Otázka zneužívania trestného práva pre skryté účely v SR v rámci nových sťažností prijatých ESĽP

Publikované: 27. 11. 2023, čítané: 2052 krát
 

 

JUDr. Katarína Roskoványi, prokurátorka Generálnej prokuratúry SR

 

 

Otázka zneužívania trestného práva pre skryté účely v Slovenskej republike v rámci nových sťažností prijatých Európskym súdom pre ľudské práva

„Demokracie sa nestávajú nacistickými krajinami za jeden deň. Zlo postupuje rafinovane, pričom menšina pôsobí tak, aby odstránila páky kontroly. Slobody sú potláčané jedna po druhej, v jednej oblasti za druhou. (...) Je potrebné zasiahnuť skôr, ako bude neskoro. Niekde musí existovať svedomie, ktoré bude biť na poplach v mysliach národa ohrozeného touto postupujúcou korupciou".

Pierre-Henri Teitgen (francúzsky právnik a politik)

Dňa 29. apríla 2023 bol na tomto portáli uverejnený môj príspevok, obsahom ktorého bolo priblíženie článku 18 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej iba „Dohovor“) http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1218-d, ktorý upravuje zákaz zneužitia moci pri obmedzení práv chránených Dohovorom.

V jeho závere  som uviedla zoznam krajín vo vzťahu ku ktorým už bolo konštatované porušenie článku 18 Dohovoru: Rusko, Moldavsko, Ukrajina, Azerbajdžan, Gruzínsko, Turecko, Bulharsko s otázkou, či sa pridá sa aj Slovensko.

Neuplynulo mnoho času a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej iba „ESĽP“) prijal dve sťažnosti č. 13284/22 a 12127/23 Jaroslava Haščáka[1] (sú spojené do jedného konania) vo vzťahu ku ktorým 5. júna 2023 zverejnil na svojej stránke podstatu komunikácie so Slovenskou republikou.

Dňa 27. novembra 2023 bola zverejnené prijatie novej sťažnosti Róberta Fica proti Slovenskej republike č. 21662/23.[2]

Pri oboch sťažnostiach sa ESĽP pýta aj na možné porušenie článku 18 Dohovoru Slovenskou republikou.

V krátkosti priblížim postup ESĽP po  podaní sťažnosti pre tých, ktorým nie je tento  postup známy. Po doručení sťažnosti na ESĽP sa predbežne preskúmava prijateľnosť takejto sťažnosti. Ak pri predbežnom preskúmaní nie je sťažnosť odmietnutá, oznámi ju ESĽP vláde.

Konanie sa potom môže rozdeliť na dve po sebe nasledujúce fázy. Počas nesporovej fázy sú strany vyzvané, aby v lehote 12 týždňov preskúmali možnosť priateľského urovnania sporu. Ak nedosiahnu dohodu, konanie prejde do sporovej fázy, počas ktorej si vymenia svoje pripomienky.

Konanie môže pozostávať aj z jednej fázy, ak takéto rozdelenie nie je vhodné, pričom v takom prípade sa otázka možného priateľského urovnania a výmena pripomienok riešia súčasne.

To, že je sťažnosť posunutá do „komunikačného štádia“ automaticky neznamená, že je prijateľná. Aj po výmene komunikácie ešte stále môže ESĽP rozhodnúť, že sťažnosť je neprijateľná.

V poslednom období sa čoraz viac v odborných kruhoch i v médiách spomínalo zneužívanie trestného konania na iné účely, než na ktoré je určené. Tým je najmä objasnenie spáchaného trestného činu, zistenie okolností jeho spáchania a spravodlivé potrestanie páchateľa.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že obe vyššie uvedené sťažnosti  majú svoj pôvod v trestných konaniach v súvislosti s ktorými sťažovatelia namietajú porušenia článkov 8 (právo na rešpektovanie súkromného života), 13 (právo na účinný opravný prostriedok), 18 Dohovoru (zákaz použitia obmedzení výkonu práv pre iný účel než ten, na ktorý bol určený). V prípade Róberta Fica je to aj porušenie článku 6 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie) vo vzťahu ku konaniu o jeho ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Prvá sťažnosť sa týka údajného úniku informácií do tlače týkajúcich sa  zadržania sťažovateľa Jaroslava Haščáka a prehliadky jeho kancelárií, ktoré sa odohrali 1. decembra 2020 v súvislosti s trestným konaním vedeným proti jeho osobe pre podozrenie, že spolu s ďalšími dvomi osobami vytvorili a prevádzkovali systém „firemného utajenia“ s cieľom odškodniť bývalého agenta tajnej služby za to, že sťažovateľovi poskytol utajované materiály vyrobené v rámci spravodajskej operácie všeobecne známej pod krycím názvom "Gorila".[3]

V uvedený deň vošiel do podnikateľských priestorov sťažovateľa veľký počet policajtov v ťažkej zbroji za účelom vykonania prehliadky a jeho zadržania. Tieto úkony boli vykonávané pod drobnohľadom médií. Sťažovateľ tvrdí, že toto odhalenie bolo poznačené svojvoľným únikom informácií o jeho zatknutí a výkone prehliadok smerom k médiám a že Ústavný súd Slovenskej republiky mu v tomto ohľade odoprel ochranu jeho práv (rozhodnutia o neprijateľnosti zo 7. septembra 2021, sp. zn. IV. ÚS425/21, a z 9. novembra 2022, sp. zn. II. ÚS 499/22).

Obvinenia vznesené sťažovateľovi boli nakoniec generálnym prokurátorom zrušené ako nezákonné - nepodložené žiadnymi dôkazmi.

ESĽP sa v rámci komunikácie s vládou Slovenskej republiky zameralo ako na otázku možného porušenia práva sťažovateľa na ochranu súkromného života podľa článku 8 odsek 1, 2 Dohovoru vo vzťahu k zásahu do jeho práva na súkromie s poukázaním na to, že takýto zásah musí byť v súlade so zákonom, musí sledovať legitímny cieľ a musím spĺňať podmienku proporcionality (všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne).  

ESĽP v otázkach pre vládu poukázal na rozsudok ESĽP M.D. a ostatní proti Španielsku, č. 36584/17, bod 65 z 28. júna 2022.  Sťažovatelia v tomto prípade, okrem iného, namietali porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru tým, že polícia bez legitímneho dôvodu vypracovala o každom z nich správu, ktorá obsahovala údaje a fotografie z policajných záznamov, a tým, že obsah správy unikol do médií a následne na verejnosť.

ESĽP položila vláde Slovenskej republiky aj týkajúcu sa  existencie účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy v súvislosti s článkom 8 Dohovoru, tak ako to vyžaduje článok 13 Dohovoru. Článok 13 Dohovoru upravuje má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom v prípade, ak boli práva a slobody sťažovateľa priznané Dohovorom porušené  bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

V neposlednom rade ESĽP položil otázku či v prípade, ak došlo k úniku informácií, za ktorý bola zodpovedná Slovenská republika, boli ňou údajne uložené obmedzenia práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 Dohovoru použité na iný účel, ako predpokladá toto ustanovenie, v rozpore s článkom 18 dohovoru.

Druhá sťažnosť, v ktorej je položená otázka týkajúca sa možného porušenia článku 18 Dohovoru, sa týka v vyhotovovania obrazovo zvukových záznamov zo súkromných stretnutí sťažovateľa Róberta Fica niekoľkonásobného premiéra Slovenskej republiky na poľovníckej chate v trestnom konaní.

Dňa 4. januára 2021 bolo začaté vyšetrovanie trestného činu pytliactva, podľa § 310  odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ kvalifikovaným spôsobom, pretože použil zbraň. V súvislosti  s týmto vyšetrovaním vydal dňa 18. apríla 2021 sudca Okresného súdu Nitra podľa § 114 ods. 1 Trestného poriadku  príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov  v exteriéry chaty, ktorú  užíval aj sťažovateľ pre svoje súkromné aktivity.

Dňa 4. júla  2021 vydal okresný súd nový príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov v interiéry chaty ktorý odôvodnil podozrením zo páchania trestného činu legalizácie výnosov z trestnej činnosti podľa § 233 TZ (v súvislosti s trestným činom pytliactva).  Vyzerá to tak, že záznamy vyhotovené na podklade príkazu z 18. apríla 2021 boli zničené, pretože neobsahovali  žiadne informácie ohľadom trestného stíhania pre ktoré mali byť vyhotovené.

Dňa 25. októbra 2021 došlo k úniku utajovaných obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených vo vnútri chaty do médií. Na týchto záznamoch bol zachytený sťažovateľ s inými osobami – advokátmi v súkromných, právnych i politických rozhovoroch.

Dňa 16. novembra 2021 Krajská prokuratúra v Nitre u z dôvodu nezákonnosti zrušila uznesenie vyšetrovateľa, ktorým bolo začaté vyšetrovanie trestného činu pytliactva.

Sťažovateľ podal v decembri 2021 ústavnú sťažnosť v ktorej tvrdil, že vyhotovovanie príkazov, na podklade ktorých došlo k nahratiu jeho obrazu a komunikácie v chate, bolo v rozpore  s ochranou jeho práva na súkromie, pretože boli arbitrárne a vydané v rozpore so zákonom a sledovali skrytý cieľ – jeho politickú diskreditáciu.

Dňa 24. novembra 2022 Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť odmietol ako neprijateľnú.

Aj v tomto prípade sa ESĽP pýta na možné porušenie článkov 8 a 13 v súvislosti s vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v interiéri chaty. Súčasná právna úprava vyhotovovaním obrazovo zvukových záznamov v Trestnom poriadku bola predmetom môjho kritického článku http://www.pravnelisty.sk/clanky/a1254-d a bude zaujímavé sledovať, ako sa s tým vysporiada ESĽP.

Čo je však podstatnejšie, je posledná otázka v rámci komunikácie v tejto veci a tou je otázka k možnému porušeniu článku 18 Dohovoru z dôvodu, či cieľom zásahu do práva sťažovateľa na súkromie nebol skrytý účel (politická diskreditácia sťažovateľa)  a nie oficiálne prezentované dôvody vyšetrovania v trestnom konaní.

Považujem za nutné zdôrazniť absolútnu neprijateľnosť zneužívania vnútroštátneho systému trestného práva štátnou mocou na presadzovanie politických alebo ekonomických záujmov a to nie iba z hľadiska dotknutej osoby, ale aj z hľadiska všeobecných zásad, ktoré tvoria základ dôvery medzi všetkými signatárskymi štátmi Dohovoru a vrátane ich záväzku dodržiavať zásady právneho štátu a demokratického pluralizmu.

Podľa môjho názoru je veľmi znepokojujúce, ak tieto základné povinnosti štátu musia byť zdôrazňované  niekoľko desaťročí po nadobudnutí platnosti Dohovoru.

Čas ukáže, či sa staneme ďalšou krajinou, v ktorej rozhodnutím ESĽP bude konštatované zneužitie trestného práva pre skryté účely štátnej moci. Ak totiž ESĽP zistí, že bol porušený článok 18 Dohovoru v tomto smere, nebude to znamenať nič iné, ako to, že zodpovedné orgány sa odchýlili od základných zásad a úmyselne zneužili systém trestného práva, čo prudko zníži spoľahlivosť vnútroštátneho trestného systému.  V takomto prípade bude ohrozená aj jeho akceptácia občanmi, bez ktorej nie je možné dosiahnuť jeho ciele. Dôvera v trestný systém bude môcť byť obnovená len vtedy, ak sa dôsledne napravia pochybenia, ktoré túto nedôveru spôsobili, vrátane vyvodenia zodpovednosti, aby sa podobné prípady už nikdy neopakovali.

 

 

 

 

 

 


[2] https://hudoc.echr.coe.int/eng-press?i=003-7810333-10835431

[3] bližšie pozri Haščák proti Slovensku, č. 58359/12 a 2 ďalší, § 55 - 61, 23. júna 2022


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia