Bianco sťažnosť proti uzneseniu v trestnom konaní

        Bian­co sťaž­nosť pro­ti uz­ne­se­niu v tres­tnom ko­na­ní

mjr. Ing. Ma­rek TO­MAN

star­ší vy­šet­ro­va­teľ PZ, Kraj­ské ria­di­teľ­stvo PZ v Bra­tis­la­ve

             Bian­co sťaž­nosť pro­ti uz­ne­se­niu v tres­tnom ko­na­ní pre úče­ly toh­to prís­pev­ku pred­sta­vu­je neo­dô­vod­ne­ná „práz­dna“ sťaž­nosť po­da­ná sí­ce v le­ho­te sta­no­ve­nej zá­ko­nom, av­šak sťa­žo­va­teľ v nej uve­die len, že sťaž­nosť od­ôvod­ní do­da­toč­ne v ním ur­če­nej le­ho­te, kto­rá už spra­vid­la pre­sa­hu­je zá­ko­nom sta­no­ve­nú le­ho­tu. Ap­li­kač­ná prax bian­co sťaž­nos­ti nes­práv­ne ak­cep­tu­je, čo ve­die sťa­žo­va­te­ľov k ab­sur­dným po­da­niam, nap­rík­lad v zne­ní, že sťaž­nosť dopl­ní o od­ôvod­ne­nie do sied­mych pra­cov­ných dní po­tom čo mu po­li­cajt pre­fo­tí a od­ov­zdá kom­plet­ný vy­šet­ro­va­cí spis, prí­pad­ne sťaž­nosť dopl­ní do 10 dní, do 20 dní.

 Ap­li­kač­ná prax ak­cep­tu­jú­ca bian­co sťaž­nos­ti je nes­práv­na z nas­le­dov­ných dô­vo­dov:

 1/ Le­ho­ty na po­da­nie op­rav­né­ho pros­tried­ku ur­ču­je zá­kon č. 301/2005 Z.z. Trest­ný po­ria­dok v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov (ďa­lej len „Trest­ný po­ria­dok“ ale­bo „TP“) a nie stra­ny ko­na­nia. Pod­ľa ust. § 187 ods. 1 TP sťaž­nosť sa po­dá­va or­gá­nu, pro­ti kto­ré­ho uz­ne­se­niu sme­ru­je, a to do troch pra­cov­ných dní od ozná­me­nia uz­ne­se­nia. Ad ab­sur­dum by si sťa­žo­va­teľ mo­hol ur­čiť le­ho­tu na dopl­ne­nie sťaž­nos­ti je­den rok, čo je neak­cep­to­va­teľ­né, a pre­to ne­mož­no ak­cep­to­vať, aby si stra­ny svoj­voľ­ne sta­no­vo­va­li aké­koľ­vek le­ho­ty na dopl­ne­nie sťaž­nos­ti. Tres­tné prá­vo pro­ces­né poz­ná v tom­to sme­re le­ho­ty zá­kon­né a le­ho­ty sud­cov­ské, a te­da po­kiaľ si sťa­žo­va­teľ ur­ču­je sám le­ho­tu na dopl­ne­nie sťaž­nos­ti, ne­má to opo­ru ani v práv­nej teó­rii.

 2/ Po­da­nie s ozna­če­ním „dopl­ne­nie sťaž­nos­ti“, prí­pad­ne „od­ôvod­ne­nie sťaž­nos­ti“, po up­ly­nu­tí le­ho­ty troch pra­cov­ných dní tre­ba vy­hod­no­tiť pod­ľa ob­sa­hu, s pou­ka­zom na ust. § 62 ods. 1 ve­ta pr­vá TP, len za ďal­šiu sťaž­nosť po­da­nú po le­ho­te, kto­rú by mal na­dria­de­ný or­gán za­miet­nuť bez ďal­šie­ho skú­ma­nia opod­stat­ne­nos­ti ob­sa­hu sťaž­nos­ti pos­tu­pom pod­ľa ust. § 193 ods. 1 písm. b) TP z for­mál­nych dô­vo­dov. Le­ho­ta na po­da­nie sťaž­nos­ti pro­ti uz­ne­se­niu je prek­lu­zív­nou le­ho­tou, kto­rú nie je mož­né ob­chá­dzať ak­cep­to­va­ním do­da­toč­né­ho dopl­ne­nia sťaž­nos­ti po le­ho­te. Zá­kon neu­mož­ňu­je ani, aby si sťa­žo­va­teľ pod­mie­ňo­val dopl­ne­nie sťaž­nos­ti spl­ne­ním je­ho po­žia­da­viek, napr. naz­re­tím do spi­su, pre­fo­te­ním vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su a po­dob­ne.

 3/ Pos­tup, ak by bian­co sťaž­nosť vrá­til pro­ku­rá­tor po­li­caj­to­vi s po­ky­nom, aby pí­som­ne vy­zval sťa­žo­va­te­ľa na dopl­ne­nie sťaž­nos­ti v ur­či­tej le­ho­te, ne­mož­no tak­tiež ak­cep­to­vať. Le­ho­tu na po­da­nie kom­plet­nej sťaž­nos­ti ur­ču­je zá­kon v us­ta­no­ve­ní § 187 ods. 1 TP a neu­mož­ňu­je ju predl­žo­vať ta­kým­to pos­tu­pom. Pod­ľa čl. 2 ods. 2 Ústa­vy SR štát­ne or­gá­ny mô­žu ko­nať iba na zá­kla­de ús­ta­vy, v jej me­dziach a v roz­sa­hu a spô­so­bom, kto­rý us­ta­no­ví zá­kon. Sťaž­nosť mu­sí v zmys­le ust. § 189 ods. 3 TP od­ôvod­niť len  pro­ku­rá­tor, ob­haj­ca a or­gán so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly, a pre­to nie je žia­den ro­zum­ný dô­vod vy­zý­vať sťa­žo­va­te­ľa v inom pro­ces­nom pos­ta­ve­ní ako je pro­ku­rá­tor, ob­haj­ca ale­bo or­gán so­ciál­nop­ráv­nej ochra­ny de­tí a so­ciál­nej ku­ra­te­ly na dopl­ne­nie sťaž­nos­ti. 

 Ak­cep­to­va­nie špe­ku­la­tív­ne­ho ob­chá­dzania zá­ko­na pros­tred­níc­tvom bian­co sťaž­nos­tí vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né ne­mož­no pri­jať.

Diskusia