Bodka sudcu Rajňáka

 

Mgr. Jaroslav Verče, člen Asociácie súdených rodín

 

                                                      Bodka sudcu Rajňáka

 

Dňa 1.7.2016 nadobudla účinnosť vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z. z 27.6.2016, ktorou sa zrušila vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 474/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí. Nová vyhláška zaviedla znenie § 3 vyhlášky č. 207/2016 Z. z. tak, že v § 3 ods. 1 vložila zisťovanie existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu a vložila § 3 ods. 5, podľa ktorého ak súd zistil ospravedlniteľné dôvody podľa § 3 ods. 1, obligatórne neuskutočnil výkon rozhodnutia.

Podľa materiálov prístupných na internete trvalo medzirezortné pripomienkové konanie k novej vyhláške od 24.5.2016 do 13.6.2016, teda necelý mesiac.

Podľa § 273aa ods. 6 OSP podrobnosti o výkone rozhodnutia o výchove maloletých detí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti SR po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvom vnútra SR.

V materiáloch dostupných na internete https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2016/428 nie je žiadna zmienka o tom, ako sa ministerstvo spravodlivosti SR vysporiadalo so zásadnými pripomienkami vznesenými v rámci MPK.

Napriek tomu, že cieľovou skupinou sú súdené rodiny, nemá občianske združenie Asociácia rodinných sudcov (OZ ARS) s nimi podpísanú zmluvu o spolupráci, ktorá by okrem iného zahŕňala aj spoluprácu v oblasti prípravy legislatívy, OZ ARS súdeným rodinám neumožnila byť spoluautorom návrhu vyhlášky. Napriek pracovnej zaťaženosti súdených rodín sa oprávnení rodičia rozumne zapojili do MPK, aj na internete zverejnili PETÍCIU za ZRUŠENIE vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016 https://www.peticie.com/zrusenie_vyhlasky_207-201_vykon_rozhodnutia_vo_veciach_maloletych ktorú (vedno prečo) podpísalo viac 900 signatárov.

Spoluautormi návrhu vyhlášky okrem OZ ARS boli aj Róbert Dobrovodský, Viera Benčatová, Hedviga Polgárová, Mária Protušová, Lukáš Poperník, Beáta Budayová, Peter Kriška, Adriana Konkolovská, Alexandra Somorovská, Boris Tóth, Peter Rajňák, Ivana Mrázková, Kristán Kovacs, Mária Marcinová, Marta Sebechlebská, Lucia Prčová, Tomáš Pápay, Miriam Žiaková, Katarína Gešková, Marica Pirošíková, Tatiana Hačková, Romana Smyčková, Mária Slamková, Hedviga Polgárová, Beáta Budayová a Viliam Bokl, ktorí z jej prípravy v podstate vylúčili súdené rodiny aj oprávnených rodičov.

Správa o účasti verejnosti na tvorbe právneho predpisu veľmi vágne uvádza, že „zapojení aktéri indikujú nespokojnosť s vyhodnotením ich návrhov k právnemu predpisu a nebola zverejnená hodnotiaca správa procesu tvorby právneho predpisu“. Nikde ani zmienka o tom, či súdené rodiny alebo ktorí konkrétni oprávnení rodičia o nutnosti novej vyhlášky s MS SR diskutovali.

V dokumente Vznesené pripomienky v rámci medzirezortného pripomienkového konania k vyhláške MS SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých je ďalej uvedené „Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 236 / 103“. Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny bola predložená žalostná štatistika, že v 94 % prípadov súdy neuskutočnili výkon rozhodnutia preto, že zistili existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré výkon rozhodnutia nebolo možné uskutočniť https://youtu.be/j3YompWJf7k V časoch elektronickej justície nie je problém - súdené rodiny a oprávnení rodičia takúto štatistiku bez problémov vytvorili zo sprístupnených štatistických listov Em. Konkrétne údaje však asi nie sú pre členov OZ ARS dôležité...

Vyhláška 207/2016 Z. z. bola výsledkom netransparentnej práce zopár štátnych zamestnancov, bez participácie zástupcov súdených rodín a oprávnených rodičov, pričom členmi OZ ARS sú len členovia prvostupňových súdov a bola postavená na ignorovaní základného princípu fungovania rodín, teda blaha ich dieťaťa a článku 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa osobitnej časti dôvodovej správy „V § 3 ods. 3 sa podporuje to, aby bol výkon rozhodnutia úspešný a aby štátne orgány k tomuto cieľu boli nápomocné. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v ktoromkoľvek momente vykonávacieho konania“.

Ministerstvo financií SR odporučilo prehodnotiť návrh vyhlášky v kontexte s Ústavou SR z dôvodu možného nesúladu s jej čl. 2 ods. 2 (§ 3 ods. 6, § 5, § 13), s jej čl. 13 (§ 1 ods. 2, § 2ods. 3, § 3 ods. 1, 2 a 6, § 8 ods. 3, § 9 až 12, 14, § 15 ods. 4 a § 16 ods. 1 a 3) a s jej čl. 123 (§ 3) pretože by mohol byť nad rámec splnomocňovacieho ustanovenia vykonávaného zákona.

Ministerstvo vnútra SR v súvislosti s § 3 ods. 3 Vyhlášky upozornilo, že skúmanie ospravedlniteľných dôvodov sa viaže podľa § 3 ods. 1 na skúmanie podmienok na nariadenie výkonu rozhodnutia, pričom § 379, 382 a 383 Civilného mimosporového poriadku sa aplikujú po nariadení výkonu rozhodnutia pred uskutočnením výkonu rozhodnutia.

Ministerstvo zahraničných vecí a  európskych záležitostí SR uviedlo, že v § 3 vyhlášky bol zavedený nový pojem „ospravedlniteľné dôvody“ bez jeho bližšej definície a navrhlo jeho definovanie buď priamo v návrhu vyhlášky (napr. demonštratívnym výpočtom) alebo legislatívnym odkazom na iný právny predpis, kde je tento pojem definovaný, čo evokuje skôr myšlienku, že OZ ASR povýšilo záujem povinného rodiča nad záujem dieťaťa a jeho oprávneného rodiča, čo je v rozpore s Dohovorom a vnútroštátnymi právnymi predpismi (CMP, Zákon o rodine).

Ministerstvo kultúry SR odporučilo ustanovenie § 3 vyhlášky prehodnotiť v kontexte s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Postup súdu a výnimky z postupu súdu podľa zákona by nemala upravovať vyhláška.

Podľa docentky občianskeho práva JUDr. Bronislavy Pavelkovej, PhD. je súčasná situácia pri vykonateľnosti rozhodnutí o styku s deťmi katastrofálna. Prieťahy v samotnom konaní a prieťahy pri výkone rozhodnutia spôsobujú, že vzťah medzi rodičom, ktorý má záujem sa so svojím dieťaťom stretávať a týmto dieťaťom úplne zanikne, resp. oslabí sa tak, že obaja stratia záujem tento vzťah vôbec ešte riešiť. Zároveň však deti a rodičia strácajú ďalšiu dôležitú vec - presvedčenie, že štát, ktorého sú občanmi, je pripravený a schopný poskytnúť akúkoľvek ochranu ich zákonným právam. Ich zatrpknutosť a nedôvera k ľuďom a inštitúciám priamo vplýva na zhoršenie úrovne medziľudských vzťahov, produktivity práce, niekedy aj spoločenského postavenia a zdravotného stavu. Títo ľudia ďalej pôsobia na ďalších ľudí, prípadne na deti a sprostredkovane aj na atmosféru v spoločnosti. Nejde teda o problém jednej rodiny - je to problém spoločnosti ako takej.

Slovenská advokátska komora ustanovenie § 3 vyhlášky navrhuje zo znenia vyhlášky vypustiť, keďže pojem „ospravedlniteľné dôvody“ je subjektívna kategória a nemožno do nej vložiť objektívny prvok, skúmaním prípadných „ospravedlniteľných dôvodov“, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu, sa ohrozí celý výkon rozhodnutia a zníži sa právna istota účastníka, oprávneného z vykonateľného rozhodnutia a v neposlednom rade dôjde k ohrozeniu maloletého dieťaťa. Namiesto skúmania „ospravedlniteľných dôvodov“, má súd k dispozícii inštitút neodkladného opatrenia resp. začatia nového konania vo veci samej.

Je veľmi prekvapujúce, že Lucia Žitňanská zrušila významný právny predpis upravujúci konanie týkajúce sa maloletých detí (ktorým vyhláška 474/2011 Z. z. nepochybne bola) a bez riadnej odbornej diskusie - nevyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konanie so 103 zásadnými pripomienkami, jediný okrúhly stôl a diskusie v pracovnej skupine bez zástupcov súdených rodín a oprávnených rodičov za relevantnú odbornú diskusiu nemožno považovať - novú vyhlášku šitú horúcou ihlou 27.6.2016 podpísala.

Inštitút „ospravedlniteľných dôvodov“ sa po rokoch javí tak, že je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Komu takáto zmena od 1.7.2016 prospela, vie asi len súčasný predseda OZ ARS. Že by to bola mimovládka ARS alebo osoby, ktorým sa vyhláška 474/2011 Z. z. od začiatku nepáčila, ktoré záujem povinného rodiča povyšujú nad záujem dieťaťa a jeho oprávneného rodiča a ktoré veľmi nevyberaným spôsobom napádajú oprávnených rodičov za ich spoločnosťou mimoriadne uznávané poslanie, ktorým rodičovstvo je, ak nie je podľa ich predstáv? Môžeme len špekulovať. Veď terajší sudca pôsobiaci na Okresnom súde Nové Zámky v občianskoprávnom (nie rodinnoprávnom) oddelení číslo 18C sa rozhodol. A bodka.

 

Diskusia