Vplyv vierovyznania rodiča na styk s dieťaťom počas Vianoc
Vplyv vierovyznania rodiča na styk s dieťaťom počas Vianoc
Mgr. Filip Grznárik, advokátsky koncipient
JUDr. Milan Ficek, advokát
Úvodný komentár a analýza rozhodnutia
Nižšie prikladáme rozhodnutie odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 5CoP/49/2017-436 z 27.09.2017, v ktorom súd ako jedno z významných kritérií pri úprave styku rodiča (do ktorého osobnej starostlivosti nebolo maloleté dieťa zverené)s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov konštatoval kritérium vierovyznania otca. Toto kritérium musí vystupovať do popredia vždy vtedy, ak je daný rodič vierovyznania, ktorého súčasťou nie je slávenie vianočných sviatkov.
V prípadoch, keď súd v konaniach o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhoduje o úprave styku maloletého dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd v prípade nezhôd medzi rodičmi osobitne upravuje styk tohto rodiča s dieťaťom aj počas vianočných sviatkov.
Ak neexistujú osobitné dôvody, ktoré by viedli k obmedzeniu výkonu rodičovských práv toho rodiča, do ktorého osobnej starostlivosti dieťa nie je zverené, súd spravidla (vychádzajúc z princípu, že obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, a to v rovnakom rozsahu) upraví styk počas Vianoc tak, že jedny Vianoce je dieťa v starostlivosti jedného rodiča a nasledovné naopak. Obdobne rozšírené sú prípady, keď súd upravuje styk počas Vianoc (vychádzajúc z toho, že Vianocami je obdobie sviatkov od 24.12. do 26.12.) tak, že rovnaké, v súdnom rozhodnutí vymedzené časy alebo dni z tohto obdobia bude dieťa každoročne tráviť s jedným rodičom a zvyšok tohto času s druhým rodičom. Súdy totiž vychádzajú z toho, že každý z rodičov dieťaťa má právo na to, aby s dieťaťom slávilo Vianoce.
V súčasnosti dochádza stále viac k prípadom, keď rodičmi maloletého dieťaťa sú osoby s rozličným náboženským vyznaním, resp. osoby pochádzajúce z rôznych kultúr (napr. kresťan – moslim), medzi ktorými v dôsledku rôznych nezhôd je nutné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súdom v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých.
O obdobný prípad išlo aj v prípade riešenom v nižšie priloženom rozhodnutí. Matka je štátnou občiankou Slovenskej republiky, žijúca na území Slovenskej republiky, do ktorej osobnej starostlivosti bolo zverené aj maloleté dieťa. Otec maloletého dieťaťa je praktikujúcim moslimom, pôvodom Turek, v súčasnosti dlhodobo žijúci a pracujúci v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. Otec je štátnym občanom tak Turecka ako aj Spojeného kráľovstva. Otec ako praktikujúci moslim neslávi Vianoce nijakým spôsobom, Vianoce sú pre otca rovnakými dňami ako akýkoľvek iný bežný deň.
V predmetnom konaní súd rozhodoval o rozvode manželstva a s tým spojenou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie, Okresný súd Partizánske, rozsudkom zo dňa 08.03.2017 so sp. zn. 2P/11/2015 upravil vo vzťahu k Vianociam styk otca s maloletou tak, že v každom párnom roku má mať maloletá počas Vianoc (od 23.12. 11:00 hod. do 27.12. 17:00 hod.) styk s otcom.
Matka maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v časti úpravy styku maloletou s otcom počas Vianoc odvolala, nakoľko rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a domáhala sa zmeny tohto rozhodnutia tak, aby maloleté dieťa bolo v starostlivosti matky každý rok počas celých Vianoc (24.12. – 26.12.).
Odvolanie matky jej právny zástupca odôvodnil nasledovne: V konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je a musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa, tak ako to upravuje priamo vykonateľný čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30.09.1990 a následne aj čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení (ďalej len „zákon o rodine“). Dohovor o právach dieťaťa je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 bod 5. Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi (vrátane zákona o rodine).
Čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa formuluje ciele výchovy dieťaťa. Podľa tohto ustanovenia má výchova dieťaťa okrem iného smerovať k výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, výchove zameranej na posilňovanie úcty k svojej vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu ako aj krajiny pôvodu, k príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia.
Národnými hodnotami krajiny trvalého pobytu, ktorou je v prípade maloletého dieťaťa práve Slovenská republika, a rovnako národnou hodnotou krajiny pôvodu (ako krajiny, kde sa maloleté dieťa narodilo a žilo tu istý čas po narodení), ktorou je v prípade maloletého dieťaťa Spojené kráľovstvo, je nepochybne aj slávenie vianočných sviatkov.
Ak by odvolací súd ponechal úpravu styku maloletého dieťaťa s otcom nepozmenenú, táto časť rozsudku súdu prvej inštancie by bola podľa matky z vyššie uvedených dôvodov v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa – teda došlo by tým k porušeniu práv maloletého dieťaťa, ktoré jej vyplývajú priamo z Dohovoru o právach dieťaťa. Určenie styku maloletého dieťaťa počas Vianoc s osobou, ktorá neslávi Vianoce, by bolo podľa čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa v rozpore s cieľmi výchovy. Najlepším záujmom maloletého dieťaťa je totiž nepochybne aj to, aby bolo vychovávané tak, že sa výchovou dosiahnu ciele výchovy, normatívne určené práve v čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa.
Odvolací súd sa s vyššie uvedenou právnou argumentáciou matky v plnom rozsahu stotožnil, keď v rozhodujúcej právne vete uviedol, že: „Odvolací súd sa domnieva, že pri úprave styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov nemožno odhliadnuť od vierovyznania otca. Tento je podľa svojej výpovede praktikujúci moslim a je preto vylúčené, aby slávil kresťanské vianočné sviatky. Maloletá [osobné údaje maloletej] vyrastajúca u matky na Slovensku, kde je slávenie vianočných sviatkov bežné, by tak bola v každom párnom roku ochudobnená o tieto sviatky. Podľa odvolacieho súdu by preto maloletá [osobné údaje maloletej] mala v každom roku tráviť čas vianočných sviatkov so svojou matkou.“
Tu citované rozhodnutie potvrdzuje jednak, že ani pri úprave styku počas Vianoc nemožno postupovať formálne, vychádzajúc len z princípu, že každý rodič má právo na to, aby slávil Vianoce osobne so svojim dieťaťom, ale je nutné zohľadniť aj také kritéria, ako je právo maloletého dieťaťa na výchovu zameranú na posilňovanie úcty k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu (deklarované v Dohovore o právach dieťaťa) či vierovyznanie rodičov (a jeho potenciálny vplyv na uvedené právo dieťaťa).
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky: ____________, nar. _________, bytom _____________________, štátnej občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, proti manželovi: ______, nar. _________, bytom ____________________________________, Veľká Británia, štátnemu občanovi Tureckej republiky a Veľkej Británie, zastúpenému: Podhorský & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, IČO: 46 962 000, o rozvod manželstva a úprave pomerov manželov na čas po rozvode k maloletej ____________, nar. _________, bytom __________________, štátnej občianke __________________, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na odvolanie navrhovateľky a manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/11/2015-345 zo dňa 08. marca 2017 a o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku II. o zverení maloletej _________________ na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej ____________ na čas po rozvode manželstva a vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletou ____________________p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. o úprave styku otca s maloletou _______________ m e n í tak, že s účinnosťou od 01.01.2018 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou _______________ bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v dňoch od 27.12. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa v mieste jej bydliska matke.
III. Odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol, že manželstvo navrhovateľky _______________, rodená _________, narodená ___________, miesto narodenia _________, Slovenská republika a manžela navrhovateľky _____________, narodený ________, miesto narodenia _______________, uzavreté dňa _______________ v _______________, Turecká republika, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika Bratislava, zväzok ____, ročník ____, na strane _______ pod poradovým číslom ____ rozvádza /výrok I./, maloletú _______________, nar. ______, miesto narodenia ___________________________________________________ na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že v bežných veciach je oprávnený zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok každý z rodičov samostatne /výrok II./, otcovi maloletej uložil povinnosť na výživu maloletej ____________, nar. __________, prispievať sumou vo výške 200,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky maloletej /výrok III./, upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou _______________ s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku za prítomnosti matky a od 01.01.2019 bez prítomnosti matky, vždy na území Slovenskej republiky, v dňoch piatok, sobota a nedeľa kalendárneho týždňa číslo: 1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49., v každom z uvedených dní počnúc 13:00 hodinou, keď si otec maloletú vyzdvihne u matky v mieste bydliska matky, končiac 17:00 hodinou, keď maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky maloletej /výrok IV./, otec je oprávnený s maloletým dieťaťom uskutočňovať videohovory, prostredníctvom elektronickej aplikácie na prenos zvuku a obrazu, každý utorok od 18:00 hod. do 18:15 hod. a každý štvrtok od 18:00 hod do 18:15 hod /výrok V./, matka je povinná na stretnutie dieťa riadne pripraviť, zabezpečiť realizáciu videohovorov zo strany dieťaťa, a byť pri nich prítomná /výrok VI./, s účinnosťou od 23.12.2018 počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v každý párny kalendárny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v čase o 11:00 hod. otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 27.12. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska /výrok VII./, s účinnosťou od 01.01.2019 každý nepárny kalendárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v dňoch od 27.12. do 02.01. nasledujúceho párneho kalendárneho roka tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa v mieste jej bydliska /výrok VIII/, matke uložil povinnosť informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, jeho aktivitách a priebežne informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa /výrok IX./ a nakoniec o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania /výrok X./ a štátu náhradu trov konania nepriznal /výrok XI./.
2. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že právomoc slovenského súdu je daná podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 a čl. 3 písm. b/ a d/ Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
3. Ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka od manžela odišla v roku 2014. Navrhovateľka vypovedala, že manžel sa o dcéru nezaujímal, nepomáhal jej, každý deň sa hádavali. Kričal po nej. Dcéra z toho dôsledku ani nemôže spávať. Nebol ani rád, že sa im narodilo dievča. Nechcel chodiť s nimi ani na prechádzky, nepomáhal jej dostatočne. Aj počas jej návštev po rozchode v Anglicku dcéra nechcela odchádzať za otcom, plakala, prejavovala strach. Otec dieťaťu neubližoval, nedohliadal na ňu však riadne. Ako príklad uviedla, keď vybehla do obchodu a dieťa zjedlo pozlátku od cukríka, pričom keď prišla, bolo modré. Viackrát pri strážení sa skôr venoval pozeraniu televízie, či hraniu hier. Manžel jej stále niečo vyčítal, fyzicky jej neubližoval. Po návrate na Slovensko sa manžel asi mesiac neozýval. Potom začali komunikovať na sociálnych sieťach, snažila sa o uzmierenie, aj za ním potom vycestovala. Chodila za manželom pravidelne tak raz za dva, či tri mesiace aj s dcérou, kde sa zdržiavali v Anglicku po dobu asi dvoch týždňov. V máji 2015 mali konflikt, kedy zobral potajomky pas dcéry, vrátil ho až, keď mu povedala, že pôjde na políciu, odvtedy v Anglicku už nebola. Následne boli v kontakte cez sociálne siete, otec sa o dcéru zaujímal. Do mája 2015 manžel na Slovensko za dcérou nechodil, od mája 2015 prišiel asi po 4-5 mesiacoch a následne každé 3-4 mesiace. Chodieval na 3-4 dni. Trávili čas spoločne, chodili do ZOO, či na kúpalisko počas leta. Manžel u nich neprespával, ani ona u neho neprespávala. Po máji 2015 dcéra s otcom počas noci nebola. Od mája 2015 bola dcéra s otcom iba v jej prítomnosti. Okrem súčasnosti, manžel bol za dcérou asi pred 3 týždňami a predtým pravidelne každé cca 3 mesiace. Otec s dieťaťom, ani počas spolužitia osamote dlhší čas nebýval, maximálne, keď niekde na chvíľku navrhovateľka odbehla. V čase spolužitia manžel vlastnil s kamarátom reštauráciu, nemala vedomosť o výške jeho príjmu. Pracovala ako upratovačka, príjem mu odovzdávala, platil z neho účty a pôžičku na zariadenie reštaurácie. Počas tehotenstva pracovala. Po narodení dcéry si našla len brigádnickú prácu, aj to bolo raz za dva týždne, upratovala, brávala si aj dcéru, pretože s ňou manžel odmietal ostávať sám. Nie je vlastníčkou nehnuteľností, ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Pracuje ako krupiérka na dohodu o vykonaní práce. Zo zamestnania a z dohody o vykonaní práce je jej poukazovaný príjem spolu cca 450,- eur mesačne. Býva u rodičov, rodičom prispievam sumou 100,- eur. Dcéra navštevuje psychiatrickú ambulanciu, kam dochádzajú raz mesačne na kontrolu do Nitry. Hoci to nebolo diagnostikované, dcéra má zrejme ADHD, s dcérou navštevujú aj logopéda. Manžel prispieval na dcéru od odchodu na Slovensko asi do mája 2015 nepravidelne rôznymi sumami cca nad 200,- eur. Následne vyše roka na dcéru neprispel. Podávala trestné oznámenie pre zanedbanie povinnej výživy. Keďže hradil náklady pobytu v Anglicku, táto suma bola na výživné započítaná a trestné stíhanie bolo zastavené. Koncom roka 2016 začal opätovne poukazovať výživné v sume 150,- eur. Počas návštev manžela na Slovensku, tento dcére kúpil darčeky, oblečenie, obuv a podobne. Pokiaľ sú na spoločnom výlete, náklady hradí manžel. U aktuálneho zamestnávateľa pracuje navrhovateľka asi 16 mesiacov. V súčasnosti pracuje iba v nočných zmenách. Ide o 12 hodinové zmeny. Na nočné zmeny chodí kvôli tomu, že dcéra má zdravotné problémy, netrávi teda v škôlke celý deň, v škôlke býva iba do 12.00 hod. Počas noci je dcéra so starými rodičmi. Jej pracovné zmeny sú striedavo dve 12-hodinové zmeny a dva dni voľna, pracuje aj počas víkendov. Navrhovateľka má snúbenca a je tehotná, v treťom mesiaci tehotenstva. Uvažujú s priateľom o spoločnom bývaní, keďže nie sú rozvedení, doposiaľ spolu nebývajú. Priateľ je zamestnaný. Manžel navrhovateľky vypovedal, že manželstvo s navrhovateľkou bolo šťastné až do narodenia dieťaťa, potom sa manželka zmenila, po troch mesiacoch od narodenia dcéry mu oznámila, že sa chce rozviesť. Hádky mali ako v každom manželstve. Ako príčinu uviedol, že manželka často chcela chodiť na Slovensko, požívala tiež alkohol a fajčila. Manželka by išla na Slovensko aj 10 krát do roka, nemali však na to peňažné prostriedky, ani on do Turecka často nechodil. Mali spoločný účet, kde poukazoval 300-400 britských libier (ďalej "GBP") mesačne, ktoré mohla použiť aj na cestu na Slovensko. Do narodenia dieťaťa obidvaja pracovali. Jeho príjem bol 800,- GBP mesačne. Manželka mu povedala, že sa chce rozviesť až po tom, čo odišla na Slovensko a už sa nevracala. Zvykla odchádzať s tým, že si chce dať hlavu dokopy a vráti sa. Posledný odchod manželky na Slovensko, po ktorom už ostala na Slovensku, bol po vzájomnej dohode, že si dajú pauzu a potom sa uvidí, čo ďalej. No manželka už ostala na Slovensku a neskôr mu oznámila, že sa chce rozviesť. Boli v kontakte aj po jej odchode na Slovensko v roku 2014 cez aplikáciu "Skype". On nadobudol presvedčenie, že manželka sa nevráti, v lete 2015. Keď mu to oznámila cez "Skype", vyhľadal potom právnu službu. Prišiel na Slovensko asi v auguste alebo septembri 2015, mnohokrát manželku žiadal, aby sa vrátila späť, aby to urovnali. Od polovice roka 2014 do mája 2015 ho manželka navštívila asi tri razy, kedy zotrvala asi 10 dní až dva týždne. Manželka už do Anglicka neprišla z dôvodu, že zobral dcérin pas, on si však chcel vyhotoviť fotokópiu. Dôvodom prečo zobral dcérin pas bolo, že mal pojednávanie v Anglicku kvôli povoleniu na pobyt v Anglicku. V období od polovice roka 2014 do mája 2015 nemohol vycestovať na Slovensko, pretože jeho pas bol zadržaný na cudzineckej polícii v Anglicku. V tom čase mal k dispozícii iba vodičský preukaz, s ním sa mohol preukázať iba v Anglicku. V júni 2015 mu oznámili, že môže vycestovať. Je občan Anglicka od októbra 2016, má občiansky preukaz. Má dvojité štátne občianstvo Anglicka a Turecka. Manželka mu stretávanie sa s dcérou umožnila, pokiaľ prišiel na Slovensko, s výnimkou jedného prípadu, keď mu umožnila styk iba na 5 minút, čo bolo v novembri 2016. Naposledy videl dcéru pred 3-4 týždňami. Bol tu vtedy 4 dni. Dva dni z toho sa stretol s dcérou, manželka mu výslovne dala podmienku, že sa s dcérou môže stretnúť len v jej prítomnosti. Obýva na aktuálnej adrese od augusta 2014 býva v byte s priateľkou, plánujú rodinu. Byt zahŕňa spálňu a obývačku, v prípade, že by mu bola dcéra zverená do starostlivosti, našiel by si väčšie bývanie. Nájomná zmluva bola predĺžená do mája 2017. Priateľka je zamestnaná a pracuje v kaviarni. On je zamestnancom, pracuje ako manažér reštaurácie. Pracuje od 7:00 do 16:00 hod.. Cez víkend nepracuje. 90 % jeho rodiny žije v Anglicku. Najbližšie býva sestra asi 5 minút cesty. Platí na ____________ výživné mesačne v sume 150,- eur, pred rozhodnutím súdu platil nepravidelne, no aj vo vyšších sumách, rovnako tak, keď dcéru navštevuje, kupuje jej darčeky, veci podľa potreby, vždy sa manželky pýta, či niečo nepotrebuje. Jeho čistý príjem je cca 1 000,- GBP mesačne. Mesačne odpracuje okolo 150 hodín. Nepracuje na pozícii, kde by dostával prepitné, pracuje za minimálnu mzdu. Hľadá si lepšiu prácu. V predmetnom zamestnaní pracuje, pretože tam pracuje aj jeho kamarát a je to blízko miesta bydliska. Ide o prevádzku, ktorú mali pôvodne s kamarátom prenajatú, momentálne tam iba pracuje. Majiteľ prevádzky je jeho známy. Priateľka prispieva na chod domácnosti, na cestu na Slovensko mu neprispieva nikto. S dcérou prostredníctvom aplikácie "Skype" komunikuje po anglicky, dcéra mu rozumie, sledovala rozprávky v angličtine, niečo si pamätá aj z Anglicka. Sem-tam použije turečtinu. Dcéra s ním komunikuje rada, rada sa s ním stretáva. V prípade, že by bola dcéra zverená do jeho osobnej starostlivosti, poukazuje na to, že v Anglicku sú lepšie možnosti čo sa týka prípravy do života, lepšie možnosti študovať a lepšia budúcnosť. V prípade zverenia dcéry do jeho starostlivosti by mali nárok na pridelenie väčšieho bytu, príspevky by sa odvíjali od jeho príjmu. Mal by to byť príspevok okolo 200 GBP týždenne. Mali by mať príspevok aj na nájom. Aj v súčasnosti má príspevok na nájom vo výške 380 GBP vzhľadom jeho nízkej mzde. Chcel by, aby dcéra vyrastala v blízkosti jeho rodiny a detí jeho príbuzných, ktorí úspešne vyštudovali alebo študujú. Ako každý otec chcel by, aby dcéra bola s ním, aby ju mohol vychovávať. Priateľka vie dobre po anglicky a po slovensky. Priateľka je Poľka, bola s ním aj v januári 2017, aj skôr, počas návštev na Slovensku. Priateľka má dieťa, dcéru vo veku 14 rokov, navštevovala ich na rôznu dobu, od niekoľko týždňov po niekoľko mesiacov, v prípade, že by mali väčší byt, bývala by s nami. Dieťa je zverené do výchovy matky, no býva u otca, pokiaľ nie je v ich domácnosti. K výpovedi navrhovateľky uviedol, že nie je pravda, že by bol nešťastný, pretože sa mu narodila dcéra, naopak navrhovateľka mu povedala, že spácha samovraždu, až sa im narodí chlapec. Hlavná príčina rozchodu je matka navrhovateľky, ktorá sa starala do ich vzťahu. Je pravdou, že niekoľkokrát manželku viezol na letisko, nevedel však, že vtedy chcela manželka odísť, a že sa nevráti. Vždy povedala, že ide na Slovensko, ale vráti sa. Nejaký čas sa tam zdrží. K starostlivosti o dcéru uviedol, že pracoval od 6-tej ráno do večera, a preto starostlivosť o dcéru zabezpečovala navrhovateľka.
prevádzka herňa _______________. Spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte u svojich rodičov, kde na úhradu výdavkov prispieva sumou 100,- eur mesačne. Maloletej uhrádza poplatok za stravu v školskej jedálni 15,- eur mesačne a školné 14,- eur štvrťročne. Tiež platí dcére poistenie so sporením 25,- eur mesačne. Podľa správy zamestnávateľa navrhovateľky ______________________________ a mzdového listu, je navrhovateľka zamestnancom od 01.11.2015 s predmetom práce obsluha výherných prístrojov a videohier. Jej priemerná čistá mzda v roku 2016 (01/-11/2016) bola 506,47 eur. Podľa daňového priznania otca maloletej za roky 2014-2015 bol príjem otca maloletej 11 084,- GBP, bola mu vypočítaná splatná daň 498,32 GBP. Z výsluchu dožiadaným orgánom vyplýva, že ide o obdobie, kedy bol živnostníkom. Podľa koncoročného osvedčenia za daňový rok k 05.04.2016 bol jeho príjem 9 193,80-GBP, bola mu zrazená daň 246,- GBP. Z výsluchu dožiadaným orgánom vyplýva, že je to príjem za 9 mesiacov. Na pojednávaní bola prečítaná výpoveď manžela navrhovateľky vykonaná v konaní o dožiadanie o vykonanie dôkazu z 18.07.2016. Manžel navrhovateľky vypovedal, že v Anglicku požiadal o príspevok na právne služby, ale zamietli ho. Okrem nájomného platí miestnu daň 93 GBP, energie a vodu 100 GBP mesačne, osobnú spotrebu (kozmetika a pod.) 60 GBP, telefón 30 GBP, na stravu 150 GBP, náklady na používanie motorového vozidla 80 GBP, motorové vozidlo BMW je rok výroby 2006 v cene cca 2 500,- GBP. Podľa nájomnej zmluvy mal manžel navrhovateľky v prenájme byt na adrese ___________________________________________, s dobou nájmu 12 mesiacov o 14.11.2015. Podľa jeho vyjadrenia nájom má predĺžený. Nájomné je 850,- GBP za mesiac.
4. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine"). Uviedol, že mal preukázané to, že manželstvo rodičov maloletej je trvale rozvrátené, ich spolužitie neobnoviteľné, pričom svoj účel už manželstvo nenapĺňa, a takýto formálny zväzok nie je na prospech ani maloletého dieťaťa, preto súd manželstvo rozviedol. Je tiež zrejmé, že tak navrhovateľka, ako aj jej manžel nadviazali ďalší pomer a obidvaja s rozvodom súhlasili. Pokiaľ ide o otázku osobnej starostlivosti o maloletú _________, tu súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, ako rozhodnutie o výchovnom prostredí priamo zasiahne maloleté dieťa, tiež na jeho vek a časové hľadisko od okamihu rozchodu rodičov. V polovici roka 2014 sa navrhovateľka odsťahovala aj s dcérou na Slovensko. Odvtedy manžela len niekoľkokrát navštívila aj s dcérou, a to do okamihu konfliktu, kedy otec maloletej vzal pas, čo u matky spôsobilo obavu, že má otec snahu zabrániť dieťaťu návrat s matkou na Slovensko. Od mája 2015 už navštevoval maloletú otec len na území Slovenskej republiky, v mieste bydliska matky a maloletej a to za prítomnosti matky maloletej. Odvtedy ju navštevoval pravidelne cca raz za 3 mesiace a s dieťaťom pravidelne komunikoval prostredníctvom video hovorov. Podľa súdu možno prisvedčiť tvrdeniu otca maloletej, že matka dieťa napokon natrvalo ponechala na Slovensku bez jeho súhlasu, avšak je tiež potrebné uviesť, vychádzajúc z výpovedí rodičov, že ich spolužitie nebolo definitívne neobnoviteľné až do polovice roka 2015, keďže matka s dieťaťom niekoľkokrát do Anglicka za otcom maloletej vycestovala a zdržiavala sa tam aj dva týždne. Už cca rok teda bolo dieťa na Slovensku, pričom rodičia medzi sebou komunikovali, ba občasne sa stýkali. Keďže otec neinicioval žiadne konanie o návrat maloletého dieťaťa do cudziny, možno mať za to, že do istej miery akceptoval to, že matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa, hoci zrejme dúfal v obnovenie spolužitia. Možno tak mať za to, že dieťa sa adaptovalo na režim osobnej starostlivosti len jedného rodiča, jeho centrum života je v mieste bydliska matky, dieťa tam začalo chodiť do predškolského zariadenia, má tam zabezpečenú lekársku starostlivosť, iste na tomto mieste má vytvorené citové väzby k blízkym osobám tam žijúcim, je súčasťou detského kolektívu v predškolskom zariadení, či v okolí bydliska. Súd má za to, že zmena prostredia blízkeho dieťaťu a spretŕhanie týchto väzieb v prípade zverenia do osobnej starostlivosti otca nie je v prospech maloletého dieťaťa. Nevyváži ju ani poukazovanie na vhodnejšie materiálne podmienky pre výchovu dieťaťa v Anglicku, poukazujúc na sociálny či školský systém. Dieťa je v predškolskom veku, pričom pokiaľ prejaví v budúcnosti záujem o štúdium v zahraničí, bude iste možnosť bydliska u otca dieťaťu na prospech. Aj z hľadiska bežnej komunikácie s rodičom je zrejmé, že dieťaťu je v súčasnosti blízky jazyk slovenský, pričom hoci súd má za to, aby bolo dieťa vedené aj jazyku, v ktorom komunikuje druhý rodič, v súčasnosti zmene výchovného prostredia bráni aj skutočnosť, že dieťa pri rozchode rodičov nebolo vo veku, kedy by bolo schopné komunikovať plynulo aj v angličtine, či dokonca v materinskom jazyku otca. Dieťa sa pritom skôr adaptuje na založenie rodiny matkou a nového súrodenca, ako na začleňovanie do rodiny otca, ktorý rovnako chce založiť rodinu so súčasnou priateľkou, pričom priateľku otca navštevuje aj jej dospievajúca dcéra. Súd neschválil počínanie matky v súvislosti s jej rozhodnutím zmeniť miesto bydliska dieťaťa bez súhlasu otca a mal za to, že pokiaľ ide o otázku určenia výchovného prostredia po rozchode rodičov, riešenie by malo byť výsledkom dohody rodičov a nie jednostranného konania jedného z nich. Pokiaľ ale išlo o nezhodu rodičov a dieťa bolo neoprávnene premiestnené, otec maloletej nevyužil možnosť včasného podania žiadosti o vydanie rozhodnutia o návrat dieťaťa podľa Haagskeho dohovoru 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. Októbra 1980 a Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Vzhľadom k dlhodobému pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky tak je v tomto prípade zrejmé, že záujem dieťaťa na jeho návrate do miesta posledného spoločného bydliska manželov a zverenie do osobnej starostlivosti otca by muselo prevážiť aktuálny stabilný stav, kde dieťaťu je vytvorené vhodné výchovné prostredie v domácnosti matky. Aj preto a pre dôvody uvedené v bode 34 súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Striedavá starostlivosť pre vzdialenosť bydlísk rodičov neprichádza v úvahu. Pretože nie je dôvod na obmedzenie práva otca na zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku v užšom zmysle, ako to pripúšťa zákon súd rozhodol, že bežných veciach je oprávnený zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok každý z rodičov samostatne. O výške vyživiacej povinnosti súd rozhodol s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa a k schopnostiam a možnostiam rodičov, podľa základného princípu, že životná úroveň rodičov a dieťaťa by sa mala rovnať. Matka maloletej je zamestnaná s príjmom cca 506,- eur, býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou cca 100,- eur mesačne. Je však tehotná a je tak predpoklad, že do budúcna bude poberateľkou len rodičovského príspevku. Nadviazala však družský pomer a jej priateľ je zamestnaný. Otec maloletej s príjmom cca 1000 GBP (cca 1 152,- eur) mesačne, býva v prenajatom byte s nájomným 850 GBP mesačne, a k tomu pridruženými nákladmi. Tiež však býva s družkou, ktorá je zamestnaná. Je potrebné uviesť, že otec si plní vyživovaciu povinnosť vo výške 150,-eur mesačne. Poukazujúc na aktuálnu minimálnu (životnú) mzdu (National living wage) v Anglicku 7,20 GBP na hodinu, príjem otca maloletej prerátajúc ho na bežný pracovný mesiac je na úrovni minimálnej mzdy (a to nie krátkodobo), no pracuje pritom v podniku, ktorého bol predtým spoluvlastníkom a jeho majiteľ je jeho známy. Sám otec uviedol, že má nárok na príspevok na bývanie, ktorý je viazaný na nízky príjem. Súd má tak za to, že je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem ako formálnu minimálnu mzdu, pričom žiaden vážny dôvod, prečo si lepšie platenú prácu doposiaľ nenašiel neuviedol, hoci ako sám tvrdí si ju hľadá. Matka okrem bežných výdavkov na stravu a ošatenie vynakladá na maloletú poplatok za stravu v školskej jedálni 15,- eur mesačne, školné 14,- eur štvrťročne a poistné 25,- eur mesačne, náklady na zdravotnú starostlivosť nevyčíslila. Súd nepovažoval navrhovanú výšku výživného 300,- eur mesačne za odôvodnenú, pretože životná úroveň dieťaťa by presiahla životnú úroveň matky a otca. Nie je účelom výživného dieťaťa hradiť vlastné náklady jedného z rodičov. Súd má za to, že výživné vo výške 200,- eur, teda cca 173,51 GBP mesačne, čo je aj pri príjme 1000 GBP mesačne len 17,35 % príjmu otca, primerané výživné s prihliadnutím na odôvodnené potreby dieťaťa, kryjúce aj prípadné mimoriadne výdavky matky na dieťa. Súd neurčil vyššie výživné aj preto, že pokiaľ otec bude osobne využívať stretávanie sa s dieťaťom, bude musieť tak ako doposiaľ vycestovať do miesta jeho bydliska, teda vzniknú mu nemalé náklady, ktoré sú však odôvodnené, preto súd na ne prihliadal. Splatnosť súd určil do 15. dňa v mesiaci k rukám matky. O úprave stretávania otca s dieťaťom súd rozhodol, uvedomujúc si osobitosť takejto úpravy vzhľadom k vzdialenosti bydlísk rodičov v rôznych štátoch, k veku dieťaťa a doterajšej miere zblíženia sa dieťaťa s otcom. Návrhy rodičov nepovažoval za vhodné z hľadiska jednoduchej vykonateľnosti, ale najmä záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je nadradený záujmu rodičov. Inými slovami záujem dieťaťa by sa nemal prispôsobovať záujmu rodiča. Súdom je určená úprava styku otca s dieťaťom pre prípad, že sa rodičia na širšej úprave nedohodnú. Je zrejmé, že tu je potrebná tolerancia a vzájomné rešpektovanie práv druhého rodiča a najmä nadradenie záujmu dieťaťa nad svoj vlastný. Príliš úzka úprava styku môže spôsobiť, že dôjde k oslabeniu väzieb medzi rodičom a dieťaťom, naopak široká úprava styku, za predpokladu, že by nebola využívaná s poukazom aj na náklady otca môže spôsobiť, že dieťa ako aj matka budú vystavené neistote, či otec vycestuje na Slovensko, pričom matka na styk bude musieť dieťa pripraviť. Tiež pokiaľ by otec toto stretávanie využíval svojvoľne, dieťa by bolo vystavené obdobiam, keď otec oň neprejavoval záujem a obdobiam, kedy sa následne dožadoval styku, alebo o dieťa prejavovať záujem až keď bude možné s ním vycestovať do zahraničia, či stretávať sa bez matky. Preto súd neupravil styk od počiatku bez prítomnosti matky alebo s právom vycestovať mimo územie Slovenskej republiky. Súd pri úprave styku nepovažoval za rozhodné zdravotné problémy dieťaťa uvádzané matkou. Súd predpokladá, že rodič nebude úmyselne vystavovať vlastné dieťa nebezpečenstvu zanedbania liečby. Rozhodnutia týkajúce sa aj práva styku s dieťaťom možno zmeniť v prípade podstatnej zmeny rozhodných skutočností. Aj preto súd neupravoval styk až na také dlhé obdobie, ktoré by predpokladalo, že úprava uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude dostatočná s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho záujem. Nemožno totiž zatiaľ považovať za preukázané, že otec bude využívať stretávanie s dieťaťom určené vo výrokovej časti rozsudku, a to neskôr aj bez prítomnosti matky maloletej, ako sa bude vyvíjať vzťah otca a dcéry a či budú rodičia navzájom spolupracovať a rozsah stretávania bude spočívať aj na ich dohode alebo len na úprave súdnym rozhodnutím. Súd teda neupravoval alternatívu, keď bude v záujme dieťaťa udelenie súhlasu s vycestovaním do cudziny, čo predpokladá viacdenné vycestovanie dieťaťa za otcom. Takto na obdobie ohraničené len záujmom dieťaťa súd upravil styk otca s dieťaťom obmedzujúc ho len na územie Slovenskej republiky, a to najprv v prítomnosti a neskôr v neprítomnosti matky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže otec sa stretával s dieťaťom len v prítomnosti matky aj vzhľadom k veku dieťaťa a tomu primeraným voľno časovým aktivitám je na súdom určené obdobie prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s dieťaťom vhodná. Pretože dieťa následne dovŕši aj vek nástupu do školy, je zrejmé, že ani nebude možná úprava v tom zmysle, že v dobe školského vyučovania bude dieťa tráviť čas s otcom v cudzine, ale tento čas bude nutné obmedziť na školské prázdniny alebo sviatky. Súd má za to, že obmedzenie práva otca na styk s dieťaťom len na územie Slovenskej republiky je v záujme dieťaťa, a je dočasným a praktickým riešením, ktorého trvanie bude záležať na využívaní určeného styku, miere zblíženia s otca s dieťaťom, samostatnosti dieťaťa a schopnosti zvládnuť odlúčenie od matky. Súd určil dobu stretávania s prihliadnutím na doterajšie návštevy otca na Slovensku, čo najpraktickejšie v dňoch piatok, sobota a nedeľa kalendárneho týždňa číslo: 1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49, teda určil vždy jeden z týždňov v mesiaci, spravidla ten prvý. Súd má za to, že od 1.1.2019 nebude nutná prítomnosť matky pri stretávaní sa otca s dieťaťom, pričom je vhodné, aby už počnúc vianočnými sviatkami roku 2018 mal právo otec tráviť s dcérou tieto bez prítomnosti matky a na viac dní ako aj striedavo obdobia spojené s koncom roka. Miesto odovzdania a preberania dieťaťa je miesto bydliska matky, matka je povinná na stretnutie dieťa riadne pripraviť. Za účelom zabezpečenia pravidelného kontaktu otca s dcérou vzhľadom na vzdialenosť bydlísk súd určil aj právo otca s maloletým dieťaťom uskutočňovať video hovory prostredníctvom elektronickej aplikácie na prenos zvuku a obrazu každý utorok od 18:00 hod. do 18:15 hod. a každý štvrtok od 18:00 hod do 18:15 hod. Takýto druh kontaktu sa uskutočňuje podľa vyjadrení rodičov aj v súčasnosti, je realizovateľný aj technicky, pričom súd dĺžku hovoru považuje za primeranú udržaniu pozornosti dieťaťa. Matka je povinná zabezpečiť realizáciu video hovorov zo strany dieťaťa, a byť pri nich prítomná, čo je vhodné najmä vzhľadom k jazykovej bariére medzi dieťaťom a otcom. Súd nepovažoval vzhľadom k bežnej dostupnosti zariadení (smartfón, tablet, PC) a služieb (dátové služby a freeware aplikácia na prenos zvuku a obrazu) nutnosť uložiť otcovi povinnosť zabezpečiť realizáciu hovorov, ale túto povinnosť má matka maloletej. Pretože byť informovaný o dieťati je právom rodiča a otec sa s dieťaťom nemá možnosť stretávať osobne často, súd rozhodol, že matke sa ukladá povinnosť informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa jeho aktivitách a priebežne informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa.
5. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 52, § 58 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"). Vzhľadom k tomu, že nebolo vzhľadom na okolnosti prípadu a jeho predmet spravodlivé, náhradu trov konania priznať len jednému z účastníkov konania, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok. Súd rozhodol aj o trovách štátu, a to s poukazom na § 155 ods. 1, 3 a § 257 ods. 3 CSP. Keďže vzniknuté trovy konania štátu spočívajúce v trovách tlmočenia a trovách prekladu boli späté s právom účastníka konania konať vo svojom jazyku, rozhodol súd, že štátu sa náhrada týchto trov konania nepriznáva.
6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa, a to proti výrokom VII. a VIII. o úprave styku otca s maloletým dieťaťom počas vianočných sviatkov a v čase od 27. decembra do 02. januára. Podľa nej rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. Otec maloletej ______, ako bolo aj v konaní jednoznačne preukázané, je moslimom. Matka maloletej _______ moslimkou nie je a ani túto vieru nevyznáva. Z týchto kultúrnych rozdielov medzi rodičmi maloletej ______ vyplýva aj rozdielne slávenie rôznych sviatkov, čo sa najviac prejavuje práve pri vianočných sviatkoch. Otec maloletej, ktorý je moslimom a k tejto viere sa aj hlási, Vianoce nijakým spôsobom neslávi, keďže v jeho náboženstve sú kresťanské Vianoce bežným, obyčajným, ničím výnimočným dňom. Dohovor o právach dieťaťa, ktorý je medzinárodnou zmluvou, ktorá má podľa čl. 7 bod 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi, teda aj pred zákonom o rodine, v čl. 29 ods. 1 formuluje ciele výchovy dieťaťa. Podľa tohto ustanovenia má výchova dieťaťa okrem iného smerovať k výchove zameranej na posilňovanie úcty k ľudským právam a základným slobodám, výchove zameranej na posilňovanie úcty k svojej vlastnej kultúre, jazyku a hodnotám, k národným hodnotám krajiny trvalého pobytu ako aj krajiny pôvodu, k príprave dieťaťa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia, mieru, znášanlivosti, rovnosti pohlavia. Národnými hodnotami krajiny trvalého pobytu (ktorou je Slovenská republika) ako aj krajiny pôvodu (ktorou je Spojené kráľovstvo) je nepochybne aj slávenie Vianočných sviatkov. Ak by odvolací súd ponechal výroky o úprave styku počas Vianoc v takej podobe, v akej o styku počas Vianoc rozhodol prvoinštančný súd, bola by táto časť rozsudku v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a teda v tejto časti by boli porušené základné práva maloletej, ktoré jej garantuje Dohovor o právach dieťaťa. Určenie styku s maloletou počas Vianoc s osobou, ktorá nielenže neslávi, ale aj odmieta Vianoce sláviť, by bolo podľa čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa v rozpore s cieľmi výchovy. Najlepším záujmom každého dieťaťa pritom nepochybne je aj to, aby bolo vychovávané tak, že sa výchovou dosiahnu ciele výchovy, normatívne určené práve v čl. 29 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z týchto dôvodov a s prihliadnutím na v konaní už preukázané skutočnosti (zdravotný stav maloletej, citová naviazanosť na matku, vyhrážky otca maloletej týkajúce sa jeho zámeru uniesť maloletú _______) navrhla matka, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. tak, že s účinnosťou od 29.04.2019 je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom za stálej prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v každý párny kalendárny rok v deň narodenín maloletej v čase od 10:00 hodiny do 18:00 hodiny.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie aj otec maloletej _________, a to proti výrokom II. o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a zastupovaní a správe majetku maloletej, III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťaťa, IV. o úprave styku otca s maloletou počas bežného roka, VII. a VIII. o úprave styku otca počas vianočných sviatkov a v období od 27. decembra do 02. januára. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej značne neprimeranou sumou vo výške 200,- eur mesačne. Otec uviedol, že je schopný vhodnejším spôsobom ako matka poskytnúť maloletému dieťaťu starostlivosť, tak aby boli uspokojené jeho potreby s prihliadnutím na vek a záujmy. Vo Veľkej Británii má vybudované zázemie, má tam skoro celú rodinu, ktorá býva neďaleko jeho bydliska, a teda maloletá by mohla vyrastať obklopená značnou časťou svojej rodiny, ktorú z dôvodu náhleho odchodu matky z krajiny nemohla bližšie spoznať. Maloleté dieťa by mohlo navštevovať britské predškolské a školské zariadenia, čo by znamenalo vynikajúcu znalosť anglického jazyku, ktorá je v dnešnej dobe viac než žiaduca. Vo Veľkej Británii sú lepšie možnosti čo sa týka prípravy do života, lepšie možnosti štúdia ako aj uplatnenie na trhu práce. Na druhej strane matka maloletej pracuje v kasíne a má špecifickú pracovnú dobu, z čoho vyplýva, že sa o maloletú nemôže dostatočne starať a venovať sa jej tak, ako to maloletá potrebuje. Otec pracuje od 07:00 do 16:00 hod. a má tak dostatočný čas výchovu maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje predškolské alebo školské zariadenie. Zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti je v záujme maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie určenú výšku vyživovacej povinnosti, podľa otca stanovená výška 200,- eur mesačne je neprimerane vysoká a presahuje životnú úroveň otca (súčasne aj matky). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec poberá mesačnú mzdu, ktorá je na úrovni minimálnej mzdy. Snaží sa nájsť si zamestnanie s lepšími platovými podmienkami, no momentálne bez úspešne. Je štátnym príslušníkom Tureckej republiky, čo mu sťažuje možnosť získať kvalifikovanejšie a lepšie finančne ohodnotené zamestnanie. Aj cestovanie za maloletou na Slovensko stojí otca nemalé náklady, ktoré musí vynaložiť, pokiaľ sa chce stretávať a budovať si vzťah so svojou maloletou dcérou. Túto okolnosť je potrebné zohľadniť aj pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti na maloletú. Otcovi by pri prispievaní sumou vo výške 200 eur mesačne na výživu maloletej hrozili existenčné problémy. Čo sa týka úpravy styku maloletej s otcom tak ako bola určená súdom prvej inštancie, túto otec odmieta, nakoľko absolútne nezohľadňuje právo oboch rodičov na rovnakú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a teda ani právo maloletého dieťaťa na starostlivosť od obidvoch rodičov. Určená úprava styku je nedostatočná a nevyvážená, pretože maloletému dieťaťu neumožňuje stýkať sa s otcom v takej miere, aby boli zachované práva garantované § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Pre upevnenie vzájomných vzťahov medzi maloletou a otcom je potrebné rozširovanie styku tak, aby si maloletá vybudovala čo najväčšiu citovú väzbu na otca, aby udržiavala a rozvíjala vzťah s otcom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, aby aj otec mal možnosť spoznávať maloletú a podieľať sa aspoň čiastočne na jej výchove a súčasne aj kontrole výchovy matkou. S usmernením matky je otec pripravený a schopný zabezpečiť maloletej stravovanie aké potrebuje a podávanie liekov tak ako má predpísané. Rovnako ako zdravotné problémy maloletej ani skutočnosť, že otec hovorí po anglicky nemôže byť relevantným dôvodom pre obmedzenie styku otca s maloletou. Maloletá vie komunikovať s otcom po anglicky, rozumie základným pojmom. Otec má takú slovnú zásobu v slovenskom jazyku, aby sa o podstatných otázkach týkajúcich sa potrieb maloletej s ňou dohovoril, aj keď za pomoci neverbálnej komunikácie, a aby sa s ňou zahral. Otec je toho názoru, že úprava styku otca s maloletou v zmysle napadnutého rozsudku je neprimeraná a ohrozuje budovanie rodinného života otca s maloletou. Rodinný život dieťaťa s otcom sa buduje len postupne a existuje len vtedy, ak dieťa a otec vytvoria medzi sebou silné osobné väzby. Najlepším spôsobom na ich vytvorenie a upevňovanie je v prípade absencie vzájomného spolužitia v rámci rodiny zabezpečenie pravidelného kontaktu. Preto, ak maloletá už od teraz nebude v pravidelnom kontakte s otcom a vyčlení sa zo života otca, silné osobné väzby s ním si neskôr už len ťažko vytvorí ak vôbec. Na základe uvedených skutočností otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že maloletú _______________ zverí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca s tým, že v bežných veciach je oprávnený zastupovať maloleté dieťa každý z rodičov samostatne, podľa toho, u ktorého z rodičov sa práve maloleté dieťa nachádza a v ostatných veciach zastupuje maloleté dieťa a spravuje jeho majetok otec, matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca a matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny mesiac v trvaní jedného kalendárneho týždňa a to v prvý párny týždeň v mesiaci s tým, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 11:00 hod. otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 17:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska, počas letných prázdnin je matka oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom v trvaní dva kalendárne týždne po sebe a to prvý párny týždeň a bezprostredne po ňom nasledujúci prvý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci júl s tým, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci júl v čase o 11:00 hod otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého nepárneho týždňa v mesiaci júl v čase o 17:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska, v trvaní dva kalendárne týždne po sebe a to prvý párny týždeň a bezprostredne po ňom nasledujúci prvý nepárny týždeň v mesiaci august s tým, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci august v čase o 11:00 hod otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého nepárneho týždňa v mesiaci august v čase o 17:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska, počas vianočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny rok je matka oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom v trvaní od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v čase o 11:00 hod otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a dňa 27.12 v čase o 17:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska, každý nepárny kalendárny rok je matka oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom v trvaní od 27.12. do 02.01. tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska, počas veľkonočných sviatkov je matka oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny rok tak, že na Veľký piatok v čase o 11:00 hod otec maloleté dieťa odovzdá matke v mieste jej bydliska a na Veľkonočný pondelok v čase o 17:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska. Otec ďalej eventuálne navrhol, že ak súd druhej inštancie návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti nevyhovie, nech zmení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťa sumou 100,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky a otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý kalendárny mesiac v trvaní jedného kalendárneho týždňa a to v prvý párny týždeň v mesiaci tak, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého párneho týždňa v mesiaci v čase o 17:00 hod odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v trvaní dva kalendárne týždne po sebe a to prvý párny týždeň a bezprostredne po ňom nasledujúci prvý nepárny týždeň v kalendárnom mesiaci júl tak, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci júl v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého nepárneho týždňa v mesiaci júl v čase o 17:00 hod odovzdá otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, v trvaní dva kalendárne týždne po sebe a to prvý párny týždeň a bezprostredne po ňom nasledujúci prvý nepárny týždeň v mesiaci august tak, že v prvý deň prvého párneho týždňa v mesiaci august v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a v posledný deň prvého nepárneho týždňa v mesiaci august v čase o 17:00 hod odovzdá otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 27.12 v čase o 17:00 hod odovzdá otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, každý nepárny kalendárny rok je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom v dňoch od 27.12. do 02.01. tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska, počas veľkonočných sviatkov je otec oprávnený stretáva sa s maloletým dieťaťom každý nepárny kalendárny rok tak, že na Veľký piatok v čase o 11:00 hod si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a na Veľkonočný pondelok v čase o 17:00 hod otec odovzdá maloleté dieťa matke v mieste jej bydliska a matka sa zaväzuje informovať otca pravidelne vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého dieťaťa o jeho aktivitách a priebežne informovať otca aj o aktuálnych mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa.
8. K odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvej inštancie sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že sa nestotožňujeme so skutkovým ani právnym posúdením otca maloletej, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a naďalej v plnom rozsahu trvá na svojom odvolaní. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. ako aj IV. je vecne správny, prvoinštančným súdom náležite a podrobne odôvodnený. Matka poukázala na vážny vnútorný rozpor a nekonzistentnosť v tvrdeniach otca maloletej, ktoré preukazujú výlučne ekonomické záujmy otca maloletej, pre ktoré chce získať maloletú do svojej osobnej starostlivosti. Otec maloletej totiž na jednej strane výživné vo výške 200,- eur označuje ako neprimerane vysoké. Ďalej otec ale odôvodňuje, že ak by bola maloletá ___ zverená do jeho osobnej starostlivosti, vyňal by ju z jej súčasného rodinného, sociálneho, ako aj vzdelávacieho prostredia a premiestnil by ju do Spojeného kráľovstva, kde otec maloletej býva. Uvádza, že v Spojenom kráľovstve vie zabezpečiť maloletej ________ lepšie životné podmienky ako sú v Slovenskej republike. Rovnako uvádza, že náklady na život v Spojenom kráľovstve sú veľmi vysoké a z tohto dôvodu by mu stanovenie vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur spôsobovalo existenčné problémy. Z uvedených vyjadrení otca, ale nevyplýva nič iné ako to, že ak by otcovi maloletej v Spojenom kráľovstve skutočne hrozili existenčné problémy pri platení vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur, o to viac by nemal z čoho hradiť náklady na život maloletej v Spojenom kráľovstve. Je totiž zrejmé, že náklady na život aj maloletého dieťaťa sú bezpochyby v Spojenom kráľovstve neporovnateľne vyššie ako je tomu v Slovenskej republiky. Zverenie maloletej _______ do osobnej starostlivosti otca, ktorý podľa svojich tvrdení nemá dostatočné finančné prostriedky by preto nebolo vôbec v záujme maloletej. Je totiž nepochybné, že v záujme maloletej bude zverenie do osobnej starostlivosti toho z rodičov, u ktorého bude mať riadne zabezpečenú starostlivosť s čím je spojená aj úhrada nákladov vynaložených na túto starostlivosť.
9. Matka ďalej uviedla, že prvoinštančným súdom stanovené výživné vo výške 200,- eur predstavuje aj v prípade, že príjmy otca sú skutočne len 1 000,- GBP mesačne len 17,35% z príjmov otca. V žiadnom prípade preto takto stanovené výživné nemožno považovať za vysoké, či neprimerané a to obzvlášť so zreteľom na zvýšené výdavky spôsobené nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Podľa matky sa maloleté dieťa adaptovalo na režim osobnej starostlivosti matky, centrum života maloletej je v bydlisku matky, kde dieťa začalo chodiť do predškolského zariadenia, má tam zabezpečenú lekársku starostlivosť a má tam vytvorené aj silné citové väzby k blízkym osobám. Zmena prostredia blízkeho dieťaťu a spretrhanie týchto väzieb v prípade zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti otca nie je v najlepšom záujme maloletej _________. Dieťaťu je v súčasnosti bližší slovenský jazyk (aj so zreteľom na psychické a psychiatrické zdravotné problémy maloletej ___, ktoré boli v konaní preukázané) a dieťa sa adaptuje na založenie novej rodiny matkou a nového súrodenca (matka maloletej ______ je tehotná so svojím súčasným priateľom). Matka ďalej uviedla, že prvoinštančným súdom stanovené výživné vo výške 200,- eur predstavuje aj v prípade, že príjmy otca sú skutočne len 1.000,- GBP mesačne len 17,35% z príjmov otca. V žiadnom prípade preto takto stanovené výživné nemožno považovať za vysoké, či neprimerané a to obzvlášť so zreteľom na zvýšené výdavky spôsobené nepriaznivým zdravotným stavom maloletej. Nakoniec matka poukázala na to, že bolo preukázané, že maloletá má vážnejšie zdravotné problémy (psychické ako aj psychiatrické) spôsobené práve konaním otca maloletej v jej nízkom veku, čo je podľa doktríny ako aj judikatúry relevantný dôvod na zúženie rozsahu styku otca s maloletou ______.
10. K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník maloletého dieťaťa. Podľa neho napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím na nízky vek maloletej i veľkú vzdialenosť medzi miestami pobytu otca a dieťa poskytuje dostatočný priestor na budovanie vzťahu medzi dieťaťom a jeho otcom. Odvolanie otca považuje kolízny opatrovník za tendenčné, protichodné a účelové. Otec napríklad pri zdôvodňovaní potreby zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti zdôrazňuje lepšie možnosti prípravy do života, štúdia a uplatnenia na trhu práce vo Veľkej Británii. Pri odvolaní do určenia výšky vyživovacej povinnosti ale uvádza, že jeho životná úroveň nie je dostatočná na úhradu určeného výživného a v prípade jeho platenia by mu hrozili existenčné problémy. Takéto vyjadrenie ale zároveň zakladá možnosť predpokladu rovnakých problémov v prípade zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca.
11. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. V časti, v ktorej poukazuje kolízny opatrovník na rozpornosť vo vyjadreniach otca, sa v plnom rozsahu matka s jeho vyjadrením stotožnila. Ďalej matka uviedla, že otec po doručení rozsudku súdu prvej inštancie ponúkal matke maloletej ________ za účelom získania dieťaťa finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva podľa nej skutočný zámer otca, získať maloletú _______ do svojej osobnej starostlivosti len za tým účelom, aby ju mal v Spojenom kráľovstve a mohol na ňu poberať sociálne dávky.
12. Otec v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie v priebehu odvolacieho konania uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní ako aj tvrdení, že určená suma výživného na maloletú 200,- eur mesačne je neprimerane vysoká a presahuje životnú úroveň otca. V dôsledku zníženia minimálnej mzdy na 561,60 GBP mesačne od 02/2017 bol mesačný príjem otca znížený na minimum a preto určená výška výživného predstavuje reálnu hrozbu existenčných problémov otca.
13. V priebehu odvolacieho konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil otcovi platiť výživné na maloletú v nevyhnutnej miere a to v sume 70 eur mesačne do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v časti výživného. Poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 15.07.2014 bolo predbežným opatrením nariadené otcovi platiť výživné na maloletú v sume 150,- eur mesačne. Po vyhlásení rozsudku v predmetnej veci a po podaní odvolania otca proti rozsudku súdu prvej inštancie aj v časti určenia výživného otca na maloletú požiadal otec návrhom zo dňa 25.08.2017 o zmenu, eventuálne o zrušenie tohto predbežného opatrenia s poukazom na zníženie jeho mzdy na sumu 561,60 GBP mesačne od 02/2017. Matka sa tak domnieva, že je tu dôvod, aby výživné otca na maloletú bolo do doby právoplatnosti rozsudku súdu v tejto otázke dočasne určené neodkladným opatrením.
14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých častiach vo výroku II. o zverení maloletej __________ na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej _______________ na čas po rozvode manželstva a vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletou _______________ ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. o úprave styku otca s maloletou _______________ podľa § 388 CSP zmeniť tak, že s účinnosťou od 01.01.2018 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou ____________ bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v dňoch od 27.12. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa v mieste jej bydliska matke.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o rozvode manželstva rodičov maloletej _________ odvolaním účastníkov napadnutý nebol a preto je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 CSP/.
16. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie v častiach napadnutých odvolaním otca, vo výrokoch II. o zverení maloletej ____________ na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej _______________na čas po rozvode manželstva a vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletou _____________, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri rozhodovaní v uvedených častiach do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne týchto výrokov napadnutého rozsudku a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam otca maloletého dieťaťa dodáva nasledovné:
17. S konaním o rozvod manželstva je podľa § 100 CMP spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Súd má preto povinnosť v konaní o rozvod manželstva upraviť rodičovské práva a povinnosti rozvádzajúcich sa manželov k ich maloletým deťom, najmä rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov bude vykonávať o maloleté dieťaťa osobnú starostlivosť, akým výživným bude druhý z rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa, prípadne aj upraviť styk s maloletým dieťaťom, či iné otázky.
18. V takomto konaní rovnako ako v každom inom konaní o úprave rodičovských práv a povinností musí byť prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu najlepší záujem maloletého dieťaťa /čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine/. V prípade rozhodovania o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, preto musí súd zisťovať najmä vhodnosť výchovného prostredia u každého z rodičov, ich podmienky, osobnostné predpoklady pre starostlivosť a výchovu, vzájomné vzťahové väzby. Okrem toho musí byť pri rozhodovaní venovaná názoru maloletého dieťaťa náležitá pozornosť zodpovedajúca veku a rozumovej vyspelosti maloletého dieťaťa /čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa z 30. septembra 1990, čl. 5 Zákona o rodine, § 43 ods. 1 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 CMP/.
19. V prípade rozhodovania o osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa pri rozvode manželstva musí konajúci súd vychádzať z premisy, že záujmom maloletého dieťaťa je, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov. To sa odzrkadlilo aj v zákonnej úprave, keď § 24 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa, a ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. V danej veci však podmienky na zverenie maloletej ________ do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov neboli, vzhľadom na vzdialenosť miesta bydlísk rodičov maloletej. Takáto vzdialenosť /otec žijúci vo Veľkej Británii a matka na Slovensku/ objektívne neumožňuje vykonávať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté dieťa.
20. Bolo preto úlohou súdu prvej inštancie, aby na základe preukázaných relevantných skutočností zvážil a rozhodol, ktorému z rodičov zverí maloletú __________ do osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa po preskúmaní veci s rozhodnutím súdu prvej inštancie zveriť maloletú _________ na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky stotožňuje.
21. V konaní bolo preukázané, že v polovici roka 2014 sa navrhovateľka odsťahovala aj s maloletou na Slovensko. Odvtedy manžela len niekoľkokrát spolu s maloletou navštívila a od mája 2015 už navštevoval maloletú otec len na území Slovenskej republiky, v mieste bydliska matky a maloletej a to za prítomnosti matky maloletej. Návštevy otca sa uskutočňovali cca raz za 3 mesiace a otec s dieťaťom pravidelne komunikoval prostredníctvom videohovorov. Maloletá _________ je teda adaptovaná na režim osobnej starostlivosti matky, jej centrum života je v mieste bydliska matky, kde začala chodiť do predškolského zariadenia, kde má zabezpečenú lekársku starostlivosť a ako konštatoval súd prvej inštancie, nepochybne má v tomto prostredí vytvorené citové väzby k osobám z rodiny i detského kolektívu v predškolskom zariadení, či v okolí bydliska. V osobnej starostlivosti matky neboli v konaní zistené žiadne nedostatky. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ktoré predstavujú predpoklady na riadny duševný, telesný a citový vývin maloletej _________ a tiež s prihliadnutím na nízky vek maloletej /5,5 roka/ by zmena výchovného prostredia nebola na prospech maloletého dieťaťa. Zverenie maloletej na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky je tak v najlepšom záujme maloletej _______.
22. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, ktorý v odvolaní poukazoval na možnosť maloletej navštevovať britské predškolské a školské zariadenia, čo by znamenalo vynikajúcu znalosť anglického jazyku, a tvrdil, že vo Veľkej Británii sú lepšie možnosti čo sa týka prípravy do života, lepšie možnosti štúdia ako aj uplatnenie na trhu práce, uvedené tvrdenia rozhodnutie odvolacieho súdu v otázke osobnej starostlivosti o maloletú neovplyvnili. Možnosti, na ktoré otec poukazuje sú stále len možnosťami a záleží na výchove dieťaťa, jeho predispozíciách, povahe, rodinnom prostredí a mnohých iných faktoroch, ako tieto možnosti konkrétne dieťa v budúcnosti využije. Anglický jazyk sa maloletá môže učiť aj na Slovensku a aj v dôsledku styku s otcom ho môže zvládnuť na vysokej úrovni. Odvolaciemu súdu nie je ani známe, že by úroveň verejného školstva vo Veľkej Británii mala byť na kvalitatívne vyššej úrovni ako je to na Slovensku. Okrem toho existujú v rámci Európskej únie viaceré programy a štipendiá /napríklad program Erasmus/, vďaka ktorým môže maloletá v budúcnosti určitú etapu školskej dochádzky absolvovať aj v zahraničí. Nakoniec čo sa týka trhu práce a budúceho uplatnenia maloletej na ňom, toto je už skutočne len v rovine veštenia budúcnosti, keď nie je známe aké vzdelanie, schopnosti a zručnosti maloletá v priebehu rokov nadobudne, ako sa bude vyvíjať ekonomika krajín a ich trh práce, ako sa v budúcnosti prejaví, že Veľká Británia vystúpila z Európskej únie a podobne.
23. Za rovnako správne ako zverenie maloletej _________ na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú na čas po rozvode.
24. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú _______ na čas po rozvode. Určené výživné vo výške 200,- eur mesačne považuje aj odvolací súd za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré boli v konaní preukázané a rovnako aj zodpovedajúce schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov.
27. Matka maloletej je zamestnaná s príjmom cca 506,- eur, býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou cca 100,- eur mesačne. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bola tehotná a bol tak predpoklad, že v budúcnosti bude poberateľkou len rodičovského príspevku. Má druha, ktorý je zamestnaný. Otec maloletej je zamestnaný a v konaní pred súdom prvej inštancie bol preukázaný jeho príjem cca 1 000,- GBP (cca 1 152,- eur) mesačne. Býva v prenajatom byte s nájomným 850,- GBP mesačne, a k tomu pridruženými nákladmi. Tiež však býva s družkou, ktorá je zamestnaná. Otec pri svojom výsluchu vo Veľkej Británii uviedol, že vlastní auto, na ktoré má náklady asi 80,- GBP mesačne a na telefón minie 30,-GBP mesačne. Tiež uviedol, že ak by mal maloletú _________ u seba a bolo by to potrebné, pracoval by na dve zmeny. Samotný otec tiež uviedol, že má nárok na príspevok na bývanie, ktorý je viazaný na nízky príjem, ktorého výška ale v konaní zistená nebola. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že otec maloletej je schopný dosiahnuť aj vyšší príjem ako formálnu minimálnu mzdu a aj pri jeho súčasnom príjme 1000 GBP mesačne predstavuje určené výživné na maloletú 200,- eur mesačne len 17,35 % príjmu otca. Je teda v schopnostiach a možnostiach otca výživné v sume určenej súdom prvej inštancie platiť.
28.
Čo sa týka úpravy styku otca s
maloletou _________ v
rozsudku súdu prvej
inštancie, dospel odvolací súd po preskúmaní veci k záveru, že táto úprava na čas bežného roka je správna. Súd prvej inštancie vo výroku IV. napadnutého rozsudku upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou ______________ s účinnosťou od právoplatnosti tohto výroku za prítomnosti matky a od 01.01.2019 bez prítomnosti matky vždy na území Slovenskej republiky, v dňoch piatok, sobota a nedeľa kalendárneho týždňa číslo:1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49., v každom z uvedených dní počnúc 13:00 hodinou, keď si otec maloletú vyzdvihne u matky v mieste bydliska matky, končiac 17:00 hodinou, keď maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky maloletej. S ohľadom na vzdialenosť bydlísk oboch rodičov a z toho vyplývajúcu finančnú náročnosť stretávania sa otca s maloletou /na ktorú ostatne otec vo svojej výpovedi sám poukazoval/ je určený rozsah styku počas bežného roka dostatočný a spolu s upraveným kontaktom cestou videohovorov a upraveným stykom počas obdobia po vianočných sviatkoch /viď. nižšie/ zabezpečí zachovanie a prehlbovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou ____________. V časti úpravy styku otca s maloletou _________ tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
29. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou počas vianočných sviatkov a v období po nich /výroky rozsudku súdu prvej inštancie VII. a VIII./ tu odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť. Súd prvej inštancie rozhodol, že s účinnosťou od 23.12.2018 počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v každý párny kalendárny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. a s účinnosťou od 01.01.2019 každý nepárny kalendárny rok v dňoch od 27.12. do 02.01.. Odvolací súd sa domnieva, že pri úprave styku otca s maloletou počas vianočných sviatkov nemožno odhliadnuť od vierovyznania otca. Tento je podľa svojej výpovede praktikujúci moslim a je preto vylúčené, aby slávil kresťanské vianočné sviatky. Maloletá ____________ vyrastajúca u matky na Slovensku, kde je slávenie vianočných sviatkov bežné, by tak bola v každom párnom roku ochudobnená o tieto sviatky. Podľa odvolacieho súdu by preto maloletá _________ mala v každom roku tráviť čas vianočných sviatkov so svojou matkou. Na druhej strane, ale potom nič nebráni tomu, aby v období po vianočných sviatkoch bola každý rok bola so svojím otcom. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. o úprave styku otca s maloletou _______________ zmenil tak, že s účinnosťou od 01.01.2018 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou _______ bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v dňoch od 27.12. do 02.01..
30. Otec v priebehu odvolacieho konania v písomnom podaní uviedol, že od 02/2017 došlo k zníženiu minimálnej mzdy na 561,60 GBP mesačne a jeho mesačný príjem bol tak znížený na minimum. Svoje tvrdenie dokladal otec výplatnými páskami z 28.02.2017 a 31.03.2017, napriek tomu odvolací súd týmto tvrdeniam otca neuveril a považuje ich za tendečné, vedené úmyslom vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti na maloletú _________ vo výške stanovenej súdom prvej inštancie. Z verejných masovokomunikačných prostriedkov je odvolaciemu súdu známe, že minimálna hodinová mzda sa vo Veľkej Británii od apríla 2017 zvýšila z 7.20 GBP na 7.50 GBP pre osoby staršie ako 25 rokov /ako je otec maloletej/. Napriek zvýšeniu minimálnej mzdy otec tvrdí, že jeho mzda klesla, pričom dôvody nijako nevysvetľuje. Tu odvolací súd musí poukázať aj na to, že z výpovede otca vo Veľkej Británii vyplynulo, že v zamestnaní v kaviarni nielen, že pripravuje raňajky, ale robí aj manažment. Pri takejto pracovnej náplni a prejavenej ochote otca pracovať aj na dve zmeny si odvolací súd nevie predstaviť relevantný ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý by mala otcovi klesnúť mzdy v zamestnaní za súčasného zvýšenia minimálnej mzdy v krajine.
31. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku II. o zverení maloletej ____________ na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, vo výroku III. o určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletej _______________ na čas po rozvode manželstva a vo výroku IV. o úprave styku otca s maloletou _______________ počas bežného roka ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v napadnutej časti vo výrokoch VII. a VIII. o úprave styku otca s maloletou _______________ v čase vianočných sviatkov a v období po nich podľa § 388 CSP zmenil tak, že s účinnosťou od 01.01.2018 je otec oprávnený stretávať sa s maloletou _______________ bez prítomnosti matky na území Slovenskej republiky v dňoch od 27.12. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka tak, že dňa 27.12. v čase o 11:00 hod. si otec maloleté dieťa vyzdvihne u matky v mieste jej bydliska a dňa 02.01. v čase o 17:00 hod. odovzdá otec maloleté dieťa v mieste jej bydliska matke.
32. Pokiaľ ide o návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci výživného otca na maloletú ___________, ktorý matka podala v odvolacom konaní, o tomto návrhu bol vecne príslušný rozhodovať odvolací súd podľa § 362 CMP.
33. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
34. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
35. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
36. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť len z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy ak to vyžaduje verejný záujem. V danej veci odvolací súd dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu matky maloletého dieťaťa splnené nie sú. Matka žiadala neodkladným návrhom uložiť otcovi plniť vyživovaciu povinnosť na maloletú ___________ v nevyhnutnej miere v sume 70,- eur mesačne. Výživné otca na maloletú ______ na čas po rozvode manželstva /rozhodnutie o rozvode manželstva rodičov maloletej odvolaním účastníkov napadnuté nebolo a je preto právoplatné/ bolo upravené napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Toto rozhodnutie je podľa § 44 CMP vykonateľné doručením, bez ohľadu na právoplatnosť. Otec maloletej je tak povinný plniť si vyživovaciu povinnosť na maloletú ________ v zmysle napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to napriek svojmu podanému odvolaniu. Okrem toho odvolací súd týmto svojím rozhodnutím rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného otca na maloletú potvrdil, takže doručením tohto rozhodnutia odvolacieho súdu bude rozsudok súdu prvej inštancie v uvedenej časti aj právoplatný. Niet preto žiadneho dôvodu bezodkladne upravovať pomery účastníkov vo veci výživného otca na maloletú _________ _ neodkladným opatrením. Preto odvolací súd návrh matky na jeho nariadenie zamietol /výrok III./.
37. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania /výrok IV./.
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
P o u č e n i e :
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa CMP.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa CMP a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.
V Trenčíne, dňa 27. septembra 2017
JUDr. Denis Vékony
predseda senátu
JUDr. Erika Zajacová
sudkyňa
JUDr. Mária Vrtochová
sudkyňa
Diskusia
Najčítanejšie články
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.