Ako správne kvalifikovať falšovanie zmenky?

 

                          Ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať fal­šo­va­nie zmen­ky?

 Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je pou­ká­zať na ap­li­kač­né prob­lé­my, kto­ré vzni­ka­jú v tres­tnop­ráv­nej praxi vo ve­ciach, v kto­rých ide o ob­vi­ne­nie z fal­šo­va­nia ale­bo poz­me­ňo­va­nia zmen­ky. V ta­kých­to prí­pa­doch je spor­ným, ako správ­ne kva­li­fi­ko­vať ta­ké­to ko­na­nie pá­cha­te­ľa, t. j. akú skut­ko­vú pod­sta­tu tres­tné­ho či­nu by moh­lo ta­ké­to ko­na­nie napĺňať.

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že v zmys­le zá­ko­na č. 191/1950 Zb. zá­kon zmen­ko­vý a še­ko­vý mô­že byť zmen­ka pla­tob­ným pros­tried­kom (k naj­zná­mej­ším bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom pa­tria ok­rem zmen­ky nap­rík­lad pla­tob­ná kar­ta, šek, inter­net ban­king, elek­tro­nic­ké pe­nia­ze, prí­kaz na úh­ra­du a iné).

Zmen­ka ako pla­tob­ný pros­trie­dok (tzv. pla­tob­ná zmen­ka) bý­va vy­uží­va­ná tak, že buď pôj­de o pla­te­nie zmen­kou, t. j. zmen­ka je oso­bit­ným bez­ho­to­vos­tným pla­tid­lom ale­bo o pla­te­nie pros­tred­níc­tvom zmen­ky, t. j. zmen­ka je vy­uží­va­ná ako nás­troj pla­te­nia.

Trest­ný zá­kon pos­ky­tu­je ochra­nu pla­tob­ným pros­tried­kom pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho či­nu neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku, elek­tro­nic­kých pe­ňa­zí ale­bo inej pla­tob­nej kar­ty pod­ľa § 219 Tr. zák. (ďa­lej len trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák.), kto­rý pos­ti­hu­je aj fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie pla­tob­ných pros­tried­kov.

V zmys­le zá­ko­na č. 566/2001 Z.z. o cen­ných pa­pie­roch je však zmen­ka aj cen­ným pa­pie­rom, pri­čom ne­mu­sí zá­ro­veň pl­niť aj fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku. Nap­rík­lad sú v praxi bež­né aj tzv. in­ves­tič­né zmen­ky, kto­ré sa na­ku­pu­jú za úče­lom in­ves­to­va­nia, t. j. za úče­lom zís­ka­nia vý­no­su s tým, že vý­no­som je roz­diel me­dzi su­mou zís­ka­nou pri splat­nos­ti poh­ľa­dáv­ky a ob­sta­rá­va­cou su­mou.

Trest­ný zá­kon pos­ky­tu­je ochra­nu cen­ným pa­pie­rom pros­tred­níc­tvom tres­tné­ho či­nu fal­šo­va­nia, poz­me­ňo­va­nia a neop­ráv­ne­nej vý­ro­by pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 270 Tr. zák. (ďa­lej len trest­ný čin fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 270 Tr. zák.), kto­rý pos­ti­hu­je aj fal­šo­va­nie a poz­me­ňo­va­nie cen­ných pa­pie­rov.

Na­po­kon je pot­reb­né spo­me­núť, že ro­zoz­ná­va­nie zmen­ky ako pla­tob­né­ho pros­tried­ku a zmen­ky ako „čis­té­ho“ cen­né­ho pa­pie­ra poz­na­jú aj úč­tov­né, či da­ňo­vé práv­ny nor­my.

Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že Trest­ný zá­kon poz­ná dva sa­mos­tat­né tres­tné či­ny pros­tred­níc­tvom kto­rých by moh­lo byť kva­li­fi­ko­va­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý fal­šu­je ale­bo poz­me­ňu­je zmen­ky.

Pred­met­né tres­tné či­ny (zna­ky ich skut­ko­vých pod­stát) sa te­da do znač­nej mie­ry prek­rý­va­jú a mô­žu byť pre­to vo vzá­jom­nej kon­ku­ren­cii. To pla­tí naj­mä v prí­pa­doch, v kto­rých ide o fal­šo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý zá­ro­veň v kon­krét­nej ve­ci pl­nil aj fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku. Prá­ve to je prí­pad zmen­ky, kto­rá je vždy cen­ným pa­pie­rom a zá­ro­veň mô­že pl­niť aj fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku.

Ak te­da ide o prí­pa­dy, v kto­rých bol fal­šo­va­ný ale­bo poz­me­ňo­va­ný cen­ný pa­pier, kto­rý sú­čas­ne pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho pros­tried­ku, tak je nut­né naj­skôr po­sú­diť, či trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák. mô­že byť spá­cha­ný v jed­no­čin­nom sú­be­hu s tres­tným či­nom fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí pod­ľa § 270 Tr. zák.

Tú­to otáz­ku je nut­né vy­rie­šiť na zá­kla­de po­me­ru me­dzi tý­mi­to dvo­ma tres­tný­mi čin­mi s tým, že jed­no­čin­ný sú­beh by bol vy­lú­če­ný, po­kiaľ by bol trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák. špe­ciál­nym vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 270 Tr. zák. O ta­ký­to vzťah ide v zá­sa­de vte­dy, po­kiaľ obid­va tres­tné či­ny pos­ky­tu­jú ochra­nu rov­na­ké­mu (ob­dob­né­mu) ob­jek­tu, av­šak špe­ciál­ne us­ta­no­ve­nie tak ro­bí oso­bit­ným spô­so­bom, kto­rý je od­liš­ný od všeo­bec­nej práv­nej úp­ra­vy a v ur­či­tom sme­re všeo­bec­nú úp­ra­vu dopĺňa.

Z hľa­dis­ka ob­jek­tu tých­to tres­tných či­nov je nut­né uviesť, že obid­ve us­ta­no­ve­nia pos­ky­tu­jú naj­mä ochra­nu pla­tob­ným pros­tried­kom s tým, že trest­ný čin fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí pod­ľa § 270 Tr. zák. chrá­ni ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk pros­tred­níc­tvom ochra­ny ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku (pe­ňa­zí v ho­to­vos­ti) a trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák. chrá­ni hlav­ne bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný styk, kto­rý je reali­zo­va­ný bez­ho­to­vos­tný­mi pla­tob­ný­mi pros­tried­ka­mi (nap­rík­lad pla­tob­nou kar­tou, pre­vod­mi z úč­tu na účet, zmen­kou, še­kom a po­dob­ne). Ob­jek­ty tých­to tres­tných či­nov pok­rý­va­jú aj ochra­nu cen­ných pa­pie­rov, kto­ré ma­jú svoj vý­znam naj­mä z to­ho dô­vo­du, že sú ob­cho­do­va­teľ­né na fi­nan­čných tr­hoch a pros­tred­níc­tvom nich do­chá­dza k pre­roz­de­ľo­va­niu pe­ňaž­ných pros­tried­kov. Cen­né pa­pie­re te­da ma­jú bez­pros­tred­nú sú­vis­losť s pla­tob­ným sty­kom.

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že ob­jek­ty vy­ššie ro­zo­be­ra­ných tres­tných či­nov sú v zá­sa­de to­tož­né, pri­čom aj ob­jek­tív­na strán­ka je tu to­tož­ná (fal­šo­va­nie, poz­me­ňo­va­nie) s tým, že sub­jek­tív­na strán­ka za­hŕňa to­tož­ný úmy­sel pá­cha­te­ľa pou­žiť fal­šo­va­né, či poz­me­ne­né pla­tob­né pros­tried­ky (či už ho­to­vos­tné ale­bo bez­ho­to­vos­tné) ako pra­vé, res­pek­tí­ve ich už pá­cha­teľ pou­žil ako pra­vé.

Z pred­met­né­ho struč­né­ho roz­bo­ru by sa da­lo vy­vo­diť, že jed­no­čin­ný sú­beh tých­to tres­tných či­nov je vy­lú­če­ný, po­kiaľ ide o prí­pad, v kto­rom je fal­šo­va­ný ale­bo poz­me­ňo­va­ný cen­ný pa­pier, kto­rý zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho (bez­ho­to­vos­tné­ho) pros­tried­ku.

Ak je to­mu tak, po­tom je nut­né dos­pieť k zá­ve­ru, že trest­ný čin fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 270 Tr. zák. pok­rý­va fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie ho­to­vos­tných pe­ňa­zí, pri­čom fal­šo­va­nie a poz­me­ňo­va­nie cen­ných pa­pie­rov pok­rý­va iba vte­dy, po­kiaľ v kon­krét­nom prí­pa­de nej­de zá­ro­veň aj o pla­tob­ný bez­ho­to­vost­ný pros­trie­dok.

Po­kiaľ by iš­lo o fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie cen­né­ho pa­pie­ra, kto­rý by zá­ro­veň pl­nil fun­kciu pla­tob­né­ho bez­ho­to­vos­tné­ho pros­tried­ku, po­tom by ta­ké­to ko­na­nie ma­lo byť práv­ne kva­li­fi­ko­va­né len ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák., na­koľ­ko ten­to trest­ný čin pos­ky­tu­je kom­plexnú a špe­ciál­nu (oso­bit­nú) ochra­nu všet­kým bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom a dopĺňa ochra­nu, kto­rú pos­ky­tu­je Trest­ný zá­kon ho­to­vos­tné­mu pla­tob­né­mu sty­ku v us­ta­no­ve­ní § 270 Tr. zák.

Z hľa­dis­ka kom­pa­ra­tív­ne­ho vý­kla­du prá­va mož­no pod­por­ne vy­užiť aj roz­ho­do­va­ciu čin­nosť če­ských sú­dov, z kto­rej vy­plý­va, že ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý úmy­sel­ne pou­ži­je fa­loš­né zmen­ky, kto­ré sú bez­ho­to­vos­tným pla­tob­ným pros­tried­kom, ako pra­vé, je pot­reb­né po­sú­diť ako trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho za­bez­pe­če­nia, fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 234 ods. 3 (ob­do­ba slo­ven­ské­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák.), kto­rý je špe­ciál­nym us­ta­no­ve­ním k všeo­bec­né­mu us­ta­no­ve­niu § 233 (ob­do­ba slo­ven­ské­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 270 Tr. zák.) a má pred ním pred­nosť (roz­su­dok Vr­chné­ho sú­du v Pra­he sp. zn. 4To/78/2009 zo dňa 21.01.2010 pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Trestněpráv­ní re­vue č. 5/2010).

Z hľa­dis­ka sys­te­ma­ti­ky Tres­tné­ho zá­ko­na pri­tom nie je cel­kom jas­né, pre­čo zá­ko­no­dar­ca za­ra­dil je­den z tých­to tres­tných či­nov me­dzi tres­tné či­ny ma­jet­ko­vé (§ 219 Tr. zák.) a dru­hý me­dzi tres­tné či­ny hos­po­dár­ske (§ 270 Tr. zák.) a už vô­bec nie je jas­né, pre­čo zá­ko­no­dar­ca pos­ti­hu­je zneu­ží­va­nie ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho sty­ku ove­ľa prís­nej­šie ako zneu­ží­va­nie bez­ho­to­vos­tné­ho pla­tob­né­ho sty­ku, keď väč­ši­na pla­tob­né­ho sty­ku pre­bie­ha bez­ho­to­vos­tne.

Ur­če­nie správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku pri­tom nie je iba otáz­ka práv­nej čis­to­ty, ale má aj dôs­led­ky pre pá­cha­te­ľa z hľa­dis­ka vý­šky uk­la­da­né­ho tres­tu v prí­pa­de uz­na­nia vi­ny (kým trest­ný čin pod­ľa § 219 Tr. zák. je pre­či­nom a až vo vy­šších od­se­koch je zlo­či­nom, trest­ný čin pod­ľa § 270 Tr. zák. je zlo­či­nom a vo vy­šších od­se­koch do­kon­ca obzvlášť zá­važ­ným zlo­či­nom). Rov­na­ko tak má správ­na kva­li­fi­ká­cia skut­ku aj pro­ces­né dôs­led­ky, na­koľ­ko nap­rík­lad trest­ný čin fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 270 ods. 4 Tr. zák. pat­rí vždy do pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du (§ 14 písm. c) Tr. por.), kým trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia pla­tob­né­ho pros­tried­ku pod­ľa § 219 Tr. zák. pat­rí v zá­sa­de do pô­sob­nos­ti ok­res­né­ho sú­du a do pô­sob­nos­ti Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du iba v prí­pa­de napl­ne­nia pod­mien­ky uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 14 písm. l) Tr. por. Z hľa­dis­ka pro­ces­ných dôs­led­kov nie je mož­né opo­me­núť ani cel­ko­vú le­ho­tu tr­va­nia väz­by, kto­rá sa od­ví­ja prá­ve od práv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku (§ 76 ods. 6 Tr. por.).

Len pre úpl­nosť je nut­né do­dať, že v mi­nu­los­ti (za účin­nos­ti sta­ré­ho Tres­tné­ho zá­ko­na) ta­ký­to ap­li­kač­ný prob­lém neexis­to­val, na­koľ­ko trest­ný čin neop­ráv­ne­né­ho vy­ro­be­nia a pou­ží­va­nia elek­tro­nic­ké­ho pla­tob­né­ho pros­tried­ku a inej pla­tob­nej kar­ty pod­ľa § 249c Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005 (ob­do­ba dneš­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 219 Tr. zák.) sa vy­slo­ve­ne tý­kal iba elek­tro­nic­kých pla­tob­ných pros­tried­kov, t. j. nie lis­tin­ných pla­tob­ných pros­tried­kov vy­uží­va­ných ako bez­ho­to­vost­ný pla­tob­ný pros­trie­dok (nap­rík­lad zmen­ky ako pla­tob­né­ho pros­tried­ku). Vzhľa­dom k to­mu bo­lo fal­šo­va­nie, či poz­me­ňo­va­nie zme­niek, a to bez oh­ľa­du na to, či fal­šo­va­ná ale­bo poz­me­ňo­va­ná zmen­ka pl­ni­la aj úlo­hu pla­tob­né­ho pros­tried­ku, práv­ne kva­li­fi­ko­va­né ako trest­ný čin fal­šo­va­nia a poz­me­ňo­va­nia pe­ňa­zí a cen­ných pa­pie­rov pod­ľa § 140 Tr. zák. účin­né­ho do 31.12.2005 (t. j. pod­ľa tres­tné­ho či­nu, kto­ré­mu dnes zod­po­ve­dá trest­ný čin pod­ľa § 270 Tr. zák.).

 

 

 

 

 

 

Diskusia