Vplyv vierovyznania rodiča na styk s dieťaťom počas Vianoc

Publikované: 25. 10. 2017, čítané: 6823 krát
 

 

Vplyv vie­ro­vyz­na­nia ro­di­ča na styk s di­eťa­ťom po­čas Via­noc


Mgr. Fi­lip Gr­zná­rik, ad­vo­kát­sky kon­ci­pient

JUDr. Mi­lan Fi­cek, ad­vo­kát

 

Úvod­ný ko­men­tár a ana­lý­za roz­hod­nu­tia

Niž­šie prik­la­dá­me roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­ho Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne, č. k. 5CoP/49/2017-436 z 27.09.2017, v kto­rom súd ako jed­no z vý­znam­ných kri­té­rií pri úp­ra­ve sty­ku ro­di­ča (do kto­ré­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ne­bo­lo ma­lo­le­té di­eťa zve­re­né)s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom po­čas via­noč­ných sviat­kov kon­šta­to­val kri­té­rium vie­ro­vyz­na­nia ot­ca. To­to kri­té­rium mu­sí vy­stu­po­vať do pop­re­dia vždy vte­dy, ak je da­ný ro­dič vie­ro­vyz­na­nia, kto­ré­ho sú­čas­ťou nie je slá­ve­nie via­noč­ných sviat­kov.

V prí­pa­doch, keď súd v ko­na­niach o úp­ra­ve vý­ko­nu ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí roz­ho­du­je o úp­ra­ve sty­ku ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa s ro­di­čom, kto­ré­mu ne­bo­lo di­eťa zve­re­né do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti, súd v prí­pa­de nez­hôd me­dzi ro­dič­mi oso­bit­ne up­ra­vu­je styk toh­to ro­di­ča s di­eťa­ťom aj po­čas via­noč­ných sviat­kov.

Ak neexis­tu­jú oso­bit­né dô­vo­dy, kto­ré by vied­li k ob­me­dzeniu vý­ko­nu ro­di­čov­ských práv to­ho ro­di­ča, do kto­ré­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti di­eťa nie je zve­re­né, súd spra­vid­la (vy­chá­dza­júc z prin­cí­pu, že oba­ja ro­di­čia ma­jú rov­na­ké ro­di­čov­ské prá­va a po­vin­nos­ti k ma­lo­le­té­mu di­eťa­ťu, a to v rov­na­kom roz­sa­hu) up­ra­ví styk po­čas Via­noc tak, že jed­ny Via­no­ce je di­eťa v sta­ros­tli­vos­ti jed­né­ho ro­di­ča a nas­le­dov­né nao­pak. Ob­dob­ne roz­ší­re­né sú prí­pa­dy, keď súd up­ra­vu­je styk po­čas Via­noc (vy­chá­dza­júc z to­ho, že Via­no­ca­mi je ob­do­bie sviat­kov od 24.12. do 26.12.) tak, že rov­na­ké, v súd­nom roz­hod­nu­tí vy­me­dze­né ča­sy ale­bo dni z toh­to ob­do­bia bu­de di­eťa kaž­do­roč­ne trá­viť s jed­ným ro­di­čom a zvy­šok toh­to ča­su s dru­hým ro­di­čom. Sú­dy to­tiž vy­chá­dza­jú z to­ho, že kaž­dý z ro­di­čov di­eťa­ťa má prá­vo na to, aby s di­eťa­ťom slá­vi­lo Via­no­ce.

V sú­čas­nos­ti do­chá­dza stá­le viac k prí­pa­dom, keď ro­dič­mi ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sú oso­by s roz­lič­ným ná­bo­žen­ským vy­zna­ním, resp. oso­by po­chá­dza­jú­ce z rôz­nych kul­túr (napr. kres­ťan – mos­lim), me­dzi kto­rý­mi v dôs­led­ku rôz­nych nez­hôd je nut­né up­ra­viť vý­kon ich ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí k ma­lo­le­tým de­ťom sú­dom v ko­na­ní vo ve­ci sta­ros­tli­vos­ti sú­du o ma­lo­le­tých.

O ob­dob­ný prí­pad iš­lo aj v prí­pa­de rie­še­nom v niž­šie pril­ože­nom roz­hod­nu­tí. Mat­ka je štát­nou ob­čian­kou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ži­jú­ca na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, do kto­rej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti bo­lo zve­re­né aj ma­lo­le­té di­eťa. Otec ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa je prak­ti­ku­jú­cim mos­li­mom, pô­vo­dom Tu­rek, v sú­čas­nos­ti dl­ho­do­bo ži­jú­ci a pra­cu­jú­ci v Spo­je­nom krá­ľov­stve Veľ­kej Bri­tá­nie a Se­ver­né­ho Írska. Otec je štát­nym ob­ča­nom tak Tu­rec­ka ako aj Spo­je­né­ho krá­ľov­stva. Otec ako prak­ti­ku­jú­ci mos­lim nes­lá­vi Via­no­ce ni­ja­kým spô­so­bom, Via­no­ce sú pre ot­ca rov­na­ký­mi dňa­mi ako aký­koľ­vek iný bež­ný deň.

V pred­met­nom ko­na­ní súd roz­ho­do­val o roz­vo­de man­žel­stva a s tým spo­je­nou úp­ra­vou vý­ko­nu ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí k ma­lo­le­té­mu di­eťa­ťu na čas po roz­vo­de man­žel­stva. Súd pr­vej in­štan­cie, Ok­res­ný súd Par­ti­zán­ske, roz­sud­kom zo dňa 08.03.2017 so sp. zn. 2P/11/2015 up­ra­vil vo vzťa­hu k Via­no­ciam styk ot­ca s ma­lo­le­tou tak, že v kaž­dom pár­nom ro­ku má mať ma­lo­le­tá po­čas Via­noc (od 23.12. 11:00 hod. do 27.12. 17:00 hod.) styk s ot­com.

Mat­ka ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sa pros­tred­níc­tvom svoj­ho práv­ne­ho zá­stup­cu v čas­ti úp­ra­vy sty­ku ma­lo­le­tou s ot­com po­čas Via­noc od­vo­la­la, na­koľ­ko roz­hod­nu­tie v tej­to čas­ti vy­chá­dza z nes­práv­ne­ho práv­ne­ho po­sú­de­nia ve­ci a do­má­ha­la sa zme­ny toh­to roz­hod­nu­tia tak, aby ma­lo­le­té di­eťa bo­lo v sta­ros­tli­vos­ti mat­ky kaž­dý rok po­čas ce­lých Via­noc (24.12. – 26.12.).

Od­vo­la­nie mat­ky jej práv­ny zá­stup­ca od­ôvod­nil nas­le­dov­ne: V ko­na­ní o úp­ra­ve vý­ko­nu ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí je a mu­sí byť pr­vo­ra­dým hľa­dis­kom pri roz­ho­do­va­ní sú­du naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, tak ako to up­ra­vu­je pria­mo vy­ko­na­teľ­ný čl. 3 ods. 1 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa z 30.09.1990 a nás­led­ne aj čl. 5 zá­ko­na č. 36/2005 Z. z. o ro­di­ne v účin­nom zne­ní (ďa­lej len „zá­kon o ro­di­ne“). Do­ho­vor o prá­vach di­eťa­ťa je me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rá má pod­ľa čl. 7 bod 5. Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred­nosť pred zá­kon­mi (vrá­ta­ne zá­ko­na o ro­di­ne).

Čl. 29 ods. 1 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa for­mu­lu­je cie­le vý­cho­vy di­eťa­ťa. Pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia má vý­cho­va di­eťa­ťa ok­rem iné­ho sme­ro­vať k vý­cho­ve za­me­ra­nej na po­sil­ňo­va­nie úc­ty k ľud­ským prá­vam a zá­klad­ným slo­bo­dám, vý­cho­ve za­me­ra­nej na po­sil­ňo­va­nie úc­ty k svo­jej vlas­tnej kul­tú­re, ja­zy­ku a hod­no­tám, k ná­rod­ným hod­no­tám kra­ji­ny tr­va­lé­ho po­by­tu ako aj kra­ji­ny pô­vo­du, k príp­ra­ve di­eťa­ťa na zod­po­ved­ný ži­vot v slo­bod­nej spo­loč­nos­ti v du­chu po­ro­zu­me­nia, mie­ru, zná­šan­li­vos­ti, rov­nos­ti poh­la­via.

Ná­rod­ný­mi hod­no­ta­mi kra­ji­ny tr­va­lé­ho po­by­tu, kto­rou je v prí­pa­de ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa prá­ve Slo­ven­ská re­pub­li­ka, a rov­na­ko ná­rod­nou hod­no­tou kra­ji­ny pô­vo­du (ako kra­ji­ny, kde sa ma­lo­le­té di­eťa na­ro­di­lo a ži­lo tu is­tý čas po na­ro­de­ní), kto­rou je v prí­pa­de ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa Spo­je­né krá­ľov­stvo, je ne­po­chyb­ne aj slá­ve­nie via­noč­ných sviat­kov.

Ak by od­vo­la­cí súd po­ne­chal úp­ra­vu sty­ku ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa s ot­com ne­poz­me­ne­nú, tá­to časť roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie by bo­la pod­ľa mat­ky z vy­ššie uve­de­ných dô­vo­dov v roz­po­re s naj­lep­ším zá­uj­mom di­eťa­ťa – te­da doš­lo by tým k po­ru­še­niu práv ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, kto­ré jej vy­plý­va­jú pria­mo z Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa. Ur­če­nie sty­ku ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa po­čas Via­noc s oso­bou, kto­rá nes­lá­vi Via­no­ce, by bo­lo pod­ľa čl. 29 ods. 2 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa v roz­po­re s cieľ­mi vý­cho­vy. Naj­lep­ším zá­uj­mom ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa je to­tiž ne­po­chyb­ne aj to, aby bo­lo vy­cho­vá­va­né tak, že sa vý­cho­vou do­siah­nu cie­le vý­cho­vy, nor­ma­tív­ne ur­če­né prá­ve v čl. 29 ods. 2 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa.

Od­vo­la­cí súd sa s vy­ššie uve­de­nou práv­nou ar­gu­men­tá­ciou mat­ky v pl­nom roz­sa­hu sto­tož­nil, keď v roz­ho­du­jú­cej práv­ne ve­te uvie­dol, že: Od­vo­la­cí súd sa dom­nie­va, že pri úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou po­čas via­noč­ných sviat­kov ne­mož­no od­hliad­nuť od vie­ro­vyz­na­nia ot­ca. Ten­to je pod­ľa svo­jej vý­po­ve­de prak­ti­ku­jú­ci mos­lim a je pre­to vy­lú­če­né, aby slá­vil kres­ťan­ské via­noč­né sviat­ky. Ma­lo­le­tá [osob­né úda­je ma­lo­le­tej] vy­ras­ta­jú­ca u mat­ky na Slo­ven­sku, kde je slá­ve­nie via­noč­ných sviat­kov bež­né, by tak bo­la v kaž­dom pár­nom ro­ku ochu­dob­ne­ná o tie­to sviat­ky. Pod­ľa od­vo­la­cie­ho sú­du by pre­to ma­lo­le­tá [osob­né úda­je ma­lo­le­tej] ma­la v kaž­dom ro­ku trá­viť čas via­noč­ných sviat­kov so svo­jou mat­kou.“

Tu ci­to­va­né roz­hod­nu­tie potvr­dzu­je jed­nak, že ani pri úp­ra­ve sty­ku po­čas Via­noc ne­mož­no pos­tu­po­vať for­mál­ne, vy­chá­dza­júc len z prin­cí­pu, že kaž­dý ro­dič má prá­vo na to, aby slá­vil Via­no­ce osob­ne so svo­jim di­eťa­ťom, ale je nut­né zoh­ľad­niť aj ta­ké kri­té­ria, ako je prá­vo ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa na vý­cho­vu za­me­ra­nú na po­sil­ňo­va­nie úc­ty k ná­rod­ným hod­no­tám kra­ji­ny tr­va­lé­ho po­by­tu (dek­la­ro­va­né v Do­ho­vo­re o prá­vach di­eťa­ťa) či vie­ro­vyz­na­nie ro­di­čov (a je­ho po­ten­ciál­ny vplyv na uve­de­né prá­vo di­eťa­ťa).

ROZ­SU­DOK

 

V ME­NE SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

 

 

  Kraj­ský súd v Tren­čí­ne v se­ná­te zlo­že­nom z pred­se­du se­ná­tu JUDr. De­ni­sa Vé­ko­ny­ho a sud­kýň JUDr. Eri­ky Za­ja­co­vej a JUDr. Má­rie Vr­to­cho­vej v práv­nej ve­ci navr­ho­va­teľ­ky: ____________, nar. _________, by­tom _____________________, štát­nej ob­čian­ky Slo­ven­skej re­pub­li­ky, za­stú­pe­nej JUDr. Mi­lan Fi­cek, ad­vo­kát s.r.o., so síd­lom Bra­tis­la­va, Ži­lin­ská 14, IČO: 47 232 757, pro­ti man­že­lo­vi: ______, nar. _________, by­tom ____________________________________, Veľ­ká Bri­tá­nia, štát­ne­mu ob­ča­no­vi Tu­rec­kej re­pub­li­ky a Veľ­kej Bri­tá­nie, za­stú­pe­né­mu: Pod­hor­ský & Par­tners s.r.o., ad­vo­kát­ska kan­ce­lá­ria, so síd­lom Bra­tis­la­va, Zá­moc­ká 36, IČO: 46 962 000, o roz­vod man­žel­stva a úp­ra­ve po­me­rov man­že­lov na čas po roz­vo­de k ma­lo­le­tej ____________, nar. _________, by­tom __________________, štát­nej ob­čian­ke __________________, za­stú­pe­nej opat­rov­ní­kom Úra­dom prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny Par­ti­zán­ske, na od­vo­la­nie navr­ho­va­teľ­ky a man­že­la navr­ho­va­teľ­ky pro­ti roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Par­ti­zán­ske č.k. 2P/11/2015-345 zo dňa 08. mar­ca 2017 a o návr­hu navr­ho­va­teľ­ky na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia, tak­to

 

 

r o z h o d o l :

 

 

I.                    Od­vo­la­cí súd roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tých čas­tiach vo vý­ro­ku II. o zve­re­ní ma­lo­le­tej _________________ na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, vo vý­ro­ku III. o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca k ma­lo­le­tej ____________ na čas po roz­vo­de man­žel­stva a vo vý­ro­ku IV. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou ____________________p o t v r d z u j e.

 

 

II.                  Od­vo­la­cí súd roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tej čas­ti vo vý­ro­koch VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ m e n í tak, že s účin­nos­ťou od 01.01.2018 je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou _______________ bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v dňoch od 27.12. do 02.01. nas­le­du­jú­ce­ho ka­len­dár­ne­ho ro­ka tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa v mies­te jej byd­lis­ka mat­ke.

 

 

III.                Od­vo­la­cí súd návrh mat­ky na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia  vo ve­ci vý­živ­né­ho z a m i e t a.

 

 

IV.          Žia­den z účas­tní­kov n e m á      ná­rok na náh­ra­du trov od­vo­la­cie­ho ko­na­nia.

 

 

O d ô v o d n e n i e

 

 

1.                  Súd pr­vej in­štan­cie na­pad­nu­tým roz­sud­kom roz­ho­dol, že man­žel­stvo navr­ho­va­teľ­ky _______________, ro­de­ná _________, na­ro­de­ná ___________, mies­to na­ro­de­nia _________, Slo­ven­ská re­pub­li­ka a man­že­la navr­ho­va­teľ­ky _____________, na­ro­de­ný ________, mies­to na­ro­de­nia _______________, uzav­re­té dňa _______________ v _______________, Tu­rec­ká re­pub­li­ka, za­pí­sa­né v kni­he man­želstiev Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky - oso­bit­ná mat­ri­ka Bra­tis­la­va, zvä­zok ____, roč­ník ____, na stra­ne _______ pod po­ra­do­vým čís­lom ____ roz­vá­dza /vý­rok I./, ma­lo­le­tú _______________, nar. ______, mies­to na­ro­de­nia ___________________________________________________ na čas po roz­vo­de zve­ril do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky s tým, že v bež­ných ve­ciach je op­ráv­ne­ný za­stu­po­vať ma­lo­le­té di­eťa a spra­vo­vať je­ho ma­je­tok kaž­dý z ro­di­čov sa­mos­tat­ne /vý­rok II./, ot­co­vi ma­lo­le­tej ulo­žil po­vin­nosť na vý­ži­vu ma­lo­le­tej ____________, nar. __________, pris­pie­vať su­mou vo vý­ške 200,- eur me­sač­ne a to vždy do 15. dňa prís­luš­né­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca vop­red, k ru­kám mat­ky ma­lo­le­tej /vý­rok III./, up­ra­vil styk ot­ca s ma­lo­le­tou tak, že otec je op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou _______________ s účin­nos­ťou od prá­vop­lat­nos­ti toh­to vý­ro­ku za prí­tom­nos­ti mat­ky a od 01.01.2019 bez prí­tom­nos­ti mat­ky, vždy na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v dňoch pia­tok, so­bo­ta a ne­de­ľa ka­len­dár­ne­ho týž­dňa čís­lo: 1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49., v kaž­dom z uve­de­ných dní poč­núc 13:00 ho­di­nou, keď si otec ma­lo­le­tú vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te byd­lis­ka mat­ky, kon­čiac 17:00 ho­di­nou, keď ma­lo­le­tú od­ov­zdá mat­ke v mies­te byd­lis­ka mat­ky ma­lo­le­tej /vý­rok IV./, otec je op­ráv­ne­ný s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom us­ku­toč­ňo­vať vi­deo­ho­vo­ry, pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ap­li­ká­cie na pre­nos zvu­ku a ob­ra­zu, kaž­dý uto­rok od 18:00 hod. do 18:15 hod. a kaž­dý štvr­tok od 18:00 hod do 18:15 hod /vý­rok V./, mat­ka je po­vin­ná na stret­nu­tie di­eťa riad­ne prip­ra­viť, za­bez­pe­čiť reali­zá­ciu vi­deo­ho­vo­rov zo stra­ny di­eťa­ťa, a byť pri nich prí­tom­ná /vý­rok VI./, s účin­nos­ťou od 23.12.2018 po­čas via­noč­ných sviat­kov je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v kaž­dý pár­ny ka­len­dár­ny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v ča­se o 11:00 hod. otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 27.12. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka /vý­rok VII./, s účin­nos­ťou od 01.01.2019 kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v dňoch od 27.12. do 02.01. nas­le­du­jú­ce­ho pár­ne­ho ka­len­dár­ne­ho ro­ka tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa v mies­te jej byd­lis­ka /vý­rok VIII/, mat­ke ulo­žil po­vin­nosť in­for­mo­vať ot­ca pra­vi­del­ne vždy k pos­led­né­mu dňu kaž­dé­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca v ka­len­dár­nom ro­ku o zdra­vot­nom sta­ve ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, je­ho ak­ti­vi­tách a prie­bež­ne in­for­mo­vať ot­ca o zdra­vot­nom sta­ve ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa /vý­rok IX./ a na­ko­niec o náh­ra­de trov ko­na­nia roz­ho­dol tak, že žia­den z účas­tní­kov ne­má ná­rok na náh­ra­du trov ko­na­nia /vý­rok X./ a štá­tu náh­ra­du trov ko­na­nia nep­riz­nal /vý­rok XI./.

 

 2.                  Na od­ôvod­ne­nie svoj­ho roz­hod­nu­tia súd uvie­dol, že prá­vo­moc slo­ven­ské­ho sú­du je da­ná pod­ľa us­ta­no­ve­nia čl. 3 ods. 1 písm. a/ Na­ria­de­nia Ra­dy (ES) č. 2201/2003 o prá­vo­mo­ci a uz­ná­va­ní a vý­ko­ne roz­sud­kov v man­žel­ských ve­ciach a vo ve­ciach ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí, kto­rým sa zru­šu­je na­ria­de­nie (ES) č. 1347/2000 a čl. 3 písm. b/ a d/ Na­ria­de­nia Ra­dy (ES) č. 4/2009 z 18. de­cem­bra 2008 o prá­vo­mo­ci, roz­hod­nom prá­ve, uz­ná­va­ní a vý­ko­ne roz­hod­nu­tí a o spolu­prá­ci vo ve­ciach vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti.

 

 

3.                  Ďalej uvie­dol, že z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia zis­til, že navr­ho­va­teľ­ka od man­že­la od­iš­la v ro­ku 2014. Navr­ho­va­teľ­ka vy­po­ve­da­la, že man­žel sa o dcé­ru ne­zau­jí­mal, ne­po­má­hal jej, kaž­dý deň sa há­da­va­li. Kri­čal po nej. Dcé­ra z to­ho dôs­led­ku ani ne­mô­že spá­vať. Ne­bol ani rád, že sa im na­ro­di­lo di­ev­ča. Nech­cel cho­diť s ni­mi ani na pre­chádz­ky, ne­po­má­hal jej dos­ta­toč­ne. Aj po­čas jej náv­štev po roz­cho­de v An­glic­ku dcé­ra nech­ce­la od­chá­dzať za ot­com, pla­ka­la, pre­ja­vo­va­la strach. Otec di­eťa­ťu neub­li­žo­val, ne­do­hlia­dal na ňu však riad­ne. Ako prík­lad uvied­la, keď vy­beh­la do ob­cho­du a di­eťa zjed­lo poz­lát­ku od cuk­rí­ka, pri­čom keď priš­la, bo­lo mod­ré. Viac­krát pri strá­že­ní sa skôr ve­no­val po­ze­ra­niu te­le­ví­zie, či hra­niu hier. Man­žel jej stá­le nie­čo vy­čí­tal, fy­zic­ky jej neub­li­žo­val. Po náv­ra­te na Slo­ven­sko sa man­žel asi me­siac neo­zý­val. Po­tom za­ča­li ko­mu­ni­ko­vať na so­ciál­nych sie­ťach, sna­ži­la sa o uz­mie­re­nie, aj za ním po­tom vy­ces­to­va­la. Cho­di­la za man­že­lom pra­vi­del­ne tak raz za dva, či tri me­sia­ce aj s dcé­rou, kde sa zdr­žia­va­li v An­glic­ku po do­bu asi dvoch týž­dňov. V má­ji 2015 ma­li kon­flikt, ke­dy zob­ral po­ta­jom­ky pas dcé­ry, vrá­til ho až, keď mu po­ve­da­la, že pôj­de na po­lí­ciu, od­vte­dy v An­glic­ku už ne­bo­la. Nás­led­ne bo­li v kon­tak­te cez so­ciál­ne sie­te, otec sa o dcé­ru za­ují­mal. Do má­ja 2015 man­žel na Slo­ven­sko za dcé­rou ne­cho­dil, od má­ja 2015 pri­šiel asi po 4-5 me­sia­coch a nás­led­ne kaž­dé 3-4 me­sia­ce. Chodie­val na 3-4 dni. Trá­vi­li čas spo­loč­ne, cho­di­li do ZOO, či na kú­pa­lis­ko po­čas le­ta. Man­žel u nich nep­res­pá­val, ani ona u ne­ho nep­res­pá­va­la. Po má­ji 2015 dcé­ra s ot­com po­čas no­ci ne­bo­la. Od má­ja 2015 bo­la dcé­ra s ot­com iba v jej prí­tom­nos­ti. Ok­rem sú­čas­nos­ti, man­žel bol za dcé­rou asi pred 3 týž­dňa­mi a pred­tým pra­vi­del­ne kaž­dé cca 3 me­sia­ce. Otec s di­eťa­ťom, ani po­čas spolu­ži­tia osa­mo­te dl­hší čas ne­bý­val, maximál­ne, keď niek­de na chvíľ­ku navr­ho­va­teľ­ka od­beh­la. V ča­se spolu­ži­tia man­žel vlas­tnil s ka­ma­rá­tom reš­tau­rá­ciu, ne­ma­la ve­do­mosť o vý­ške je­ho príj­mu. Pra­co­va­la ako up­ra­to­vač­ka, prí­jem mu od­ov­zdá­va­la, pla­til z ne­ho úč­ty a pô­žič­ku na za­ria­de­nie reš­tau­rá­cie. Po­čas te­ho­ten­stva pra­co­va­la. Po na­ro­de­ní dcé­ry si naš­la len bri­gád­nic­kú prá­cu, aj to bo­lo raz za dva týž­dne, up­ra­to­va­la, brá­va­la si aj dcé­ru, pre­to­že s ňou man­žel od­mie­tal os­tá­vať sám. Nie je vlas­tníč­kou neh­nu­teľ­nos­tí, ani hnu­teľ­ných ve­cí vy­ššej hod­no­ty. Pra­cu­je ako kru­piér­ka na do­ho­du o vy­ko­na­ní prá­ce. Zo za­mes­tna­nia a z do­ho­dy o vy­ko­na­ní prá­ce je jej pou­ka­zo­va­ný prí­jem spo­lu cca 450,- eur me­sač­ne. Bý­va u ro­di­čov, ro­di­čom pris­pie­vam su­mou 100,- eur. Dcé­ra nav­šte­vu­je psy­chia­tric­kú am­bu­lan­ciu, kam do­chá­dza­jú raz me­sač­ne na kon­tro­lu do Nit­ry. Ho­ci to ne­bo­lo di­ag­nos­ti­ko­va­né, dcé­ra má zrej­me ADHD, s dcé­rou nav­šte­vu­jú aj lo­go­pé­da. Man­žel pris­pie­val na dcé­ru od od­cho­du na Slo­ven­sko asi do má­ja 2015 nep­ra­vi­del­ne rôz­ny­mi su­ma­mi cca nad 200,- eur. Nás­led­ne vy­še ro­ka na dcé­ru nep­ris­pel. Po­dá­va­la tres­tné ozná­me­nie pre za­ned­ba­nie po­vin­nej vý­ži­vy. Keď­že hra­dil nák­la­dy po­by­tu v An­glic­ku, tá­to su­ma bo­la na vý­živ­né za­po­čí­ta­ná a tres­tné stí­ha­nie bo­lo za­sta­ve­né. Kon­com ro­ka 2016 za­čal opä­tov­ne pou­ka­zo­vať vý­živ­né v su­me 150,- eur. Po­čas náv­štev man­že­la na Slo­ven­sku, ten­to dcé­re kú­pil dar­če­ky, ob­le­če­nie, obuv a po­dob­ne. Po­kiaľ sú na spo­loč­nom vý­le­te, nák­la­dy hra­dí man­žel. U ak­tuál­ne­ho za­mes­tná­va­te­ľa pra­cu­je navr­ho­va­teľ­ka asi 16  me­sia­cov. V sú­čas­nos­ti pra­cu­je iba v noč­ných zme­nách. Ide o 12 ho­di­no­vé zme­ny. Na noč­né zme­ny cho­dí kvô­li to­mu, že dcé­ra má zdra­vot­né prob­lé­my, net­rá­vi te­da v škôl­ke ce­lý deň, v škôl­ke bý­va iba do 12.00 hod. Po­čas no­ci je dcé­ra so sta­rý­mi ro­dič­mi. Jej pra­cov­né zme­ny sú strie­da­vo dve 12-ho­di­no­vé zme­ny a dva dni voľ­na, pra­cu­je aj po­čas ví­ken­dov. Navr­ho­va­teľ­ka má snú­ben­ca a je te­hot­ná, v tre­ťom me­sia­ci te­ho­ten­stva. Uva­žu­jú s pria­te­ľom o spo­loč­nom bý­va­ní, keď­že nie sú roz­ve­de­ní, do­po­siaľ spo­lu ne­bý­va­jú. Pria­teľ je za­mes­tna­ný. Man­žel navr­ho­va­teľ­ky vy­po­ve­dal, že man­žel­stvo s navr­ho­va­teľ­kou bo­lo šťas­tné až do na­ro­de­nia di­eťa­ťa, po­tom sa man­žel­ka zme­ni­la, po troch me­sia­coch od na­ro­de­nia dcé­ry mu ozná­mi­la, že sa chce roz­viesť. Hád­ky ma­li ako v kaž­dom man­žel­stve. Ako prí­či­nu uvie­dol, že man­žel­ka čas­to chce­la cho­diť na Slo­ven­sko, po­ží­va­la tiež al­ko­hol a faj­či­la. Man­žel­ka by iš­la na Slo­ven­sko aj 10 krát do ro­ka, ne­ma­li však na to pe­ňaž­né pros­tried­ky, ani on do Tu­rec­ka čas­to ne­cho­dil. Ma­li spo­loč­ný účet, kde pou­ka­zo­val 300-400 brit­ských li­bier (ďa­lej "GBP") me­sač­ne, kto­ré moh­la pou­žiť aj na ces­tu na Slo­ven­sko. Do na­ro­de­nia di­eťa­ťa obid­va­ja pra­co­va­li. Je­ho prí­jem bol 800,- GBP me­sač­ne. Man­žel­ka mu po­ve­da­la, že sa chce roz­viesť až po tom, čo od­iš­la na Slo­ven­sko a už sa nev­ra­ca­la. Zvyk­la od­chá­dzať s tým, že si chce dať hla­vu do­ko­py a vrá­ti sa. Pos­led­ný od­chod man­žel­ky na Slo­ven­sko, po kto­rom už os­ta­la na Slo­ven­sku, bol po vzá­jom­nej do­ho­de, že si da­jú pau­zu a po­tom sa uvi­dí, čo ďa­lej. No man­žel­ka už os­ta­la na Slo­ven­sku a nes­kôr mu ozná­mi­la, že sa chce roz­viesť. Bo­li v kon­tak­te aj po jej od­cho­de na Slo­ven­sko v ro­ku 2014 cez ap­li­ká­ciu "Sky­pe". On na­do­bu­dol pres­ved­če­nie, že man­žel­ka sa nev­rá­ti, v le­te 2015. Keď mu to ozná­mi­la cez "Sky­pe", vy­hľa­dal po­tom práv­nu služ­bu. Pri­šiel na Slo­ven­sko asi v augus­te ale­bo sep­tem­bri 2015, mno­hok­rát man­žel­ku žia­dal, aby sa vrá­ti­la späť, aby to urov­na­li. Od po­lo­vi­ce ro­ka 2014 do má­ja 2015 ho man­žel­ka nav­ští­vi­la asi tri ra­zy, ke­dy zotr­va­la asi 10 dní až dva týž­dne. Man­žel­ka už do An­glic­ka nep­riš­la z dô­vo­du, že zob­ral dcé­rin pas, on si však chcel vy­ho­to­viť fo­to­kó­piu. Dô­vo­dom pre­čo zob­ral dcé­rin pas bo­lo, že mal po­jed­ná­va­nie v An­glic­ku kvô­li po­vo­le­niu na po­byt v An­glic­ku. V ob­do­bí od po­lo­vi­ce ro­ka 2014 do má­ja 2015 ne­mo­hol vy­ces­to­vať na Slo­ven­sko, pre­to­že je­ho pas bol za­dr­ža­ný na cu­dzi­nec­kej po­lí­cii v An­glic­ku. V tom ča­se mal k dis­po­zí­cii iba vo­dič­ský preu­kaz, s ním sa mo­hol preu­ká­zať iba v An­glic­ku. V jú­ni 2015 mu ozná­mi­li, že mô­že vy­ces­to­vať. Je ob­čan An­glic­ka od ok­tób­ra 2016, má ob­čian­sky preu­kaz. Má dvo­ji­té štát­ne ob­čian­stvo An­glic­ka a Tu­rec­ka. Man­žel­ka mu stre­tá­va­nie sa s dcé­rou umož­ni­la, po­kiaľ pri­šiel na Slo­ven­sko, s vý­nim­kou jed­né­ho prí­pa­du, keď mu umož­ni­la styk iba na 5 mi­nút, čo bo­lo v no­vem­bri 2016. Na­pos­le­dy vi­del dcé­ru pred 3-4 týž­dňa­mi. Bol tu vte­dy 4 dni. Dva dni z to­ho sa stre­tol s dcé­rou, man­žel­ka mu vý­slov­ne da­la pod­mien­ku, že sa s dcé­rou mô­že stret­núť len v jej prí­tom­nos­ti. Obý­va na ak­tuál­nej ad­re­se od augus­ta 2014 bý­va v by­te s pria­teľ­kou, plá­nu­jú ro­di­nu. Byt za­hŕňa spál­ňu a obý­vač­ku, v prí­pa­de, že by mu bo­la dcé­ra zve­re­ná do sta­ros­tli­vos­ti, na­šiel by si väč­šie bý­va­nie. Náj­om­ná zmlu­va bo­la predĺže­ná do má­ja 2017. Pria­teľ­ka je za­mes­tna­ná a pra­cu­je v ka­viar­ni. On je za­mes­tnan­com, pra­cu­je ako ma­na­žér reš­tau­rá­cie. Pra­cu­je od 7:00 do 16:00 hod.. Cez ví­kend nep­ra­cu­je. 90 % je­ho ro­di­ny ži­je v An­glic­ku. Naj­bliž­šie bý­va ses­tra asi 5 mi­nút ces­ty. Pla­tí na ____________ vý­živ­né me­sač­ne v su­me 150,- eur, pred roz­hod­nu­tím sú­du pla­til nep­ra­vi­del­ne, no aj vo vy­šších su­mách, rov­na­ko tak, keď dcé­ru nav­šte­vu­je, ku­pu­je jej dar­če­ky, ve­ci pod­ľa pot­re­by, vždy sa man­žel­ky pý­ta, či nie­čo ne­pot­re­bu­je. Je­ho čis­tý prí­jem je cca 1 000,- GBP me­sač­ne. Me­sač­ne od­pra­cu­je oko­lo 150 ho­dín. Nep­ra­cu­je na po­zí­cii, kde by dos­tá­val pre­pit­né, pra­cu­je za mi­ni­mál­nu mzdu. Hľa­dá si lep­šiu prá­cu. V pred­met­nom za­mes­tna­ní pra­cu­je, pre­to­že tam pra­cu­je aj je­ho ka­ma­rát a je to blíz­ko mies­ta byd­lis­ka. Ide o pre­vádz­ku, kto­rú ma­li pô­vod­ne s ka­ma­rá­tom pre­na­ja­tú, mo­men­tál­ne tam iba pra­cu­je. Ma­ji­teľ pre­vádz­ky je je­ho zná­my. Pria­teľ­ka pris­pie­va na chod do­mác­nos­ti, na ces­tu na Slo­ven­sko mu nep­ris­pie­va nik­to. S dcé­rou pros­tred­níc­tvom ap­li­ká­cie "Sky­pe" ko­mu­ni­ku­je po an­glic­ky, dcé­ra mu ro­zu­mie, sle­do­va­la roz­práv­ky v an­glič­ti­ne, nie­čo si pa­mä­tá aj z An­glic­ka. Sem-tam pou­ži­je tu­reč­ti­nu. Dcé­ra s ním ko­mu­ni­ku­je ra­da, ra­da sa s ním stre­tá­va. V prí­pa­de, že by bo­la dcé­ra zve­re­ná do je­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti, pou­ka­zu­je na to, že v An­glic­ku sú lep­šie mož­nos­ti čo sa tý­ka príp­ra­vy do ži­vo­ta, lep­šie mož­nos­ti štu­do­vať a lep­šia bu­dúc­nosť. V prí­pa­de zve­re­nia dcé­ry do je­ho sta­ros­tli­vos­ti by ma­li ná­rok na pri­de­le­nie väč­šie­ho by­tu, prís­pev­ky by sa od­ví­ja­li od je­ho príj­mu. Mal by to byť prís­pe­vok oko­lo 200 GBP týž­den­ne. Ma­li by mať prís­pe­vok aj na náj­om. Aj v sú­čas­nos­ti má prís­pe­vok na náj­om vo vý­ške 380 GBP vzhľa­dom je­ho níz­kej mzde. Chcel by, aby dcé­ra vy­ras­ta­la v blíz­kos­ti je­ho ro­di­ny a de­tí je­ho prí­buz­ných, kto­rí ús­peš­ne vy­štu­do­va­li ale­bo štu­du­jú. Ako kaž­dý otec chcel by, aby dcé­ra bo­la s ním, aby ju mo­hol vy­cho­vá­vať. Pria­teľ­ka vie dob­re po an­glic­ky a po slo­ven­sky. Pria­teľ­ka je Poľ­ka, bo­la s ním aj v ja­nuá­ri 2017, aj skôr, po­čas náv­štev na Slo­ven­sku. Pria­teľ­ka má di­eťa, dcé­ru vo ve­ku 14 ro­kov, nav­šte­vo­va­la ich na rôz­nu do­bu, od nie­koľ­ko týž­dňov po nie­koľ­ko me­sia­cov, v prí­pa­de, že by ma­li väč­ší byt, bý­va­la by s na­mi. Di­eťa je zve­re­né do vý­cho­vy mat­ky, no bý­va u ot­ca, po­kiaľ nie je v ich do­mác­nos­ti. K vý­po­ve­di navr­ho­va­teľ­ky uvie­dol, že nie je prav­da, že by bol neš­ťast­ný, pre­to­že sa mu na­ro­di­la dcé­ra, nao­pak navr­ho­va­teľ­ka mu po­ve­da­la, že spá­cha sa­mov­raž­du, až sa im na­ro­dí chla­pec. Hlav­ná prí­či­na roz­cho­du je mat­ka navr­ho­va­teľ­ky, kto­rá sa sta­ra­la do ich vzťa­hu. Je prav­dou, že nie­koľ­kok­rát man­žel­ku vie­zol na le­tis­ko, ne­ve­del však, že vte­dy chce­la man­žel­ka od­ísť, a že sa nev­rá­ti. Vždy po­ve­da­la, že ide na Slo­ven­sko, ale vrá­ti sa. Ne­ja­ký čas sa tam zdr­ží. K sta­ros­tli­vos­ti o dcé­ru uvie­dol, že pra­co­val od 6-tej rá­no do ve­če­ra, a pre­to sta­ros­tli­vosť o dcé­ru za­bez­pe­čo­va­la navr­ho­va­teľ­ka.


 

Keď pri­chá­dzal z ro­bo­ty, man­žel­ka zvyk­la brať dcé­ru do par­ku ale­bo ku ka­ma­rát­kam. Man­žel­ka pra­co­va­la je­den deň v týž­dni a pros­tried­ky si pre­ne­chá­va­la pre se­ba s tým, že to bo­lo na jej ci­ga­re­ty. V ča­se, keď sa im na­ro­di­la dcé­ra, bo­li vo fi­nan­čnej nú­dzi, ziš­lo by sa im aj tých 20-30 GBP, čo za­ro­bi­la, ke­by ich pou­ži­la v pros­pech ro­di­ny a nie pre se­ba. K du­se­niu di­eťa­ťa uvie­dol toľ­ko, že nie je prav­dou, že mat­ka iš­la do ob­cho­du, iš­la si za­pá­liť, s tým, že di­eťa­ťu da­la kin­der vaj­ce, z kto­ré­ho poz­lát­ka sa di­eťa za­ča­lo du­siť, pri­čom o tom ne­ve­del, že ho má pri se­be. On man­žel­ke nik­dy fy­zic­ky, ani psy­chic­ky neub­lí­žil. Je prav­dou, že sa nie­koľ­kok­rát há­da­li, no nie je prav­dou, že by ju ne­ja­ko psy­chic­ky tý­ral, pre­to­že ona akú­koľ­vek kri­ti­ku, či vý­čit­ku bra­la ako uráž­ku a ne­da­lo sa s ňou roz­prá­vať. Man­žel­ka pra­co­va­la vý­luč­ne v ne­de­ľu, keď sa sta­ral o di­eťa on. Man­žel­ka vlas­tní mo­to­ro­vé vo­zid­lo. Man­žel­ka sa mu priz­na­la pred 3-4 me­siac­mi, že za­rá­ba oko­lo 650-660 eur. Psy­chic­ké ocho­re­nie dcé­ry po­va­žu­je za zá­mien­ku, aby di­eťa moh­lo zos­tať na SR, do­po­siaľ ne­bo­lo di­ag­nos­ti­ko­va­né. Po­čí­na­nie man­žel­ky po­va­žu­je za vy­po­čí­ta­vé. Vždy pla­til man­žel­ke na vý­živ­né toľ­ko, koľ­ko žia­da­la, čím však pla­til viac, tým ma­la väč­šie po­žia­dav­ky. Tiež na vý­živ­né pris­pel mi­mo­riad­ne, nie­koľ­kok­rát ur­či­tou su­mou. Man­žel­ka ne­ho­vo­rí prav­du, že pra­cu­je na 12-ho­di­no­vých zme­nách, pra­cu­je 22 ho­dín den­ne. Na 12 ho­di­no­vé zme­ny to zme­ni­la len asi pred 3-4 týž­dňa­mi a do­čas­ne. Otec sa stre­tá­va s dcé­rou kaž­dé tri me­sia­ce, ko­mu­ni­ku­je s ňou dvak­rát do týž­dňa ide o 10-15-20 min. vi­deo ho­vo­ry. Pod­ľa sprá­vy Úra­du prá­ce so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny Par­ti­zán­ske o šet­re­ní po­me­rov v ro­di­ne ma­lo­le­tej z 30.01.2017 uz­ne­se­ním Ok­res­né­ho sú­du Par­ti­zán­ske č.k. 4P/23/2014-26 z 15.07.2014 bo­lo na­ria­de­né pred­bež­né opat­re­nie, kto­rým bo­la ma­lo­le­tá na čas do prá­vop­lat­né­ho skon­če­nia ko­na­nia vo ve­ci sa­mej o úp­ra­ve práv a po­vin­nos­tí ro­di­čov k ma­lo­le­tej zve­re­ná do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky. Uve­de­ným ko­na­ním bol otec za­via­za­ný po­vin­nos­ťou pris­pie­vať na vý­ži­vu ma­lo­le­tej su­mou 150,-€ me­sač­ne a mat­ke po­vin­nosť po­dať návrh vo ve­ci sa­mej. Uz­ne­se­ním 1P/94/2014-140 z 25.10.2016 bo­lo na­ria­de­né neod­klad­né opat­re­nie, v zmys­le kto­ré­ho je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s mal. ____ kaž­dý pr­vý pia­tok v me­sia­ci od 14:00 hod. do 17:00 hod., kaž­dú nas­le­du­jú­cu so­bo­tu po pr­vom piat­ku v me­sia­ci od 14:00 hod. do 17:00 hod. a kaž­dú nas­le­du­jú­cu ne­de­ľu po pr­vom piat­ku v me­sia­ci od 14:00 hod do 17:00 hod. v prí­tom­nos­ti mat­ky, na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, až do prá­vop­lat­né­ho skon­če­nia ko­na­nia vo ve­ci sa­mej. Ma­lo­le­tá _____ nav­šte­vu­je ma­ter­skú ško­lu na Ul. To­po­ľo­vej v Par­ti­zán­skom. Jej zdra­vot­ný stav nie je dob­rý, bý­va čas­to cho­rá, je lie­če­ná imu­no­ló­gom, cho­dí do pe­dop­sy­chia­tric­kej am­bu­lan­cie, je hyper­ak­tív­na, má ža­lú­doč­né prob­lé­my. Ma­lo­le­tá uží­va 3x den­ne lie­ky na hyper­ak­ti­vi­tu, 2x den­ne lie­ky pred­pí­sa­né det­skou psy­chia­trič­kou, uží­va si­rup na pod­po­ru imu­ni­ty. Mat­ka ma­lo­le­tej je za­mes­tna­ná vo fir­me _________________________________   _ 

pre­vádz­ka her­ňa _______________. Spo­lu s ma­lo­le­tou bý­va v 3-iz­bo­vom by­te u svo­jich ro­di­čov, kde na úh­ra­du vý­dav­kov pris­pie­va su­mou 100,- eur me­sač­ne. Ma­lo­le­tej uh­rá­dza pop­la­tok za stra­vu v škol­skej je­dál­ni 15,- eur me­sač­ne a škol­né 14,- eur štvrťroč­ne. Tiež pla­tí dcé­re pois­te­nie so spo­re­ním 25,- eur me­sač­ne. Pod­ľa sprá­vy za­mes­tná­va­te­ľa navr­ho­va­teľ­ky ______________________________ a mzdo­vé­ho lis­tu, je navr­ho­va­teľ­ka za­mes­tnan­com od 01.11.2015 s pred­me­tom prá­ce ob­slu­ha vý­her­ných prís­tro­jov a vi­deohier. Jej prie­mer­ná čistá mzda v ro­ku 2016 (01/-11/2016) bo­la 506,47 eur. Pod­ľa da­ňo­vé­ho priz­na­nia ot­ca ma­lo­le­tej za ro­ky 2014-2015 bol prí­jem ot­ca ma­lo­le­tej 11 084,- GBP, bo­la mu vy­po­čí­ta­ná splat­ná daň 498,32 GBP. Z vý­slu­chu do­žia­da­ným or­gá­nom vy­plý­va, že ide o ob­do­bie, ke­dy bol živ­nos­tní­kom. Pod­ľa kon­co­roč­né­ho os­ved­če­nia za da­ňo­vý rok k 05.04.2016 bol je­ho prí­jem 9 193,80-GBP, bo­la mu zra­ze­ná daň 246,- GBP. Z vý­slu­chu do­žia­da­ným or­gá­nom vy­plý­va, že je to prí­jem za 9 me­sia­cov. Na po­jed­ná­va­ní bo­la pre­čí­ta­ná vý­po­veď man­že­la navr­ho­va­teľ­ky vy­ko­na­ná v ko­na­ní o do­žia­da­nie o vy­ko­na­nie dô­ka­zu z 18.07.2016. Man­žel navr­ho­va­teľ­ky vy­po­ve­dal, že v An­glic­ku po­žia­dal o prís­pe­vok na práv­ne služ­by, ale za­miet­li ho. Ok­rem náj­om­né­ho pla­tí mies­tnu daň 93 GBP, ener­gie a vo­du 100 GBP me­sač­ne, osob­nú spot­re­bu (koz­me­ti­ka a pod.) 60 GBP, te­le­fón 30 GBP, na stra­vu 150 GBP, nák­la­dy na pou­ží­va­nie mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la 80 GBP, mo­to­ro­vé vo­zid­lo BMW je rok vý­ro­by 2006 v ce­ne cca 2 500,- GBP. Pod­ľa náj­om­nej zmlu­vy mal man­žel navr­ho­va­teľ­ky v pre­náj­me byt na ad­re­se ___________________________________________, s do­bou náj­mu 12 me­sia­cov o 14.11.2015. Pod­ľa je­ho vy­jad­re­nia náj­om má predĺže­ný. Náj­om­né je 850,- GBP za me­siac.

 

 

4.                  Uve­de­né sku­toč­nos­ti súd po­sú­dil pod­ľa § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 zá­ko­na č. 36/2005 Z. z. o ro­di­ne v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len "zá­kon o ro­di­ne"). Uvie­dol, že mal preu­ká­za­né to, že man­žel­stvo ro­di­čov ma­lo­le­tej je tr­va­le roz­vrá­te­né, ich spolu­ži­tie neob­no­vi­teľ­né, pri­čom svoj účel už man­žel­stvo ne­napĺňa, a ta­ký­to for­mál­ny zvä­zok nie je na pros­pech ani ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, pre­to súd man­žel­stvo roz­vie­dol. Je tiež zrej­mé, že tak navr­ho­va­teľ­ka, ako aj jej man­žel nad­via­za­li ďal­ší po­mer a obid­va­ja s roz­vo­dom súh­la­si­li. Po­kiaľ ide o otáz­ku osob­nej sta­ros­tli­vos­ti o ma­lo­le­tú _________, tu súd zoh­ľad­nil naj­mä tú sku­toč­nosť, ako roz­hod­nu­tie o vý­chov­nom pros­tre­dí pria­mo za­siah­ne ma­lo­le­té di­eťa, tiež na je­ho vek a ča­so­vé hľa­dis­ko od oka­mi­hu roz­cho­du ro­di­čov. V po­lo­vi­ci ro­ka 2014 sa navr­ho­va­teľ­ka od­sťa­ho­va­la aj s dcé­rou na Slo­ven­sko. Od­vte­dy man­že­la len nie­koľ­kok­rát nav­ští­vi­la aj s dcé­rou, a to do oka­mi­hu kon­flik­tu, ke­dy otec ma­lo­le­tej vzal pas, čo u mat­ky spô­so­bi­lo oba­vu, že má otec sna­hu za­brá­niť di­eťa­ťu náv­rat s mat­kou na Slo­ven­sko. Od má­ja 2015 už nav­šte­vo­val ma­lo­le­tú otec len na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v mies­te byd­lis­ka mat­ky a ma­lo­le­tej a to za prí­tom­nos­ti mat­ky ma­lo­le­tej. Od­vte­dy ju nav­šte­vo­val pra­vi­del­ne cca raz za 3 me­sia­ce a s di­eťa­ťom pra­vi­del­ne ko­mu­ni­ko­val pros­tred­níc­tvom vi­deo ho­vo­rov. Pod­ľa sú­du mož­no pris­ved­čiť tvr­de­niu ot­ca ma­lo­le­tej, že mat­ka di­eťa na­po­kon natr­va­lo po­ne­cha­la na Slo­ven­sku bez je­ho súh­la­su, av­šak je tiež pot­reb­né uviesť, vy­chá­dza­júc z vý­po­ve­dí ro­di­čov, že ich spolu­ži­tie ne­bo­lo de­fi­ni­tív­ne neob­no­vi­teľ­né až do po­lo­vi­ce ro­ka 2015, keď­že mat­ka s di­eťa­ťom nie­koľ­kok­rát do An­glic­ka za ot­com ma­lo­le­tej vy­ces­to­va­la a zdr­žia­va­la sa tam aj dva týž­dne. Už cca rok te­da bo­lo di­eťa na Slo­ven­sku, pri­čom ro­di­čia me­dzi se­bou ko­mu­ni­ko­va­li, ba ob­čas­ne sa stý­ka­li. Keď­že otec nei­ni­cio­val žiad­ne ko­na­nie o náv­rat ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do cu­dzi­ny, mož­no mať za to, že do is­tej mie­ry ak­cep­to­val to, že mat­ka vy­ko­ná­va osob­nú sta­ros­tli­vosť o di­eťa, ho­ci zrej­me dú­fal v ob­no­ve­nie spolu­ži­tia. Mož­no tak mať za to, že di­eťa sa adap­to­va­lo na re­žim osob­nej sta­ros­tli­vos­ti len jed­né­ho ro­di­ča, je­ho cen­trum ži­vo­ta je v mies­te byd­lis­ka mat­ky, di­eťa tam za­ča­lo cho­diť do pred­škol­ské­ho za­ria­de­nia, má tam za­bez­pe­če­nú le­kár­sku sta­ros­tli­vosť, is­te na tom­to mies­te má vy­tvo­re­né ci­to­vé väz­by k blíz­kym oso­bám tam ži­jú­cim, je sú­čas­ťou det­ské­ho ko­lek­tí­vu v pred­škol­skom za­ria­de­ní, či v oko­lí byd­lis­ka. Súd má za to, že zme­na pros­tre­dia blíz­ke­ho di­eťa­ťu a spretŕha­nie tých­to vä­zieb v prí­pa­de zve­re­nia do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca nie je v pros­pech ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Ne­vy­vá­ži ju ani pou­ka­zo­va­nie na vhod­nej­šie ma­te­riál­ne pod­mien­ky pre vý­cho­vu di­eťa­ťa v An­glic­ku, pou­ka­zu­júc na so­ciál­ny či škol­ský sys­tém. Di­eťa je v pred­škol­skom ve­ku, pri­čom po­kiaľ pre­ja­ví v bu­dúc­nos­ti zá­ujem o štú­dium v za­hra­ni­čí, bu­de is­te mož­nosť byd­lis­ka u ot­ca di­eťa­ťu na pros­pech. Aj z hľa­dis­ka bež­nej ko­mu­ni­ká­cie s ro­di­čom je zrej­mé, že di­eťa­ťu je v sú­čas­nos­ti blíz­ky ja­zyk slo­ven­ský, pri­čom ho­ci súd má za to, aby bo­lo di­eťa ve­de­né aj ja­zy­ku, v kto­rom ko­mu­ni­ku­je dru­hý ro­dič, v sú­čas­nos­ti zme­ne vý­chov­né­ho pros­tre­dia brá­ni aj sku­toč­nosť, že di­eťa pri roz­cho­de ro­di­čov ne­bo­lo vo ve­ku, ke­dy by bo­lo schop­né ko­mu­ni­ko­vať ply­nu­lo aj v an­glič­ti­ne, či do­kon­ca v ma­te­rin­skom ja­zy­ku ot­ca. Di­eťa sa pri­tom skôr adap­tu­je na za­lo­že­nie ro­di­ny mat­kou a no­vé­ho sú­ro­den­ca, ako na za­čle­ňo­va­nie do ro­di­ny ot­ca, kto­rý rov­na­ko chce za­lo­žiť ro­di­nu so sú­čas­nou pria­teľ­kou, pri­čom pria­teľ­ku ot­ca nav­šte­vu­je aj jej dos­pie­va­jú­ca dcé­ra. Súd neschvá­lil po­čí­na­nie mat­ky v sú­vis­los­ti s jej roz­hod­nu­tím zme­niť mies­to byd­lis­ka di­eťa­ťa bez súh­la­su ot­ca a mal za to, že po­kiaľ ide o otáz­ku ur­če­nia vý­chov­né­ho pros­tre­dia po roz­cho­de ro­di­čov, rie­še­nie by ma­lo byť vý­sled­kom do­ho­dy ro­di­čov a nie jed­nos­tran­né­ho ko­na­nia jed­né­ho z nich. Po­kiaľ ale iš­lo o nez­ho­du ro­di­čov a di­eťa bo­lo neop­ráv­ne­ne pre­mies­tne­né, otec ma­lo­le­tej ne­vyu­žil mož­nosť včas­né­ho po­da­nia žia­dos­ti o vy­da­nie roz­hod­nu­tia o náv­rat di­eťa­ťa pod­ľa Haag­ske­ho do­ho­vo­ru 1980 o ob­čian­skop­ráv­nych as­pek­toch me­dzi­ná­rod­ných úno­sov de­tí z 25. Ok­tób­ra 1980 a Na­ria­de­nia Ra­dy (ES) č. 2201/2003 o prá­vo­mo­ci a uz­ná­va­ní a vý­ko­ne roz­sud­kov v man­žel­ských ve­ciach a vo ve­ciach ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí. Vzhľa­dom k dl­ho­do­bé­mu po­by­tu di­eťa­ťa na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky tak je v tom­to prí­pa­de zrej­mé, že zá­ujem di­eťa­ťa na je­ho náv­ra­te do mies­ta pos­led­né­ho spo­loč­né­ho byd­lis­ka man­že­lov a zve­re­nie do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca by mu­se­lo pre­vá­žiť ak­tuál­ny sta­bil­ný stav, kde di­eťa­ťu je vy­tvo­re­né vhod­né vý­chov­né pros­tre­die v do­mác­nos­ti mat­ky. Aj pre­to a pre dô­vo­dy uve­de­né v bo­de 34 súd zve­ril ma­lo­le­té di­eťa do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky. Strie­da­vá sta­ros­tli­vosť pre vzdia­le­nosť byd­lísk ro­di­čov nep­ri­chá­dza v úva­hu. Pre­to­že nie je dô­vod na ob­me­dzenie prá­va ot­ca na za­stu­po­va­nie di­eťa­ťa a spra­vo­va­nie je­ho ma­jet­ku v už­šom zmys­le, ako to pri­púš­ťa zá­kon súd roz­ho­dol, že bež­ných ve­ciach je op­ráv­ne­ný za­stu­po­vať ma­lo­le­té di­eťa a spra­vo­vať je­ho ma­je­tok kaž­dý z ro­di­čov sa­mos­tat­ne. O vý­ške vy­ži­via­cej po­vin­nos­ti súd roz­ho­dol s pri­hliad­nu­tím na vek a pot­re­by ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa a k schop­nos­tiam a mož­nos­tiam ro­di­čov, pod­ľa zá­klad­né­ho prin­cí­pu, že ži­vot­ná úro­veň ro­di­čov a di­eťa­ťa by sa ma­la rov­nať. Mat­ka ma­lo­le­tej je za­mes­tna­ná s príj­mom cca 506,- eur, bý­va u ro­di­čov, kto­rým pris­pie­va na bý­va­nie su­mou cca 100,- eur me­sač­ne. Je však te­hot­ná a je tak pred­pok­lad, že do bu­dúc­na bu­de po­be­ra­teľ­kou len ro­di­čov­ské­ho prís­pev­ku. Nad­via­za­la však druž­ský po­mer a jej pria­teľ je za­mes­tna­ný. Otec ma­lo­le­tej s príj­mom cca 1000 GBP (cca 1 152,- eur) me­sač­ne, bý­va v pre­na­ja­tom by­te s náj­om­ným 850 GBP me­sač­ne, a k to­mu prid­ru­že­ný­mi nák­lad­mi. Tiež však bý­va s druž­kou, kto­rá je za­mes­tna­ná. Je pot­reb­né uviesť, že otec si pl­ní vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť vo vý­ške 150,-eur me­sač­ne. Pou­ka­zu­júc na ak­tuál­nu mi­ni­mál­nu (ži­vot­nú) mzdu (Na­tio­nal li­ving wage) v An­glic­ku 7,20 GBP na ho­di­nu, prí­jem ot­ca ma­lo­le­tej pre­rá­ta­júc ho na bež­ný pra­cov­ný me­siac je na úrov­ni mi­ni­mál­nej mzdy (a to nie krát­ko­do­bo), no pra­cu­je pri­tom v pod­ni­ku, kto­ré­ho bol pred­tým spolu­vlas­tní­kom a je­ho ma­ji­teľ je je­ho zná­my. Sám otec uvie­dol, že má ná­rok na prís­pe­vok na bý­va­nie, kto­rý je via­za­ný na níz­ky prí­jem. Súd má tak za to, že je schop­ný do­siah­nuť aj vy­šší prí­jem ako for­mál­nu mi­ni­mál­nu mzdu, pri­čom žia­den váž­ny dô­vod, pre­čo si lep­šie pla­te­nú prá­cu do­po­siaľ ne­na­šiel neuvie­dol, ho­ci ako sám tvr­dí si ju hľa­dá. Mat­ka ok­rem bež­ných vý­dav­kov na stra­vu a oša­te­nie vy­nak­la­dá na ma­lo­le­tú pop­la­tok za stra­vu v škol­skej je­dál­ni 15,- eur me­sač­ne, škol­né 14,- eur štvrťroč­ne a pois­tné 25,- eur me­sač­ne, nák­la­dy na zdra­vot­nú sta­ros­tli­vosť ne­vy­čís­li­la. Súd ne­po­va­žo­val navr­ho­va­nú vý­šku vý­živ­né­ho 300,- eur me­sač­ne za od­ôvod­ne­nú, pre­to­že ži­vot­ná úro­veň di­eťa­ťa by pre­siah­la ži­vot­nú úro­veň mat­ky a ot­ca. Nie je úče­lom vý­živ­né­ho di­eťa­ťa hra­diť vlas­tné nák­la­dy jed­né­ho z ro­di­čov. Súd má za to, že vý­živ­né vo vý­ške 200,- eur, te­da cca 173,51 GBP me­sač­ne, čo je aj pri príj­me 1000 GBP me­sač­ne len 17,35 % príj­mu ot­ca, pri­me­ra­né vý­živ­né s pri­hliad­nu­tím na od­ôvod­ne­né pot­re­by di­eťa­ťa, kry­jú­ce aj prí­pad­né mi­mo­riad­ne vý­dav­ky mat­ky na di­eťa. Súd neur­čil vy­ššie vý­živ­né aj pre­to, že po­kiaľ otec bu­de osob­ne vy­uží­vať stre­tá­va­nie sa s di­eťa­ťom, bu­de mu­sieť tak ako do­po­siaľ vy­ces­to­vať do mies­ta je­ho byd­lis­ka, te­da vznik­nú mu ne­ma­lé nák­la­dy, kto­ré sú však od­ôvod­ne­né, pre­to súd na ne pri­hlia­dal. Splat­nosť súd ur­čil do 15. dňa v me­sia­ci k ru­kám mat­ky. O úp­ra­ve stre­tá­va­nia ot­ca s di­eťa­ťom súd roz­ho­dol, uve­do­mu­júc si oso­bi­tosť ta­kej­to úp­ra­vy vzhľa­dom k vzdia­le­nos­ti byd­lísk ro­di­čov v rôz­nych štá­toch, k ve­ku di­eťa­ťa a do­te­raj­šej mie­re zblí­že­nia sa di­eťa­ťa s ot­com. Návr­hy ro­di­čov ne­po­va­žo­val za vhod­né z hľa­dis­ka jed­no­du­chej vy­ko­na­teľ­nos­ti, ale naj­mä zá­uj­mu ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, kto­rý je nad­ra­de­ný zá­uj­mu ro­di­čov. Iný­mi slo­va­mi zá­ujem di­eťa­ťa by sa ne­mal pris­pô­so­bo­vať zá­uj­mu ro­di­ča. Sú­dom je ur­če­ná úp­ra­va sty­ku ot­ca s di­eťa­ťom pre prí­pad, že sa ro­di­čia na šir­šej úp­ra­ve ne­do­hod­nú. Je zrej­mé, že tu je pot­reb­ná to­le­ran­cia a vzá­jom­né reš­pek­to­va­nie práv dru­hé­ho ro­di­ča a naj­mä nad­ra­de­nie zá­uj­mu di­eťa­ťa nad svoj vlast­ný. Príl­iš úz­ka úp­ra­va sty­ku mô­že spô­so­biť, že dôj­de k os­la­be­niu vä­zieb me­dzi ro­di­čom a di­eťa­ťom, nao­pak ši­ro­ká úp­ra­va sty­ku, za pred­pok­la­du, že by ne­bo­la vy­uží­va­ná s pou­ka­zom aj na nák­la­dy ot­ca mô­že spô­so­biť, že di­eťa ako aj mat­ka bu­dú vy­sta­ve­né neis­to­te, či otec vy­ces­tu­je na Slo­ven­sko, pri­čom mat­ka na styk bu­de mu­sieť di­eťa prip­ra­viť. Tiež po­kiaľ by otec to­to stre­tá­va­nie vy­uží­val svoj­voľ­ne, di­eťa by bo­lo vy­sta­ve­né ob­do­biam, keď otec oň nep­re­ja­vo­val zá­ujem a ob­do­biam, ke­dy sa nás­led­ne do­ža­do­val sty­ku, ale­bo o di­eťa pre­ja­vo­vať zá­ujem až keď bu­de mož­né s ním vy­ces­to­vať do za­hra­ni­čia, či stre­tá­vať sa bez mat­ky. Pre­to súd neup­ra­vil styk od po­čiat­ku bez prí­tom­nos­ti mat­ky ale­bo s prá­vom vy­ces­to­vať mi­mo úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Súd pri úp­ra­ve sty­ku ne­po­va­žo­val za roz­hod­né zdra­vot­né prob­lé­my di­eťa­ťa uvá­dza­né mat­kou. Súd pred­pok­la­dá, že ro­dič ne­bu­de úmy­sel­ne vy­sta­vo­vať vlas­tné di­eťa ne­bez­pe­čen­stvu za­ned­ba­nia lieč­by. Roz­hod­nu­tia tý­ka­jú­ce sa aj prá­va sty­ku s di­eťa­ťom mož­no zme­niť v prí­pa­de pod­stat­nej zme­ny roz­hod­ných sku­toč­nos­tí. Aj pre­to súd neup­ra­vo­val styk až na ta­ké dl­hé ob­do­bie, kto­ré by pred­pok­la­da­lo, že úp­ra­va uve­de­ná vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to roz­sud­ku ne­bu­de dos­ta­toč­ná s pri­hliad­nu­tím na vek di­eťa­ťa a je­ho zá­ujem. Ne­mož­no to­tiž za­tiaľ po­va­žo­vať za preu­ká­za­né, že otec bu­de vy­uží­vať stre­tá­va­nie s di­eťa­ťom ur­če­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­sud­ku, a to nes­kôr aj bez prí­tom­nos­ti mat­ky ma­lo­le­tej, ako sa bu­de vy­ví­jať vzťah ot­ca a dcé­ry a či bu­dú ro­di­čia nav­zá­jom spolu­pra­co­vať a roz­sah stre­tá­va­nia bu­de spo­čí­vať aj na ich do­ho­de ale­bo len na úp­ra­ve súd­nym roz­hod­nu­tím. Súd te­da neup­ra­vo­val al­ter­na­tí­vu, keď bu­de v zá­uj­me di­eťa­ťa ude­le­nie súh­la­su s vy­ces­to­va­ním do cu­dzi­ny, čo pred­pok­la­dá viac­den­né vy­ces­to­va­nie di­eťa­ťa za ot­com. Tak­to na ob­do­bie oh­ra­ni­če­né len zá­uj­mom di­eťa­ťa súd up­ra­vil styk ot­ca s di­eťa­ťom ob­me­dzu­júc ho len na úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky, a to naj­prv v prí­tom­nos­ti a nes­kôr v nep­rí­tom­nos­ti mat­ky, tak ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti roz­sud­ku. Keď­že otec sa stre­tá­val s di­eťa­ťom len v prí­tom­nos­ti mat­ky aj vzhľa­dom k ve­ku di­eťa­ťa a to­mu pri­me­ra­ným voľ­no ča­so­vým ak­ti­vi­tám je na sú­dom ur­če­né ob­do­bie prí­tom­nosť mat­ky pri stre­tá­va­ní sa ot­ca s di­eťa­ťom vhod­ná. Pre­to­že di­eťa nás­led­ne dovŕši aj vek nás­tu­pu do ško­ly, je zrej­mé, že ani ne­bu­de mož­ná úp­ra­va v tom zmys­le, že v do­be škol­ské­ho vy­učo­va­nia bu­de di­eťa trá­viť čas s ot­com v cu­dzi­ne, ale ten­to čas bu­de nut­né ob­me­dziť na škol­ské práz­dni­ny ale­bo sviat­ky. Súd má za to, že ob­me­dzenie prá­va ot­ca na styk s di­eťa­ťom len na úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky je v zá­uj­me di­eťa­ťa, a je do­čas­ným a prak­tic­kým rie­še­ním, kto­ré­ho tr­va­nie bu­de zá­le­žať na vy­uží­va­ní ur­če­né­ho sty­ku, mie­re zblí­že­nia s ot­ca s di­eťa­ťom, sa­mos­tat­nos­ti di­eťa­ťa a schop­nos­ti zvlád­nuť od­lú­če­nie od mat­ky. Súd ur­čil do­bu stre­tá­va­nia s pri­hliad­nu­tím na do­te­raj­šie náv­šte­vy ot­ca na Slo­ven­sku, čo naj­prak­tic­kej­šie v dňoch pia­tok, so­bo­ta a ne­de­ľa ka­len­dár­ne­ho týž­dňa čís­lo: 1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49, te­da ur­čil vždy je­den z týž­dňov v me­sia­ci, spra­vid­la ten pr­vý. Súd má za to, že od 1.1.2019 ne­bu­de nut­ná prí­tom­nosť mat­ky pri stre­tá­va­ní sa ot­ca s di­eťa­ťom, pri­čom je vhod­né, aby už poč­núc via­noč­ný­mi sviat­ka­mi ro­ku 2018 mal prá­vo otec trá­viť s dcé­rou tie­to bez prí­tom­nos­ti mat­ky a na viac dní ako aj strie­da­vo ob­do­bia spo­je­né s kon­com ro­ka. Mies­to od­ov­zda­nia a pre­be­ra­nia di­eťa­ťa je mies­to byd­lis­ka mat­ky, mat­ka je po­vin­ná na stret­nu­tie di­eťa riad­ne prip­ra­viť. Za úče­lom za­bez­pe­če­nia pra­vi­del­né­ho kon­tak­tu ot­ca s dcé­rou vzhľa­dom na vzdia­le­nosť byd­lísk súd ur­čil aj prá­vo ot­ca s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom us­ku­toč­ňo­vať vi­deo ho­vo­ry pros­tred­níc­tvom elek­tro­nic­kej ap­li­ká­cie na pre­nos zvu­ku a ob­ra­zu kaž­dý uto­rok od 18:00 hod. do 18:15 hod. a kaž­dý štvr­tok od 18:00 hod do 18:15 hod. Ta­ký­to druh kon­tak­tu sa us­ku­toč­ňu­je pod­ľa vy­jad­re­ní ro­di­čov aj v sú­čas­nos­ti, je reali­zo­va­teľ­ný aj tech­nic­ky, pri­čom súd dĺžku ho­vo­ru po­va­žu­je za pri­me­ra­nú udr­ža­niu po­zor­nos­ti di­eťa­ťa. Mat­ka je po­vin­ná za­bez­pe­čiť reali­zá­ciu vi­deo ho­vo­rov zo stra­ny di­eťa­ťa, a byť pri nich prí­tom­ná, čo je vhod­né naj­mä vzhľa­dom k ja­zy­ko­vej ba­rié­re me­dzi di­eťa­ťom a ot­com. Súd ne­po­va­žo­val vzhľa­dom k bež­nej dos­tup­nos­ti za­ria­de­ní (smar­tfón, tab­let, PC) a slu­žieb (dá­to­vé služ­by a freeware ap­li­ká­cia na pre­nos zvu­ku a ob­ra­zu) nut­nosť ulo­žiť ot­co­vi po­vin­nosť za­bez­pe­čiť reali­zá­ciu ho­vo­rov, ale tú­to po­vin­nosť má mat­ka ma­lo­le­tej. Pre­to­že byť in­for­mo­va­ný o di­eťa­ti je prá­vom ro­di­ča a otec sa s di­eťa­ťom ne­má mož­nosť stre­tá­vať osob­ne čas­to, súd roz­ho­dol, že mat­ke sa uk­la­dá po­vin­nosť in­for­mo­vať ot­ca pra­vi­del­ne vždy k pos­led­né­mu dňu kaž­dé­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca v ka­len­dár­nom ro­ku o zdra­vot­nom sta­ve ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa je­ho ak­ti­vi­tách a prie­bež­ne in­for­mo­vať ot­ca o zdra­vot­nom sta­ve ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa.

 

 

5.           Roz­hod­nu­tie   o náh­ra­de   trov   ko­na­nia   od­ôvod­nil   súd  pod­ľa   §   52,   §   58   zá­ko­na č. 161/2015 Z. z. Ci­vil­ný mi­mos­po­ro­vý po­ria­dok (ďa­lej len "CMP"). Vzhľa­dom k to­mu, že  ne­bo­lo vzhľa­dom na okol­nos­ti prí­pa­du a je­ho pred­met spra­vod­li­vé, náh­ra­du trov ko­na­nia priz­nať len jed­né­mu z účas­tní­kov ko­na­nia, súd roz­ho­dol, že žia­den z účas­tní­kov ne­má na náh­ra­du trov ko­na­nia ná­rok. Súd roz­ho­dol aj o tro­vách štá­tu, a to s pou­ka­zom na § 155 ods. 1, 3 a § 257 ods. 3 CSP. Keď­že vznik­nu­té tro­vy ko­na­nia štá­tu spo­čí­va­jú­ce v tro­vách tl­mo­če­nia a tro­vách prek­la­du bo­li spä­té s prá­vom účas­tní­ka ko­na­nia ko­nať vo svo­jom ja­zy­ku, roz­ho­dol súd, že štá­tu sa náh­ra­da tých­to trov ko­na­nia nep­riz­ná­va.

 

 

6.                  Pro­ti to­mu­to roz­sud­ku po­da­la včas od­vo­la­nie mat­ka ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, a to pro­ti vý­ro­kom VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom po­čas via­noč­ných sviat­kov a v ča­se od 27. de­cem­bra do 02. ja­nuá­ra. Pod­ľa nej roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie v tej­to čas­ti vy­chá­dza z nes­práv­ne­ho práv­ne­ho po­sú­de­nia ve­ci a súd pr­vej in­štan­cie neúpl­ne zis­til sku­toč­ný stav ve­ci. Otec ma­lo­le­tej ______, ako bo­lo aj v ko­na­ní jed­noz­nač­ne preu­ká­za­né, je mos­li­mom. Mat­ka ma­lo­le­tej _______ mos­lim­kou nie je a ani tú­to vie­ru ne­vyz­ná­va. Z tých­to kul­túr­nych roz­die­lov me­dzi ro­dič­mi ma­lo­le­tej ______ vy­plý­va aj roz­diel­ne slá­ve­nie rôz­nych sviat­kov, čo sa naj­viac pre­ja­vu­je prá­ve pri via­noč­ných sviat­koch. Otec ma­lo­le­tej, kto­rý je mos­li­mom a k tej­to vie­re sa aj hlá­si, Via­no­ce ni­ja­kým spô­so­bom nes­lá­vi, keď­že v je­ho ná­bo­žen­stve sú kres­ťan­ské Via­no­ce bež­ným, oby­čaj­ným, ni­čím vý­ni­moč­ným dňom. Do­ho­vor o prá­vach di­eťa­ťa, kto­rý je me­dzi­ná­rod­nou zmlu­vou, kto­rá má pod­ľa čl. 7 bod 5 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky pred­nosť pred zá­kon­mi, te­da aj pred zá­ko­nom o ro­di­ne, v čl. 29 ods. 1 for­mu­lu­je cie­le vý­cho­vy di­eťa­ťa. Pod­ľa toh­to us­ta­no­ve­nia má vý­cho­va di­eťa­ťa ok­rem iné­ho sme­ro­vať k vý­cho­ve za­me­ra­nej na po­sil­ňo­va­nie úc­ty k ľud­ským prá­vam a zá­klad­ným slo­bo­dám, vý­cho­ve za­me­ra­nej na po­sil­ňo­va­nie úc­ty k svo­jej vlas­tnej kul­tú­re, ja­zy­ku a hod­no­tám, k ná­rod­ným hod­no­tám kra­ji­ny tr­va­lé­ho po­by­tu ako aj kra­ji­ny pô­vo­du, k príp­ra­ve di­eťa­ťa na zod­po­ved­ný ži­vot v slo­bod­nej spo­loč­nos­ti v du­chu po­ro­zu­me­nia, mie­ru, zná­šan­li­vos­ti, rov­nos­ti poh­la­via. Ná­rod­ný­mi hod­no­ta­mi kra­ji­ny tr­va­lé­ho po­by­tu (kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka) ako aj kra­ji­ny pô­vo­du (kto­rou je Spo­je­né krá­ľov­stvo) je ne­po­chyb­ne aj slá­ve­nie Via­noč­ných sviat­kov. Ak by od­vo­la­cí súd po­ne­chal vý­ro­ky o úp­ra­ve sty­ku po­čas Via­noc v ta­kej po­do­be, v akej o sty­ku po­čas Via­noc roz­ho­dol pr­voin­štanč­ný súd, bo­la by tá­to časť roz­sud­ku v roz­po­re s naj­lep­ším zá­uj­mom di­eťa­ťa a te­da v tej­to čas­ti by bo­li po­ru­še­né zá­klad­né prá­va ma­lo­le­tej, kto­ré jej ga­ran­tu­je Do­ho­vor o prá­vach di­eťa­ťa. Ur­če­nie sty­ku s ma­lo­le­tou po­čas Via­noc s oso­bou, kto­rá nie­len­že nes­lá­vi, ale aj od­mie­ta Via­no­ce slá­viť, by bo­lo pod­ľa čl. 29 ods. 2 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa v roz­po­re s cieľ­mi vý­cho­vy. Naj­lep­ším zá­uj­mom kaž­dé­ho di­eťa­ťa pri­tom ne­po­chyb­ne je aj to, aby bo­lo vy­cho­vá­va­né tak, že sa vý­cho­vou do­siah­nu cie­le vý­cho­vy, nor­ma­tív­ne ur­če­né prá­ve v čl. 29 ods. 2 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa. Z tých­to dô­vo­dov a s pri­hliad­nu­tím na v ko­na­ní už preu­ká­za­né sku­toč­nos­ti (zdra­vot­ný stav ma­lo­le­tej, ci­to­vá na­via­za­nosť na mat­ku, vy­hráž­ky ot­ca ma­lo­le­tej tý­ka­jú­ce sa je­ho zá­me­ru uniesť ma­lo­le­tú _______) navrh­la mat­ka, aby od­vo­la­cí súd zme­nil roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tej čas­ti vo vý­ro­koch VII. a VIII. tak, že s účin­nos­ťou od 29.04.2019 je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom za stá­lej prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v kaž­dý pár­ny ka­len­dár­ny rok v deň na­ro­de­nín ma­lo­le­tej v ča­se od 10:00 ho­di­ny do 18:00 ho­di­ny.

 

 

7.                  Pro­ti roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie po­dal včas od­vo­la­nie aj otec ma­lo­le­tej _________, a to pro­ti vý­ro­kom II. o zve­re­ní ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky a za­stu­po­va­ní a sprá­ve ma­jet­ku ma­lo­le­tej, III. o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca na ma­lo­le­té di­eťa­ťa, IV. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou po­čas bež­né­ho ro­ka, VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca po­čas via­noč­ných sviat­kov a v ob­do­bí od 27. de­cem­bra do 02. ja­nuá­ra. Pod­ľa ne­ho roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie vy­chá­dza z nes­práv­ne­ho práv­ne­ho po­sú­de­nia ve­ci, keď súd zve­ril ma­lo­le­té di­eťa do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky a za­via­zal od­por­cu pris­pie­vať na vý­ži­vu ma­lo­le­tej znač­ne nep­ri­me­ra­nou su­mou vo vý­ške 200,- eur me­sač­ne. Otec uvie­dol, že je schop­ný vhod­nej­ším spô­so­bom ako mat­ka pos­kyt­núť ma­lo­le­té­mu di­eťa­ťu sta­ros­tli­vosť, tak aby bo­li us­po­ko­je­né je­ho pot­re­by s pri­hliad­nu­tím na vek a zá­uj­my. Vo Veľ­kej Bri­tá­nii má vy­bu­do­va­né zá­ze­mie, má tam sko­ro ce­lú ro­di­nu, kto­rá bý­va ne­ďa­le­ko je­ho byd­lis­ka, a te­da ma­lo­le­tá by moh­la vy­ras­tať ob­klo­pe­ná znač­nou čas­ťou svo­jej ro­di­ny, kto­rú z dô­vo­du náh­le­ho od­cho­du mat­ky z kra­ji­ny ne­moh­la bliž­šie spoz­nať. Ma­lo­le­té di­eťa by moh­lo nav­šte­vo­vať brit­ské pred­škol­ské a škol­ské za­ria­de­nia, čo by zna­me­na­lo vy­ni­ka­jú­cu zna­losť an­glic­ké­ho ja­zy­ku, kto­rá je v dneš­nej do­be viac než žia­du­ca. Vo Veľ­kej Bri­tá­nii sú lep­šie mož­nos­ti čo sa tý­ka príp­ra­vy do ži­vo­ta, lep­šie mož­nos­ti štú­dia ako aj up­lat­ne­nie na tr­hu prá­ce. Na dru­hej stra­ne mat­ka ma­lo­le­tej pra­cu­je v ka­sí­ne a má špe­ci­fic­kú pra­cov­nú do­bu, z čo­ho vy­plý­va, že sa o ma­lo­le­tú ne­mô­že dos­ta­toč­ne sta­rať a ve­no­vať sa jej tak, ako to ma­lo­le­tá pot­re­bu­je. Otec pra­cu­je od 07:00 do 16:00 hod. a má tak dos­ta­toč­ný čas vý­cho­vu ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, kto­ré nav­šte­vu­je pred­škol­ské ale­bo škol­ské za­ria­de­nie. Zve­re­nie ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do je­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti je v zá­uj­me ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Po­kiaľ ide o sú­dom pr­vej in­štan­cie ur­če­nú vý­šku vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti, pod­ľa ot­ca sta­no­ve­ná vý­ška 200,- eur me­sač­ne je nep­ri­me­ra­ne vy­so­ká a pre­sa­hu­je ži­vot­nú úro­veň ot­ca (sú­čas­ne aj mat­ky). Z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia vy­ply­nu­lo, že otec po­be­rá me­sač­nú mzdu, kto­rá je na úrov­ni mi­ni­mál­nej mzdy. Sna­ží sa náj­sť si za­mes­tna­nie s lep­ší­mi pla­to­vý­mi pod­mien­ka­mi, no mo­men­tál­ne bez ús­peš­ne. Je štát­nym prís­luš­ní­kom Tu­rec­kej re­pub­li­ky, čo mu sťa­žu­je mož­nosť zís­kať kva­li­fi­ko­va­nej­šie a lep­šie fi­nan­čne ohod­no­te­né za­mes­tna­nie. Aj ces­to­va­nie za ma­lo­le­tou na Slo­ven­sko sto­jí ot­ca ne­ma­lé nák­la­dy, kto­ré mu­sí vy­na­lo­žiť, po­kiaľ sa chce stre­tá­vať a bu­do­vať si vzťah so svo­jou ma­lo­le­tou dcé­rou. Tú­to okol­nosť je pot­reb­né zoh­ľad­niť aj pri sta­no­ve­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti na ma­lo­le­tú. Ot­co­vi by pri pris­pie­va­ní su­mou vo vý­ške 200 eur me­sač­ne na vý­ži­vu ma­lo­le­tej hro­zi­li exis­ten­čné prob­lé­my. Čo sa tý­ka úp­ra­vy sty­ku ma­lo­le­tej s ot­com tak ako bo­la ur­če­ná sú­dom pr­vej in­štan­cie, tú­to otec od­mie­ta, na­koľ­ko ab­so­lút­ne ne­zoh­ľad­ňu­je prá­vo oboch ro­di­čov na rov­na­kú osob­nú sta­ros­tli­vosť o ma­lo­le­té di­eťa a te­da ani prá­vo ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa na sta­ros­tli­vosť od obid­voch ro­di­čov. Ur­če­ná úp­ra­va sty­ku je ne­dos­ta­toč­ná a ne­vy­vá­že­ná, pre­to­že ma­lo­le­té­mu di­eťa­ťu neu­mož­ňu­je stý­kať sa s ot­com v ta­kej mie­re, aby bo­li za­cho­va­né prá­va ga­ran­to­va­né § 24 ods. 4 Zá­ko­na o ro­di­ne. Pre upev­ne­nie vzá­jom­ných vzťa­hov me­dzi ma­lo­le­tou a ot­com je pot­reb­né roz­ši­ro­va­nie sty­ku tak, aby si ma­lo­le­tá vy­bu­do­va­la čo naj­väč­šiu ci­to­vú väz­bu na ot­ca, aby udr­žia­va­la a roz­ví­ja­la vzťah s ot­com, s kto­rým ne­ži­je v spo­loč­nej do­mác­nos­ti, aby aj otec mal mož­nosť spoz­ná­vať ma­lo­le­tú a po­die­ľať sa as­poň čias­toč­ne na jej vý­cho­ve a sú­čas­ne aj kon­tro­le vý­cho­vy mat­kou. S us­mer­ne­ním mat­ky je otec prip­ra­ve­ný a schop­ný za­bez­pe­čiť ma­lo­le­tej stra­vo­va­nie aké pot­re­bu­je a po­dá­va­nie lie­kov tak ako má pred­pí­sa­né. Rov­na­ko ako zdra­vot­né prob­lé­my ma­lo­le­tej ani sku­toč­nosť, že otec ho­vo­rí po an­glic­ky ne­mô­že byť re­le­van­tným dô­vo­dom pre ob­me­dzenie sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou. Ma­lo­le­tá vie ko­mu­ni­ko­vať s ot­com po an­glic­ky, ro­zu­mie zá­klad­ným poj­mom. Otec má ta­kú slov­nú zá­so­bu v slo­ven­skom ja­zy­ku, aby sa o pod­stat­ných otáz­kach tý­ka­jú­cich sa po­trieb ma­lo­le­tej s ňou do­ho­vo­ril, aj keď za po­mo­ci ne­ver­bál­nej ko­mu­ni­ká­cie, a aby sa s ňou za­hral. Otec je to­ho ná­zo­ru, že úp­ra­va sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou v zmys­le na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku je nep­ri­me­ra­ná a oh­ro­zu­je bu­do­va­nie ro­din­né­ho ži­vo­ta ot­ca s ma­lo­le­tou. Ro­din­ný ži­vot di­eťa­ťa s ot­com sa bu­du­je len pos­tup­ne a exis­tu­je len vte­dy, ak di­eťa a otec vy­tvo­ria me­dzi se­bou sil­né osob­né väz­by. Naj­lep­ším spô­so­bom na ich vy­tvo­re­nie a upev­ňo­va­nie je v prí­pa­de ab­sen­cie vzá­jom­né­ho spolu­ži­tia v rám­ci ro­di­ny za­bez­pe­če­nie pra­vi­del­né­ho kon­tak­tu. Pre­to, ak ma­lo­le­tá už od te­raz ne­bu­de v pra­vi­del­nom kon­tak­te s ot­com a vy­čle­ní sa zo ži­vo­ta ot­ca, sil­né osob­né väz­by s ním si nes­kôr už len ťaž­ko vy­tvo­rí ak vô­bec. Na zá­kla­de uve­de­ných sku­toč­nos­tí otec navr­hol, aby od­vo­la­cí súd roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie zme­nil tak, že ma­lo­le­tú _______________ zve­rí na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca s tým, že v bež­ných ve­ciach je op­ráv­ne­ný za­stu­po­vať ma­lo­le­té di­eťa kaž­dý z ro­di­čov sa­mos­tat­ne, pod­ľa to­ho, u kto­ré­ho z ro­di­čov sa prá­ve ma­lo­le­té di­eťa na­chá­dza a v os­tat­ných ve­ciach za­stu­pu­je ma­lo­le­té di­eťa a spra­vu­je je­ho ma­je­tok otec, mat­ka je po­vin­ná pris­pie­vať na vý­ži­vu ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa su­mou 100,- eur me­sač­ne, vždy do 15. dňa prís­luš­né­ho ka­len­dár­ne­ho  me­sia­ca vop­red k ru­kám ot­ca a mat­ka je op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý ka­len­dár­ny me­siac v tr­va­ní jed­né­ho ka­len­dár­ne­ho týž­dňa a to v pr­vý pár­ny týž­deň v me­sia­ci s tým, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci v ča­se o 11:00 hod. otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci v ča­se o 17:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas let­ných práz­dnin je mat­ka op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom v tr­va­ní dva ka­len­dár­ne týž­dne po se­be a to pr­vý pár­ny týž­deň a bez­pros­tred­ne po ňom nas­le­du­jú­ci pr­vý ne­pár­ny týž­deň v ka­len­dár­nom me­sia­ci júl s tým, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci júl v ča­se o 11:00 hod otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho ne­pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci júl v ča­se o 17:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka, v tr­va­ní dva ka­len­dár­ne týž­dne po se­be a to pr­vý pár­ny týž­deň a bez­pros­tred­ne po ňom nas­le­du­jú­ci pr­vý ne­pár­ny týž­deň v me­sia­ci august s tým, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci august v ča­se o 11:00 hod otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho ne­pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci august v ča­se o 17:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas via­noč­ných sviat­kov je mat­ka op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý pár­ny ka­len­dár­ny rok je mat­ka op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom v tr­va­ní od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v ča­se o 11:00 hod otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 27.12 v ča­se o 17:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka, kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok je mat­ka op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom v tr­va­ní od 27.12. do 02.01. tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas veľ­ko­noč­ných sviat­kov je mat­ka op­ráv­ne­ná stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok tak, že na Veľ­ký pia­tok v ča­se o 11:00 hod otec ma­lo­le­té di­eťa od­ov­zdá mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a na Veľ­ko­noč­ný pon­de­lok v ča­se o 17:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka. Otec ďa­lej even­tuál­ne navr­hol, že ak súd dru­hej in­štan­cie návr­hu ot­ca na zve­re­nie ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do je­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ne­vy­ho­vie, nech zme­ní roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie tak, že otec je po­vin­ný pris­pie­vať na vý­ži­vu ma­lo­le­té­ho di­eťa su­mou 100,- eur me­sač­ne a to vždy do 15. dňa prís­luš­né­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca vop­red k ru­kám mat­ky a otec je op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý ka­len­dár­ny me­siac v tr­va­ní jed­né­ho ka­len­dár­ne­ho týž­dňa a to v pr­vý pár­ny týž­deň v me­sia­ci tak, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci v ča­se o 17:00 hod od­ov­zdá ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas let­ných práz­dnin je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom v tr­va­ní dva ka­len­dár­ne týž­dne po se­be a to pr­vý pár­ny týž­deň a bez­pros­tred­ne po ňom nas­le­du­jú­ci pr­vý ne­pár­ny týž­deň v ka­len­dár­nom me­sia­ci júl tak, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci júl v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho ne­pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci júl v ča­se o 17:00 hod od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka, v tr­va­ní dva ka­len­dár­ne týž­dne po se­be a to pr­vý pár­ny týž­deň a bez­pros­tred­ne po ňom nas­le­du­jú­ci pr­vý ne­pár­ny týž­deň v me­sia­ci august tak, že v pr­vý deň pr­vé­ho pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci august v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a v pos­led­ný deň pr­vé­ho ne­pár­ne­ho týž­dňa v me­sia­ci august v ča­se o 17:00 hod od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas via­noč­ných sviat­kov je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý pár­ny ka­len­dár­ny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. tak, že dňa 23.12. v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 27.12 v ča­se o 17:00 hod od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka, kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom v dňoch od 27.12. do 02.01. tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka, po­čas veľ­ko­noč­ných sviat­kov je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­va sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok tak, že na Veľ­ký pia­tok v ča­se o 11:00 hod si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a na Veľ­ko­noč­ný pon­de­lok v ča­se o 17:00 hod otec od­ov­zdá ma­lo­le­té di­eťa mat­ke v mies­te jej byd­lis­ka a mat­ka sa za­vä­zu­je in­for­mo­vať ot­ca pra­vi­del­ne vždy k pos­led­né­mu dňu kaž­dé­ho ka­len­dár­ne­ho me­sia­ca v ka­len­dár­nom ro­ku o zdra­vot­nom sta­ve ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa o je­ho ak­ti­vi­tách a prie­bež­ne in­for­mo­vať ot­ca aj o ak­tuál­nych mi­mo­riad­nych ve­ciach tý­ka­jú­cich sa ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa.

 

 

8.                  K od­vo­la­niu ot­ca pro­ti roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie sa pí­som­ne vy­jad­ri­la mat­ka ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Uvied­la, že sa nes­to­tož­ňu­je­me so skut­ko­vým ani práv­nym po­sú­de­ním ot­ca ma­lo­le­tej, kto­ré uvie­dol vo svo­jom od­vo­la­ní a na­ďa­lej v pl­nom roz­sa­hu tr­vá na svo­jom od­vo­la­ní. Roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tých vý­ro­koch II., III. ako aj IV. je vec­ne správ­ny, pr­voin­štan­čným sú­dom ná­le­ži­te a pod­rob­ne od­ôvod­ne­ný. Mat­ka pou­ká­za­la na váž­ny vnú­tor­ný roz­por a ne­kon­zis­ten­tnosť v tvr­de­niach ot­ca ma­lo­le­tej, kto­ré preu­ka­zu­jú vý­luč­ne eko­no­mic­ké zá­uj­my ot­ca ma­lo­le­tej, pre kto­ré chce zís­kať ma­lo­le­tú do svo­jej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti. Otec ma­lo­le­tej to­tiž na jed­nej stra­ne vý­živ­né vo vý­ške 200,- eur ozna­ču­je ako nep­ri­me­ra­ne vy­so­ké. Ďalej otec ale od­ôvod­ňu­je, že ak by bo­la ma­lo­le­tá ___ zve­re­ná do je­ho osob­nej sta­ros­tli­vos­ti, vy­ňal by ju z jej sú­čas­né­ho ro­din­né­ho, so­ciál­ne­ho, ako aj vzde­lá­va­cie­ho pros­tre­dia a pre­mies­tnil by ju do Spo­je­né­ho krá­ľov­stva, kde otec ma­lo­le­tej bý­va. Uvá­dza, že v Spo­je­nom krá­ľov­stve vie za­bez­pe­čiť ma­lo­le­tej ________ lep­šie ži­vot­né pod­mien­ky ako sú v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. Rov­na­ko uvá­dza, že nák­la­dy na ži­vot v Spo­je­nom krá­ľov­stve sú veľ­mi vy­so­ké a z toh­to dô­vo­du by mu sta­no­ve­nie vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti vo vý­ške 200,- eur spô­so­bo­va­lo exis­ten­čné prob­lé­my. Z uve­de­ných vy­jad­re­ní ot­ca, ale ne­vyp­lý­va nič iné ako to, že ak by ot­co­vi ma­lo­le­tej v Spo­je­nom krá­ľov­stve sku­toč­ne hro­zi­li exis­ten­čné prob­lé­my pri pla­te­ní vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti vo vý­ške 200,- eur, o to viac by ne­mal z čo­ho hra­diť nák­la­dy na ži­vot ma­lo­le­tej v Spo­je­nom krá­ľov­stve. Je to­tiž zrej­mé, že nák­la­dy na ži­vot aj ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa sú bez­po­chy­by v Spo­je­nom krá­ľov­stve ne­po­rov­na­teľ­ne vy­ššie ako je to­mu v Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Zve­re­nie ma­lo­le­tej _______ do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca, kto­rý pod­ľa svo­jich tvr­de­ní ne­má dos­ta­toč­né fi­nan­čné pros­tried­ky by pre­to ne­bo­lo vô­bec v zá­uj­me ma­lo­le­tej. Je to­tiž ne­po­chyb­né, že v zá­uj­me ma­lo­le­tej bu­de zve­re­nie do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti to­ho z ro­di­čov, u kto­ré­ho bu­de mať riad­ne za­bez­pe­če­nú sta­ros­tli­vosť s čím je spo­je­ná aj úh­ra­da nák­la­dov vy­na­lo­že­ných na tú­to sta­ros­tli­vosť.

 

 

9.                  Mat­ka ďa­lej uvied­la, že pr­voin­štan­čným sú­dom sta­no­ve­né vý­živ­né vo vý­ške 200,- eur pred­sta­vu­je aj v prí­pa­de, že príj­my ot­ca sú sku­toč­ne len 1 000,- GBP me­sač­ne len 17,35% z príj­mov ot­ca. V žiad­nom prí­pa­de pre­to tak­to sta­no­ve­né vý­živ­né ne­mož­no po­va­žo­vať za vy­so­ké, či nep­ri­me­ra­né a to obzvlášť so zre­te­ľom na zvý­še­né vý­dav­ky spô­so­be­né ne­priaz­ni­vým zdra­vot­ným sta­vom ma­lo­le­tej. Pod­ľa mat­ky sa ma­lo­le­té di­eťa adap­to­va­lo na re­žim osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, cen­trum ži­vo­ta ma­lo­le­tej je v byd­lis­ku mat­ky, kde di­eťa za­ča­lo cho­diť do pred­škol­ské­ho za­ria­de­nia, má tam za­bez­pe­če­nú le­kár­sku sta­ros­tli­vosť a má tam vy­tvo­re­né aj sil­né ci­to­vé väz­by k blíz­kym oso­bám. Zme­na pros­tre­dia blíz­ke­ho di­eťa­ťu a spretr­ha­nie tých­to vä­zieb v prí­pa­de zve­re­nia di­eťa­ťa do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca nie je v naj­lep­šom zá­uj­me ma­lo­le­tej _________. Di­eťa­ťu je v sú­čas­nos­ti bliž­ší slo­ven­ský ja­zyk (aj so zre­te­ľom na psy­chic­ké a psy­chia­tric­ké zdra­vot­né prob­lé­my ma­lo­le­tej ___, kto­ré bo­li v ko­na­ní preu­ká­za­né) a di­eťa sa adap­tu­je na za­lo­že­nie no­vej ro­di­ny mat­kou a no­vé­ho sú­ro­den­ca (mat­ka ma­lo­le­tej ______ je te­hot­ná so svo­jím sú­čas­ným pria­te­ľom). Mat­ka ďa­lej uvied­la, že pr­voin­štan­čným sú­dom sta­no­ve­né vý­živ­né vo vý­ške 200,- eur pred­sta­vu­je aj v prí­pa­de, že príj­my ot­ca sú sku­toč­ne len 1.000,- GBP me­sač­ne len 17,35% z príj­mov ot­ca. V žiad­nom prí­pa­de pre­to tak­to sta­no­ve­né vý­živ­né ne­mož­no po­va­žo­vať za vy­so­ké, či nep­ri­me­ra­né a to obzvlášť so zre­te­ľom na zvý­še­né vý­dav­ky spô­so­be­né ne­priaz­ni­vým zdra­vot­ným sta­vom ma­lo­le­tej. Na­ko­niec mat­ka pou­ká­za­la na to, že bo­lo preu­ká­za­né, že ma­lo­le­tá má váž­nej­šie zdra­vot­né prob­lé­my (psy­chic­ké ako aj psy­chia­tric­ké) spô­so­be­né prá­ve ko­na­ním ot­ca ma­lo­le­tej v jej níz­kom ve­ku, čo je pod­ľa dok­trí­ny ako aj ju­di­ka­tú­ry re­le­vant­ný dô­vod na zú­že­nie roz­sa­hu sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou ______.

 

 

10.              K od­vo­la­niu ot­ca sa vy­jad­ril aj ko­líz­ny opat­rov­ník ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa.  Pod­ľa ne­ho na­pad­nu­té roz­hod­nu­tie s pri­hliad­nu­tím na níz­ky vek ma­lo­le­tej i veľ­kú vzdia­le­nosť me­dzi mies­ta­mi po­by­tu ot­ca a di­eťa pos­ky­tu­je dos­ta­toč­ný pries­tor na bu­do­va­nie vzťa­hu me­dzi di­eťa­ťom a je­ho ot­com. Od­vo­la­nie ot­ca po­va­žu­je ko­líz­ny opat­rov­ník za ten­den­čné, proti­chod­né a úče­lo­vé. Otec nap­rík­lad pri zdô­vod­ňo­va­ní pot­re­by zve­re­nia ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do svo­jej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti zdô­raz­ňu­je lep­šie mož­nos­ti príp­ra­vy do ži­vo­ta, štú­dia a up­lat­ne­nia na tr­hu prá­ce vo Veľ­kej Bri­tá­nii. Pri od­vo­la­ní do ur­če­nia vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ale uvá­dza, že je­ho ži­vot­ná úro­veň nie je dos­ta­toč­ná na úh­ra­du ur­če­né­ho vý­živ­né­ho a v prí­pa­de je­ho pla­te­nia by mu hro­zi­li exis­ten­čné prob­lé­my. Ta­ké­to vy­jad­re­nie ale zá­ro­veň za­kla­dá mož­nosť pred­pok­la­du rov­na­kých prob­lé­mov v prí­pa­de zve­re­nia ma­lo­le­tej do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ot­ca.

 

 

11.              K vy­jad­re­niu ko­líz­ne­ho opat­rov­ní­ka k od­vo­la­niu ot­ca sa pí­som­ne vy­jad­ri­la mat­ka ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. V čas­ti, v kto­rej pou­ka­zu­je ko­líz­ny opat­rov­ník na roz­por­nosť vo vy­jad­re­niach ot­ca, sa v pl­nom roz­sa­hu mat­ka s je­ho vy­jad­re­ním sto­tož­ni­la. Ďalej mat­ka uvied­la, že otec po do­ru­če­ní roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie po­nú­kal mat­ke ma­lo­le­tej ________ za úče­lom zís­ka­nia di­eťa­ťa fi­nan­čné pros­tried­ky. Z uve­de­né­ho vy­plý­va pod­ľa nej sku­toč­ný zá­mer ot­ca, zís­kať ma­lo­le­tú _______ do svo­jej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti len za tým úče­lom, aby ju mal v Spo­je­nom krá­ľov­stve a mo­hol na ňu po­be­rať so­ciál­ne dáv­ky.

 

 

12.              Otec  v pí­som­nom  po­da­ní  do­ru­če­nom  sú­du  pr­vej  in­štan­cie  v prie­be­hu  od­vo­la­cie­ho ko­na­nia uvie­dol, že zotr­vá­va na svo­jom od­vo­la­ní ako aj tvr­de­ní, že ur­če­ná su­ma vý­živ­né­ho na ma­lo­le­tú 200,- eur me­sač­ne je nep­ri­me­ra­ne vy­so­ká a pre­sa­hu­je ži­vot­nú úro­veň ot­ca. V dôs­led­ku zní­že­nia mi­ni­mál­nej mzdy na 561,60 GBP me­sač­ne od 02/2017 bol me­sač­ný prí­jem ot­ca zní­že­ný na mi­ni­mum a pre­to ur­če­ná vý­ška vý­živ­né­ho pred­sta­vu­je reál­nu hroz­bu exis­ten­čných prob­lé­mov ot­ca.

 

 

13.              V prie­be­hu od­vo­la­cie­ho ko­na­nia po­da­la mat­ka návrh na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia, kto­rým by súd na­ria­dil ot­co­vi pla­tiť vý­živ­né na ma­lo­le­tú v ne­vyh­nut­nej mie­re a to v su­me 70 eur me­sač­ne do na­do­bud­nu­tia prá­vop­lat­nos­ti roz­sud­ku v čas­ti vý­živ­né­ho. Pou­ká­za­la na to, že uz­ne­se­ním Ok­res­né­ho sú­du Par­ti­zán­ske zo dňa 15.07.2014 bo­lo pred­bež­ným opat­re­ním na­ria­de­né ot­co­vi pla­tiť vý­živ­né na ma­lo­le­tú v su­me 150,- eur me­sač­ne. Po vy­hlá­se­ní roz­sud­ku v pred­met­nej ve­ci a po po­da­ní od­vo­la­nia ot­ca pro­ti roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie aj v čas­ti ur­če­nia vý­živ­né­ho ot­ca na ma­lo­le­tú po­žia­dal otec návr­hom zo dňa 25.08.2017 o zme­nu, even­tuál­ne o zru­še­nie toh­to pred­bež­né­ho opat­re­nia s pou­ka­zom na zní­že­nie je­ho mzdy na su­mu 561,60 GBP me­sač­ne od 02/2017. Mat­ka sa tak dom­nie­va, že je tu dô­vod, aby vý­živ­né ot­ca na ma­lo­le­tú bo­lo do do­by prá­vop­lat­nos­ti roz­sud­ku sú­du v tej­to otáz­ke do­čas­ne ur­če­né neod­klad­ným opat­re­ním.

 

 

14.              Kraj­ský súd v Tren­čí­ne ako súd od­vo­la­cí vec pres­kú­mal pod­ľa § 65 a § 66 CMP, bez na­ria­de­nia od­vo­la­cie­ho po­jed­ná­va­nia pod­ľa § 385 CSP a dos­pel k zá­ve­ru, že roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie je pot­reb­né v na­pad­nu­tých čas­tiach vo vý­ro­ku II. o zve­re­ní ma­lo­le­tej __________ na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, vo vý­ro­ku III. o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca k ma­lo­le­tej _______________ na čas po roz­vo­de man­žel­stva a vo vý­ro­ku IV. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ ako vec­ne správ­ny potvr­diť pod­ľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v na­pad­nu­tej čas­ti vo vý­ro­koch VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ pod­ľa § 388 CSP zme­niť tak, že s účin­nos­ťou od 01.01.2018 je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou ____________ bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v dňoch od 27.12. do 02.01. nas­le­du­jú­ce­ho ka­len­dár­ne­ho ro­ka tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa v mies­te jej byd­lis­ka mat­ke.

 

 

15.              Roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie vo vý­ro­ku I. o roz­vo­de man­žel­stva ro­di­čov ma­lo­le­tej _________ od­vo­la­ním účas­tní­kov na­pad­nu­tý ne­bol a pre­to je v tej­to čas­ti roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie prá­vop­lat­ný a tým­to roz­hod­nu­tím od­vo­la­cie­ho sú­du ne­dot­knu­tý /§ 367 CSP/.

 

 

16.               Po­kiaľ ide o roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v čas­tiach na­pad­nu­tých od­vo­la­ním ot­ca, vo vý­ro­koch II. o zve­re­ní ma­lo­le­tej ____________ na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, vo vý­ro­ku III. o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca k ma­lo­le­tej _______________na čas po roz­vo­de man­žel­stva a vo vý­ro­ku IV. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _____________, od­vo­la­cí súd pres­kú­ma­ním ve­ci dos­pel k zá­ve­ru, že súd pr­vej in­štan­cie vzal pri roz­ho­do­va­ní v uve­de­ných čas­tiach do úva­hy všet­ky sku­toč­nos­ti, kto­ré z vy­ko­na­ných dô­ka­zov ale­bo pred­ne­sov účas­tní­kov vy­ply­nu­li, neo­po­me­nul roz­ho­du­jú­ce sku­toč­nos­ti, kto­ré bo­li vy­ko­na­ný­mi dô­kaz­mi preu­ká­za­né ale­bo vy­šli po­čas ko­na­nia naj­avo, vý­sle­dok hod­no­te­nia dô­ka­zov zod­po­ve­dá to­mu, čo ma­lo byť zis­te­né spô­so­bom vy­plý­va­jú­cim z § 191 CSP. Pri roz­ho­do­va­ní súd pr­vej in­štan­cie pou­žil správ­ny práv­ny pred­pis, správ­ne ho vy­lo­žil a na da­ný skut­ko­vý stav ho aj správ­ne ap­li­ko­val. Od­vo­la­cí súd sa pre­to sto­tož­ňu­je so skut­ko­vý­mi i práv­ny­mi zá­ver­mi sú­du pr­vej in­štan­cie oh­ľad­ne tých­to vý­ro­kov na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku a z toh­to dô­vo­du si od­vo­la­cí súd aj os­vo­jil dô­vo­dy na­pad­nu­té­ho roz­hod­nu­tia, v ce­lom roz­sa­hu na ne pou­ka­zu­je v zmys­le § 387 ods. 2 CSP a k od­vo­la­cím ná­miet­kam ot­ca ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa do­dá­va nas­le­dov­né:

 

 

17.              S ko­na­ním o roz­vod man­žel­stva je pod­ľa § 100 CMP spo­je­né ko­na­nie o úp­ra­vu po­me­rov man­že­lov k ich ma­lo­le­tým de­ťom na čas po roz­vo­de. Súd má pre­to po­vin­nosť v ko­na­ní o roz­vod man­žel­stva up­ra­viť ro­di­čov­ské prá­va a po­vin­nos­ti roz­vá­dza­jú­cich sa man­že­lov k ich ma­lo­le­tým de­ťom, naj­mä roz­hod­núť o tom, kto­rý z ro­di­čov bu­de vy­ko­ná­vať o ma­lo­le­té di­eťa­ťa osob­nú sta­ros­tli­vosť, akým vý­živ­ným bu­de dru­hý z ro­di­čov pris­pie­vať na vý­ži­vu ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, prí­pad­ne aj up­ra­viť styk s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom, či iné otáz­ky.

 

 

18.              V ta­kom­to ko­na­ní rov­na­ko ako v kaž­dom inom ko­na­ní o úp­ra­ve ro­di­čov­ských práv a po­vin­nos­tí mu­sí byť pr­vo­ra­dým hľa­dis­kom pri roz­ho­do­va­ní sú­du naj­lep­ší zá­ujem ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa /čl. 3 ods. 1 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa z 30. sep­tem­bra 1990, čl. 5 Zá­ko­na o ro­di­ne/. V prí­pa­de roz­ho­do­va­nia o osob­nej sta­ros­tli­vos­ti o ma­lo­le­té di­eťa, pre­to mu­sí súd zis­ťo­vať naj­mä vhod­nosť vý­chov­né­ho pros­tre­dia u kaž­dé­ho z ro­di­čov, ich pod­mien­ky, osob­nos­tné pred­pok­la­dy pre sta­ros­tli­vosť a vý­cho­vu, vzá­jom­né vzťa­ho­vé väz­by. Ok­rem to­ho mu­sí byť pri roz­ho­do­va­ní ve­no­va­ná ná­zo­ru ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa ná­le­ži­tá po­zor­nosť zod­po­ve­da­jú­ca ve­ku a ro­zu­mo­vej vy­spe­los­ti ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa /čl. 12 ods. 1 Do­ho­vo­ru o prá­vach di­eťa­ťa z 30. sep­tem­bra 1990, čl. 5 Zá­ko­na o ro­di­ne, § 43 ods. 1 Zá­ko­na o ro­di­ne, § 38 ods. 1 CMP/.

 

 

19.              V prí­pa­de roz­ho­do­va­nia o osob­nej sta­ros­tli­vos­ti ro­di­čov o ma­lo­le­té di­eťa pri roz­vo­de man­žel­stva mu­sí ko­na­jú­ci súd vy­chá­dzať z pre­mi­sy, že zá­uj­mom ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa je, aby bo­lo v osob­nej sta­ros­tli­vos­ti oboch ro­di­čov. To sa od­zr­kad­li­lo aj v zá­kon­nej úp­ra­ve, keď § 24 ods. 2 Zá­ko­na o ro­di­ne sta­no­vu­je, že ak sú obid­va­ja ro­di­čia spô­so­bi­lí di­eťa vy­cho­vá­vať a ak ma­jú o osob­nú sta­ros­tli­vosť o di­eťa obid­va­ja ro­di­čia zá­ujem, tak súd mô­že zve­riť di­eťa do strie­da­vej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti obid­voch ro­di­čov, ak je to v zá­uj­me di­eťa­ťa a ak bu­dú tak­to lep­šie za­is­te­né pot­re­by di­eťa­ťa, a ak so strie­da­vou osob­nou sta­ros­tli­vos­ťou súh­la­sí as­poň je­den z ro­di­čov di­eťa­ťa, tak súd mu­sí skú­mať, či bu­de strie­da­vá osob­ná sta­ros­tli­vosť v zá­uj­me di­eťa­ťa. V da­nej ve­ci však pod­mien­ky na zve­re­nie ma­lo­le­tej ________ do strie­da­vej osob­nej sta­ros­tli­vos­ti oboch ro­di­čov ne­bo­li, vzhľa­dom na vzdia­le­nosť mies­ta byd­lísk ro­di­čov ma­lo­le­tej. Ta­ká­to vzdia­le­nosť /otec ži­jú­ci vo Veľ­kej Bri­tá­nii a mat­ka na Slo­ven­sku/ ob­jek­tív­ne neu­mož­ňu­je vy­ko­ná­vať strie­da­vú osob­nú sta­ros­tli­vosť oboch ro­di­čov o ma­lo­le­té di­eťa.

 

 

20.              Bo­lo pre­to úlo­hou sú­du pr­vej in­štan­cie, aby na zá­kla­de preu­ká­za­ných re­le­van­tných sku­toč­nos­tí zvá­žil a roz­ho­dol, kto­ré­mu z ro­di­čov zve­rí ma­lo­le­tú __________ do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti. Od­vo­la­cí súd sa po pres­kú­ma­ní ve­ci s roz­hod­nu­tím sú­du pr­vej in­štan­cie zve­riť ma­lo­le­tú _________ na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky sto­tož­ňu­je.

 

 

21.              V ko­na­ní bo­lo preu­ká­za­né, že v po­lo­vi­ci ro­ka 2014 sa navr­ho­va­teľ­ka od­sťa­ho­va­la aj s ma­lo­le­tou na Slo­ven­sko. Od­vte­dy man­že­la len nie­koľ­kok­rát spo­lu s ma­lo­le­tou nav­ští­vi­la a od má­ja 2015 už nav­šte­vo­val ma­lo­le­tú otec len na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v mies­te byd­lis­ka mat­ky a ma­lo­le­tej a to za prí­tom­nos­ti mat­ky ma­lo­le­tej. Náv­šte­vy ot­ca sa us­ku­toč­ňo­va­li cca raz za 3 me­sia­ce a otec s di­eťa­ťom pra­vi­del­ne ko­mu­ni­ko­val pros­tred­níc­tvom vi­deo­ho­vo­rov. Ma­lo­le­tá _________ je te­da adap­to­va­ná na re­žim osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, jej cen­trum ži­vo­ta je v mies­te byd­lis­ka mat­ky, kde za­ča­la cho­diť do pred­škol­ské­ho za­ria­de­nia, kde má za­bez­pe­če­nú le­kár­sku sta­ros­tli­vosť a ako kon­šta­to­val súd pr­vej in­štan­cie, ne­po­chyb­ne má v tom­to pros­tre­dí vy­tvo­re­né ci­to­vé väz­by k oso­bám z ro­di­ny i det­ské­ho ko­lek­tí­vu v pred­škol­skom za­ria­de­ní, či v oko­lí byd­lis­ka. V osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky ne­bo­li v ko­na­ní zis­te­né žiad­ne ne­dos­tat­ky. S pri­hliad­nu­tím na uve­de­né sku­toč­nos­ti, kto­ré pred­sta­vu­jú pred­pok­la­dy na riad­ny du­šev­ný, te­les­ný a ci­to­vý vý­vin ma­lo­le­tej _________ a tiež s pri­hliad­nu­tím na níz­ky vek ma­lo­le­tej /5,5 ro­ka/ by zme­na vý­chov­né­ho pros­tre­dia ne­bo­la na pros­pech ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa. Zve­re­nie ma­lo­le­tej na čas po roz­vo­de man­žel­stva ro­di­čov do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky je tak v naj­lep­šom zá­uj­me ma­lo­le­tej _______.

 

 

22.              Po­kiaľ ide o tvr­de­nia ot­ca, kto­rý v od­vo­la­ní pou­ka­zo­val na mož­nosť ma­lo­le­tej nav­šte­vo­vať brit­ské pred­škol­ské a škol­ské za­ria­de­nia, čo by zna­me­na­lo vy­ni­ka­jú­cu zna­losť an­glic­ké­ho ja­zy­ku, a tvr­dil, že vo Veľ­kej Bri­tá­nii sú lep­šie mož­nos­ti čo sa tý­ka príp­ra­vy do ži­vo­ta, lep­šie mož­nos­ti štú­dia ako aj up­lat­ne­nie na tr­hu prá­ce, uve­de­né tvr­de­nia roz­hod­nu­tie od­vo­la­cie­ho sú­du v otáz­ke osob­nej sta­ros­tli­vos­ti o ma­lo­le­tú neov­plyv­ni­li. Mož­nos­ti, na kto­ré otec pou­ka­zu­je sú stá­le len mož­nos­ťa­mi a zá­le­ží na vý­cho­ve di­eťa­ťa, je­ho pre­dis­po­zí­ciách, po­va­he, ro­din­nom pros­tre­dí a mno­hých iných fak­to­roch, ako tie­to mož­nos­ti kon­krét­ne di­eťa v bu­dúc­nos­ti vy­uži­je. An­glic­ký ja­zyk sa ma­lo­le­tá mô­že učiť aj na Slo­ven­sku a aj v dôs­led­ku sty­ku s ot­com ho mô­že zvlád­nuť na vy­so­kej úrov­ni. Od­vo­la­cie­mu sú­du nie je ani zná­me, že by úro­veň ve­rej­né­ho škol­stva vo Veľ­kej Bri­tá­nii ma­la byť na kva­li­ta­tív­ne vy­ššej úrov­ni ako je to na Slo­ven­sku. Ok­rem to­ho exis­tu­jú v rám­ci Európ­skej únie via­ce­ré prog­ra­my a šti­pen­diá /nap­rík­lad prog­ram Eras­mus/, vďa­ka kto­rým mô­že ma­lo­le­tá v bu­dúc­nos­ti ur­či­tú eta­pu škol­skej do­chádz­ky ab­sol­vo­vať aj v za­hra­ni­čí. Na­ko­niec čo sa tý­ka tr­hu prá­ce a bu­dú­ce­ho up­lat­ne­nia ma­lo­le­tej na ňom, to­to je už sku­toč­ne len v ro­vi­ne veš­te­nia bu­dúc­nos­ti, keď nie je zná­me aké vzde­la­nie, schop­nos­ti a zruč­nos­ti ma­lo­le­tá v prie­be­hu ro­kov na­do­bud­ne, ako sa bu­de vy­ví­jať eko­no­mi­ka kra­jín a ich trh prá­ce, ako sa v bu­dúc­nos­ti pre­ja­ví, že Veľ­ká Bri­tá­nia vy­stú­pi­la z Európ­skej únie a po­dob­ne.

 

 

23.              Za rov­na­ko správ­ne ako zve­re­nie ma­lo­le­tej _________ na čas po roz­vo­de man­žel­stva ro­di­čov do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky po­va­žu­je od­vo­la­cí súd aj roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca na ma­lo­le­tú na čas po roz­vo­de.

 

 

24.              Pod­ľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zá­ko­na o ro­di­ne oba­ja ro­di­čia pris­pie­va­jú na vý­ži­vu svo­jich de­tí pod­ľa svo­jich schop­nos­tí, mož­nos­tí a ma­jet­ko­vých po­me­rov. Di­eťa má prá­vo po­die­ľať sa na ži­vot­nej úrov­ni ro­di­čov. Pri ur­če­ní roz­sa­hu vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti súd pri­hlia­da na to, kto­rý z ro­di­čov a v akej mie­re sa o di­eťa osob­ne sta­rá. Ak ro­di­čia ži­jú spo­lu, pri­hliad­ne súd aj na sta­ros­tli­vosť ro­di­čov o do­mác­nosť. Vý­živ­né má pred­nosť pred iný­mi vý­dav­ka­mi ro­di­čov. Pri skú­ma­ní schop­nos­tí, mož­nos­tí a ma­jet­ko­vých po­me­rov po­vin­né­ho ro­di­ča súd ne­be­rie do úva­hy vý­dav­ky po­vin­né­ho ro­di­ča, kto­ré nie je ne­vyh­nut­né vy­na­lo­žiť.

 

 

25.              Pod­ľa § 75 ods.1 Zá­ko­na o ro­di­ne, pri ur­če­ní vý­živ­né­ho pri­hliad­ne súd na od­ôvod­ne­né pot­re­by op­ráv­ne­né­ho, ako aj na schop­nos­ti, mož­nos­ti a ma­jet­ko­vé po­me­ry po­vin­né­ho. Na schop­nos­ti, mož­nos­ti a ma­jet­ko­vé po­me­ry po­vin­né­ho pri­hliad­ne súd aj vte­dy, ak sa po­vin­ný vzdá bez dô­le­ži­té­ho dô­vo­du vý­hod­nej­šie­ho za­mes­tna­nia, zá­rob­ku, ma­jet­ko­vé­ho pros­pe­chu; rov­na­ko pri­hliad­ne aj na nep­ri­me­ra­né ma­jet­ko­vé ri­zi­ká, kto­ré po­vin­ný na se­ba be­rie.

 

 

26.              V pres­kú­ma­va­nej ve­ci od­vo­la­cí súd zis­til, že súd pr­vé­ho stup­ňa sa dôs­led­ne ria­dil ci­to­va­ný­mi zá­kon­ný­mi us­ta­no­ve­nia­mi, dos­ta­toč­ne zis­til skut­ko­vý stav a správ­ne roz­ho­dol o vý­ške vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca na ma­lo­le­tú _______ na čas po roz­vo­de. Ur­če­né vý­živ­né vo vý­ške 200,- eur me­sač­ne po­va­žu­je aj od­vo­la­cí súd za zod­po­ve­da­jú­ce od­ôvod­ne­ným  pot­re­bám ma­lo­le­té­ho di­eťa­ťa, kto­ré bo­li v ko­na­ní preu­ká­za­né a rov­na­ko aj zod­po­ve­da­jú­ce schop­nos­tiam, mož­nos­tiam a ma­jet­ko­vým po­me­rom oboch ro­di­čov.

 

 

27.              Mat­ka ma­lo­le­tej je za­mes­tna­ná s príj­mom cca 506,- eur, bý­va u ro­di­čov, kto­rým pris­pie­va na bý­va­nie su­mou cca 100,- eur me­sač­ne. V ča­se roz­hod­nu­tia sú­du pr­vej in­štan­cie bo­la te­hot­ná a bol tak pred­pok­lad, že v bu­dúc­nos­ti bu­de po­be­ra­teľ­kou len ro­di­čov­ské­ho prís­pev­ku. Má dru­ha, kto­rý je za­mes­tna­ný. Otec ma­lo­le­tej je za­mes­tna­ný a v ko­na­ní pred sú­dom pr­vej in­štan­cie bol preu­ká­za­ný je­ho prí­jem cca 1 000,- GBP (cca 1 152,- eur) me­sač­ne. Bý­va v pre­na­ja­tom by­te s náj­om­ným 850,- GBP me­sač­ne, a k to­mu prid­ru­že­ný­mi nák­lad­mi. Tiež však bý­va s druž­kou, kto­rá je za­mes­tna­ná. Otec pri svo­jom vý­slu­chu vo Veľ­kej Bri­tá­nii uvie­dol, že vlas­tní auto, na kto­ré má nák­la­dy asi 80,- GBP me­sač­ne a na te­le­fón mi­nie 30,-GBP me­sač­ne. Tiež uvie­dol, že ak by mal ma­lo­le­tú _________ u se­ba a bo­lo by to pot­reb­né, pra­co­val by na dve zme­ny. Sa­mot­ný otec tiež uvie­dol, že má ná­rok na prís­pe­vok na bý­va­nie, kto­rý je via­za­ný na níz­ky prí­jem, kto­ré­ho vý­ška ale v ko­na­ní zis­te­ná ne­bo­la. Od­vo­la­cí súd sa sto­tož­ňu­je so zá­ver­mi sú­du pr­vej in­štan­cie, že otec ma­lo­le­tej je schop­ný do­siah­nuť aj vy­šší prí­jem ako for­mál­nu mi­ni­mál­nu mzdu a aj pri je­ho sú­čas­nom príj­me 1000 GBP me­sač­ne pred­sta­vu­je ur­če­né vý­živ­né na ma­lo­le­tú 200,- eur me­sač­ne len 17,35 % príj­mu ot­ca. Je te­da v schop­nos­tiach a mož­nos­tiach ot­ca vý­živ­né v su­me ur­če­nej sú­dom pr­vej in­štan­cie pla­tiť.

 

 

28.              Čo sa tý­ka úp­ra­vy sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _________ v roz­sud­ku sú­du pr­vej

in­štan­cie, dos­pel od­vo­la­cí súd po pres­kú­ma­ní ve­ci k zá­ve­ru, že tá­to úp­ra­va na čas bež­né­ho ro­ka je správ­na. Súd pr­vej in­štan­cie vo vý­ro­ku IV. na­pad­nu­té­ho roz­sud­ku up­ra­vil styk ot­ca s ma­lo­le­tou tak, že otec je op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou ______________ s účin­nos­ťou od prá­vop­lat­nos­ti toh­to vý­ro­ku za prí­tom­nos­ti mat­ky a od 01.01.2019 bez prí­tom­nos­ti mat­ky vždy na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky, v dňoch pia­tok, so­bo­ta a ne­de­ľa ka­len­dár­ne­ho týž­dňa čís­lo:1., 6., 10., 14., 19., 23., 27., 32., 36., 40., 45., 49., v kaž­dom z uve­de­ných dní poč­núc 13:00 ho­di­nou, keď si otec ma­lo­le­tú vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te byd­lis­ka mat­ky, kon­čiac 17:00 ho­di­nou, keď ma­lo­le­tú od­ov­zdá mat­ke v mies­te byd­lis­ka mat­ky ma­lo­le­tej. S oh­ľa­dom na vzdia­le­nosť byd­lísk oboch ro­di­čov a z to­ho vy­plý­va­jú­cu fi­nan­čnú ná­roč­nosť stre­tá­va­nia sa ot­ca s ma­lo­le­tou /na kto­rú os­tat­ne otec vo svo­jej vý­po­ve­di sám pou­ka­zo­val/ je ur­če­ný roz­sah sty­ku po­čas bež­né­ho ro­ka dos­ta­toč­ný a spo­lu s up­ra­ve­ným kon­tak­tom ces­tou vi­deo­ho­vo­rov a up­ra­ve­ným sty­kom po­čas ob­do­bia po via­noč­ných sviat­koch /viď. niž­šie/ za­bez­pe­čí za­cho­va­nie a prehl­bo­va­nie ci­to­vých vä­zieb me­dzi ot­com a ma­lo­le­tou ____________. V čas­ti úp­ra­vy sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _________ tak od­vo­la­cí súd roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie ako vec­ne správ­ny potvr­dil.

 

 

29.              Po­kiaľ ide o styk ot­ca s ma­lo­le­tou po­čas via­noč­ných sviat­kov a v ob­do­bí po nich /vý­ro­ky roz­sud­ku sú­du pr­vej in­štan­cie VII. a VIII./ tu od­vo­la­cí súd dos­pel k zá­ve­ru, že je pot­reb­né roz­hod­nu­tie sú­du pr­vej in­štan­cie zme­niť. Súd pr­vej in­štan­cie roz­ho­dol, že s účin­nos­ťou od 23.12.2018 po­čas via­noč­ných sviat­kov je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tým di­eťa­ťom bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v kaž­dý pár­ny ka­len­dár­ny rok v dňoch od 23.12. do 27.12. a s účin­nos­ťou od 01.01.2019 kaž­dý ne­pár­ny ka­len­dár­ny rok v dňoch od 27.12. do 02.01.. Od­vo­la­cí súd sa dom­nie­va, že pri úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou po­čas via­noč­ných sviat­kov ne­mož­no od­hliad­nuť od vie­ro­vyz­na­nia ot­ca. Ten­to je pod­ľa svo­jej vý­po­ve­de prak­ti­ku­jú­ci mos­lim a je pre­to vy­lú­če­né, aby slá­vil kres­ťan­ské via­noč­né sviat­ky. Ma­lo­le­tá ____________ vy­ras­ta­jú­ca u mat­ky na Slo­ven­sku, kde je slá­ve­nie via­noč­ných sviat­kov bež­né, by tak bo­la v kaž­dom pár­nom ro­ku ochu­dob­ne­ná o tie­to sviat­ky. Pod­ľa od­vo­la­cie­ho sú­du by pre­to ma­lo­le­tá _________ ma­la v kaž­dom ro­ku trá­viť čas via­noč­ných sviat­kov so svo­jou mat­kou. Na dru­hej stra­ne, ale po­tom nič neb­rá­ni to­mu, aby v ob­do­bí po via­noč­ných sviat­koch bo­la kaž­dý rok bo­la so svo­jím ot­com. Od­vo­la­cí súd pre­to roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tej čas­ti vo vý­ro­koch VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ zme­nil tak, že s účin­nos­ťou od 01.01.2018 je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou _______ bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v dňoch od 27.12. do 02.01..

 

 

30.              Otec v prie­be­hu od­vo­la­cie­ho ko­na­nia v pí­som­nom po­da­ní uvie­dol, že od 02/2017 doš­lo k zní­že­niu mi­ni­mál­nej mzdy na 561,60 GBP me­sač­ne a je­ho me­sač­ný prí­jem bol tak zní­že­ný na mi­ni­mum. Svo­je tvr­de­nie dok­la­dal otec vý­plat­ný­mi pás­ka­mi z 28.02.2017 a 31.03.2017, na­priek to­mu od­vo­la­cí súd tým­to tvr­de­niam ot­ca neu­ve­ril a po­va­žu­je ich za ten­deč­né, ve­de­né úmys­lom vy­hnúť sa pl­ne­niu vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti na ma­lo­le­tú _________ vo vý­ške sta­no­ve­nej sú­dom pr­vej in­štan­cie. Z ve­rej­ných ma­so­vo­ko­mu­ni­kač­ných pros­tried­kov je od­vo­la­cie­mu sú­du zná­me, že mi­ni­mál­na ho­di­no­vá mzda sa vo Veľ­kej Bri­tá­nii od ap­rí­la 2017 zvý­ši­la z 7.20 GBP na 7.50 GBP pre oso­by star­šie ako 25 ro­kov /ako je otec ma­lo­le­tej/. Na­priek zvý­še­niu mi­ni­mál­nej mzdy otec tvr­dí, že je­ho mzda kles­la, pri­čom dô­vo­dy ni­ja­ko ne­vys­vet­ľu­je. Tu od­vo­la­cí súd mu­sí pou­ká­zať aj na to, že z vý­po­ve­de ot­ca vo Veľ­kej Bri­tá­nii vy­ply­nu­lo, že v za­mes­tna­ní v ka­viar­ni nie­len, že prip­ra­vu­je ra­ňaj­ky, ale ro­bí aj ma­naž­ment. Pri ta­kej­to pra­cov­nej nápl­ni a pre­ja­ve­nej ocho­te ot­ca pra­co­vať aj na dve zme­ny si od­vo­la­cí súd ne­vie pred­sta­viť re­le­vant­ný os­pra­vedl­ni­teľ­ný dô­vod, pre kto­rý by ma­la ot­co­vi kles­núť mzdy v za­mes­tna­ní za sú­čas­né­ho zvý­še­nia mi­ni­mál­nej mzdy v kra­ji­ne.

 

 

31.              Na zá­kla­de uve­de­ných zá­ve­rov od­vo­la­cí súd roz­ho­dol tak, že roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tých čas­tiach vo vý­ro­ku II. o zve­re­ní ma­lo­le­tej ____________ na čas po roz­vo­de do osob­nej sta­ros­tli­vos­ti mat­ky, vo vý­ro­ku III. o ur­če­ní vý­šky vy­ži­vo­va­cej po­vin­nos­ti ot­ca k ma­lo­le­tej _______________ na čas po roz­vo­de man­žel­stva a vo vý­ro­ku IV. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ po­čas bež­né­ho ro­ka ako vec­ne správ­ny potvr­dil pod­ľa § 387 ods. 1 a 2 CSP a v na­pad­nu­tej čas­ti vo vý­ro­koch VII. a VIII. o úp­ra­ve sty­ku ot­ca s ma­lo­le­tou _______________ v ča­se via­noč­ných sviat­kov a v ob­do­bí po nich pod­ľa § 388 CSP zme­nil tak, že s účin­nos­ťou od 01.01.2018 je otec op­ráv­ne­ný stre­tá­vať sa s ma­lo­le­tou _______________ bez prí­tom­nos­ti mat­ky na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky v dňoch od 27.12. do 02.01. nas­le­du­jú­ce­ho ka­len­dár­ne­ho ro­ka tak, že dňa 27.12. v ča­se o 11:00 hod. si otec ma­lo­le­té di­eťa vy­zdvih­ne u mat­ky v mies­te jej byd­lis­ka a dňa 02.01. v ča­se o 17:00 hod. od­ov­zdá otec ma­lo­le­té di­eťa v mies­te jej byd­lis­ka mat­ke.

 

 

32.              Po­kiaľ ide o návrh mat­ky na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia vo ve­ci vý­živ­né­ho ot­ca na ma­lo­le­tú ___________, kto­rý mat­ka po­da­la v od­vo­la­com ko­na­ní, o tom­to návr­hu bol vec­ne prís­luš­ný roz­ho­do­vať od­vo­la­cí súd pod­ľa § 362 CMP.

 

 

33.              Pod­ľa § 325 ods. 1, 2 CSP neod­klad­né opat­re­nie mô­že súd na­ria­diť, ak je pot­reb­né bez­od­klad­ne up­ra­viť po­me­ry ale­bo ak je oba­va, že exekú­cia bu­de oh­ro­ze­ná.

 

 

34.              Pod­ľa § 361 CMP súd na­ria­di neod­klad­né opat­re­nie aj vte­dy, ak to vy­ža­du­je ve­rej­ný zá­ujem.

 

 

35.              Pod­ľa § 328 ods.1 CSP, ak súd ne­pos­tu­po­val pod­ľa § 327 na­ria­di neod­klad­né opat­re­nie, ak sú spl­ne­né pod­mien­ky pod­ľa § 325 ods. 1, inak návrh na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho opat­re­nia za­miet­ne.

 

 

36.              Ako vy­plý­va z us­ta­no­ve­ní § 325 CSP a § 361 CMP neod­klad­né opat­re­nie mož­no na­ria­diť len z dô­vo­du, že je pot­reb­né bez­od­klad­ne up­ra­viť po­me­ry, ale­bo ak je oba­va, že exekú­cia bu­de oh­ro­ze­ná a v ko­na­niach, kto­ré sú up­ra­ve­né v CMP aj vte­dy ak to vy­ža­du­je ve­rej­ný zá­ujem. V da­nej ve­ci od­vo­la­cí súd dos­pel k zá­ve­ru, že pod­mien­ky na na­ria­de­nie neod­klad­né­ho  opat­re­nia  pod­ľa  návr­hu  mat­ky  ma­lo­le­té­ho  di­eťa­ťa  spl­ne­né  nie  sú.  Mat­ka žia­da­la neod­klad­ným návr­hom ulo­žiť ot­co­vi pl­niť vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť na ma­lo­le­tú ___________ v ne­vyh­nut­nej mie­re v su­me 70,- eur me­sač­ne. Vý­živ­né ot­ca na ma­lo­le­tú ______ na čas po roz­vo­de man­žel­stva /roz­hod­nu­tie o roz­vo­de man­žel­stva ro­di­čov ma­lo­le­tej od­vo­la­ním účas­tní­kov na­pad­nu­té ne­bo­lo a je pre­to prá­vop­lat­né/ bo­lo up­ra­ve­né na­pad­nu­tým roz­sud­kom sú­du pr­vej in­štan­cie. To­to roz­hod­nu­tie je pod­ľa § 44 CMP vy­ko­na­teľ­né do­ru­če­ním, bez oh­ľa­du na prá­vop­lat­nosť. Otec ma­lo­le­tej je tak po­vin­ný pl­niť si vy­ži­vo­va­ciu po­vin­nosť na ma­lo­le­tú  ________ v zmys­le  na­pad­nu­té­ho  roz­hod­nu­tia  sú­du  pr­vej  in­štan­cie  a to  na­priek svoj­mu po­da­né­mu od­vo­la­niu. Ok­rem to­ho od­vo­la­cí súd tým­to svo­jím roz­hod­nu­tím roz­su­dok sú­du pr­vej in­štan­cie v na­pad­nu­tej čas­ti ur­če­nia vý­živ­né­ho ot­ca na ma­lo­le­tú potvr­dil, tak­že do­ru­če­ním   toh­to   roz­hod­nu­tia   od­vo­la­cie­ho   sú­du   bu­de   roz­su­dok    sú­du   pr­vej    in­štan­cie v uve­de­nej čas­ti aj prá­vop­lat­ný. Niet pre­to žiad­ne­ho dô­vo­du bez­od­klad­ne up­ra­vo­vať po­me­ry účas­tní­kov vo ve­ci vý­živ­né­ho ot­ca na ma­lo­le­tú _________    _ neod­klad­ným opat­re­ním. Pre­to od­vo­la­cí súd návrh mat­ky na je­ho na­ria­de­nie za­mie­tol /vý­rok III./.

 

 

37.              O náh­ra­de trov od­vo­la­cie­ho ko­na­nia roz­ho­dol od­vo­la­cí súd pod­ľa § 52 CMP tak, že žia­den z účas­tní­kov ne­má ná­rok na náh­ra­du trov od­vo­la­cie­ho ko­na­nia /vý­rok IV./.

 

 

38.              To­to roz­hod­nu­tie bo­lo pri­ja­té se­ná­tom od­vo­la­cie­ho sú­du jed­noh­las­ne.

 

 

P o u č e n i e :

 

Pro­ti roz­hod­nu­tiu od­vo­la­cie­ho sú­du je prí­pus­tné do­vo­la­nie, ak to zá­kon pri­púš­ťa (§ 419 zá­ko­na č. 160/2015 Z.z. Ci­vil­ný spo­ro­vý po­ria­dok, ďa­lej len „CSP“) v le­ho­te dvoch me­sia­cov od do­ru­če­nia roz­hod­nu­tia od­vo­la­cie­ho sú­du op­ráv­ne­né­mu sub­jek­tu na sú­de, kto­rý roz­ho­do­val v pr­vej in­štan­cie. Ak bo­lo vy­da­né op­rav­né uz­ne­se­nie, le­ho­ta ply­nie zno­vu od do­ru­če­nia op­rav­né­ho uz­ne­se­nia len v roz­sa­hu vy­ko­na­nej op­ra­vy (§ 427 ods. 1 CSP).

 

Do­vo­la­teľ mu­sí byť v do­vo­la­com ko­na­ní za­stú­pe­ný ad­vo­ká­tom. Do­vo­la­nie a iné po­da­nia do­vo­la­nia mu­sia byť spí­sa­né ad­vo­ká­tom (§ 429 ods. 1 CSP).

 

V do­vo­la­ní sa pop­ri všeo­bec­ných ná­le­ži­tos­tiach po­da­nia uve­die, pro­ti kto­ré­mu roz­hod­nu­tiu sme­ru­je, v akom roz­sa­hu sa roz­hod­nu­tie na­pá­da, z akých dô­vo­dov sa roz­hod­nu­tie po­va­žu­je za nes­práv­ne (do­vo­la­cie dô­vo­dy) a čo­ho sa do­vo­la­teľ do­má­ha (do­vo­la­cí návrh) (§ 428 CSP).

 

Roz­sud­ky o vý­živ­nom sú vy­ko­na­teľ­né do­ru­če­ním (§ 44 zá­ko­na č. 161/2015 Z.z. Ci­vil­ný mi­mos­po­ro­vý po­ria­dok, ďa­lej len „CMP“).


 

Ak po­vin­ný dob­ro­voľ­ne nespl­ní, čo mu uk­la­dá vy­ko­na­teľ­né roz­hod­nu­tie, mô­že op­ráv­ne­ný po­dať návrh na vy­ko­na­nie exekú­cie u súd­ne­ho exekú­to­ra pod­ľa zá­ko­na č. 233/1995 Z.z. o súd­nych exekú­to­roch a exekuč­nej čin­nos­ti (Exekuč­ný po­ria­dok) ale­bo návrh na na­ria­de­nie vý­ko­nu roz­hod­nu­tia u mies­tne prís­luš­né­ho sú­du pod­ľa CMP.

 

Roz­hod­nu­tie o pe­ňaž­nej po­vin­nos­ti vo vzťa­hu k ma­lo­le­té­mu mož­no vy­ko­nať ces­tou exekú­cie pod­ľa zá­ko­na č. 233/1995 Z.z. o súd­nych exekú­to­roch a exekuč­nej čin­nos­ti (Exekuč­ný po­ria­dok) a o zme­ne a dopl­ne­ní ďal­ších zá­ko­nov a to exekú­ciou zráž­ka­mi zo mzdy a z iných príj­mov, pri­ká­za­ním poh­ľa­dáv­ky, pri­ká­za­ním poh­ľa­dáv­ky z úč­tu v ban­ke, pri­ká­za­ním iných pe­ňaž­ných poh­ľa­dá­vok, pos­tih­nu­tím iných ma­jet­ko­vých práv, exekú­ciou na ob­chod­ný po­diel, pre­da­jom hnu­teľ­ných ve­cí, pre­da­jom cen­ných pa­pie­rov, pre­da­jom neh­nu­teľ­nos­ti, pre­da­jom pod­ni­ku, prí­ka­zom na za­dr­ža­nie vo­dič­ské­ho preu­ka­zu.

 

Roz­hod­nu­tie, kto­rým bo­la up­ra­ve­ná sta­ros­tli­vosť o ma­lo­le­té­ho, styk s ma­lo­le­tým ale­bo iná ako pe­ňaž­ná po­vin­nosť vo vzťa­hu k ma­lo­le­té­mu mož­no vy­ko­nať ces­tou súd­ne­ho vý­ko­nu roz­hod­nu­tia pod­ľa CMP a to od­ňa­tím ma­lo­le­té­ho to­mu, u ko­ho pod­ľa roz­hod­nu­tia ne­má byť a od­ov­zda­ním to­mu, ko­mu bol pod­ľa roz­hod­nu­tia zve­re­ný, ale­bo to­mu, ko­mu roz­hod­nu­tie priz­ná­va prá­vo na styk s ma­lo­le­tým po ob­me­dze­ný čas, ale­bo to­mu, kto je op­ráv­ne­ný neop­ráv­ne­ne pre­mies­tne­né­ho ale­bo za­dr­ža­né­ho ma­lo­le­té­ho prev­ziať.

 

 

V Tren­čí­ne, dňa 27. sep­tem­bra 2017

 

 

JUDr. De­nis Vé­ko­ny

pred­se­da se­ná­tu

 

 

JUDr. Eri­ka Za­ja­co­vá

sud­ky­ňa

 

 

JUDr. Má­ria Vr­to­cho­vá

sud­ky­ňa

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia