O dotazníkoch a zadržaní podozrivého na základe počtu získaných bodov

Niž­šie v texte je uve­de­ná časť po­ky­nu zo dňa 19.12.2016, kto­rý bol vy­da­ný zo stra­ny Pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru. Pred­met­ný po­kyn sa tý­ka vy­hod­no­co­va­nia ri­zi­ka oh­ro­ze­nia poš­ko­de­nej oso­by pri tzv. do­má­com ná­si­lí (tu pôj­de spra­vid­la o po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia zve­re­nej a blíz­kej oso­by, tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia a tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia).

 Sú­čas­ťou (pod­sta­tou) toh­to po­ky­nu je do­taz­ník (nas­ke­no­va­ný niž­šie) na od­had ri­zi­ka oh­ro­ze­nia, v kto­rom je uve­de­ných 12 otá­zok, na kto­ré mô­že (mu­sí) oh­ro­ze­ná oso­ba dať od­po­veď a to buď „áno“ ale­bo „nie“. Pri kaž­dej od­po­ve­di na otáz­ku je dop­re­du sta­no­ve­ný po­čet bo­dov s tým, že maximál­ne mô­že oho­ro­ze­ná oso­ba „zís­kať“ 18 bo­dov.

 Za do­taz­ní­kom nas­le­du­je „Vy­hod­no­te­nie do­taz­ní­ka a od­po­rú­ča­ný pos­tup po­li­caj­ta“, v kto­rom je uve­de­né aké po­ten­ciál­ne ri­zi­ko mô­že hro­ziť oso­be, kto­rá do­taz­ník vy­pl­ni­la a to na zá­kla­de do­siah­nu­tých bo­dov. Nap­rík­lad, vy­hod­no­te­nie pri­ka­zu­je (t. j. nej­de o od­po­rú­ča­nie ako by sa moh­lo zdať z uve­de­né­ho náz­vu) po­li­caj­to­vi, aby v prí­pa­de zís­ka­nia 10 a viac bo­dov doš­lo k za­dr­ža­niu útoč­ní­ka s tým, že po­sú­de­nie či­nu ako pries­tup­ku je nep­rí­pus­tné.

 Do­taz­ník a od­po­veď „áno“ ale­bo „nie“ tu má te­da roz­ho­do­vať o tom, či kon­krét­ny sku­tok má ale­bo ne­má zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu, či pries­tup­ku a nie vý­sled­ky do­ka­zo­va­nia. Po­kyn te­da vy­tvá­ra dom­nien­ku, že od­po­ve­de oh­ro­ze­nej oso­by sú prav­di­vé a pos­ta­ču­jú­ce nap­rík­lad na vy­ko­na­nie pro­ces­ných úko­nov v tres­tnom ko­na­ní.

 Sna­ha Pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru o čo mož­no naj­pres­nej­ší od­had ri­zi­ka oh­ro­ze­nia poš­ko­de­nej oso­by je ur­či­te správ­na. Na stra­ne dru­hej je nut­né uviesť, že pou­ži­tie do­taz­ní­ka s po­chyb­ný­mi otáz­ka­mi a nás­led­né vy­hod­no­te­nie ri­zi­ka na zá­kla­de „bo­do­va­nia“ je cel­kom ur­či­te me­tó­da nes­práv­na.

 Po­kiaľ sa za­me­ria­me na otáz­ky uve­de­né v do­taz­ní­ku, tak časť uve­de­ných otá­zok je su­ges­tív­na, časť skres­lu­jú­ca, res­pek­tí­ve sú tam otáz­ky pos­ta­ve­né aj al­ter­na­tív­ne (ob­sa­hu­jú v jed­nej otáz­ke viac po­do­tá­zok) s tým, že z od­po­ve­de „áno“ ale­bo „nie“ sa ne­dá zis­tiť, ku kto­rej po­do­táz­ke tá­to od­po­veď sme­ro­va­la.

 Tak nap­rík­lad otáz­ka č. 4 znie „Vie­dol sú­čas­ný ná­sil­ný čin k váš­mu ub­lí­že­niu na zdra­ví, res­pek­tí­ve k zra­ne­niu, úra­zu, uj­me ale­bo doš­lo k ub­lí­že­niu na zdra­ví v mi­nu­los­ti?“. Po­kiaľ oh­ro­ze­ná oso­ba od­po­vie „áno“, ne­bu­de z jej od­po­ve­de vô­bec jas­né, či áno sme­ru­je k to­mu, či ná­sil­ným sú­čas­ným tres­tným či­nom doš­lo k uj­me na zdra­ví, res­pek­tí­ve sme­ru­je k to­mu, že k uj­me na zdra­ví doš­lo v mi­nu­los­ti. Ak v mi­nu­los­ti, tak nie je zrej­mé v akej vzdia­le­nej mi­nu­los­ti, te­da, či sa tak sta­lo pred týž­dňom ale­bo pred ro­kom ale­bo pred via­ce­rý­mi rok­mi.

 Rov­na­ko je na tom aj nap­rík­lad otáz­ka č. 7, kto­rá znie „Oh­ro­zo­val Vás ná­sil­ník zbra­ňou? Vlas­tní zbraň ale­bo má prís­tup k zbra­ni?“. Tu ide až o tri otáz­ky, pri­čom od­po­veď áno mô­že sme­ro­vať len k to­mu, že poš­ko­de­nú oso­bu ná­sil­ník oh­ro­zo­val so zbra­ňou, ale­bo len k to­mu, že vlas­tní zbraň (ale nik­dy poš­ko­de­nú oso­bu ňou neoh­ro­zo­val) ale­bo len k to­mu, že mož­no má ná­sil­ník prís­tup k zbra­ni (nap­rík­lad ka­ma­rát ná­sil­ní­ka vlas­tní zbraň). Je evi­den­tné, že z od­po­ve­de „áno“ sa tu ve­ľa ne­doz­vie­me.

 Na­vy­še, do­taz­ník ob­sa­hu­je aj ta­ké otáz­ky, na kto­ré ne­mu­sí oh­ro­ze­ná oso­ba poz­nať od­po­veď (od­po­veď „ne­viem“ sa v do­taz­ní­ku nep­ri­púš­ťa), čo však nez­na­me­ná, že oh­ro­ze­ná reál­ne ne­mô­že byť (nap­rík­lad, poš­ko­de­ná oso­ba ne­mu­sí ve­dieť, či útoč­ník vlas­tní zbraň ale­bo má prís­tup k zbra­ni – otáz­ka č. 7, tak­tiež poš­ko­de­ná oso­ba ne­mu­sí ve­dieť o tom, či ná­sil­ník bol v mi­nu­los­ti tres­ta­ný ale­bo pos­ti­ho­va­ný kvô­li ná­sil­né­mu ko­na­niu – otáz­ka č. 11).

 Na­po­kon, otáz­ky v do­taz­ní­ku ob­sa­hu­jú v se­be aj znač­ne neur­či­té poj­my ako nap­rík­lad „pra­vi­del­ne“. Je zrej­mé, že kaž­dá oso­ba inak sub­jek­tív­ne vy­hod­no­cu­je, čo ro­zu­mie pod poj­mom pra­vi­del­ne, sús­tav­ne, dl­ho­do­bo a pre­to z od­po­ve­de „áno“ nie je mož­né zis­tiť, či k úto­kom do­chá­dza pra­vi­del­ne nie­koľ­ko krát za deň, či pra­vi­del­ne nie­koľ­ko krát za týž­deň, či pra­vi­del­ne nie­koľ­ko krát za me­siac, či rok.

 Uve­de­né sa tý­ka nap­rík­lad otá­zok č. 5 a č. 6, v kto­rých má poš­ko­de­ná oso­ba od­po­ve­dať, či sa ná­si­lie zhor­šu­je, stup­ňu­je ale­bo je čo­raz čas­tej­šie, res­pek­tí­ve, či poš­ko­de­ná oso­ba je pre­nas­le­do­va­ná pra­vi­del­ne. Aj tu je zjav­né, že od­po­veď áno žiad­na bliž­šie vy­svet­le­nie.

 Z po­ky­nu sa tak­tiež ne­doz­vie­me, ke­dy má byť oh­ro­ze­nej oso­be do­taz­ník pred­lo­že­ný na vy­pl­ne­nie, t. j. či sa tak má stať pred jej vý­slu­chom, po­čas jej vý­slu­chu, res­pek­tí­ve po jej vý­slu­chu a či nap­rík­lad iné od­po­ve­de tej is­tej oh­ro­ze­nej oso­by vo vý­slu­chu a iné v do­taz­ní­ku na tie is­té otáz­ky mô­žu mať vplyv na vy­hod­no­te­nie od­ha­du ri­zi­ka oh­ro­ze­nej oso­by. Zrej­me nie, po­kyn ne­ho­vo­rí nič o tom, že by po­li­cajt mal po­rov­ná­vať úda­je uve­de­né v do­taz­ní­ku s údaj­mi uve­de­ný­mi vo vý­po­ve­di. Do­taz­ník tu bu­de mať pa­ra­doxne pred­nosť pred vý­po­ve­ďou a to na­priek to­mu, že je­di­ným pro­ces­ným zá­kon­ným úko­nom je tu vý­po­veď. Nie je te­da jas­né, čo má po­li­cajt uro­biť, ak od­po­ve­de v do­taz­ní­ku sú v roz­po­re s od­po­ve­ďa­mi tej is­te oso­by v jej vý­po­ve­di, res­pek­tí­ve, čo má po­li­cajt uro­biť ako oh­ro­ze­ná oso­ba od­miet­ne vy­pl­niť do­taz­ník, av­šak vy­po­ve­dať chce (zrej­me to ne­bu­de zna­me­nať, že oh­ro­ze­ná nie je).

 Sú­dy (a v pod­sta­te ani pro­ku­ra­tú­ru) by ten­to inter­ný po­kyn po­lí­cie vô­bec ne­mu­sel za­ují­mať, av­šak v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sa za­čal ten­to do­taz­ník ob­ja­vo­vať ako sú­časť vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su pred­kla­da­né­ho sú­dom (nap­rík­lad s návr­hom na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by) a to ako príl­oha vý­slu­chu poš­ko­de­nej oso­by.

 Tu však tre­ba zdô­raz­niť, že ta­ký­to do­taz­ník nie je dô­kaz­ným pros­tried­kom v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, či iné­ho zá­ko­na a pre­to nes­mie byť sú­čas­ťou vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su. Pod­ľa us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku to­tiž mož­no in­for­má­cie od poš­ko­de­nej oso­by zís­ka­vať len pros­tred­níc­tvom jej vý­po­ve­de po ná­le­ži­tom pou­če­ní s tým, že in­for­má­cie na kto­ré sa sna­ží zís­kať od­po­veď do­taz­ník by pri­már­ne ma­li byť ob­siah­nu­té vo vý­po­ve­di poš­ko­de­nej oso­by.

 Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nep­ri­ja­teľ­né aby sa ten­to do­taz­ník na­chá­dzal vo vy­šet­ro­va­com spi­se, aby po­li­cajt vy­tvá­ral nie­čo ako zá­ko­nom nep­red­pok­la­da­nú príl­ohu k vý­slu­chu, res­pek­tí­ve, aby o od­po­ve­de z do­taz­ní­ka bol „op­re­tý“ pod­net vy­šet­ro­va­te­ľa na vza­tie ob­vi­ne­né­ho do väz­by a po­dob­ne. Mož­no len dú­fať, že ten­to po­chyb­ný do­taz­ník čos­ko­ro skon­čí a po­lí­cia sa bu­de ve­no­vať hlav­ne to­mu, čo jej vy­plý­va zo zá­ko­na.

 Po­kiaľ Pre­zi­dent Po­li­caj­né­ho zbo­ru chcel pris­tú­piť k pres­nej­ším od­ha­dom ri­zi­ka oh­ro­ze­nej oso­by a ško­liť po­li­caj­tov ako vy­hod­no­co­vať do­taz­ník, mal sa skôr za­me­rať na ško­le­nie po­li­caj­tov v tom sme­re, ako správ­ne a zá­kon­ne vy­ko­nať vý­sluch oh­ro­ze­nej oso­by, t. j. ako správ­ne viesť vý­sluch poš­ko­de­nej oso­by, aké kon­krét­ne in­for­má­cie je nut­né zís­kať od poš­ko­de­nej oso­by do ob­sa­hu vý­slu­chu a prí­pad­ne ako ove­riť niek­to­ré úda­je pos­kyt­nu­té poš­ko­de­nej oso­bou (nap­rík­lad za­bez­pe­čiť text sms správ a po­dob­ne), te­da ako pos­tu­po­vať tak, aby vý­sluch poš­ko­de­nej oso­by bol čo mož­no naj­úpl­nej­ší.

Nas­le­du­je príl­oha k po­ky­nu:

Príl­oha k PPZ-OPP1-1080-020/2016