A. a B. proti Nórsku - prelom vo výklade zásady ne bis in idem pri daňových trestných činoch

Roz­su­dok Veľ­ké­ho se­ná­tu Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci A. a B. v Nór­sko – sťaž­nosť č. 29758/11 a 24130/11 zo dňa 15.11.2016

 Európ­sky súd pre ľud­ské prá­va vy­nie­sol dňa 15.11.2016 roz­hod­nu­tie, kto­ré je ozna­čo­va­né za pre­lo­mo­vé oh­ľad­ne vý­kla­du zá­sa­dy ne bis in idem pri da­ňo­vých tres­tných či­noch s tým, že ide aj o ur­či­tú zme­nu v do­te­raj­šej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti toh­to sú­du. To­to roz­hod­nu­tie vy­vo­la­lo po­mer­ne veľ­ký roz­ruch tak v SR ako aj v ČR.

 Už aj v rám­ci webu prav­ne­lis­ty.sk sme v mi­nu­los­ti in­for­mo­va­li o pod­stat­ných roz­hod­nu­tiach vy­da­ných súd­mi v ČR ako aj v SR oh­ľad­ne zá­sa­dy ne bis in idem a da­ňo­vých tres­tných či­nov, z kto­rých vy­plý­val zá­ver, že san­kcie uk­la­da­né v da­ňo­vom ko­na­ní za spá­chanie da­ňo­vé­ho správ­ne­ho de­lik­tu ma­jú po­va­hu tres­tu a pre­to sa na ne vzťa­hu­je zá­sa­da ne bis in idem.

 K uve­de­né­mu poz­ri bliž­šie:

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a432-da­no­va-san­kcia-je-tres­tna-san­kcia-a-za­sa­da-ne-bis-in-idem

 http://www.prav­ne­lis­ty.sk/roz­hod­nu­tia/a77-da­no­vy-trest­ny-cin-sprav­ny-de­likt-a-za­sa­da-ne-bis-in-idem

 Veľ­ký se­nát Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va vo ve­ci A. a B. v Nór­sko po­su­dzo­val prí­pad, v kto­rom bo­li sťa­žo­va­te­lia ako da­ňo­vé sub­jek­ty dvak­rát pot­res­ta­ní za to is­té proti­práv­ne ko­na­nie. Sťa­žo­va­te­ľom ply­nul z cu­dzi­ny prí­jem vo vý­ške 12.600.000 euro. Ten­to prí­jem ne­bol vy­ká­za­ný v ich da­ňo­vých priz­na­niach s tým, že si tak neop­ráv­ne­ne zní­ži­li da­ňo­vú po­vin­nosť vo vý­ške 3.600.000 euro. Nás­led­ne bo­lo vo­či nim v ro­ku 2007 za­ča­té tres­tné stí­ha­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania da­ňo­vé­ho pod­vo­du (v SR by iš­lo o skrá­te­nie da­ne). V ro­ku 2008 za­ča­li ko­na­nie vo­či sťa­žo­va­te­ľom aj fi­nan­čné or­gá­ny (správ­ne ko­na­nie), kto­ré vy­chá­dza­li z dô­ka­zov zís­ka­ných v tres­tnom ko­na­ní. Eš­te v ro­ku 2008 bo­lo v správ­nom ko­na­ní ulo­že­né sťa­žo­va­te­ľom da­ňo­vé pe­ná­le vo vý­ške 30% da­ňo­vé­ho ne­dop­lat­ku.

V tres­tnom ko­na­ní bo­li sťa­žo­va­te­lia v ro­ku 2009 prá­vop­lat­ne od­sú­de­ní za spá­chanie da­ňo­vé­ho pod­vo­du na trest od­ňa­tia slo­bo­dy. Da­ňo­vé pe­ná­le ako aj vy­me­ra­nú daň uh­ra­di­li eš­te pred ko­neč­ným roz­hod­nu­tím sú­du v tres­tnom ko­na­ní. Pred ESLP sa do­má­ha­li roz­hod­nu­tia, kto­rým by súd vy­slo­vil, že dru­hé od­sú­de­nie za to is­té ko­na­nie (v tres­tnom ko­na­ní na trest od­ňa­tia slo­bo­dy) po­ru­ši­lo pra­vid­lo ne bis in idem (nie dvak­rát v tej is­tej ve­ci).

 Veľ­ký se­nát Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va po­mer­ne prek­va­pi­vo roz­ho­dol, že ne­bol po­ru­še­ný člá­nok 4 Pro­to­ko­lu č. 7 k Do­ho­vo­ru (ne bis in idem) s tým, že je­den zo sud­cov pri­po­jil k roz­hod­nu­tiu od­liš­né sta­no­vis­ko.

 ESLP v pod­sta­te uvie­dol, že ve­de­nie dvoch ko­na­ní (da­ňo­vé­ho a tres­tné­ho), spo­lu s mož­nos­ťou kom­bi­no­vať rôz­ne san­kcie (tres­ty uk­la­da­né tak v tres­tnom ako aj da­ňo­vom ko­na­ní) bo­lo pre sťa­žo­va­te­ľov pred­ví­da­teľ­né. Tí si mu­se­li byť ve­do­mí, že reál­ne pri­chá­dza do úva­hy pa­ra­lel­ne tak tres­tné stí­ha­nie ako aj vy­me­ra­nie da­ne a ulo­že­nie da­ňo­vej san­kcie. Po­kiaľ ide o pri­me­ra­nosť cel­ko­vé­ho ulo­že­né­ho tres­tu tak ulo­že­nie dru­hej san­kcie (roz­su­dok v tres­tnom ko­na­ní) zob­ra­lo do úva­hy pri uk­la­da­ní tres­tu od­ňa­tia slo­bo­dy, že sťa­žo­va­te­lia uh­ra­di­li vy­me­ra­nú daň ako aj da­ňo­vé pe­ná­le (pod­stat­ným tu te­da pod­ľa sú­du bo­lo, že doš­lo k zoh­lad­ne­niu san­kcie ulo­že­nej v da­ňo­vom ko­na­ní, pri­čom súd v tres­tnom ko­na­ní ulo­žil sťa­žo­va­te­ľom trest od­ňa­tia slo­bo­dy vo vý­me­re 1 rok ho­ci trest mo­hol byť inak vo vy­ššej vý­me­re). ESLP uzat­vo­ril, že na­priek to­mu, že bo­li ulo­že­né dva rôz­ne tres­ty v dvoch rôz­nych ty­poch ko­na­ní, exis­to­va­la me­dzi ni­mi dos­ta­toč­ne sil­ná väz­ba ma­te­riál­na ako aj ča­so­vá, aby moh­li byť po­va­žo­va­né za for­mál­nu časť všeo­bec­né­ho sys­té­mu san­kcií pod­ľa nór­ske­ho prá­va. Úče­lom správ­nej san­kcie bo­lo pre­dov­šet­kým od­ra­diť da­ňo­vé sub­jek­ty od uvá­dzania nes­práv­nych a neúpl­ných da­ňo­vých priz­na­ní, pri­čom úče­lom tres­tné­ho od­sú­de­nia bo­lo pot­res­ta­nie do­da­toč­né­ho pr­vku ko­na­nia sťa­žo­va­te­ľov spo­čí­va­jú­com v úmy­sel­nom pod­vod­nom ko­na­ní.

 To­to roz­hod­nu­tie ESLP zrej­me de­fi­ni­tív­ne zna­me­ná mož­nosť ulo­žiť nap­rík­lad za skrá­te­nie da­ne, či da­ňo­vý pod­vod dva tres­ty, tak v tres­tnom ko­na­ní ulo­žiť trest ako aj v da­ňo­vom ko­na­ní ulo­žiť da­ňo­vú san­kciu (čo je v zmys­le Do­ho­vo­ru tak­tiež trest) a to za to is­té ko­na­nie, kto­ré­ho sa do­pus­til ten is­tý sub­jekt. Ďal­šia pou­ži­teľ­nosť zá­ve­rov roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR sp. zn. 4 Tdo/3/2011 zo dňa 10.05.2011 je te­da otáz­na.

 In­for­má­cie oh­ľad­ne uve­de­né­ho roz­hod­nu­tia mož­no náj­sť aj v ča­so­pi­se Ju­ris­pru­den­ce č. 6/2016 ako aj v ča­so­pi­se Soud­ní ju­di­ka­tu­ra, Přeh­led roz­sud­ku Ev­rop­ské­ho sou­du pro lid­ská prá­va č. 1/2017.

Diskusia