Vec : Použiteľnosť dôkazov získaných podľa zákona o policajnom zbore v trestnom konaní – usmernenie
Krajský prokurátor v Bratislave, v záujme jednotného uplatňovania zákona prokurátormi v obvode svojej pôsobnosti, nadväzne na aplikačné problémy vyskytujúce sa najmä v súvislosti so zistením a zaistením omamných a psychotropných látok pri výkone prehliadok dopravného prostriedku podľa zákona o policajnom zbore a ich následnom dôkaznom použití v trestnom konaní, vydáva nasledovné
u s m e r n e n i e :
Podľa § 119 ods.2 veta prvá Tr. por. môže za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že dôkazy možno zistiť a zaistiť aj podľa iného zákona než je Trestný poriadok, pričom osobitným zákonom sa v zmysle ustanovenia § 119 ods.2 veta prvá Tr. por. rozumie aj zákon č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len zákon o policajnom zbore). Uvedené konštatovanie zvýrazňuje znenie ustanovenia § 92 Tr. por., podľa ktorého, ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju policajt alebo prokurátor. Trestný poriadok teda nielen výslovne pripúšťa získavanie dôkazov podľa osobitného zákona (§ 119 ods.2 veta prvá Tr. por.), ale získavanie takýchto dôkazov aj výslovne predpokladá a počíta z ich využitím v trestnom konaní (§ 92 Tr. por.).
Vzhľadom na uvedené znenia zákonných ustanovení možno dospieť k záveru, že dôkaz, ktorý bol zaistený podľa ustanovení zákona o policajnom zbore nemožno, a priori, odmietnuť ako dôkaz v trestnom konaní len z toho dôvodu, že nebol zaistený podľa Trestného poriadku.
Dôkaz, ktorý bol zaistený podľa zákona o policajnom zbore však musí prokurátor podrobiť previerke zákonnosti, pričom takýto dôkaz možno v trestnom konaní použiť len vtedy, ak sú zároveň splnené dve nasledujúce podmienky:
a) dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom, t. j. dôkaz (napríklad omamná alebo psychotropná látka) musí byť získaný z dôkazného prostriedku, ktorý zákon o policajnom zbore výslovne upravuje a považuje za prípustný (napríklad dôkaz je získaný z prehliadky dopravného prostriedku podľa § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore), pričom dôkaz musí byť zároveň získaný z dôkazného prostriedku spôsobom, ktorý neodporuje zákonu o policajnom zbore, ale ani iným právnym predpisom (napríklad použitie fyzického násilia zo strany policajtov pri prehliadke motorového vozidla, ktoré smeruje proti vodičovi, s cieľom zistiť od neho, či nepreváža alebo nemá omamné alebo psychotropné látky a ten im ich následne vydá, treba považovať za dôkaz získaný síce z legálneho dôkazného prostriedku, avšak za použitia nezákonného donútenia a preto v zmysle § 119 ods.4 Tr. por. pôjde o dôkaz nepoužiteľný v trestnom konaní) a v neposlednom rade, dôkaz musí byť získaný z dôkazného prostriedku oprávneným subjektom (povereným policajtom) pri plnení úloh Policajného zboru. Pôjde spravidla o plnenie úloh Policajného zboru podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona o policajnom zbore (odhaľovanie trestných činov a zisťovanie ich páchateľov), pričom policajt musí byť výslovne svojim nadriadeným orgánom poverený na plnenie tejto úlohy, teda aby na konkrétnych miestach, o ktorých má relevantné poznatky o zvýšenom predaji (výskyte) omamných alebo psychotropných látok, zisťoval, či nedochádza k páchaniu trestnej činnosti. Policajt si preto nemôže sám svojvoľne určovať, kedy a kde bude pátrať po omamných alebo psychotropných látkach a už vôbec nemôže byť dôvodom prehliadky dopravného prostriedku podľa § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore len to, že osoby v motorovom vozidle sa správali „nervózne“.
Ak nebol dôkaz získaný zákonným spôsobom, nie je možné ho použiť v trestnom konaní, pričom v takomto prípade už nie je potrebné skúmať splnenie podmienky uvedenej pod písmenom b.
b) získanie dôkazu zákonným spôsobom podľa zákona o policajnom zbore nesmie odporovať alebo obchádzať príslušné ustanovenia Trestného priadku
V prípade, ak bol dôkaz (napríklad omamné alebo psychotropné látky) získaný v súlade so zákonom o policajnom zbore, neznamená to jeho automatickú použiteľnosť v trestnom konaní, nakoľko je potrebné zisťovať, či dôkaz nemal byť získaný podľa ustanovení Trestného poriadku.
Táto druhá podmienka, ktorú je potrebné skúmať pri posudzovaní zákonnosti a tým aj použiteľnosti získaného dôkazu v trestnom konaní, vychádza z toho, že Trestný poriadok je v pomere špeciality k zákonu o policajnom zbore a to pokiaľ ide o konkrétne podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré sú spojené so zásahmi do základných práv a slobôd fyzických osôb (prehliadka dopravného prostriedku zo strany štátneho orgánu sa vo všeobecnosti považuje za zásah do súkromia fyzickej osoby, pričom právo na rešpektovanie súkromného života je zaradené medzi základné práva a slobody tak Ústavou SR ako aj Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
Zákon o policajnom zbore síce, v ustanovení § 23 ods. 2 písm. b), dáva policajtovi oprávnenie vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri pátraní po omamných a psychotropných látkach, teda sám zákonodarca umožňuje vykonať prehliadku dopravného prostriedku aj mimo rámec ustanovení Trestného poriadku, avšak zákon o policajnom zbore nestanovuje, čo sa rozumie slovným spojením „pri pátraní“, kedy a za akých okolností môže poverený policajt vykonať prehliadku dopravného prostriedku a hlavne, kedy má policajt postupovať pri prehliadke dopravného prostriedku podľa ustanovení zákona o policajnom zbore a kedy podľa Trestného poriadku.
Pri riešení tejto otázky je potrebné vychádzať z toho, že na rozdiel od zákona o policajnom zbore, Trestný poriadok umožňuje vykonať prehliadku dopravného prostriedku len na základe príkazu na prehliadku iných priestorov v zmysle § 101 Tr. por. (okrem prípadov uvedených v § 101 ods.3 Tr. por. potrebuje policajt vždy príkaz prokurátora alebo jeho súhlas), pričom takýto príkaz možno vydať len vtedy, ak je dôvodné podozrenie, že v „iných priestoroch“ neslúžiacich na bývanie je vec dôležitá pre trestné konanie (§ 99 ods.2 v spojení s § 99 ods.1 Tr. por.).
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Trestný poriadok, svojou úpravou možnosti vykonať prehliadku iných priestorov, poskytuje väčšiu garanciu ochrany základných práv a slobôd fyzickým osobám, než zákon o policajnom zbore, a preto v prípade, že ide o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu (napríklad zo spáchania trestného činu podľa § 171 alebo § 172 Tr. zák.), musí policajt postupovať pri prehliadke dopravného prostriedku podľa § 101 Tr. por., ktoré je v pomere špeciality k § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore.
Ak teda policajt vykoná prehliadku dopravného prostriedku v súlade so zákonom o policajnom zbore (podmienka uvedená pod písmenom a), avšak za takej situácie, že dopredu disponuje informáciou o tom, že v konkrétnom motorovom vozidle sa majú prevážať (nachádzať) omamné alebo psychotropné látky a následne pri prehliadke tieto omamné alebo psychotropné látky aj nájde, pôjde o dôkaz nepoužiteľný v trestnom konaní, nakoľko policajt nepostupoval podľa Trestného poriadku (hoci tak urobiť mal) a prehliadku dopravného prostriedku vykonal v rozpore s ustanovením § 101 Tr. por.. V takýchto prípadoch pôjde o absolútne neúčinný dôkaz, ku ktorému nebude možné prihliadnuť, t. j. hľadí sa na neho akoby neexistoval, a preto prokurátor, podľa okolností prípadu, buď zruší uznesenie o vznesení obvinenia postupom podľa § 230 ods.2 písm. e) Tr. por. alebo trestné stíhanie vedené proti konkrétnej osobe zastaví podľa § 215 ods.1 písm. a) Tr. por.. Záver o absolútnej neúčinnosti dôkazu musí prokurátor vo svojom rozhodnutí riadne odôvodniť.
V prípade konkrétneho podozrenia zo spáchania trestného činu možno teda postupovať len podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom, vzhľadom k tomu, že pri prehliadke dopravného prostriedku, ide o zásah do základných práv a slobôd, je potrebné vykladať ustanovenie § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore reštriktívne a vždy „v prospech“ Trestného poriadku.
Z uvedeného vyplýva, že prehliadku dopravného prostriedku podľa zákona o policajnom zbore možno vykonať vtedy, ak nejde o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu, ale ide len o „pátranie“, t. j. preventívne zisťovanie, či k páchaniu trestnej činnosti (napríklad v súvislosti s omamnými alebo psychotopnými látkami) nedochádza. „Pátranie“ v zmysle § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore možno preto definovať ako preventívnu činnosť policajta, ktorý podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona o policajnom zbore vykonáva služobnú činnosť tak, aby dochádzalo k odhaľovaniu trestných činov a k zisťovaniu ich páchateľov.
Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore umožňuje vykonať len tzv. preventívne prehliadky dopravného prostriedku a to za situácie, keď nejde o podozrenie zo spáchania trestného činu, môže policajt vykonať takúto prehliadku iba vizuálne, pričom nesmie postupovať neprimeraným, neúčelným, či dokonca výrazne obmedzujúcim spôsobom (t. j. policajt môže len vizuálne prezrieť interiér vozidla bez toho, aby otváral a prehliadal batožinu vo vozidle a odkladacie priestory, pričom policajt pri vykonávaní prehliadky dopravného prostriedku podľa zákona o policajnom zbore nesmie ani vykonávať časovo náročnú kontrolu vozidla spojenú s rozmontovávaním súčastí vozidla, teda narúšaním celistvosti vozidla). Tento záver vyplýva jednak z toho, že ustanovenie § 23 ods.2 písm. b) zákona o policajnom zbore je nevyhnutné vykladať reštriktívne (keďže ide o zásahy so základných práv a slobôd), ale aj z ustanovenia § 8 ods.1 zákona o policajnom zbore, podľa ktorého je policajt povinný dbať na to, aby prípadný zásah do práv a slobôd osôb neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou.
Možno preto zhrnúť, že dôkaz, ktorý bol zistený a zaistený pri prehliadke dopravného prostriedku vykonanej podľa zákona o policajnom zbore, možno použiť v trestnom konaní len vtedy, ak dôkaz (napríklad omamná alebo psychotropná látka) bol získaný zákonným spôsobom (podmienka uvedená pod písmenom a), pričom išlo o výkon tzv. preventívnej prehliadky zameranej len na plnenie úloh Policajného zboru, bez toho, aby išlo o konkrétne podozrenie zo spáchania trestného činu a prehliadku vykonal poverený policajt šetrným spôsobom, ktorý výraznejšie nezasiahol do základných práv a slobôd osoby (podmienka uvedená pod písmenom b). Takto získaný dôkaz možno označiť za dôkaz získaný podľa osobitného zákona, tak ako to má na mysli ustanovenie § 119 ods.2 veta prvá Tr. por., a preto takýto dôkaz možno použiť v trestnom konaní.
Uvedenú argumentáciu a z nej vyplývajúce právne závery je potrebné primerane aplikovať aj na oprávnenie policajta na odňatie zbrane v zmysle § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore s tým, že v prípade konkrétneho podozrenia zo spáchania trestného činu je nutné, aby policajt vždy postupoval podľa § 102 Tr. por. a vykonal osobnú prehliadku.
V tejto súvislosti je však nutné zdôrazniť, že policajt je oprávnený odňať zbraň podľa § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore len vtedy, ak sa chce presvedčiť, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň (ustanovenie § 14 ods.5 zákona o policajnom zbore definuje zbraň ako čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším).
Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že prehliadku osoby v zmysle § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore, môže policajt vykonať len ak vykonáva služobný zákrok, teda, ak vykonáva činnosť pri ktorej bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby (§ 9 ods.3 zákona o policajnom zbore) a jej cieľom (účelom) môže byť len bezpečnostná prehliadka osoby, proti ktorej policajt vykonáva služobný zákrok, zameraná na zistenie zbrane, ktorá by mohla ohroziť život alebo zdravie policajta (tzv. bezpečnostný dôvod prehliadky).
Oprávnenie v zmysle § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore môže preto policajt využiť napríklad v prípadoch uvedených v ustanoveniach § 17 ods.2, § 17b ods.1, § 18 ods.3, § 19 ods.1, § 23 ods.2 a § 28 ods.2 zákona o policajnom zbore, t. j. vždy v spojitosti s vykonávaním služobného zákroku. V žiadnom prípade tak policajt nemôže urobiť bez vykonávania služobného zákroku, teda len z dôvodu prevencie (napríklad preto, že sa policajtovi náhodne okoloidúca osoba zdala „podozrivá“ alebo „nervózna“) a už vôbec tak policajt nemôže urobiť za účelom pátrania po iných veciach (napríklad je neprípustné, ak policajt vykoná osobnú prehliadku osoby, ktorú zdôvodní a deklaruje ako využitie oprávnenia podľa § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore, pričom pri prehliadke sa zameriava na hľadanie omamných alebo psychotropných látok).
Z hľadiska zákonnosti nesmie využitie oprávnenia podľa § 22 ods.1 zákona o policajnom zbore sledovať iný záujem, než vykonanie bezpečnostnej prehliadky zameranej na zistenie a prípadné zaistenie zbrane, pričom takáto prehliadka musí byť vykonaná ohľaduplne a primeraným spôsobom, t. j. len hmatom a bez toho, aby napríklad došlo k vyzlečeniu osoby, prípadne k prehľadávaniu osobných vecí ako peňaženky a podobne (na takýto spôsob výkonu osobnej prehliadky je už potrebný postup podľa § 102 Tr. por.).
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.