Nebezpečná jazda autom ako trestný čin všeobecného ohrozenia?

 

Ne­bez­peč­ná jaz­da autom ako trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia?

 

JUDr. Ing. Ti­mo­tej Ba­ďo

pro­ku­rá­tor

 

 

V reál­nom ži­vo­te ne­zried­ka nas­tá­va­jú si­tuácie, keď vo­dič osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la svo­jou bez­oh­ľad­nou jaz­dou, nap­rík­lad pri úte­ku pred po­lí­ciou, oh­ro­zí os­tat­ných účas­tní­kov ces­tnej pre­máv­ky. Spô­so­bí pri tom via­ce­ro ri­zi­ko­vých si­tuá­cii a spra­vid­la napl­ní nie­koľ­ko skut­ko­vých pod­stát pries­tup­kov na úse­ku ces­tnej pre­máv­ky.

Otáz­ka, na kto­rú bu­de nas­le­du­jú­ci prís­pe­vok hľa­dať od­po­veď, znie: „Za akých pod­mie­nok je vy­ššie uve­de­né ko­na­nie tres­tnop­ráv­ne pos­tih­nu­teľ­né?“

Úvo­dom je pot­reb­né pri­po­me­núť si dve všeo­bec­ne zná­me vý­cho­dis­ká sú­vi­sia­ce s tres­tným či­nom všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia pod­ľa § 284 a § 285 Tres­tné­ho zá­ko­na (ďa­lej len „trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia“), o kto­ré sa bu­de ten­to prís­pe­vok opie­rať. Je­ho skut­ko­vá de­fi­ní­cia je nas­le­dov­ná:

„Kto vy­dá ľu­dí do ne­bez­pe­čen­stva smr­ti ale­bo ťaž­kej uj­my na zdra­ví ale­bo cu­dzí ma­je­tok do ne­bez­pe­čen­stva ško­dy veľ­ké­ho roz­sa­hu tým, že spô­so­bí po­žiar ale­bo po­vo­deň, ale­bo po­ru­chu, či ha­vá­riu pros­tried­ku hro­mad­nej prep­ra­vy, ale­bo škod­li­vý úči­nok vý­buš­nín, ply­nu, elek­tri­ny, rá­dioak­ti­vi­ty ale­bo iných po­dob­ne ne­bez­peč­ných lá­tok ale­bo síl, ale­bo sa do­pus­tí iné­ho po­dob­né­ho ne­bez­peč­né­ho ko­na­nia.“

Pr­vým neo­po­me­nu­teľ­ným vý­cho­dis­kom je, že v zmys­le re­le­van­tnej ju­di­ka­tú­ry sa pod poj­mo­vým (zá­kon­ným) zna­kom „ľu­dí“ dis­po­no­va­ným do ob­jek­tív­nej strán­ky skú­ma­né­ho tres­tné­ho či­nu ro­zu­mie naj­me­nej se­dem osôb. Je te­da ju­di­ka­tór­ne vy­me­dze­né, že oh­ro­ze­nie me­nej ako sied­mich ľu­dí, resp. oh­ro­ze­nie ma­jet­ko­vých hod­nôt men­ších ako 133 000 eur ne­napĺňa ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia.

Dru­hým vý­cho­dis­kom je sa­mot­ný cha­rak­ter skú­ma­né­ho tres­tné­ho či­nu, kto­rý je pod­ľa po­va­hy nás­led­ku tres­tným či­nom oh­ro­zo­va­cím. Oh­ro­zo­va­cí trest­ný čin je trest­ný čin, kto­rý z hľa­dis­ka ob­jek­tív­nej strán­ky pred­pok­la­dá ta­ký cha­rak­ter skut­ko­vé­ho de­ja, kto­ré­ho nás­led­kom nie je vznik po­ru­chy na zá­ko­nom chrá­ne­ných hod­no­tách, ale pri kto­rom, hoc aj pri ma­lej a nep­red­ví­da­teľ­nej zme­ne skut­ko­vých okol­nos­tí, by ta­ká­to po­ru­cha, v in­ten­zi­te pred­pok­la­da­nej ob­jek­tív­nou strán­kou nas­ta­la. Ap­li­ku­júc uve­de­né na trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia, ob­jek­tív­nu strán­ku skú­ma­né­ho tres­tné­ho či­nu napl­ní iba ta­ké vy­tvo­re­nie skut­ko­vé­ho de­ja (ori­gi­nál­ny dej), kto­rý by pri od­chýl­ke v je­ho prie­be­hu (al­ter­na­tív­ny dej) re­zul­to­val k usmr­te­niu ale­bo ťaž­kej uj­me na zdra­ví naj­me­nej sied­mich osôb, ale­bo k spô­so­be­niu ško­dy veľ­ké­ho roz­sa­hu na cu­dzom ma­jet­ku.

Zá­ro­veň však pla­tí, že mu­sí ísť o ta­ký cha­rak­ter ori­gi­nál­ne­ho de­ja, vo vzťa­hu ku kto­ré­mu je pri zoh­ľad­ne­ní všet­kých je­ho okol­nos­tí vznik al­ter­na­tív­ne­ho de­ja reál­ne mož­ný, pri­čom na kraj­ný li­mit je­ho prav­de­po­dob­nos­ti sa nep­ri­hlia­da. Zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va bu­de bez vý­zna­mu ta­ký ori­gi­nál­ny dej, pri kto­rom si je­ho al­ter­na­tív­ny dej mož­no pred­sta­viť iba abstrak­tne – ako kraj­ne nep­rav­de­po­dob­ný, hyper­bo­li­zo­va­ný - er­go pri skú­ma­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti ne­mož­no vy­mýš­ľať vy­so­ko nep­rav­de­po­dob­né skut­ko­vé kom­bi­ná­cie.

Uve­de­né práv­ne zá­ve­ry sú esen­ciál­ne pri po­su­dzo­va­ní ko­na­nia, keď vo­dič osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la svo­jou ne­bez­peč­nou jaz­dou vy­vo­lá via­ce­ro ko­líz­nych si­tuá­cii, pri kto­rých do­chá­dza k oh­ro­ze­niu os­tat­ných účas­tní­kov ces­tnej pre­máv­ky. Pre zjed­no­du­še­nie si skús­me pred­sta­viť si­tuáciu, pri kto­rej za­čí­na­jú­ca vo­dič­ka osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la na ces­te z Bra­tis­la­vy do Ko­šíc (je­di­ná oso­ba v mo­to­ro­vom vo­zid­le) po­čas svo­jej ces­ty pos­tup­ne ne­dá pred­nosť v jaz­de na sied­mich rôz­nych od se­ba nie­koľ­ko ki­lo­met­rov vzdia­le­ných kri­žo­vat­kách, pri­čom tým vy­vo­lá se­dem ko­líz­nych si­tuá­cii, keď pri kaž­dej z tých­to si­tuá­cii bu­de vždy iba je­den vo­dič iné­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la nú­te­ný prud­ko za­br­zdiť. Vo­dič­ka, ako aj všet­ci os­tat­ní vo­di­či na­ko­niec šťas­tne do­ra­zia do cie­ľa.

Z tak­to hypo­te­ti­zo­va­nej si­tuácie je ne­po­chyb­né, že pri kaž­dej z ko­líz­nych si­tuá­cii (ori­gi­nál­nych de­jov) je mož­né si pred­sta­viť aj dej al­ter­na­tív­ny, pri kto­rom by doš­lo k usmr­te­niu oso­by od­liš­nej od vo­dič­ky. Zjed­no­du­še­ne po­ve­da­né, na­ša vo­dič­ka v prie­be­hu ces­ty z Bra­tis­la­vy do Ko­šíc oh­ro­zi­la na ži­vo­te se­dem ľu­dí, a te­da by sa moh­lo zdať, že napl­ni­la ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia.

Ta­ký­to práv­ny zá­ver by však bol práv­ne neudr­ža­teľ­ný, a to z nas­le­du­jú­cich dô­vo­dov:

V naz­na­če­nom ori­gi­nál­nom skut­ko­vom de­ji ne­mož­no iden­ti­fi­ko­vať ani je­den ta­ký mo­ment, pri kto­rom by pri zme­ne skut­ko­vých okol­nos­tí mo­hol al­ter­na­tív­ny dej v zá­ko­nom po­ža­do­va­nej in­ten­zi­te nas­tať. Ak by sme pri kto­rej­koľ­vek zo sied­mich ko­líz­nych si­tuá­cii preš­li od oh­ro­ze­nia k po­ru­che, po­ru­cho­vý nás­le­dok by nik­dy ne­do­sia­hol in­ten­zi­tu pred­pok­la­da­nú ob­jek­tív­nou strán­kou tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia - ne­doš­lo by k usmr­te­niu ale­bo ťaž­kej uj­me na zdra­ví sied­mich ľu­dí ale­bo ku ško­de veľ­ké­ho roz­sa­hu na cu­dzom ma­jet­ku.

Ko­na­nie spô­so­bi­lé vy­vo­lať po­ten­cio­nál­ny nás­le­dok men­šie­ho vý­zna­mu než pred­pok­la­dá skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia ne­napĺňa zna­ky je­ho ob­jek­tív­nej strán­ky.

Z uve­de­né­ho    mož­no sfor­mu­lo­vať nas­le­du­jú­cu pre­mi­su:

            Pri skú­ma­ní tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pre trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia je bez práv­ne­ho vý­zna­mu ta­ký skut­ko­vý dej, kto­rý naj­nes­kôr v mo­men­te, ke­dy vy­tvá­ra oh­ro­ze­nie pre ur­či­tú oso­bu, oh­ro­ze­nie inej oso­by, kto­ré je dôs­led­kom skor­šie­ho pô­so­be­nia to­ho is­té­ho skut­ko­vé­ho de­ja, za­ni­ká.

            Na vznik tres­tnej zod­po­ved­nos­ti pre skú­ma­ný trest­ný čin ne­pos­ta­ču­je iba sa­mot­ná exis­ten­cia (ne­bez­peč­né­ho) skut­ko­vé­ho de­ja, ale prá­ve nao­pak, je pot­reb­né iden­ti­fi­ko­vať aj kon­krét­ny mo­ment, v kto­rom by pri zme­ne skut­ko­vých okol­nos­tí mo­hol nas­tať po­ru­cho­vý nás­le­dok v zá­ko­nom po­ža­do­va­nej in­ten­zi­te. Tres­tnop­ráv­ne re­le­vant­ný po­tom bu­de kaž­dý ta­ký­to kva­li­fi­ko­va­ný mo­ment v kon­krét­nom skut­ko­vom de­ji.

Zjed­no­du­še­ne na inom prík­la­de:

            Pi­lot, vlas­tník ma­lé­ho jed­no­mo­to­ro­vé­ho lie­tad­la vy­ko­ná­va s päť­člen­nou po­sád­kou vy­hliad­ko­vý let nad oceá­nom. Po­čas le­tu sa pi­lot roz­hod­ne, že v roz­po­re so všet­ký­mi bez­peč­nos­tný­mi le­tec­ký­mi nor­ma­mi vy­ko­ná ne­bez­peč­ný níz­ky pre­let tes­ne nad hla­di­nou mo­ra. Ta­ké­to ko­na­nie z hľa­dis­ka in­ten­zi­ty ne­napl­ní ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia, na­koľ­ko aj pri naj­ka­tas­tro­fic­kej­šom al­ter­na­tív­nom de­ji by doš­lo k usmr­te­niu na­naj­výš pia­tich ľu­dí (ok­rem pi­lo­ta). Od­liš­ná si­tuácia by však nas­ta­la, ak by v prie­be­hu vy­ko­ná­va­nia níz­ke­ho pre­le­tu pi­lot zá­ro­veň pre­le­tel nad ma­lým ry­bár­skym čl­nom s dvoj­člen­nou po­sád­kou.

Ap­li­ku­júc do­po­siaľ pre­zen­to­va­né práv­ne zá­ve­ry na ten­to prík­lad:

Ne­bez­peč­ný skut­ko­vý dej je v tom­to prí­pa­de oh­ra­ni­če­ný za­čiat­kom a kon­com níz­ke­ho pre­le­tu. V rám­ci toh­to ne­bez­peč­né­ho skut­ko­vé­ho de­ja je však tres­tnop­ráv­ne re­le­van­tným iba kaž­dý mo­ment níz­ke­ho pre­le­tu v blíz­kos­ti ry­bár­ske­ho čl­na, a nik­dy nie ce­lý skut­ko­vý dej (ce­lý níz­ky pre­let), na­koľ­ko iba pri pre­le­te nad ry­bár­skym čl­nom by al­ter­na­tív­nym de­jom moh­lo byť usmr­te­nie as­poň sied­mich osôb (oso­by v lie­tad­le plus oso­by v čl­ne) ale­bo spô­so­be­nie ťaž­kej uj­my na ich zdra­ví. Ak by pi­lot pri vy­ko­ná­va­ní níz­ke­ho pre­le­tu pos­tup­ne pre­le­tel nad via­ce­rý­mi ta­ký­mi­to ry­bár­sky­mi čl­nmi, kaž­dá časť níz­ke­ho pre­le­tu by bo­la sa­mos­tat­ným skut­kom, av­šak iba v čas­ti, ke­dy pi­lot pre­lie­ta nad tým – kto­rým ry­bár­skym čl­nom. V ta­kom­to prí­pa­de by bo­li spl­ne­né pod­mien­ky na ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­nia o pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne (§ 122 ods. 10 Tres­tné­ho zá­ko­na). Pr­vý čias­tko­vý útok by v tom­to prí­pa­de bol oh­ra­ni­če­ný za­čiat­kom ne­bez­peč­né­ho níz­ke­ho pre­le­tu nad pr­vým ry­bár­skym čl­nom a ukon­če­ný v mo­men­te, ke­dy by lie­tad­lo opus­ti­lo zó­nu oh­ro­ze­nia toh­to čl­na. Nás­led­ne by sa pi­lot mo­hol ob­dob­ným spô­so­bom do­pus­tiť ďal­ších čias­tko­vých úto­kov pok­ra­čo­va­cie­ho tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia.

            Pri ap­li­ká­cii zna­kov ob­jek­tív­nej strán­ky tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia na skú­ma­ný sku­tok je však vy­lú­če­ná ku­mu­lá­cia (sčí­ta­va­nie) de­jov, kto­ré sa­mos­tat­ne eš­te ne­do­sa­hu­jú zá­ko­nom vy­ža­do­va­nú in­ten­zi­tu, a to aj pros­tred­níc­tvom us­ta­no­ve­nia o pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne, na­koľ­ko ani pri ich vý­sled­nom sčí­ta­ní v je­den skut­ko­vý dej nie je mož­né v ňom iden­ti­fi­ko­vať kva­li­fi­ko­va­ný mo­ment, kto­rý by mo­hol re­zul­to­vať v al­ter­na­tív­ny dej dos­ta­toč­nej tres­tnop­ráv­nej in­ten­zi­ty.

            Ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia o pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne pri tres­tnom či­ne všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia, na roz­diel od tres­tných či­nov pro­ti ma­jet­ku, je te­da mož­ná iba v prí­pa­doch, ak kaž­dý čias­tko­vý útok sa­mos­tat­ne do­sa­hu­je in­ten­zi­tu tres­tné­ho či­nu. V prí­pa­de ned­ban­li­vos­tnej for­my tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia je ap­li­ká­cia us­ta­no­ve­nia o pok­ra­čo­va­com tres­tnom či­ne vy­lú­če­ná aj tou­to for­mou za­vi­ne­nia, na­koľ­ko pri ned­ban­li­vos­tných tres­tných či­nov nie je mož­né, aby pá­cha­teľ sfor­mu­lo­val svoj jed­no­tia­ci zá­mer – vop­red pri­jal plán k spá­chaniu bu­dú­cich čias­tko­vých úto­kov. Ak by sme pri­ja­li opač­né zá­ve­ry, moh­la by byť tres­tne stí­ha­ná za trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia aj za­čí­na­jú­ca vo­dič­ka spo­me­nu­tá v na­šom pr­vom prík­la­de.  

Na prík­la­de na­šej vo­dič­ky, v prí­pa­de jej ha­vá­rie na jed­nej z kri­žo­va­tiek by oh­ro­ze­nie vo­di­čov na iných kri­žo­vat­kách nik­dy ne­nas­ta­lo, keď­že ne­bez­peč­ný dej by bol ukon­če­ný jej ha­vá­riou.

            Na zá­kla­de vy­ššie pre­zen­to­va­ných zá­ve­rov su­ma­ri­zu­jem, že pri skú­ma­ní zod­po­ved­nos­ti za trest­ný čin všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia pod­ľa § 284 a § 285 Tres­tné­ho zá­ko­na je pot­reb­né do­ka­zo­vať kva­li­fi­ko­va­ný mo­ment či mo­men­ty, v kto­rých mož­no pri zme­ne skut­ko­vých okol­nos­tí ro­zum­ne pred­pok­la­dať, že by al­ter­na­tív­ny dej v tres­tnop­ráv­nej (zá­ko­nom vy­ža­do­va­nej) in­ten­zi­te mo­hol nas­tať. Skut­ko­vú ve­tu je po­tom ne­vyh­nut­né vo vý­ro­koch roz­hod­nu­tí for­mu­lo­vať ako je­den či viac ta­kých­to kva­li­fi­ko­va­ných mo­men­tov, resp. ako dej, v kto­rom sú ta­ké­to mo­men­ty jed­noz­nač­ne iden­ti­fi­ko­va­teľ­né. Nie je mož­né sku­tok for­mu­lo­vať len ako „pros­tý“ ne­bez­peč­ný dej, v kto­rom nie je mož­né iden­ti­fi­ko­vať mo­ment, pri kto­rom by sme pri zme­ne okol­nos­tí v je­ho prie­be­hu ne­moh­li ro­zum­ne oča­ká­vať, že by doš­lo k usmr­te­niu ale­bo ťaž­kej uj­me na zdra­ví naj­me­nej sied­mich osôb ale­bo k spô­so­be­niu ško­dy veľ­ké­ho roz­sa­hu na cu­dzom ma­jet­ku.

 

Diskusia