Ľudovít Holásek
Pohľad na bezpečnostné prehliadky – reakcia k problematike bezpečnostných prehliadok
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok
§ 85 ods. 2 osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti. Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej polície alebo útvaru Colnej správy.
Trestný poriadok jednoznačne upravuje pre koho platí a to v § 1 a preto, ktokoľvek nie je oprávnený postupovať podľa § 85 ods. 2 Tr. poriadku.
Zákon č. 400/2015 o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých predpisov
§ 4 ods. 1 Právny predpis musí byť stručný, vnútorne bezrozporný a musí obsahovať ustanovenia s normatívnym obsahom, ktoré sú systematicky a obsahovo vzájomne previazané.
Trestný poriadok si protirečí v rôznych svojich častiach, priznáva odlišné postupy, ktoré ani nie sú pojmom vymedzene. Znie to absurdne a však o nič viac ako niektoré právne predpisy.
V tomto smere možno napomôžem k objasneniu či sa policajt môže presvedčiť, či osoba má pri sebe zbraň alebo inú vec ktorou by ju mohol ohroziť. Preštudoval som všetky články a tak tiež komentáre k daným článkom a podľa môjho názoru hoci nie som žiadny orgán ani advokát dospel som k záveru:
Policajt je povinný vykonať služobný zákrok podľa § 9 zákona č. 171/1993 Z. z. O Policajnom zbore ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania ak je páchaný priestupok alebo je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok a policajt je povinný vykonať služobný zákrok aj mimo služby. Služobným zákrokom policajt zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Ak toto policajt vykoná v súlade zo zákonom o Policajnom zbore neostáva mu iná možnosť ako opustiť ďalšie postupy v zmysle zákona o Policajnom zbore a ak nechce byť za takýto postup trestne stíhaný mal by presedlať na Trestný poriadok. Prečo?
Policajt služobným zákrokom spustil proces podľa Trestného poriadku a to zaisťovacím úkonom, neodkladným úkonom alebo neopakovateľným úkonom a to aj vtedy ak úkony vykonal miestne nepríslušný policajt. V tomto prípade teda policajt ktorý vykonal služobný zákrok musí postupovať podľa § 199 Tr. poriadku.
Policajt aj tým, že osobu začne prehľadávať, začína sa proces ktorý musí byť preskúmatelný a to s toho dôvodu, že osoba nemohla vykonávať alebo konať slobodne čím jej bolo zasiahnuté do základných práv dalo by sa tu písať o rozsudkoch ESĽP to by som mohol rovno písať knihu. Postup aby sa presvedčil policajt či má niekto zbraň je s môjho pohľadu neprípustné, mal by začať postupovať len v súlade Tr. poriadku aby vedel zdôvodniť postup a následne aby bolo možné zásah do základných práv prejednať pred súdom. Ako vyplýva z ustanovenia § 199 Tr. poriadku nakoľko trestné stíhanie sa začne zaisťovacím úkonom, neodkladným úkonom alebo neopakovateľným úkonom, a v tomto smere je povinný do troch dní odovzdať vec miestne príslušnému policajtovi s uznesením o začatí trestného stíhania. To aký postup zvolí ten komu bola vec odovzdaná je tak isto preskúmatelná. Policajt by si mal byť vedomí akéhokoľvek služobného zákroku ktorý vykonáva a procesy spojené s nim. Preto si na základe tohoto dovolím tvrdiť, že aj pri akomkoľvek úkone policajta, ktorý osoba nevykonáva dobrovoľne a je spojená s obmedzením osobnej slobody by mala byť preskúmatelná súdom aby sa štátna moc ktorá je orgánom zverená nestala nástrojom svojvôle. V mnohých článkoch sa rozoberá, že dôkazy získané pred začiatkom trestného stíhania sú nepoužiteľné a to práve s toho dôvodu, že policajt v danom momente zabezpečí nejakú vec nemusí mať vedomosť či je pre prípadné trestné konanie dôležitá alebo nie a týmto spôsobom kedy nepostupuje podľa Trestného poriadku je daná vec nepoužiteľná.
Na úplný záver:
Každý služobný zákrok je neodkladným úkonom a to aj pod jednotným velením čo je spojené zo zásahom do základných práv a slobôd a teda musí byť takýto zásah preskúmatelný súdom. Nesúhlasím, že by ktokoľvek mohol použiť § 85 ods. 2 Tr. poriadku vzhľadom k tomu, že len orgány činné v trestnom konaní sú viazané Trestným poriadkom a ktokoľvek by odovzdal osobu obmedzenú na osobnej slobode nemôže vydať uznesenie. Ak už bola niekomu obmedzená osobná sloboda je možné vykonať prehliadku len v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.