Budú na ústavnom súde kvalitnejší sudcovia?

JUDr. Mar­tin Bu­zin­ger, PhD.

autor je ad­vo­kát,

v mi­nu­los­ti pô­so­bil ako vy­so­koš­kol­ský uči­teľ

ús­tav­né­ho prá­va na Práv­nic­kej fa­kul­te UK v Bra­tis­la­ve

 Bu­dú na ús­tav­nom sú­de kva­lit­nej­ší sud­co­via?

 V sú­vis­los­ti s oča­ká­va­nou voľ­bou kan­di­dá­tov na sud­cov Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa dis­ku­tu­je naj­mä o navr­ho­va­nom zvý­še­ní kvó­ra z jed­no­du­chej väč­ši­ny pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy na väč­ši­nu ab­so­lút­nu a o no­vých kva­li­fi­kač­ných pred­pok­la­doch sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, vrá­ta­ne zvý­še­nia po­ža­do­va­né­ho mi­ni­mál­ne­ho ve­ku zo 40 na 45 ro­kov.

 Pod­ľa dô­vo­do­vej sprá­vy k návr­hu no­ve­ly ús­ta­vy mož­no navr­ho­va­ným zvý­še­ním kvó­ra pris­pieť k zvý­še­niu le­gi­ti­mi­ty zvo­le­né­ho kan­di­dá­ta na fun­kciu sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zá­ro­veň však ide o sta­no­ve­nie ta­kej vý­šky kvó­ra, kto­rá by nep­red­sta­vo­va­la ri­zi­ko nez­vo­le­nia dos­ta­toč­né­ho poč­tu kan­di­dá­tov na fun­kciu sud­cu Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, aké by moh­lo nas­tať pri za­ve­de­ní kvó­ra spo­čí­va­jú­ce­ho v pot­re­be do­siah­nu­tia kva­li­fi­ko­va­nej väč­ši­ny. 

 Sku­pi­na práv­ni­kov, kto­rá návrh no­ve­ly ús­ta­vy pri­po­mien­ko­va­la, za­stá­va ná­zor, že na voľ­bu kan­di­dá­ta na fun­kciu sud­cu ús­tav­né­ho sú­du by mal byť pot­reb­ný súh­las as­poň troj­pä­ti­no­vej väč­ši­ny všet­kých pos­lan­cov. Dô­le­ži­tosť kva­li­fi­ko­va­nej väč­ši­ny od­ôvod­ni­la tým, že vy­tvá­ra pries­tor pre do­ho­du na kan­di­dá­toch na­prieč ce­lým po­li­tic­kým spek­trom a jej pri­ja­tie od­po­ru­či­la aj Be­nát­ska ko­mi­sia v sta­no­vis­ku č. 877/2017 z 13. mar­ca 2017, pod­ľa kto­ré­ho by voľ­ba ús­tav­ných sud­cov kva­li­fi­ko­va­nou väč­ši­nou umož­ni­la od­po­li­ti­zo­va­nie ce­lé­ho pro­ce­su voľ­by sud­cov, pre­to­že dá­va aj opo­zí­cii vý­raz­né pos­ta­ve­nie v pro­ce­se vý­be­ru.

 Be­nát­ska ko­mi­sia správ­ne vy­stih­la pod­sta­tu ce­lé­ho prob­lé­mu v tom, že pro­ces voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du je v Slo­ven­skej re­pub­li­ke znač­ne spo­li­ti­zo­va­ný. Sú­čas­ná práv­na úp­ra­va umož­ňu­je vlád­nej väč­ši­ne navr­hnúť a nás­led­ne aj zvo­liť kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du pod­ľa vlas­tné­ho uvá­že­nia. Pred­lo­že­ný návrh no­ve­ly ús­ta­vy zvý­še­ním kvó­ra z jed­no­du­chej väč­ši­ny na väč­ši­nu ab­so­lút­nu v tom­to sme­re nič ne­me­ní.

 Nao­zaj by voľ­ba kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du kva­li­fi­ko­va­nou väč­ši­nou vied­la k od­po­li­ti­zo­va­niu ce­lé­ho pro­ce­su? Pri za­ve­de­ní troj­pä­ti­no­vej väč­ši­ny by vlád­na väč­ši­na bo­la nú­te­ná po­kú­siť sa dos­pieť k po­li­tic­kej do­ho­de s opo­zí­ciou, resp. jej čas­ťou, na vzá­jom­nej pod­po­re jed­not­li­vých kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du. Od­hliad­nuc od mož­nos­ti, že ro­ko­va­nie o vzá­jom­nej pod­po­re jed­not­li­vých kan­di­dá­toch me­dzi vlád­nou väč­ši­nou a opo­zí­ciou ne­mu­sí vy­ús­tiť do do­ho­dy, t. j. k zvo­le­niu kan­di­dá­tov po­ža­do­va­nou kva­li­fi­ko­va­nou väč­ši­nou v ná­rod­nej ra­de ne­dôj­de a ús­tav­ný súd zos­ta­ne neob­sa­de­ný, čo lo­gic­ky po­ve­die k váž­nej ús­tav­nej a po­li­tic­kej krí­ze, uzat­vá­ra­ním po­li­tic­kých kom­pro­mi­sov me­dzi vlád­ny­mi a opo­zič­ný­mi pos­lan­ca­mi by sa ce­lý pro­ces voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du fak­tic­ky eš­te viac spo­li­ti­zo­val.

 Od­po­li­ti­zo­va­nie voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, a tým aj od­po­li­ti­zo­va­nie sa­mot­né­ho ús­tav­né­ho sú­du, ne­ve­die cez zvy­šo­va­nie kvó­ra či za­vá­dzanie kva­li­fi­ko­va­nej troj­pä­ti­no­vej väč­ši­ny. Pod­sta­ta ce­lé­ho prob­lé­mu spo­čí­va v tom, že pri voľ­be kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du sa up­red­nos­tňu­jú zá­uj­my po­li­tic­kých strán pred od­bor­nou a mo­rál­nou in­teg­ri­tou jed­not­li­vých kan­di­dá­tov. Ak má mať pred­met­ná no­ve­la ús­ta­vy zmy­sel, za cieľ by si ma­la klásť od­po­li­ti­zo­va­nie voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, čo sa dá do­siah­nuť pre­dov­šet­kým zme­nou me­cha­niz­mu ich voľ­by. Vý­raz­né od­po­li­ti­zo­va­nie voľ­by kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du by sa da­lo do­siah­nuť aj bez no­ve­li­zá­cie ús­ta­vy, a to jed­no­du­chým vy­pus­te­ním pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy a vlá­dy SR z ok­ru­hu sub­jek­tov op­ráv­ne­ných navr­ho­vať kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du v prís­luš­nom zá­ko­ne. Ak kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du vo­lí, resp. sud­cov me­nu­je po­li­tic­ký or­gán, prá­vo navr­ho­vať kan­di­dá­tov by ma­li mať len ne­po­li­tic­ké sub­jek­ty, t. j. práv­nic­ké or­ga­ni­zá­cie a in­šti­tú­cie (or­gá­ny), resp. ich pred­sta­vi­te­lia, a to na zá­kla­de dôs­led­ných a tran­spa­ren­tných vý­be­ro­vých ko­na­ní, nie ka­ma­rát­skych vzťa­hov či lo­biz­mu.

 Pod­ľa navr­ho­va­nej no­ve­ly ús­ta­vy za sud­cu ús­tav­né­ho sú­du by mal byť vy­me­no­va­ný ob­čan Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý je vo­li­teľ­ný do Ná­rod­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, do­sia­hol vek 45 ro­kov, je bez­úhon­ný, má vy­so­koš­kol­ské práv­nic­ké vzde­la­nie dru­hé­ho stup­ňa, je v od­bo­re prá­va všeo­bec­ne uz­ná­va­nou osob­nos­ťou, je naj­me­nej 15 ro­kov čin­ný v práv­nic­kom po­vo­la­ní a je­ho do­te­raj­ší ži­vot dá­va zá­ru­ku, že bu­de svo­ju fun­kciu vy­ko­ná­vať riad­ne, čes­tne, ne­zá­vis­le a nes­tran­ne.

 Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že no­ve­la ús­ta­vy má pri­niesť dve zá­sad­né zme­ny v kva­li­fi­kač­ných pred­pok­la­doch na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du – zvý­še­nie mi­ni­mál­ne­ho ve­ku na 45 ro­kov a zvý­še­nie kva­li­ta­tív­nych po­žia­da­viek na od­bor­nosť a mo­rál­nu in­teg­ri­tu sud­cov ús­tav­né­ho sú­du.

 Zvý­še­nie mi­ni­mál­ne­ho ve­ku sud­cu ús­tav­né­ho sú­du v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní na­mie­ta­la sku­pi­na práv­ni­kov, pod­ľa kto­rej ta­ké­to zvý­še­nie ve­ko­vej hra­ni­ce nie je opod­stat­ne­né a ne­bu­de ani prí­nos­né. Pod­ľa ich ná­zo­ru zvý­še­ním tej­to hra­ni­ce bu­de neo­dô­vod­ne­ne za­me­dze­ný prís­tup k fun­kcii sud­cu ús­tav­né­ho sú­du kan­di­dá­tom, kto­rí štu­do­va­li po ro­ku 1989 a moh­li by byť prí­no­som svo­ji­mi ná­zor­mi a skú­se­nos­ťa­mi pri roz­ho­do­va­ní ús­tav­né­ho sú­du.

 Zvý­še­nie mi­ni­mál­ne­ho ve­ku sud­cu ús­tav­né­ho sú­du sa nao­zaj ja­ví ako neo­pod­stat­ne­né a hlav­ne neo­dô­vod­ne­né. Vy­šší vek sud­cu ús­tav­né­ho sú­du auto­ma­tic­ky ne­ga­ran­tu­je aj je­ho väč­šie skú­se­nos­ti, me­dzi ve­kom a skú­se­nos­ťa­mi sa­moz­rej­me neexis­tu­je pria­ma úme­ra. Ak sa návr­hom no­ve­ly ús­ta­vy v uve­de­nej čas­ti sku­toč­ne sle­du­je, aby sa na ús­tav­ný súd dos­ta­li „skú­se­nej­ší“ kan­di­dá­ti, a nie iba kan­di­dá­ti „star­ší“, ove­ľa vhod­nej­šie než zvy­šo­vať ve­ko­vú hra­ni­cu  pre sud­cov ús­tav­né­ho sú­du je zvý­šiť po­žia­dav­ku na dĺžku ich práv­nej praxe, resp. ich čin­nos­ti v práv­nic­kom po­vo­la­ní, z 15 na 20 ro­kov. Ak zvy­šo­vať mi­ni­mál­nu ve­ko­vú hra­ni­cu, tak pre­čo nie aj sud­com všeo­bec­ných sú­dov, kto­rí čas­to roz­ho­du­jú skut­ko­vo a práv­ne zlo­ži­té spo­ry bez to­ho, aby ma­li dos­ta­toč­né prak­tic­ké skú­se­nos­ti s vý­kla­dom a ap­li­ká­ciou prá­va?

 Po­žia­dav­ka, aby sa sud­com ús­tav­né­ho sú­du moh­la stať len všeo­bec­ne uz­ná­va­ná osob­nosť v od­bo­re prá­vo, vy­znie­va tak­mer vzne­še­ne, ale len dov­te­dy, kým sa oboz­ná­mi­me s navr­ho­va­nou le­gál­nou de­fi­ní­ciou toh­to poj­mu, pod­ľa kto­rej, všeo­bec­ne uz­ná­va­nou osob­nos­ťou v od­bo­re prá­vo je ten, kto a) zlo­žil od­bor­nú jus­tič­nú skúš­ku, ad­vo­kát­sku skúš­ku, pro­ku­rá­tor­skú skúš­ku ale­bo no­tár­sku skúš­ku a pra­vi­del­ne vy­ko­ná­va pub­li­kač­nú čin­nosť ale­bo pred­ná­ša­teľ­skú čin­nosť v od­bo­re prá­va, ale­bo b) je ve­dec­kou ale­bo inou vý­znam­nou osob­nos­ťou v od­bo­re prá­va a naj­me­nej 15 ro­kov je čin­ný v práv­nic­kom po­vo­la­ní.

 Jus­tič­ná či iná pro­fes­ná skúš­ka, ani pra­vi­del­ná pub­li­kač­ná ale­bo pred­ná­ša­teľ­ská čin­nosť, sa­mé ose­be eš­te z ni­ko­ho osob­nosť v od­bo­re prá­vo neu­ro­bi­li, a už vô­bec nie osob­nosť „všeo­bec­ne uz­ná­va­nú“. To­to kri­té­rium po­ľah­ky spĺňa nes­po­čet­né množ­stvo práv­ni­kov. Ak ná­rod­ná ra­da uve­de­né vy­me­dzenie poj­mu schvá­li, Slo­ven­ská re­pub­li­ka sa ne­po­chyb­ne sta­ne kra­ji­nou s naj­väč­ším poč­tom  všeo­bec­ne uz­ná­va­ných osob­nos­tí v od­bo­re prá­vo na sve­te.

 Sku­pi­na práv­ni­kov v pri­po­mien­ko­vom ko­na­ní navrh­la, aby po­jem všeo­bec­ne uz­ná­va­ná osob­nosť v od­bo­re prá­vo ne­bol v zá­ko­ne bliž­šie de­fi­no­va­ný, pre­to­že pod­ľa jej ná­zo­ru sna­ha o exak­tnú de­fi­ní­ciu toh­to poj­mu zna­me­ná iba je­ho skres­le­nie a de­for­má­ciu je­ho vý­zna­mu.

 Uve­de­ný po­jem, ak má byť sú­čas­ťou práv­ne­ho po­riad­ku, však v zá­ko­ne de­fi­no­va­ný byť mu­sí. Pod­ľa § 3 ods. 6 zá­ko­na č. 400/2015 Z. z. o tvor­be práv­nych pred­pi­sov a o Zbier­ke zá­ko­nov Slo­ven­skej re­pub­li­ky a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v plat­nom zne­ní, ak sa pri tvor­be práv­ne­ho pred­pi­su pou­ží­va po­jem, kto­rý práv­ny po­ria­dok ne­poz­ná, vy­me­dzí sa je­ho pres­ný vý­znam de­fi­ní­ciou; to nep­la­tí, ak ide o po­jem, kto­ré­ho vý­znam je všeo­bec­ne zná­my ale­bo dos­ta­toč­ne zrej­mý vzhľa­dom na je­ho bež­né pou­ží­va­nie.

 Po­jem „všeo­bec­ne uz­ná­va­ná osob­nosť v od­bo­re prá­vo“ náš práv­ny po­ria­dok ne­poz­ná a nej­de ani o po­jem, kto­ré­ho vý­znam je všeo­bec­ne zná­my ale­bo dos­ta­toč­ne zrej­mý vzhľa­dom na je­ho bež­né pou­ží­va­nie. Dos­ta­toč­ne jas­ná a zro­zu­mi­teľ­ná le­gál­na de­fi­ní­cia toh­to poj­mu je však v sú­la­de s prin­cí­pom práv­nej is­to­ty ne­vyh­nut­ná aj z dô­vo­du, že má ísť o jed­nu z pod­mie­nok, kto­rých spl­ne­nie sa vy­ža­du­je pri reali­zá­cii zá­klad­né­ho prá­va na prís­tup k vo­le­ným a iným ve­rej­ným fun­kciám za rov­na­kých pod­mie­nok (člá­nok 30 ods. 4 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky), kam sa­moz­rej­me pat­rí aj fun­kcia sud­cu ús­tav­né­ho sú­du. Ap­li­ká­ciou poj­mu, kto­rý nie je dos­ta­toč­ne jas­ný a zro­zu­mi­teľ­ný, t. j. je­ho ob­sah nie je vy­me­dze­ný ob­jek­tív­ny­mi kri­té­ria­mi, by pri voľ­be jed­not­li­vých kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du moh­lo do­chá­dzať k po­ru­šo­va­niu toh­to ús­tav­né­ho prá­va.

 Kan­di­dá­ti na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du by ma­li svo­jím pro­fe­sio­nál­nym pô­so­be­ním pre­ja­vo­vať sku­toč­ný a úp­rim­ný zá­ujem o ús­tav­né prá­vo. Ho­ci Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky expres­sis ver­bis od kan­di­dá­tov špe­cia­li­zá­ciu na ús­tav­né prá­vo ne­vy­ža­du­je, ús­tav­ný súd, ako vy­plý­va už z je­ho náz­vu, je sú­dom špe­cia­li­zo­va­ným. Zdra­vý ro­zum nám ho­vo­rí, že od­bor­nú prá­cu by ma­li ro­biť iba od­bor­ní­ci. Ústav­né prá­vo, na roz­diel od os­tat­ných práv­nych od­vet­ví, nie je za­lo­že­né na práv­nych nor­mách, ale na práv­nych prin­cí­poch, či­že zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, ús­tav­né prá­vo sa ne­ria­di prá­vom „jed­no­du­chým“, ale prá­vom, kto­ré­ho ob­sah je zväč­ša hl­bo­ko uk­ry­tý vo veľ­mi všeo­bec­ne vy­jad­re­ných práv­nych prin­cí­poch a práv­nych dok­trí­nach. Dos­ta­toč­ná orien­tá­cia v ús­tav­nom prá­ve a tiež pri­me­ra­né skú­se­nos­ti s ap­li­ká­ciou a inter­pre­tá­ciou ús­tav­né­ho prá­va v kon­krét­nych prí­pa­doch by ma­li byť pre­to sa­moz­rej­mým (im­pli­cit­ným) kva­li­fi­kač­ným pred­pok­la­dom kaž­dé­ho kan­di­dá­ta na sud­cu ús­tav­né­ho sú­du. Ne­mô­že byť pred­sa vo ve­rej­nom zá­uj­me vy­be­rať ta­kých kan­di­dá­tov, kto­rí si Ústa­vu Slo­ven­skej re­pub­li­ky pr­vý raz pre­čí­ta­jú až v rých­li­ku z Bra­tis­la­vy do Ko­šíc.

 Rôz­no­ro­dosť zlo­že­nia sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, po­kiaľ ide o ich za­me­ra­nie na jed­not­li­vé práv­ne od­vet­via, je sa­moz­rej­me žia­du­ca a ví­ta­ná. Kan­di­dá­ti mô­žu byť od­bor­ník­mi na ob­čian­ske, tres­tné či me­dzi­ná­rod­né prá­vo, ale ma­li by zá­ro­veň chá­pať a mať skú­se­nos­ti s ús­tav­nop­ráv­ny­mi as­pek­tmi tých­to práv­nych od­vet­ví, nap­rík­lad sú­vi­sia­cich s ochra­nou ľud­ských práv.

 Všet­ky za­in­te­re­so­va­né sub­jek­ty, kto­ré sa bu­dú po­die­ľať na no­mi­ná­ciách jed­not­li­vých kan­di­dá­tov na sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, ich voľ­be a me­no­va­ní, by ma­li vy­vi­núť maximál­ne úsi­lie, aby sa no­vý­mi sud­ca­mi ús­tav­né­ho sú­du sta­li od­bor­ne, mo­rál­ne a osob­nos­tne vy­spe­lé osob­nos­ti s vý­bor­ným ana­ly­tic­kým mys­le­ním a s mi­mo­riad­ne vy­vi­nu­tým ci­tom pre spra­vod­li­vosť, kto­ré po­su­nú roz­ho­do­va­ciu čin­nosť ús­tav­né­ho sú­du na kva­li­ta­tív­ne vy­ššiu úro­veň. Nap­rík­lad ta­kú, že jed­né­ho dňa bu­dú sud­co­via Ústav­né­ho sú­du Čes­kej re­pub­li­ky pri kon­ci­po­va­ní svo­jich roz­hod­nu­tí opi­so­vať z ju­di­ka­tú­ry svo­jich slo­ven­ských ko­le­gov.

Diskusia