Chammurapiho zákonník

 

CHAM­MU­RA­PI­HO ZÁKONNÍK ( 18.stor. pred n.l.) -
SLÁVNA PRÁVNA PA­MIAT­KA STA­RO­BA­BY­LONSKÉHO ŠTÁTU

Autor: JUDr. Pe­ter ŠAM­KO star­ší

Cham­mu­ra­pi (ale­bo Cham­mu-ra­bi) bol šies­ty král' I. Sta­ro­ba­by­lon­skej dy­nas­tie. Mal amo­rej­ský pô­vod s no­mád­sky­mi pred­ka­mi. Je­ho me­no sa vy­kla­dá: "(Boh) Cha­ra­mu uz­dra­vu­je". Pred­chá­dza­jú­ce čí­ta­nie vie­dlo k vý­kla­du: " (Boh) Chamr­nu je veľ­ký".

Cham­mu­ra­pi vlá­dol 42 ro­kov. Pod­ľa tzv. krát­kej chro­no­ló­gie pa­no­val od ro­ku 1728 do 1686 pred. n.l. Stred­ná chro­no­ló­gia ur­ču­je tr­va­nie vlá­dy od ro­ku 1792 do ro­ku 1750 pred. Dl­há chro­no­ló­gia rá­ta s pa­no­va­ním od ro­ku 1848 - 1806 pred n.l.

Pa­nov­ník bol ab­so­lút­ny mo­nar­cha, vo­jen­ský do­by­va­teľ, štát­nik, di­plo­mat a zá­ko­no­dar­ca. Za je­ho éry štát do­sia­hol pev­nú vnú­tor­nú jed­no­tu, naj­väč­šiu roz­lo­hu, hos­po­dár­sky a ob­chod­ný pok­rok a roz­voj v ume­ní a vo ve­de.

Ba­by­lo­nia pred­sta­vo­va­la geog­ra­fic­ké ozna­če­nie pre juž­nú časť Me­zo­po­tá­mie ( úze­mie riek Euf­rat a Tig­ris). Cen­trom štá­tu bo­lo mes­to Ba­by­lon. Mes­to bo­lo od­kry­té za­čiat­kom 20. sto­ro­čia, le­ža­lo 90 km ju­ži­ne od Bag­da­du (Irak). Mes­tský boh bol Mar­duk, kto­rý sa stal uni­ver­zál­nym bo­hom ce­lé­ho štá­bu.

CHA­RAK­TE­RIS­TI­KA STA­RO­BA­BY­LONSKÉHO ŠTÁTU.

Iš­lo o teok­ra­tic­ký a te­ri­to­riál­ny typ štá­tu. Spo­loč­nosť ma­la koo­pe­ra­tív­ne pos­ta­ve­nie, ob­ča­nia bo­lí roz­de­le­ní do vrs­tiev, hie­rar­chic­ky us­po­ria­da­ných, so zá­vis­los­ťou a po­dria­de­nos­ťou niž­ších vy­šším a ne­rov­nos­ťou ob­ča­nov pred zá­ko­nom.

Cham­mu­ra­pi, po upev­ne­ní mo­ci v Ba­by­lo­ne, v nas­le­du­jú­cich ro­koch, ob­rat­nou za­hra­nič­nou po­li­ti­kou a vo­jen­ský­mi inter­ven­cia­mi, si pod­ro­bo­val mes­tské štá­ty ( napr. Ur, Lar­sa, Isin„ La­gaš, Eš­nu­na, Aš­šur, Ni­ni­ve, Maxi). Vy­tvo­ril úze­mie od per­zské­ho zá­li­vu až k Sý­rii. Úze­mie ma­lo asi 1000 km po dĺžke, asi 160 km po šír­ke.

No­vý štát­ny út­var dos­tal aj no­vý ad­mi­nis­tra­tív­ny sys­tém s efek­tív­nym apa­rá­tom. Do­sa­de­ní správ­co­via do­hlia­da­li na údr­žbu za­vla­žo­va­cích ka­ná­lov, na sprá­vu ob­chod­ných ciest a na hos­po­dár­ske vý­no­sy z krá­ľov­skej pô­dy.

Prá­vo bo­lo ar­chaic­ké a apo­dik­tiv­ne. Po­va­žo­va­lo sa ab­so­lút­ne nez­vrat­né. Apo­dik­tiv­ny súd ur­če­ný práv­ny vý­rok so san­kciou uz­ná­val za ne­vyh­nut­ne jes­tvu­jú­ci.

 

 Zjed­no­te­ním štá­tu mu­sel Cham­mu­ra­pi rie­šiť aj roz­diel­nosť kul­túr. Na jed­nej stra­ne vy­spe­lej­šia kul­tú­ra mest­ských oby­va­te­ľov, na dru­hej stra­ne kul­tú­ra amo­rej­cov, kto­rí eš­te zotr­vá­va­li na svo­jom kme­ňo­vom zria­de­ní. Vý­raz­ne sa po­sil­ni­la svet­ská moc ( súd­nic­tvo) , na úkor mo­ci chrá­mu (kňa­zov). Na­ras­tá moc bo­ha­tých ob­chod­ní­kov.

So­ciál­na štruk­tú­ra oby­va­teľ­stva , pod­ľa zá­kon­ní­ka, bo­la de­le­ná me­dzi awilov (slo­bod­ných), muš­ké­nov (po­los­lo­bod­ných) a ot­ro­kov.

CHAM­MU­RA­PI AKO ZÁKO­NO­DAR­CA

Práv­nej pa­miat­ke pred­chá­dza­li tie­to práv­ne pred­pi­sy:

1.)    Ná­pi­sy Uru­kag­na (vla­dár La­ga­ša/Gir­su) - 24. stor. pred. n.1

2.)    Ur­nam­mo­ve zá­ko­ny ( vla­dár Uru) -22 stor. pred. n. I.

3.)    Zá­ko­ny Li­pit- Iš­ta­ra ( vla­dár Isi­nu) - 20 stor. pred n.I.

4.)    Zá­ko­ny z Eš­nu­ny ( král' Eši­nu­ny) - 19. stor. pred. n.l.

Zá­kon­ník pod­ľa chro­no­ló­gie vzni­kol v ro­koch 1686/1760/1800. Vy­ry­tý bol kli­no­vým pís­mom do di­orit­né­ho mo­no­li­tu. Sté­la bo­la vy­so­ká 2,25 met­ra, dol­ný ob­vod mal 1,9 met­ra, hor­ný ob­vod 1,6 met­ra. Sté­la sa naš­la pri ar­cheolo­gic­kých vy­ko­páv­kach v pries­to­re mes­ta Sú­zy (Irán) za­čiat­kom 20. sto­ro­čia. Mo­no­lit sem od­vliek­li Ela­mi­ti v 12. stor. pred nl.. ako voj­no­vú ko­risť.

Tre­ti­nu sté­ly, na čel­nej stra­ne, za­be­rá re­liéf s bo­hom Mar­du­kom na tró­ne od­ov­zdá­va­jú­ci pa­nov­ní­ko­vi od­zna­ky mo­ci.

Zá­kon­ník je pí­sa­ný v ak­kad­či­ne. Bol vy­sta­ve­ný na ve­rej­nom mies­te, čím za­ru­čo­val prís­tup kaž­dé­mu.

SKLAD­BA ZÁKONNÍKA.

a.)    Pro­lóg

b.)    Zá­kon­né us­ta­no­ve­nia

c.)    Epi­lóg

 

 

 

 

A.)  Pro­lóg

Má sláv­nost­ný cha­rak­ter, pí­sa­ný je v pr­vej oso­be. Kráľ ozna­mu­je kto je, čo uro­bil pre svo­je mes­to, kra­ji­nu a ob­ča­nov. Na­zý­va sa "sl­nko Ba­by­lo­nu, kto­rý dá­va vy­chá­dzať nad ze­mou Su­me­ra a Ak­ká­du, kráľ kto­rý do­sia­hol pre se­ba pos­luš­nosť šty­roch strán sve­ta".

Kon­kre­ti­zu­je de­siat­ky miest zís­ka­ných vo­jen­ský­mi vý­boj­mi, chvá­li sa pros­pe­ri­tou Ba­by­lo­nu a za­bez­pe­če­nou hoj­nos­ťou z vod­ných to­kov. Uni­ver­zál­ny boh Mar­duk mu zve­ril "pas­tiersky úrad" a po­ve­ril ho aby "správ­ne vlá­dol, dal kra­ji­ne po­ria­dok a bla­ho­byt oby­va­teľ­stvu."

B.)   Zá­kon­né us­ta­no­ve­nia (vlast­ný text)

Text zá­kon­ní­ka ob­sa­hu­je 282 práv­nych vý­ro­kov (člán­kov). Sám pa­nov­ník ich v epi­ló­gu ozna­čil ako "ná­le­zy spra­vod­li­vos­ti".

Cham­mu­ra­pi tou­to práv­nou úp­ra­vou uzá­ko­nil práv­ne oby­ča­je (zvy­ky), kto­ré už exis­to­va­li. Rea­go­val na no­vé spo­lo­čen­ské po­me­ry v zjed­no­te­nom štá­te. Pri­hlia­dol aj na od­stre­di­vé ten­den­cie po­ro­be­ných mest­ských štá­tov, naj­ma v juž­nej čas­ti štá­tu a na prob­lé­my roz­ví­ja­jú­ce­ho ob­cho­du (pô­žič­ky na vy­so­ký úrok, úže­ra, prob­lém s pla­tid­lom (strie­bro), dl­ho­vé ot­roc­tvo).

For­mu­lá­cia 282 práv­nych vý­ro­kov ( člán­kov) je pod­mie­neč­ná, s úvo­dzo­va­cou spoj­kou" šum­ma" ("ak"). Up­ra­vu­je sa kon­krét­ny prí­pad, in­di­vi­duál­na si­tuácia.

TE­MA­TICKÉ ZA­ME­RA­NIE ZÁKONNÍKA

pro­ces­nop­ráv­ne us­ta­no­ve­nia v ko­na­ní pred sú­dom,

ma­jet­ko­vé de­lik­ty so san­kciou usmr­te­nia ( ochra­na vlas­tníc­tva pa­lá­co­vé­ho a chrá­mo­vé­ho ),

sta­tus ob­ča­nov vo vo­jen­skej služ­be a po náv­ra­te z nej, zá­vaz­ko­vé pred­pi­sy - ru­če­nie , náh­ra­da ško­dy, pacht (náj­om), prob­le­ma­ti­ka dl­hov, úro­kov a san­kcie za ich nepl­ne­nie, vzťa­hy me­dzi ob­chod­ní­kom a spl­no­moc­nen­com,

ob­me­dzenie dl­žné­ho ot­roc­tva ro­din­ných pris­luš­ní­kov, ne­ka­lé ko­na­nia vo vý­čap­níc­kych za­ria­de­niach, man­žel­ské a ro­din­né pred­pi­sy,

prí­pa­dy kr­vis­mil­stva,

de­dič­ské pred­pi­sy,

náj­om do­byt­ka a slu­žieb na poľ­no­hos­po­dár­ske prá­ce,

pred­pi­sy o sta­vi­te­ľo­vi,

            us­ta­no­ve­nia up­ra­vu­jú­ce čin­nosť le­ká­ra (zve­ro­le­ká­ra) a ho­li­ča,

tres­tnop­ráv­ne us­ta­no­ve­nia/ub­li­že­nie na zdra­ví - prin­cip od­ve­ty,

dopl­ne­nie práv­ne­ho sta­tu­su ot­ro­ka.

V zá­kon­ní­ku sa pr­vý raz ap­li­ku­je prin­cíp tá­lia ( sub­for­ma od­ve­ty). Iš­lo o práv­ny prin­cip, pod­ľa kto­ré­ho sa ub­li­že­nie na zdra­ví tres­tá ub­lí­že­ním na zdra­ví pá­cha­te­ľa ("oko za oko") resp. ub­li­že­nie na te­le sa tres­tá ub­lí­že­ním - od­strá­ne­ním or­gá­nu pá­cha­te­ľa, kto­rý trest­ný čin vy­ko­nal ( napr. usek­nu­tie ru­ky zlo­de­ja.)

Kon­kre­ti­zá­cia zá­sad tá­lia v zá­kon­ní ku:

ak slo­bod­ný ob­čan vy­bil oko slo­bod­né­mu ob­ča­no­vi, vy­bi­jú mu oko.

ak zlo­mil kosť slo­bod­né­ho ob­ča­na, zlo­mia mu kosť.

                 ak slo­bod­ný ob­čan vy­ra­zil zub slo­bod­né­ho, se­be­rov­né­ho ob­ča­na, vy­ra­zia mu zub.

                 ak slo­bod­ný ob­čan ud­rel dcé­ru slo­bod­né­ho ob­ča­na a dôj­de k smr­ti, usmr­tia je­ho dcé­ru.

Zá­kon­ník, v rám­ci do­ka­zo­va­nia uzá­ko­ňu­je aj ira­cio­nál­ny dó­kaz­ný pros­trie­dok - or­dál ( Bo­ží súd). O vi­ne a ne­vi­ne ma­la roz­hod­núť skúš­ka vo­dou. Po­doz­ri­vá oso­ba sa zvia­za­la do vre­ca a ho­di­la do rie­ky. Po­kiaľ pre­ži­la, bo­la ne­vin­ná.

PRO­CESTNÉ US­TA­NO­VE­NIA SÚDNE­HO KO­NA­NIA

Sud­com sa stá­va zná­ma osob­nosť. Za­vá­dza sa po­vin­nosť dos­ta­vit' sa na súd, za­kot­vu­je sa prin­cip sú­pe­re­nia sú­dia­cich strán, sud­ca je na­dria­de­ná tre­tia stra­na v spo­re. Po­vin­nos­ťou je reš­pek­to­va­nie súd­ne­ho roz­hod­nu­tia. Pro­ti roz­hod­nu­tiu sa pri­púš­ťa od­vo­la­nie, do­kon­ca aj ape­lá­cia u pa­nov­ní­ka.

Pre­fe­ru­je sa dô­kaz pros­tred­nic­tvom sved­kov jed­nej a dru­hej stra­ny. Súd pra­cu­je iba s fak­ta­mi ob­jek­tiv­ne­ho zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty (vraž­da - vrah), nep­ri­hlia­da na sub­jek­tiv­ny znak.

Váž­nost' sa pri­pi­su­je ver­bál­nym vý­ro­kom. Ide o prí­sa­hu, kri­vú vý­po­ved' a fa­loš­né sve­dec­tvo. Dô­kaz­né bre­me­no sa pre­ná­ša na ob­ča­na, kto­rý ob­vi­ne­nie pred­nie­sol, čo ma­lo eli­mi­no­vat' bez­dô­vod­né uda­vač­stvo.

V úvod­ných čas­tiach zá­kon­ní­ka sa rie­šia po­chy­be­nia sud­cov. Kon­kre­ti­zu­je sa, že „Ak sud­ca roz­sú­di spor, vy­dal uz­ne­se­nie, spi­sal dok­lad opat­re­ný pe­ča­ťou, po­tom však svo­je

 

 uz­ne­se­nie zme­nil, toh­to sud­cu us­ved­čia, že zme­nil uz­ne­se­nie kto­ré vy­dal, za­pla­tí dva­násť ná­so­bok hod­no­ty súd­ne­ho ná­ro­ku, tiež ho od­strá­nia z je­ho sud­cov­skej sto­li­ce v zbo­re, nev­rá­ti sa, na sú­de ne­bu­de za­sa­dať so sud­ca­mi.

MA­JET­KOVÉ DE­LIK­TY

Zá­kon­ník kreu­je vlas­tníc­tvo, dr­žbu, náj­om (pacht) a uží­va­nie. Vlas­tníc­tvo roz­de­ľu­je na ma­je­tok pa­lá­co­vý (štát­ny), chrá­mo­vý (kňaž­ský) a in­di­vi­duál­ny (súk­rom­ný). Pod hroz­bou smr­ti je chrá­ne­ný ma­je­tok pa­lá­ca a chrá­mu. Pro­ces­ný­mi úkon­mi na ochra­nu vlas­tníc­tva bo­la ne­ga­tór­na ža­lo­ba (ža­lo­ba na ochra­nu vlas­tníc­ke­ho prá­va), ale­bo ža­lo­ba na vy­da­nie ve­ci. Smr­ťou sa stí­hal únos di­eťa­ťa pl­nop­ráv­ne­ho ob­ča­na, či za­dr­ža­nie cu­dzieho ot­ro­ka. Na di­eťa sa hľa­de­lo ako na ma­je­tok ro­di­čov. Vlá­ma­nie do do­mu bo­lo tres­ta­né na mies­te - pá­cha­teľ bol obe­se­ný pred pre­bú­ra­nou di­erou.

DLŽNÉ OT­ROC­TVO

Zá­kon­ník ob­sa­ho­val pred­pis o dl­žnom ot­roc­tve ro­din­ných prís­luš­ní­kov. „Ak nie­ko­ho za­ťa­žo­val dlh a on pre­dal svo­ju man­žel­ku, svoj­ho syna ale­bo svo­ju dcé­ru, ale­bo ich dal ako ru­ko­jer­nní­kov pre dlh, bu­dú v prie­be­hu troch ro­kov pra­co­vat' v do­me ich kup­ca ale­bo ich ve­ri­te­ľa; vo štvr­tom ro­ku sa us­ku­toč­ní ich pre­pus­te­nie". Ur­ču­je sa te­da do­ba ot­roc­tva na tri ro­ky.

ÚŽERNÍCTVO

Pod­ľa pred­pi­sov o vy­má­ha­ní úro­kov z úro­kov, úrok bol ur­če­ný na 33,3% pri obi­lí, 20% pri úve­re, po­čas hla­du 50%.

ZOD­PO­VED­NOSŤ STA­VI­TEĽA

In­di­vi­duál­ne sa vy­jad­ro­va­la zod­po­ved­nosť sta­vi­te­ľa pre prí­pad, že ne­pos­ta­vil dom pev­ne a zrú­til sa. V prí­pa­de, že zrú­te­ním do­mu doš­lo k smr­ti ma­ji­te­ľa, pot­res­tal sa usmr­te­ním sta­vi­tel'. Ak dôj­de k smr­ti ot­ro­ka, san­kciou je ot­rok za ot­ro­ka. De­dič­ný trest smr­ti nas­tu­pu­je za si­tuácie, že dôj­de k zrú­te­niu do­mu a k smr­ti di­eťa­ťa ma­ji­te­ľa do­mu. San­kciou pre ten­to prí­pad je usmr­te­nie di­eťa­ťa sta­vi­te­ľa.

 

 RO­DINNÉ A DE­DIČSKÉ PRED­PI­SY

Pla­tí mo­no­gam­ná ro­di­na, nad­ra­de­né pos­ta­ve­nie mu­ža nad že­nou. Man­žel­stvo je prá­vop­lat­né uzat­vo­re­ním zmlu­vy. De­ti bo­li pod ot­cov­skou mo­cou, otec mo­hol de­ti pre­dať do ot­roc­tva na od­pra­co­va­nie svo­jich dl­hov. Cu­dzo­lož­stvo a kr­vis­mil­stvo bo­lo tres­ta­né usmr­te­ním. Pri­chy­te­ná dvo­ji­ca bo­la na mies­te uto­pe­ná. Man­žel mo­hol man­žel­ke ne­ve­ru od­pus­tiť, od tres­tu sa upus­ti­lo. Zná­sil­ne­nie sa tres­ta­lo smr­ťou. O roz­vod moh­la po­žia­dať man­žel­ka aj preh­lá­se­nim, že man­že­la zne­ná­vi­de­la a po­ve­da­la mu: „Ne­bu­deš ma ob­jí­mat'. Súd jej návrh pres­kú­mal, v prí­pa­de že­ny po­čes­tnej, po­ni­žo­va­nej, kto­rej čas­to man­žel od­chá­dzal z do­mu, dos­ta­la súh­las zob­rať si ve­no a od­ísť z do­mu. Opač­ná al­te­ma­tí­va bo­la kru­tá: man­žel­ka, kto­rá ned­ba­la o svo­ju po­čes­tnost', od­chá­dza­la z do­mu, urá­ža­la svoj­ho man­že­la, premr­ha­la ro­din­ný ma­je­tok, bo­la „ho­de­ná do vo­dy". Pri za­vraž­de­ní man­že­la bo­la man­žel­ka na­ra­ze­ná na kôl.

Man­žel­ky, ok­rem man­žel­skej zmlu­vy, ma­li mož­nosť uzat­vo­riť ob­chod­né zmlu­vy. Vy­ko­ná­va­li aj niek­to­ré po­vo­la­nia. S neh­nu­teľ­ným ma­jet­kom man­žel­ka moh­la dis­po­no­vať i v za­stú­pe­ní man­že­lom. Ve­no man­žel­ky bo­lo jej ma­jet­kom, man­žel ho mal iba v do­čas­nej sprá­ve

Zá­kon­ník ro­zo­be­ral aj po­ru­še­nie pred­pi­su že­ny- kr­čmár­ky. Iš­lo o pre­daj pi­va z obi­la. Pa­nov­ník ne­mal po­cho­pe­nie pre ma­chi­ná­cie kr­čmár­ky pri pre­da­ji pi­va. V prí­pa­de, že pri pla­te­ní pi­va nep­ri­ja­la obi­lie, ale pe­nia­ze (strie­bro) „veľ­kej vá­hy", prí­pad­ne zní­ži­la množ­stvo pi­va vo vzťa­hu k množ­stvu obi­lia, po us­ved­če­ní ju ča­kal prís­ny trest - „ho­de­nie do vo­dy". Ur­če­ná bo­la i špe­ciál­na ta­ri­fa za pre­daj pi­va na úver. Za sud pi­va sa ur­čo­val ek­vi­va­lent 50 lit­rov zr­nín.

Smr­ťou bo­la kr­čmár­ka pot­res­ta­ná. ked' sa v jej do­me „spol­čo­va­li pod­vrat­ní­ci", ona ich ne­zadr­ža­la a nep­ri­vied­la do pa­lá­ca.

V rám­ci de­dič­stva de­di­li syn­ovia rov­na­kým di­elom. Pri­púš­ťal sa pred­nost­ný po­diel ob­ľú­be­né­ho syna. Uz­na­nie syna ot­ro­ky­ne ot­com, zna­me­na­lo, že syn de­dil rov­na­ko ako os­tat­ní. Pred­pi­sy up­ra­vo­va­li aj prí­pa­dy „vy­hna­nia" z de­dič­stva.

Rie­še­ná bo­la i adop­cia. Roz­li­šo­va­li sa de­ti od­lo­že­né a stra­te­né. Re­me­sel­ník mo­hol adop­to­vať svoj­ho uč­ňa, mu­sel ho však nau­čit' re­mes­lu. Prís­ne bo­la tres­ta­ná doj­ka, ak jej zom­re­lo di­eťa v ná­ru­čí, nep­riz­na­la sa a nah­ra­di­la ho iným - san­kciou bo­lo od­re­za­nie pr­sní­ka.

 

OSO­BITNÝ  PRÁV­NY STA­TUS VO­JA­KA

Usmr­te­nie hro­zi­lo vo­já­ko­vi, kto­rý nespl­nil po­vo­lá­va­cí roz­kaz ko­nat' vo­jen­skú služ­bu. Keď iš­lo o uda­niee, uda­vač dos­tal ma­je­tok vo­ja­ka. Za si­tuácie, že vo­jak ušiel zo za­ja­tia, dos­tal spať ce­lý svoj vy­dr­ža­ný ma­je­tok. Po­čas vo­jen­skej služ­by vo­ja­ka, man­žel­ka moh­la opus­tit' dom v prí­pa­de, že ne­ma­la dosť pros­tried­kov na ob­ži­vu. Po­kiaľ po­ro­di­la de­ti s iným, po náv­ra­te vo­ja­ka sa mu­se­la vrá­tiť. Pri de­ťoch dvoch ot­cov, kaž­dé di­eťa ma­lo íst' za svo­jím ot­com.

Pri­de­le­ný po­ze­mok mo­hol vo­jak ob­hos­po­dá­ro­vať, nes­mel ho však scu­dziť. Pla­til in­šti­tút slu­žob­né­ho ma­jet­ku vo­jen­ských osôb, kto­rý bol nes­cu­dzi­teľ­ný (tzv. il­kum), bol však de­dič­ný. V prí­pa­de úmr­tia vo­ja­ka, kto­rý za­ne­chal nepl­no­le­té­ho syna, ma­la vdo­va uží­va­cie prá­vo a zde­di­la tre­ti­nu ma­jet­ku. Opus­te­nie po­zem­ku zo stra­ny vo­ja­ka na viac ako rok, zna­me­na­lo, že sa ne­mo­hol vrá­tiť a že­na sa moh­la vy­dat'.

Vo­jen­skí ve­te­rá­ni dos­tá­va­li prí­de­ly pô­dy, aby bo­li za­bez­pe­če­ní na sta­ro­bu.

TRESTNÉ PRED­PI­SY

Tres­tné pred­pi­sy bo­li kon­ci­po­va­né v zá­ve­reč­nej čas­ti zá­kon­ni­ka. Tres­ty bo­li uk­la­da­né na zá­kla­de skut­ku, pô­vo­du a bo­hat­stva pá­cha­te­ľa.

Roz­li­šo­va­li sa tie­to tres­ty:

1)      Trest smr­ti (obe­se­nie, uto­pe­nie, upá­le­nie, na­ra­ze­nie na kôl).

2)      Tres­ty zmr­za­čo­va­cie (od­sek­nu­tie ru­ky, od­re­za­nie no­sa, uší, vy­re­za­nie ja­zy­ka, od­re­za­nie pr­sní­ka, vy­bi­tie oka, zlo­me­nie kos­tí).

3)      Te­les­ný trest (60 rán vol­ským bi­čom, pov­lá­če­nie do­byt­kom po po­li).

4)      Ma­jet­ko­vý trest (proti­hod­no­ta, vy­pla­te­nie strie­brom).

5)      Zot­ro­če­nie pá­cha­te­ľa (dlh).

6)      Vy­hna­nie z ob­či­ny.

7)      Pre­pad­nu­tie ma­jet­ku.

8)      Stra­ta úra­du.

 

 PRÁVNE PRÍPA­DY , U KTORÝCH BO­LO ULO­ŽENÉ USMR­TE­NIE

1)        Ob­vi­ne­nie z vraž­dy (uda­nie) - nep­reu­ká­že sa.

2)        Ob­vi­ne­nie z ča­ro­dej­níc­tva (uda­nie) - nep­reu­ká­že sa.

3)        Kri­vé sve­dec­tvo.

4)        Krá­dež pa­lá­co­vé­ho ale­bo chrá­mo­vé­ho ma­jet­ku.

5)        Krá­dež ve­cí bez zmluv­né­ho dok­la­du.

6)        Krá­dež zvie­rat z pa­lá­co­vé­ho ale­bo chrá­mo­vé­ho ma­jet­ku.

7)        Náj­de­nie ve­ci iné­ho (pris­vo­je­nie).

8)        Pod­vod.

9)        Krá­dež di­eťa­ťa.

10)    Po­moc k úte­ku ot­ro­ka z mes­ta.

11)    Neoz­ná­me­nie úte­ku ot­ro­ka pa­lá­ca ale­bo muš­ké­na.

12)    Uk­rý­va­niee ot­ro­ka na úte­ku.

13)   Ná­sil­né vnik­nu­tie do do­mu iné­ho.

14)   Lú­pež.

15)   Krá­dež pri po­žia­ri.

-16) Nespl­ne­nie po­vo­la­cie­ho roz­ka­zu vo­ja­ka

17)  Zbeh­nu­tie vo­ja­ka (z kon­tin­gen­tu ka­pi­tá­na ale­bo ča­tá­ra).

18)  Pris­vo­je­nie si ve­ci ča­tá­rom ale­bo ka­pi­tá­nom.

19)  Spre­ne­ve­ra obi­lia kr­čmár­kou.

20)  Účas­ten­stvo kr­čmár­ky na spri­sa­ha­ní pod­vrat­ni­kov.

21)  Vstup kňaž­ky na­di­tum do kr­čmy.

22)  Sú­lož že­ny (man­žel­ky) s iným mu­žom.

23)  Zná­sil­ne­nie man­žel­ky iným.

24)  Po­moc man­žel­ky k usmr­te­niu man­že­la kvô­li iné­mu mu­žo­vi.

25)  Sú­lož me­dzi pri­buz­ný­mi.

26)  Kr­vis­mil­stvo s nev­las­tnou mat­kou.

27)  Za­bi­tie dcé­ry pl­nop­ráv­ne­ho ob­ča­na.

28)  Pod­vod­né vy­ho­le­nie ot­roc­kej znač­ky ot­ro­ka ho­li­čom.

29)  Smrť ma­ji­te­ľa do­mu zrú­te­ním stav­by pos­ta­ve­nej sta­vi­te­ľom.

30)  Smrť di­eťa­ťa ma­ji­tel'a do­mu zrú­te­ním stav­by pos­ta­ve­nej sta­vi­te­ľom - usmr­te­nie di­eťa­ťa sta­vi­te­ľa.

 

 K tým­to 30 práv­nym prí­pa­dom tre­ba pri­po­či­tať ďal­šie 4 pri­pa­dy usmr­te­nia pros­tred­nic­tvom ira­cio­nál­ne­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku or­dá­lu ( zvia­za­nie a ho­de­nie do vo­dy). Cel­ko­ve zá­kon­ník ob­sa­hu­je 34 práv­nych vý­ro­kov so san­kciou usmr­te­nia.

Pri po­ru­še­ní pred­pi­sov pro­ti po­los­lo­bod­ným ob­ča­nom (muš­ké­nom) a ot­ro­kom, sa neup­lat­ňu­je prin­cip tá­lia, ale prís­ne po­ku­ty a tres­ty. Dô­vod bol pros­tý - iš­lo o pra­cov­nú si­lu.

Prin­cip tá­lia pla­til však aj u po­los­lo­bod­ných ob­ča­noch resp. ot­ro­koch, ak bo­li pá­cha­te­lia a poš­ko­de­ní bo­li slo­bod­ní ob­ča­nia.

Z poh­ľa­du uk­la­da­né­ho tres­tu je pok­rok v tom, že san­kciu ne­vy­ko­ná­va poš­ko­de­ný

resp. v pri­pa­de usmr­te­nia je­ho pri­buz­ni, ale vy­ko­ná­va ho štát­ny or­gán, me­nom pa­nov­ní­ka. Ne­dos­ta­tok práv­nej úp­ra­vy ( až na jed­nu vý­nim­ku ) je v ne­roz­li­šo­va­ní úmy­sel­né­ho a

ned­ba­los­tné­ho za­vi­ne­nia.

DOPL­NE­NIE PRÁVNE­HO STA­TU­SU OT­RO­KA

Ot­ro­ci bo­li po­va­žo­va­ní za ve­ci, bo­lo mož­né ich ku­po­vať, pre­dá­vať, pre­na­jať. Usmr­te­nie ale­bo ub­lí­že­nie na zdra­ví bo­lo kva­li­fi­ko­va­né ako zni­če­nie ale­bo poš­ko­de­nie ve­ci. Moh­li však mať svo­ju ro­di­nu a ur­či­tý ma­je­tok. Zá­kon­ník rie­šil i in­šti­tút dl­žné­ho ot­roc­tva. Pris­ne sa tres­tal útek ot­ro­ka a je­ho uk­rý­va­nie. Ud­re­tie slo­bod­né­ho ob­ča­na ot­ro­kom sa " ho­no­ro­va­lo" od­re­za­ním ucha. Ot­rok bol ozna­čko­va­ný na hla­ve znač­ko­va­te­ľom - ho­li­čom. V prí­pa­de že ho­lič znač­ku ve­do­me vy­ho­lil, od­sek­li ho­li­čo­vi ru­ku. Pri pre­da­ji ot­ro­ka pla­ti­la ur­či­tá skú­šob­ná le­ho­ta, keď sa u ot­ro­ka zis­ti­la napr. pa­dúc­ni­ca, mo­hol ku­pu­jú­ci ot­ro­ka vrá­tiť.

Zá­ve­reč­ný práv­ny vý­rok (282) rie­ši prí­pad, keď ot­rok po­vie svoj­mu pá­no­vi: "nie si mo­jim pá­nom". Po­kiaľ ho pán us­ved­čil, sud­ca vy­hlá­sil opäť san­kciu od­re­za­nie ucha.

EPI­LÓG

Cham­mu­ra­pi vy­slo­vu­je že­la­nie, aby "ná­le­zy spra­vod­li­vos­ti " bo­li na­ve­ky dodr­žia­va­né, po­žeh­ná­va bu­dú­cich krá­ľov a za­tra­cu­je kaž­dé­ho, kto by sté­lu uk­ra­dol, zni­čil ale­bo poš­ko­dil. Pô­so­bi­vo od­ka­zu­je, aby" sil­ný neub­li­žo­val sla­bé­mu, aby si­ro­te a vdo­ve sa dos­ta­lo prá­va".

 

 

 

Diskusia