O "výrobe marihuany z marihuany" a držbe živej rastliny konope

 

Naj­vyš­ší súd SR plá­nu­je v doh­ľad­nej do­be vy­dať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko, kto­rým by zjed­no­til ne­jed­not­ný vý­klad a ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na a to oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. a pod­ľa § 173 Tr. zák. (návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka je uve­de­ný na kon­ci toh­to prís­pev­ku).

 Ide tu te­da hlav­ne o správ­ne práv­ne po­sú­de­nie neop­ráv­ne­nej dr­žby ži­vých ras­tlín ko­no­pe (tzv. ži­vé ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja). Naj­vyš­ší súd SR tak chce uro­biť na pod­kla­de dvoch svo­jich od­liš­ných roz­hod­nu­tí, keď v uz­ne­se­ní sp. zn. 2 Tdo 74/2013 zo dňa 28.01.2014 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe ako aj sa­de­níc tej­to ras­tli­ny napĺňa zna­ky do­ko­na­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) (vý­ro­ba), písm. c) (za­do­vá­že­nie), písm. d) (pre­cho­vá­va­nie) Tr. zák. (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom A). Nap­ro­ti to­mu, Naj­vyš­ší súd SR v uz­ne­se­ní sp. zn. 3 Tdo 43/2012 zo dňa 13.02.2013 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák., na­koľ­ko ide len o pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom B).

 Z návr­hu na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR mož­no te­da vy­vo­diť, že má am­bí­ciu zjed­no­tiť súd­nu prax naj­mä v otáz­ke

 a) správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie v prí­pa­doch, keď sú za­is­te­né ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny (t. j. ras­tli­ny na ko­re­ni) ako aj ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja (nap­rík­lad sa­de­ni­ce).

 b) roz­sa­hu či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis a prí­pad­ne aj dať od­po­veď ako de­fi­no­vať „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku“ ma­ri­hua­ny.

 A/ Práv­na kva­li­fi­ká­cia v prí­pa­doch pes­to­va­nia a nás­led­né­ho spra­co­vá­va­nia ži­vých ras­tlín ko­no­pe (som ná­zo­ru, že nie je správ­na ani v roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka a ani v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka)

 V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že ur­če­nie správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie zá­vi­sí od to­ho, či pes­to­va­nie a nás­led­né spra­co­vá­va­nie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad jej zre­za­nie z ko­re­ňa, su­še­nie, vy­lú­ho­va­nie a po­dob­ne) mož­no po­va­žo­vať za „vý­ro­bu“ a či na to, aby ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja) moh­li byť po­va­žo­va­né za omam­né lát­ky aj v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na pos­ta­čí len to, že sú for­mál­ne uve­de­né v zoz­na­me omam­ných lá­tok v zá­ko­ne č. 139/1998 Z. z.

 Som práv­ne­ho ná­zo­ru, že pes­to­va­nie ži­vých ras­tlín ko­no­pe a ani ich nás­led­né spra­co­vá­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ani pod po­jem „pred­met ur­če­ný na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny to­tiž nie je mož­né. Ale­bo po­ve­da­né inak, k žiad­nej vý­ro­be omam­nej lát­ky pri pes­to­va­ní ko­no­pe a jej nás­led­nom spra­co­va­ní ne­do­chá­dza.

 V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať aj na od­bor­nú li­te­ra­tú­ru a to naj­mä na člá­nok JUDr. Pet­ra Ze­ma­na Ph.D. s náz­vom „Vý­ro­ba ko­no­pí z ko­no­pí?“ pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Trestněpráv­ní re­vue č. 9/2015, kto­rý po­mer­ne pod­rob­ne a pres­ved­či­vým spô­so­bom ar­gu­men­tu­je pre­čo ne­mož­no po­va­žo­vať spra­co­vá­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe za vý­ro­bu omam­nej lát­ky. Tie­to práv­ne zá­ve­ry mož­no pri­tom pl­ne prev­ziať aj v pod­mien­kach práv­nej úp­ra­vy na úze­mí SR.

 Po­kiaľ ide o po­jem „vý­ro­ba“ omam­ných lá­tok, tak Trest­ný zá­kon žiad­nu oso­bit­nú de­fi­ní­ciu toh­to poj­mu ne­pos­ky­tu­je.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né de­fi­no­vať po­jem „vý­ro­ba“ a to naj­mä na pod­kla­de Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach z ro­ku 1961 (vy­hláš­ka č. 47/1965 Zb.), kto­rý je pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku zá­väz­ný ako aj v spo­ji­tos­ti so zá­ko­nom č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch (ďa­lej len zá­kon o omam­ných lát­kach).

 Pod­ľa člán­ku 1 písm. n) Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach vý­raz „vý­ro­ba“ ozna­ču­je všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie, kto­ré umož­ňu­jú zís­ka­nie omam­ných lá­tok a za­hŕňa tiež čis­te­nie a pre­me­nu tých­to lá­tok na iné dro­gy.

 Na uve­de­nú de­fi­ní­ciu nad­vä­zu­je us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 5 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­rý za „vý­ro­bu“ po­va­žu­je izo­lá­ciu ale­bo syn­té­zu omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok ale­bo vý­ro­bu lie­kov s ob­sa­hom omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok.

 Pod­por­ne tu mož­no vy­chá­dzať aj z Do­ho­vo­ru o psy­chot­rop­ných lát­kach z ro­ku 1971 (vy­hláš­ka č. 62/1989 Zb.), kto­rý za „vý­ro­bu“ psy­chot­rop­nej lát­ky ozna­ču­je všet­ky pos­tu­py, kto­rý­mi mož­no zís­kať psy­chot­rop­né lát­ky a za­hŕňa tak­tiež čis­te­nie a pre­me­nu psy­chot­rop­ných lá­tok na iné psy­chot­rop­né lát­ky.

 Z de­fi­ní­cie poj­mu „vý­ro­ba“, kto­rú uvá­dza Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach ako aj zá­kon o omam­ných lát­kach je zrej­mé, že „vý­ro­ba“ je pro­ces na kon­ci kto­ré­ho vznik­ne no­vá (iná) omam­ná lát­ka (pou­ži­tie poj­mov „zís­ka­nie“, „pre­me­na“, „izo­lá­cia“, „syn­té­za“, kto­ré sú uve­de­né v de­fi­ní­ciách) a to buď z lá­tok, kto­ré sa­mé oso­be, nie sú omam­nou lát­kou ale­bo vy­čis­te­ním (ra­fi­ná­ciou) z pô­vod­nej omam­nej lát­ky, res­pek­tí­ve pre­me­nou jed­nej omam­nej lát­ky na inú (no­vú) omam­nú lát­ku.

 Pes­to­va­ním, či vy­pes­to­va­ním ras­tli­ny ko­no­pe, kto­rá je sa­ma o se­be za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, a jej nás­led­ným zre­za­ním, su­še­ním a po­dob­ne však nev­zni­ká iná (no­vá) omam­ná lát­ka, kto­rá by bo­la od­liš­ná od pô­vod­nej omam­nej lát­ky. Ale­bo po­ve­da­né inak, vý­sled­kom pro­ce­su pes­to­va­nia a nás­led­né­ho zbe­ru, su­še­nia, či lú­ho­va­nia ras­tli­ny ro­du ko­no­pe, či jej plo­dov vznik­ne len iná for­ma tej is­tej omam­nej lát­ky, kto­rá je už vo for­me vhod­nej na kon­zu­má­ciu. Ne­do­chá­dza tu te­da k žiad­nej vý­ro­be „ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku a pro­duk­ty z nej, kto­ré sú in­teg­rál­nou sú­čas­ťou tej is­tej ras­tli­ny.

 Sku­toč­nosť, že pes­to­va­nie ma­ri­hua­ny a jej nás­led­ný zber a spra­co­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba“ vy­plý­va nie­len z uve­de­ných de­fi­ní­cií poj­mu „vý­ro­ba“, ale aj z iných us­ta­no­ve­ní.

 Tak nap­rík­lad Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v de­fi­ní­cii poj­mu „vý­ro­ba“ uvá­dza, že vý­ro­bou sú všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie. Po­jem „pro­duk­cia“ pri­tom Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je v člán­ku 1 písm. t) tak, že ide o pro­ces, kto­rý spo­čí­va v zís­ka­va­ní ko­no­pe a ko­nop­nej ži­vi­ce z ras­tlín, kto­ré tie­to plo­dy ob­sa­hu­jú. Pro­ces ras­tu ras­tlín ko­no­pe po­va­žu­je Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v člán­ku 1 písm. i) za „pes­to­va­nie“ (t. j. tak­tiež nie za „vý­ro­bu“) s tým, že pes­to­va­ním ozna­ču­je pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe. K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že zá­kon o omam­ných lát­kach ozna­ču­je v § 2 ods. 4 zu­žit­ko­va­nie ko­no­py za „spra­co­va­nie“, te­da rov­na­ko nej­de o „vý­ro­bu“.

 Vzhľa­dom na uve­de­né mož­no pre­to uzat­vo­riť, že po­kiaľ je ras­tli­na ko­no­pe sa­ma ose­be omam­nou lát­kou (za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok), po­tom jej spra­co­va­nie (nap­rík­lad vy­su­še­nie) pred­sta­vu­je len kon­zer­vá­ciu omam­nej lát­ky. Uve­de­né zna­me­ná, že na pro­ces spra­co­va­nia, či pro­duk­cie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad usu­še­nia lis­tov ko­no­pe) je pot­reb­né na­ze­rať ako na spô­sob ucho­vá­va­nia, res­pek­tí­ve kon­zer­vá­cie vy­pro­du­ko­va­nej ras­tli­ny v su­še­nej for­me pre jej nes­kor­šie pou­ži­tie. Pre­to ne­mô­že byť ten­to pro­ces (t. j. pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe od sa­de­ni­ce cez jej rôz­ne vý­vo­jo­vé štá­diá až po jej zber a spra­co­va­nie do po­do­by vhod­nej pre kon­zu­má­ciu) po­va­žo­va­ný za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky. Nej­de to­tiž o vý­ro­bu inej omam­nej lát­ky, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, kto­rá má len inú for­mu (me­ní sa for­ma čer­stvej, ži­vej ras­tli­ny ko­no­pe na for­mu su­še­nú, pri­čom ži­vá for­ma vždy tej čer­stvej pred­chá­dza a bez nej by ne­bo­la mož­ná). Rov­na­ko tak ko­nop­ná ži­vi­ca (ha­šiš) je pri­ro­dze­ne ob­siah­nu­tá v ras­tli­ne ko­no­pe a pre­to aj jej extra­ho­va­nie je len spô­sob ucho­vá­va­nia lá­tok v nej ob­siah­nu­tých pre ďal­šie pou­ži­tie po skon­če­ní pri­ro­dze­né­ho ve­ge­tač­né­ho cyk­lu ras­tli­ny.

Ale­bo po­ve­da­né inak, na za­čiat­ku pro­ce­su (ži­vá ras­tli­na ko­no­pe pred zbe­rom) ako aj na je­ho kon­ci (spra­co­va­ná ras­tli­na ko­no­pe vo for­me ma­ri­hua­ny, či ha­ši­šu spô­so­bi­lých na kon­zu­má­ciu) ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, t. j. ide stá­le o ras­tli­nu ko­no­pe a ži­vi­cu z nej, kto­rá zá­ro­veň ob­sa­hu­je aj psy­chot­rop­nú lát­ku THC ako účin­nú lát­ku. Nej­de tu te­da o vznik no­vej (inej) omam­nej lát­ky, čo je zá­kla­dom poj­mu „vý­ro­ba“ omam­nej lát­ky. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny te­da nie je mož­né.

 Z uve­de­né­ho dô­vo­du sa pre­to ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka, že pes­to­va­nie 598 ku­sov ze­le­ných ras­tlín ko­no­pe a sú­čas­ne dr­žba 2,212 kg sa­de­níc tej­to ras­tli­ny mož­no po­va­žo­vať aj za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia ne­bu­de vô­bec pou­ži­teľ­ná pri pes­to­va­ní a spra­co­vá­va­ní ras­tli­ny ko­no­pe.

 Rov­na­ko tak sa ne­mož­no sto­tož­niť ani s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka, kto­rý po­va­žo­val ži­vé ras­tli­ny ro­du ko­no­pe (na ko­re­ni) za pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vzhľa­dom k to­mu, že spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe nie je mož­né po­va­žo­vať za „vý­ro­bu ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, po­tom nie je mož­né ani ži­vú ras­tli­nu ko­no­pe po­va­žo­vať za pred­met uče­ný na vý­ro­bu ma­ri­hua­ny. Pou­ži­tie práv­nej kva­li­fi­ká­cie v zmys­le § 173 Tr. zák. te­da v ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza vô­bec do úva­hy.

 Po­kiaľ ide o de­fi­no­va­nie poj­mu „omam­ná lát­ka“, tak sa ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka, že pos­ta­čí len to, ak je niek­to­rá lát­ka za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok v zmys­le zá­ko­na o omam­ných lát­kach. Po­jem „omam­ná lát­ka“ je nut­né, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, de­fi­no­vať v spo­ji­tos­ti s us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. tak, že mu­sí ísť o lát­ku, kto­rá je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti. Na­po­kon, aj us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je omam­né lát­ky ako lát­ky vy­vo­lá­va­jú­ce ná­vyk a psy­chic­kú a fy­zic­kú zá­vis­losť ľu­dí cha­rak­te­ri­zo­va­nú zme­na­mi sprá­va­nia sa so zá­važ­ný­mi zdra­vot­ný­mi a psy­cho­so­ciál­ny­mi nás­led­ka­mi. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že na ozna­če­nie ur­či­tej lát­ky za omam­nú, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da ne­ta­čí len to, že ur­či­tá lát­ka, či ras­tli­na je za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, ale mu­sí spĺňať aj at­ri­bú­ty uve­de­né v § 130 ods. 5 Tr. zák. Sa­mot­ná ži­vá ras­tli­na te­da nespĺňa pod­mien­ku omam­nej lát­ky vo vzťa­hu k jej účin­kom, naj­mä vo vzťa­hu k ob­sa­hu THC.

 Po­kiaľ ide o ma­ri­hua­nu, tak tá sa ne­kon­zu­mu­je ako ži­vá ras­tli­na „na ko­re­ni“ (a ce­lá ras­tli­na ani nie je vy­uži­teľ­ná), ale až vte­dy, keď sa vy­su­ší, spra­cu­je a nap­rík­lad ba­lí do tzv. join­tov a faj­če­ním in­ha­lu­je. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že sa­de­ni­ce (kto­ré ma­jú čas­to len mi­ni­mál­ne množ­stvo účin­nej lát­ky THC, prí­pad­ne žiad­ne), či os­tat­né ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (kto­ré sú čas­to v ta­kom štá­diu vý­vo­ja, že nie sú eš­te vhod­né na zber a spra­co­va­nie) v rôz­nom stup­ni vý­vo­ja nespĺňa­jú pod­mien­ku sta­no­ve­nú us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. a § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­ré vy­ža­du­jú, aby omam­né lát­ky moh­li ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, či vy­vo­lať je­ho zá­vis­losť na ta­kej­to lát­ke. Tie­to at­ri­bú­ty spĺňa ras­tli­na ro­du ko­no­pe v pod­sta­te až v prí­pa­de, keď sa spra­cu­je a up­ra­ví do po­do­by vhod­nej na kon­zu­má­ciu.

 Vzhľa­dom na uve­de­né je pot­reb­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý má neop­ráv­ne­ne v dr­žbe ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe „na ko­re­ni“ (prí­pad­ne aj rôz­ne množ­stvá sa­de­níc ras­tli­ny ko­no­pe) po­va­žo­vať za ko­na­nie, kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ru­je k neop­ráv­ne­né­mu za­do­va­žo­va­niu a pre­cho­vá­va­niu ma­ri­hua­ny. Ide pre­to o po­kus zlo­či­nu pod­ľa § 14 ods. 1 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., na­koľ­ko pá­cha­teľ už dr­ží ras­tli­ny, kto­ré sú for­mál­ne za­ra­de­né do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, av­šak sú eš­te v ta­kej for­me, že za­tiaľ nie sú spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka. Ne­mož­no pre­to ho­vo­riť o do­ko­na­nom zlo­či­ne, av­šak ko­na­nie pá­cha­te­ľa sme­ru­je k to­mu, aby v ur­či­tom štá­diu ich vý­vo­ja ma­ri­hua­nu spra­co­val do for­my umož­ňu­jú­cej jej tra­dič­nú kon­zu­má­ciu . Pod­ľa množ­stva za­is­te­ných ži­vých ras­tlín ko­no­pe nie je mož­né vy­lú­čiť ani práv­nu kva­li­fi­ká­ciu ako po­kus pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., prí­pad­ne pod­ľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (t. j. ne­mu­sí ísť vždy, za kaž­dých okol­nos­tí, o spá­chanie zlo­či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák.).

 V prí­pa­doch v kto­rých sa pá­cha­teľ za­obe­rá ce­lým pro­ce­som pes­to­va­nia a spra­co­vá­va­nia ras­tli­ny ko­no­pe (t. j. sú mu za­is­te­né nap­rík­lad sa­de­ni­ce, po­tom aj ži­vé ras­tli­ny v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja ako aj spra­co­va­né ras­tli­ny, kto­ré sú nap­rík­lad vy­su­še­né, prí­pad­ne už aj ba­le­né) je nut­né po­va­žo­vať ta­ké­to ko­na­nie za jed­no (jed­not­né) ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré sí­ce po­zos­tá­va z via­ce­rých čias­tko­vých či­nov, či ko­na­ní (sa­de­nie, pes­to­va­nie, su­še­nie, spra­co­vá­va­nie a po­dob­ne), av­šak sme­ru­je k jed­né­mu nás­led­ku a tým je spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe v po­do­be, kto­rá umož­ní jej kon­zu­má­ciu. V ta­kých­to prí­pa­doch pôj­de o je­den sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako zlo­čin pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. čias­toč­ne do­ko­na­ný (oh­ľad­ne už spra­co­va­nej ma­ri­hua­ny) a čias­toč­ne v štá­diu po­ku­su (oh­ľad­ne ži­vých ras­tlín ko­no­pe).

 B/ roz­sah či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ži­vých ras­tli­nách ma­ri­hua­ny (ras­tli­ny na ko­re­ni).

 V roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka sa vy­chá­dza z ju­di­ka­tú­ry (Tpj 37/2014), že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), pri­čom ne­mož­no zoh­ľad­niť niž­šiu ce­nu pri pr­vot­nom za­do­vá­že­ní dro­gy od jej vý­rob­cu spros­tred­ko­va­teľ­ským me­dzič­lán­kom op­ro­ti jej ná­ras­tu až po ce­no­vé maximum pri fi­nál­nej do­dáv­ke kon­zu­men­to­vi.

 Ten­to práv­ny ná­zor ne­zod­po­ve­dá zne­niu zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Ak Naj­vyš­ší súd SR v pred­met­nom roz­hod­nu­tí vy­chá­dza pri ur­čo­va­ní roz­sa­hu či­nu z hod­no­ty dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak je pot­reb­né uviesť, že po­jem „pre­daj“ za­hŕňa si­tuáciu, keď pre­dá­va­jú­ci už omam­nú ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku od­ov­zdal ku­pu­jú­ce­mu za do­hod­nu­tú pe­ňaž­nú hod­no­tu. To vy­plý­va z pou­ži­tia slo­ve­sa „pre­dá“ v zna­koch skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., te­da na do­ko­na­nie toh­to tres­tné­ho či­nu je ne­vyh­nut­ným preu­ká­zať že už sku­toč­ne k pre­da­ju me­dzi pre­dá­va­jú­cim a ku­pu­jú­cim doš­lo (ten­to zá­ver mu­sí ne­po­chyb­ne vy­ply­núť z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia). V zmys­le zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mu­sí ísť pri­tom o ko­neč­ný pre­daj cie­ľo­vé­mu uží­va­te­ľo­vi, ale nap­rík­lad mô­že ísť o pre­daj me­dzi vý­rob­com a dí­le­rom ale­bo me­dzi dí­le­rom a dis­tri­bú­to­rom (pri­me­ra­ne roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 12.02.1998 sp. zn. 2To 72/1997).

 Z uve­de­nej de­fi­ní­cie poj­mu pre­daj mož­no vy­vo­diť, že pre­da­jom sa ne­mys­lí len kon­co­vý pre­daj kon­zu­men­tom, ale po­jem pre­daj za­hŕňa aký­koľ­vek pre­vod dr­ža­nej omam­nej lát­ky na inú oso­bu za od­pla­tu a to v akom­koľ­vek množ­stve, pri­čom z hľa­dis­ka poj­mu pre­daj je bez vý­zna­mu, či ide o pre­daj omam­nej lát­ky jed­nej oso­be (nap­rík­lad pre­vod omam­nej lát­ky z vý­rob­cu na dis­tri­bú­to­ra) ale­bo ide o ko­neč­ný pre­daj kon­zu­men­tom.

 Ak te­da roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka vy­chá­dza z to­ho, že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak ten­to ná­zor ne­má opo­ru v zne­ní zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. to­tiž pos­ti­hu­je aký­koľ­vek „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok“ a nie len „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok kon­co­vým uží­va­te­ľom“ (z hľa­dis­ka for­mál­ne­ho te­da po­jem pre­daj nie je vy­me­dze­ný v tej­to skut­ko­vej pod­sta­te ako pre­daj kon­co­vým uží­va­te­ľom).

 Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že roz­sah či­nu, pri pre­da­ji,  je mož­né od­vo­dzo­vať, pod­ľa okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du, aj od hod­no­ty dro­gy reali­zo­va­nej nap­rík­lad me­dzi vý­rob­com (či pes­to­va­te­ľom) a dis­tri­bú­to­rom, na­koľ­ko nás­led­ný pre­daj drog dis­tri­bú­to­rom kon­co­vým uží­va­te­ľom už ne­mu­sí byť pok­ry­tý za­vi­ne­ním vý­rob­cu. Vý­rob­ca už fi­nan­čné pros­tried­ky za pre­daj dro­gy utŕžil a z je­ho poh­ľa­du ne­mu­sí byť pod­stat­né či, ke­dy, kde a za akú hod­no­tu bo­li nás­led­ne dro­gy pre­da­né kon­co­vým uží­va­te­ľom.

 Ak Naj­vyš­ší súd SR v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka od­ôvod­ňu­je svoj ná­zor tým, že ma­jet­ko­vý pros­pech, pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák., je v ko­neč­nom dôs­led­ku ne­do­siah­nu­teľ­ný bez fy­zic­kej ap­li­ká­cie dot­knu­tej lát­ky jej kon­co­vý­mi uží­va­teľ­mi, tak s tým­to ná­zo­rom sa mož­no sto­tož­niť, av­šak ani ten­to ná­zor ne­vy­lu­ču­je ob­cho­do­va­nie s dro­ga­mi me­dzi vý­rob­com a dis­tri­bú­to­rom, či vý­rob­com a spros­tred­ko­va­te­ľom, res­pek­tí­ve dí­le­rom, kto­ré je spra­vid­la za­lo­že­né na ob­cho­do­va­ní s väč­ším množ­stvom dro­gy, či nes­pra­co­va­nej dro­gy, kto­rá eš­te nie je vhod­ná na pre­daj kon­co­vým uží­va­te­ľom (nap­rík­lad pre­daj čis­tej dro­gy ďal­šie­mu spra­co­va­te­ľo­vi, kto­rý ju až nás­led­ne rie­di, prí­pad­ne pre­daj ži­vých vy­pes­to­va­ných ras­tlín ma­ri­hua­ny spra­co­va­te­ľo­vi, kto­rý ich až nás­led­ne spra­co­vá­va su­še­ním a po­dob­ne). Ta­ký­to pre­daj sa pre­to spra­vid­la od­li­šu­je od pre­da­ja dro­gy kon­co­vým uží­va­te­ľom a to nie­len v množ­stvách a kva­li­te pre­dá­va­nej dro­gy, ale aj v ce­no­vom vy­jad­re­ní (to na­po­kon vy­plý­va aj z od­ôvod­ne­nia ci­to­va­né­ho roz­hod­nu­tia, v kto­rom sa pra­cov­ník NPJ vy­jad­ril, že hod­no­ta dro­gy ur­če­ná pod­ľa dá­vok je iná, než hod­no­ta dro­gy, kto­rá sa pre­dá­va v iných množ­stvách).

 V tom­to sme­re je nut­né uviesť, že pre­daj aké­ho­koľ­vek vý­rob­ku a zís­ka­nie ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu s ob­cho­do­va­nia s ním (a to sa tý­ka aj le­gál­ne­ho tr­hu) je zá­vis­lý na je­ho pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (spot­re­bi­te­ľom), av­šak zá­ro­veň tak­tiež pla­tí, že ce­na (hod­no­ta) vý­rob­ku v jed­not­li­vých člán­koch vý­ro­by, či dis­tri­bú­cie pos­tup­ne na­ras­tá a maximum do­siah­ne prá­ve pri pre­da­ji kon­co­vým spot­re­bi­te­ľom, či kon­zu­men­tom. Ce­na (hod­no­ta) vý­rob­ku sa te­da me­dzi jed­not­li­vý­mi člán­ka­mi vý­rob­né­ho, či dis­tri­buč­né­ho re­ťaz­ca me­ní (vý­rob­ca spra­vid­la vždy pre­dá­va väč­šie množ­stvo vý­rob­kov do dis­tri­bú­cie, res­pek­tí­ve pre­dá­va vstup­né kom­po­nen­ty ďal­šej oso­be, kto­rá až nás­led­ne za­bez­pe­čí fi­nál­nu po­do­bu vý­rob­ku, pri­čom ce­na - hod­no­ta me­dzi tý­mi­to me­dzič­lán­ka­mi je tu vždy niž­šia v po­rov­na­ní s ko­neč­nou ce­nou ur­če­nou pre ná­kup spot­re­bi­te­ľom).

 Vý­rob­ca (či pes­to­va­teľ) pri­tom spra­vid­la ne­má ve­do­mosť o tom, kde a za akú ce­nu sa je­ho vý­ro­bok (prí­pad­ne už aj spra­co­va­ný do fi­nál­ne­ho pro­duk­tu) bu­de pre­dá­vať kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), na­koľ­ko vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) má spra­vid­la ur­če­né ce­ny, za kto­ré pre­dá­va svo­je vý­rob­ky inej oso­be (dis­tri­bú­to­ro­vi, spros­tred­ko­va­te­ľo­vi, do­voz­co­vi a po­dob­ne), kto­rá ich nás­led­ne pre­dá­va, či do­dá­va ko­neč­ným uží­va­te­ľom (ma­jet­ko­vý pros­pech vý­rob­cu, do­voz­cu, či spros­tred­ko­va­te­ľa pre­to čas­to vô­bec ne­sú­vi­sí s ce­nou, za kto­rú je pro­dukt pre­dá­va­ný kon­co­vým uží­va­te­ľom, pre­to­že pro­dukt je prá­va­ný pre­daj­com kon­co­vým uží­va­te­ľom na je­ho vlas­tné ne­bez­pe­čen­stvo a prí­pad­ný zisk ale­bo stra­ta pre­daj­cu pre­to ne­mu­sia mať žiad­ny do­pad na ma­jet­ko­vý pros­pech vý­rob­cu, či spros­tred­ko­va­te­ľa, kto­rým už bo­la ce­na za ich vý­rob­ky, či služ­by uh­ra­de­ná). Tie­to zá­ko­ni­tos­ti tr­hu pla­tia spra­vid­la aj pri tzv. čier­nom tr­hu, te­da aj pri ob­cho­do­va­ní s dro­ga­mi.

 Tu je ne­vyh­nut­né uviesť, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je úmy­sel­ným tres­tným či­nom, te­da úmy­sel­ným za­vi­ne­ním mu­sia byť za­hr­nu­té všet­ky zá­kon­né zna­ky tej­to zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty. V tej­to sú­vis­los­ti je pot­reb­né do­dať, že vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) drog čas­to ne­má ve­do­mosť kde sa nás­led­ne ním vy­ro­be­né, či vy­pes­to­va­né dro­gy bu­dú pre­dá­vať. To pla­tí naj­mä v prí­pa­doch, keď vy­ro­be­né, či vy­pes­to­va­né dro­gy sa nás­led­ne dis­tri­buu­jú v rôz­nych štá­toch Euró­py. Vý­rob­ca (pes­to­va­teľ) pri­tom pre­dá­va väč­šie množ­stvá drog za tzv. ná­kup­né (či vý­kup­né) ce­ny, te­da je­ho ma­jet­ko­vým pros­pe­chom je prá­ve hod­no­ta – ce­na tak­to pre­da­nej dro­gy. Vý­rob­ca už nás­led­ne ani ne­má ve­do­mosť kde (v kto­rom štá­te, či na kto­rom mies­te) sa nás­led­ne dro­gy spra­co­vá­va­jú, či pre­dá­va­jú kon­co­vým uží­va­te­ľom a pre­to ani ne­má ve­do­mosť aké sú ce­ny drog (či ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vé dáv­ky) v iných kra­ji­nách, či na iných mies­tach v štá­te, kde dro­gu vy­ro­bil. Z hľa­dis­ka je­ho ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu je pre­to bez­výz­nam­né, kde a či vô­bec sa vy­ro­be­né, prí­pad­ne aj nás­led­ne spra­co­va­né dro­gy pre­da­jú kon­co­vým uží­va­te­ľom, pre­to­že on už fi­nan­čné pros­tried­ky za vý­ro­bu drog utŕžil. Roz­sa­hom či­nu pri vý­rob­co­vi (pes­to­va­te­ľo­vi) drog je pre­to spra­vid­la hod­no­ta dro­gy, kto­rú ďa­lej pre­dal po­su­dzo­va­ná pod­ľa jej množ­stva a kva­li­ty, na­koľ­ko ta­ký­to roz­sah či­nu je pok­ry­tý je­ho za­vi­ne­ním.

 Uve­de­né zá­ve­ry sú pri­me­ra­ne ap­li­ko­va­teľ­né aj nap­rík­lad pri ku­rié­roch (do­voz­coch, prep­rav­coch, či vý­voz­coch drog), kto­rí dro­gy pre­vá­ža­jú za pro­ví­ziu, pri­čom ich ma­jet­ko­vým pros­pe­chom je od­me­na za pos­kyt­nu­tie služ­by (prep­ra­vu dro­gy), pri­čom roz­sah či­nu sa v tom­to prí­pa­de bu­de vy­vo­dzo­vať z hod­no­ty – ce­ny cel­ko­vé­ho množ­stva dro­gy, kto­rú pre­vá­žal (rov­na­ko tak ku­riér ne­má spra­vid­la ve­do­mosť kde a za akú kon­krét­nu ce­nu za bu­dú dro­gy ďa­lej dis­tri­buo­vať ko­neč­ným uží­va­te­ľom). Z uve­de­né­ho prík­la­du vy­plý­va, že ma­jet­ko­vý pros­pech (kto­rý ply­nie pá­cha­te­ľo­vi s nak­la­da­ním s dro­gou) nie je mož­né vždy sto­tož­ňo­vať s roz­sa­hom či­nu ako kva­li­fi­kač­ným mo­men­tom pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. ako to uro­bil Naj­vyš­ší súd SR v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka.

 Práv­nu ar­gu­men­tá­ciu uve­de­nú v roz­hod­nu­tí pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka je pre­to mož­né pou­žiť len v prí­pa­doch, v kto­rých bu­de na pod­kla­de vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­po­chyb­ne (bez ro­zum­ných po­chyb­nos­tí) preu­ká­za­né, že nap­rík­lad vý­rob­ca drog bol nás­led­ne aj ich dis­tri­bú­to­rom (pre­daj­com) me­dzi uží­va­te­ľov, res­pek­tí­ve, že dro­gy pre­dá­val pros­tred­níc­tvom iných osôb (dí­le­rov), prí­pad­ne, že je­ho od­me­na zá­vi­se­la až od nás­led­né­ho pre­da­ja drog kon­co­vým uží­va­te­ľom (te­da nap­rík­lad, že dí­ler vy­plá­cal vý­rob­cu až z fi­nan­čných pros­tried­kov sku­toč­ne zís­ka­ných za pre­daj drog ko­neč­ných uží­va­te­ľom).

 V os­tat­ných prí­pa­doch je nut­né pri roz­sa­hu či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. vy­chá­dzať z cel­ko­vej hod­no­ty za­is­te­nej (vy­ro­be­nej, či vy­pes­to­va­nej) dro­gy, pri­čom hod­no­tu (ce­nu) dro­gy je nut­né sta­no­viť v zá­vis­los­ti od mies­ta, kde bo­la za­is­te­ná. Ak sa nap­rík­lad za­is­ti­lo ki­lo vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny, bu­de pre­to je­ho hod­no­tou ce­na za ki­lo ma­ri­hua­ny v mies­te, kde bo­lo za­is­te­né a v ča­se, ke­dy bo­lo za­is­te­né a nie hod­no­ta ki­la ma­ri­hua­ny spo­čí­va­jú­ca v cel­ko­vej hod­no­te ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy, kto­ré by sa da­li z ki­la ma­ri­hua­ny prip­ra­viť. Na­po­kon, po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy (§ 135 Tr. zák.) je sú­čas­ťou zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a nie aj tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. Pre­to ani z to­ho poh­ľa­du nie je žiad­ny zá­kon­ný dô­vod po­vin­ne vy­chá­dzať pri sta­no­vo­va­ní roz­sa­hu či­nu z poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy a nie z cel­ko­vé­ho množ­stva za­is­te­nej dro­gy.

 Po­kiaľ ide o za­is­te­né ži­vé ras­tli­ny (ras­tli­ny na ko­re­ni) tak je mož­né do cel­ko­vej hod­no­ty za­is­te­nej dro­gy (na úče­ly zis­te­nia roz­sa­hu či­nu) za­hr­núť len tie, kto­ré bo­li v ta­kom sta­ve vy­pes­to­va­nia, že už umož­ňo­va­li ich zber, su­še­nie a nás­led­né spra­co­vá­va­nie (pri tých­to ras­tli­nách je už zrej­má ich hmot­nosť a nás­led­ne mož­no zis­tiť aj kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky). Vzhľa­dom k to­mu mož­no nás­led­nú hmot­nosť ta­kých­to už vy­pes­to­va­ných a nás­led­ne vy­su­še­ných a spra­co­va­ných ras­tlín za­hr­núť do cel­ko­vej hmot­nos­ti za­is­te­nej omam­nej lát­ky.  Po­kiaľ však ide o ži­vé ras­tli­ny, kto­ré eš­te nie sú v ta­kom sta­ve vý­vo­ja, kto­rý by umož­ňo­val ich zber a spra­co­vá­va­nie (nap­rík­lad sa­de­ni­ce a po­dob­ne), tak tu je ne­vyh­nu­té vy­chá­dzať z to­ho, že eš­te nie je mož­né ur­čiť ich cel­ko­vú vý­dat­nosť (z hľa­dis­ka hmot­nos­ti) a ani ko­neč­nú kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky THC, pre­to do roz­sa­hu či­nu mož­no za­hr­núť len hod­no­tu ži­vej ras­tli­ny, ak by bo­lo do­ka­zo­va­ním preu­ká­za­né, že aj ži­vá ras­tli­na ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad sa­de­ni­ca, či ras­tli­na len vo vý­vo­ji) má kon­krét­nu hod­no­tu (ce­nu).

 K me­to­di­ke sta­no­ve­nia poj­mu „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ pri ras­tli­ne ko­no­pe.

 V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je poj­mom práv­nym (rov­na­ko ako nap­rík­lad po­jem nep­rí­čet­nosť, či ťaž­ká uj­ma na zdra­ví) a pre­to KEÚ PZ Bra­tis­la­va nie je op­ráv­ne­ný roz­ho­do­vať o tom čo sa po­va­žu­je za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku kon­krét­nej dro­gy a ani sta­no­vo­vať jej množ­stvo. Zá­ver o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy mô­že sta­no­viť vý­luč­ne len or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní (po­kiaľ ide o príp­rav­né ko­na­nie) ale­bo súd (po­kiaľ ide o ko­na­nie pred sú­dom). Zna­lec­ký po­su­dok KEU PZ Bra­tis­la­va je pod­kla­dom na rie­še­nie od­bor­nej otáz­ky spo­čí­va­jú­cej len v tom, aký ma­te­riál bol zna­lec­ké­mu ús­ta­vu pred­lo­že­ný a v akom množ­stve, či je pred­lo­že­ný ma­te­riál omam­nou, res­pek­tí­ve psy­chot­rop­nou lát­kou a či množ­stvo účin­nej (psy­choak­tív­nej) lát­ky v nej je spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku kon­zu­men­ta. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu ne­mož­no ak­cep­to­vať sku­toč­nosť, že je pod­stat­ným čo za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je KEÚ PZ. Ak by sa pri­jal ta­ký­to ná­zor, zna­me­na­lo by to, že o pod­stat­ných práv­nych otáz­kach tý­ka­jú­cich sa zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu by roz­ho­do­val zna­lec a nie or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní, či súd. Ta­ký­to vý­klad je nep­ri­ja­teľ­ný

 Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky“ sa v súd­nej praxi od­vo­dzu­je, pri jed­not­li­vých dru­hoch drog, od jej hmot­nos­ti. Po­jem omam­ná lát­ka, či psy­chot­rop­ná lát­ka, v spo­je­ní s ter­mí­nom ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka, sú znak­mi ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 171 Tr. zák. a prá­ve pre­to sa ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka de­fi­nu­je pros­tred­níc­tvom hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (ako zá­klad­né­ho kri­té­ria), na­koľ­ko v ňom sa zá­ro­veň spá­ja ob­jek­tív­ne aj sub­jek­tív­ne hľa­dis­ko, te­da za­vi­ne­nie pá­cha­te­ľa (nap­rík­lad pá­cha­teľ, kto­rý ku­pu­je dro­gy má zá­ujem spra­vid­la o ur­či­té množ­stvo dro­gy a množ­stvo, kto­ré ku­pu­je je pok­ry­té je­ho za­vi­ne­ním, tak­tiež pá­cha­teľ, kto­rý dro­gy pre­cho­vá­va má ur­či­tú ve­do­mosť o ich množ­stve, t. j. aké veľ­ké množ­stvo dro­gy má u se­ba a tá­to okol­nosť je pok­ry­tá je­ho za­vi­ne­ním).

Hmot­nos­tné kri­té­rium je pre­to pr­vo­ra­dé kri­té­rium a to bez oh­ľa­du na to ako a či bu­dú v kon­krét­nom prí­pa­de dro­gy pá­cha­te­ľom roz­de­le­né na jed­not­li­vé dáv­ky. Ako ďal­šie kri­té­rium slú­ži množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge, pre­to­že to­to kri­té­rium má vý­znam z hľa­dis­ka us­ta­no­ve­nia § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak za­is­te­ná dro­ga ne­má po­ža­do­va­nú kva­li­tu (množ­stvo účin­nej lát­ky) nej­de už o lát­ku schop­nú ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a nej­de te­da už o ná­vy­ko­vú lát­ku. Vzhľa­dom na uve­de­né, je vždy ne­vyh­nut­né skú­mať aj množ­stvo účin­nej lát­ky v za­is­te­nej dro­ge. To­to kri­té­rium má pri­tom vý­znam len z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu, pre­to­že množ­stvo účin­nej lát­ky v dro­ge nie je spra­vid­la za­hr­nu­té za­vi­ne­ním pá­cha­te­ľa, pre­to­že sa dá ur­čiť len v la­bo­ra­tór­nych pod­mien­kach (nap­rík­lad skú­ma­nie znal­com) a väč­ši­na pá­cha­te­ľov vie len to, o aký druh dro­gy ide a v akom množ­stve sa pre­dá­va, či ku­pu­je ale­bo pre­cho­vá­va a to bez to­ho, že by poz­na­li pres­né zlo­že­nie dro­gy z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky.

 Spo­je­nie hmot­nos­tné­ho kri­té­ria (cel­ko­vá hmot­nosť lát­ky) a kri­té­ria množ­stva účin­nej lát­ky je nut­né ap­li­ko­vať aj na ras­tli­ny ro­du Can­na­bis – ko­no­pe. Pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis - ko­no­pe sa v súd­nej praxi vy­chá­dza pri­már­ne z hmot­nos­tné­ho kri­té­ria a skú­ma­nie ob­sa­hu THC v nej (ako účin­nej lát­ky a to v per­cen­tách hmot­nos­tných) má vý­znam len pre zis­te­nie, či sku­toč­ne ide o omam­nú lát­ku v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zák., na­koľ­ko ak by za­is­te­ná lát­ka ne­do­sa­ho­va­la as­poň mi­ni­mál­ne množ­stvo THC schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, neš­lo by o ná­vy­ko­vú lát­ku a ne­bol by napl­ne­ný prís­luš­ný znak ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty. Z uve­de­né­ho vy­plý­va aj to, že pre­cho­vá­va­nie ras­tlín ro­du Can­na­bis – ko­no­pa nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak neob­sa­hu­je zod­po­ve­da­jú­ce množ­stvo účin­nej lát­ky THC, pre­to­že nej­de o omam­nú lát­ku a rov­na­ko tak nie je tres­tné v prí­pa­doch, ak sí­ce ob­sa­hu­je dos­ta­toč­né množ­stvo účin­nej lát­ky THC, av­šak ne­do­sa­hu­je hmot­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku.

 Po­kiaľ ide o hmot­nos­tné kri­té­rium tak súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny je pot­reb­né sta­no­vo­vať v zá­vis­los­ti od hmot­nos­ti za­is­te­né­ho su­še­né­ho ma­te­riá­lu ma­ri­hua­ny, pri­čom pri zoh­ľad­ne­ní toh­to hmot­nos­tné­ho kri­té­ria, t. j. me­to­di­ky vý­poč­tu vy­chá­dza­jú­cej z hmot­nos­tnej dáv­ky ma­ri­hua­ny, sa za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku po­va­žu­je množ­stvo zod­po­ve­da­jú­ce 500 mg (0,5 g) vy­su­še­nej ma­ri­hua­ny (ten­to zá­ver vy­plý­va nap­rík­lad aj z roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sp. zn. 4To 127/2011). Súd­na prax vy­chá­dza z to­ho, že po­jem ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy mu­sí byť hmot­nos­tne vy­me­dze­ný, te­da mu­sí byť sta­no­ve­ná ur­či­tá kon­krét­na hmot­nosť da­nej dro­gy, kto­rú je mož­né po­va­žo­vať za ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku dro­gy, a to aj z to­ho dô­vo­du, aby sa sta­no­vi­la hmot­nos­tná hra­ni­ca poj­mu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy od kto­rej by sa nás­led­ne mo­hol od­ví­jať ná­so­bok ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy v zmys­le § 135 Tr. zák. Tá­to hmot­nos­tná hra­ni­ca je pod­stat­ná aj z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né hmot­nos­tne od­lí­šiť jed­nu jed­no­ra­zo­vú dáv­ku od zbyt­ko­vé­ho množ­stva dro­gy. Tres­tným či­nom nie je to­tiž kon­zu­má­cia drog, ale ich pre­cho­vá­va­nie a to nie pre­cho­vá­va­nie dro­gy v akom­koľ­vek množ­stve, ale len v množ­stve, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne hmot­nos­tnú hra­ni­cu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy. Kri­té­rium ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy pre­to slú­ži aj ako hra­ni­ca vy­vo­dzo­va­nia tres­tnej zod­po­ved­nos­ti, keď množ­stvo dro­gy ne­do­sa­hu­jú­ce množ­stvo ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ky dro­gy nie je tres­tnop­ráv­ne san­kcio­no­va­né.

 Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný zá­kon neur­ču­je pri jed­not­li­vých dru­hoch drog čo ro­zu­mie pod ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou dro­gy, bo­lo ne­vyh­nu­té, aby bol ten­to práv­ny po­jem de­fi­no­va­ný súd­nou praxou. Pri ma­ri­hua­ne sa te­da vy­chá­dza z prie­mer­nej hmot­nos­ti ta­ba­ko­vej ci­ga­re­ty (0,5g), pri­čom množ­stvá ne­do­sa­hu­jú­ce tú­to hmot­nosť sa po­va­žu­jú za zbyt­ko­vé množ­stvá dro­gy (či sto­po­vé množ­stvá dro­gy), kto­ré nie sú pred­me­tom tres­tnop­ráv­ne­ho pos­ti­hu.

 Z hľa­dis­ka účin­nej lát­ky THC je nut­né vy­chá­dzať z to­ho, že príl­iš níz­ke množ­stvo THC spô­so­bu­je, že ras­tli­na ko­no­pe nie je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka a te­da nej­de o omam­nú lát­ku v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na. V tom­to sme­re je zo súd­nej praxe ako aj od­bor­nej li­te­ra­tú­ry zrej­mé, že množ­stvo účin­nej lát­ky THC vo vý­ške 2 % hmot­nos­tných a niž­šie nie je schop­né ov­plyv­niť psy­chi­ku ani prie­mer­né­ho kon­zu­men­ta a pre­to nap­rík­lad pre­cho­vá­va­nie, či za­do­vá­že­nie ta­kej­to ma­ri­hua­ny (s účin­nou lát­kou THC na úrov­ni 2% hmot­nos­tných a niž­šie) nie je tres­tné, pre­to­že tu nej­de o omam­nú lát­ku (pri­me­ra­ne mož­no pou­ká­zať na roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 5 Tz 11/2004 zo dňa 20.05.2004, kto­rý zhod­ný zá­ver vy­vo­dil oh­ľad­ne ma­ri­hua­ny s účin­nou lát­kou niž­šou ako 1% hmot­nos­tných).

 Mož­no uro­biť zá­ver, že na to, aby iš­lo o ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku ma­ri­hua­ny mu­sí ísť o ta­ké množ­stvo ma­ri­hua­ny, kto­ré do­sa­hu­je mi­ni­mál­ne 0,5 g (z hľa­dis­ka hmot­nos­ti) a viac ako 2% účin­nej lát­ky THC (z hľa­dis­ka množ­stva účin­nej lát­ky. Z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va ako pros­tried­ku ul­ti­ma ra­tio by bo­lo mož­né tú­to per­cen­tuál­nu hra­ni­cu THC sta­no­viť aj vy­ššie, nap­rík­lad na úrov­ni 3% a vy­ššie, čo by zod­po­ve­da­lo to­mu, že dr­žba nek­va­lit­nej ma­ri­hua­ny by ne­ma­la byť buď vô­bec san­kcio­no­va­ná, res­pek­tí­ve iba ako pries­tu­pok.).

 Po­jem „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vá dáv­ka dro­gy“ je pri­tom pot­reb­né vy­kla­dať ako ob­jek­tív­ne kri­té­rium, t. j. je bez vý­zna­mu, či pá­cha­te­ľom je kon­zu­ment drog ako aj to v akom štá­diu zá­vis­los­ti od drog sa na­chá­dza a akú veľ­kú dáv­ku dro­gy po­va­žu­je sub­jek­tív­ne (pre se­ba) za jed­nu dáv­ku dro­gy. V tom­to sme­re sa mož­no sto­tož­niť s uz­ne­se­ním Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014, kto­rý uvie­dol, že ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vou dáv­kou sa ro­zu­mie dáv­ka omam­nej ale­bo psy­chot­rop­nej lát­ky, kto­rá sa bež­ne u väč­ši­ny uží­va­te­ľov kon­zu­mu­je pri jed­nom pou­ži­tí a tak­to vy­jad­ru­je kon­zum­ný prie­mer.

 Len pre úpl­nosť mož­no do­dať, že tzv. ob­jek­tív­ne kri­té­rium sa vy­uží­va bež­ne aj pri iných tres­tných či­noch. Nap­rík­lad pri tres­tnom či­ne oh­ro­ze­nia pod vply­vom ná­vy­ko­vej lát­ky pod­ľa § 289 Tr. zák. súd­na prax dl­ho­do­bo vy­chá­dza z ob­jek­tív­ne­ho kri­té­ria, te­da z to­ho, že stav vy­lu­ču­jú­ci spô­so­bi­losť je pri al­ko­ho­le na úrov­ni 1 pro­mi­le a viac. To­to kri­té­rium sa pri­tom vy­kla­dá jed­not­ne pri všet­kých oso­bách a to bez oh­ľa­du, či niek­to sub­jek­tív­ne zne­sie aj vy­ššie množ­stvo al­ko­ho­lu a ne­cí­ti sa ov­plyv­ne­ný al­ko­ho­lom.

 Nas­le­du­je návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR:

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky 

      Tres­tnop­ráv­ne ko­lé­gium

 

 

Tpj 88/2015

N á v r h

na za­uja­tie s t a n o v i s k a

 

tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej tiež len „NS SR“) na zjed­no­te­nie vý­kla­du a ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej tiež „Tr. zák.“), po­kiaľ sa tý­ka tres­tné­ho či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 Tr. zák. a § 173 Tr. zák.

 

            Pred­se­da tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia NS SR na pod­net Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky z 26. no­vem­bra 2015 čís­lo IV/1 Spr 423/15/1000 - 4, s pou­ka­zom na
 § 21 ods. 3 písm. a/ zá­ko­na č. 757/2004 Z.z. o sú­doch a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov zis­til ne­jed­not­nosť vý­kla­du tres­tné­ho zá­ko­na vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia  a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 Tr. zák. a § 173 Tr. zák. v prá­vop­lat­ných roz­hod­nu­tiach  se­ná­tov tres­tnop­ráv­ne­ho ko­lé­gia NS SR vo ve­ciach ve­de­ných pod sp. zn. 2 Tdo 74/2013 a 3T­do 43/2012.

 

A.

            Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky uz­ne­se­ním z 28. ja­nuá­ra 2014, sp. zn.
2 Tdo 74/2013 v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho (ďa­lej len tiež len „obv.“) R.M. a spol. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. o do­vo­la­ní obv. R.M. pro­ti roz­sud­ku Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re z 20. sep­tem­bra 2011, sp. zn. 1 To 50/2011, roz­ho­dol, že pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. do­vo­la­nie obv. R.M. sa od­mie­ta.

 

            V od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia, po­kiaľ sa tý­ka pred­met­nej práv­nej prob­le­ma­ti­ky, naj­mä uvie­dol, že Ok­res­ný súd Nit­ra roz­sud­kom zo 4. jú­la 2011, sp. zn. 2T94/2010, uz­nal ob­ža­lo­va­ných R.M., P.M., N.H.D. a T.D.C. za vin­ných zo pá­chania obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu  ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia  a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák., s pou­ka­zom na § 138 písm. i/ Tr. zák. na skut­ko­vom zá­kla­de že

ob­vi­ne­ný R.M., P.M., N.H.D. a T.D.C. spo­loč­ne s ďal­ší­mi do­po­siaľ neus­tá­le­ný­mi oso­ba­mi, ako čle­no­via or­ga­ni­zo­va­nej sku­pi­ny pá­cha­te­ľov pô­so­bia­cej na úze­mí Ni­trian­ske­ho kra­ja v ob­do­bí naj­me­nej od me­sia­ca ap­ríl 2010 až do dňa 08. jú­na 2010, spo­loč­ným vzá­jom­ne koor­di­no­va­ným ko­na­ním spo­čí­va­jú­cim v pres­ne do­hod­nu­tom spô­so­be deľ­by úloh a za úče­lom zís­ka­nia fi­nan­čné­ho pro­fi­tu vy­rá­ba­li, za­do­va­žo­va­li si a pre­cho­vá­va­li ras­tli­ny ro­du can­na­bis (ko­no­pa), kto­ré pes­to­va­li s úmys­lom ich ďal­šie­ho spra­co­va­nia a dis­tri­bú­cie, kde ko­na­nie tej­to sku­pi­ny pá­cha­te­ľov koor­di­no­val a ria­dil ob­vi­ne­ný R.M. a to tak, že na zá­kla­de žia­dos­ti do­po­siaľ neus­tá­le­nej oso­by viet­nam­skej ná­rod­nos­ti vy­stu­pu­jú­cej pod me­nom „K.“ na­šiel, za­bez­pe­čil a pre­na­jal na me­no inej oso­by ob­jekt bý­va­lé­ho mly­nu „L.“ na N.  uli­ci č. X. v ob­ci R., do kto­ré­ho ob­jek­tu spo­loč­ne s ob­vi­ne­ným P.M. pos­tup­ne pri­vie­zol rôz­ne vy­ku­ro­va­cie, os­vet­ľo­va­cie a od­sá­va­cie sys­té­my za úče­lom zvý­še­nia kva­li­ty pes­to­va­ných ras­tlín a na­po­kon aj sa­mot­né sa­de­ni­ce ko­no­pe a nás­led­ne pros­tred­níc­tvom ďal­ších nes­to­tož­ne­ných osôb priš­li do uve­de­né­ho ob­jek­tu ob­vi­ne­ní N.H.D. a T.D.H., kto­rí vy­ko­na­li mon­táž a za­bez­pe­čo­va­li pre­vádz­ku jed­not­li­vých tech­no­ló­gií ako aj sa­mot­né pes­to­va­nie ras­tlín ko­no­pe s tým,
že ob­vi­ne­ný P.M. za­bez­pe­čo­val strá­že­nie ob­jek­tu a vy­ko­ná­va­nie po­moc­ných prác a ob­vi­ne­ný R.M. za­bez­pe­čo­val všet­kým trom ob­vi­ne­ným stra­vu a spo­loč­ne s ďal­šou nes­to­tož­ne­nou oso­bou reali­zo­val plat­by náj­om­né­ho za pre­na­ja­tý pries­tor a sú­čas­ne ude­ľo­val po­ky­ny
k pes­to­va­niu ko­no­pe a to až do dňa 08. jú­na 2010, ke­dy pri do­mo­vej pre­hliad­ke vy­ko­na­nej
v uve­de­nom do­me ako aj v pries­to­roch bý­va­lé­ho mly­nu „L.“ bo­lo prís­luš­ník­mi Po­li­caj­né­ho zbo­ru v jed­not­li­vých mies­tnos­tiach tých­to ob­jek­tov náj­de­ných a za­is­te­ných spo­lu cel­ko­vo 598 ku­sov ze­le­ných ras­tlín ko­no­pe s upot­re­bi­teľ­nou hmot­nos­ťou 1337,27 g s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu (THC) od 4,0 % až do 5,5% hmot­nos­tných a sú­čas­ne 2,212 kg sa­de­níc ras­tlín ko­no­pe s prie­mer­nou kon­cen­trá­ciou účin­nej lát­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu (THC) 3,9% hmot­nos­tných, z kto­ré­ho cel­ko­vé­ho množ­stva by sa da­lo vy­ro­biť spo­lu naj­me­nej 3,073 ob­vyk­lých jed­no­ra­zo­vých dá­vok dro­gy v hod­no­te mi­ni­mál­ne
10 140,90 eur, pri­čom ko­no­pa je v zmys­le zá­ko­na č. 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších práv­nych pred­pi­sov za­ra­de­ná
do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok a THC (ako účin­ná lát­ka ko­no­pe) je v zmys­le uve­de­né­ho zá­ko­na za­ra­de­ný do I. sku­pi­ny psy­chot­rop­ných lá­tok.

 

Za to ulo­žil :

- ob­ža­lo­va­né­mu R.M. pod­ľa § 172 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, zis­tiac po­ľah­ču­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 36 písm. j/ Tres­tné­ho zá­ko­na, ne­zis­tiac pri­ťa­žu­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 37 Tres­tné­ho zá­ko­na, pos­tu­pom § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 10 ro­kov, na vý­kon kto­ré­ho ho pod­ľa § 48 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ným stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 76 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 78 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na mu ulo­žil ochran­ný doh­ľad v tr­va­ní 2 ro­ky, po­čas kto­ré­ho bu­de po­vin­ný pl­niť po­vin­nos­ti uve­de­né v § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tres­tné­ho zá­ko­na,

- ob­ža­lo­va­né­mu P.M. pod­ľa § 172 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, zis­tiac po­ľah­ču­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 36 písm. g/, písm. 1/, písm. n/, písm. o/ Tres­tné­ho zá­ko­na, zis­tiac pri­ťa­žu­jú­cu okol­nosť pod­ľa § 37 písm. m/ Tres­tné­ho zá­ko­na, pos­tu­pom § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na, po ap­li­ká­cii § 39 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. c/ Tres­tné­ho zá­ko­na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 6 ro­kov, na vý­kon kto­ré­ho ho pod­ľa § 48 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 76 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ži­tím § 78 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na mu ulo­žil ochran­ný doh­ľad
v tr­va­ní 2 ro­ky, po­čas kto­ré­ho bu­de po­vin­ný pl­niť po­vin­nos­ti uve­de­né v § 77 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tres­tné­ho zá­ko­na,

- ob­ža­lo­va­né­mu N.H.D. ob­ža­lo­va­né­mu T.D.C, kaž­dé­mu zvlášť pod­ľa § 172 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, u obid­voch pos­tu­pom § 38 ods. 2, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na, po ap­li­ká­cii
§ 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tres­tné­ho zá­ko­na trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 6 ro­kov a 6 me­sia­cov, na vý­kon kto­ré­ho kaž­dé­ho z nich pod­ľa § 48 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu so stred­ný­mi stup­ňom strá­že­nia. Pod­ľa § 65 ods. 1, ods. 3 Tres­tné­ho zá­ko­na mu ulo­žil trest vy­hos­te­nia v tr­va­ní 10 ro­kov,

 

Kraj­ský súd v Nit­re (ďa­lej len kraj­ský súd) roz­sud­kom z 20. sep­tem­bra 20111, sp. zn. 1 To 50/2011, na od­vo­la­nie ob­vi­ne­ných  pod­ľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zru­šil roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Nit­ra (ďa­lej len ok­res­ný súd) zo 4. jú­la 2011, sp. zn. 2T 94/2010, vo vý­ro­koch o tres­toch tý­ka­jú­cich sa ob­ža­lo­va­ných N.H.D. a T.D.C.

            Pod­ľa § 322 ods. 3 Tr. por. tým­to ob­ža­lo­va­ným ulo­žil pod­ľa § 172 ods. 2 Tr. zák., pos­tu­pom pod­ľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., za pou­ži­tia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., kaž­dé­mu sa­mos­tat­ne trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 6 (šesť) ro­kov ne­pod­mie­neč­ne.

            Pod­ľa § 48 ods. 4 Tr. zák. oboch ob­ža­lo­va­ných na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy za­ra­dil do ús­ta­vu na vý­kon tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy s mi­ni­mál­nym stup­ňom strá­že­nia.

Pod­ľa § 65 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. ulo­žil kaž­dé­mu ob­ža­lo­va­né­mu sa­mos­tat­ne trest vy­hos­te­nia na 10 (de­sať) ro­kov.

Pod­ľa § 319 Tr. por. od­vo­la­nia ob­ža­lo­va­ných R.M., nar. X. a P.M., nar. X. za­mie­tol, pre­to­že zis­til, že nie sú dô­vod­né.

Pro­ti roz­sud­ku kraj­ské­ho sú­du po­dal do­vo­la­nie ob­vi­ne­ný R.M. po­da­ním ob­haj­cu do­ru­če­ným ok­res­né­mu sú­du 31. jú­la 2013.

Ako práv­ny dô­vod do­vo­la­nia up­lat­nil dô­vod uve­de­ný v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a dô­vod uve­de­ný v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

 „Do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vi­dí do­vo­la­teľ v tých­to okol­nos­tiach :

 

1. Nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku z poh­ľa­du us­ta­no­ve­ní § 172 a § 173 Tr. zák.

V pred­met­nej tres­tnej ve­ci je zá­ver o vi­ne pos­ta­ve­ný na práv­nej kva­li­fi­ká­cii skut­ku pod­ľa § 172 Tr. zák., pri­čom sku­tok sa tý­ka za­is­te­nia ži­vých ras­tlín ko­no­pe a ten­to sku­tok
je pot­reb­né pre­to práv­ne po­sú­diť pod­ľa § 173 Tr. zák.2. Nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia z poh­ľa­du us­ta­no­ve­nia § 125 a § 126 Tr. zák.

 

Vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním ne­bo­lo preu­ká­za­né, že by sa do­vo­la­teľ do­pus­til spá­chania skut­ku vo väč­šom roz­sa­hu.

Hod­no­ta za­is­te­nej dro­gy ne­bo­la bez akých­koľ­vek lo­gic­ky od­ôvod­ne­ných po­chyb­nos­tí preu­ká­za­ná.

Z vy­čís­le­nia hod­no­ty za­is­te­nej dro­gy Ná­rod­nou proti­dro­go­vou jed­not­kou zo dňa
6. sep­tem­bra 2010 vy­plý­va, že hod­no­ta dro­gy v ňom uve­de­ná pla­tí iba za pred­pok­la­du,
že množ­stvo dro­gy pre­dá­va­né na čier­nom tr­hu ako dáv­ka zod­po­ve­dá ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vej dáv­ke dro­gy uve­de­nej v žia­dos­ti vy­šet­ro­va­te­ľa.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že hod­no­ta dro­gy je ur­če­ná správ­ne iba za pred­pok­la­du, že to, čo za dáv­ku po­va­žu­je KEÚ PZ je to­tož­né s tým, čo sa ako dáv­ka pre­dá­va na čier­nom tr­hu
za su­mu uve­de­nú vo vy­jad­re­ní NPJ, čo do­ka­zo­va­nie na hlav­nom po­jed­ná­va­ní ne­potvr­di­lo.

Rov­na­ko je nep­reu­ká­za­né, že by do­vo­la­teľ mal úmy­sel dro­gu pre­dá­vať po dáv­kach, ne­vyp­lý­va to z pro­ces­ne vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia.

Hod­no­ta dro­gy ur­če­ná pod­ľa dá­vok je iná, než hod­no­ta dro­gy, kto­rá sa pre­dá­va
v iných množ­stvách (pou­ka­zu­jem na vý­po­veď Ing. M.Š. za NPJ na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 11. mar­ca 2011).

 

3. Nes­práv­na práv­na kva­li­fi­ká­cia z poh­ľa­du us­ta­no­ve­nia § 138 písm. i/ Tr. zák.,
§ 129 ods. 2 Tr. zák. a § 15 Tr. zák.

Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia ne­vyp­lý­va­jú sku­toč­nos­ti, kto­ré by od­ôvod­ňo­va­li zá­ver,
že ob­ža­lo­va­ní tvo­ri­li or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu, pre­to­že cel­kom chý­ba preu­ká­za­nie za­vi­ne­nia
vo vzťa­hu k to­mu­to zna­ku skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu.

Do­vo­la­cí dô­vod pod­ľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

KEÚ PZ pou­žil ako zá­klad pre svo­je vý­poč­ty a zá­ve­ry v zna­lec­kom po­sud­ku KEÚ PZ, č.p. PPZ-8332/KEU-BA-EXP-2010, zo dňa 10. augus­ta 2010 vzor­ky, kto­ré ne­bo­li za­bez­pe­če­né od­bor­ným spô­so­bom, nie je mož­né ove­riť správ­nosť ich vý­be­ru a te­da ne­mož­no zna­lec­ký po­su­dok pres­kú­mať, je to dô­kaz ne­zá­kon­ný.

Na zá­kla­de uve­de­né­ho ob­vi­ne­ný navr­hu­je na­pad­nu­tý roz­su­dok pre po­ru­še­nie zá­ko­na v je­ho nep­ros­pech v ním uve­de­ných us­ta­no­ve­niach zru­šiť a pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec pri­ká­zať kraj­ské­mu sú­du na opä­tov­né pre­ro­ko­va­nie a roz­hod­nu­tie.

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky (ďa­lej len naj­vyš­ší súd) ako do­vo­la­cí súd
(§ 377 Tr. por.) vec pred­bež­ne pres­kú­mal (§ 378 Tr. por.) a zis­til, že nie je dô­vod
na od­miet­nu­tie do­vo­la­nia z for­mál­nych dô­vo­dov § 382 písm. a/, písm. b/ ale­bo písm. d/
až písm. f/ Tr. por.

V sú­vis­los­ti s okol­nos­ťou up­lat­ňo­va­nou z dô­vo­du uve­de­né­ho v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. zis­til, že jej up­lat­ne­niu neb­rá­ni pre­káž­ka neup­lat­ne­nia tej­to okol­nos­ti už v pô­vod­nom ko­na­ní (§ 371 ods. 4 Tr. por.).

Zá­ro­veň však do­vo­la­cí súd zis­til, že je zrej­mé, že nie sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 Tr. por.

K ná­miet­ke nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie z poh­ľa­du us­ta­no­ve­ní § 172 a § 173 Tres­tné­ho zá­ko­na

Okol­nosť, že za­is­te­né ras­tli­ny ko­no­pe ne­bo­li do­po­siaľ up­ra­ve­né do po­do­by su­ši­ny, pou­ži­teľ­nej na ap­li­ká­ciu dro­gy faj­če­ním, nes­po­chyb­ňu­je cha­rak­ter dot­knu­té­ho ma­te­riá­lu ako omam­nej lát­ky a psy­chot­rop­nej plát­ky v zmys­le § 2 ods. 1 a ods. 2 zá­ko­na čís­lo 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov. Vý­rok roz­sud­ku špe­ci­fi­ku­je po­čet a hmot­nosť ras­tlín a ich sa­de­níc, prie­mer­nú kon­cen­trá­ciu účin­nej lát­ky THC v nich, ako aj spô­so­bi­losť na vý­ro­bu dro­gy vo vy­čís­le­nom množ­stve ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok. Ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) sú v na­pos­le­dy ozna­če­nom zá­ko­ne vý­slov­ne uve­de­né v zoz­na­me omam­ných lá­tok v I. sku­pi­ne a lát­ka THC, che­mic­ky tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­ly, je v ňom vý­slov­ne uve­de­ná v zoz­na­me psy­chot­rop­ných lá­tok I. sku­pi­ny.

 

Bo­lo by pre­to kva­li­fi­kač­ne nes­práv­ne ne­po­sú­diť zis­te­ný sku­tok pod­ľa § 172 Tres­tné­ho zá­ko­na a po­sú­diť ho pod­ľa § 173 Tres­tné­ho zá­ko­na, ako to navr­hu­je do­vo­la­teľ, ale aj pou­žiť us­ta­no­ve­nie § 173 Tres­tné­ho zá­ko­na na kva­li­fi­ká­ciu či­nu pa­ra­lel­ne. Za­do­vá­že­nie pred­me­tov ur­če­ných na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu dro­gy je v tom­to kon­texte kon­zu­mo­va­né a kva­li­fi­kač­ne pok­ry­té pou­ži­tím us­ta­no­ve­nia § 172 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto­ré pos­ky­tu­je dot­knu­té­mu spo­lo­čen­ské­mu zá­uj­mu pri­már­nu ochra­nu - to sa v pre­jed­ná­va­nej ve­ci tý­ka vy­ku­ro­va­cích, os­vet­ľo­va­cích a od­sá­va­cích sys­té­mov, uve­de­ných vo vý­ro­ku roz­sud­ku. Pre­to nej­de o jed­no­čin­ný sú­beh tres­tných či­nov (k to­mu poz­ri aj roz­hod­nu­tie 4 pub­li­ko­va­né v Zbier­ke sta­no­vísk Naj­vyš­šie­ho sú­du a roz­hod­nu­tí sú­dov Slo­ven­skej re­pub­li­ky čias­tka 1/2013). 

 

Up­lat­ne­ná ná­miet­ka je te­da ne­dô­vod­ná.

K ná­miet­ke nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie z poh­ľa­du us­ta­no­ve­nia § 125 a § 126 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Čo sa tý­ka väč­šie­ho roz­sa­hu či­nu (§ 172 ods. 2 písm. e/ Tres­tné­ho zá­ko­na) od­vo­de­nú od hod­no­ty dro­gy, tá­to hod­no­ta je vo vý­ro­ku roz­sud­ku sú­du pr­vé­ho stup­ňa kon­šta­to­va­ná (10 140,90 eur). To kva­li­fi­kač­ne zod­po­ve­dá us­ta­no­ve­niu § 125 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Úva­hy, kto­rý­mi súd na pod­kla­de zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia k ta­ké­mu zis­te­niu dos­pel, nie sú v do­vo­la­com ko­na­ní pres­kú­ma­teľ­né, na­koľ­ko pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tres­tné­ho po­riad­ku do­vo­la­cí súd ne­mô­že zis­te­ný sku­tok skú­mať a me­niť.

Nie je spo­chyb­ne­ná hod­no­ta dro­gy od­vo­de­ná od poč­tu ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vých dá­vok.

Vo vzťa­hu k vy­ššie uve­de­né­mu je pot­reb­né za­ujať sta­no­vis­ko, že pri ap­li­ká­cii § 172 Tr. zák. je té­za o tzv. „veľ­koob­chod­nej“ ce­ne dro­gy, pre­dá­va­nej vo väč­šom množ­stve
(nie po dáv­kach), zá­sad­ne nes­práv­na.

 Pri tres­tnop­ráv­nom pos­ti­hu vý­ro­by, pre­cho­vá­va­nia a ob­cho­do­va­nia s omam­ný­mi lát­ka­mi, psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi, jed­mi a pre­kur­zor­mi, ok­rem neop­ráv­ne­né­ho pre­cho­vá­va­nia

pre vlas­tnú pot­re­bu, je zoh­ľad­ne­ný účel tej­to ne­le­gál­nej čin­nos­ti, resp. sú­bo­ru na se­ba nad­vä­zu­jú­cich čin­nos­tí. Tým je ma­jet­ko­vý pros­pech, v ko­neč­nom dôs­led­ku ne­do­siah­nu­teľ­ný bez fy­zic­kej ap­li­ká­cie dot­knu­tej lát­ky jej kon­co­vý­mi uží­va­teľ­mi.

 Roz­sah či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. nie je zá­vis­lý na pos­ta­ve­ní pá­cha­te­ľa ako vý­rob­cu, pre­daj­cu, ale­bo na je­ho za­ra­de­ní v re­ťaz­ci pre­da­ja omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky, je­du ale­bo pre­kur­zo­ra (ďa­lej len dro­ga). Kvan­ti­fi­ká­cia  roz­sa­hu či­nu zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom). V tom­to zmys­le ne­mož­no zoh­ľad­niť niž­šiu ce­nu pri pr­vot­nom za­do­vá­že­ní dro­gy od jej vý­rob­cu spros­tred­ko­va­teľ­ským me­dzič­lán­kom až po jej fi­nál­nu do­dáv­ku kon­zu­men­to­vi.

 Roz­sah či­nu ur­če­ný vy­ššie uve­de­ným spô­so­bom sa vzťa­hu­je na všet­ky for­my ak­tív­nej a pa­sív­nej ma­ni­pu­lá­cie s dro­gou, uve­de­né v § 172 ods. 1 Tr. zák.

 Up­lat­ne­ná ná­miet­ka je te­da ne­dô­vod­ná.

V ďal­ších čas­tiach od­ôvod­ne­nia uz­ne­se­nia sa NS SR vy­rov­nal s ná­miet­kou  nes­práv­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie z poh­ľa­du us­ta­no­ve­nia § 138 písm. i/ Tr. zák., § 129 ods. 2 Tr. zák. a § 15 Tr. zák. aj s ná­miet­kou zod­po­ve­da­jú­cou do­vo­la­cie­mu dô­vo­du pod­ľa § 371
ods. 1 písm. g/ Tr. por. so zá­ve­rom, že nie sú dô­vod­né (str. 10 – 11 uz­ne­se­nia).

 

B.

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky uz­ne­se­ním z 13. feb­ruára 2013, sp. zn. 3 Tdo 43/2012, v tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho N.H.T. pre obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nia a ob­cho­do­va­nia s ni­mi pod­ľa § 173 ods. 1 ods. 4. zák., ve­de­nej na Ok­res­nom sú­de Tr­na­va pod sp. zn.  5T 25/2010, o do­vo­la­ní, kto­ré v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho po­dal ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky pro­ti uz­ne­se­niu Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve z 29. sep­tem­bra 2011, sp.zn.  6 To 35/2011, roz­ho­dol, že pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por. do­vo­la­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa od­mie­ta.

V od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia, v čas­tiach re­le­van­tných vo vzťa­hu k pred­met­né­mu práv­ne­mu prob­lé­mu, ok­rem iné­ho uvie­dol:

Roz­sud­kom Ok­res­né­ho sú­du Tr­na­va z 29. ap­rí­la 2011, sp. zn. 5T 25/2010, bol ob­vi­ne­ný N.H.T. uz­na­ný za vin­né­ho z obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 173 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Kon­krét­ne na tom skut­ko­vom zá­kla­de,

 

že od pres­ne ne­zis­te­nej do­by do 6. no­vem­bra 2009 v ob­ci N., okr. Š. v mies­tnos­tiach ro­din­né­ho do­mu č. X. neop­ráv­ne­ne pes­to­val naj­me­nej 386 ku­sov ras­tlín ze­le­nej far­by ro­du Can­na­bis s prie­mer­nou vý­škou do 100 cm o cel­ko­vej hmot­nos­ti 151 kg v štá­diu roz­vi­nu­té­ho ve­ge­tač­né­ho vý­vo­ja na pes­to­va­nie kto­rých mal vy­tvo­re­ný špe­ciál­ny vy­ku­ro­va­cí os­vet­ľo­va­cí a od­sá­va­cí sys­tém, pri­čom zna­lec­kým skú­ma­ním bo­lo zis­te­né, že pred­met­né ras­tli­ny ro­du Can­na­bis ob­sa­hu­jú 10,2 % hmot­nos­tných THC, kto­ré zod­po­ve­dá 77 820 – 228 850 ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vým dáv­kam omam­nej lát­ky, kto­rých cel­ko­vá hod­no­ta pred­sta­vu­je na čier­nom tr­hu su­mu 256 806 € až 1 144 250 €, pri­čom ras­tli­ny ro­du Can­na­bis sú v zmys­le zá­ko­na
č. 139/1998 Z.z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a pre­kur­zo­rov a v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­ra­de­né do pr­vej sku­pi­ny omam­ných lá­tok.

            Za to bol ob­vi­ne­né­mu N.H.T. pod­ľa § 173 ods. 4 Tr. zák. s pou­ži­tím § 36 písm. j/,
§ 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. ulo­že­ný trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re šesť ro­kov.

            Pod­ľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd ob­vi­ne­né­ho na vý­kon tres­tu za­ra­dil do ús­ta­vu s maximál­nym stup­ňom strá­že­nia.

            Pod­ľa § 65 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. mu súd ulo­žil aj trest vy­hos­te­nia z úze­mia Slo­ven­skej re­pub­li­ky na de­sať ro­kov.

            Uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve z 29. sep­tem­bra 2011, sp. zn. 6To 35/2011, bo­lo od­vo­la­nie kraj­ské­ho pro­ku­rá­to­ra pod­ľa § 319 Tr. por. za­miet­nu­té.

 

            Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu kraj­ské­ho sú­du po­dal ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky do­vo­la­nie v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho N.H.T. do­vo­la­nie od­ôvod­nil pou­ka­zom na us­ta­no­ve­nie § 371 ods. 1 písm. i/ ako aj písm. h/ Tr. por. Kon­krét­ne, že na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie kraj­ské­ho sú­du je pod­ľa je­ho ná­zo­ru za­lo­že­né na nes­práv­nom práv­nom po­sú­de­ní zis­te­né­ho skut­ku (do­vo­la­cí dô­vod v zmys­le § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.) a od­vo­la­cí súd ulo­žil ob­vi­ne­né­mu trest mi­mo zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by (do­vo­la­cí dô­vod v zmys­le § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.).

Obom sú­dom vy­tý­ka, že sa pri svo­jom roz­ho­do­va­ní dos­ta­toč­ne ne­zao­be­ra­li otáz­kou,
či ras­tli­ny ro­du Can­na­bis v sta­ve, v akom bo­li za­is­te­né, nie sú už sa­mé o se­be omam­nou lát­kou v zmys­le § 130 ods. 5 Tr. zák. Nes­práv­ne ich po­sú­di­li len ako pred­met ur­če­ný k vý­ro­be omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok v zmys­le § 173 Tr. zák. Ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor za­stá­va ná­zor, že jed­no­du­ché vy­pes­to­va­nie ta­kých­to ras­tlín, kto­ré slú­žia k ne­do­vo­le­nej vý­ro­be je­du, omam­nej ale­bo psy­chot­rop­nej lát­ky, je za­do­vá­že­ním pred­me­tu k ne­do­vo­le­nej vý­ro­be je­du ale­bo ta­kej­to lát­ky v zmys­le § 173 ods. 1 Tr. zák. len vte­dy, po­kiaľ už sa­mot­ná vy­pes­to­va­ná ras­tli­na nie je ta­kou lát­kou. V prí­pa­de, že by už sa­mot­ná ras­tli­na bo­la omam­nou, resp. psy­chot­rop­nou lát­kou, jej vy­pes­to­va­nie je pot­reb­né po­va­žo­vať za za­do­vá­že­nie v zmys­le § 172 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že za­is­te­né ze­le­né ras­tli­ny ro­du Can­na­bis (ko­no­pa) sú v zmys­le § 2 ods. 1 zá­ko­na Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 139/1998 Z.z., o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov za­ra­de­né do I. sku­pi­ny omam­ných lá­tok. Ko­no­pa má mier­ne účin­ky se­da­tív­ne, anal­ge­tic­ké a ha­lu­ci­no­gén­ne, kto­rých no­si­te­ľom je lát­ka tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­nol (THC). V za­is­te­nom ras­tlin­nom ma­te­riá­li ana­lý­zou sa potvr­di­lo 10,2 % hmot­nos­tných THC. Ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho tak napl­ni­lo zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

 

            Za trest­ný čin pod­ľa § 172 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. zá­kon us­ta­no­vu­je trest od­ňa­tia slo­bo­dy od 20 do 25 ro­kov.

Trest od­ňa­tia slo­bo­dy ulo­že­ný ob­vi­ne­né­mu N.H.T. vo vý­me­re šesť ro­kov je pod­ľa ná­zo­ru ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra ulo­že­ný mi­mo zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej tres­tnej sadz­by.

 

            Na zá­kla­de uve­de­ných sku­toč­nos­tí ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky navr­hol, aby Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky pod­ľa § 386 ods. 1 Tr. por. vy­slo­vil, že prá­vop­lat­ným uz­ne­se­ním Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve z 29. sep­tem­bra 2011, sp. zn. 6To 35/2011, bol po­ru­še­ný zá­kon v us­ta­no­ve­niach § 173 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a § 319 Tr. por. v pros­pech ob­vi­ne­né­ho N.H.T.  Pod­ľa § 386 ods. 2 Tr. por., aby na­pad­nu­té uz­ne­se­nie v ce­lom roz­sa­hu zru­šil a pod­ľa § 388 ods. 1 Tr. por. pri­ká­zal to­mu­to kraj­ské­mu sú­du, aby vec v pot­reb­nom roz­sa­hu zno­vu pre­ro­ko­val a roz­ho­dol.

 

            Z pí­som­né­ho vy­jad­re­nia ob­vi­ne­né­ho N.H.T., k pred­met­né­mu do­vo­la­niu ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, po­da­né­ho pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu Mgr. K.V., ad­vo­ká­ta v T., vy­plý­va, že s ná­miet­ka­mi do­vo­la­te­ľa ne­súh­la­sí. Pod­ľa ná­zo­ru ob­vi­ne­né­ho, roz­ho­du­jú­cou sku­toč­nos­ťou pre práv­nej po­sú­de­nie pred­met­né­ho skut­ku, je od­po­veď na otáz­ku, či ras­tli­ny ro­du Can­na­bis sto­ja­ce na ko­re­ni v ča­se pred ich zbe­rom a ďal­ším spra­co­va­ním sú už omam­ný­mi ale­bo psy­chot­rop­ný­mi lát­ka­mi v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 172 Tr. zák., ale­bo sú pred­me­tom ur­če­ným na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu ta­kej­to lát­ky v zmys­le us­ta­no­ve­nia § 173 Tr. zák. rov­na­ko dô­le­ži­tou je od­po­veď na otáz­ku, či sa­mot­né pes­to­va­nie ras­tlín Can­na­bis napĺňa zá­kon­ný znak „za­do­vá­že­nia“ ako jed­nej z fo­riem spá­chania niek­to­ré­ho z uve­de­ných tres­tných či­nov.

            Pri ak­cep­tá­cii ná­zo­ru ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, že ras­tli­ny ro­du Can­na­bis sto­ja­ce na ko­re­nie sú už omam­nou, resp. psy­chot­rop­nou lát­kou, sta­či­lo by po­ží­vať tú­to ras­tli­nu pria­mo na mies­te s ha­lu­ci­no­gén­ny­mi účin­ka­mi i bez ďal­šie­ho spra­co­va­nia obe­ra­ním ši­šiek, lís­tkov, su­še­ním, prí­pad­ne extra­ho­va­ním v inej lát­ke.

            Ok­res­ný súd, tak ako aj od­vo­la­cí súd, správ­ne kva­li­fi­ko­va­li ko­na­nie ob­vi­ne­né­ho
ako trest­ný čin v zmys­le § 173 ods. 4 Tr. zák.

 

Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky ako súd do­vo­la­cí (§ 377 Tr. por.), na zá­kla­de po­da­né­ho do­vo­la­nia zis­til, že je prí­pus­tné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bo­lo po­da­né oso­bou op­ráv­ne­nou (§ 369 ods. 2 písm. a/ Tr. por.), za spl­ne­nia us­ta­no­ve­nia § 373 ods. 2 Tr. por.,
na mies­te a zá­kon­nej le­ho­te, v kto­rej mô­že ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor po­dať do­vo­la­nie v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.).

            Sú­čas­ne ale zis­til, že po­da­né do­vo­la­nie je pot­reb­né od­miet­nuť na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por., le­bo je zrej­mé, že nie sú spl­ne­né dô­vo­dy do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/, písm. h/ Tr. por., ako sa myl­ne dom­nie­val ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

            V tej­to sú­vis­los­ti Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky kon­šta­tu­je, že tak ako na to správ­ne pou­ka­zu­je ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky, uve­de­né ras­tli­ny sú v zmys­le oso­bit­né­ho zá­ko­na za­ra­de­né do pr­vej sku­pi­ny omam­ných lá­tok. Tá­to sku­toč­nosť ale sa­ma o se­be ne­mô­že od­ôvod­ňo­vať kva­li­fi­ká­ciu pred­met­né­ho skut­ku ako obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu ne­do­vo­le­nej vý­ro­by omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok, je­dov ale­bo pre­kur­zo­rov, ich dr­ža­nie a ob­cho­do­va­nie s ni­mi pod­ľa § 172 Tr. zák. len pre­to, že sa­mot­ná ras­tli­na na ko­re­ni ob­sa­hu­je tú­to lát­ku, ako to tvr­dí ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor Slo­ven­skej re­pub­li­ky v do­vo­la­ní. Uve­de­né tvr­de­nie by bo­lo ak­cep­to­va­teľ­né v prí­pa­de kon­zu­má­cie sa­mot­nej ras­tú­cej ras­tli­ny ako dro­gy. Zís­ka­nie po­ží­va­teľ­nej (uží­va­teľ­nej) dro­gy z tej­to ras­tli­ny, ale pred­pok­la­dá ďal­šie tech­no­lo­gic­ké spra­co­va­nie zre­za­ním z ko­re­ňa, su­še­ním, resp. vy­lú­ho­va­ním. Pri­tom pre zís­ka­nie účin­nej dro­gy mu­sí su­ši­na ob­sa­ho­vať viac ako 0,3 per­cen­ta tet­ra­hyd­ro­ka­na­bi­no­lu – THC.

 

            Za tých­to okol­nos­tí správ­ne oba sú­dy us­tá­li­li, že „ras­tli­ny ze­le­nej far­by ro­du Can­na­bis s prie­mer­nou vý­škou do 100 cm v štá­diu roz­vi­nu­té­ho ve­ge­tač­né­ho vý­vo­ja“ sú pred­me­tom ur­če­ným na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky v zmys­le us­ta­no­ve­nia
§ 173 Tr. zák.

 

            V ko­neč­nom dôs­led­ku aj roz­sah tej­to tres­tnej čin­nos­ti nie je z hľa­dis­ka práv­ne­ho hod­no­te­nia ur­čo­va­ný poč­tom ras­tlín ale­bo ich vá­hou ale poč­tom dá­vok, kto­rý by sa dal z tých­to ras­tlín „vy­ro­biť“ a nás­led­ným vý­poč­tom vy­čís­le­ným v pe­ňaž­nej su­me pod­ľa ak­tuál­nej ce­ny „na čier­nom tr­hu“. Už sa­mot­né roz­pä­tie množ­stva dá­vok us­tá­le­né zna­lec­kým po­sud­kom (77 820 – 228 850 dá­vok) na­priek zná­me­mu poč­tu a vá­ho­vé­mu množ­stvu ras­tlín i ob­sa­hu THC v nich preu­ka­zu­je, že bez fi­nál­nej „dáv­ky“ zís­ka­nej pro­ce­som ďal­šie­ho spra­co­va­nia tej­to ras­tli­ny sa roz­sah tres­tnej čin­nos­ti po­hy­bu­je len v ro­vi­ne od­ha­du. Aj tá­to sku­toč­nosť sved­čí zá­ve­ru, že v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de ma­la ras­tli­na cha­rak­ter „pred­me­tu ur­če­né­ho na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu omam­nej lát­ky, psy­chot­rop­nej lát­ky“ a nie sa­mot­nej ta­kej­to lát­ky.

 

            Vzhľa­dom k to­mu, že naj­vyš­ší súd ne­zis­til exis­ten­ciu do­vo­la­cie­ho dô­vo­du vzťa­hu­jú­ce­ho sa k práv­nej kva­li­fi­ká­cii pred­met­né­ho skut­ku, lo­gic­ky sa už ne­zao­be­ral ďal­ším do­vo­la­cím dô­vo­dom, le­bo ten­to sa stal bez­pred­met­ným. Bez­pred­met­ným pre­to,
le­bo pr­vos­tup­ňo­vý súd ulo­žil ob­vi­ne­né­mu T., trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod­ľa § 173 ods. 4
Tr. zák. za zá­ko­nu zod­po­ve­da­jú­cej ap­li­ká­cie us­ta­no­ve­nia o mi­mo­riad­nom zní­že­ní tres­tu pod­ľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Do­vo­la­cia ná­miet­ka ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky by bo­la dô­vod­ná v prí­pa­de, ak by súd uk­la­dal ob­vi­ne­né­mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy pod­ľa § 172 ods. 4 Tr. zák., tak­že pri mi­mo­riad­nom zní­že­ní toh­to tres­tu by mu­sel ap­li­ko­vať us­ta­no­ve­nie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. So zre­te­ľom na už kon­šta­to­va­né, pre ta­ký­to pos­tup ne­bol zá­kon­ný dô­vod.

 Keď­že v po­su­dzo­va­nej ve­ci ne­bo­li spl­ne­né pod­mien­ky do­vo­la­nia pod­ľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. ani písm. h/ Tr. por., Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky bez pres­kú­ma­nia ve­ci po­da­né do­vo­la­nie na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí od­mie­tol pod­ľa § 382 písm. c/ Tr. por.

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia