JUDr. Darina Ličková
sudkyňa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Aké budú kroky Ministra spravodlivosti SR Gábora Gála?
Neformálna skupina bratislavských sudcov a advokátov, v rámci odbornej rozpravy, odporúča ministrovi spravodlivosti SR tieto kroky k riešeniu problémov súdov:
1/ Predložiť na rokovanie vládneho kabinetu Správu o základných úlohách všeobecného súdnictva.
Štruktúru správy vymedziť problémovo, určiť filozofiu rezortu k riešeniu vnútorných/ aplikačných/ problémov na úrovni riadiacej činnosti.
Odborná správa vlády SR bola naposledy prerokovaná v roku 2012 a bola predložená na zasadnutie Národnej rady SR dňa 8.2012/ návrh na odvolanie exministra T. Borca/. Prekvapujúco väčšina opatrení zo správy nebola realizovaná, najmä k riešeniu reštančných vecí a súdnych prieťahov v konaní.
2/ Spracovať súbor konkrétnych opatrení/ projekt/ na riešenie vnútorných/ aplikačných/ problémov všeobecného súdnictva.
Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu, odvolacích a dovolacích súdov, z vnútorných revízií súdov, možno príkladmo pomenovať vnútorné/ aplikačné/ problémy nasledovne: zbytočné prieťahy v súdnych agendách/ nečinnosť alebo nesprávna činnosť súdu,sudcov /,subjektívne prieťahy súdu /sudcov/ vo väzobných trestných veciach, predlžovanie súdneho konania z dôvodu arbitrárnosti/ svojvôli/ sudcu v súdnom postupe a pri rozhodovaní, subjektívne prieťahy znalcov v znaleckom dokazovaní, nekvalifikovaný alebo oneskorený výkon súdnych rozhodnutí/ porozsudková agenda/,predĺženie súdneho konania pre nerešpektovanie právneho názoru vyšších súdov, znížená kvalita administratívneho aparátu súdov, nevyvodzovanie zodpovednosti za hrubé porušovanie zákona sudcov riadiacimi pracovníkmi všeobecných súdov.
3/ Projektom určiť indikátory hodnotenia súdov/ meranie kvality a výkonnosti súdov/ v intenciách metodiky Európskej komisie pre hodnotenie efektívnosti súdnictva /CEPEJ/.
Doteraz sa ministerstvo spravodlivosti obmedzuje iba na monitoring s predsedami súdov, čo má iba informatívny a formálny charakter.
Zahraničná odborná literatúra oceňuje model hodnotenia súdov, ktorý realizuje ministerstvo spravodlivosti Talianska.
4/ Realizovať úlohu verejnej kontroly všeobecného súdnictva.
Túto ústavnú zásadu premietnuť do Komisie pre efektívne súdnictvo pod gesciou štátnej tajomníčky rezortu. Išlo by o platformu na široké spektrum stanovísk /spätná väzba/, posudzovanie námetov na riešenie problémov súdnych agend, hodnotenie sťažností účastníkov k subjektívnym nedostatkom v konaní pred súdmi.
Členmi komisie by mohli byť aj občianski aktivisti, ľudskoprávne a watchdogové mimovládne organizácie, verejný ochranca práv, zástupcovia médií, zamestnávateľské zväzy a pod.
5/ Rozpracovať rezortné aktivity v boji proti súdnej korupcii.
Rezort, s výnimkou protikorupčnej telefónnej linky, sa s touto problematikou vôbec nezaoberal. Opomenul aj na niektoré konkrétne dokumenty EÚ-„Korupcia v súdnictve“,“Dohovor o boji proti korupcii v trestnom a civilnom práve“, „Dohovor OSN o korupcii“, ktoré vyzývajú členské štáty na skutočné a rázne opatrenia.Aktivisti musia špecifikovať miesta vzniku možných korupčných konaní, spôsoby ich eliminácie a vymedzenie opatrení k zvýšeniu rizika z korupčného správania.
Niektoré členské štáty EÚ zriadili na ministerstvách monitorovaciu expertnú skupinu.
6/ Zvolať súčinnostnú /medzirezortnú/ poradu k problematike súčinnosti a pomoci orgánov činných v trestnom konaní a všeobecných súdov/ plynulosť a rýchlosť konania z pohľadu riadiacich štruktúr/.
Tematický okruh porady: aktuálne problémy zbytočných /subjektívnych/ prieťahov z pohľadu riadiacej činnosti, riešenie obštrukcií účastníkov v konaní, problémy súčinnosti pri zaistení osôb, príkazoch na zatknutie, predvedení a zabezpečení osôb, doručovaní zásielok a problémy subjektov v právnom styku s cudzinou.
Na poradu pozvať Generálneho prokurátora SR, Prezidenta PZ SR, Predsedu Slovenskej advokátskej komory a Verejnú ochrankyňu práv.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.