Úvod:
Nižšie v texte je naskenované uznesenie o vznesení obvinenia, ktorým došlo k obvineniu prokurátora JUDr. Vasila Špirka. Toto uznesenie ma zaujalo ako bývalého prokurátora, nakoľko je pozoruhodné tým, že došlo k vzneseniu obvinenia za skutok, ktorý zjavne nevykazuje znaky stíhaného trestného činu ako aj tým, že k vzneseniu obvinenia došlo až “príliš ľahko”.
Vzhľadom k tomu, že problematika výkladu znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je často pomerne komplikovaná (napríklad výklad pojmu “právomoc verejného činiteľa”, pri ktorom možno oprávnene pochybovať, či pod tento pojem možno zaradiť aj spisovanie trestného oznámenia prokurátorom, pretože tu absentuje akýkoľvek prvok moci a rozhodovania) nemôže byť na škodu veci ak na podklade skutkových okolností uvedených v uznesení o vznesení obvinenia uvediem niektoré právne argumenty k výkladu tohto trestného činu.
Právnu kvalifikáciu ako aj právnu argumentáciu spomínam najmä preto, že v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia sa nenachádza nič, čo by sa dalo považovať za právne úvahy vyšetrovateľa. Už len z tohto dôvodu si unesenie o vznesení obvinenia zaslúži kritiku, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.
Len pre úplnosť by som chcel uviesť, že na záver o tom, že skutok tak ako bol formulovaný v uznesení o vznesení obvinenia nevykazuje znaky skutkovej podstaty stíhaného trestného činu nie je potrebná znalosť spisu, nakoľko z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že bolo vydané len na podklade trestného oznámenia obvineného a jeho obhajcu. Táto okolnosť stojí za povšimnutie, pretože bežne sa v praxi takéto trestné oznámenia na dozorových prokurátorov najskôr preverujú v rámci predprípravného konania, prípadne po začatí trestného stíhania vo veci.
Vzhľadom k tomu že neviem ako sa skutok skutočne stal, vychádzal som pri právnej argumentácii z toho, že sa skutok stal tak ako bol formulovaný v uznesení o vznesení obvinenia.
K znakom skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa:
1/ „úmysel spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“.
Zo znenia skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je zrejmé, že na jej naplnenie nestačí len to, ak sa verejný činiteľ dopustí konaní uvedených v písmenách a) až c) predmetného ustanovenia, ale je nevyhnutné, aby naplnil aj ďalší základný znak, ktorý je uvedený v návetí ustanovenia § 326 ods. 1 Tr. zák. a ktorý spočíva v tom, že verejný činiteľ sa dopustí konaní uvedených v písmenách a) až c) v úmysle (pohnútke) „spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“.
Tento záver vyplýva aj z judikatúry (R 39/2001), podľa ktorej na naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nestačí zistenie, že špeciálny subjekt – verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný (a samozrejme musí byť súčasťou skutku, ktorý sa obvinenému kladie za vinu).
Z uvedeného vyplýva, že ani prípadné úmyselné porušenie zákona zo strany verejného činiteľa nie je trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. pokiaľ nebolo vedené v úmysle spôsbiť inému škodu, respektíve zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, prípadne, ak z porušenia zákonnej povinnosti zo strany verejného činiteľa reálne nemôže dôjsť k takémuto ohrozeniu, t. j. ak porušenie zákonnej povinnosti zo strany verejného činiteľa nie je spôsobilým prostriedkom na spôsobenie takéhoto ohrozenia.
Uvedené platí aj opačne. Napríklad ak by aj verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu (ujmu), avšak nekonal by v rozpore so zákonom, nemohlo by ísť o spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák.
Tak ako každý znak základnej skutkovej podstaty aj znak v úmysle „spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“ musí mať svoj odraz v tzv. skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia.
Z tzv. skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia možno vyvodzovať, že naplnenie tohto znaku základnej skutkovej podstaty má byť videné v tom, že obvinený „si bol vedomý možnosti vzniku ujmy na právach iných osôb zmienených v obsahu zápisnice o trestnom oznámení, ktoré vyplývajú najmä z článku 19 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka“.
V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že článok 19 Ústavy SR v spojení s § 11 Občianskeho zákonníka chráni pomerne široké spektrum osobnostných práv a to právo za zachovanie
- ľudskej dôstojnosti
- osobnej cti
- dobrej povesti
- ochranu mena
- pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života
- právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe
- právo na ochranu prejavov osobnej povahy.
Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia sa nedá zistiť aké konkrétne osobnostné právo (uvedené vyššie) osôb zmienených v obsahu zápisnice o trestnom oznámení mohlo byť konaním obvineného zasiahnuté. V tomto smere je skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia absolútne nekonkrétna, pretože znak skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa uvedený v návetí ustanovenia § 326 ods. 1 Tr. zák. musí byť vyjadrený konkrétnymi skutkovými okolnosťami a nie len všeobecným právnym odkazom na článok Ústavy SR, či ustanovenie Občianského zákonníka.
Pokiaľ sa možnosť zásahu do bližšie nekonkretizovaného osobnostného práva dáva v uznesení o vznesení obvinenia do súvislosti s tým, že mohol byť zverejnený obsah zápisnice o trestnom oznámení, tak je nutné uviesť, že žiadne zákonné ustanovenie nezakazuje oznamovateľovi, aby zverejnil obsah svojho trestného oznámenia (a je bez významu, či ide o písomné trestné oznámenie, respektíve oznámenie, ktoré je súčasťou zápisnice). Ak by teda v danej trestnej veci poškodený, prípadne jeho právny zástupca zverejnili obsah trestného oznámenia, tak by celkom určite nekonali protiprávne, pretože išlo o trestné oznámenie poškodeného, ktorý má právo disponovať zápisnicou o svojom trestnom oznámení a nič mu nezakazuje, aby zverejnil údaj o tom, že podal trestné oznámenie, prípadne, aby zverejnil aj celý obsah trestného oznámenia. Len pre úplnosť treba dodať, že možnosť podať trestné oznámenie je právom fyzickej osoby a samotný fakt využitia tohto práva nemôže byť považovaný za protiprávne konanie a to ani vtedy nie ak sa rozhodne využitie tohto svojho práva medializovať.
Za zásah do osobnostných práv osoby uvedenej v trestnom oznámení (napríklad zásah do dobrého mena, či dobrej povesti) preto môže v takýchto prípadoch dôjsť len vtedy, ak by sa obsah trestného oznámenia ukázal ako nepravdivý (zásahom do osobnosti fyzickej osoby môže byť totiž len rozširovanie nepravdivých alebo zmätočných informácií, ktoré odporujú skutočnosti). V takýchto prípadoch by prichádzalo do úvahy aj vyvodzovanie trestnej zodpovednosti oznamovateľa napríklad za spáchanie trestného činu krivého obvinenia.
Orgán činný v trestnom konaní, ktorý spisuje trestné oznámenie pritom neručí za jeho obsahovú správnosť, či pravdivosť údajov poskytovaných oznamovateľom. Jeho úlohou je len zachytiť obsah trestného oznámenia do zápisnice a vykonať procesné úkony, aby došlo k rozhodnutiu o trestnom oznámení. Práve postup po prijatí trestného oznámenia slúži na to, aby sa údaje uvedené v trestnom oznámení preverili a zistila sa ich pravdivosť, či relevantnosť z hľadiska trestného práva.
Z uvedeného vyplýva, že zásah do osobnostných práv (v zmysle článku 19 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka) osoby uvedenej v trestnom oznámení môže nastať reálne iba vtedy, pokiaľ by údaje uvedené v trestnom oznámení boli nepravdiové, t. j. len v príčinnej súvislosti s nepravdivosťou obsahu podaného trestného oznámenia. Iba za takýchto okolností môže nastať napríklad poškodenie dobrého mena, či osobnej cti osoby uvedenej v trestnom oznámení.
V žiadnom prípade teda nemohlo prísť k zásahu do osobnostných práv osoby uvedenej v trestnom oznámení konaním obvineného, nakoľko ten v postavení orgánu činného v trestnom konaní len spísal údaje poskytované poškodeným do zápisnice o trestnom oznámení, čo bola jeho povinnosť v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por. (zásada legality). V tomto smere je možné poukázať aj na judikatúru (napríklad stanovisko občianskeho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.04.2010 – R 54/2010) v zmysle ktorej ak došlo k zásahu do osobnostných práv v rámci výkonu zákonom stanovených oprávnení, respektíve povinností (napríklad postupom príslušných orgánov v konaní, ku ktorému sú zo zákona povolané) nepôjde o zásah neoprávnený.
Ak obvinený informoval poškodeného a jeho právneho zástupcu o možnosti tieto údaje zverejniť, tak ich fakticky informoval len o tom, že sú oprávnení nakladať s vlastným trestným oznámením a to aj tak, že ho poskytnutú na oboznámenie verejnosti. Opätovne je nutné pripomenúť, že žiadny zákon nezakazuje oznamovateľovi, aby informoval kohokoľvek a akokoľvek o tom, že podal trestné oznámenie a o jeho obsahu. Len zverejnenie obsahu trestného oznámenia, samo osebe, preto nemožno považovať za také konanie ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv osôb uvedených v trestnom oznámení, pretože sa tak môže stať iba vtedy, ak údaje uvedené v trestnom oznámení budú nepravdivé. Pokiaľ teda je oznamovateľ oprávnený zverejniť obsah svojho trestného oznámenia, t. j. ak takéto konanie nie je v rozpore so zákonom, potom ani konanie prokurátora, ktorý oznamovateľa na takúto možnosť upozorní nemožno považovať za konanie contra lege.
Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia pritom vyplýva, že oznamovateľ ako aj jeho právny zástupca odmietli zverejniť obsah trestného oznámenia. Už z tohto údaju je evidentné, že tu akýkoľvek zásah do osobnostných práv osôb uvedených v trestnom oznámení neprichádzal do úvahy ani teoreticky, pretože nič verejnosti poskytnuté nebolo (a to prípadne ani nepravdivé údaje uvedené v trestnom oznámení). Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia pritom vyplýva aj to, že obvinený ako prokurátor obsah trestného oznámenia nezverejnil a ani, z pozície orgánu činného v trestnom konaní, zverejniť nemienil.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odkaz na ustanovenie § 55 zákona o prokuratúre, či § 69 Tr. por., ktorý je uvedený v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia javí ako nelogický, nakoľko predmetné ustanovenia sa týkajú práva nazerať do spisu, pričom v posudzovanej veci žiadny spis neexistoval. Existovala len zápisnica o trestnom oznámení, do ktorej má oznamovateľ právo nazerať a má právo aj na vydanie jej kópie a rovnako má právo aj na zverejnenie jej obsahu (t. j. právo na zverejnenie informácií, ktoré sám poskytol orgánom činným v trestnom konaní).
Možno preto uzatvoriť, že v danej veci nebol naplnený obligatórny znak základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. spočívajúci v „úmysle spôsobiť inému škodu“, nakoľko konanie obvineného popísané v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia nemohlo ohroziť osobnostné práva fyzických osôb uvedených v trestnom oznámení, pretože do týchto práv možno neoprávnene zasiahnuť len nepravdivosťou údajov uvedených v trestnom oznámení za ktoré zodpovedá oznamovateľ a nie prokurátor. Navyše, konanie prokurátora tu ani nebolo nelegálne, pretože on žiadne informácie o trestnom oznámení verejnosti neposkytol a neposkytol ich ani oznamovateľ, napriek tomu, že tak urobiť mohol. Ustanovenia o práve nazerať do spisu sa tu neuplatnia, pretože tu existuje len zápisnica o trestnom oznámení a prípadné zverejnenie jej obsahu neznamená vytvorenie „práva verejnosti na nazeranie do spisu“, ale znamenalo by len realizáciu práva verejnosti na informácie, ktoré by jej poskytla oprávnená osoba a to oznamovateľ, teda osoba ktorá zverejňované informácie sama orgánom činným v trestnom konaní uviedla (napokon, zverejňovanie trestných oznámení zo strany oznamovateľov je pomerne bežné a doposiaľ nikto nespochybnil legálnosť tohto postupu oznamovateľov).
Už len absencia tohoto znaku základnej skutkovej podstaty spôsobuje, že skutok, tak ako bol vymedzený v uznesení o vznesení obvinenia, nie je celkom určite trestným činom.
2/ k porušovaniu povinností stanovených zákonom a k pojmu právomoc (spisovanie zápisnice o trestnom oznámení zo strany orgánu činného v trestnom konaní nie je, samo osebe, výkonom právomoci verejného činiteľa).
Okrem skutočností uvedených v bode 1 týkajúcich sa absencie znaku „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“, je zrejmé, že konanie obvineného popísané v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia nenapĺňa ani znak uvedený v písmene a), t. j. konanie obvineného nemožno považovať za vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu.
Uznesenie o vznesení obvinenia kladie obvinenému za vinu, že „uskutočnil výsluch poškodeného v bližšie nekonkretizovanom procesnom postavení a to bez prítomnosti jeho advokáta, z ktorého si sám vyhotovoval poznámky a ktoré následne prevzal do obsahu listiny označenej ako zápisnica o trestnom oznámení, pričom poškodený nebol riadne poučený a následne obvinený sám rozviedol komplex skutkových okolností“.
V prom rade je potrebné poukázať na jednu zo základných zásad trestného konania uvedenú v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por. (tzv. zásada legality) v zmysle ktorej je prokurátor v trestnom konaní povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
Predmetná zásada legality bližšie nekonkretizuje akým spôsobom sa má alebo môže prokurátor (alebo policajt) dozvedieť o podozrení zo spáchania trestnej činnosti. Informácia o možnom spáchaní trestného činu preto môže vyplynúť aj z neformálneho rozhovoru s obvinenou osobou. V praxi je pomerne bežné, že obvinené osoby poskytujú rôzne informácie o podozrení z rôznej trestnej činnosti s rôznym stupňom dôveryhodnosti, avšak zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 5 Tr. por. stanovuje prokurátorovi jasnú povinnosť objasňovať všetky (možné) trestné činy o ktorých sa (a je bez významu z akého zdroja) dozvedel.
Vzhľadom k uvedenému sa v praxi relevantnosť poskytovanej informácie pre trestné konanie preveruje operatívne a to na podklade informatívneho rozhovoru, z ktorého si orgán činný v trestnom konaní spíše buď úradný záznam a môže konať vo veci ex offo, respektíve, sa poskytované informácie zhrnú do zápisnice o podanom trestnom oznámení.
Zo znenia skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že v prvom rade išlo o neformálny, informatívny rozhovor prokurátora s Ing. V, ktorého obsah prokurátor zachytával do počítača formou poznámok. Išlo o prvotné priblíženie sa k poskytovaným informáciám od Ing. V a preto je logické, že vyťažovaná osoba ešte nebola v konkrétnom procesnom postavení. Takýto postup nie je ničím v praxi výnimočný (už bolo uvedené vyššie, že poznámky môžu následne napríklad tvoriť obsah úradného záznamu) a nielen že nejde o konanie nelegálne, ale práve naopak, ide o konanie, ktoré je v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por., t. j. v súlade s povinnosťou prokurátora venovať sa všetkých dostupným informáciám o možnej trestnej činnosti. Pre úplnosť je nutné dodať, že žiadne ustanovenie zákona neprikazuje, aby pri operatívnom získavaní informácií bol prítomný aj advokát osoby, ktorá informácie poskytuje.
Pokiaľ uznesenie o vznesení obvinenia ďalej kladie obvinenému za vinu, že už bez prítomnosti poškodeného prevzal obsah poznámok do zápisnice o trestnom oznámení, tak je potrebné uviesť, že nie je nič nelegálne, ak prokurátor následne, už bez prítomnosti poškodeného, vyhodnocuje informácie, ktoré mu poškodený poskytol a to z pohľadu ich relevantnosti pre trestné konanie. Vzhľadom k tomu, že všetky podania (v širšom význame aj ústne) sa majú vyhodnocovať podľa ich obsahu, nie je možné považovať za protiprávne konanie skutočnosť, že obvinený, po ich vyhodnotení, dospel k záveru, že ide o oznámenie skutočností, že bol spáchaný trestný čin. Práve preto sa stali informácie poskytnuté poškodeným súčasťou zápisnice o trestnom oznámení a tým sa z Ing. V stal oznamovateľ. Nie je celkom zrejmé, čo má skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia na mysli, keď uvádza, že obvinený „rozviedol komplex skutkových okolností“, nakoľko z obsahu trestného oznámenia je zrejmé, že údaje v ňom uvedené mohol poskytnúť (poznať) len poškodený.
Napokon, zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia je zrejmé, že obvinený informoval o poskytnutých informáciách aj právneho zástupcu poškodeného, keď mu odovzdal ešte nepodpísanú zápisnicu o trestnom oznámení. Poškodený mohol teda kedykoľvek „prestať“ a nebol nikým nútený, aby sa ďalej vo veci angažoval. Rozhodol sa však inak, keď vlastnoručne svojím podpisom verifikoval údaje uvedené v zápisnici o trestnom oznámení, ktoré predtým poskytol ako neformálnu informáciu. Z uznesenia o vznesení obvinenia nevyplýva v čom konkrétnom by mal byť takýto postup nesprávny a prečo by mal byť v rozpore so zákonom. Z ustanovení Trestného poriadku je pritom zrejmé, že ústne trestné oznámenie spisuje orgán činný v trestnom konaní a oznamovateľ ním spísané údaje následne osvedčuje svojím podpisom.
Pokiaľ sa v uznesení o vznesení obvinenia neustále poukazuje na to, že poškodený nebol dôsledne poučený o svojich právach a že malo dôjsť k formálnemu pochybeniu, ked zapisovateľka mala podpisovať zápisnicu o trestnom oznámení dodatočne, tak nie je celkom jasné, ako mohli prípadne tieto pochybenia ohroziť osobnostné práva osôb uvedených v trestnom oznámení, pretože vykonávanie právomoci spôsobom odporujúcim zákonu musí byť vedené v úmysle spôsobiť inému škodu. Alebo povedané inak, možnosť zasiahnuť do osobnostných práv osôb uvedených v trestnom oznámení celkom určite nemohla byť v príčinnej súvislosti s tým, že poškodený nemal byť dôsledne poučený o svojich právach, respektíve tým, že zapisovateľka mala zápisnicu podpisovať dodatočne (v tomto smere medzi formálnym porušením Trestného poriadku a možnosťou vzniku zásahu do osobnostných práv inej osoby neexistuje príčinná súvislosť).
Navyše a to je podstatné, takéto prípadné porušenie zákona (formálne nedostatky v poučení osoby, či v zápisnici o trestnom oznámení) nie je možné považovať ani za vykonávanie právomoci verejného činiteľa.
Obsah pojmu právomoc totiž nenapĺňa akékoľvek zákonné ustanovenie určujúce verejnému činiteľovi spôsob a hranice jeho konania. Už z pôvodnej dôvodovej správy k Trestnému zákonu možno vyvodiť, že právomocou verejného činiteľa treba rozumieť predovšetkým rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Právomoc vždy musí obsahovať prvok moci a prvok rozhodovania. Na to, aby konkrétny verejný činiteľ realizoval právomoc v zmysle § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb,
b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom a
c) také rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a rozhodovania.
Pokiaľ ide o podmienku uvedenú pod písmenom c), tak prvok moci a rozhodovania je nedielnou súčasťou právomoci verejného činiteľa a je jedným z rozhodujúcich znakov umožňujúcich identifikovať právomoc verejných činiteľov. Znamená nielen to, že verejný činiteľ je oprávnený konať o právach a povinnostiach iných, ale tiež to, že toto jeho konanie je vynútiteľné donucovacou mocou štátu. Výkon právomoci je realizovaný formálnym alebo neformálnym právnym úkonom a je vždy jednostranným právnym úkonom nezávislým na vôli subjektu voči ktorému smeruje alebo ktorého sa týka (k uvedenému pozri bližšie napríklad materiál Generálnej prokuratúry SR s názvom Zhodnotenie dokazovania a zákonnosti rozhodovania o trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa a o trestných činoch korupcie (2000).
Zo skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia pritom vyplýva, že to bol poškodený, ktorý najskôr poskytol určité informácie o možnom páchaní trestnej činnosti a následne bez akéhokoľvek nátlaku podpísal zápisnicu o trestnom oznámení, v ktorej boli ním poskytnuté informácie uvedené.
Zo strany prokurátora ako verejného činiteľa preto nešlo o žiadny výkon jeho právomoci, nakoľko tu pôsobil len v pozícii toho „kto počúva“ a v pozícii osoby, ktorá údaje poskytované poškodeným zapisuje. V konaní prokurátora, ktoré je popísané v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia absentuje akýkoľvek prvok moci a rozhodovania, t. j. absentuje tu akýkoľvek formálny alebo neformálny jednostranný právny úkon zo strany prokurátora, ktorý by bol nezávislý na vôli subjektu voči ktorému smeruje (napríklad voči poškodenému). To, že bola spísaná a podpísaná zápisnica o trestnom oznámení pritom bolo plne v kompetencii poškodeného a nie prokurátora, nakoľko len od poškodeného záviselo (nie od prokurátora), či poskytne aleno neposkytne informácie o možnom páchaní trestnej činnosti, respektíve, či podpíše alebo nepodpíše zápisnicu o trestnom oznámení. Spisovanie zápisnice o trestnom oznámení zo strany orgánu činného v trestnom konaní nie je, samo osebe, výkonom právomoci verejného činiteľa.
Možno preto uzatvoriť, že v danej trestnej veci nebol naplnený ani znak základnej skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa týkajúci sa „výkonu právomoci“ verejného činiteľa.
3/ ku kvalifikovanej skutkovej podstate
V závere skutkovej vety uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia je uvedené, že obvinený konal v rozpore s viacerými ustanoveniami zákona o prokurátoroch, ktoré upravujú základné povinnosti prokurátora (v porušení týchto povinnosti vidí vyšetrovateľ zrejme naplnenie kvalifikovaného znaku).
Uznesenie o vznesení obvinenia však iba tieto povinnosti vo všeobecnosti vypočítava a to bez toho, aby bolo zo skutkovej vety zrejmé v čom konkrétnom obvinený porušil ktorú konkrétnu základnú povinnosť prokurátora.
Tak napríklad sa obvinenému kladie za vinu porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. i), ktoré zakazuje prokurátorovi aby verejne vyslovoval svoj názor na prípady, ktoré doposiaľ neboli právoplatne skončené. Zo skutku nie je jasné akým konkrétnym konaním mal obvinený túto povinnosť naplniť, t. j. kde a v ktorej veci verejne vyslovoval svoj názor
Ďalej sa obvinenému kladie za vinu, že porušil povinnosť uvedenú v ustanovení § 26 ods. 1 písm. m), avšak zo skutku sa nedá zistiť v čom konkrétnom mal porušiť vážnosť, či dôstojnosť výkonávanej funkcie prokurátora.
Rovnako tak sa obvinenému kladie za vinu porušenie povinnosti v zmysle § 26 ods. 1 písm. n), avšak zo skutku sa nedá zistiť v čom konkrétnom sa vidí porušenie pravidiel prokurátorskej etiky zo strany obvineného.
Takto by sa dalo pokračovať aj pri zvyšných základných povinnostiach prokurátora, ktorých porušenie sa kladie obvinenému za vinu (napríklad zo skutku sa nedá zistiť v čom konkrétnom mal obvinený podľahnúť tlaku verejnej mienky, ako mal byť ovplyvnený politickými záujmami a ktorými, ktoré svoje povinnosti nevykonával svedomito a podobne).
Tieto skutočnosti sa nedajú zistiť ani z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko to neobsahuje žiadne právne úvahy a celkom určite ho nie je možné považovať za súladné s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por.
4/ k pojmu poškodený
Zaujímavým je skutočnosť, že skutková veta uznesenia o vznesení obvinenia označuje za poškodeného práve oznamovateľa, napriek tomu, že podľa jej znenia mohla ujma (§ 11 Občianskeho zákonníka) na právach vzniknúť len iným osobám a to osobám, ktoré sú uvedené v trestnom oznámení. Ide o pozoruhodný rozpor v skutkovej vete uznesenia o vznesení obvinenia. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že oznamovateľ tu celkom určite nemôže mať procesné postavenie poškodeného, nakoľko nenapĺňa definíciu poškodeného uvedenú v ustanovení § 46 ods. 1 Tr. por.
Nasleduje naskenované uznesenie o vznesení obvinenia:
MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY PREZÍDIUM POLICAJNÉHO ZBORU
|
národná kriminálna agentúra
národná protikorupčná jednotka
expozitúra Západ
UZNESENIE
Podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku z a č í n a m trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku s t í h a m
JUDr. Vasil Špirko, nar. , prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
ako obvineného za zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver,
že
ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len ÚŠP GP SR) poverený výkonom oprávnení a povinností prokurátora v trestnej veci proti obv. Ing. Ľ V, nar...., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, vedenej na ÚŠP GP SR pod sp. zn. VII/1 Gv 204/13/1000 a na Špecializovanom súde pod sp. zn. BB-4T/3/2016, nadväzujúc na to, že s Ing. Ľ V (ďalej aj ako „poškodený") v predchádzajúcom období viedol okrem úradnej - formálnej komunikácie aj komunikáciu neformálneho charakteru, súvisiacu so záujmom poškodeného prispieť k odhaleniu resp. podieľať sa na objasňovaní inej závažnej trestnej činnosti, využívajúc procesnú skutočnosť prerušenia hlavného pojednávania podľa § 255 ods. 3 Tr. poriadku na účel uzavretia dohody o vine a treste v označenej trestnej veci, ktorá mu umožňovala pokračovať v priamej komunikácii s poškodeným, dňa 17.06.2016, potom, čo príslušné orgány ZVJS SR požiadal o predvedenie poškodeného vykonávajúceho väzbu do objektu ÚŠP GP SR v Pezinku, predstierajúc, že ide rovnako ako predtým iba o neformálny, informatívny rozhovor, ktorého obsah uchová v tajnosti a nebude použitý na účel trestného konania, uskutočnil, bez toho, aby poškodeného poučil o právach, ktoré mu prislúchajú podľa právneho poriadku SR (osobitne podľa čl. 47 ods. 1, 2, čl. 50. ods. 4 Ústavy SR a § 33 Tr. poriadku) ako aj o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia (§62 ods. 2 Tr. poriadku) výsluch Ing. Ľ V v bližšie nekonkretizovanom procesnom postavení, o ktorého čase a mieste konania nevyrozumel advokáta Mgr. M P vykonávajúceho obhajobu poškodeného v ním dozorovanej trestnej veci, z ktorého priebehu si bez pribratia zapisovateľa sám na zariadení
výpočtovej techniky vyhotovil poznámky, ktoré následne toho istého dňa už bez prítomnosti poškodeného, postupujúc v rozpore s § 58 ods. 1, § 62 ods. 2 Tr. poriadku prevzal do obsahu listiny označenej ako Zápisnica o trestnom oznámení s dátumom vyhotovenia 17.06.2016, pričom do jej obsahu v rozpore so skutočným stavom, nedbajúc najmä na ust. § 58 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku uviedol, že podanie trestného oznámenia je prejavom vlastnej iniciatívy - chcenia poškodeného a že pred vypočutím - podaním trestného oznámenia bol tento poučený o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia v zmysle § 62 ods. 2 Tr. poriadku s tým, že vo vlastnom obsahu zápisnice potom rozviedol komplex skutkových okolností, ktoré u poškodeného ako aj ďalších osôb zakladajú dôvodné podozrenie zo spáchania trestných činov v oblasti verejných zákaziek financovaných zo štátneho rozpočtu alebo tzv. eurofondov pre rezort Ministerstva vnútra Slovenskej republiky; toho istého dňa zápisnicu predložil na podpis J K, administratívnej zamestnankyni ÚŠP GP SR ako k úkonu pribratému zapisovateľovi, hoci táto sa úkonu prijatia trestného oznámenia resp. iného úkonu s poškodeným, ktorý by bol uskutočnený v daný deň nezúčastnila;
následne vedený snahou dosiahnuť zverejnenie obsahu
takto vytvorenej zápisnice o trestnom oznámení mimo subjekty oprávnené nazerať do
spisov trestného konania (§ 69 Tr. poriadku), ako aj dozorových spisov prokurátora (§
55 zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov) a zároveň aj nad
rámec zverejňovania a sprístupňovania informácií zo spisov trestného konania a
spisov prokuratúry v zmysle § 6 ods.l, ods.2 Tr. poriadku a § 55m zák. č. 153/2001 Z.
z., nesporne si vedomý možnosti vzniku ujmy na právach iných osôb zmienených v obsahu zápisnice
o trestnom oznámení zo 17.06.2016, ktoré vyplývajú najmä zčl. 19 Ústavy SR a §
11 Občianskeho zákonníka, dňa 21.06.2016 v objekte ÚŠP GP SR v Pezinku nikým
nepodpísanú zápisnicu o trestnom oznámení zo 17.06.2016 odovzdal obhajcovi
poškodeného Mgr. M P s návrhom na medializáciu jej obsahu vo forme poskytnutia
určeným zástupcom politických strán majúcim zastúpenie v Národnej rade SR; dňa 23.06.2016 opäť v
objekte ÚŠP GP SR v Pezinku potom, čo s poškodeným úspešne
uskutočnil konanie o dohode o vine a treste, výsledkom ktorého bolo, že
poškodený uznal
vinu zo
spáchania pokračujúceho zločinu neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods.
1,
ods. 4
Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona
I a pokračujúceho
zločinu skrátenie dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 3 Trestného
zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prijal úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 56 (päťdesiatšesť) mesiacov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, po formálnom ukončení príslušného konania a odchode obhajcu Mgr. M P z objektu prokuratúry, si pod zámienkou pokračovania v ďalších úkonoch dal predviesť poškodeného a v rámci následného neformálneho rozhovoru ho informoval o nutnosti podpísať „Poznámky" z ich informatívneho rozhovoru zo 17.06.2016 odôvodňujúc to potrebou ich verifikácie pre nadriadeného, na čo poškodený opäť bez toho, aby bol informovaný o skutočnom procesnom význame listiny, ktorú mu predložil, a rovnako bez toho, aby bol poučený o právach a zodpovednosti v rozsahu § 62 ods.2 Tr. poriadku listinu označenú ako zápisnica o trestnom oznámení zo 17.06.2016 podpísal a rovnako podpísal aj ďalšiu listinu označenú ako zápisnica o trestnom oznámení - doplnenie z 23.06.2016;
napokon dňa 29.06.2016 v objekte Špecializovaného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorý v daný deň pokračoval v prerušenom hlavnom pojednávaní za účelom schválenia dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom ÚŠP GP SR a poškodeným dňa 23.06.2016, v kontexte už zmieneného záujmu o medializáciu obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo 17.06.2016, obhajcovi poškodeného Mgr. M P v rámci neformálneho rozhovoru
navrhol, že by postačovalo, aby na otázku zástupcu niektorého z médií iba potvrdil, že ÚŠP GP SR vyšetruje trestnú vec, ktorá sa týka skutočností obsiahnutých v predmetnej zápisnici a po jeho odmietavej reakcii ho upozornil, aby si medializáciu resp. ním navrhovaný postup ešte premyslel, nakoľko by voči poškodenému z jeho iniciatívy mohlo byt' začaté nové trestné stíhanie pre daňovú trestnú činnosť s tým, že hoci by on nebol vecne a miestne príslušný na výkon dozoru v takomto trestnom konaní, mohol by požiadať o určenie výnimky z príslušnosti a následne o pridelenie veci, pričom v tomto novom trestnom stíhaní by voči poškodenému už nemusel byt' taký „zhovievavý", čím takto konal v rozpore s povinnosťami prokurátora, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a najmä v rozpore zo základnými povinnosťami prokurátora podľa § 26 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. i), písm. m), písm. n) zák. č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie
Vo veci trestných oznámení Ing. Ľ V a Mgr. M P, ktoré boli dňa 15.07.2016 Krajskou prokuratúrou Banská Bystrica odovzdané na vybavenie na národnú kriminálnu agentúru Prezídia Policajného zboru, bola Opatrenim Prezídia Policajného zboru zo dňa 18.07.2016 podľa čl. 3 ods. 6 písm. b) s poukazom na čl. 3 ods. 5 písm. e) nariadenia ministra vnútra SR č. 175/2010 o vymedzení príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov Ministerstva vnútra SR pri odhaľovaní trestných činov, pri zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní, určená výberová vecná príslušnosť národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru.
Dňa 30.06.2016 bolo na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručené podanie od Ing. Ľ V. Dňa 04.07.2016 bola prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku spísaná zápisnica o trestnom oznámení s oznamovateľom M P. Dňa 06.07.2016 bola prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku spísaná zápisnica o trestnom oznámení s oznamovateľom Ing. Ľ V. Dňa 20.07.2016 bolo vyšetrovateľom PZ v Hrnčiarovciach nad Parnou spísané doplnenie zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 06.07.2016 s oznamovateľom Ing. Ľ V.
Z podania Ing. Ľ V, ktoré adresoval na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že Ing. Ľ V v trestnej veci vedenej na Úrade špeciálnej prokuratúry pod sp. zn. VII/2Gv/204/13/1000 oslovil prokurátora JUDr. Vasila Špirka s návrhom na zacatie konania o dohode o vine a treste, pričom mu pri osobnom rozhovore v priestoroch ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica vysvetlil okolnosti konania dvoch príslušníkov bývalého. úradu boja proti organizovanému zločinu P PZ K a B, ktoré mohlo naplňať znaky trestného činu a to z dôvodu zniženia trestu odňatia slobody na možnú úroveň 56 mesiacov, na základe čoho bolo pristúpené ku konaniu o dohode o vine a treste. Dňa 17.06.2016 Ing. Ľ V absolvoval bez prítomnosti obhajcu rozhovor s prokurátorom JUDr. Vasilom Špirkom, pričom situáciu nevnímal tak, že z rozhovoru sa spisuje doslovný zápis, nebol žiadnym spôsobom vopred adekvátne poučený zo strany prokurátora o dôsledkoch spísania akejkoľvek formy zápisnice, bolo to vykonané bez prítomnosti nezávislej osoby a bez predloženia akejkoľvek zápisnice na oboznámenie sa s jej obsahom a následnú verifikáciu vlastnoručným podpisom. Dňa 23.06.2016 v prítomnosti
obhajcu absolvoval pred prokurátorom JUDr. Vasilom Špirkom konanie o dohode o vine a treste, kde dohodu o vine a treste s nepodmienečným trestom odňatia slobody na 56 mesiacov podpísal. Následne po odchode obhajcu a po opätovnom predvedeni Ing. Ľ V pred prokurátora príslušníkmi ZVJS, mu pod zámienkou akéhosi pokynu nadriadeného bola prokurátorom predložená na podpis zápisnica datovaná zo dňa 17.06.2016 a jej doplnenie, pričom bol opätovne adekvátne poučený a nebolo rau zo strany prokurátora umožnené sa s obsahom zápisníc oboznámiť, pričom ho prokurátor nabádal na medializovanie informácií obsiahnutých v zápisnici zo dňa 17.06.2016 ä o Spolitizovanie celej kauzy s čím však Ing. Ľ V nesúhlasil.
Zo zápisnice o trestnom oznámení oznamovateľa Ing. Ľ V zo dňa 06.07.2016 vyplýva, že v dobe trestného stíhania jeho osoby a zároveň umiestnenia do výkonu väzby v Ústave pre výkon väzby Banská Bystrica poskytoval počas neformálnych rozhovorov prokurátorovi JUDr. Vasilovi Špirkovi Lnformácie k trestnej činnosti príslušiiíkov bývalého UBOK-u V K a B B za účelom dosiahnutia najnižšieho možného trestu. Dňa 17.06.2016 v pri ďalšom stretnutí s prokurátorom JUDr. Vasilom Špirkom v samostatnej miestnosti budovy Úradu špeciálnej prokuratúry bez prítomnosti iných osôb poskytol ďalšie informácie JUDr. Špirkovi ohľadom trestnej činnosti príslušníkov bývalého UBOK-u, ž ktorých si prokurátor vyhotovoval poznámky, pričom po prestávke bol príslušníkmi ZVJS opätovne predvedený pred prokurátora JUDr. Vasila Špirka, ktorý bez prítomnosti iných osôb žiadal informácie k verejným zákazkám financovaných zo štátneho rozpočtu alebo Eurofondov pre rezort Minisíerstva vnútra SR vrátane Policajného zboru najmä o činnosti súkromných spoločností pri dodávkach riešení v oblasti informatiky a rovnako činnosti fyzických osôb v spojitosti s týmito súkromnými spoločnosťami a Ministerstvom vnútra SR. Následne Ing. Ľ V v UW Bratislava navštívil jeho obhajca Mgr. M P, kde ho informoval o požiadavke medializovať informácie poskytnuté počas neformálneho rozhovoru dňa 17.06.2016 pred JUDr. Vasilorn Špirkom a ukázal mu nepodpísanú zápisnicu zo dňa 17.06.2016. Dňa 23.06.2016 počas úkonov týkajúcich sa dohody o vine a treste prokurátor JUDr. Vasil Špirko v prítomnosti obhajcu Mgr. M P žiadal o vykonanie medializácie informácií poskytnutých dňa 17.06.2016 s možnosťou až podmienečného odsúdenia v jeho trestnej veci, čo však Ing. Ľuboš Varga jednoznačne odmietol, pričom po formálnom ukončení úkonov a podpísaní príslušných dokumentov, po opätovnom predvedení príslušníkmi ZVJS pred prokurátora JUDr. Vasila Špirka bez prítomnosti iných osôb mu prokurátor, s odôvodnením verifikácie a synchronizácie údajov na základe požiadavky nadriadeného, dal podpísať bez možnosti prečítania, poznámky, ktoré vytlačil. Z doplnenia zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 06.07.2016 s Ing. Ľ V vyplýva, že Ínforrnatívny rozhovor Ing. Ľ V s prokurátorom ÚŠP JUDr. Vasilom Špirkom dňa 17.06.2016 prebehol v priestoroch budovy Úradu špeciálnej prokuratúry v Pezinku v kancelárii na najvyššom poschodí, kde počas ich rozhovoru si prokurátor JUDr. Vasil Špirko zaznamenával poznámicy dó stolného počítača umiestneného v popísanej miestnosti, a kde po ukončení rozhovoru vytlačil niekoľko listov fomátu A 4 a tieto založil do svojho koženého diára, pričom mu nedal na podpis žiadnu listinu. K obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 17.06.2016 uviedol, že vo všeobecnosti sa zhoduje s témou a obsahom ich vzájomného rozhovoru a niektoré skutočnosti sú zapísané inak ako bol pôvodný zmysel týchto skutočností. Naviac po nahliadnutí do uvedenej zápisnice výslovne odmietol skutočnosť, že podpisy na všetkých stranách zápisnice sú jeho. Po nahliadnutí do zápisnice o trestnom oznámení - doplnenie zo dňa 23.06.2016 uviedol, že podpisy na všetkých stranách zápisnice sú jeho, avšak nebol si vedomý
podpisovania listiny s názvom zápisnica o trestnom oznámení. Obsah zápisnice zo dňa 23.06.2016 zodpovedá obsahu neformálneho rozhovoru zo dňa 23.06.2016.
Zo
zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 04.07.2016 oznamovateľa Mgr. M
P
vyplýva, že v trestnej veci vedenej proti obvinenému Ing. Ľ V vykonával
jeho obhajobu v konaní vedenom na ÚŠP, kde bol odsúdený rozsudkom
Špecializovaného
trestného súdu pre daňové trestné činy k nepodmienečnému trestu odňatia slobody
vo výmere
56 mesiacov. Predmetnému rozsudku prebiehalo dohodovacie konanie u prokurátora
ÚŠP GP
SR JUDr.
Vasila Špirka, ktoré bolo iniciované na základe pokynu jeho klienta. Po tom čo
prokurátorovi
oznámil vôľu klienta konať o dohode o vine a treste v jeho trestnej veci,
približne
tyždeň pre hlavným pojednávaním sa stretli spolu s klientom a prokurátorom
JUDr.
Špirkom
v priestoroch ÚW Banská Bystrica, kde klient poskytol prokurátorovi informácie
ohl'adom
trestnej činnosti príslušníkov bývalého UBOK-u, na základe čoho v neskoršom
období
jeho klient spísal trestné oznámenie abolo iniciované trestné konanie proti
príslušníkom
bývalého UBOK-u. Zároveň sa s prokurátorom dohodli, že na súde požiadajú
, o prerušenie hlavného
pojednávania za účelom konania dohody o vine a treste, čo im súd
umožnil a to do dňa 29.06.2016. Dňa 21.06.2016 sa v priestoroch ÚŠP GP SR stretol s JUDr. Špirkom, kde mu tento oznámil, že s jeho klientora spísal d'alšie trestné oznámenie týkajúce sa iného skutku ako je skutok príslušníkov bývalého UBOK-u a predložil mu nepodpísanú zápisnicu o trestnom oznámení s tým, že obsahuje závažné skutočnosti, ktoré majú spoločenský význam a zároveň mu navrhol, či nemá záujem kauzu medializovať, pričom mu uvedenú zápisnicu dal na verifikáciu u klienta a nech ju klient podpíše. Ešte v ten deň navštívil klienta v ÚVV Bratislava s otázkou ako celá situácia vznikla a predložil mu nepodpísanú zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 17.06.2016, pričom klient žiadnou zápisnicou nedisponoval a uviedol, že si nebol vedomý, aby nejakú zápisnicu podpisoval a že o žiadnych takýchto dôsledkoch nebol poučený a nebol si ani vedomý procesných dôsledkov tohto konania a spoločne dospeli k záveru, že záujem na medializácii ani spolitizovanie nemajú. Dňa 23.06.2016 počas spisovania dohody o vine a treste po opätovnom naliehaní prokurátora na medializáciu zápisnice s tým, že medializácia je to čo im môže priniesť prospech, opäť obhajca s klientom takýto postup odmietli. Následne v čase schvaľovania dohody o vine a treste na súde boli medzi obhajcom a prokurátorom vedené viaceré neformálne rozhovory počas ktorých prokurátor opätovne žiadal, aby si zverejnenie zápisnice zo dňa 17.06.2016 rozmysleli, nakoľko môže byt' proti jeho klientovi vedené ďalšie trestné stíhanie, kde v prípade požiadania o pridelenie veci na výkon prokurátorského dozoru by už nemusel byt' taký zhovievavý.
Podľa čl. 19 ods. 1 Ustavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa čl. 47 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií
oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva. Pri poskytovani ínformácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci. Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života, obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestncm činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobfté údaje sa nezverejňujú.
Podľa § 33 Trestného poriadku toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.
Podľa § 58 ods. 1 Trestného poriadku písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e) apísm. f) o každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon; raiesto, čas a predmet úkonu; meno a priezvisko úradných osôb a ich fiinkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania; stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení; návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb; námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
Podľa § 62 ods. 2 Trestného poriadku ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin ( ďalej len „trestné oznámenie" ) podáva ústne do zápisnice, treba oznamovateľ poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti . a podmienkach poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzt'ahu podľa osobitného predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol trestný čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, Či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
Podľa § 69 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a óbstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené
spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv. V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s ním spojené práva podl'a odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise nemožno nrobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy. Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretíe do uznesenia o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom. Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami predchádzajúcich odsekov dotknuté. Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primeranú lehotu. Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie, ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi právo nazrieť do celého spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť na nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré sa podľa § 71 až 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.
Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona sa škodou rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho in ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohl'adu na to či ide o skodu na veci alebo na právach.
Podľa § 55 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 1) alebo so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.
Podľa § 55m zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov prokuratúry sú povinné zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe, a to do 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Generálna prokuratúra zverejňuje aj právoplatné rozhodnutia disciplinárnych komisií, a to do troch pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Pred zverejnením rozhodnutí podľa odsekov 1 a 2 sa v nich anonymizujú údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. Zverejňovanie rozhodnutí prokurátora podľa odseku 1 a 2 technicky zabezpečuje generálna prokuratúra na svojom webovom sídle. Prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa osobitného zákona všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.
Prokuratúra môže zo závažných dôvodov odmietnuť zverejnenie rozhodnutia podľa odseku 1 alebo sprístupnenie informácie podľa odseku 5, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené a možno proti nemu podať opravný prostriedok podľa osobitného zákona.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je prokurátor povinný plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov, zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie.
Podľa § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskoršich predpisov je prokurátor povinný vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov.
Podľa § 26 ods. 1 písm. d) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je prokurátor povinný nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.
Podľa § 26 ods. 1 písm. i) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je prokurátor povinný zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne skončené.
Podľa § 26 ods. 1 písm. m) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych
čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je prokurátor povinný zachovávať
dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej funkcie a vystríhať
sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo oslabiť dôveru v jeho
nestrannosť.
Podľa § 26 ods. 1 písm. n) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov je prokurátor povinný dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky.
Po podaní trestných oznámení boli zabezpečené ďalšie listinné materiály, najmä zápisnice o trestnom oznámení Ing. Ľ V zo 17.06.2016 a jej doplnení z 23.06.2016, úradný záznam zo 06.07.2016, z ktorých je zrejmý obsah zápisníc, ktoré mali byt' Ing. Ľ V predložené prokurátorom na podpis dňa 23.06.2016, ako aj skutočnosť, že nezapisovala administratívna pracovníčka J K.
Trestného činu - zločinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona sa dopustí ten kto ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z jeho funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.
Z trestných oznámení Ing. Ľ V a Mgr. M P ako aj ďalších dôkazov, obsah ktorých je vyššie podrobne rozvedený, je dostatočne odôvodnený záver, že v skutkovej vete popísané konanie naplňa znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, a že sa ho mal dopustiť JUDr. Vasil Špirko, a to pri spisovaní a vyhotovovaní zápisníc o trestnom oznámení s Ing. Ľubošom Vargom a pri následných aktivitách spočívajúcich v nabádaní Ing. Ľ V a jeho obhajcu Mgr. M P na medializáciu týchto zápisníc pod rôznymi zámienkami, pričom si bol nesporne vedomý možnosti vzniku ujmy na právach iných osôb zmienených v obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo 17.06.2016, ktoré vyplývajú najmä zčl. 19 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka, keďže škodou v zmysle trestného zákona sa rozumie aj ujma na právach iných. Porušenie dôležitej povinnosti prokurátora, tak ako vyplývajú z naformulovaného skutku, je videné najmä v konaní rozporom s ustanoveniami § 26 ods. 1 písm. d), písm. m) zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov, pretože takéto konanie môže ohroziť vážnosť vykonávanej funkcie prokurátora, dôveru v jeho nestrannosť pod vplyvom tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov alebo záujmami politických strán alebo politických hnutí.
POUČENIE: Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa začatia trestného stíhania sťažnosť
nie je prípustná.
Proti tomuto uzneseniu je v časti týkajúcej sa vznesenia obvinenia prípustná sťažnosť, ktorú je
možné podať u vyšetrovateľa PZ, ktorý ho vydal, do 3 dni od oznámenia uznesenia; sťažnosť
nemá odkladný účinok.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.