Stalking - trestný čin nebezpečného prenasledovania

 

JUDr. Ma­tej Iza­ko­vič

pro­ku­rá­tor Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va III

 

          Stal­king - trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia

 Aj na­priek sku­toč­nos­ti, že skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a Tres­tné­ho zá­ko­na, nie je zvlášť no­vou (za­ve­de­ná bo­la do Tres­tné­ho zá­ko­na s účin­nos­ťou od 01.09.2011), vý­raz­nej­šie sa za­ča­la „ob­ja­vo­vať na scé­ne“ až v pos­led­nom ob­do­bí. V tej­to sú­vis­los­ti sa aj vzhľa­dom na ab­sen­ciu re­le­van­tnej ju­di­ka­tú­ry za­ča­li vy­sky­to­vať ap­li­kač­né prob­lé­my nie len v po­li­caj­nej praxi a to naj­mä v sú­vis­los­ti so sa­mot­nou práv­nou kva­li­fi­ká­ciou ko­na­nia pá­cha­te­ľa a je­ho sub­sum­cie pod zá­kon­né zna­ky uve­de­né­ho tres­tné­ho či­nu.

 Sa­mot­ný po­jem „stal­king“ ne­má do­po­siaľ žiad­nu re­le­van­tnú de­fi­ní­ciu, pri­čom by sa dal cha­rak­te­ri­zo­vať ako zlo­voľ­né, úmy­sel­né a sys­te­ma­tic­ké pre­nas­le­do­va­nie a ob­ťa­žo­va­nie inej oso­by, kto­ré u obe­ti zni­žu­je kva­li­tu jej ži­vo­ta a oh­ro­zu­je jej bez­peč­nosť. Ná­rod­né cen­trum pre obe­te zlo­či­nov (The­Na­tio­nal Cen­ter for­Vic­tim­sof­Cri­me) de­fi­nu­je stal­king ako spô­sob sprá­va­nia sa, pri kto­rom cí­ti­te strach, ner­vo­zi­tu, ob­ťa­žo­va­nie ale­bo ne­bez­pe­čen­stvo. Ide o prí­pa­dy ke­dy vás niek­to opa­ko­va­ne kon­tak­tu­je, sle­du­je, po­sie­la vám ve­ci (dar­če­ky), ho­vo­rí s va­mi, aj keď vy nech­ce­te ale­bo vás oh­ro­zu­je. Ta­ké­to sprá­va­nie mô­že za­hŕňať: poz­nat­ky o rozvr­hu obe­te (den­nom, pra­cov­nom a pod.), vy­sky­to­va­nie sa na mies­tach, na kto­ré ide obeť, po­sie­la­nie správ, emai­lov ale­bo ob­ráz­kov, opa­ko­va­né te­le­fo­ná­ty ale­bo texto­vé sprá­vy, kon­tak­to­va­nie ale­bo pri­dá­va­nie úda­jov o obe­ti na so­ciál­nych sie­ťach (Fa­ce­book, Twit­ter, In­stag­ram a pod.), pí­sa­nie lis­tov, ni­če­nie ma­jet­ku obe­te, vy­tvo­re­nie webo­vej strán­ky o obe­ti, po­sie­la­nie dar­če­kov, drob­né krá­de­že ve­cí, kto­ré pa­tria obe­ti, ako aj iné po­ku­sy o kon­tak­to­va­nie, ob­ťa­žo­va­nie, sle­do­va­nie ale­bo za­stra­šo­va­nie obe­te¹. Stať sa obe­ťou stal­kin­gu je vy­so­ko stre­su­jú­ca si­tuácia, pri kto­rej sa ku­mu­lu­jú ne­ga­tív­ne po­ci­ty nie­len zo sa­mot­né­ho pre­nas­le­do­va­nia, stra­ty súk­ro­mia, ale aj ne­po­cho­pe­nia oko­lia. V dôs­led­ku uve­de­né­ho sa ob­ja­vu­jú po­ci­ty bez­moc­nos­ti, se­baob­vi­ňo­va­nie, čas­to sa roz­ví­ja­jú psy­cho­reak­tív­ne úz­kos­tno-dep­re­sív­ne sta­vy ale­bo psy­cho­so­ma­tic­ké po­ru­chy. Stal­king má vý­znam­ný ne­priaz­ni­vý vplyv aj na so­ciál­ny a pro­fe­sio­nál­ny ži­vot obe­te. Ve­die k so­ciál­nej izo­lá­cii, zme­ne prá­ce, sťa­ho­va­niu².

 Pod­ľa § 360a ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, kto iné­ho dl­ho­do­bo pre­nas­le­du­je ta­kým spô­so­bom, že to mô­že vzbu­diť dô­vod­nú oba­vu o je­ho ži­vot ale­bo zdra­vie, ži­vot ale­bo zdra­vie je­mu blíz­kej oso­by ale­bo pod­stat­ným spô­so­bom zhor­šiť kva­li­tu je­ho ži­vo­ta, tým, že

a) sa vy­hrá­ža ub­lí­že­ním na zdra­ví ale­bo inou uj­mou je­mu ale­bo je­mu blíz­kej oso­be,

b) vy­hľa­dá­va je­ho osob­nú blíz­kosť ale­bo ho sle­du­je,

c) ho kon­tak­tu­je pros­tred­níc­tvom tre­tej oso­by ale­bo elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­kač­nej služ­by, pí­som­ne ale­bo inak pro­ti je­ho vô­li,

d) zneu­ži­je je­ho osob­né úda­je na účel zís­ka­nia osob­né­ho ale­bo iné­ho kon­tak­tu, ale­bo

e) ho inak ob­me­dzu­je v je­ho ob­vyk­lom spô­so­be ži­vo­ta,

pot­res­tá sa od­ňa­tím slo­bo­dy až na je­den rok.

 Ob­jek­tív­na strán­ka ci­to­va­né­ho tres­tné­ho či­nu spo­čí­va v dl­ho­do­bom pre­nas­le­do­va­ní, kto­ré je spô­so­bi­lé vzbu­diť u iné­ho dô­vod­nú oba­vu o je­ho ži­vot ale­bo zdra­vie, ži­vot ale­bo zdra­vie je­mu blíz­kej oso­by ale­bo pod­stat­ným spô­so­bom zhor­šiť kva­li­tu je­ho ži­vo­ta.

 Zo sub­jek­tív­nej strán­ky da­né­ho tres­tné­ho či­nu sa vy­ža­du­je úmy­sel­né za­vi­ne­nie.

 Úmys­lom zá­ko­no­dar­cu, kto­rý ho vie­dol k za­ve­de­niu ci­to­va­né­ho tres­tné­ho či­nu do Tres­tné­ho zá­ko­na, bo­la prav­de­po­dob­ne reak­cia na mno­žia­ce sa prí­pa­dy pra­vi­del­né­ho, resp. opa­ko­va­né­ho pre­nas­le­do­va­nia, ob­ťa­žo­va­nia osôb spo­čí­va­jú­ca aj v nie­koľ­kých úto­koch, kto­ré však sa­mos­tat­ne nie sú tres­tný­mi čin­mi a v niek­to­rých prí­pa­doch ani pries­tup­ka­mi, av­šak vo svo­jom súhr­ne mô­žu svo­ji­mi nás­led­ka­mi pod­stat­ným spô­so­bom zhor­šiť kva­li­tu ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho (obe­ti), či v ko­neč­nom dôs­led­ku vy­vo­lať v poš­ko­de­nom dô­vod­nú oba­vu z mož­né­ho ub­lí­že­nia na zdra­ví ale­bo zhor­še­nia kva­li­ty je­ho ži­vo­ta. V prí­pa­de ci­to­va­né­ho tres­tné­ho či­nu mô­že byť napl­ne­nie je­ho for­mál­nych zna­kov v kon­krét­nom prí­pa­de vý­raz­ne zá­važ­né, ale aj nao­pak vý­raz­ne má­lo zá­važ­né, je pre­to pot­reb­né v prí­pa­de sa­mot­né­ho roz­hod­nu­tia, či sa v tom kto­rom prí­pa­de jed­ná o trest­ný čin ale­bo len pries­tu­pok (§ 49 ods. 1 písm. d) zá­ko­na SNR č. 372/1990 Zb. o pries­tup­koch v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov), dôs­led­ne vy­hod­no­co­vať a po­su­dzo­vať kon­krét­ne okol­nos­ti prí­pa­du a to aj v kon­texte s us­ta­no­ve­ním § 10 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na (tzv. ma­te­riál­ny ko­rek­tív).                     

 Z ap­li­kač­nej praxe je dô­le­ži­té sa pri ci­to­va­nom tres­tnom či­ne za­obe­rať naj­mä po­sú­de­ním a vy­hod­no­te­ním poj­mo­vých zna­kov „dl­ho­do­bo“, „dô­vod­ná oba­va“ a „pod­stat­ný spô­sob zhor­še­nia kva­li­ty ži­vo­ta“.

 Zo sa­mot­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia vy­plý­va, že chrá­ni pred ob­ťa­žo­va­ním tak in­ten­zív­nym, kto­ré už oh­ro­zu­je psy­chic­kú a v niek­to­rých prí­pa­doch aj fy­zic­kú in­teg­ri­tu poš­ko­de­né­ho, res­pek­tí­ve je­ho ži­vot. Hra­ni­cu me­dzi tým, ke­dy už ide o škod­li­vý pre­jav sprá­va­nia nie je pri­tom ľah­ké vždy jed­noz­nač­ne sta­no­viť a k jej prek­ro­če­niu mô­že čas­to dôjsť ne­ná­pad­ným spô­so­bom, keď pre­nas­le­do­va­nie obe­te pos­tup­ne na­be­rá na in­ten­zi­te a až od ur­či­té­ho oka­mi­hu sa pre ňu stá­va ne­bez­peč­ným. Cel­kom ur­či­te je však ta­ká hra­ni­ca prek­ro­če­ná v prí­pa­de, keď je z okol­nos­tí prí­pa­du zrej­má bez­výs­led­nosť sna­hy pre­nas­le­do­va­te­ľa zís­kať pria­zeň obe­te a na­priek to­mu v jej pre­nas­le­do­va­ní neú­nav­ne pok­ra­ču­je me­sia­ce až ro­ky. Za vy­tr­va­lý kon­takt pros­tried­ka­mi elek­tro­nic­kej ko­mu­ni­ká­cie sa pri­tom po­va­žu­je hlav­ne opa­ko­va­né za­sie­la­nie ne­vy­žia­da­ných emai­lo­vých správ (čas­to s vul­gár­nym ale­bo ag­re­sív­nym ob­sa­hom), za­hl­co­va­nie elek­tro­nic­kej poš­ty ne­vy­žia­da­ný­mi sprá­va­mi, naj­mä dis­tri­bú­cia po­čí­ta­čo­vých ví­ru­sov, ne­vy­žia­da­né vo­la­nia tak na mo­bil­ný te­le­fón ako aj na pev­nú te­le­fón­nu lin­ku a po­dob­ne (pre po­rov­na­nie aj uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky, č. k.  8Tdo 1107/2013 ale­bo aj TR NS 79/2011-T).

 K tra­dič­ným for­mám ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia (vy­hľa­dá­va­nie fy­zic­kej blíz­kos­ti obe­te, sexuál­ne ob­ťa­žo­va­nie, ná­sil­né cho­va­nie) sa tak prid­ru­žu­jú mo­der­né for­my, kto­ré úči­nok cho­va­nia pá­cha­te­ľa zvy­šu­jú (ne­vy­žia­da­né emai­lo­vé sprá­vy, za­hl­co­va­nie elek­tro­nic­kej poš­ty ne­vy­žia­da­ný­mi sprá­va­mi, dis­tri­bú­cia po­čí­ta­čo­vých ví­ru­sov, ne­vy­žia­da­né vo­la­nia na mo­bil­ný te­le­fón ale­bo pev­nú te­le­fón­nu lin­ku). Zá­ro­veň je však pot­reb­né pou­ká­zať na sku­toč­nosť, že uve­de­né for­my pre­nas­le­do­va­nia (na to, aby ta­ké­to ko­na­nie moh­lo byť ozna­če­né ako trest­ný čin) mu­sia  pred­sta­vo­vať pre obeť (poš­ko­de­né­ho) chro­nic­ký a ťaž­ko kon­tro­lo­va­ný stres, pro­ti kto­ré­mu je cel­kom bez­bran­ná, a kto­rý mô­že vy­vo­lá­vať, resp. udr­žia­vať fy­zic­ké či du­šev­né ocho­re­nie obe­te.

 Pod poj­mom dl­ho­do­bo pri tres­tnom či­ne ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia tre­ba však ro­zu­mieť pri­naj­men­šom nie­koľ­ko vy­nú­te­ných kon­tak­tov ale­bo po­ku­sov o ne, kto­ré zá­ro­veň mu­sia byť spô­so­bi­lé u poš­ko­de­né­ho vy­vo­lať dô­vod­nú oba­vu. Pre­to oje­di­ne­lé ale­bo ná­hod­né pre­ja­vy, aj keď ne­žia­du­ce­ho cho­va­nia, tie­to po­žia­dav­ky nespĺňa­jú. Spra­vid­la sa tak mu­sí jed­nať o sús­tav­né, vy­tr­va­lé, tvr­do­šij­né a sys­te­ma­tic­ké ko­na­nia vy­bo­ču­jú­ce z bež­ných no­riem cho­va­nia, kto­ré mô­žu v niek­to­rých prí­pa­doch i ne­bez­peč­ne gra­do­vať. Tak­to vy­so­ká frek­ven­cia tých­to, čas­to čo do pre­ja­vu i ne­bez­peč­nos­ti, veľ­mi rôz­no­ro­dých fo­riem cho­va­nia (po­sie­la­nie dar­če­kov, ot­rá­ve­nie do­má­ce­ho zvie­ra­ťa, sexuál­ne nep­rís­toj­né e-mai­ly, za­hl­co­va­nie elek­tro­nic­kej poš­ty spa­mom, vy­čká­va­nie pred do­mom, spre­vá­dzanie z do­mu do prá­ce a späť a pod.) je ve­de­ná sna­hou pá­cha­te­ľa zme­niť (ale­bo aj zni­čiť) ob­vyk­lý spô­sob ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho, oh­ro­ziť je­ho du­šev­nú rov­no­vá­hu, pos­tup­ne ho dos­tať pod svoj bez­výh­rad­ný vplyv a moc.

 Z us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry to­tiž vy­plý­va chá­pa­nie poj­mu „dl­ho­do­bo“ ako opa­ku­jú­ce­ho sa, spra­vid­la sys­te­ma­tic­ké­ho a sús­tav­né­ho ko­na­nia. Ne­mô­že­me pre­to v žiad­nom prí­pa­de kri­mi­na­li­zo­vať ná­hod­né ale­bo len krát­ko­do­bé, aj keď v zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te po­pí­sa­né, pre­ja­vy cho­va­nia po­doz­ri­vé­ho (pá­cha­te­ľa).

 Ho­ci v sú­čas­nos­ti le­gál­na de­fi­ní­cia poj­mu „dl­ho­do­bo“ neexis­tu­je, je v tej­to sú­vis­los­ti mož­né ana­lo­gic­ky vy­svet­liť ten­to po­jem pros­tred­níc­tvom poj­mu „po dl­hší čas“, kto­rý je de­fi­no­va­ný v us­ta­no­ve­ní § 138 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a ten­to us­tá­le­ná súd­na prax chá­pe spra­vid­la ako ča­so­vé ob­do­bie pre­vy­šu­jú­ce 6 me­sia­cov. Po­jem „dl­ho­do­bo“ sa v niek­to­rých prí­pa­doch vy­kla­dá orien­tač­ným poč­tom prib­liž­ne 10 úto­kov v prie­be­hu jed­né­ho me­sia­ca³, av­šak to­to ob­do­bie je pot­reb­né dôs­led­ne skú­mať pri kaž­dom jed­not­li­vom prí­pa­de in­di­vi­duál­ne.Z kli­nic­ké­ho hľa­dis­ka sú pod po­jem stal­king za­hr­ňo­va­né len ta­ké spô­so­by pre­nas­le­do­va­nia, kto­ré pred­sta­vu­jú opa­ko­va­né, tr­va­jú­ce nech­ce­né nad­vä­zo­va­nia kon­tak­tov s obe­ťou za pou­ži­tia ná­si­lia ale­bo iných po­rov­na­teľ­ných prak­tík (vy­die­ra­nie, nát­lak a pod.), pri­čom opa­ko­va­ním sa ro­zu­mie viac ako 10 po­ku­sov o kon­takt, tr­va­jú­cim ob­do­bím po­tom mi­ni­mál­ne do­ba 4 týž­dňov. Po­kiaľ ta­ké­to pre­nas­le­do­va­nie pok­ra­ču­je dlh­šiu do­bu, je po­va­žo­va­né za po­ten­cio­nál­ne vy­so­ko ne­bez­peč­né, na­koľ­ko sa tu zvy­šu­je prav­de­po­dob­nosť gra­dá­cie úto­kov a es­ka­lá­cia ná­si­lia ve­dú­ce­ho po­tom nie len vzác­ne k po­ku­su ale­bo i do­ko­na­niu vraž­dy obe­te⁴. 

 K jed­not­li­vým for­mám pre­nas­le­do­va­nia však Trest­ný zá­kon vy­ža­du­je pre spl­ne­nie pod­mien­ky tres­tnos­ti aj sú­čas­né spl­ne­nie pod­mien­ky spô­so­bi­los­ti vzbu­de­nia dô­vod­nej oba­vy o ži­vot ale­bo zdra­vie poš­ko­de­né­ho ale­bo o ži­vot a zdra­vie je­mu blíz­kych osôb ale­bo pod­stat­né zhor­še­nie kva­li­ty je­ho ži­vo­ta.    

 Dô­vod­nou oba­vou sa ro­zu­mie oba­va ob­jek­tív­ne spô­so­bi­lá vy­vo­lať vy­šší stu­peň obáv, úz­kos­ti ale­bo iné­ho ties­ni­vé­ho po­ci­tu zo zla, kto­rým je na poš­ko­de­né­ho pô­so­be­né. Vy­hrá­ža­nie, vy­hľa­dá­va­nie osob­nej blíz­kos­ti, sle­do­va­nie, kon­tak­to­va­nie, zneu­ži­tie osob­ných úda­jov, či ob­me­dzo­va­nie v ob­vyk­lom spô­so­be ži­vo­ta, mu­sí byť spô­so­bi­lé vzbu­diť dô­vod­nú oba­vu.

 Vzbu­de­ním dô­vod­nej oba­vy o ži­vot ale­bo zdra­vie poš­ko­de­né­ho je tre­ba v sú­la­de s us­tá­le­ným vý­kla­dom ro­zu­mieť vý­raz­nej­ší ties­ni­vý po­cit zo zla, kto­rým je vy­hrá­ža­né, pri­čom však je tre­ba kaž­dý prí­pad po­su­dzo­vať veľ­mi in­di­vi­duál­ne, s pri­hliad­nu­tím ku všet­kým kon­krét­nym okol­nos­tiam, naj­mä k po­va­he vy­hráž­ky, k fy­zic­kým a po­va­ho­vým vlas­tnos­tiam pá­cha­te­ľa v po­rov­na­ní s cha­rak­te­ris­ti­ka­mi poš­ko­de­né­ho, na ich vzá­jom­ný vzťah, sprá­va­niu sa pá­cha­te­ľa pri vy­hrá­ža­ní a pod.(R 38/1971).

 Pod­stat­né zhor­še­nie kva­li­ty ži­vo­ta spo­čí­va v ta­kom ob­me­dze­ní do­te­raj­šie­ho ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho, ku kto­ré­mu dôj­de pro­ti je­ho vô­li ne­žia­du­ci­mi zá­sah­mi pá­cha­te­ľa do osob­nej, ro­din­nej, ale i pro­fe­sij­nej sfé­ry ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho, pri­čom mô­že ísť naj­čas­tej­šie o ob­me­dzenia v ro­vi­ne zá­uj­mo­vej, kul­túr­nej, špor­to­vej a pod. Roz­ho­du­jú­cim pri­tom bu­de i v tých­to sú­vis­los­tiach vždy hľa­dis­ko sub­jek­tív­ne po­ci­ťo­va­nej uj­my poš­ko­de­né­ho, aj keď ur­či­tým spô­so­bom ob­jek­ti­vi­zo­va­né, te­da nik­dy hod­no­te­nie pod­ľa aké­ho­si sprie­me­ro­va­né­ho ob­vyk­lé­ho spô­so­bu ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho. Z praxe je mož­né uviesť prí­pad, ke­dy poš­ko­de­ná oso­ba bo­la opa­ko­va­ne nú­te­ná me­niť svo­je te­le­fón­ne čís­lo, aby sa tak vy­hla ne­žia­du­cim ata­kom pá­cha­te­ľa, nás­led­ne bo­la nú­te­ná zme­niť i svo­je za­mes­tna­nie, pri­čom ko­na­nie pá­cha­te­ľa gra­do­va­lo až do ta­kej mie­ry, že poš­ko­de­ná bo­la pri­nú­te­ná vy­hľa­dať psy­cho­lo­gic­kú po­moc. Súhr­nne pre­to mož­no uviesť, že v prí­pa­de pod­stat­né­ho zhor­še­nia kva­li­ty ži­vo­ta na stra­ne poš­ko­de­né­ho, sa vy­ža­du­je ta­ké ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré je reál­ne spô­so­bi­lé zme­niť za­uží­va­ný spô­sob ži­vo­ta poš­ko­de­né­ho. 

 Je pot­reb­né ve­no­vať po­zor­nosť v ne­pos­led­nom ra­de aj sa­mot­nej poh­nút­ke pá­cha­te­ľa, keď pou­ží­va opa­ko­va­ne napr. vul­gár­ne a po­ni­žu­jú­ce vý­ra­zy na ad­re­su poš­ko­de­né­ho, za akých okol­nos­tí ich pou­ží­va, ako reak­ciu na aký pod­net, resp. „spúš­ťač“ je­ho reak­cie a pod. Po vy­hod­no­te­ní všet­kých uve­de­ných a re­le­van­tných  okol­nos­tí v ich súhr­ne a pri reš­pek­to­va­ní prin­cí­pu ul­ti­ma­ra­tio (sub­si­dia­ri­ty tres­tnej rep­re­sie), je mož­né us­tá­liť spo­ľah­li­vý zá­ver, či ko­na­nie pá­cha­te­ľa v kon­krét­nej ve­ci je schop­né po for­mál­nej a ma­te­riál­nej strán­ke byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako pre­čin ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia pod­ľa § 360a Tres­tné­ho zá­ko­na ale­bo sa v da­nom prí­pa­de jed­ná o pries­tu­pok pro­ti ob­čian­ske­mu spolu­na­ží­va­niu a či vô­bec.

 V praxi do­chá­dza naj­čas­tej­šie ku sku­toč­nos­tiam, ke­dy po­li­cajt za­čne tres­tné stí­ha­nie a zá­ro­veň aj vzne­sie ob­vi­ne­nie s pou­ka­zom na § 206 ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku pá­cha­te­ľo­vi za trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia len na zá­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia poš­ko­de­nej (pod­po­re­né­ho napr. vy­tla­če­nou ko­mu­ni­ká­ciou s pá­cha­te­ľom - po­doz­ri­vým). V uve­de­ných prí­pa­doch však mno­hok­rát do­chá­dza zo stra­ny do­zo­ru­jú­ce­ho pro­ku­rá­to­ra k zru­še­niu pred­met­né­ho uz­ne­se­nia po­li­caj­ta mi­ni­mál­ne vo vzťa­hu k pos­tu­pu pod­ľa § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pre je­ho pred­čas­nosť, keď­že v da­ných prí­pa­doch ab­sen­tu­jú aj iné dô­ka­zy (naj­mä vý­po­ve­de aj iných sved­kov, kto­rí ma­li byť za­in­te­re­so­va­ní, resp. dot­knu­tí ko­na­ním ob­vi­ne­né­ho), kto­ré by ob­jek­tív­ne potvr­di­li a oz­rej­mi­li sku­toč­nos­ti uvá­dza­né sa­mot­ným poš­ko­de­ným ako ozna­mo­va­te­ľa.

 Len vy­jad­re­nia poš­ko­de­né­ho (na­vy­še za­zna­me­na­né len do zá­pis­ni­ce o po­da­ní tres­tné­ho ozná­me­nia, kde sa ani ne­vy­ža­du­je ta­ká kva­li­ta pou­če­ní) pod­lo­že­né kó­pia­mi vy­tla­če­nej ko­mu­ni­ká­cie (napr. emai­lo­vej, SMS, cez so­ciál­ne sie­te a pod.)  nep­reu­ka­zu­jú dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la prá­ve po­doz­ri­vá oso­ba. V praxi sa to­tiž ne­raz už vy­skyt­lo, že pred­lo­že­ná SMS, resp. emai­lo­vá ko­mu­ni­ká­cia zo stra­ny ozna­mo­va­te­ľa, bo­la ne­kom­plet­ná, resp. vy­tr­hnu­tá z kon­textu ve­ci. Aj pri tom­to dru­hu tres­tnej čin­nos­ti je pre­to ne­vyh­nut­né, aby bo­la vý­po­veď poš­ko­de­nej oso­by hod­no­te­ná v sú­la­de s us­ta­no­ve­ním § 2 ods. 12 Tres­tné­ho po­riad­ku a to i v kon­texte s iný­mi dô­kaz­mi.

 Je pre­to ďal­šou dô­le­ži­tou a ne­me­nej vý­znam­nou okol­nos­ťou aj zis­ťo­va­nie po­čet­nos­ti úto­kov za in­kri­mi­no­va­né ob­do­bie, ich in­ten­zi­ta, zis­te­nie kon­krét­ne­ho spô­so­bu kon­tak­to­va­nia poš­ko­de­nej, či ide len o je­den z al­ter­na­tív­ne vy­me­dze­ných fo­riem dl­ho­do­bé­ho pre­nas­le­do­va­nia ale­bo či zo stra­ny pá­cha­te­ľa iš­lo o ko­na­nie napĺňa­jú­ce via­ce­ré for­my ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia poš­ko­de­nej (napr. sú­čas­né ob­ťa­žo­va­nie poš­ko­de­né­ho SMS sprá­va­mi, te­le­fo­nát­mi, a to v noč­ných aj den­ných ho­di­nách, pros­tred­níc­tvom Fa­ce­boo­ku či inej so­ciál­nej sie­te, poš­to­vou ko­reš­pon­den­ciou, ako aj osob­ným sle­do­va­ním a vy­hľa­dá­va­ním jej osob­nej blíz­kos­ti) a v ne­pos­led­nom ra­de aj ob­jek­tív­nou spô­so­bi­los­ťou tých­to úto­kov vy­vo­lať u poš­ko­de­nej (ad­re­sá­ta úto­kov) vzbu­de­nie dô­vod­nej oba­vy o ži­vot a zdra­vie poš­ko­de­nej, či o ži­vot a zdra­vie jej blíz­kej oso­by ale­bo ich spô­so­bi­los­ťou vy­vo­lať zhor­še­nie kva­li­ty ži­vo­ta.

 Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né je pot­reb­né v prí­pa­doch po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia brať na zre­teľ aj špe­ci­fic­ké ži­vot­né si­tuácie, ku kto­rým v tých­to prí­pa­doch do­chá­dza, te­da či už pôj­de o ko­na­nie pá­cha­te­ľa ako bý­va­lé­ho par­tne­ra, dru­ha, pria­te­ľa, s kto­rým poš­ko­de­ná ži­la, resp. tvo­ri­li pár a doš­lo k roz­cho­du me­dzi par­tner­mi ale­bo ako aj špe­ci­fi­ká si­tuácie, ke­dy po roz­cho­de par­tne­rov či man­že­lov, kto­rí ma­jú spo­loč­né di­eťa, tí­to spo­lu ko­mu­ni­ku­jú aj oh­ľa­dom sty­ku jed­né­ho z ro­di­čov (pá­cha­te­ľa) s dru­hým ro­di­čom (poš­ko­de­ným) a te­da sú „pri­nú­te­ní“ spo­lu ko­mu­ni­ko­vať v zá­uj­me reš­pek­to­va­nia prá­va jed­né­ho z ro­di­čov stre­tá­vať sa so svo­jim di­eťa­ťom a pod.

 Do úva­hy tre­ba rov­na­ko zob­rať nie­len jed­not­li­vé fá­zy stal­kin­gu (od pr­vot­ných po­ku­sov pá­cha­te­ľa o kon­takt s poš­ko­de­ným, naj­čas­tej­šie pre­bie­ha­jú­ci for­mou rôz­nych ko­mu­ni­kač­ných pros­tried­kov, cez vy­hľa­dá­va­nie fy­zic­ké­ho kon­tak­tu s poš­ko­de­ným, naj­čas­tej­šie pre­nas­le­do­va­ním, čas­tým vy­sky­to­va­ním sa na ob­vyk­lých mies­tach po­hy­bu poš­ko­de­né­ho, až po fá­zu stup­ňo­va­nia psy­chic­ké­ho nát­la­ku na poš­ko­de­né­ho zo stra­ny pá­cha­te­ľa, naj­čas­tej­šie ma­jú­ce­ho for­mu vy­hrá­ža­nia sa, za­stra­šo­va­nia, rôz­nych ver­bál­nych úto­kov a až po tú naj­ne­bez­peč­nej­šiu for­mu - pô­so­be­nie fy­zic­ké­ho ná­si­lia na poš­ko­de­né­ho), ale aj jed­not­li­vé vzťa­hy me­dzi sa­mot­ným pá­cha­te­ľom a je­ho obe­ťou (poš­ko­de­ným). Te­da či ide o pá­cha­te­ľa a poš­ko­de­né­ho, kto­rí sa poz­na­li ale­bo sa poz­na­jú, ale­bo ide o úpl­ne cu­dzie oso­by.

 Je pre­to rov­na­ko dô­le­ži­té roz­li­šo­vať, či v kon­krét­nom prí­pa­de ma­li pá­cha­teľ a poš­ko­de­ný me­dzi se­bou ne­ja­ký pred­chá­dza­jú­ci vzťah (mi­le­nec­ký, par­tner­ský, man­žel­ský a pod.) ale­bo aj v sú­čas­nos­ti me­dzi ni­mi ne­ja­ký vzťah exis­tu­je, a v tom­to prí­pa­de je po­tom na mies­te skú­ma­nie aj dĺžky a in­ten­zi­ty ta­ké­ho­to vzťa­hu, ako aj skú­ma­nie pre­ja­vov tých­to osôb v sa­mot­nom vzťa­hu, ale aj pre­ja­vov na­vo­nok (vzťa­hy nav­zá­jom, vzťa­hy k ro­din­ným prís­luš­ní­kom, su­se­dom, ko­le­gom a pod.). V prí­pa­de ukon­če­nia pred­chá­dza­jú­ce­ho vzťa­hu me­dzi pá­cha­te­ľom a poš­ko­de­ným je tak is­to dô­le­ži­té skú­mať a nás­led­ne vy­hod­no­tiť aj spô­sob ukon­če­nia toh­to vzťa­hu, kto­rý má naj­čas­tej­ší vplyv na sprá­va­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré ho ve­die k pre­nas­le­do­va­niu a ob­ťa­žo­va­niu poš­ko­de­né­ho (naj­čas­tej­šie bý­va­lej par­tner­ky, druž­ky, man­žel­ky a pod.), spo­čí­va­jú­ci v nes­chop­nos­ti vy­rov­na­nia sa s od­cho­dom par­tne­ra. V tom­to prí­pa­de pá­cha­teľ stá­le zotr­vá­va vo fá­ze „za­mi­lo­va­nos­ti“ vo­či bý­va­lé­mu par­tne­ro­vi a je­ho pre­ja­vy sú skôr neš­kod­né­ho cha­rak­te­ru a sú spo­je­né so sna­hou o „náv­rat“ poš­ko­de­né­ho do spo­loč­né­ho vzťa­hu.

 Od­miet­nu­tý stal­ker vní­ma ako obeť sám se­ba. Mo­tí­vom je­ho pre­nas­le­do­va­nia bý­va­jú nie­len dek­la­ro­va­ná lás­ka, ale aj poms­ta ale­bo narc­izmus. Ko­na­nie stal­ke­ra sme­ru­je k ob­no­ve svoj­ho je­di­neč­né­ho a ne­nah­ra­di­teľ­né­ho vzťa­hu s obe­ťou. Strie­da­jú sa u ne­ho po­ci­ty lás­ky a ne­ná­vis­ti vo­či obe­te. Svo­je sprá­va­nie si vy­svet­ľu­je ako reak­ciu na pro­vo­ká­cie zo stra­ny obe­te⁵.

 K ďal­ším ty­pom stal­ke­rov (pá­cha­te­ľov) pa­tria pá­cha­te­lia, kto­rí sa sna­žia nad­via­zať s poš­ko­de­ným in­tím­ny vzťah, pri­čom u nich do­chá­dza k prek­rú­ca­niu reali­ty a mož­nos­ti es­ka­lá­cie ich sprá­va­nia vo­či poš­ko­de­né­mu, kto­ré čas­to vy­ús­ťu­je k ag­re­sív­ne­mu sprá­va­niu vo­či poš­ko­de­né­mu. Ďalej mô­že ísť o pá­cha­te­ľov, kto­rí ne­do­ká­žu nad­via­zať ci­to­vý vzťah k člo­ve­ku (naj­mä opač­né­mu poh­la­viu) a vo­či poš­ko­de­né­mu sa po­tom sprá­va­jú aro­gan­tne, sna­žia si ta­kým­to spô­so­bom si po­sil­niť se­ba­ve­do­mie, ko­na­jú bez em­pa­tie. Ty­po­lo­gic­ky poz­ná­me aj pá­cha­te­ľov, kto­rí sa na poš­ko­de­né­ho po­ze­ra­jú ako na pros­trie­dok slú­žia­ci k napl­ne­niu ich túž­by po pom­ste. Čas­to si svo­je obe­te vy­be­ra­jú ná­hod­ne, ale na zá­kla­de po­dob­nos­ti s inou oso­bou, kto­rá im spô­so­bu­je prob­lé­my. Naj­me­nej po­čet­nú sku­pi­nu pá­cha­te­ľov tvo­ria sexuál­ni útoč­ní­ci, kto­rých hlav­ným mo­tí­vom je sexuál­ne us­po­ko­je­nie. Do­chá­dza v ich prí­pa­de k čas­tej ag­re­sii sexuál­ne­ho cha­rak­te­ru a pôj­de väč­ši­nou o pá­cha­te­ľov tr­pia­cich ur­či­tou for­mou sexuál­nej de­viá­cie.   

 Zá­ve­rom je tiež pot­reb­né poz­na­me­nať, že na trest­ný čin ne­bez­peč­né­ho pre­nas­le­do­va­nia pod­ľa § 360a Tres­tné­ho zá­ko­na sa vzťa­hu­je vý­nim­ka zo zá­sa­dy ofi­cia­li­ty up­ra­ve­ná v § 211 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, kto­rá vy­ža­du­je súh­las od poš­ko­de­né­ho so za­ča­tím či pok­ra­čo­va­ním v tres­tnom stí­ha­ní.

 

__________________________________________

¹              http://vic­tim­sof­cri­me.org/help-for-cri­me-vic­tims/get-help-bulle­tins-for-cri­me-vic­tims/bulle­tins-for-teens/stal­king

 

²          Izá­ko­vá Ľ., An­dré, I., Gron­ský M.: Stal­king a je­ho fo­ren­zno-psy­chia­tric­ké po­su­dzo­va­nie, Psy­chia­tria pre prax, 2015, str. 11

 

³          Pfun­dtner, E. - Šan­ta J.: Ne­bez­peč­né pre­nas­le­do­va­nie - stal­king, Jus­tič­ná re­vue, 2012, str. 273

 

⁴          Fie­dler P.: Stal­king: Di­ezwan­ghaf­te­Ver­fol­gung von Per­so­nen. Kli­nis­cheun­drech­tli­che As­pek­te, Ver­hal­ten­sthe­ra­pieun­dVer­hal­ten­sme­di­zin, 2004, č. 25/2, str. 152

 

⁵          Izá­ko­vá Ľ., An­dré, I., Gron­ský M.: Stal­king a je­ho fo­ren­zno-psy­chia­tric­ké po­su­dzo­va­nie, Psy­chia­tria pre prax, 2015, str. 11

 

 

 

 

 

Diskusia