Môžeme sa v budovách súdov cítiť bezpečne?
JUDr. Martin Buzinger, PhD.
autor je advokát,
v minulosti pôsobil ako vysokoškolský učiteľ
ústavného práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave
V ostatných rokoch sa na Slovensku stalo takmer pravidelným javom, že anonymný oznamovateľ, obvykle prostredníctvom policajnej linky, nahlási umiestnenie výbušniny na súde. Následne je budova súdu (súdov) evakuovaná a príslušníci polície vykonávajú niekoľkohodinovú pyrotechnickú prehliadku priestorov súdu. Doteraz bol výsledok takýchto prehliadok, našťastie, vždy negatívny, a udalosť zostala „len“ v rovine šírenia poplašnej správy.
Môžu sa však účastníci súdnych konaní, sudcovia, zamestnanci súdov a iné osoby nachádzajúce sa v budovách súdov cítiť bezpečne? Akým spôsobom, resp. do akej miery je zabezpečené, aby sa do objektu súdu zbrane či iné nedovolené veci aj reálne nedostali a neboli použité na spáchanie trestného činu?
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu[1] na účel zachovania nerušeného priebehu konania pred súdom a bezpečnosti osôb zabezpečujú príslušníci zboru označení ako „Justičná stráž".
Príslušníci Justičnej stráže sú v tejto súvislosti oprávnení preverovať oprávnenosť vstupu osoby do objektu súdu a vyzvať ju, aby dokladom preukázala svoju totožnosť, a tiež kontrolovať osoby vstupujúce do objektu súdu technickými prostriedkami, či nemajú pri sebe zbraň (§ 47 ods. 2 písm. a) a b) zákona).
Podľa § 48 ods. 4 prvá veta zákona príslušník Justičnej stráže je oprávnený vykonať prehliadku vstupujúcej osoby, jej odevných zvrškov a osobných vecí podľa § 14 ods. 4 až 6.
Prehliadku osoby a prehliadku odevných zvrškov vykoná príslušník Justičnej stráže pomocou detekčných prostriedkov (§ 14 ods. 4 zákona). Ak po vykonaní prehliadky podľa odseku 4 existuje dôvodné podozrenie, že osoba má pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec, príslušník zboru (osoba rovnakého pohlavia ako prehliadaná osoba) vykoná vizuálnu prehliadku tela vrátane ústnej dutiny, podpazušia, dlaní a chodidiel. Prehliadku odevných zvrškov vykoná príslušník zboru dôsledným prehmataním s využitím detekčných prostriedkov. Prehliadku odevných zvrškov môže príslušník zboru vykonať za pomoci služobného psa vycvičeného na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom. Pri prehliadke používa príslušník zboru hygienické rukavice. Osoba môže prehliadku odmietnuť. V prípade odmietnutia prehliadky nebude tejto osobe umožnený vstup do chráneného objektu alebo bude z chráneného objektu vyvedená. Príslušník zboru osobu poučí o práve odmietnuť prehliadku, ako aj o dôsledkoch odmietnutia. O odmietnutí prehliadky spíše príslušník zboru úradný záznam (§ 14 ods. 5 zákona).
Prehliadka batožiny a prehliadka vecí sa vykoná pomocou detekčných prostriedkov, nahliadnutím, vyložením vecí z batožiny na určené miesto, dôsledným prehmataním vecí. Prehliadka batožiny a prehliadka vecí sa môže vykonať za pomoci služobného psa vycvičeného na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom (§ 14 ods. 6 zákona).
Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že na účel zabezpečenia poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu sú príslušníci Justičnej stráže „oprávnení“, nie však povinní, vykonať prehliadku vstupujúcej osoby, jej odevných zvrškov, batožiny a osobných vecí.
Ak sa vykonáva prehliadka vstupujúcej osoby a jej odevných zvrškov, táto sa musí vykonať pomocou detekčných prostriedkov. V prípade dôvodného podozrenie, že osoba má pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec, príslušník Justičnej stráže vykoná aj vizuálnu prehliadku tela, pričom prehliadku odevných zvrškov vykoná dôsledným prehmataním s využitím detekčných prostriedkov, prípadne aj za pomoci služobného psa vycvičeného na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom.
V prípade, že sa vykonáva prehliadka batožiny a osobných vecí, táto sa podľa § 14 ods. 6 zákona musí vykonať pomocou detekčných prostriedkov, nahliadnutím, vyložením vecí z batožiny na určené miesto, dôsledným prehmataním vecí. Obdobne ako v prípade prehliadky vstupujúcej osoby a jej odevných zvrškov, aj pri prehliadke batožiny a osobných vecí vstupujúcej osoby možno použiť služobného psa vycvičeného na vyhľadávanie látok so špecifickým pachom.
Z citovaného ustanovenie § 14 ods. 6 zákona nie je zrejmé, či jednotlivé spôsoby výkonu prehliadky batožiny a vecí osoby vstupujúcej do objektu súdu sú v zákone uvedené kumulatívne alebo alternatívne. Právny jazyk použitý zákonodarcom skôr navodzuje dojem, že ide o kumulatívne vyjadrenie, keďže v prípade alternatívneho výpočtu by v súlade s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov musela byť medzi poslednými dvoma alternatívami vložená vylučovacia spojka „alebo“, čo nie je. Z hľadiska jazykového (gramatického) výkladu uvedeného právneho ustanovenia sú teda príslušníci Justičnej stráže povinní prehliadku batožiny a osobných vecí vykonávať vždy všetkým štyrmi v zákone uvedenými spôsobmi, t. j. pomocou detekčných prostriedkov, nahliadnutím, vyložením vecí z batožiny na určené miesto a dôsledným prehmataním vecí.
Aplikačná prax, zdá sa, si napriek uvedenému legislatívnemu vyjadreniu osvojila opačný výklad zákona. Príslušníci Justičnej stráže prehliadku batožiny a vecí osobám vstupujúcim do objektu súdu obvykle vykonávajú nahliadnutím do batožiny, aj to často veľmi formálnym a nedôsledným spôsobom, pričom len v ojedinelých prípadoch vykonávajú prehliadku aj vyložením vecí z batožiny či prehmataním niektorých vecí. Prehliadka batožiny a osobných vecí osôb vstupujúcich do objektu súdu pomocou detekčných prostriedkov sa prakticky vôbec nevykonáva, pričom tento stav je dlhodobý.
Keďže zákon príslušníkom Justičnej stráže neukladá povinnosť, ale len oprávnenie, vykonávať prehliadku osôb vstupujúcich do objektu súdu, ich odevných zvrškov, batožiny a osobných vecí, u niektorých osôb, konkrétne u sudcov a zamestnancov súdu, prehliadky, vrátane prehliadok ich osobných zvrškov, batožín a osobných vecí, pri vstupe do objektu súdu fakticky realizované nie sú. Takéto privilégium však nemá oporu v žiadnom zákone, pričom neodôvodnene zvýhodňuje určité kategórie osôb pred inými, čo aj s ohľadom na skutočnosť, že k tomu dochádza na súdoch, ktoré majú symbolizovať a presadzovať princíp rovnosti pred zákonom, treba vnímať obzvlášť citlivo.
Uvedená nedôsledná právna úprava a ešte benevolentnejšia aplikačná prax však so sebou nesú vážne bezpečnostné riziká. Predovšetkým skutočnosť, že Justičná stráž na súdoch v Slovenskej republike prehliadku batožín a osobných vecí osôb vstupujúcich do objektu súdu pomocou detekčných prostriedkov vôbec nevykonáva, keďže potrebné detekčné prostriedky (batožinové RTG skenery) nemá k dispozícii, je obzvlášť alarmujúca. Takýto faktický stav umožňuje bez väčších problémov do objektu ktoréhokoľvek súdu vniesť takmer neobmedzené množstvo ľahko prenosných zbraní či iných nedovolených vecí, ktoré by následne mohli byť použité na spáchanie trestného činu. Ak zákon používanie batožinových detekčných prostriedkov Justičnou strážou v záujme ochrany bezpečnosti na súdoch predpokladá, je povinnosťou Ministerstva spravodlivosti SR tieto detekčné prostriedky bezodkladne zabezpečiť. Alebo sa čaká, kým tá toľko nahlasovaná „bomba“ na niektorom súde aj skutočne vybuchne?
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.