Vybrané problémy v Trestnom poriadku účinnom od 01.06.2023
Dňa 01.06.2023 nadobudnú účinnosť aj niektoré zmeny Trestného poriadku, ktoré boli do tohto zákona zavedené prijatím novej súdnej reorganizácie (niekedy nesprávne označovanej ako súdna reforma) a ktoré majú poteciál vyvolať aplikačné problémy, pričom na niektoré z nich už bolo dokonca reagované zákonodarcom a to prostredníctvom iných zákonov.
V tomto smere možno upozorniť na dva problematické okruhy a to
1/ príslušnosť odvolacieho súdu vo veciach, v ktorých budú v prvom stupni konať súdy podľa § 16 ods. 2 Tr. por. (vojaci a iné osoby podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Tr. zák. a trestné činy vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách)
Ustanovenie § 16 ods. 2 Tr. por. účinné do 31.05.2023 stanovuje, že vo vojenských veciach vykonáva konanie v druhom stupni krajský súd uvedený v osobitnom zákone. Týmto osobitným zákonom je zákon 371/2004 Z.z., ktorý v § 7 ods. 3 v znení účinnom do 31.05.2023 stanovuje, že na rozhodovanie o riadnych opravných prostriedkoch je príslušný Krajský súd v Trenčíne. Od 01.06.2023 je však § 7 tohto zákona vypustený.
V Trestnom poriadku účinnom od 01.06.2023 sa zmenilo ustanovenie § 16 ods. 2 tak, že už hovorí len o konaní v prvom stupni (žiadny druhý stupeň sa v ňom nespomína). O Krajskom súde v Trenčíne hovorí Trestný poriadok v znení účinnom od 01.06.2023 len v ustanovení § 315 Tr. por. a to tak, že „o odvolaní proti rozsudku súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne“.
Problém je v tom, že ustanovenie § 315 Tr. por. hovorí iba o rozhodovaní odvolania proti rozsudku, ale už nie aj o rozhodovaní sťažností voči uzneseniam (napríklad sťažnosť podaná proti uzneseniu o väzbe, o odmietnutí obžaloby, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení, pribratí znalca a podobne).
Prvý názor vychádza z gramatického výkladu ustanovenia § 315 Tr. por., teda z toho, že Krajský súd v Trenčíne by mal rozhodovať iba odvolania voči rozsudkom s tým, že akékoľvek sťažnosti voči akémukoľvek uzneseniu by mal rozhodovať krajský súd podľa ustanovenia § 17 Tr. por. (miestna príslušnosť), t. j. napríklad ak trestný čin spáchal vojak v Nitre a Mestský súd Bratislava I ho vezme do väzby o prípadnej sťažnosti by mal rozhodovať Krajský súd v Nitre (a obdobne by to bolo aj v prípadoch ostatných krajských súdov) a len o odvolaní proti rozsudku by mal rozhodovať Krajský súd v Trenčíne (pokiaľ teda v uvedenom prípade Mestský súd Bratislava I zároveň pri vyhlásení rozsudku rozhodne aj žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, najskôr by mal spis predložiť Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie sťažnosti proti uzneseniu o väzbe a až následne Krajskému súdu v Trenčíne na konanie o odvolaní – skutočne chcel zákonodarca zaviesť takúto absurdnú právnu úpravu?).
Druhý názor vychádza z logického výkladu ustanovenia § 315 Tr. por., teda z toho, že za použitia výkladového pravidla „od väčšieho k menšiemu“ (argumentum a maiori ad minus) je nutné dospieť k záveru, že ak je Krajský súd v Trenčíne oprávnený rozhodovať o odvolaniach voči rozsudkom, tým skôr by mal byť oprávnený rozhodovať aj o sťažnostiach proti uzneseniam. V takomto prípade by mal Krajský súd v Trenčíne rozhodovať všetky riadne opravné prostriedky v prípadoch uvedených v § 16 ods. 2 Tr. por.
Ak túto situáciu jasne nevyrieši zákonodarca, tak zrejme možno očakávať v blízkej budúcnosti spor o príslušnosť, ktorý bude musieť riešiť Najvyšší súd SR.
Dodatok:
Dňa 31.05.2023 prijalo trestnoprávne kolégium Krajského súdu v Trenčíne stanovisko, že je aj naďalej príslušným na rozhodovanie všetkých riadnych opravných prostriedkov vo veciach podľa § 16 ods. 2 Tr. por.
2/ príslušnosť súdu na vydanie ITP pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní podľa § 24 ods. 4 Tr. por.
Ustanovenie § 24 ods. 4 Tr. por. účinné do 31.05.2023 stanovuje, že príkazy v tomto ustanovení uvedené je príslušný vydať okresný súd v sídle krajského súdu, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe.
Ustanovenie § 24 ods. 4 Tr. por. v znení účinnom od 01.06.2023 znie tak, že príkazy v tomto ustanovení uvedené je príslušný vydať okresný súd (uvedený) v § 16 ods. 2.
Len pripomeniem, že v ustanovení § 16 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom od 01.06.2023 sú uvedené len tri súdy a to Mestský súd Bratislava I, Okresný súd Banská Bystrica a Okresný súd Prešov. Právna úprava účinná od 01.06.2023 je teda nastavená tak, že od 01.06.2023 by mali v SR existovať len tri súdy, ktoré by boli príslušné na vydávanie príkazov uvedených v ustanovení § 24 ods. 4 Tr. por., čo možno označiť za pomerne nelogické (bolo by na hranici únosnosti, aby len tri súdy realizovali túto agendu pre celú SR).
Tento zjavný nedostatok právnej úpravy si naštastie zákonodarca uvedomil a v novom zákone o registri trestov zmenil aj Trestný poriadok tak, že „v § 24 ods. 4 prvej vete sa slová ods. 2 nahrádzajú slovami ods. 1“. Z uvedenej zmeny teda vyplýva, že príslušným v zmysle § 24 ods. 4 Tr. por. by mali byť súdy uvedené v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. por.
Problémom tejto opravy Trestného poriadku ešte
pred 01.06.2023 je zatiaľ to, že zákon o registri trestov bol síce už
schválený NR SR, avšak doposiaľ nebol publikovaný v Zbierke zákonov. Tak
treba len dúfať, že sa tak do 01.06.2023 stane (a zákon nebude napríklad
vrátený Prezidentkou SR), pretože inak by od 01.06.2023 boli príslušné v zmysle
§ 24 ods. 4 Tr. por. iba tri súdy.
Dodatok:
Dňa 01.06.2023 bol pod číslom 192/2023 publikovaný v Zbierke zákonov zákon o registri trestov, ktorý zmenil aj ustanovenie § 24 ods. 4 Tr. por.
Čo k tomu dodať. Tak ako celá schválená súdna reorganizácia, tak aj zmeny, ktoré s ňou boli prijaté v Trestnom poriadku, vykazujú výrazné nedostatky sprevádzané legislatívnym chaosom a niektoré z nich museli byť dokonca napravené ešte pred nadobudnutím účinnosti súdnej reorganizácie. Je pritom už teraz zrejmé, že ďalšie opravy zákonov nenechajú na seba dlho čakať.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.