdnej rady a ministerstva tri takéto stretnutia so všetkými sudcami na Slovensku) opakovane uvádzali, že nie je bez váženia prípadov dostatok dát na to, aby sa dal určiť spravodlivo počet sudcov v celej SR ale aj na jednotlivých súdoch. Bolo to v roku 2019. Asi sa stal na jar 2021, a to ešte počas pandémie,  nejaký zázrak.

Už je to zjavne inak

Koľko sudcov by súd potreboval, keby pracoval tak rýchlo, ako predpokladá slovenským systémom určená „norma“? Pri negatívach slovenského systému výpočtu sudcov sa dočítame aj to, že neberie ohľad na zmeny v nápade alebo náročnosti prípadov, nemotivuje k zlepšovaniu sa. Koľko sudcov by súd v danej agende potreboval, keby pracoval rovnako rýchlo, ako iné súdy? Dozvieme sa, že neberie do úvahy rôznu priemernú náročnosť prípadov na rozličných súdoch. Pre jeho optimálnu užitočnosť sú potrebné iné nástroje tlačiace na produktivitu a efektivitu súdov.

Váhy náročnosti jednotlivých agend boli odvodené z normy (len pre okresné súdy), ktorá bola stanovená pracovnou skupinou(teda nie po komunikácii so všetkými sudcami na základe merania náročnosti vecí) podľa princípu, koľko vecí by mal rozhodnúť jeden sudca, ktorý sa 100% venuje jednej agende. Model odhaduje počty sudcov v agendách s prihliadnutím na rozdiely v náročnosti jednotlivých agend. Odhad bol potrebný aj z toho dôvodu, že údaje uvádzané vo výkazoch týkajúce sa počtu sudcov v jednotlivých agendách podľa rozvrhu práce zjavne nezachytávali reálne rozdelenie práce na súdoch. Podľa rozdielov medzi normou určenými výkonmi boli vypočítané váhy jednotlivých agend tak, že ako referenčná slúžila agenda „C“, ktorej bola pridelená váha 1. Takže sa vôbec nezohľadnila špecifikácia jednotlivých typov agend v rámci celej agendy. Následne boli odvodené váhy pre 10 hlavných zoskupení agend okresných súdov.  Nevyhneme sa tu trošku matematike, ale pokojne ju preskočte:

-          Agenda „T“ (registre „T“, „Tk“ a„Tv“) -norma: 220, váha: 1,5,

-          Agenda „T-ostatné“ (registre „Nt“, „Pp“, „Tp“, „Ntt“) -norma: 900, váha: 0,367,

-          Agenda „C“ (registre „C“, „Cpr“, „Ca“, „Csp“, „Cr“, „Ccud“) -norma: 330, váha: 1,

-          Agenda „Cb“ (registre „Cb“, „CbPV“, „CbR“, „CbBu“, „CbHs“, „Cbi“, „CbVO“) ) -norma: 330, váha: 1,

-          Agenda „S“ (register „S“) -norma: 500, váha: 0,66,

-          Agenda „P“ (registre „P“, „PPom“, „Pc“, „Ps“, „Po“, „Pu“) -norma: 370, váha: 0,892,

-          Agenda „D“ (register „D“) -norma: 2250, váha: 0,147,

-          Agenda „KaR“ (registre „K“, „R“, „NcKR“) -norma: 150, váha: 2,2,

-          Agenda „OR“ (register „Nsre“) -norma: 1125, váha: 0,293,

-          Agenda „Zm“ (registre „Zm“, „CbZm“) -norma: 410, váha: 0,805.

Používanie váženého priemeru, teda nie skutočnej váhy jednotlivých vecí,  v nápade z viacerých rokov (pripomínam, že z viacerých sa rozumie z troch) má tieto výkyvy zmierňovať.Percentuálne váhy pri nápade boli nastavené tak, že najväčšiu váhu (50%) má nápad roka 2020, potom (30%) nápad roka 2019 a nakoniec (20%) nápad roka 2018. Keďže súdy v roku 2020 aj v dôsledku pandemických obmedzení rozhodli menej vecí na sudcu, údaj z roka 2020 bude ťahať trojročný priemer smerom nadol. Tento efekt je však umelo vyvolaný pandemickými obmedzeniami, a nie systematickými zmenami v súdnictve.

Čo nám hovorí inštrukcia

Inštrukcia MS SR z 25. júna 2020, ktorou sa ustanovili princípy určovania voľných miest sudcov na súdoch, napríklad uviedla:

- určovanie voľných miest sudcov na súdoch ministerstvom je podmienené hodnotou záväzného limitu počtu miest sudcov pre civilnú časť kapitoly ministerstva, ktorý určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok.Čiže peniaze. Ide teda o to, koľko ich vyrokuje minister spravodlivosti od ministra financií. Ak by sa určovali počty miest sudcov na základe váženia prípadov, nič také by nehrozilo,

- voľné miesto sudcu vrátane hosťujúceho sudcu sa na súd určí, ak to dovoľuje záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu stanovený Ministerstvom financií Slovenskej republiky na príslušný rozpočtový rok. Opäť. Peniaze,

- určenie voľného miesta sudcu na súde vychádza z porovnania optimálneho počtu miest sudcov na súde k plánovanému počtu miest sudcov na súde a k počtu už určených miest sudcov na súde a ku skutočnému počtu miest sudcov na súde.

Zopakujem. Máme optimálny počet sudcov, máme plánovaný počet sudcov, máme určený počet sudcov a máme skutočný počet sudcov. Chcete sa ešte viac zamotať? Nech sa páči:

- voľné miesto sudcu sa na súd určí, ak plánovaný počet miest sudcov na tomto súde klesne alebo by mal klesnúť pod optimálny počet miest sudcov určený na tomto súde,

- voľné miesto sudcu sa na súd neurčí, ak plánovaný počet miest sudcov na tomto súde prevyšuje optimálny počet miest sudcov určených pre tento súd,

- prioritne porovnáva optimálny počet miest sudcov na súde k plánovanému počtu miest sudcov na tomto súde,

- plánovaný počet miest sudcov v sebe zahŕňa už v minulosti určené voľné miesta sudcov, čo znamená, že po uskutočnení celého procesu obsadenia voľných miest sudcov na základe výberového konania je predpoklad, že tieto voľné miesta budú obsadené a plne funkčné.

- určené voľné miesta sudcov, na ktoré už prebehli výberové konania a boli vybraní úspešní uchádzači alebo Súdna rada Slovenskej republiky už rozhodla o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti týchto kandidátov a o ich pridelení na príslušný súd, nemožno zrušiť.Od prihlásenie sa kandidáta na sudcu do výberového konania po jeho vymenovanie prezidentom republiky na konkrétny súd uplynie nezriedka jeden rok, 

- určené voľné miesta sudcov, na ktoré ešte neboli vybraní úspešní uchádzači alebo Súdna rada Slovenskej republiky ešte nerozhodla o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti týchto kandidátov a o ich pridelení na príslušný súd, možno zrušiť, ak plánovaný počet miest sudcov na tomto súde prevyšuje optimálny počet miest sudcov stanovený pre tento súd,

- na situácie, ktoré oslabujú výkon súdnictva na okresnom súde v rámci skutočného počtu miest sudcov na súde sa namiesto určenia voľného miesta sudcu využije inštitút hosťujúceho sudcu. Na tento účel sa určí primeraný počet voľných miest hosťujúcich sudcov pre obvod príslušného krajského súdu,

- vedenie ministerstva na základe žiadostí predsedov krajských súdov vypracuje návrh na určenie alebo zrušenie voľného miesta sudcu do desiatich pracovných dní od termínu na predkladanie žiadostí. Návrh oznámi písomne všetkým predsedom krajských súdov tak, aby bolo zrejmé, aké požiadavky na určenie voľných miest sudcov alebo zachovanie už určených miest sudcov súdy predložili a ako o ich žiadosti vedenie ministerstva predbežne rozhodlo,

- predsedovia krajských súdov sa môžu k návrhu ministerstva vyjadriť do piatich pracovných dní od dátumu jeho oznámenia krajským súdom,

- vyjadrenia súdov k návrhu ministerstva sa posudzujú vedením ministerstva individuálne (moja poznámka: to akože ten skvelý prepočet skutočných, optimálnych a neviem akých počtov sudcov nestačí? Takže individuálne), a ak je to potrebné, v súčinnosti s predsedami dotknutých súdov.

Zhrňme si to

Nikto nevie ustáliť, aká je náročnosť jednotlivých typov agend v rámci „hlavných“ agend na tom ktorom okresnom (ani krajskom) súde. Lebo to nikto nezmeral. Váženie prípadov to začalo, ministerka Kolíková povedala, že najskôr bude nová súdna mapa, potom zmeriame, kde treba koľko sudcov. A potom si vypočujeme v médiách, že rebríček sudcov zostavený TIS potvrdzuje, že nová súdna mapa bola potrebná. 

Na niektorých súdoch sa radi súdia susedia, na niektorých je množstvo pozemkových vecí, na niektorých sú komplikované prípady o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na niektorých je množstvo skupinových trestných vecí, na niektorých neviete dostať obžalovaného ani za svet na pojednávanie a potrebujete ho vypočuť, a na niektorých sa častejšie prerozdeľujú veci. Na niektorých majú to šťastie, že sa nič z tohto nedeje. Toto sa však nijako nezohľadňuje nie len pri určovaní počtu miest sudcov na jednotlivé súdy, ale ani pri hodnotení výkonnosti sudcov a pri dôvodoch počtureštančných vecí. Počet napadnutých vecí a rozhodnutých vecí nič nehovorí o náročnosti jednotlivých typov agend. Ale niekto vyhodí verejnosti rebríček „kvality“ práce sudcov. A slovenská justícia opäť dostala svoju tradičnú nálepku.

 

Diskusia