Obhajoba v trestnom konaní v realite slovenského trestného procesu

 

JUDr. Diana Messingerová, advokátka, Banská Bystrica

 

                 Obhajoba v trestnom konaní v realite slovenského trestného poriadku

 

Cez leto som sa po dlhom čase rozhodla vycestovať na obdobie jedného mesiaca mimo SR. Nuž o to viac som bola prekvapená, čo všetko sa za toto obdobie udialo, načo cítim nutnosť reagovať ako advokátka a vyjadriť sa. Môže byť vôbec v nejakej demokratickej krajine akceptovateľné, že vyšetrovateľ PZ z NAKA, ktorý je trestne stíhaný za trestné činy, ktoré sa mali údajne stať  v súvislosti s jeho výkonom povolania ( teda žiaden kulpózny delikt),  postúpil kariérne na inú zložku vyšetrovania a to práve na tú, ktorá ho stíha  a vyšetruje? 

Prepáčte mi, ale uvedené považujem za až tak absurdné a neakceptovateľné, až to z môjho pohľadu možno prirovnať ku koncu právneho štátu. Úprimne ľutujem vyšetrovateľov PZ UIS BA, ktorí ako služobne podriadení k vyšetrovateľovi Mgr. Pavlovi Ďurkovi vykonávajú jednotlivé úkony. Obzvlášť, keď kvôli takejto anomálii a teda za takejto situácie vymenovať tohto vyšetrovateľa PZ do novej funkcie odmietol aj bývalý minister úradníckej vlády SR Ivan Šimko, ktorý aj kvôli tejto skutočnosti prišiel o miesto ministra vnútra.  

 

Uvedená situácia a skutočnosti navodzujú predstavu neobjektivity, manipulácie a zastrašovania. V tomto smere chcem poukázať na zákon č. 73/1998 Z.z, z ktorého ust.  § 17 ods. 1 a z obsahu služobnej prísahy policajta tam zakotvenej vyplýva aj to, že policajt má byť čestným, statočným a disciplinovaným, ktorý svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práva občanov, ich bezpečnosť  a verejný priadok a to s nasadením vlastného života, riadi sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne právnymi predpismi. V zmysle § 47 zák. č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení si povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi atď..

 

Verejnosť preto z môjho pohľadu oprávnene očakáva, že príslušníci silových zložiek štátu by mali sami rešpektovať zákony, ktorých dodržiavanie kontrolujú. Som toho názoru, že zákony majú platiť pre všetkých. Napriek tomu, že si ctím   prezumpciu neviny, si myslím,  že mal byť takýto vyšetrovateľ PZ z môjho pohľadu postavený mimo službu na čas, kým nebude ukončené jeho trestné konanie, ktoré sa vedie práve pre jeho údajné úmyselné porušenia v rovine trestného práva v súvislosti s výkonom povolania tohto príslušníka PZ. Napriek tomu došlo k absurdnej situácii, ktorú opisujem vyššie, že takýto vyšetrovateľ PZ práve naopak, kariérne postúpil a to na zložku, ktorá ho vyšetruje. Prepáčte mi prosím, ale moja logika uvedené neprijíma, ale to možno preto, že som v týchto dobách  málo progresívna.

 

Nerozumiem, že toto čelní predstavitelia našej krajiny nevidia, resp. nechcú vidieť, čím len vzbudzujú v bežnom človeku dôvodnú obavu v nedôveru v políciu, justíciu a iné inštitúcie.  Napriek tomu riešime dookola otázky, ktoré nie sú pre bežného človeka prioritou, ktorými témami sa výlučne polarizuje táto spoločnosť. To znamená aj to, že spolužiak sudca sa bojí so mnou vypiť kávu vo verejnom priestore kaviarne.

 

Chcem sa opýtať kohokoľvek z občanov SR, či by bol v ich prípadnej trestnej veci pre nich taký vyšetrovateľ PZ, ktorý je trestne stíhaný, že údajne pôsobil úmyselne na priebeh iných  trestných konaní, ktoré ovplyvňoval,  akceptovateľný ? Neverím, že čo i len jeden z opýtaných by považoval takúto osobu za prijateľnú.

 

Samozrejme, je to iné, keď  sa to týka priamo nás, vtedy vieme mať na veci iný meter. Zároveň je zaujímavé aj to, že takýto „kariérny postup roka“ vyšetrovateľa PZ NAKA Mgr. Pavla Ďurku  sa uskutočnil práve cez letné mesiace, kedy väčšina ľudí rieši hlavne dovolenky a pokrýva program pre svoje deti.  Myslím si však, že princípy demokratického a právneho štátu a dodržiavanie zákonov musí platiť pre všetkých a obzvlášť v inštitúciách, ktoré majú vnášať medzi ľudí dôveru, odbornosť a nezaujatosť.

 

Taktiež sa chcem vyjadriť k tej skutočnosti, že ako advokátka - obhajkyňa zastupujem Ing. Kudličku, ktorého označujú médiá za údajného bossa zločineckej skupiny Takáčovcov. Podotýkam, ide o osobu, ktorá bola k dnešnému dňu právoplatne odsúdená a uznaná za vinného v inej trestnej veci len na základe jedinej výpovede svedka kajúcnika, kde na  takýto stav už ESĽP poukázal vo svojich rozhodnutiach ako na neprípustný.  Ide o svedka kajúcnika takých kvalít, ktorý pravidelne mení svoje výpovede a stanoviská v rôznych trestných konaniach s jediným cieľom, aby mu nebol uložený výnimočný trest odňatia slobody.

 

Napokon skutočnosť, že Ing. Kudlička bol odsúdený na základe jednej výpovede, uviedol aj prokurátor Vladimír Kuruc v článku Moniky Todovej pre Denník N zo dňa 25.1.2023, kde ako inak táto novinárka kritizovala Generálneho prokurátora SR.

 

Je nevyhnutné povedať, že pred tým, ako bolo otvorené hlavné pojednávanie v  trestnej veci údajnej zločineckej skupiny Takáčovcov, bolo v tom čase neprávoplatne rozhodnuté v trestnej veci JUDr. Kováčika sudkyňou ŠTS Pezinok  Mgr. Záleskou, že tento je v bode 1 obžaloby  odsúdený zato, že bol členom zločineckej skupiny Takáčovci, ktorú mal údajne riadiť môj klient. To znamená, že ešte pred tým, než vôbec začalo súdne konanie ohľadom údajnej  zločineckej skupiny Takáčovcov, ktorého predmetnom vykonávaného dokazovania  malo a má byť aj to,  či tu vôbec takáto údajná zločinecká skupina existuje, tu už bolo rozhodnutie, kde bol za členstvo v takejto zločineckej skupine neprávoplatne odsúdený JUDr. Kováčik, v tom čase sudkyňou Mgr. Záleskou.  

 

Následne sa  práve táto sudkyňa ŠTS Pezinok  stala členkou senátu, ktorý rozhoduje trestnú vec, ktorá prejednáva aj existenciu resp. neexistenciu zločineckej skupiny  Takáčovci. Od samotného začiatku sme sudkyňu Mgr. Záleskú namietali bezodkladne ako zaujatú k pomeru prejedávanej veci, nakoľko už v inej trestnej veci vyjadrila navonok svoj názor.  

 

Je logické, že keď raz dospela táto sudkyňa v konaní, kde sa viedlo dokazovanie, k názoru, že niekto je členom zločineckej skupiny Takáčovci, tak potom  nemôže v inom konaní povedať, že takáto zločinecká skupina neexistuje. To znamená, že pred tým, než bolo vôbec začaté trestné konanie vo veci údajnej zločineckej skupiny Takáčovci, sa už členka senátu Mgr. Záleská k tejto otázke vyjadrila v inom rozhodnutí, ktoré rozhodnutie aj ústne odôvodnila.

 

Námietka zaujatosti na túto sudkyňu nebola akceptovaná, kde vec bola veľmi rýchlo odôvodnená tým, že nebola podaná bezodkladne, to znamená, že meritu veci zaujatosti sa nikto nevenoval. Ústavný súd SR sa k tejto veci postavil tak, že keďže trestný poriadok pripúšťa možnosť dovolania s poukazom na ust. § 371 ods. 1 , písm. e) Tr. por., má sa takto obžalovaná osoba svojich nárokov domáhať v rámci mimoriadneho opravného prostriedku.

Treba si uvedomiť, že už len dnes toto pojednávanie trvá dva a pol roka, na ktorom sa na každom pojednávaní zúčastňuje vrátane svedkov cca 35 osôb. Považujem za nielen nezákonné, ale aj nehospodárne, aby malo prebehnúť celé trestné konanie a až následne by sa dovolací súd zaoberal prípadnou nezákonnosťou sudcu, resp. člena senátu.

K danému konaniu uvediem ešte toľko, že prípravné konanie vo veci údajnej zločineckej skupiny Takáčovci vykonával ako vyšetrovateľ PZ Mgr. Pavol Ďurka, kde obhajcovia činní v predmetnej trestnej veci od samotného počiatku namietali, že v čase preštudovania spisu im nebol predložený celý spis, ale chýba rádovo niekoľko tisíc strán. Ako je toto možné? Nuž k uvedenému snáď len doplním informáciu, že v prípravnom konaní sa využíval inštitút vylúčenia  a spojenia veci s poukazom na ust. § 21 Tr. por. viac ako 70 krát, ktoré úkony všetko zneprehľadnili.

            Áno, aj s takýmito nevyriešenými pochybnosťami prezentovanými viacerými obhajcami počas tohto trestného konania sa v týchto trestných konaniach pokračuje bez toho, že by všetky skutočnosti uvádzané v týchto konaniach boli preskúmané. Z môjho pohľadu nie je možné povedať, že za prípravným konaním treba urobiť hrubú čiaru, nakoľko vec je prejednávaná pred nezávislým a nestranným súdom. Obžaloba bola predsa podaná na základe  vykonaného dokazovania v prípravnom konaní a toto prípravné konanie buď bolo zákonné, alebo nie.  A potom rovnakými vadami musí trpieť aj podaná obžaloba, podaná na súde.

V osobe členky senátu Mgr. Záleskej nejde len o osobu z môjho pohľadu zaujatú v rámci vyššie uvedeného konania z opísaných dôvodov, ale zároveň aj osobu, u ktorej pristúpilo podozrenie, ktorému sa venovali médiá v mesiaci august 2023, že práve táto sudkyňa mala údajne poskytovať informácie z trestných konaní, ktoré pojednáva, svojej priateľke, novinárke Monike Todovej, ktorá o tom písala následne články, ktoré čítala široká verejnosť.

Na uvedené všetky pre mňa hrubé nedostatky spravodlivého konania poukazujem nie preto, že som obhajkyňou niekoho, ale preto, že takáto situácia a stav sa môže dotknúť každého jedného občana SR. Pokiaľ chceme žiť v právnom štáte, je zodpovednosťou každého z nás, ktorí vidia, čo sa v súčasnosti deje v trestných konaniach, na uvedené poukázať. Ako obhajkyňa vnímam, že za posledné roky sú trestné konania veľmi ovplyvnené politickou situáciou a bolo by veľmi smutné, ak  by trestné konania boli zneužívané na dosiahnutie prípadného politického cieľa. V prípade, ak niekto pácha trestnú činnosť, bez ohľadu na jeho pôvod, majetnosť a sociálne postavenie, je potrebné, aby každý mal prístup nielen k nezávislému, nezaujatému súdu, ale rovnako tak k vyšetrovateľovi takýchto kvalít a aby spoločnosť mala dôveru v tieto inštitúcie.

Nestretávam sa totiž s opisovanými situáciami a stavom len v týchto konaniach, ale aj v iných trestných konaniach, kde stav nezákonnosti je bijúci do očí. Ako príklad uvediem medializované konanie spred niekoľkých rokov, kedy vyšetrovateľ PZ obvinil viac ako 60 lekárov, ako aj iné osoby, kedy vraj údajne sa k pacientovi nedostala predpísaná zdravotnícka pomôcka. Môj klient bol v tomto prípade označený v najčítanejšom slovenskom týždenníku za „sviňu“ spolu s ďalšími lekármi, čo ho spoločensky aj pracovne diskreditovalo, avšak nikoho už nezaujíma, že dodnes prebieha trestné konanie, kde bolo rádovo vypočutých viac ako 150 svedkov, ktorá žiadna z týchto výpovedí nenasvedčuje, že vôbec bola páchaná trestná činnosť. Práve naopak, uvedenými výpoveďami je dokázané, že pacient zdravotnícku pomôcku dostal.  Vo veci sa vystriedal už tretí vyšetrovateľ PZ, ktorý novodobo, aby nemusel cestovať po celom Slovensku, vykonáva jednotlivé úkony výlučne inštitútom dožiadania, čo sa odráža aj na priebehu celej trestnej veci, nehovoriac o dĺžke trvania tohto trestného konania, ktoré k dnešnému dňu je zrelé na zastavenie.

            Nejdem viac  poukazovať na ďaleko viac iných príkladov, jediným cieľom tohto článku bolo poukázať na to, že dôvera v inštitúcie, ako polícia, súdy atď. sa vyššie opísanými skutočnosťami výrazne oslabuje. Cítim sa byť slobodným človekom, ktorý môže aj takýmto spôsobom prejaviť svoj názor, ktorý tak, ako to vyplýva z Ústavy SR, by mal byť v demokratickom a právnom štáte akceptovateľný aj napriek tomu, ako to hovorí môj kolega JUDr. Ján Gereg, že je vyjadrovaný  iba „vidieckym advokátom“ mimo Bratislavy.  Myslím si, že keby aj iní kolegovia, ktorí pôsobia ako obhajcovia v trestných konaniach, poukázali na vážne nedostatky hraničiace so zákonnosťou a spravodlivým trestným procesom, a nielen o nich hovorili na kávičke medzi pojednávaniami, vytvoril by sa omnoho väčší tlak na to, aby nedochádzalo k nezákonnému stavu. Bolo by veľmi smutné, aby advokát ako  obhajca bol  len štafážou zákonnosti tým, že je fyzicky na pojednávaniach a jednotlivých úkonoch trestného konania so svojim klientom len prítomný, pretože právny štát si vyžaduje, aby každý požíval rovnakú právnu ochranu a zároveň bráni vládam vo svojvoľnom využívaní moci.  

 

 

 

 

Diskusia