Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zdrojový trestný čin - základné východiská a praktické príklady

 

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a zdrojový trestný čin – základné východiská a praktické príklady

V súčasnej dobe je za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák. považované v aplikačnej praxi prakticky všetko, t. j. akákoľvek manipulácia s výnosom z trestnej činnosti.

Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti je jeden z najproblematickejších trestných činov, nakoľko takmer pri všetkých jeho znakoch základnej skutkovej podstaty sa vyskytujú výkladové problémy, či sporné otázky, pričom v právnych podmienkach SR neexistuje ustálená judikatúra vrcholových súdnych orgánov ohľadne tohto trestného činu (ČR je na tom o poznanie lepšie).

Cieľom tohto príspevku, a pokiaľ to bude možné aj na neho nadväzujúcich ďalších článkov, je rozobrať jednotlivé znaky tohto trestného činu, poukázať na sporné, či výkladové problémy, načrtnúť možné riešenia a to všetko aj na konkrétnych rozhodnutiach, či prípadov z aplikačnej praxe.

Na účely tohto príspevku budem na označenie trestnej činnosti, z ktorej pochádza výnos, ktorý by mal alebo mohol byť legalizovaný používať pojem „zdrojový trestný čin“ (zdrojový trestný čin býva označovaný aj ako hlavný trestný čin, či predikatívny trestný čin).

Zdrojovým trestným činom môže byť prakticky akýkoľvek trestný čin, ktorý dokáže produkovať výnos, ktorý môže byť predmetom legalizácie. Spravidla je to majetkový trestný čin (napríklad trestný čin podvodu, sprenevery), prípadne aj hospodársky trestný čin (spravidla daňové trestné činy), ale zdrojovým trestným činom môžu byť aj napríklad trestné činy lúpeže, kupliarstva, obchodovanie s drogami a podobne.

A/ Úvod

Trestný zákon účinný od 01.01.2021 vypustil trestný čin podielnictva a zaradil ho do trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti a to v ustanovení § 233 ods. 1 Tr. zák.

„Klasická“ legalizácia je z hľadiska znakov zákaldnej skutkovej podstaty definovaná v ustanovení § 233 ods. 2 Tr. zák., pričom jej znaky sú pomerne široko koncipované, nakoľko súčasťou legalizácie v zmysle § 233 ods. 2 Tr. zák. je čiastočne aj trestný čin nadržovania podľa § 339 Tr. zák. a to v ustanovení § 233 ods. 2 písm. b) Tr. zák. s tým, že trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. b) Tr. zák. je v pomere špeciality k trestnému činu nadržovania podľa § 339 Tr. zák., nakoľko úmyslom páchateľa tu je nielen umožniť inému, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, ale aj zároveň (súčasne) nakladať s výnosom z trestnej činnosti.

Príklad: kamarát osoby obvinenej z trestného činu krádeže (starožitných vecí) sa po zadržaní tejto osoby dostavil k manželke obvineného s tým, že má informáciu, že v pivnici domu, kde obvinený býva sa majú nachádzať odcudzené starožitnosti, ktoré je nutné odstrániť, nakoľko možno očakávať domovú prehliadku, pričom následne ich z pivnice vyzdvihol a odniesol na iné miesto – nejde o trestný čin nadržovania, ale ide o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Kedy môže a kedy nemôže ísť o trestný čin leglaizácie výnosu z trestnej činosti:

Utsanovenie § 233 ods. 1 Tr. zák. (bývalé podielnictvo) postihuje konanie toho, kto výnos z trestnej činnosti spáchanej inou osobou

- nadobudne

- prechováva alebo

- užíva

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia § 233 ods. 1 Tr. zák. sa môže dopustiť len osoba odlišná od páchateľa zdrojového trestného činu.

Dôležité:

To čo pokrýva ustanovenie § 233 ods. 1 Tr. zák. z hľadiska znakov objektívnej stránky je súčasťou zdrojového trestného činu (nadobudnutie, prechovávanie, či užívanie výnosu z trestnej činnosti) a práve preto sa tohto trestného činu nemôže dopustiť páchateľ zdrojového trestného činu (napríklad páchateľ zdrojového trestného činu podvodu získa trestným činom vec v hodnote 50.000 euro, t. j. nadobudnutie a prechovávanie tejto veci je súčasťou zdrojového trestného činu podvodu a to aj užívanie tejto veci – napríklad páchateľ podvodom získa motorové vozidlo, ktoré následne aj páchateľ zdrojového trestného činu užíva).

Z uvedného vyplýva, že už samotný zákonodarca vymedzením trestných činov uvedených v ustanoveniach § 233 ods. 1 Tr. zák. a § 233 ods. 2 Tr. zák. stanovil, ktoré prípadné dispozície s výnosom získaným z trestnej činnosti môžu byť ešte súčasťou zdrojového trestného činu a ktoré už by bolo možné pokladať za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Alebo povedané inak, pokiaľ páchateľ zdrojového trestného činu získa výnos z svojej trestnej činnosti (v zmysle § 130 ods. 9 písm. a) Tr. zák.) potom jeho nadobudnutie, prechovávanie, či užívanie (napríklad míňanie odcudzených finančných prostriedkov, spotrebovanie odcudzenej veci páchateľom zdrojového trestného činu a podobne) bude vždy súčasťou zdrojového (výnosového) trestného činu a napríklad prechovávanie a užívanie veci bude súčasťou fázy dokončovania zdrojového trestného činu (k dokončovaniu zdrojového trestného činu pozri podrobnejšie nižšie).

Je preto treba zopakovať, že práve z toho dôvodu sa trestného činu podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. nemôže dopustiť páchateľ zdrojového trestného činu, ktorým bol získaný výnos, ale len odlišná osoba, nakoľko znaky objektívnej stránky trestného činu podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. sú súčasťou zdrojového (výnosového) trestného činu. Preto nie je tzv. samopranie pri trestnom čine podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. možné.

Rovnako je súčasťou zdrojového trestného činu aj situácia, v ktorej páchateľ trestnou činnosťou (napríklad krádežou) získava určitú vec (napríklad tovar), aby prostredníctvom neho získal finančné prostriedky (predaj tovaru inej osobe, t. j. jeho premena na finančné prostriedky je súčasťou zdrojového trestného činu, ide o fázu dokončovania zdrojového trestného činu a preto predaj tovaru získaný trestnou činnosťou inej osobe nie je trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti z pohľadu toho, kto sa dopustil zdrojového trestného činu). Zhodné to bude aj s opačnou situáciou, teda s prípadom, v ktorom páchateľ prostredníctvom zdrojového trestného činu získa finančné prostriedky na to, aby si mohol obstarať nejakú inú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec (napríklad páchateľ zdrojovým trestným činom podvodu získa finančné prostriedky, ktoré chcel na to, aby si kúpil nehnuteľnosť, čo aj následne spraví – kúpa nehnuteľnosti je „užívanie – spotrebovávanie“ výnosu z trestnej činnosti, ide fakticky len o premenu finančných prostriedokov získaných zdrojovým trestným činom na inú vec, t. j. výnosom zdrojového trestného činu je nehnuteľnosť a preto je súčasťou zdrojového trestného činu a nejde už o spáchanie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti preto osobu, ktorá sa dopustila zdrojového trestného činu. Nejde tu preto o naplnenie znaku „na seba alebo iného prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti“ v zmysle § 233 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože takýtmto konaním by bol prípadne až nejaký ďalší prevod nehnuteľnosti, ktorý už nemá nič spoločné s konaním, ktoré je súčasťou zdrojového trestného činu, ale ide o nadväzujúci samostatný skutok. Navyše, ak si páchateľ zdrojového trestného činu kupuje nehnuteľnosť za peniaze, ktoré získal zdrojovým trestným činom (a preto sa aj zdrojového trestného činu dopustil) neprevádza na seba vec, ktorá by bola výnosom z trestnej činnosti (kupovaná nehnuteľnosť nie je výnosom z trestnej činnosti, ale je „čistá“).

Taktiež zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2018/1673 z 23.10.2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (ďalej len Smernica) v bode (11) možno vyvodiť, že podstatou prania špinavých peňazí, ktorého znaky sú uvedené v § 233 ods. 2 Tr. zák., by nemala byť držba alebo používanie majetku (výnosu z trestnej činnosti).

Pokiaľ ide o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 Tr. zák. tak tu už ide o „klasickú“ legalizáciu, ktorej sa môže dopustiť ktokoľvek, teda aj páchateľ zdrojového trestného činu. Trestným je tu preto aj tzv. samopranie s tým, že trestným činom podľa § 233 ods. 2 Tr. zák. nemôže byť konanie, ktoré je súčasťou zdrojového trestného činu, ale musí ísť o iný (nový, ďalší) skutok (pozri k tomu podrobnejšie nižšie).

Podstatou znakov objektívnej stránky trestného činu podľa § 233 ods. 2 Tr. zák. je najmä konanie, ktoré smeruje k zatajeniu výnosu, či znemožňeniu, aby došlo k „vystopovaniu“ výnosu z trestnej činnosti, pretože táto skutková podstata hovorí napríklad o

- ukrytí veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti

- zatajení existencie veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti (zatajenie pôvodu v trestnej činnosti)

- zmenení povahy veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti (nejde tu o situáciu, keď sa vymení „vec za vec“ – napríklad finančné prostriedky sa „premenia“ na hnuteľnú vec, to je zámena veci (zmena jednej veci za druhú), ale tu ide o situáciu, keď vec získaná trestnou činnosťou zostáva stále tou istou vecou, avšak páchateľ na nej robí rôzne úpravy, aby nedošlo k odhaleniu veci (ide o zmeny na veci) – dôvodová správa ako príklad udáva napríklad podstatnú zmenu vzhľadu veci, vonkajšiu úpravu veci – napríklad premaľovaním.

Trestný čin podľa § 233 ods. 2 písm. b) Tr. zák. hovorí ešte aj o „inom nakladaní s vecou, ktorá je výnosom z trestnej činnosti“, čím má zákonodarca (podľa dôvodovej správy) na mysli najmä prenájom, požičanie, výpožičku, vývoz, dovoz, poškodenie, zničenie a podobne).

B/ vymedzenie zdrojového trestného činu a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti (viacčinný súbeh – dva skutky, rozdiel medzi nimi)

Pokiaľ ide o vzájomný vzťah zdrojového trestného činu a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 Tr. zák. tak platí nasledovné:

- ide vždy o dva samostatné skutky, t. j. zdrojový trestný čin je samostatný skutok a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti je iný (ďalší) samostatný skutok, t. j. ide vždy a za každých okolností o viacčinný súbeh,

– zdrojový trestný čin a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti teda nikdy nemôže byť spáchaný v jednočinnom súbehu,

– to čo patrí do znakov základnej skutkovej podstaty zdrojového trestného činu nemôže byť zároveň aj súčasťou znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti  – toto konštatovanie je podstatné a to nielen pre vymedzenie týchto trestných činov, ale aj pri výklade znakov skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko zdrojový trestný čin má často aj tzv. fázu dokončovania trestného činu, t. j. fázu, ktorá presahuje znaky skutkovej podstaty zdrojového trestného činu, teda jeho dokonanie, avšak je fakticky ešte jeho predpokladanou súčasťou - určiť preto, čo je fáza dokončovania zdrojového trestného činu je mimoriadne dôležité a niekedy aj náročné, nakoľko v aplikačnej praxi sa práve časť dokončovania zdrojového trestného činu často nesprávne považuje už za nový (ďalší) skutok, ktorý býva nesprávne právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

B/1 Ako rozlíšiť čo je zdrojový trestný čin a fáza jeho dokončovania a čo je už ďalší skutok, ktorý môže vykazovať znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti

Fázu dokončovania zdrojového trestného činu, ktorá je jeho súčasťou a jej vzťah k trestnému činu legalizácie výnosu z trestnej činnsoti možno demonštrovať na konkrétnom rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR.

Podstatná argumentácia – uznesenie NS ČR zo dňa 03.06.2020 sp. zn. 6Tdo/413/2020 – nebolo jasné čo je krádež a čo legalizácia – fáza dokončovania trestného činu:

Prípad: skutkovo išlo o vec, v ktorej bol zdrojový trestný čin právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeže a spočíval v tom, že obžalovaní sa dohodli, že budú postupne odcudzovať zo skladov rôzny materiál, nálsedne ho budú z areálu, kde bol sklad umiestnený, vyvážať preč (na falošné priepustky), pričom tak konali a spôsobili majetkovú škodu. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti bol videný v tom, že následne tento odcudzený materiál predávali iným osobám.

Najvyšší súd ČR sa nestotožnil s tým, že by tu bola jasne vymedzená hranica medzi zdrojovým trestným činom a trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko skutky boli vymedzené tak, že sa vzájomne prekrývali a tak ako boli vymedzené ani nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, pretože predaj odcudzených vecí (výnos zo zdrojového trestného činu krádeže) bol súčasťou dokončovania tohto zdrojového trestného činu krádeže (došlo teda k zrušeniu rozhodnutí v dovolacom konaní).

Najvyšší súd ČR zdôraznil, že obvinení materiál poškodenej spoločnosti odcudzovali nie preto, aby ho sami nejako využili, ale preto, aby získali jeho predajom (ako materiálu) peňažné prostriedky. Konanie páchateľa trestného činu krádeže spočívajúce v nakladaní s odcudzenými cudzími vecami (teda aj v ich predaji), ktorým dochádza k uskutočňovaniu predstáv o jeho cieľoch, ktoré sa takto môžu realizovať po spáchaní trestného činu (po jeho dokonaní), je pokladané za tzv. dokončenie, či ukončenie trestného činu. Ako také je ukončenie kategóriou povahy subjektívnej – faktickej, na rozdiel od dokonania, ako posledného vývojového štádia trestného činu, ktoré je kategóriou objektívne – právnej povahy. Dokončenie/ukončenie trestného činu nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku (pre tú sú rozhodujúce vývojové štádiá trestného činu), nezakladá dôvod na ďalšie (nedväzujúce) právne kvalifikácie konania páchateľa.

Fázou dokončovania trestného činu je subjektívne sledovaný cieľ páchateľa, ktorý presahuje dokonanie trestného činu. Môže sa však stať, že páchateľ na realizáciu tohto subjektívne sledovaného cieľu zvolí spôsob tohto následného, po dokonaní trestného činu, realizovaného konania, ktorým príde k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti – obyčajný predaj odcudzených vecí, ktoré boli odcudzené práve preto, aby boli predané však nie je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ale dokončovanie zdrojového trestného činu krádeže.

Podstatný je tu aj záver Najvyššieho súdu ČR, že konanie páchateľa musí byť spôsobilé naplniť znaky legalizácie, t. j., že je nutné sa zaoberať aj tým, či skutočne išlo o len obyčajné konanie, ktoré je súčasťou zdorjového trestného činu alebo už išlo o niečo ďalšie, iné, nové, čo môže byť samostatný skutok trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Prípad 2 – Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 2T/39/2022 oslobodil spod obžaloby obžalovaného, ktorý bol stíhaný za trestný čin krádeže a aj odsúdený (išlo o krádeže motorového vozidla) a zároveň v tom istom konaní bol obžalovaný aj pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ktorá skutkovo pozostávala v tom, že odcudzené motorové vozidlo následne vymenil za bicykel a pervitín – v danej veci nešlo o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (prokurátor v tomto smere ani nepodal odvolanie a s rozsudkom súdu sa stotožnil), pretože úmyslom obžalovaného bolo získať konkrétne veci (hlavne drogy) a to prostredníctom odcudzenia motorového vozidla, keďže obžalovaný nemal finančné prostriedky na kúpu drog - išlo tu preto o súčasť trestného činu krádeže, teda o fázu dokončovania trestného činu krádeže.

Možno preto opätovne uviesť, že ak napríklad páchateľ zdrojového trestného činu (napríklad trestného činu podvodu) získa zdrojovým trestným činom nehnuteľnosť a tú následne predá, nejde v prípade predaja nehnuteľnosti o nový (ďalší) skutok, ktorý by mohol byť právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie výnosu z testnej činnosti, pretože ide o súčasť zdrojového trestného činu podvodu, fázu dokončovania tohto trestného činu (zdrojový trestný čin podvodu tu bol dokonaný získaním nehnuteľnosti a dokončený premenou nehnuteľnosti na finančné prostriedky, nakoľko to bol zámer obžalovaného smerujúci k obohateniu sa prostredníctom trestného činu podvodu; nejde o znak zákaldnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 233 ods. 2 písm. a) Tr. zák. „na seba prevedie vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti“, pretože predajom nehnuteľnosti získava „čisté“ peniaze od kupujúcehom s tým, že výnosom z trestnej činnosti je nehnuteľnosť a tú na seba previedol zdrojovým trestným činom – v konečnom dôsledu tu páchateľ na seba neprevádza výnos z trestnej činnosti v zmysle § 233 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ale sa tohto výnosu zbavuje predajom inej osobe, ktorá spravidla netuší nič o tom, že nehnuteľnosť bola získaná trestnou činnosťou – z hľadiska kupujúceho a jeho prípadnej vedomosti o tom, že nehnuteľnosť pochádza alebo by mohla pochádzať z trestnej činnosti by prípadne mohlo ísť o trestný čin podľa § 233 ods. 1 Tr. zák. a to „nadobudne“ vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti, prípadne o nedbanlivostnú formu tohto trestného činu).

B/2 stíhanie zdrojového trestného činu a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti v jednom spoločnom trestnom konaní

Pokiaľ sa v jednom trestnom konaní vedie trestné stíhanie tak pre zdrojový trestný čin ako aj pre trestný čin leglaizácie výnosu z trestnej činnosti, tak je nutné opätovne zdôrazniť to, čo bolo už uvedené vyššie, a to že zdrojový trestný čin a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti musia byť dva samostatné (rozdielne) skutky. Trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti tu preto môže byť len nový (ďalší) skutok, ktorý nadväzuje na zdrojový trestný čin, z ktorého bol získaný výnos – toto je podstata pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Skutok uvedený vo výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia, obžaloby, či rozsudku nesmie byť preto koncipovaný ako jedno nedeliteľné konanie obvineného, ale musí byť rozdelené do dvoch samostatných skutkov, aby bolo už z tohto rozdelenia a popisu skutkov zjavné, ktoré skutkové okolnosti tvoria zdrojový trestný čin a kde zdrojový trestný čin končí a ktoré skutkové okolnosti už tvoria trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, t. j. kde začína trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že zdrojový trestný čin (napríklad trestný čin krádeže) a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti môžu byť spáchané iba vo viacčinnom súbehu (teda nie v jednočinnom) a musí ísť preto minimálne o dva samostatné skutky, kde prvý skutok bude zdrojovým trestným činom a druhý bude legalizáciou výnosu z trestnej činnosti (primerane uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 5Tdo/591/2021 zo dňa 30.06.2021).

Príklad nasprávneho vymedzenia skutku: (uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tpo/23/2022 zo dňa 25.04.2022 – išlo o rozhodovanie o väzbe)

V danom prípade išlo skutkovo o odcudzenie finančných prostriedkov z majetku obchodnej spoločnosti už bývalým konateľom (využitie dispozičného oprávnenia k účtom), následne vkladanie rôznych fiktívnych zmlúv do účtovníctva obchodnej spoločnosti, z ktorých vyplývalo, že išlo fakticky zo strany bývalého konateľa len o hradenie pohľadávok voči spoločnostiach, ktoré ovládal bývalý konateľ a na ktoré boli prevedené finančné prostriedky z poškodenej obchodnej spoločnosti a následne boli ešte z týchto obvineným ovládaných spoločností prevádzané finančné prostriedky do iných štátov na iné bankové účty (rozdelenie platieb na iné účty) – v uznesení o vznesení obvinenia bol uvedený len jeden skutok (išlo o jednoliaty popis skutku), ktorý mal napĺňať tak znaky skutkovej podstaty zdrojového trestného činu krádeže ako aj znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Krajský súd v Bratislave k tomu vo svojom uznesení uviedol, že z hľadiska posúdenia toho, či vôbec mohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 Tr. zák. je nutné zistiť, čo vlastne z popisu skutku by mohlo byť legalizáciou výnosu z trestnej činnosti. Celkom určite by to nemohlo byť konanie obvineného spočívajúce v tom, že doručil účtovníčke zmluvy o pôžičke na zaevidovanie do účtovníctva, nakoľko takéto konanie obvineného je súčasťou znakov skutkovej podstaty zdrojového trestného činu, t. j. trestného činu krádeže a preto nemôže byť zároveň aj trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Takéto konanie obvineného (predloženie zmlúv o pôžičke na zaevidovanie do účtovníctva) je nutné považovať za fázu dokončovania zdrojového trestného činu, pri ktorom nejde o žiadne prevody veci, či zatajovanie veci (v danom prípade finančných prostriedkov), ale ide o poskytnutie právneho dôvodu, na podklade ktorého došlo k spáchaniu zdrojového trestného činu (teda je tu podozrenie, že tieto zmluvy slúžili len na to, aby konanie obvineného nebolo považované za zdrojový trestný čin a preto je jeho súčasťou).

Pokiaľ ide o tú časť popisu skutku (ďalšia časť skutku), ktorá len rekapituluje prevody finančných prostriedkov medzi rôznymi bankovými účtami, tak prvý prevod z účtu poškodenej spoločnosti na účet spoločnosti T s.r.o., t. j. z poškodenej spoločnosti na spoločnosť ovládanú obvineným, ktorá mala mať akože pohľadávku voči poškodenej spoločnosti) je spôsob vykonania zdrojového trestného činu (dokonanie zdrojového trestného činu) a preto za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (a nový, ďalší skutok) by mohli byť považované iba ďalšie (následné) prevody z účtu spoločnosti T s.r.o. na iné ďalšie bankové účty (Krajský súd v Bratislave tu pri rozhodovaní o väzbe rozhodol tak, že skonštatoval výhrady voči trestnému činu legalizácie a jeho skutkovému vymedzeniu a obvineného zobral do väzby len pre zdrojový trestný čin s tým, že ak bude chcieť prokurátor rozšíriť dôvody väzby aj na legalizáciu, musí súdu jednoznačne povedať, čo z toho skutku považuje za tento trestný čin).

Právo obvineného na to, aby vedel z čoho je obvinený – právny dôvod obvinenia)

Je len úlohou OČTK, aby jednoznačne vymedzili čo je zdrojový trestný čin a čo je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti – nie je to teda úloha súdu a už vôbec nie obvineného – obvinený má vedieť voči čomu s má brániť a nie spolu so súdom hľadať v dlhej skutkovej vete, ktorá má často aj niekoľko strán, čo by tak mohlo byť zdrojový trestný čin a čo by tak mohol byť už trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a prípadne tak pomáhať OČTK s právnou kvalifikáciou.

Obvinení v súčasnosti často hlavne v mediálnom priestore uvádzajú, že nevedia z čoho sú obvinení, že nevedia voči čomu sa majú brániť. Niekedy to pôsobí účelovo, ale v niektorých prípadoch to môže mať racionálny základ, ako napríklad vo vyššie uvedenom prípade. Obvinený nemá právo len na doručenie uznesenia o vznesení obvinenia, z ktorého mu vyplýva skutok ako aj právna kvalifikácia, ktorá je v ňom uvedená, ale má právo poznať aj tzv. právny dôvod obvinenia, t. j. napríklad to, čo z jednoliateho skutku považuje OČTK za zdrojový trestný čin a čo už za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Nie je povinnosťou obvineného, aby v skutku hľadal, čo by z neho mohlo byť napríklad už trestným činom leglaizácie výnosu z trestnej činnosti.

 Povaha obvinenia musí byť teda vymedzená jednoznačne, obvinený, ale aj súd má právo poznať predmet trestného konania – skutok je síce známy, ale nie právny dôvod obvinenia – toto je napríklad problém aj pri blanketných skutkových podstatách, napríklad trestné stíhanie sa vedie pre trestný čin porušovania autorského práva, v skutku uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia sa síce odkazuje na porušenie konkrétneho ustanovenia autorského zákona, ktoré sa však člení napríklad na desať rôznych písmen a nie je jasné, ktoré z nich mal obvinený porušiť (k uveenému pozri napríklad uznesenie NS ČR sp. zn. 5Tdo/213/2017 – nedostatky v popise skutku nemá naprávať súd).

B/3 vedenie trestného stíhania iba pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, t. j. v spoločnom konaní sa s týmto trestným činom nevedie aj stíhanie zdrojového testného činu

Pokiaľ sa trestné konanie vedie samostatne len pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, tak samozrejme pôjde len o jeden skutok, avšak ten v popise musí uvádzať aj niečo, z čoho sa dá vyvodiť, že bol spáchaný zdrojový trestný čin, z ktorého pochádza výnos, ktorý sa mal legalizovať,

– popis zdrojového trestného činu je tu napríklad uvedený tak, že došlo k podvodnému vylákaniu finančných prostriedkov od poškodeného XZ, ktoré poškodený previedol na účet ten a ten a z neho potom nasledovali ďalšie a ďalšie prevody a podobne

–  dokazovanie zdrojového trestného činu musí byť súčasťou aj samostatného trestného stíhania vedeného pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

K dokazovaniu zdrojového trestného činu v prípade ak sa stíha legalizácia a k subjektívnej stránke vo vzťahu k zdrojovému trestnému činu:

Prípad: Mestský súd v Prahe sp. zn. 7To/286/2011 – skutkovo bol trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti vymedzený ako prevody z účtu na účet – rozdelovanie platieb na menšie čiastky – využívanie viacerých účtov v rôznych krajnách – zámeny mien z euro na usd a naopak

- z rozhodnutia mestského súdu vyplýva, že pri výroku o vine zo spáchania trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti nestačí, ak je zdrojový trestný čin preukazovaný len úradným záznamom polície (to nie je ani dôkaz), či nejakou analytickou správou vypracovanou ministerstvom financií – nestačia tiež iba operatívne ifnormácie,

- dôkazy o zdrojovom trestnom čine je nutné zabezpečiť ešte v prípravnom konaní – inak prichádza do úvahy odmietnutie obžaloby.

- pokiaľ ide napríklad o začatie trestného stíhania pre trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, tak stačí podozrenie zo zdrojového trestného činu v hrubých rysoch,

– v ďalších fázach trestného stíhania, napríklad pri vznesení obvinenia však už nestačí len niečo tvrdiť, ale je nutné to aj dokázať – príklad skutku -  neznámy páchateľ v období od ...do..., potom čo boli na jeho účet... vedený v ... banke tam a tam...pripísané platby vo výške .... a to z bankového účtu..., ktorého majiteľom je.... a z účtu...ktorého majiteľom je ...., pričom tieto finančné prostriedky následne previedol na účet v SRN č....vedený v banke.... a tovo výške... a zároveň časť vo výške...aj na účet vedný v Bulharsku v banke... číslo účtu... a časť prijatých finančných prostriedkov vo výške... zmenil na menu USD a tieto previedol na účet...vedený v banke..., pričom išlo o finančné prostriedky, ktoré boli vylákané podvodným spôsobom ku škode poškodeného.... v celkovej výške... (prípadne ak je to známe tak aj bližšie uviesť spôsobom napríklad spáchania zdrojového trestného činu podvodu – napríklad phising a podobne).

- zdrojový trestný čin ani podľa Smernice nemusí byť dokázaný v jasných skutkovo ohraničených hraniciach, ale niečo dokázané byť musí – netreba napríklad vedieť, kde presne (na ktorej ulici a ktorý deň presne) prebiehal predaj drog a komu presne sa drogy predávali, stačí len vedomosť, že penaize pochádzali z predaja drog, ktoré realizoval niekto v určitom období (legalizant nemusí vedieť ani kto je díler drog – môže ísť len o legalizanta, ktorého úlohou je iba peniaze prebrať a preprať – napríklad zmiešaním s legálnym podnikaním a podobne).

- pre ustálenie subjektívnej stránky pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti postačí ak sa úmysel vyvodzuje z objektívnych skutočností – tak to hovorí nielen Smernica, ale aj naša judikatúra (pozri nižšie rozhodnutie)

 – napríklad obvinenému na účet prichádzajú vysoké objemy finančných prostriedkov s požiadavkami na ich preposielanie inam, či na zmenu meny finančných prostriedkov, respektíve na zakladanie viacerých účtov vo viacerých bankách, na výbery väčších hotovostí a na ich vkladanie na iné účty a podobne (a to všetko za províziu – vidina ľahko nadobudnutého zisku) – z týchto objektívnych skutočností je možné vyvodiť úmyselné zavinenie s tým, že inak tie operácie nemajú žiadny ekonomický význam

Prípad: uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8Tdo/762/2019 zo dňa 19.02.2020

- v tomto rozodnutí Najvyšší súd ČR vyslovene uvádza, že pri dokazovaní úmyslu je potrebné vychádzať aj zo Smernice, podľa ktorej vedomosť, úmysel alebo zámer požadované ako náležitosti konania môžu byť odvodzované aj z objektívnych skutkových okolností, čo korešponduje aj s výkladom vyplývajúcim z judikatúry súdov (R62/1973, 41/1976) podľa ktorej okolnosti subjektívneho chrakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo a to z okolností objektívnej povahy, za ktorých sa dá podla zásad správneho myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu, či ohrozeniu záujmov chránených Trestným zákonom.

B/4 -  čo môže byť zdrojovým trestným činom

- v súčasnosti sa aplikačnej praxi prezentuje pomerne často obhajoba obvinených, že zdrojovým trestným činom, vo vzťahu k následnej legalizácii, môže byť iba také trestné konanie, ktorého samotná podstata je zakázaná (napríklad predaj drog, zbraní, koristenie z prostitúcie), teda iba to, z čoho pochádzajúci výnos z trestnej činnosti sa zatajuje, alebo zakrýva, aby sa tak zatajilo samotné spáchanie tohto zdrojového trestného činu (teda výnos z takéhoto trestného činu je nutné preprať – legalizovať, lebo inak by mohol prezradiť že došlo k nejakému takémuto trestnému činu)

– tento výklad  ďalej teda vychádza z toho, že vzhľadom k uvedenému nemôže byť zdrojovým trestným činom taká trestná činnosť, ktorej podstata je známa – napríklad trestná činnosť týkajúca sa úverových podvodov, subvenčných podvodov, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a podobne – pri týchto trestných činoch ide podľa obhajobnej argumentácie o zrejmú trestnú činnosť z toho pohľadu, že má klasického poškodeného a keď sa odhalí je jasné napríklad komu alebo na aký účet boli vyplatené finančné prostriedky – kde skončili a preto napríklad následnými prevodmi týchto peňažných prostriedkov už nie je možné spáchať trestný čin legalizácie výnosov z trestnej činnosti, pretože sa tu nič nezatajuje z hľadiska získania trestného činu.

- tento výklad je nesprávny, nakoľko zdrojovým trestným činom vo vzťahu k následnému trestnému činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti môže byť akýkoľvek výnosový trestný čin

– skutková podstata trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti sa neobmedzuje v tomto smere len na výnos z trestnej činnosti z niektorých vybraných trestných činov, nakoľko trestným činom legalizácie výnosov z trestnej činnosti je nielen zatajenie zdrojového trestného činu (tak ako to v podstate správne hovorí vyššie uvedený výklad), ale aj manipulácia s výnosmi z takého výnosového trestného činu, ktorý sa zatajovať nedá keďže jeho priebeh je známy a právom aj dovolený (napríklad uzatváranie úverových zmlúv, poskytovanie dotácií, uzatváranie kúpnych zmlúv a podobne) – t. j. snaha „odrezať výnos“ od zdrojového trestného činu, zneprehľadniť rôznymi manipuláciami jeho pôvod v zdrojovom trestnom čine, previesť ho na iné spoločnosti, ktoré sú ovládané páchateľom, teda fakticky znemožniť jeho prípadné zaistenie, dohľadanie oprávnenými osobami.

- z hľadiska zdrojového trestného činu pri trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti je tiež bez právneho významu, či podkladom zdrojového trestného činu bola zmluva a či je podľa predpisov civilného práva platná alebo neplatná (napríklad úverová zmluva, kúpna zmluva, rozhodnutie o priznaní dotácie a podobne).

Prípad:

uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/814/2017 – skutkovo išlo o prípad, v ktorom bol zdrojovým trestným činom trestný čin podvodu, ktorý bol spáchaný tak, že obvinený ako riaditeľ obchodnej spoločnosti podnikajúci v oblasti ortopedickej obuvi sa dohodol s inou osobou na vylákaní finančných prostriedkov od zdravotných poisťovní a to tak, že si zabezpečil veľké množstvo fiktívnych poukazov na liečebné a ortopedické pomôcky opatrené razítkom lekára a podpisy pacientov deklarujúcich prevzatie ortopedických pomôcok, pričom tieto poukazy predložil príslušným zdravotným poisťovniam na preplatenie, pričom vedel, že žiadne pomôcky neboli nikdy vyrobené a ani odovzdané pacientom s tým, že druhý skutok, teda trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti spočíval v tom, že takto získané finančné prostriedky zaslané na účet obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti ortopedickej obuvi obratom bezhotovostne previedol na účet dvoch iných obchodných spoločností (teda rozdelil výnos a zaslal ho na účet spoločností, ktoré ovládal), pričom z týchto účtov boli následne finančné prostriedky vyberané (tieto prevody na ďalšie obchodné spoločnosti boli realizované na podklade fingovaných faktúr – teda predstierali sa tu obchodné vzťahy a ich úhrada) – bolo tu právoplatné odsúdenie aj za zdrojový trestný čin aj za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

Obvinený v dovolaní namietal, okrem iného, aj tak, že platby z poisťovní boli poukazované na jeho účet, boli vedené v účtovníctve a boli riadne zdanené. Tým, že prevádzal bezhotovostne peniaze dvom spoločnostiam preto nemohol zatajiť pôvod týchto prostriedkov, pretože bezhotovostná forma prevodu je transparentná, lebo umožňuje ľahko zistiť konečného príjemcu týchto prostriedkov. Takže prevody na dva ďalšie účty nemôžu byť legalizácia, pretože bol známy pôvod týchto finančných prostriedkov a operácie s nimi boli riadne zachytené v účtovníctve.

Dovolací súd túto argumentáciu odmietol, keď uviedol, že následné transakcie s finančnými prostriedkami mali jednoznačný zámer vzbudiť zdanie, že uskutočnené finančné operácie majú svoj pôvod v podnikateľskej činnosti uvedených obchodných spoločností, avšak o žiadnu podniakteľskú činnosť nešlo, keďže išlo o distribúciu peňazí získaných trestným činom podvodu zo zdravotných poisťovaní a zvýšné obchodné spoločnosti vstúpili do distribúcie peňazí len z tohto dôvodu. Preposlaním finančných prostriedkov na účty zriadené len za účelom inkasa špinavých peňazí jendoznačne došlo k snahe zatajiť pôvod týchto finančných prostriedkov, čo bolo dovŕšené následným hotovostným výberom, ktorý znamenal úplnú stratu nad dohľadateľnosťou týchto peňazí. Pokiaľ obvinený uvádzali, že tieto presuny finančných prostriedkov boli riadne vedené v účtovníctve a finančné prostriedky boli riadne zdaňované, tak podľa najvyššieho súdu išlo len o formálne úkony, ktoré v rozpore so skutočným stavom veci len deklarovali, že sa účtujú a zdaňujú legálne príjmy, hoci išlo o príjmy z trestného činu podvodu (to je aj odpoveď na to, že či je podstatné, že je niečo v účtovníctve, či zdaňované, respektíve, že je niečo upravené zmluvou, ktorá inak môže byť platná v zmysle civilných noriem – nič z toho nemusí byť podstatné, lebo to môže byť všetko fingované). Legalita sa tu preto iba predstierala a následnýmni prevodmi utvrdzovala. Pokiaľ by obvinení nemali snahu zatajovať, či zastierať pôvod finannčých prostriedkov, nemuseli ich rozdelovať a zasielať dvom rôznym spoločnostiam pod fiktívnymi zámienkami, ale mohli si ich hneď nechať (vybrať a spotrebovať).

Najvyšši súd ČR teda definoval, vo všobecnosti, zatajenie (či zastretie) pôvodu veci alebo inej majetkovej hodnoty tak, že informácia o výnose je utajovaná alebo skreslovaná s tým, že prostriedkom zatajenia (zastrenia) pôvodu výnosu je prevod vlastníctva, utajenie jeho skutočnej povahy, miesta a pohybu výnosu, utajenie dispozície s výnosom a podobne.

Prípad 2:

rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. III. ÚS/2829/22 zo dňa 08.11.2022 a uznesenie NS ČR sp. zn. 3Tdo/39/2021 (námietka že išlo o primitívnu legalizáciu – súd uviedol, že aj primitívny spôsob legalizácie môže byť trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti)

– skutkovo išlo o prípad, v ktorom bolo zdrojovým trestným činom skrátenie dane spočívajúce v tom, že obžalovaní v úmysle neoprávnene skrátiť daňovú povinnosť k dani z pridanej hodnoty v súvislosti s dovozom pohonných hmôt do ČR v režime podmienečného oslobodenia od dane, doviezli medzi členskými štátmi EÚ pohonné hmoty prostredníctvom tzv. oprávnených príjemcov, tieto pohonné hmoty po ich preprave do ČR obratom predávali cez obchodné spoločnosti, ktoré fakticky ovládali a ktoré nevykonávali žiadnu ekonomickú činnosť a to konečným odberateľom, pričom týmito ovládanými spoločnosťami faktúrovaná cena pohonných hmôt bola veľmi nízka, pretože zisk predstavovala vybratá ale v nesprávnej výške odvedená daň z pridanej hodnoty (obžalovanými ovládané spoločnosti v priznaniach k DPH uvádzali úmyselne nepravdivé údaje najmä ohľadne objemu zdaniteľných plnení a z nich vyplývajúceho nároku na odpočet DPH).

Pokiaľ ide o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, tak tá spočívala v tom, že vyberali a vkladali finančné hotovosti na rôzne bankové účty, pričom finančné prostriedky pochádzali práve z daňovej trestnej činnosti.

Aj pred ústavným súdom, ako aj pred najvyšším súdom namietali, že nešlo o legalizáciu a to už len z toho dôvodu, že pôvod finannčých prostriedkov bol celkom jasný (dane) a nebol dôvod, aby bol akokoľvek zakrývaný s tým, že obyčajné, jednoduché, prevody peňazí z účtu na účet nie je možné bez ďalšieho chápať ako pranie špinavých peňazí.

Súdy uzatvorili, že tu išlo o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti. Obžalovaní neustále vyberali veľké finančné prostriedky v hotovosti a to tak, aby neboli zaistené, či zistené orgánmi finančnej správy, prípadne OČTK a to spravidla ihneď po ich pripísaní na účet, pričom tieto peniaze končili nevedno kde, pravdepodobne v zahraničných spoločnostiach obžalovaných. Aj obyčajný v účtovníctve nezaevidovaný výber hotovosti, ktorého cieľom je zastrieť kriminálny pôvod peňazí a tým ich urchániť od konfiškácie v daňovom alebo trestnom konaní, môže naplniť znaky trestného činu legalizácie a to aj napriek tomu, že inak ide o pomerne primitívnu činnosť, ktorá nevykazuje väčšiu dávku fantázie, nakoľko aj takouto jednoduchou činnosťou obžalovaní dosiahli svoj cieľ a to, že väčšinu peňazí sa nepodarilo dohľadať.

Prípad 3:

Uznesenie NS CR sp. zn. 7Tdo/1463/2012 zo dňa 27.03.2013 – podobné ako prípad vyššie, len tu išlo o subvenčný podvod s tým, že boli námietky, že pôvod peňazí bol jasný. Najvyšší súd ČR tu uviedol, že samotný prevod dotácie na účet žiadateľa samozrejme nie je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti (ide o zdrojový trestný čin – dotácia tu nebola použitá na to, na čo bola poskytnutá, ale peniaze išli ďalej na ďalšie účty). Obžalovaný namietal aj to, že následné prevody medzi rôznymi účtami nemôžu byť legalizácia, keďže všetky bankové prevody sa dajú ľahko zistiť. Z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že zastrenie, zatajenie pôvodu peňazí nemusí byť absolútne a práve preto nemusí byť relevantná obhajoba, že pohyby niektorých čiastok boli zistiteľné z bankovej evidencie alebo z účtovníctva prevodcu a príjemcu peňazí. Podstatou tu bolo sťažiť, znemožniť ich zaistenie a aj zastrieť ich pôvod v dotácii tak, že boli postupne odčerpávané v hotovosti a potom zase prevádzané na ďalšie účty, kde boli realizované prevody.

Prípad 4:

uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 8Tdo/762/2019 zo dňa 19.02.2020

- v tomto rozodnutí najvyšší súd vyslovene uvádza, že ohľadne zdrojového trestného činu pôjde predovšetkým o majetkové trestné činy, hospodárske trestné činy, ale aj o výťažok z nedovoleného nakladania s drogami, z korupcie, z trestnej činnosti zločineckých skupín, pričom uzatvára, že pri trestnom čine legalizácie môže byť výnosom trestnej činnosti akákoľvek ekonomická výhoda pochádzajúca z trestného činu,

- výnosovým zdrojovým trestným činom môže byť aj nedbanlivostný trestný čin, napríklad trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Tr. zák.

Jednotlivé legalizačné schémy – základná charakteristika:

1/ zmiešavanie nelegálnych príjmov s legálnymi – najklasickejšia legalizačná schéma

Ide o konania, ktoré je možné podradiť pod slovo „práčka“. Pojem pranie špinavých vymysleli v USA pravdepodobne v súvislosti s činnosťou Al Capona. Ten mal nelegálne finančné prostriedky z nelegálneho predaja alkoholu a potreboval ich nejako očistiť, zároveň v Chicagu vlastnil veľké množstvo verejných práčovní a do nich vkladal tieto nelegálne zisky a zmiešaval ich s legálnymi (v USA následne aj zaviedli trestný čin legalizácie ako fakticky prvá krajina na svete). Niektoré zdroje ale uvádzajú, že termín pranie špinavých peňazí bol použitý až v roku 1973 v súvislosti s aférou Watergate, kde išlo aj o nelegálne získavanie finančných prostriedkov na kampaň pre opätovné zvolenie Nixona.

prípad – zmiešavanie legálnych a nelegálnych príjomv – Hotel ako pračka

-  osoba X chcela kúpiť sieť hotelov, avšak nemala dostatok finančných prostriedkov – preto sa zapojila do predaja drog a predajom drog získala finančné prostriedky a hotel kúpila (tu ide o zdrojový trestný čin drogový, ktorého výnos bol použitý na kúpu nehnuteľnosti, teda cez drogový trestný čin bol realizovaný úmysl osoby X – ide tu stále len o zdrojový trestný čin, pri ktorom sa výnos z trestnej činnosti – hotel odčerpáva trestami – nejde tu teda ešte o trestný čin leglaizácie výnosu z trestnej činnosti),

– následne osoba X začala vykonávať klasickú podnikateľskú činnosť prostredníctvom prevádzky hotela, avšak aj naďalej bola účastná predaja drog s tým, že peniaze získané predajom drog sa ukladali na účet spoločnosti prevádzakúcej hotel a zmiešavali sa s legálnymi príjmami a takto sa preprali – aj iné osoby, ktoré mali príjem z trestnej činnosti využívali osobu X na to, aby im cez sieť hotelov preprala tento výnos – bolo to robené za províziu pre hotel – na zdanie legálnosti sa využívalo predstieranie poskytovania rôznych služieb (najskôr hotel predstieral poskytnutie služby páchateľovi zdrojového trestného činu a tak sa dostali peniaze zo zdrojového trestného činu na účet hotela, potom zase páchateľ zdojového trestného činu – iná jeho spoločnosť – poskytla predstierané služby hotelu – prípadne aj skutočné, ale výrazne predražené, a zase hotel platil páchatelovi zdrojového trestného činu s už vypratými peniazmi).

- ďalej sa ako práčka špinavých peňazí vyskytujú v praxi napríklad autoumývačky, ktoré môžu skryť veľké množstvo predstieraných služieb (táto trestná činnosť bola  v jednom prípade odhalená zistením veľkého rozdielu v spotrebe vody).

2/ zakladanie obchodných spoločností ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti, ale aj ako prostriedok na legalizáciu

Prípad – obchodná spoločnosť ako prostriedok na spáchanie trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti:

- úradník prijal úplatok v hotovosti (ide o zdrojový korupčný trestný čin, ktorým získal finančné prostriedky), následne vložil tieto hotovostné finančné prostriedky do obchodnej spoločnosti, ktorú ovládal prostredníctvom bieleho konania a táto obchodná spoločnosť následne uzatvorila s úradníkom rôzne zmluvy na poskytovanie poradenských služieb a prostredníctvom nich úradník získal finančné prostriedky z úplatku už vo forme legálnej platby za „akože“ poskytnuté služby obchodnej spoločnosti – toto je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti,

Prípad 2 – obchodná spoločnosť ako prostriedok na spáchanie zdrojového trestného činu:

- pokiaľ by obchodnú spoločnosť založil ten, ktorý chce úradníka podplácať a do spoločnosti by on vložil úplatok a následne by tento úradník fakturoval tejto obchodnej spoločnosti rôzne poskytnuté služby, ktoré by jej samozrejme neposkytol a takto by vyberal finančné prostriedky, t. j. fakticky by takýmto spôsobom bol uplácaný – tu by nešlo o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ale o páchanie zdrojového trestného činu, t. j. o prostriedok na poskytnutie úplatku,

- na korupčné trestné činy je možné využívať aj rôzne zmluvy, napríklad  zmluvy o dielo, sprostredkovaní a podobne

– napríklad, uzatvorí sa zmluva o sprostredkovaní so žiadateľom o dotáciu, či nejaký štátny príspevok, že osoba (sprostredkovateľ) bude vyvíjať činnosť, aby žiadateľ tento príspevok alebo dotáciu získal a ak ho získa tak bude pre sprostredkovateľa poskytnutá odmena v určitej percentuálnej sume z výšky získanej dotácie – pričom osoba, ktorá takéto zmluvy o sprostredkovaní uzatvára má dosah na úradníka, ktorý rozhoduje o poskytovaní takýchto dotácií a vie to aj samotný žiadateľ, pričom zmluva o dielo, či sprostredkovaní fakticky slúži len na prevzatie úplatku, keď úradník rozhodne o udelení dotácie pre žiadateľa a následne žiadateľ zo získanej dotácie vyplatí sprostredkovateľovi odmenu, z ktorej sa následne vyplatí aj úradník, avšak v skutočnosti ide o spôsob podplácania, nakoľko žiadatelia, ktorí takúto zmluvu podpísali vedeli, že im dotácia bude schválená – tu ide o páchanie zdrojového trestného činu – korupcie, prípadne aj trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo aj machinácií pri verejnom obstarávaní – nejde o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, pretože vyššie popísané konanie je spôsobom spáchania zdrojového trestného činu (ak by sme tvrdili, že podpísanie zmluvy o sprostredkovaní a následne plnenie na podklade nej by mal byť trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, potom by nezostalo žiadne konanie, ktoré by mohlo tvoriť zdrojový trestný čin),

3/ prevody finančných prostriedkov cez viaceré bankové účty viacerých obchodných spoločností, prípadne aj vo viacerých štátoch – respektíve kombinované aj s výbermi, či vkladmi v hotovosti  – cieľ je zneprehľadniť tok finančných prostriedkov od zdroja a dostať ho ku konečnému užívateľovi)

- v minulosti išlo najmä o tzv. podlimitné transakcie – išlo o opakované transakcie, t. j. vklady na účet a to čiastok v takej výške, kedy banka nie je povinná hlásiť neobvyklú bankovú transakciu – išlo o viacero účtov v tej istej banke, na ktoré sa striedavo vkladali viaceré sumy a prípadne sa ešte aj následne preposielali medzi sebou – po odhalení takýchto metód a začatia sledovania takýchto častých prevodov zo strany banky došlo k zakladaniu viacerých účtov vo viacerých bankách, prípadne aj vo viacerých štátoch

- časté sú prevody nelegálne získaných príjmov cez viaceré bankové účty a to aj v rôznych krajinách s tým, že príjem sa často rozdelí na viaceré časti a tieto sú zasielané na rôzne účty a následne vyberané v hotovosti – prípadne je deklarovaný a vymyslený účel platieb – ako napríklad poskytnutie pôžičky a podobne – toto je trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti,

Prípad: zakladanie účtov na fiktívne osoby – následné prevody peňazí z USA na takéto účty (rozsudok NS SR sp. zn. 5To/9/2017) – išlo skutkovo o vec, v ktorej sa zakladali bankové účty na rôzne osoby na území SR (z časti aj na falošné doklady – preto bolo vedené trestné stíhanie aj za trestný čin falšovania verejnej listiny podľa § 352 Tr. zák. – išlo spravidla o biele kone, ktoré si založili účet, na ktorý došli peniaze, ktoré vybrali v hotovosti a odovzdali inej osobe) – s tým, že na tieto účty boli poukazované finančné prostriedky z USA, ktoré mali pochádzať z hypotekárnych podvodov, ktoré boli v USA realizované – na území SR boli následne robené z účtov hlavne hotovostné výbery peňazí a odovzdávané členom skupiny (páchatelia úverových podvodov v USA neboli z časti vôbec identifikovaní)

- dane a legalizácia - daňové podvody zamerané na vylákanie nadmerného odpočtu prostredníctvom karuselu – príjem z legálneho podnikania sa vyčlení na to, aby táto suma obiehala medzi bankovými účtami viacerých spoločností, ktoré sú zapojené do reťazca a tak sa predstiera že medzi spoločnosťami sa skutočne obchoduje a že rôzne zdaniteľné plnenia sa skutočne nakupujú a predávajú – v súčastnosti sú pokusy, aby sa práve toto obiehanie peňazí medzi spoločnosťami v reťazi považovalo za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti – podľa môjho názoru je to nesprávne, nakoľko takéto konanie je súčasťou páchania trestného činu daňového podvodu, bez tohto konania by daňový podvod nemohol byť preálne spáchaný – ide fakticky o opak legalizácie, nakoľko do systému vstupujú čisté peniaze, ktoré sa následne zašpinia lebo sú využívané na páchanie trestného činu.

Klasický prípad – Mestský súd v Prahe sp. zn. 7To/286/2011 – legalizáciou môžu byť (s cieľom zastrieť skutočný pôvod finančných prostriedkov) aj opakované prevody finančných prostriedkov medzi rôznymi bankovými subjektmi, osobitne ak sú takéto prevody realizované v rôznych štátoch a rôznymi spôsobmi (napríklad aj zmena v mene prevádzaných finančných prostriedkov – v danom prípade boli eurá prevedené na účet v zahraničí, tam boli zmenené na USD a poslané ďalej a podobne).

Kupliarstvo a prevody peňazí – uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/427/2019 – zdrojovým trestným činom bol trestný čin kupliarstva, na ktorý mala nadväzovať legalizácia tak, že zdrojový trestný čin páchala dcéra, pričom peniaze z neho získané umiestňovala na účet svojej matky, ku ktorému však tiež mala dispozičné oprávnenie s tým, že z matkinho účtu potom peniaze odchádzali na ďalší účet – toto ďalšie jej konanie bolo posúdené ako trestný čin leglaizácie výnosu z trestnej činnosti.

4) trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a nehnuteľnosť – problematika investovania výnosov z trestnej činnosti (napríklad z drog) do nákupu vecí (napríklad kúpa nehnuteľnosti) nie je automaticky trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti – môže to byť aj len obyčajná premena peňazí na veci, t. j. dokončenie toho prečo bol vôbec spáchaný zdrojový trestný čin.

- ale môže ísť aj o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti – napríklad prostredníctvom kúpy nehnuteľnosti cez realitnú kanceláriu – obnos peňazí určených na kúpu nehnuteľnosti je deklarovaný, z hľadiska jeho pôvodu, ako pôžička, vyrovnanie dlhu a podobne (realitné kancelárie musia dodržiavať AML – sú povinné osoby – mali by sa pýtať na pôvod peňazí) – peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti sa tu takto môžu ukladať do nehnuteľností a následné predaje (napríklad aj za niekoľko rokov) už prinášajú čisté peniaze – takže sa to realizuje napríklad takto:

a) kúpa nehnuteľnosti prostredníctvom spätnej pôžičky (ide o spätnú pôžičku, keď páchateľ poskytne vlastný obnos finančných prostriedkov inej osobe, od ktorej si ich následne požičia) – napríklad spoločnosť A kúpi nehnuteľnosť prostredníctvom spätnej pôžičky a následne ju predá za zvýšenú cenu spoločnosti B – spoločnosť B predá túto nehnuteľnosť opäť za zvýšenú cenu spoločnosti C a to všetko v krátkom čase – takto sa dá legalizovať výnos z trestnej činnosti navyšovaním ceny a predstieranými kúpami a ešte aj následne prenájmom nehnuteľnosti – buď skutočným, z ktorého plynú legálne príjmy alebo predstieraným, keď sa ďalší výnos z trestnej činnosti legalizuje ako nájom,

b) prenájom nehnuteľnosti sebe samému a to cez spoločnosti sídliace v daňovom raji

c) kúpa starej nehnuteľnosti a jej následná renovácia z výnosov z trestnej činnosti a následne predaj za podstatne zvýšenú cenu - využívanie realitného trhu (zhodnotenie nehnuteľnosti z nelegálneho príjmu a jej následný predaj – „predražená“ rekonštrukcia) a podobne

- napríklad – výnos z trestnej činnosti sa vloží do stavebnej spoločnosti, ktorá bežne realizuje stavebné zákazky – tá za ten výnos postaví nehnuteľnosť – ktorú stavebná spoločnosť predá za nižšiu hodnotu inej obchodnej spoločnosti, ktorú ovláda osoba, ktorá pôvodne výnos z trestnej činnosti získala (kúpna cena za nehnuteľnosť sa tu napríklad vôbec neuhradí, nakoľko dôjde napríklad k započítaniu s nejakou pohľadávkou, ktorú mala obchodná spoločnosť voči stavebnej spoločnosti) – následne sa kúpená nehnuteľnosť predáva za trhovú cenu a peniaze získané za predaj sú peniaze čisté (špinavé peniaze sa nachádzajú v nehnuteľnosti za ktoré bola postavená)

- využívanie kasín (prípad – zamestnanec kasína poskytoval možnosť preprať peniaze cez kasíno – systém bol taký, že výnos z trestnej činnosti v sume, ktorá mala byť prepratá sa poskytol kasínu v hotovosti - deklarované ako peniaze získané z prehier v kasíne, t. j. z hry) – osoba z kasína vystavila šek pre vkladateľa na sumu, ktorú poskytol, ktorá bola znížená o províziu s tým, že vkladateľ mohol následne tvrdiť, že ide o výhru v kasíne a tak získať príbeh o pôvode peňazí

- v minulosti to bolo možné aj prostredníctvom tzv. fingovania výhry – traja hráči prišli nezávisle na sebe do kadína, nakúpili si žetóny, potom oddelene hrali za nízke stávky, následne dali všetky žetóny len jednému hráčovi, ktorý si ich všetky nechal preplatiť od kasína ako výhru

5/ odcudzovanie vozidiel a ich následné legalizovanie (jedna z najbežnejších foriem legalizácie) – napríklad rozoberanie vozidiel a vytváranie nových, respektíve prerážanie VIN čísiel, prihlasovanie do evidencie na falošné papiere a podobne

Napríklad – uznesenie NS SR sp. zn. 6Tdo/35/2019 zo dňa 04.03.2020 – skutok legalizácie pozostával v rozoberaní a pílení predtým odcudzenách vozidiel a v rozpredáávaní častí iným osobám – trestným činom legalizácie výnosu z trestnej činnosti je napríklad aj obchodovanie s odcudzenými vozidlami, či v praxi zaznamenaný aj prípad obchodovania s kradnutými loďami spojené s ich následným prihlasovaním do evidencie na území SR

6/ splácanie hypotéky, či leasingu výnosom z trestnej činnosti

prípad leasing - vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 4Tdo/103/2020

- zdrojovým trestným činom bol trestný čin subvenčného podvodu, prostredníctvom, ktorého obžalovaný získaval finančné prostriedky (falšoval listinné doklady, predkladal ich úradu práce, ktorý mu preplácal mzdy a náklady v súvislosti s tzv. chránenými dielňami),

 - následne uzatvoril s leasingovou spoločnosťou dve leasingové zmluvy na dve motorové vozidlá, pričom na úhradu akontácie a aj následných leasingových splátok použil finančné prostriedky získané subvenčným podvodom, teda zabezpečoval si majetok (vozidlo) prostredníctvom výnosu z trestnej činnosti s tým, že rozsah spáchaného trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti bol vyvodzovaný z hodnoty motorových vozidiel, ktoré boli predmetom leasingu,

- prípad hypotéka

páchateľka získavala finančné prostriedky páchaním trestného činu kupliarstva – vzala si hypotekárny úver na kúpu rodinného domu a po jeho kúpe úver pravidelne splácala výnosmi z trestného činu kupliarstva – išlo o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, nakoľko páchateľka takto predstierala, že úver vracia legálnymi peniazmi, nešlo tu preto len o obyčajné míňanie peňazí (napríklad v obchode, na dovolenku a podobne), kedy by išlo o súčasť zdrojového trestného činu

7/ korporátne machinácie a legalizácia

- majiteľ špinavých peňazí má vybudovanú štruktúru obchodných spoločností, ktoré sú väčšinou len „papierové“ (bežne nepodnikajú alebo nie vo veľkom) – vzájomným obchodovaním medzi nimi možno skryť aj nelegálne výnosy. Majiteľ má tri spoločnosti S1, S2 a S3. Spoločnosť S2 má dcéru D2 a S3 má dcéru D3.

S1 kúpi od S2 jej dcéru D1 za 2.000.000. S2 má v tejto chvíli pohľadávku voči S1 vo výške 2.000.000 za predaj svojej dcéry a túto pohľadávku prevedie za úplatu 2.000.000 na D3. D3 pohľadávku nevymáha alebo len predstiera jej vymáhanie a k pohľadávke narastajú úroky. Nakoniec ju zažaluje a súd rozhodne, že S1 musí zaplatiť D3 2.000.000 vrátane sumy 1.200.000 ako príslušenstvo. D3 tak legálne zarobí 1.200.000 v podstate iba za spísanie niekoľkých dokumentov a pôvodný majiteľ môže dlh uhradiť výnosom z trestnej činnosti – samozrejme dá sa to aj bez súdneho konania – dôjde k zmieru, či uznaniu dlhu aj s úrokmi a podobne

8/ súdne rozhodnutie ako forma legalizície výnosu z trestnej činnosti – aj dedičské konanie, či dražba

- v zahraničí boli zaznamenené aj prípady, kde sa výnos z trestnej činnosti legalizoval prostredníctvom fiktívnych súdnych sporov – vytvorenie fiktívnych zmlúv medzi osobami – ich nedodržanie – žaloba na súd, následná dohoda strán sporu v konaní pred súdom – vydanie súdneho rozhodnutia – plnenie na podklade súdneho rozhodnutia.

- predstieranie pôžičky, úveru – finguje sa, že príjem pochádzajúci z trestnej činnosti je pôžička poskytnutá napríklad jednou spoločnosťou (dcérou) inej spoločnosti (matke)

- v minulosti boli na legalizáciu využívané aj dedičské konania – nájdenie igelitiky plnej hotovosti po zomretej osobe sa odovzdalo do dedičského konania a prededilo – legalizanti vyhľadávali aj osoby, ktorým zomrel niekto blízky a za odmenu si nechávali prededovať takto špinavé peniaze

9/ daňová optimalizácia – agresívne daňové plánovanie a trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti

- daňová optimalizácia alebo tiež agresívne daňové plánovanie je cielené vytváranie právnych štruktúr a využívanie právnych foriem, ktoré vedú k výhodnejším daňovým výsledkom (nie je sama osobe, či automaticky, nelegálna) – v praxi sa niekedy namieta, že nejde o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ale ide o daňovú optimalizáciu, ak sa s určitým výnosom následne nakladá tak, aby došlo k najnižšiemu daňovému zaťaženiu (napríklad následné prevody do krajiny s nižším daňovým zaťažením),

- ide teda o znižovanie daňového zaťaženia, napríklad:

akcionár financuje svoju dcérsku spoločnosť úverom a nie vkladom do kapitálu – následne spoločnosť uplatní ako odpočítateľný daňový náklad úrok vyplácaný za tento úver, čím sa dosiahne efektu, že spoločnosti sa zníži daňový základ pre daň z príjmov právnických osôb; výsledný efekt je ten, že sa ušetrí na dani z príjmu

- daňový únik nie je dňová optimalizácia – či ide o daňovú optimalizáciu alebo o daňový únik často závisí od posúdenia ekonomickej podstaty vykonávaných transakcií, teda či to malo ekonomický zmysel, podnikateľskú opodstatnenosť alebo to bolo len čisté formálne konanie, kde sa skutočný obsah právnych úkonov zakrýva – napríklad simulované právne úkony (napríklad darovaním sa zastiera kúpa a podobne – to nie je daňová optimalizácia ale protiprávny daňový únik).

- je rozdiel medzi štruktúrovaním obchodnej transakcie spôsobom, ktorý vedie k zníženiu daňového zaťaženia, čo je legálne a medzi vytváraním právnych štruktúr, ktoré nemajú žiadnu ekonomickú podstatu, čo už legálne nemusí byť

- podľa môjho názoru pri posudzovaní toho, či ide o legálnu daňovú optimalizáciu alebo trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti je podstatný zdrojový trestný čin – pokiaľ sa preukáže jeho spáchanie a získanie výnosu z takéhoto zdrojového trestného činu, tak následné manipulovanie s takýmto výnosom z trestnej činnosti už nemôže byť daňová optimalizácia, nakoľko výnos z trestnej činnosti nepodlieha dani z príjmov a teda ani nemôže byť legálne optimalizovaný (pokiaľ sa nepreukáže spáchanie zdrojového trestného činu tak zase naopak, nemôže ísť o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti)

10/ využívanie účtov iných osôb, respektíve využívanie účtov iných osôb aj bez ich vedomia (kryptomeny – nainštalovanie aplikácií, cez ktoré sa ovláda účet inej osoby, kryptomeny a legalizácia)  - napríklad prípad z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/33/2020 zo dňa 25.06.2020

- skutkové okolnosti – obžalovaný bol uznaný za vinného za trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti lebo poskytol neznámym osobám údaje o svojom bankovom účte – následne bol voči občanovi USA v USA spáchaný trestný čin podvodu, ktorý v omyle zaslal na tento účet postupne finančné prostriedky (celkovo cez 500.000 euro) – pričom obžalovaný po obdržaní finančných prostriedkov s vedomím že tieto mu nepatria, použil sumu cez 13.000 euro pre seba (odmena) a zvyšné finančné prostriedky previedol na bankový účet vedený v cyperskej banke, z ktorého boli následne urobené tri bankové prevody na účty v Kanade, pričom zvyšné peniaze obžalovaný vybral v hotovosti a odovzdal neznámej osobe.

Český prípad – na začiatku je dohoda o využívaní účtu inej osoby, aby transakcia mohla prebehnúť, majiteľka účtu si musela nainštalovať program AnyDesk, ktorý páchateľovi umožnil prístup do jej zariadenia a ovládnutie bankového účtu cez internet banking – na účet potom nabehli viaceré platby v rôznych výškach, o ktorých pôvode majiteľka účtu nič nevedela a buď ona sama alebo páchateľ cez nainštalovaný program následne premiestňoval peniaze na iné účty – takto prešli cez účet milióny českých korún – môže ísť o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti aj vo vzťahu k majiteľke účtu – minimálne o jej nedbanlivostnú formu,

- stále častejšie sa vyskytuje podozrenie, že na legalizáciu výnosov z trestnej činnosti sa využívajú aj kryptomeny (virtuálne meny) – prevod finančných prostriedkov získaných zo zdrojového trestného činu do kryptomeny a následné rôzne prevody,

11/ trestný čin podvodu a následné prevedenie podvodne získanej veci na inú osobu

- česká judikatúra R/12/2014 – pokiaľ páchateľ, ktorý potom, čo získal vec majetkovým trestným činom, túto vec ďalej prevedie na inú osobu, najmä formou kúpnej zmluvy, sa nedopúšťa trestného činu podvodu. Rovnako tak nemožno ako trestný čin podvodu kvalifikovať konanie páchateľa, ktorý vec získanú majetkovým trestným činom obdržal od páchateľa základného trestného činu a túto vec ďalej formou predaja prevedie na inú osobu. Takéto konanie však podľa okolností môže byť trestným činom podielnictva alebo legalizácie.

- z prvej vety vyplýva, že následný predaj podvodom získanej veci inej osobe (ktorá je v omyle) nemôže byť trestným činom podvodu, nakoľko páchateľ sa už opätovne neobohacuje – skutkovo v tom judikovanom prípade išlo o podvodné konanie, ktoré malo spočívať v predaji aút poškodeným, pričom autá mali mať pozmenenú identitu. Pôvodne bolo stíhanie vedené pre legalizáciu spočívajúcu v tom, že došlo k pozmeneniu VIN čísiel na kradnutých vozidlách, následne boli vozidlá vydávané za legálne kúpené a predávané ďalej. Následne, ešte v priebehu prípravného konania bola právna kvalifikácia zmenená na trestný čin podvodu, bez akéhokoľvek vysvetlenia a podstatnejších zmien v skutkoch.

Judikované rozhodnutie ohľadne trestného činu podvodu uvádza:

pokiaľ bolo obvineným v uznesení o vznesení obvinenia kladené za vinu, že konali s úmyslom zastrieť pôvod vozidiel a znemožniť zistenie ich pôvodu, teda, že chceli vzbudiť zdanie, že vozidlá boli nadobudnuté legálne, nemohli zároveň konať v úmysle spôsobiť škodu tým, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu za vozidlá a tie im budú ako odcudzené odňaté. Toto nebolo úmyslom obvinených. Podstatou legalizácie je, že napomáha tomu, aby zostal bez zmeny stav vytvorený základným trestným činom, na ktorý nadväzuje.

Hoci je následný predaj takýchto vozidiel uvádzaním do omylu kupujúcich a ide o relatívne samostatné konanie, ide pri tomto konaní o súčasť pôvodného trestného činu. Nejde o ďalší trestný čin podvodu, nakoľko nie je naplnený znak obohatenia sa, pretože k obohateniu sa páchateľa došlo už spáchaním pôvodného trestného činu a pri zachovaní ekvivalentnosti plnenia k žiadnemu ďalšiemu obohateniu páchateľa nedošlo. Obohatenie z pôvodnej majetkovej trestnej činnosti tu páchateľovi pričítať nie je možné, nakoľko nevzniklo podvodným konaním a navyše by mu bolo pričítané dvakrát (súd v judikovanom prípade uzatvoril, že tu malo ísť o trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti, ale nie o trestný čin podvodu).

O trestný čin podvodu by mohlo ísť napríklad za situácie, ak by vozidlá boli predávané za výrazne vyššiu sumu, než je ich skutočná hodnota – tam ten rozdiel medzi cenou a hodnotou by mohol byť pokrytý trestným činom podvodu. Inak obohatenie je súčasťou aj trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, hoci to nie je uvedené výslovne ako jej znak základnej skutkovej podstaty – ide o prirodzenú súčasť legalizačného konania.

- z druhej vety vyššie citovanej judikatúry vyplýva, že ak by osoba, ktorá takúto podvodne získanú vec obdržala (t. j. iná osoba ako páchateľ zdrojového trestného činu), túto vec previedla na inú osobu a vedela alebo podľa okolností by mohla vedieť, že pochádza z trestného činu, mohla by sa dopustiť trestného činu leglizácie výnosov z trestnej činnosti (bývalého podielnictva).

12/ výnos z neznámych zdrojov – môže indikovať legalizáciu – hovorí sa tu o majetku z neidentifikovateľných zdrojov – tzv. UFO-zisky,

- výnos z neznámych zdrojov (t. j. ide o výnos, kde disponent nie je ochotný uviesť jeho pôvod alebo vysvetlenie, vzbudzuje pochybnosti o svojej pravdivosti). Samozrejme výnos z neznámych zdrojov nemuí pochádzať z trestnej činnosti, avšak sú určité indikátory, z ktorých sa vyvodzuje podozrenie, že by o výnos z trestnej činnosti ísť mohlo a to napríklad:

a) ide o výnos pomerne veľkého objemu

b) výnos nemá žiadnu overiteľnú históriu svojej existencie (nie je možné vysledovať jeho históriu)

c) legálne príjmy disponenta, či jeho vek nezodpovedá výške výnosu (nezamestnaná osoba, osoba ktorá nemá žiadne príjmy ani z úverov, pôžičiek, nemá dedičstvo a podobne)

d) pri obchodnej spoločnosti výška výnosu nezodpovedá štandardnej hospodárskej situácii obchodnej spoločnosti,

 

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia