npor. JUDr. Miroslav Srholec – vyšetrovateľ PZ
Kriminalistické avízo – časť III.
Subvenčná trestná činnosť
Autor pred samotných článkom odkazuje každého čitateľa na oboznámenie sa s metódami práce a výhradami, ktoré sú uvedené v I. časti článku Kriminalistické avízo.
V predloženom článku sa autor po korupčných trestných činoch zameria na efektivitu odhaľovania trestnej činnosti subvenčného charakteru. Média obyvateľstvo takmer na dennej báze bombardujú rôznymi „kauzami“ či „nezákonnosťami“ v súvislosti s eurodotáciámi resp. inými platbami štátu, či pri rôznych obstarávacích konaniach.
V prvom rade je potrebné oboznámenie sa s charakterom tohto konania. Subvencia, resp. dotácia či podpora, predstavuje aktívny prostriedok určitej politiky, ktorú realizuje štát, resp. iná verejná inštitúcia a to najčastejšie formou priamych platieb, refundácie nákladov, daňových alebo iných úľav či príspevkov. V podmienkach SR je uvedené konanie chránené aj trestnoprávnymi normami. Za vlajkovú loď možno považovať ustanovenie trestného činu subvenčný podvod podľa § 225 v ktorom (ods. 1) zákonodarca stanovil, že „kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia potrestá sa...“ Podľa ods. 2 je trestné aj použitie subvencie a na iný ako určený cieľ subvencie vo väčšom rozsahu a v ods. 3 zákonodarca postihuje na strane zamestnanca alebo člena, zástupcu alebo inej oprávnenej osoby, ktorá umožní získať túto dotáciu hoci vie, že nespĺňa podmienky určené na jej poskytnutie. Uvedená trestná činnosť je z hľadiska trestného práva považovaná za prečin. Samozrejme skutková podstata podľa ods. 4 a nasl. postihuje zvlášť závažné subvenčné konanie ako zločin.
Právny poriadok pozná aj špecifickú formu subvenčného podvodu a to v podobe ustanovenia poškodzovania finančných záujmov Európskej únie: „kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky všeobecného rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v zastúpení Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa...“. Ustanovenie trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie možno považovať za prevažne prečinné ako zločinné konanie.
Aby náš výpočet obsahoval najčastejšie medializované prípady autor „preskúma“ aj ďalšie špecifické konanie a to trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 – 268.
Autor uvádza, že uvedenú selekciu trestných činov realizoval za účelom zistenia stavu a efektivity OČTK na úseku subvenčného trestného konania. Autor pripomína, že uvedený výpočet je potrebné brať s rezervou, nakoľko protiprávne konanie v súvislosti so subvenciami môže byť v praxi kvalifikované aj ako trestný čin podvod podľa § 221 resp. sprenevera podľa § 213 TZ, avšak vzhľadom k neexistencií samostatnej štatistiky sa čitateľ bude musieť uspokojiť s výberom autora.
Na úvod je potrebné pripomenúť: (NAKA) „Národná protikorupčná jednotka zároveň vyvíja účinné odhaľovacie, objasňovacie a vyšetrovacie aktivity proti páchaniu trestných činovpoškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až 263 Trestného zákona a niektorých vybraných trestných činov proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (napríklad trestné činy porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona a trestné činy páchané v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním podľa § 241 až 243 Trestného zákona), ako aj vybraných trestných činov hospodárskych podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, zdôrazňujúc najmä trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona.“[1]
Aby ale autor nenudil čitateľa, pristúpi k nasledovným štatistickým údajom podľa jednotlivých ustanovení skutkových podstát:
§ 255 Sprenevera:
V sledovanom období 2006-2018 bolo na útvaroch PZ (vyšetruje prevažne OO PZ, OR PZ, výnimočne KR PZ/NAKA) evidovaných celkom 1.400 trestných vecí pričom polícia uviedla, že z tohto počtu objasnila 1.059 trestných veci, teda priemerná objasnenosť daného trestného činu predstavovala až 75,64%, čo je rozhodne nadpriemer sledovaného obdobia (priemer 51,5%). Oznámená škoda za celé obdobie bola 50.139.616,-€ čo predstavuje škodovosť daného druhu trestnej činnosti na úrovni 35.814,-€/TČ/rok.
§ 261 Poškodzovanie finančných záujmov EÚ
V sledovanom období 2006-2018 polícia (od roku 2012 NAKA – NPJ) evidovala 513 trestných vecí[2] (čo tvorí 0,044% celého nápadu daného obdobia[3]), z ktorých podľa vlastných štatistických ukazovateľov objasnila 288 trestných vecí[4], čo predstavuje priemernú objasnenosť 56,14% (taktiež nadpriemerná). V spomenutých 288 trestných veciach stíhala 560 obvinených osôb[5], teda cca 43 osôb ročne (čo tvorí 0,085% celkového počtu stíhaných osôb daného obdobia[6]). Prokuratúra v danom období evidovala 514 stíhaných osôb[7], z ktorých sa pred súd postavilo 316 obžalovaných[8] a z ktorých súd uznal vinných 292 páchateľov (cca 22,5 páchateľa ročne)[9]. Polícia pri uvedenom trestom čine evidovala oznámenú škodu vo výške 59.119.303,-€, čo predstavuje škodovosť trestných činov 115.242,-€/TČ/rok[10].
Pre priblíženie sociálnej vzorky obvinených si pomôžeme výročnou správou NAKA za rok 2016[11] podľa ktorej sa trestného činu v danom roku dopustilo: 16 lektorov, 26 štatutárnych zástupcov obchodných spoločností, 3 štatutári občianskych združení, 2 starostovia, 2 vysokoškolský zamestnanci, 1 dôchodca, 1 riaditeľ ZŠ. Autor v súvislosti s uvedenou výročnou správou uvádza, že podľa oficiálnych policajných štatistík bola oznámená škoda vo výške 6.068.000,-€ avšak podľa údajov danej ročenky bola v roku 2016 dokumentovaná škoda vo výške 5.519.275,-€.
Ako zaujímavosť možno uviesť, že v súvislosti s dotáciami boli na SR v programovom období 2004 – 2006 alokované prostriedky vo výške 1,75 mld. €[12]; v programovom období 2007-2013 bolo čerpaných 11,292 mld. €[13], pričom na programové obdobie 2014 – 2020 je určený objem investičných prostriedkov vo výške 15,3 mld.€[14]. Za obdobie 2007-2018 bolo podľa dostupných štatistických údajov PZ prešetrovaná trestná činnosť s predpokladane spôsobenou škodou vo celkovom objeme 59.121.427,-€ (59,1 mil. €). Zhodnotenie pomeru autor prenechá na čitateľa[15].
§ 262, 263 Poškodzovanie finančných záujmov EÚ
Za predmetné obdobie 2006-2018, napriek „vývoju účinných odhaľovacích, objasňovacích a vyšetrovacích aktivít proti páchaniu trestných činov poškodzovania finančných záujmov“ EÚ sa podľa policajných štatistík nepodarilo vyšetrovať (!) ani jednu trestnú vec a teda ani stíhať jediného páchateľa. Podľa štatistických ukazovateľov prokuratúry, táto v roku 2018 stíhala jednu osobu pre trestný čin podľa § 263, avšak trestné stíhanie podľa štatistických údajov prokuratúry nedošlo ku konaniu pred súdom a teda odsúdeniu páchateľa. Možno predpokladať premet to štatistických ukazovateľov roku 2019.
§ 266 Machinácie pri verejnom obstarávaní
Za obdobie 2006-2018 bolo na útvaroch PZ riešených 191 trestných vecí pričom PZ deklaroval objasnenie v 44 trestných veciach, čo predstavuje objasnenosť na úrovni 23,03% (ťažký podpriemer). Zo 44 trestných vecí polícia stíhala 84 obvinených (6,8 páchateľa ročne) pričom prokuratúra stíhala podľa svojich štatistických ukazovateľov až 80 páchateľov, z ktorých sa pred súd postavilo 25 obžalovaných z ktorých boli odsúdený všetci. Podľa policajnej štatistiky bola za dané obdobie oznámená škoda vo výške 105.623.788,-€ čo predstavuje škodovosť na úrovni 536.161,-€/TČ/rok.
§ 267 Machinácie pri verejnom obstarávaní
Za obdobie 2006-2018 polícia evidovala 5 prípadov z ktorých objasnili 1 vec teda objasnenosť je na úrovni len 20% pričom z tejto trestnej veci stíhali jediného páchateľa (rok 2018). Naopak podľa štatistických údajov prokuratúry, táto riešila stíhanie až 7 páchateľov z ktorých sa pred súd postavil 1 páchateľ, ktorý bol zároveň odsúdený, ako národný premiant za obdobie 13 rokov.
§ 268 Machinácie pri verejnom obstarávaní
V sledovanom období bolo na polícií riešených dokopy 11 trestných vecí, z ktorých PZ objasnilo 11 vecí za 13 rokov. Z evidovaného nápadu ďalej stíhalo 7 obvinených. Podľa štatistických ukazovateľov prokuratúry, táto stíhala spolu 15 osôb, z ktorých sa ani jeden nedostal pred súd a teda nebol za 13 rokov odsúdený žiadny páchateľ danej trestnej činnosti.
K sociálnej vzorke páchateľov, opäť podľa ročenky NAKA za rok 2016 možno uviesť, že daných trestných činov sa dopustili: 10 starostovia, 5 štatutári obchodných spoločností, 4 podnikatelia, 2 primátori, 1 riaditeľka ZŠ, 1 zamestnanec mestského úradu, 1 zamestnanec štátnej správy, 1 osoba ako verejný obstarávateľ.[16]
Záver
Autor záver prenechá čitateľovi, nech si urobí vlastné závery ohľade efektivity trestného konania na úseku subvenčného konania. Pred samotným záverom však autor upozorní na podstatnú „chybu“ daných štatistických ukazovateľov. Ako učebnicový prípad uvedie trestný čin poškodzovanie finančných záujmov EÚ, jednak v štatistických ukazovateľoch PZ a v štatistických ročenkách NAKA. Ako už bolo uvedené, predmetný trestný čin vyšetruje NAKA a tá je zároveň súčasťou PZ. Podľa štatistických údajov PZ za rok 2015 bolo PZ evidovaných 134 trestných vecí pričom v ročenke NAKA je to 129. Za rok 2016 bolo na útvaroch PZ evidovaných 123 trestných vecí, avšak v ročenke NAKA je uvedených 117 trestných vecí[17]. Obdobne to platí aj o počtoch obvinených/stíhaných osôb v roku 2015 NAKA stíhala 48 páchateľov pričom v policajných štatistikách PZ bolo evidovaných až 71 páchateľov a v roku 2016 NAKA stíhala 53 a PZ 64 obvinených[18]. Autor pri svojom popise vychádzal z oficiálnych štatistických údajov PZ nakoľko tieto údaje boli v sledovanom období kompaktné. Na základe rozdielov v štatistickom vykazovaní možno prijať predpoklad(ak dôverujeme ukazovateľom NAKA), že: a) schopnosť štátu spracovať daný druh nápadu je ešte nižšia b), schopnosť usvedčiť páchateľa a dosiahnuť jeho odsúdenie je vyššia ako vyplýva z predložených údajov.
Autor si neodpustí jednu zaujímavú paralelu na záver. Občania SR v ťažkom spomínajú na ponovembrovú privatizáciu, ktorá národnému hospodárstvu pustila žilou a doteraz sa z nej mnohé okresy nepozviechali. Podľa publikovaných informácií sa majetok určených k privatizácií pohyboval okolo 427,6 mld. Sk[19], pričom v priebehu predaja obdobia 1997-2006 sa mal rozpredať majetok v hodnote cca 562 mld. Sk (18,7 mld. €). Podľa informácií z roku 1998 sa časť privatizovaného majetku predával za 48% účtovnej hodnoty[20]. Európska únia, celkovo investovala resp. investuje finančné prostriedky v približnej hodnote 28,3 mld. € (853,8 mld. Sk).
Aj vzhľadom k tomuto porovnaniu možno považovať budovanie efektívneho systému potierania daného druhu trestnej činnosti za mimoriadne dôležité.
[3]Celkový počet trestných vecí na útvaroch PZ za obdobie 2006-2018 je 1.157.259 TČ
[5]Tamtiež
[6]Celkový počet stíhaných osôb evidovaný na útvaroch PZ za obdobie 2006-2018 je 657.185 TČ
[7]Údaje pochádzajú, zo štatistických ročeniek o činnosti prokuratúry SR za predmetné roky; položka „Prehľad o spôsoboch ukončenia trestného stíhania osôb podľa paragrafov zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006“ kategória Ukončené trestné stíhanie známych osôb
[8]Údaje pochádzajú, zo štatistických ročeniek o činnosti prokuratúry SR za predmetné roky; položka „Prehľad o osobách odsúdených pre trestné činy podľa zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 kategória Súdených osôb
[9]Údaje pochádzajú, zo štatistických ročeniek o činnosti prokuratúry SR za predmetné roky; položka „Prehľad o osobách odsúdených pre trestné činy podľa zákona č. 300/2005 Z.z. účinného od 01.01.2006 kategória Odsúdených osôb
[11]https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf strana 36-37
[12]https://www.finance.gov.sk/sk/financne-vztahy-eu/povstupove-fondy-eu/programove-obdobie-2004-2006/strukturalne-fondy/materialy/financne-ramce-vyuzivanie-prostriedkov-zo-strukturalnych-fondov-kohezneho-fondu-skratene-programove-obdobie-2004-2006/
[13]http://www.partnerskadohoda.gov.sk/cerpanie-penazi-eu-v-obdobi-2007-2013-dosiahlo-972-/
[15]Ilustračne, ak vychádzame zo škody vo výške 59.1 mil. € pri 513 trestných veciach; z ktorých je objasnenosť PZ 56,14% , tak PZ objasnil trestnú činnosť „len(orientačne)“ v hodnote 33.2 mil.€, čo pri predpoklade čerpania finančných prostriedkov v danom období (20,6 mld. €) tvorí 0,16% objemu finančných prostriedkov. Uvedené „výpočty“ nemajú snahu o exaktné popísanie, jedná sa o ilustračné zameranie čitateľa.
[16]https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf strana 35; NAKA pri uvedených údajoch vykazuje nie samostatne trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní ale spoločný košík „Trestné činy hospodárske a trestné činy proti majetku.“ Sociálna vzorka pri danom trestnom čin je teda čisto ilustračná.
[17]https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf strana 26
[18]https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/naka_opr/opr/inf_o_cinnosti_naka/Informacia%20o%20cinnosti%20NAKA%20P%20PZ%20za%20rok%202016%20public.pdf strana 28
[19]https://is.muni.cz/th/uhsdz/dipl.pdf strana 73
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.