Kauza Gorila a obvinená notárka

 Z tých­to úda­jov te­da vy­plý­va, že sku­tok sa mal stať v ro­ku 2003 a pre­to mu­se­la byť pou­ži­tá práv­na kva­li­fi­ká­cia tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005 (od 01.01.2006 pla­tí no­vý Trest­ný zá­kon, kto­rý sa však re­toak­tív­ne ne­mô­že vzťa­ho­vať na po­su­dzo­va­nie skut­ku z ro­ku 2003 a nie je ani pre ob­vi­ne­né­ho priaz­ni­vej­ší).

 Tie­to me­dia­li­zo­va­né okol­nos­ti bo­li pre mňa vy­slo­ve­ne prek­va­pi­vé, pre­to­že z nich vy­plý­va aj to, že vy­šet­ro­va­cí tím a nás­led­ne aj pro­ku­ra­tú­ra (ok­res­ná ako aj kraj­ská) po­va­žo­va­li no­tá­ra za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a vy­chá­dza­li z to­ho, že no­tár bol ve­rej­ným či­ni­te­ľom aj v ro­ku 2003. Ak by no­tá­ra ne­po­va­žo­va­li za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, ne­moh­li by to­tiž vzniesť ob­vi­ne­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa.

 Ak pí­šem o ur­či­tom prek­va­pe­ní, ro­bím tak pre­to, že, no­tár sa ne­po­va­žo­val za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a to až do 01.01.2006, pre­to­že nespĺňal le­gál­nu de­fi­ní­ciu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, kto­rá bo­la uve­de­ná v us­ta­no­ve­ní § 89 ods. 9 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005.

 V tom­to sme­re bu­de vhod­ným pri­po­me­núť zne­nie us­ta­no­ve­nia § 89 ods. 9 Tr. zák., kto­ré za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa po­va­žo­va­lo „vo­le­né­ho fun­kcio­ná­ra ale­bo iné­ho zod­po­ved­né­ho pra­cov­ní­ka or­gá­nu štát­nej sprá­vy a sa­mos­prá­vy, sú­du ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu ale­bo prís­luš­ní­ka oz­bro­je­ných síl, ale­bo oz­bro­je­né­ho zbo­ru, pre­zi­den­ta Slo­ven­skej re­pub­li­ky, súd­ne­ho exekú­to­ra, čle­na les­nej, vod­nej, ry­bár­skej ale­bo po­ľov­níc­kej strá­že, čle­na strá­že prí­ro­dy a oso­bu, kto­rá má op­ráv­ne­nia čle­na strá­že prí­ro­dy, ak sa po­die­ľa­jú na pl­ne­ní úloh spo­loč­nos­ti a štá­tu a pou­ží­va­jú pri­tom prá­vo­moc, kto­rá im bo­la v rám­ci zod­po­ved­nos­ti za pl­ne­nie tých­to úloh zve­re­ná. Pre tres­tnú zod­po­ved­nosť a ochra­nu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa sa pod­ľa jed­not­li­vých us­ta­no­ve­ní toh­to zá­ko­na vy­ža­du­je, aby trest­ný čin bol spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s je­ho prá­vo­mo­cou a zod­po­ved­nos­ťou. Ve­rej­ným či­ni­te­ľom je aj fun­kcio­nár ale­bo iný zod­po­ved­ný pra­cov­ník or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní iné­ho štá­tu, ak na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­ko­ná­va úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia vy­sie­la­jú­ce­ho štá­tu; na je­ho ochra­nu pod­ľa us­ta­no­ve­ní toh­to zá­ko­na sa vy­ža­du­je, aby úko­ny tres­tné­ho ko­na­nia vy­ko­ná­val v sú­la­de s me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou ale­bo so súh­la­som or­gá­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky“.

 Z uve­de­nej de­fi­ní­cie je zrej­mé, že no­tá­ra ne­bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 89 ods. 9 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005, pre­to­že no­tár nie je a ani ne­bol pra­cov­ník štát­nej sprá­vy, sa­mos­prá­vy, sú­du ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu. No­tár ne­bol po­va­žo­va­ný za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ani oso­bit­ným zá­ko­nom, t. j. no­tár­skym po­riad­kom č. 323/1992 Zb. No­tár vy­ko­ná­va svo­ju čin­nosť na bá­ze slo­bod­né­ho po­vo­la­nia, je ne­zá­vis­lým or­gá­nom ve­rej­nej mo­ci, kto­rý ne­po­dlie­ha po­ky­nom štá­tu a ani sú­du a je via­za­ný len zá­kon­mi.

 Z uve­de­né­ho je evi­den­tné, že no­tár ne­bol v ro­ku 2003 ve­rej­ným či­ni­te­ľom, pre­to­že ne­bol pra­cov­ní­kom štá­tu, sú­du a ani sa­mos­prá­vy a za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ho neoz­na­čo­val ani oso­bit­ný pred­pis.

 Pre mňa ako bý­va­lé­ho pro­ku­rá­to­ra (bol som pro­ku­rá­tor do ro­ku 2008) je v cel­ku ne­po­cho­pi­teľ­né, že moh­lo dôjsť k ob­vi­ne­niu no­tá­ra z tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa za sku­tok, kto­rý sa mal stať v ro­ku 2003, te­da v ča­se, keď no­tár vô­bec ne­mal pos­ta­ve­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. Ak si tú­to sku­toč­nosť neu­ve­do­mil špe­cia­li­zo­va­ný vy­šet­ro­va­cí tím v kau­ze Go­ri­la, mal si ju ur­či­te uve­do­miť do­zo­ro­vý pro­ku­rá­tor a ta­ké­to uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia zru­šiť. To pla­tí o tom viac, keď Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR zve­rej­ni­la už v ro­ku 2000 zov­šeo­bec­ňu­jú­ci ma­te­riál pod náz­vom „Zhod­no­te­nie do­ka­zo­va­nia a zá­kon­nos­ti roz­ho­do­va­nia o tres­tnom či­ne zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 Tr. zák.“, v kto­rom vy­slo­ve­ne vy­tk­la or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní, že no­tá­ra po­va­žo­va­li za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. No­tár, rov­na­ko ako nap­rík­lad aj správ­ca kon­kur­znej pod­sta­ty, ne­bol po­va­žo­va­ný za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ani Ge­ne­rál­nou pro­ku­ra­tú­rou SR a to mi­ni­mál­ne od ro­ku 2000 (uve­de­ný zov­šeo­bec­ňu­jú­ci ma­te­riál je zve­rej­ne­ný na strán­ke Ge­ne­reál­nej pro­ku­ra­tú­ry SR www.gen­pro.gov.sk a to v sek­cii Do­ku­men­ty).

 Sku­toč­nosť, že až do 01.01.2006 (ke­dy na­do­bu­dol účin­nosť no­vý Trest­ný zá­kon) ne­bol v praxi no­tár po­va­žo­va­ný za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a pre­to sa ani ne­mo­hol do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 158 Tr. zák. vy­plý­va aj z čes­kej od­bor­nej li­te­ra­tú­ry, kto­rá vy­chá­dza­la z rov­na­kej de­fi­ní­cie poj­mu ve­rej­ný či­ni­teľ ako bol de­fi­no­va­ný v SR (§ 89 ods. 9 Tr. zák.) a pre­to, v rám­ci kom­pa­ra­tív­ne­ho vý­kla­du prá­va, mož­no vy­chá­dzať a ap­li­ko­vať aj zá­ve­ry tej­to li­te­ra­tú­ry. Od­bor­ná li­te­ra­tú­ra tu vy­chá­dza­la z to­ho, že no­tá­ra nie je mož­no po­va­žo­vať za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa v zmys­le § 89 ods. 9 Tr. zák. (účin­né­ho do 31.12.2005), na­koľ­ko v je­ho prí­pa­de nej­de o vo­le­né­ho fun­kcio­ná­ra ale­bo iné­ho zod­po­ved­né­ho pra­cov­ní­ka or­gá­nu štát­nej sprá­vy a sa­mos­prá­vy ale­bo iné­ho štát­ne­ho or­gá­nu a nie je pre­to spl­ne­ná zá­klad­ná pod­mien­ka, aby bo­lo mož­né kon­šta­to­vať, že ide o ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa (Šámal, P.:, Pú­ry, F., Riz­man, S. Tres­tní zá­kon. Ko­men­tář. I. díl. 6. dopl­ne­né a prep­ra­co­va­né vy­dá­ní. Pra­ha: C.H.Beck, 2004, s. 670)

 Len pre úpl­nosť je pot­reb­né uviesť, že tá­to sku­toč­nosť ani ne­bo­la spor­ná, pre­to­že prá­ve z dô­vo­du, že no­tár ne­bol ve­rej­ným či­ni­te­ľom ho no­vý Trest­ný zá­kon (č. 300/2005 Z. z.) mu­sel vy­slo­ve­ne v texte Tres­tné­ho zá­ko­na ozna­čiť za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa (uro­bil tak v us­ta­no­ve­ní § 128 ods. 1 Tr. zák. účin­né­ho od 01.01.2006). Na to nad­vä­zo­va­la aj zme­na no­tár­ske­ho po­riad­ku, kto­rá v tom­to oso­bit­nom pred­pi­se ozna­či­la no­tá­ra za ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa až od 01.09.2009.

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že no­tár sa stal ve­rej­ným či­ni­te­ľom až od 01.01.2006, ke­dy na­do­bu­dol účin­nosť no­vý Trest­ný zá­kon a pre­to až od toh­to dá­tu­mu sa mô­že no­tár do­pus­tiť tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je zrej­mé, že no­tár­ka roz­hod­ne ne­ma­la byť ob­vi­ne­ná z tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, na­koľ­ko v ro­ku 2003 sa toh­to tres­tné­ho či­nu v žiad­nom prí­pa­de ne­moh­la do­pus­tiť, keď­že ne­ma­la pos­ta­ve­nie ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a je nep­ri­ja­teľ­né, aby sa no­tár stal ve­rej­ným či­ni­te­ľom len pre­to, že ide o vy­šet­ro­va­nie kau­zy Go­ri­la, keď vo všeo­bec­nos­ti pla­ti­lo, že ta­ké­to pos­ta­ve­nie ne­mal a to až do 01.01.2006

 

Diskusia