Mgr. Martin Vozár
vyšší súdny úradník
Okresný súd Trenčín
Niekoľko poznámok k zákonu č. 321/2018 Z. z.
(zákon z 24.10.2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)
Týmto článkom chcem nadviazať na predchádzajúce články uverejnené na Právnych listoch, menovite na článok Skutočne potrebuje trestný proces náhodný výber ex offo obhajcu v trestnom konaní ?, uverejnený dňa 12.10.2018, resp. článok Zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku účinné od 01.01.2019, uverejnený dňa 24.11.2018. Oba články poukazovali na už v súčasnosti platný zákon č. 321/2018 Z. z., účinný od 01.01.2019, ktorým sa novelizujú zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, Trestný zákon a Trestný poriadok.
Predmetný zákon som tiež pripomienkoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní. S niektorými prijatými zmenami súhlasím a považujem ich za prospešné, a to napr. novely súvisiace s výkonom ochranného dohľadu, možnosť vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu či európskeho zatýkacieho rozkazu predsedom nadriadeného súdu či zavedenie náhodného výberu obhajcov ex offo. Síce som sa stretol aj s obavami pri realizácii náhodného výberu obhajcov ex offo, verím však, že program, ktorý bude obhajcov generovať, bude zohľadňovať aj osobitosti trestného konania (napr. potreba okamžitého ustanovenia obhajcu z dôvodu podľa § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, najmä v spojení s následným konaním o vzatí obvineného do väzby, s tým, že ak vygenerovaný obhajca nebude môcť okamžite prevziať obhajobu, bude existovať možnosť ďalšieho generovania iného obhajcu) a vo svojej podstate prispeje k rovnomernému ustanovovaniu obhajcov.
Poznámkami k zákonu chcem upozorniť na vybrané ustanovenia, ktoré môžu pre iných vyznieť nepodstatne. Ambíciou tohto článku však nie je komplexné zhodnotenie prijatého zákona, ale zvýraznenie niektorých ustanovení, nad ktorými sa bežne ani mnohí ľudia z praxe pri svoje každodennej činnosti nezamýšľajú.
Prezentované poznámky nemajú za cieľ negatívne kritizovať, ale predstavujú náhľad osoby, ktorá má svoje poznatky z praxe spočívajúcej v príprave podkladov a rozhodnutí pre sudcu.
Poznámka k prijatému Čl. I bod 1 (doplnenie § 1 ods. 2 zákona č. 550/2003 Z. z. vedúci oddelenia probácie a mediácie bude vykonávať funkciu probačného a mediačného úradníka len v nevyhnutnom čase)
Súčasná právna úprava (t. j. účinná do 31.12.2018) umožňuje predsedovi krajského súdu flexibilnejšie reagovať na potreby probácie a mediácie, a to nielen v nevyhnutných prípadoch a v nevyhnutnom čase poveriť vedúceho oddelenia probácie a mediácie na zastupovanie probačného a mediačného úradníka, ale pokynom predsedu krajského súdu možno v súčasnosti poveriť vedúceho oddelenia, aby popri svojej agende, bez nahrádzania miesta určeného pre probačného a mediačného úradníka, vykonával čiastočne agendu probačného a mediačného úradníka a ostal tak spätý s praxou. Vedúci oddelenia, vykonávajúci aspoň čiastočne funkciu probačného a mediačného úradníka, tak dokáže lepšie pochopiť problémy, s ktorými sa jeho probační a mediační úradníci v praxi stretávajú.
To, čo sa schváleným zákonom dopĺňa, umožňuje už súčasná právna úprava, ktorá nevylučuje výkon funkcie vedúceho oddelenia probácie a mediácie s výkonom funkcie probačného a mediačného úradníka na príslušnom okresnom súde. Už v súčasnosti je možné len výlučne na základe pokynu predsedu krajského súdu vykonávať popri funkcii vedúceho oddelenia probácie a mediácie aj funkciu probačného a mediačného úradníka. Vedúci oddelenia probácie a mediácie spolu s ostatnými vedúcimi zamestnancami na krajskom súde hierarchicky, aj s poukazom na zákon o štátnej službe č. 55/2017 Z. z., patria do riadiacej pôsobnosti predsedu krajského súdu (generálneho tajomníka služobného úradu). Z poznatkov môžem uviesť, že je možné popri funkcii vedúceho oddelenia probácie a mediácie vykonávať aj samotnú agendu probácie a mediácie, samozrejme so zníženým prideľovaním spisov (znížený nápad spisov), bez vplyvu na výkon funkcie vedúceho oddelenia probácie a mediácie.
Vykonávanie probácie a mediácie aj vedúcim zamestnancom považujem za prínos s poukazom na spätnú väzbu s praxou, čo umožňuje získavať aktuálne poznatky z výkonu funkcie probačného a mediačného úradníka. Zároveň je tak vedúci nápomocný svojim podriadeným probačným a mediačným úradníkom, ktorým môže sprostredkovať vlastné praxou nadobudnuté skúsenosti z výkonu probácie a mediácie, resp. je schopný pochopiť ich a erudovane reagovať na ich aktuálne problémy z praxe.
Ak sa v osobitnej časti dôvodovej správy k Čl. I bod 1 uvádza, že „cieľom je zabezpečiť, aby sa funkcia, resp. úloha probačného a mediačného úradníka nezasahovala, resp. nenahrádzala iným zamestnancom, ale aby sa absencia probačného a mediačného úradníka v danom obvode riešila obsadením uvoľneného miesta, resp. vytvorením iného“, tak súčasná právna úprava umožňuje vykonávať „kumulovanú“ funkciu bez toho, aby išlo o náhradu voľného miesta určeného pre probačného a mediačného úradníka. Výkon funkcie probačného a mediačného úradníka je možné vykonávať popri funkcii vedúceho oddelenia probácie a mediácie na základe pokynu predsedu krajského súdu, a to v rozsahu bez vplyvu na výkon funkcie vedúceho probácie a mediácie a bez nahrádzania neobsadeného voľného miesta pre probačného a mediačného úradníka.
Je tiež potrebné poukázať, že aj predsedovia súdov, či už okresných alebo krajských, taktiež vykonávajú funkciu predsedov súdov, zároveň však majú aj pridelenú agendu aspoň s čiastočným nápadom vecí, a preto aj vedúci oddelenia probácie a mediácie by mal ostať aspoň čiastočne činným ako probačný a mediačný úradník.
Prijatá novela účinná od 01.01.2019 tak určitým spôsobom znemožňuje vedúcemu oddelenia probácie a mediácie byť po dohode s predsedom krajského súdu aspoň čiastočne činný aj ako probačný a mediačný úradník.
Poznámka k Čl. III bod 7 (nové znenie § 48 ods. 2 Trestného poriadku ustanovenie poškodenému opatrovníka z radov advokátov)
V osobitnej časti dôvodovej správy je tento bod nedostatočne odôvodnený – poukazuje sa len na poznatky z aplikačnej praxe, avšak bez ich bližšej konkretizácie. Nie je zdôvodnené, prečo sa má ustanovovať za opatrovníka výlučne advokát, keďže v súčasnosti je možné ustanoviť jednak štátny orgán (v prípade maloletých detí najčastejšie úrad práce sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately), resp. aj inú osobu, napr. blízkeho člena rodiny poškodeného, ktorý bude dôsledne uplatňovať nároky poškodeného (ak je poškodeným osoba, ktorá je pozbavená alebo obmedzená na právnych úkonoch, je dôvodné, aby za opatrovníka v trestnom konaní bola ustanovená osoba, ktorá bola za opatrovníka ustanovená už skôr, napr. opatrovanským súdom v konaní o spôsobilosti na právne úkony, ak nie je v trestnom konaní v konflikte záujmov s poškodeným).
Možno tiež dôvodne predpokladať, že advokáti, ktorí budú ustanovení za opatrovníkov, nebudú túto funkciu vykonávať bezplatne, ale budú si uplatňovať vzniknuté trovy (napr. v súvislosti s účasťou na výsluchu poškodeného). V tejto súvislosti je však potrebné poukázať, že novela nerieši trovy opatrovníka – advokáta z hľadiska uplatňovania trov, ich priznávania a vyplácania, pretože v ustanovení § 553 Trestného poriadku a v nasledovných ustanoveniach nie je upravený procesný postup, ktorým by si advokát v procesnom postavení opatrovníka uplatňoval vzniknuté trovy za výkon funkcie opatrovníka, ani nie je upravený procesný postup pre rozhodovanie o takto uplatnených trovách.
Zákonodarca vo vzťahu k trovám opatrovníka - advokáta mlčí a opäť sa bude nabádať v trestnom práve procesnom k použitiu analógie s poukazom na ustanovenia o priznávaní trov splnomocnencovi poškodeného. Táto novela tak má v konečnom dôsledku vplyv na štátny rozpočet, hoci vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Elegantnejším spôsobom by bolo prijatie ustanovenia, ktorým by sa za opatrovníka podľa § 48 ods. 2 Trestného poriadku ustanovila osoba z radov advokátov s dodatkom, že takto ustanovený opatrovník má práva a povinnosti splnomocnenca poškodeného.
Okrem toho, ak sa v Čl. III. bod 6 prijala novela, ktorým sa zavádza ustanovovanie obhajcu prostredníctvom programového prostriedku schváleného MS SR, tak je dôvodné, aby sa tento mechanizmus v budúcnosti vzťahoval aj na ustanovovanie opatrovníka – advokáta, aby sa predišlo uprednostňovaniu len niektorých advokátov a ustanovovanie opatrovníkov – advokátov bolo pomerne rozložené.
Uvedenou novelou taktiež dochádza k vypusteniu časti o ustanovovaní zástupcu z radov subjektov poskytujúcich pomoc obetiam podľa osobitného zákona (zákon č. 247/2017 Z. z.), ktorá spôsobovala v praxi problém, nakoľko neexistoval dostatok subjektov akreditovaných podľa zákona č. 247/2017 Z. z.
Poznámka k Čl. III body 8 a 9 (novela § 58 Trestného poriadku a nové znenie § 58a Trestného poriadku – nahradenie zápisnice z probácie úradným záznamom)
V pôvodnom návrhu zákona (návrh v pôvodnom znení je prístupný aj na internete – https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/LP/2018/101) sa navrhovala novela Trestného poriadku, a to doplnením § 58 o odsek 8, ktorý znie : „Ustanovenia odsekov 1 a 7 sa nevzťahujú na zápisnicu o úkonoch vykonávaných v rámci probácie a mediácie.”
V pripomienkovom konaní bolo poukazované, že v trestnom konaní je pri vykonávaní úkonov Trestný poriadok nadriadený všetkým zákonom, čo znamená, že nie je možné vykonávať akýkoľvek úkon v trestnom konaní mimo vymedzenia Trestného poriadku, nevynímajúc ani konania o odklonoch. Mediácia, ako súčasť konania o zmieri a konania o podmienečnom zastavení trestného stíhania, je bezpochyby odklonom od trestného konania, avšak naďalej súčasťou trestného konania.
Pri vykonávaní probácie a mediácie je tak dôvodné vychádzať z ustanovenie § 55 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý vo svojej podstate prikazuje konať tak, aby boli rešpektované práva osôb vystupujúcich v trestnom konaní, čo sa inak než zaznamenávaním priebehu probácie a mediácie formou zápisníc nedá. Podľa v súčasnosti účinného ustanovenia § 58 Trestného poriadku je striktne dané, že výpovede osôb zúčastnených v trestnom konaní sa zaznamenávajú formou zápisnice, ktorá sa spravidla spíše pri úkone, resp. bezprostredne po ňom. Nie je dôležité sa naďalej uvádzať, čo všetko musí zápisnica obsahovať, nakoľko jej náležitosti sú uvedené v § 58 Trestného poriadku. Aj úkony probácie a mediácie teda doposiaľ podliehajú režimu Trestného poriadku, nakoľko sú to konania podľa tohto zákona.
Počas probácie a mediácie sa vyskytnú situácie, kedy probačný a mediačný úradník vyhotoví úradný záznam o skutočnosti zistenej pri svojej činnosti (napr. úradný záznam o obsahu telefonického rozhovoru s obvineným, obžalovaným, odsúdeným či poškodeným), avšak vo všeobecnosti na účely spísania vyjadrení strán v probačnom a mediačnom konaní je nutné ich zaznamenanie formou zápisnice, napr. pri podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku za účelom adekvátnym spôsobom zdokumentovať súhlas alebo vyjadrenie obvineného. To isté a ešte markantnejšie je pri zmieri. Podľa § 221 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor, ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred schválením zmieru, vypočuje obvineného a poškodeného, avšak ich vypočutie reálne vykonáva na pokyn prokurátora probačný a mediačný úradník. Z uvedeného je zrejmé, že zákonodarca pôvodne vôbec neuvažoval v takýchto prípadoch o možnosti spísania úradného záznamu, práve naopak, považoval za nevyhnutné vyhotoviť zápisnicu. S poukazom na tento konkrétny úmysel zákonodarcu ani ďalšie orgány, ktoré sa zúčastňujú trestného konania v rámci mediácie, nemôžu konať v rozpore s týmto ustanovením.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na nevyhnutnosť vyhotovovania zápisníc z úkonov probácie a mediácie aj za účelom zachovania práv strán, ktoré budú dôslednejšie chránené, ak ich vyjadrenia budú zaznamenané formou zápisnice.
V pripomienkovom konaní bolo tiež argumentované tým, že probačný a mediačný úradník je podľa § 25 Trestného poriadku pomocná osoba, vykonávajúca probáciu a mediáciu, a preto je dôvodné, aby sa z úkonov probácie a mediácie (napr. výpoveď obvineného pred probačným a mediačným úradníkom, ktorému bola väzba nahradená probačným dohľadom, výpoveď odsúdeného pred probačným a mediačným úradníkom, ktorému bol uložený podmienečný trest za súčasného nariadenia probačného dohľadu, výpovede obvineného a poškodeného pred probačným a mediačným úradníkom pri zisťovaní podmienok pre podmienečné zastavenie trestného stíhania či zmieru) vyhotovovali zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku. Presnejšia špecifikácia činností probačného a mediačného úradníka je vymedzená v § 3 zákona č. 550/2003 Z. z.
Ďalším argumentom z pripomienkového konania bola dôslednejšia ochrana práv strán zúčastnených na konaní (obvinený, obžalovaný, odsúdený, poškodený), ak ich vyjadrenia z osobného stretnutia pri probácii a mediácii budú naďalej zaznamenávané formou zápisnice. Ako príklad sa uvádzala výpoveď poškodeného v mediácii v súvislosti s uplatňovaním svojho práva na náhradu škody, keďže jeho výpoveď zaznamená formou zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku predstavuje relevantný podklad pre rozhodnutie sudcu, či prokurátora, napr. o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo schválení zmieru.
Napokon sa pri pripomienkovaní neopomenul ani v súvislosti s poškodeným tak v súčasnosti frekventovaný pojem, ktorým je viktimizácia, resp. druhotná viktimizácia. Poukázalo sa, že zaznamenávanie obsahu vyjadrenia poškodeného, či už v probácii alebo mediácii formou zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku, nespôsobuje poškodenému viktimizáciu, naopak predstavuje formu, prostredníctvom ktorej si poškodený uplatňuje aj nárok na náhradu škody, ako aj relevantný podklad pre rozhodovanie v trestnom konaní. Z uvedených dôvodov je žiaduce, aby sa z obsahu úkonov probácie a mediácie, pri ktorých probačný a mediačný úradník zaznamenáva vyjadrenia strán, vyhotovovali zápisnice s náležitosťami podľa § 58 Trestného poriadku.
Vyššie uvedené pripomienky boli po skončení medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené ako čiastočne opodstatnené, avšak s poznámkou, že „predkladateľ sa nestotožňuje s pripomienkou. Argumentácia absenciou možnosti poučiť účastníkov, resp. možnosti preukázať vykonanie poučenia inak ako formou zápisnice s náležitosťami v rozsahu podľa § 58, nemožnosťou uplatnenia práv účastníkov v trestnom konaní, zamedzením práva nahliadať do spisov, fikciami o vzniku zámien skutkov, pre ktoré sa vedie mediácia v prípade, že dôjde k zmene zaznamenávania realizácie mediácie a rozsahu zaznamenávaných náležitostí je irelevantná a uvedené dôvody nijako nesúvisia so zámerom a úlohou predkladateľa. Základnou podstatou mediácie v trestnom konaní je prvok dobrovoľnosti všetkých dotknutých účastníkov, s čím je spojený aj ich prístup k jej realizácii a motivácia využiť tento inštitút. Úlohou zákonodarcu je vytvoriť vhodné a motivačné podmienky pre využitie tohto inštitútu zo strany obvineného a poškodeného v čo najväčšej možnej miere, nie zabezpečovanie a posilňovanie postavenia funkcie probačného a mediačného úradníka vo vzťahu k týmto osobám, resp. osobám, ktoré sa mediácie zúčastňujú dobrovoľne, ani priznávanie právomocí príslušníka policajného zboru, prokurátora alebo sudcu, navyše tam, kde to nie je žiaduce. Úlohou probačného a mediačného úradníka na základe podnetu zrealizovať mediáciu (ak je to možné) je oboznámiť – informovať o jej výsledku prokurátora/sudcu. Znamená to, že mu poskytuje informácie podstatné pre rozhodnutie, teda informácie o splnení zákonom stanovených podmienok pre ďalší postup v konaní, ktoré sa získavajú v procese mediácie. Niet dôvodu, aby sa v spise zaznamenávali a prokurátorovi/sudcovi poskytovali iné informácie, ktoré zákon pre rozhodnutie nevyžaduje alebo v zmysle zákona nie sú podkladom pre rozhodovanie. Ustanovenie bolo primerane upravené, t. j. do návrhu zákona bol doplnený nový novelizačný bod, ktorý upravuje zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie (§58a).”
Vláda po vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania schválila návrh zákona so zmenou, podľa ktorej sa za § 58 Trestného poriadku vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie :
„§ 58a
Zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie
(1) O úkonoch probácie sa spíše úradný záznam, ktorý obsahuje najmä
označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili,
miesto a čas úkonu,
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, ak je to potrebné,
poučenie, ak ide o úkon, pri ktorom je probačný a mediačný úradník povinný poskytnúť poučenie.
(2) O výsledku mediácie sa vyhotovuje záverečná správa, ktorá obsahuje najmä
označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na mediácii zúčastnili,
miesto a čas vykonanej mediácie,
informáciu o poučení účastníkov o podstate a podmienkach mediácie a podmienkach ďalšieho postupu podľa § 216 alebo § 220,
informáciu o výsledku mediácie.
(3) Záverečná správa neobsahuje opis priebehu mediácie, ani vyjadrenia účastníkov, ktoré boli podkladom pre dosiahnutie dohody.“.
Po prerokovaní vládou sa v osobitnej časti dôvodovej správy k schválenej zmene uvádza : „Uvedenú zmenu si vyžaduje dlhodobá prax, nakoľko realizácia zápisníc v podobe upravenej v § 58 Trestného poriadku nie je vhodná pre oblasť probácie a mediácie, kde ide o mimosúdne riešenie sporov. Predmetné ustanovenie na niektorých okresných súdoch probační a mediační úradníci realizujú vo vzťahu k probácii a mediácii, kde dochádza k protichodným účinkom vo vzťahu k cieľom jednotlivých inštitútov, pričom probačný a mediačný úradník sa stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa. V praxi sa v zaobchádzaní s obvinenými, obžalovanými a odsúdenými z jednotlivých probačných stretnutí realizujú napr. len záznamy zo stretnutia, úradné záznamy, ak ide o mimoriadnu situáciu, priebežné správy, záverečné správy alebo podnety a návrhy na premenu trestu atď. Ten istý problém sa dotýka aj inštitútu trestnej mediácie, kde nie je žiaduce, aby sa realizovala zápisnica podľa ustanovenia § 58 Trestného poriadku, nakoľko ide o formu mimosúdneho riešenia sporu, kde rozhovory sú dôverné, len výsledok je spoločne deklarovaný vo forme dohody a návrhu na zmier alebo podmienečne zastavenie trestného stíhania. V nadväznosti na vyššie uvedené sa navrhuje do Trestného poriadku nové ustanovenie § 58a, ktoré osobitne upravuje zaznamenávanie úkonov probácie a rovnako aj zaznamenávanie výsledku mediácie.”
Vyššie uvedené konštatovanie, že probačný a mediačný úradník sa vyhotovovaním zápisníc z úkonov probácie a mediácie stavia do pozície sudcu alebo vyšetrovateľa, je určitým podcenením funkcie probačného a mediačného úradníka ako aj nedocenením významu inštitútu zápisnice pre uplatňovanie práv poškodených či zaznamenanie obhajobných návrhov a stanovísk obvinených, obžalovaných alebo odsúdených. Veď ani vyšší súdny úradník sa nestavia do pozície sudcu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, ak napr. s odsúdeným, ktorý sa osobne dostavil na súd za účelom podania žiadosti o odklad výkonu trestu, spisuje s ním o jeho žiadosti zápisnicu podľa § 62 ods. 1 Trestného poriadku.
To, že niektoré súdy doposiaľ pri probácii a mediácii nepostupovali podľa § 58 Trestného poriadku, ale napr. z jednotlivých probačných stretnutí vyhotovovali záznamy zo stretnutia, úradné záznamy, a pod., čo sa konštatuje aj v osobitnej časti dôvodovej správy, nemôže byť na ujmu súdom, ktoré doposiaľ postupovali podľa Trestného poriadku a vyhotovovali zápisnice.
Po vzhliadnutí prijatej novely ustanovenia § 58a ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom sa upravujú náležitosti úradného záznamu z úkonu probácie, som nadobudol dojem, že zavádzaný inštitút úradného záznamu má náležitosti zápisnice, len sa nazýva úradným záznamom, pričom nie je vylúčené, aby takýto úradný záznam bol podpísaný osobami, ktoré sa na úkone osobne zúčastnili, keďže podľa § 58a ods. 1 Trestného poriadku sú náležitosti úradného záznamu vymenované iba príkladmo (o úkonoch probácie sa spíše úradný záznam, ktorý obsahuje najmä ...).
Schválené znenie § 58a ods. 2, ods. 3 Trestného poriadku upravuje náležitosti záverečnej správy o výsledku mediácie. K tomto zneniu z pohľadu výkonu mediácie nemožno mať pripomienky. Pri vykonávaní mediácie (na účely zmieru alebo podmienečného zastavenia trestného stíhania) budú stanoviská jej účastníkov (obvinený a poškodený) naďalej zaznamenávané formou zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku a následne bude z mediácie pre prokurátora v prípravnom konaní a pre sudcu po podaní obžaloby vyhotovovaná záverečná správa o jej výsledku. Je mi známe, že záverečná správa o výsledku mediácie sa vyhotovuje aj v súčasnosti, len doposiaľ neboli zákonom stanovené jej náležitosti.
Schválené znenie § 58a Trestného poriadku upravuje vyhotovovanie úradných záznamov len z úkonov probácie, teda sa nevzťahuje na zaznamenávanie úkonov z mediácie. Preto bude v mediácii aj naďalej možné zaznamenávať stanoviská účastníkov formou zápisnice podľa § 58 Trestného poriadku a následne ich sumarizovať v záverečnej správe o výsledku mediácie podľa prijatej úpravy § 58a Trestného poriadku.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.