Extrémistický materiál a obrátené dôkazné bremeno

Autor člán­ku:

 Erik Sur­má­nek

 Ten­to člá­nok bol pô­vod­ne pub­li­ko­va­ný na webe www.ul­pia­nus.sk

 Extré­mis­tic­ký ma­te­riál a ob­rá­te­né dô­kaz­né bre­me­no

 Trest­ný zá­kon vo svo­jom § 130 ods. 7 us­ta­no­vu­je, že extré­mis­tic­kým ma­te­riá­lom sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­mie pí­som­né, gra­fic­ké, ob­ra­zo­vé, zvu­ko­vé ale­bo ob­ra­zo­vo-zvu­ko­vé vy­ho­to­ve­nie (a) textov a vy­hlá­se­ní, zá­stav, od­zna­kov, he­siel ale­bo sym­bo­lov, sku­pín a hnu­tí, kto­ré sme­ru­jú ale­bo v mi­nu­los­ti sme­ro­va­li k pot­lá­ča­niu zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, (b) prog­ra­mov ale­bo ideo­ló­gií sku­pín a hnu­tí, kto­ré sme­ru­jú ale­bo v mi­nu­los­ti sme­ro­va­li k pot­lá­ča­niu zá­klad­ných ľud­ských práv a slo­bôd, (c) ob­ha­ju­jú­ce, pod­po­ru­jú­ce ale­bo pod­ne­cu­jú­ce ne­ná­visť, ná­si­lie ale­bo neo­dô­vod­ne­ne od­liš­né za­ob­chá­dzanie vo­či sku­pi­ne osôb ale­bo jed­not­liv­co­vi pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne, pô­vo­du ro­du ale­bo pre ich ná­bo­žen­ské vy­zna­nie, ak je zá­mien­kou pre pred­chá­dza­jú­ce dô­vo­dy, ale­bo (d) os­pra­vedl­ňu­jú­ce, schva­ľu­jú­ce, po­pie­ra­jú­ce ale­bo hru­bo zľah­ču­jú­ce ge­no­cí­dium, zlo­či­ny pro­ti mie­ru, zlo­či­ny pro­ti ľud­skos­ti ale­bo voj­no­vé zlo­či­ny, ak bol pá­cha­teľ ale­bo účas­tník toh­to či­nu od­sú­de­ný prá­vop­lat­ným roz­sud­kom me­dzi­ná­rod­né­ho sú­du zria­de­né­ho na zá­kla­de me­dzi­ná­rod­né­ho prá­va ve­rej­né­ho, kto­ré­ho prá­vo­moc uz­na­la Slo­ven­ská re­pub­li­ka, ale­bo prá­vop­lat­ným roz­sud­kom sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

 Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru prob­le­ma­tic­ké us­ta­no­ve­nie § 130 ods. 8 Tres­tné­ho zá­ko­na pos­ky­tu­je ne­ga­tív­ny vý­po­čet, v zmys­le kto­ré­ho za extré­mis­tic­ký ma­te­riál sa ne­po­va­žu­je ma­te­riál pod­ľa od­se­ku 7, ak sa preu­ká­za­teľ­ne vy­rá­ba, roz­ši­ru­je, uvá­dza do obe­hu, ro­bí ve­rej­ne prís­tup­ným ale­bo pre­cho­vá­va za úče­lom reali­zá­cie vzde­lá­va­cích, zbe­ra­teľ­ských ale­bo vý­skum­ných ak­ti­vít. Uve­de­ný text nah­ra­dil pô­vod­né zne­nie ods. 8, kto­ré bo­lo for­mu­lo­va­né po­zi­tív­ne a kto­ré sú­čas­ne vy­ža­do­va­lo preu­ká­za­nie spo­ji­tos­ti extré­mis­tic­ké­ho ma­te­riá­lu s pod­ne­co­va­ním zo stra­ny pá­cha­te­ľa: za extré­mis­tic­ký ma­te­riál sa po­va­žu­je ma­te­riál pod­ľa od­se­ku 7, ak sa vy­rá­ba, roz­ši­ru­je, uvá­dza do obe­hu, ro­bí ve­rej­ne prís­tup­ným ale­bo pre­cho­vá­va v úmys­le pod­ne­co­vať ne­ná­visť, ná­si­lie ale­bo neo­dô­vod­ne­ne od­liš­né za­ob­chá­dzanie vo­či sku­pi­ne osôb ale­bo jed­not­liv­co­vi pre ich prís­luš­nosť k niek­to­rej ra­se, ná­ro­du, ná­rod­nos­ti, far­be ple­ti, et­nic­kej sku­pi­ne, pô­vo­du ro­du ale­bo pre ich ná­bo­žen­ské vy­zna­nie, ak je zá­mien­kou pre pred­chá­dza­jú­ce dô­vo­dy a rep­li­ka extré­mis­tic­ké­ho ma­te­riá­lu ale­bo je­ho na­po­do­be­ni­na, kto­rá je za­me­ni­teľ­ná s ori­gi­ná­lom.

 Len pre úpl­nosť, bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať, ako sa so zme­nou práv­nej úp­ra­vy vy­spo­ria­da slo­ven­ský fil­mo­vý (di­va­del­ný) prie­my­sel (čo nes­pa­dá pod žiad­nu z troch ka­te­gó­rií), kto­rý už po no­vom ne­bu­de môcť pro­du­ko­vať di­ela z ob­do­bia napr. dru­hej sve­to­vej voj­ny za pou­ži­tia čo mož­no naj­viac auten­tic­kých do­bo­vých kos­tý­mov. V zmys­le dos­lov­né­ho vý­kla­du sa po no­vom do­púš­ťa­jú tres­tné­ho či­nu aj slo­ven­ské te­le­ví­zie vy­sie­la­jú­ce ta­kú kla­si­ku, akou je Za­chráň­te vo­ja­ka Rya­na, či Schin­dle­rov zoz­nam, na­koľ­ko svo­jim ko­na­ním ro­bia fil­mo­vé di­ela – extré­mis­tic­ký ma­te­riál ve­rej­ne prís­tup­ným. Aj ten­to poz­na­tok sved­čí o ne­za­me­ni­teľ­nom vý­zna­me zdra­vé­ho ro­zu­mu pri tvor­be prá­va.

 Av­šak späť k pod­sta­te toh­to prís­pev­ku. Uve­de­né zme­ny vo vy­me­dze­ní extré­mis­tic­ké­ho ma­te­riá­lu na úče­ly tres­tné­ho prá­va ma­jú pria­my do­pad na tri skut­ko­vé pod­sta­ty tres­tných či­nov extré­miz­mu, a to me­no­vi­te Vý­ro­ba extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov (§ 422a Tres­tné­ho zá­ko­na), Roz­ši­ro­va­nie extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov (§ 422b Tres­tné­ho zá­ko­na) a Pre­cho­vá­va­nie extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov (§ 422c Tres­tné­ho zá­ko­na). Zá­ko­no­dar­ca v rám­ci všeo­bec­nej čas­ti dô­vo­do­vej sprá­vy oz­rej­mil za­mýš­ľa­né le­gis­la­tív­ne zme­ny tým, že „us­tu­pu­je sa od di­kcie, pod­ľa kto­rej je mož­né de­fi­no­vať ma­te­riál ako extré­mis­tic­ký iba vte­dy, ak or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní do­ká­žu je­ho spo­ji­tosť s pod­ne­co­va­ním k ne­ná­vis­ti, ná­si­liu a ďal­ším ne­žia­dú­cim ja­vom.“ [1] Zá­ko­no­dar­ca na mar­go za­ve­de­nia ne­ga­tív­ne­ho vý­poč­tu „do­vo­le­ných“ extré­mis­tic­kých ma­te­riá­lov v rám­ci oso­bit­nej čas­ti dô­vo­do­vej sprá­vy oz­rej­mil, že „no­vé zne­nie ap­li­kač­nej de­fi­ní­cie extré­mis­tic­ké­ho ma­te­riá­lu pod­ľa od­se­ku 8 má am­bí­ciu di­fe­ren­co­vať zá­ko­nom po­vo­le­nú ma­ni­pu­lá­ciu s extré­mis­tic­kým ma­te­riá­lom od jej pô­vod­né­ho vy­me­dzenia za strik­tnej pod­mien­ky dodr­ža­nia le­gi­tím­ne­ho úče­lu: reali­zá­cie vzde­lá­va­cích, zbe­ra­teľ­ských ale­bo vý­skum­ných ak­ti­vít.“ [2]

Čo však zá­ko­no­dar­ca opo­me­nul zdô­vod­niť bo­li do­pa­dy, kto­ré pre tres­tné ko­na­nie pred­sta­vu­je slo­vo „preu­ká­za­teľ­ne“. Či už si to pos­lan­ci uve­do­mi­li ale­bo nie, za­kot­vi­li do slo­ven­ské­ho tres­tné­ho prá­va vý­raz­ný in­kvi­zič­ný pr­vok - dô­kaz­né bre­me­no za­ťa­žu­jú­ce ob­vi­ne­né­ho (ob­ža­lo­va­né­ho). Je sí­ce prav­dou, že ta­ký­to zá­sah do tres­tné­ho pro­ce­su by bo­lo na mies­te uči­niť práv­nou nor­mou z ob­las­ti tres­tné­ho prá­va pro­ces­né­ho, čo len sved­čí o tom, že pos­lan­ci NR SR si neu­ve­do­mo­va­li mož­né do­pa­dy ich po­či­nu. Za­rá­ža­jú­cej­šie je však to, že sa jed­ná o vlád­ny návrh zá­ko­na, kto­rý vzi­šiel z di­el­ne Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR, kto­rý mu­sel prejsť me­dzi­re­zor­tným pri­po­mien­ko­vým ko­na­ním, kto­rý mu­sel byť od­ob­re­ný vlá­dou SR a na pri­po­mien­ko­va­ní kto­ré­ho sa po­die­ľal Vý­bor NR SR pre ľud­ské prá­va a ná­rod­nos­tné men­ši­ny a Ústav­nop­ráv­ny vý­bor NR SR. [3] S pri­hliad­nu­tím na po­čet za­in­te­re­so­va­ných osôb v rám­ci kva­li­fi­ko­va­né­ho le­gis­la­tív­ne­ho pos­tu­pu (v po­rov­na­ní s bež­ným pos­la­nec­kým návr­hom zá­ko­na) je vý­sle­dok, mier­ne po­ve­da­né, skla­ma­ním.

 Pod­sta­tou vy­ko­na­nej zme­ny je to, že inak extré­mis­tic­ký ma­te­riál sa bu­de po­va­žo­vať za do­vo­le­ný, po­kiaľ bu­de preu­ká­za­ná ma­ni­pu­lá­cia s ním za úče­lom reali­zá­cie vzde­lá­va­cích, zbe­ra­teľ­ských ale­bo vý­skum­ných ak­ti­vít. Je pre­to na mies­te otáz­ka, v ko­ho zá­uj­me bu­de preu­ka­zo­vať ma­ni­pu­lá­ciu s inak extré­mis­tic­kým ma­te­riá­lom? Uve­do­mu­je­me si, že pri ideál­nom reš­pek­to­va­ní vy­hľa­dá­va­cej zá­sa­dy v zmys­le § 2 ods. 10 zá­ko­na č. 301/2005 Z.z. Trest­ný po­ria­dok v plat­nom zne­ní (ďa­lej len „Trest­ný po­ria­dok“) by ne­mal v praxi nas­tať žia­den prob­lém, pre­to­že or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní by ob­jas­ni­li aj tú­to okol­nosť sved­čia­cu v pros­pech ob­vi­ne­né­ho. V praxi je však mož­né ba­dať neocho­tu zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní vy­hľa­dá­vať aj dô­ka­zy sved­čia­ce v pros­pech ob­vi­ne­né­ho (ob­ža­lo­va­né­ho), na­koľ­ko tým mô­že po­li­cajt spo­chyb­niť vý­sled­ky svoj­ho (skrá­te­né­ho) vy­šet­ro­va­nia. U pro­ku­rá­to­ra je v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia si­tuácia ob­dob­ná, na­koľ­ko pla­tí, že úsi­lie o od­sú­de­nie pá­cha­te­ľa tres­tnej čin­nos­ti je pri­már­ne ve­cou štát­ne­ho zá­stup­cu; je to te­da štát­ny zá­stup­ca, kto­rý ne­sie pri­már­nu zod­po­ved­nosť, aby tres­tná vec pred­lo­že­ná sú­du bo­la pod­lo­že­ná pro­ces­ne spô­so­bi­lý­mi dô­kaz­mi pot­reb­ný­mi na roz­hod­nu­tie o vi­ne a tres­te v sú­la­de s po­da­nou ža­lo­bou. [4] V sú­la­de s ob­ža­lo­va­cou zá­sa­dou vy­jad­re­nou v § 2 ods. 15 Tres­tné­ho po­riad­ku sa pro­ku­rá­tor po­da­ním ob­ža­lo­by stá­va stra­nou tres­tné­ho ko­na­nia, čo len prehl­bu­je je­ho zá­ujem na od­sú­de­ní ob­vi­ne­né­ho (ob­ža­lo­va­né­ho – po na­ria­de­ní hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia). Fak­tic­kým nás­led­kom no­ve­li­zá­cie je pre­nos dô­kaz­né­ho bre­me­na z pro­ku­rá­to­ra na ob­ža­lo­va­né­ho. „Dô­kaz­né bre­me­no pred­sta­vu­je po­vin­nosť sub­jek­tu do­ka­zo­va­nia preu­ká­zať sku­toč­nosť, kto­rú tvr­dí.“ [5] Bo­lo by naiv­né sa dom­nie­vať, že to bu­de prá­ve pro­ku­rá­tor, kto bu­de tvr­diť, že extré­mis­tic­ký ma­te­riál (pre dis­po­no­va­nie s kto­rým po­dal na ob­ža­lo­va­né­ho ob­ža­lo­bu) vlas­tne ani nie je extré­mis­tic­kým ma­te­riá­lom.

 A na­po­kon, zá­ko­no­dar­ca tým, že vy­ža­du­je preu­ká­za­teľ­nosť mož­nos­ti sub­su­mo­vať inak extré­mis­tic­ký ma­te­riál pod niek­to­rú z troch zá­kon­ných ka­te­gó­rií, vy­tvá­ra zá­kon­nú pre­zum­pciu to­ho, že ur­či­tý ma­te­riál má extré­mis­tic­kú po­va­hu. Po­kiaľ by sa aj ob­vi­ne­ný po­du­jal na vy­vrá­te­nie tej­to dom­nien­ky, je nut­né mať na pa­mä­ti, že „z okol­nos­ti, že ob­vi­ne­ný svo­je tvr­de­nia ne­vie, ne­mô­že ale­bo nech­ce preu­ká­zať, ne­mož­no auto­ma­tic­ky vy­vo­dzo­vať zá­ver, že ob­vi­ne­ný ne­má prav­du, že je­ho tvr­de­nie ne­zod­po­ve­dá sku­toč­nos­ti, ale­bo že opak je prav­dou.“ [6] Sa­mot­nou pod­sta­tou pre­zum­pcie nie­čo­ho však je, že po­kiaľ nie je preu­ká­za­ný opak pre­zu­mo­va­nej sku­toč­nos­ti, pla­tí pre­zu­mo­va­ná sku­toč­nosť. V da­nom prí­pa­de však ta­ká­to pre­zum­pcia ne­pô­so­bí v pros­pech ob­vi­ne­né­ho (ob­ža­lo­va­né­ho), ale v je­ho nep­ros­pech, pre­to­že po­kiaľ ne­bu­de preu­ká­za­ný opak, me­no­va­ný ne­mô­že oča­ká­vať ús­pech v na­mie­ta­ní neextré­mis­tic­kej po­va­hy spor­ných ma­te­riá­lov.

 Sme to­ho ná­zo­ru, že uči­ne­ná le­gis­la­tív­na zme­na (pev­ne ve­rí­me, že len nech­ce­ne) za­sa­hu­je do ce­lé­ho ra­du zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia, pri­čom niek­to­ré z nich ma­jú aj ús­tav­nop­ráv­ny roz­mer, čo len zdô­raz­ňu­je oso­bit­ný vý­znam pre vý­kon spra­vod­li­vos­ti v práv­nom štá­te.[7] Pro­ces­né pra­vid­lo, že ob­vi­ne­ný (ob­ža­lo­va­ný) nie je po­vin­ný do­ka­zo­vať svo­ju ne­vi­nu je sú­čas­ťou zá­sa­dy pre­zum­pcie ne­vi­ny, kto­rá je vy­jad­re­ná v § 2 ods. 4 Tres­tné­ho po­riad­ku, v čl. 50 ods. 2 Ústa­vy SR, v čl. 40 ods. 2 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd, v čl. 6 ods. 2 Do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a slo­bôd a v mno­hých ďal­ších me­dzi­ná­rod­ných úp­ra­vách (napr. čl. 11 ods. 1 Všeo­bec­nej dek­la­rá­cie ľud­ských práv OSN). „Úče­lom zá­sa­dy pre­zum­pcie ne­vi­ny je nie­len ochra­na ob­vi­ne­né­ho, ale je jed­ným z pros­tried­kov zá­kon­nos­ti a spra­vod­li­vos­ti tres­tné­ho ko­na­nia ako zá­bra­na neo­dô­vod­ne­nej tvr­dos­ti v pos­tu­pe or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov, unáh­le­né­ho a ne­dos­ta­toč­ne pod­lo­že­né­ho roz­ho­do­va­nia o me­ri­tór­nom roz­hod­nu­tí, o vi­ne a tres­te.“ [8] Vy­ššie uve­de­né má do­sah aj na zá­sa­du prá­va na ob­ha­jo­bu (v je­ho ma­te­riál­nom slo­va zmys­le), na­koľ­ko ob­vi­ne­ný nie je po­vin­ný do­ka­zo­vať svo­ju ne­vi­nu a nes­mie byť do­nu­co­va­ný k vý­po­ve­di ale­bo priz­na­niu.^[9] Ako uvá­dza doc. Ku­ri­lov­ská „ob­vi­ne­ný má prá­vo navr­ho­vať dô­ka­zy, pod­čiar­ku­jem prá­vo, či­že nie po­vin­nosť, čím sa za­is­ťu­je úpl­né a efek­tív­ne prá­vo na ob­ha­jo­bu.“ ^[10] Pou­ka­zu­júc na pertrak­to­va­né zne­nie § 130 ods. 8 Tres­tné­ho zá­ko­na však ob­vi­ne­ný (ob­ža­lo­va­ný) ne­má inú mož­nosť než sa ak­tív­ne brá­niť a preu­ká­zať neextré­mis­tic­kú po­va­hu spor­ných ma­te­riá­lov. Vý­znam zá­klad­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia je ba­da­teľ­ný aj z ti­tu­lu ni­mi pl­ne­ných fun­kcií. Me­dzi pop­red­né pat­rí nor­mot­vor­ná fun­kcia v zmys­le kto­rej „sa­mot­né zá­klad­né zá­sa­dy sú ur­ču­jú­cim fak­to­rom pre kaž­dú ďal­šiu zme­nu tres­tno-pro­ces­ných no­riem, ta­ká­to zme­na mu­sí byť v sú­la­de s tý­mi­to zá­sa­da­mi a mu­sí napĺňať ich účel.“ [11]

 Na­tís­ka sa nám do úst otáz­ka, čo vie­dlo zá­ko­no­dar­cu k ta­ké­mu­to po­či­nu? V zmys­le dô­vo­do­vej sprá­vy sa pros­tred­níc­tvom no­ve­li­zá­cie ma­la op­ra­viť ne­dos­ta­toč­ná tran­spo­zí­cia rám­co­vé­ho roz­hod­nu­tia Ra­dy 2008/913/SVV re­ví­ziou tres­tnop­ráv­nej úp­ra­vy v ob­las­ti extré­miz­mu.[12] Je však nut­né uviesť na pra­vú mie­ru, že spo­mí­na­né Rám­co­vé roz­hod­nu­tie Ra­dy v čl. 7 ods. 1 us­ta­no­vu­je: To­to rám­co­vé roz­hod­nu­tie ne­me­ní po­vin­nosť reš­pek­to­vať zá­klad­né prá­va a zá­klad­né práv­ne zá­sa­dy vrá­ta­ne slo­bo­dy slo­va a zdru­žo­va­nia za­kot­ve­nú v člán­ku 6 Zmlu­vy o Európ­skej únii. Me­dzi zá­klad­né prá­va pat­rí aj prá­vo ob­vi­ne­né­ho na ob­ha­jo­bu ako aj iné prá­va mu vy­plý­va­jú­ce z pro­ces­ných zá­sad tres­tné­ho ko­na­nia. A na­po­kon, z ob­sa­hu se­kun­dár­ne­ho prá­va ani len im­pli­cit­ne ne­vyp­lý­va pot­re­ba tran­spo­no­vať ho až do ta­kej mie­ry, aby tým doš­lo k pre­no­su dô­kaz­né­ho bre­me­na na ob­vi­ne­né­ho (ob­ža­lo­va­né­ho). V tom­to zmys­le vy­ko­nal zá­ko­no­dar­ca znač­nú nad­prá­cu.

 V zá­ve­re všeo­bec­nej čas­ti dô­vo­do­vej sprá­vy sa kon­šta­tu­je, že návrh Zá­ko­na je v sú­la­de s Ústa­vou, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, me­dzi­ná­rod­ný­mi zmlu­va­mi, kto­rý­mi je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná a zá­kon­mi a sú­čas­ne aj v sú­la­de s prá­vom Európ­skej únie. S pou­ka­zom na ob­sah tu uve­de­ných úvah si do­vo­lí­me opo­no­vať. Uve­do­mu­je­me si, že prá­vo je nás­tro­jom pre­ja­vu po­li­tic­kej vô­le a pre­to je pot­reb­né je­ho jed­not­li­vé pre­ja­vy (vo for­me práv­nych no­riem) inter­pre­to­vať aj v du­chu po­li­tic­kých ná­lad vlád­nej väč­ši­ny. Sna­ha vlá­dy SR o sprís­ne­nie proti­extré­mis­tic­kej le­gis­la­tí­vy je v sú­čas­ných po­li­tic­kých po­me­roch oči­vid­ná. Bo­lo by však na ško­du, po­kiaľ by sa le­gis­la­tív­ne zme­ny tak vý­znam­né­ho práv­ne­ho pred­pi­su, akým Trest­ný zá­kon bez­po­chy­by je, bo­li us­ku­toč­ňo­va­li bez ná­le­ži­tej príp­ra­vy a vzá­jom­né­ho di­aló­gu so šir­šou od­bor­nou ve­rej­nos­ťou. Opač­ný prís­tup by zna­me­nal ri­zi­ko pri­jí­ma­nia práv­nych úp­rav ne­ko­reš­pon­du­jú­cich s ús­tav­nop­ráv­ny­mi a zá­kon­ný­mi zá­sa­da­mi, na kto­rých je slo­ven­ské tres­tné prá­vo vy­bu­do­va­né.

Diskusia