Úvodná poznámka (autor JUDr. Peter Šamko)
Nižšie v texte je uvedený obsah listu predsedu Krajského súdu v Bratislave predsedníčke Súdnej rady SR, ktorý popisuje policajný postup pri zaisťovaní mobilných telefónov vo vzťahu k dvom sudkyniam a pracovného počítača jedného zo sudcov.
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že polícia musí mať „voľné ruky“ pri odhaľovaní prípadnej trestnej činnosti a to aj v prípadoch, v ktorých ide alebo môže ísť o podozrenie zo spáchania protiprávneho konania zo strany sudcu. Mať „voľné ruky“ však neznamená postupovať chaoticky, neodborne, bez dodržiavania, či poznania pravidiel, respektíve rešpektovania účelu jednotlivých ustanovení Trestného poriadku. Mať „voľné ruky“ teda neznamená „robiť si čo chcem“ a to z pozície sily.
V danom prípade polícia zjavne preukázala svoju snahu po rýchlych plusových mediálnych bodoch, keď najskôr o akcii informovala na facebooku a to dokonca tri hodiny skôr ako skutočne pristúpila k realizovaniu procesných úkonov. Namiesto verejného predvádzania sa na sociálnych sieťach sa mala polícia radšej dôkladne pripraviť na realizovanie procesných úkonov a preštudovať si nielen ustanovenia Trestného poriadku, ale aj súvisiacu judikatúru (napríklad Ústavného súdu SR) týkajúcu sa najmä zaisťovania vecí, ktoré môžu obsahovať údaje, na ktoré sa vzťahuje zákonom stanovená povinnosť mlčanlivosti.
Je nutné sa pozastaviť nad realizáciou zaisťovacích úkonov zo strany polície, keď kvôli dvom súkromným mobilným telefónom dvoch sudkýň a jednému pracovnému počítaču došlo do budovy Justičného paláca až 6 príslušníkov polície. Nie je mi jasné prečo prišla až takáto početná ozbrojená skupina polície (možno očakávali odpor dvoch sudkýň, ktorý bude nutné prekonať alebo staršie modely mobilných telefónov, ktoré by mohli byť pomerne objemné), ale zrejme odniesť z budovy súdu dva mobilné telefóny a jeden počítač by zvládla polícia aj v menšom počte. Rovnako tak nie je celkom jasné, prečo sa procesný úkon týkajúci sa vydania dvoch súkromných (teda nie pracovných) mobilných telefónov musel uskutočňovať v budove súdu.
Pokiaľ ide o zaistenie pracovného počítača konkrétneho sudcu, tak tu sa naplno prejavil nekompetentný (až amatérsky postup) polície, ktorá o vydanie (?) pracovného počítača požiadala vedenie súdu. Len pripomínam, že vedenie súdu nie je majiteľom pracovného počítača a ani nemá vo svojej dispozícii pracovný počítač sudcu (vedenie súdu ani nemalo žiadny dôvod a oprávnenie vstupovať do kancelárie sudcu, či manipulovať s pracovným počítačom, ktorý sudca využíval). Navyše, v zmysle § 89 ods. 2 Tr. por. povinnosť na vydanie veci sa nevzťahuje na veci, či listiny, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti (osoba, ktorá by také veci mala vo svojej dispozícii ich ani nemôže vydať pokiaľ nebude oslobodená od povinnosti mlčanlivosti). Keď bolo polícii vysvetlené, že by mala postupovať inak a vydať (so súhlasom prokurátora) príkaz na prehliadku nebytových priestorov, dospela polícia k poznaniu, že skutočne sa cez vydanie veci k pracovnému počítaču legálne nedostane a preto následne (a to až na druhý deň) sa príslušníci polície vrátili do budovy súdu opäť, tentoraz už s príkazom na prehliadku nebytového priestoru, avšak príkaz už nebol obmedzený iba na pracovný počítač sudcu (ktorý políciu zaujímal deň predtým), ale už bol vymedzený aj na iné veci (fakticky všetkého, čo by mohlo byť v kancelárii).
Možno sa tu stotožniť s listom uvedeným nižšie, že tento postup polície nesvedčí o tom, že by mala polícia vôbec ujasnené čo chce hľadať a ani to, čoho konkrétneho by sa vlastne malo podozrenie týkať. Zrejme aj preto polícia vypracovala iba všeobecné a nekonkrétne uznesenie o začatí trestného stíhania.
Pokiaľ ide o odnímanie pracovných počítačov u osôb, ktoré pracujú s údajmi, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti (napríklad sudcov, advokátov, prokurátorov a podobne), tak je nutné poukázať na judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad nález zo dňa 03.02.2011 sp. zn. II. ÚS/96/2010), z ktorej možno vyvodiť zovšeobecňujúci záver, že pri realizácii domových prehliadok, prehliadok iných priestorov či pri realizácii príkazu podľa § 90 Tr. por., ktoré sa týkajú prehliadok bytov alebo kancelárií (sudcov, advokátov a podobne) a ktorých cieľom (alebo jedným z cieľov) je aj získanie počítačových údajov, obsahujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti v zmysle zákona, je nevyhnutné postupovať podľa zásady zdržanlivosti uvedenej v § 2 ods. 2 TP s tým, že vždy by mal byť zvolený ten prostriedok, ktorý najmenej zasahuje do práv dotknutej osoby a rešpektuje zásadu, že by mali byť zaistené len požadované údaje a nie všetky údaje, ktoré má dotknutá osoba uložené na pamäťovom médiu.
Z tohto pohľadu je najmiernejším prostriedkom len vyhotovenie kópie uložených počítačových údajov; ak je to možné, bez toho, aby sa zaisťovali a odnímali v kancelárii advokáta, či sudcu napríklad všetky nosiče počítačových údajov, pričom je nevyhnutné, aby sa vždy pri počítačových údajoch pred ich skopírovaním vykonala selekcia údajov a aby sa (pokiaľ je to technicky možné) skopírovali len hľadané údaje, t. j. údaje, ktoré sú potrebné pre vedené trestné konanie, a tak sa minimalizovala možnosť, že do trestného konania budú prenesené aj také údaje, ktoré hľadané neboli a žiadnym spôsobom nesúvisia s trestným konaním. Ak by sa predsa len nedalo zrealizovať skopírovanie a selekcia požadovaných počítačových údajov priamo na mieste (napr. v kancelárii, pretože počítačové údaje sú „zaheslované“, resp. z dôvodu veľkého dátového rozsahu počítačových údajov), prichádza do úvahy skopírovanie všetkých počítačových údajov, je však nevyhnutné, aby tieto boli obratom znalecky skúmané a aby požadovanú selekciu vykonal znalec s tým, že tie údaje, ktoré sa netýkajú trestného konania, by potom mali byť následne buď vrátené (ak boli odňaté), alebo zničené (ak boli skopírované).
Vo všeobecnosti preto platí, že v trestnom konaní môže byť zaisťovaná len taká vec, ktorá je dôležitá pre trestné konanie. To platí aj pre elektronické dáta s tým, že môže byť povolené len hľadanie konkrétnych súborov, ktoré majú určitú relevanciu k stíhanému trestnému činu, pričom napríklad štandardný software umožňuje vyhľadávanie mien alebo slov, a teda uľahčuje zúženie vyhľadávaných dát.
Ak teda má polícia konkrétne podozrenie vo vzťahu ku konkrétnemu sudcovi a pre vedenie trestného stíhania je nutné poznať obsah počítačových údajov v jeho pracovnom počítači, potom by, vzhľadom k zákonom stanovenej povinnosti mlčanlivosti, mala postupovať tak, že neodníme celý počítač, ale iba skopíruje tie počítačové údaje, ktoré by mali súvisieť s predmetom podozrenia (takto by mala v zmysle judikatúry eliminovať to, že sa do jej dispozície dostanú aj iné počítačové údaje, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti a ktoré žiadnym spôsobom nesúvisia s vedením trestného stíhania).
V tomto smere má polícia zjavne krátku pamäť a tak jej je nutné pripomenúť prehliadku, ktorú vykonala v advokátskej kancelárii JUDr. Ernesta Valka v roku 2006, pri ktorej polícia zobrala aj počítačové údaje, ktoré nesúviseli s prebiehajúcim trestným stíhaním a podliehali povinnosti mlčanlivosti. Následne bol tento postup vyhodnotený ako nezákonný a bolo požadované odškodnenie.
Vzhľadom k tomu, že polícia zrejme v kauze mobilných telefónov a zaisteného počítača nevie čo presne hľadá, nevie čo by konkrétne mohlo súvisieť s podozrením, tak zobrala všetko, čo celkom určite nie je možné označiť za zákonný postup, nakoľko pracovný počítač určite obsahoval celý rad údajov podliehajúcich povinnosti mlčanlivosti.
Takýto postup možno skôr označiť za preventívnu policajnú akciu, než vedenie trestného stíhania, ktorej výsledkom je náhodné prehľadanie všetkých počítačových údajov. Trestné stíhanie sa má viesť adresne a nie náhodne, či preventívne. Možno by bolo najbližšie efektívnejšie, ak by prišli iba dvaja príslušníci polície, avšak takí ktorí by vedeli čo plánujú vykonať a ako to vykonajú.
Nejde pritom o prvý prípad, ktorý má stále viac a viac presviedča o tom, že „obyčajní“ vyšetrovatelia okresných a krajských riaditeľstiev pracujú oveľa odbornejšie, efektívnejšie a celkovo kvalitnejšie než „elita“ z NAKA.
Nasleduje list predsedu Krajského súdu v Bratislave
Súdna rada Slovenskej republiky JUDr. Lenka Praženková predsedníčka Súdnej rady SR Hlavné námestie 8 814 22 Bratislava
V Bratislave, 12. septembra 2019
Vážená pani predsedníčka,
V nadväznosti na nižšie ozrejmený skutkový stav, z dôvodu pretrvávajúcej pasivity zodpovedných orgánov verejnej moci, ktoré majú dbať na ochranu ústavnosti a zákonnosti, ako aj z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho mediálneho tlaku na stav justície, považujeme za vhodné poskytnúť Vám nasledovné stanovisko.
Hneď v úvode je potrebné zdôrazniť, že tento podnet v žiadnom prípade nie je obhajobou osôb, ktoré boli políciou kontaktované a požiadané o vydanie veci - mobilných telefónov, ale práve naopak poukazuje výhradne na neprimeranosť a neodôvodnenosť zásahov zložiek výkonnej moci do moci súdnej.
Dňa 22.08.2019 v čase približne od 10:20 hod sa na Krajský súd v Bratislave (do priestorov Justičného paláca) dostavili 6 príslušníci Policajného zboru (predpoklad PPZ NAKA). Po výzve službukonajúceho príslušníka ZVJS k ozrejmeniu účelu návštevy súdu jeden z príslušníkov PZ uviedol, že dôvodom návštevy krajského súdu je stretnutie s predsedom Krajského súdu v Bratislave. Následne službukonajúci príslušník ZVJS telefonicky kontaktoval sekretariát krajského súdu. Po chvíli zotrvania vo vestibule krajského súdu boli príslušníci PZ na výzvu podpredsedu krajského súdu JUDr. Borisa Tótha vyzvaní, aby sa spolu sním a príslušníkom ZVJS presunuli do kancelárie predsedu KS BA. Jeden z príslušníkov PZ požiadal o zabezpečenie prítomnosti sudkyne krajského súdu. Žiadosť o privolanie sudkyne zabezpečil osobne podpredseda súdu JUDr. Boris Tóth. Po privolaní sudkyne bola táto oboznámená s dôvodmi pre ktoré sa príslušníci PZ nachádzali v budove súdu (žiadosť/výzva na vydanie mobilného telefónu). Po výzve bola ochotná poskytnúť plnú súčinnosť a za prítomnosti príslušníkov PZ priniesla a dobrovoľne odovzdala svoj mobilný telefón. Súčasne toho istého dňa sa príslušníci PZ dostavili za sudkyňou Okresného súdu Bratislava I s výzvou/žiadosťou o vydanie mobilného telefónu....dobrovoľne a v plnej súčinnosti odovzdala/vydala mobilný telefón
V daný deň bolo vedenie Okresného súdu Bratislava I požiadané o vydanie počítača, ktorý sa mal nachádzať v kancelárii sudcu Okresného súdu Bratislava I.
Vzhľadom na to, že žiadaný počítač nie je majetkom Okresného súdu Bratislava I ako aj s poukazom na skutočnosť, že sa nenachádza v bezprostrednej dispozícii vedenia súdu, bolo žiadané stanovisko z Ministerstva spravodlivosti SR. Následne dňa 23.08.2019 bol Národnou kriminálnou agentúrou, Rázusova 7, 949 Nitra vydaný príkaz na prehliadku iný priestorov a pozemkov č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 zo dňa 23.08.2019, ktorá sa má uskutočniť do dňa 25.08.2019 v priestoroch budovy Okresného súdu Bratislava 1, Medená 22, Bratislava, kane. č. 504, ktorá má byť využívaná sudcom nakoľko má existovať dôvodné podozrenie, že sa v tejto kancelárii nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to najmä: listinné materiály, poznámky, počítače, (jednotky výpočtovej techniky), pamäťové médiá, nosiče dát (slúžiace na prenos a uchovanie údajov), mobilné telefóny, SIM karty, zariadenia na vyhotovovanie zvukových a obrazových záznamov ako aj iné veci dôležité pre trestné konanie.
Z odôvodnenia príkazu PPZ NAKA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 vyplýva, že príkaz bol vydaný na podklade uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci PPZ- 848-/NKA-PZ-ZA-2019 zo dňa 20.08.2019 pre zločin prijímania úplatku a ďalších trestných činov.
Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por., do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.
Zásada primeranosti a zdržanlivosti sa netýka len osoby obvineného ale aj iných osôb zúčastnených na konaní (svedok, znalec, poškodený atd...) resp. týka sa spôsobu akým sa majú vykonávať úkony trestného konania. V kontexte vyššie uvedenej zásady preto nie je zrejmé, z akého dôvodu príslušníci Policajného zboru vykonávajú úkony trestného konania na pôde súdu, ak to nie je nevyhnutné resp. je možné daný úkon zabezpečiť inak s ohľadom na primeranosť a dôstojnosť následkov vykonaných úkonov.
Z Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave (zverejnení na webovom sídle súdu) je zrejmé, že nie je sudkyňou, ktorá má nariadenú pohotovosť, preto
nedisponuje služobným mobilným telefónom. Ak teda má mobilný telefón, tak súkromný. Nie je zrejmé z akého dôvodu OČTK nevykonávali procesné úkony primárne v služobných priestoroch zložky polície, ktorá ich realizovala, po predvolaní na úkon, prípadne v domácom prostredí osoby, voči ktorej úkon smeroval, avšak tieto sa bezdôvodne vykonávali v priestoroch súdu. Obzvlášť zarážajúca je skutočnosť, že PPZ NAKA v čase ešte pred vykonaním trestnoprocesného úkonu, o vykonaní úkonu informujú v predstihu na webových sídlach sociálnych sietí (Facebook, 22.08.2019, čas 7:29).
Je potrebné poznamenať, že postup pri ktorom PPZ NAKA dňa 22.08.2019 žiada od vedenia Okresného súdu Bratislava I vydanie počítača z kancelárie sudcu okresného súdu a po tom čo vedenie okresného súdu zabezpečuje stanovisko z MS SR (nakoľko nejde o majetok súdu a nie je v bezprostrednej dispozícii vedenia súdu), nasledujúci deň vydá PPZ NAKA príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov z dňa 23.08.2019, ktorá sa má uskutočniť do dňa 25.08.2019, pričom príkaz nevydá už iba za účelom zabezpečenia počítača z predmetných priestorov (tak ako to požadovala dňa 22.08.2019), ale takmer všetkého čo sa v kancelárii má nachádzať. Z uvedeného je zrejmé, že postup akým sa PPZ NAKA pokúša zabezpečovať dôkazy sa javí ako nesúladný pripomínajúci postup „pokus - omyl“.
Súčasne sa javí ako neštandardné a nedôstojné, aby sa na jednoduchom procesnom úkone, akým je výzva o vydanie veci (od jednotlivca - v tomto prípade 1 ženy, ktorá okrem iného nie je v postavení podozrivej príp. obvinenej osoby) zúčastnilo šesť príslušníkov Policajného zboru v priestoroch súdu, čo prinajmenšom navodzuje dojem demonštrácie sily výkonnej moci na pôde súdov, obavu a pochybnosti vo verejnosti a v konečnom dôsledku vážne naštrbuje dôstojnosť sudcovskej funkcie.
Takého opakované konanie zo strany PPZ NAKA alebo aj OČTK na pôde súdov možno označiť za účelové s cieľom vzbudzovať obavu a nátlak na sudcov a zamestnancov súdov. Poznamenávame, že súdy nie sú štandardné orgány štátnej správy či úrady, ale súdy sú nezávislé a nestranné orgány ochrany zákonnosti, tak ako ich deklaruje Ústava SR v čl. 141.
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania a z toho dôvodu za situácie, kedy mala byť požiadaná o vydanie veci osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR, je všeobecne známe, že táto dlhodobo vykonáva sudcovskú funkciu, má rodinné a sociálne väzby na území SR, nevyhýba sa súčinnosti OČTK, sa javí vykonanie procesných úkonov OČTK na pôde súdu vo vzťahu k j ej osobe za účelové a tendenčné, a to aj s poukazom na skutočnosť, že ešte v daný deň pred vykonaním úkonu OČTK informujú verejnosť o vykonávaní úkonov.
Neprislúcha nám hodnotiť spôsob vykonania jednotlivých úkonov trestného konania, avšak je potrebné uviesť, že v prípade, ak zo strany PPZ NAKA bolo primárnou voľbou vykonať procesný úkon na pôde súdu, pričom o vykonaní tohto úkonu bezprostredne OČTK medializovali informácie, javí sa toto konanie ako účelové, s cieľom vykresliť justíciu v negatívnom svetle a tým vplývať aj na mienku verejnosti.
V kontexte vykonávania úkonov PPZ NAKA na pôde súdov je situácia o to závažnejšia a citlivejšia, že ide o zásah výkonnej moci do moci súdnej, kedy táto opakovane zasahuje na pôde súdov do súkromia jednotlivých osôb, ktoré formálne nie sú označené za osoby podozrivé príp. obvinené, napriek tomu, že skutkovo ich OČTK vymedzuje. Z hľadiska práv, ktoré týmto osobám Trestný poriadok priznáva, u osôb ktorým boli veci odňaté, tieto nimi nedisponovali (napr. právo obvineného nazerať do spisu a oboznamovať sa so skutočnosťami, ktoré sa mu kladú za vinu, právo podať vysvetlenie podozrivou osobou a pod.) Možno sa oprávnene domnievať, že tieto opakovane vykonávané úkony na pôde súdov (v tomto prípade výzva na vydanie veci) obchádzajú zákonné ustanovenia o právach podozrivých a obvinených osôb. PPZ NAKA formálne neoznačilo jednotlivcov za podozrivé príp. obvinené osoby, avšak opisom skutkových okolností jednoznačne smeruje ku konkrétnym osobám.
Máme vážne obavy o nezávislosť a nestrannosť súdu, ako inštitúcie zabezpečujúcej spravodlivú ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Orgány činné v trestnom konaní pod tlakom medializovaných informácii (hoc nepreukázaných zákonným procesom) opakovane vykonávajú procesné úkony na pôde súdov, ktoré sú vopred medializované a médiami verejnosti predkladané s vysokým stupňom hodnovernosti.
V právnom štáte je absolútne nevídané a neprípustné, aby orgány činne v trestnom konaní podľahli mediálnemu tlaku a z vlastnej iniciatívy dňa 19.08.2019 zvolali tlačovú besedu, na ktorej vyzývali osoby, resp. odporúčali všetkým osobám, ktoré v minulosti komunikovali s obvinenou osobou, aby sa prihlásili a vysvetlili svoju komunikáciu, nakoľko neskôr to môže byť zásadným spôsobom v ich neprospech, (Tlačová beseda Prokurátorov USP GP SR zo dňa 19.08.2019, TV stanica TA3).
Orgány činne v trestnom konaní pritom primáme nedisponujú právomocou, rozhodnúť o tom, ktoré okolnosti sú v konkrétnom prípade v prospech resp. neprospech osôb, nakoľko o týchto otázkach, ako aj o otázkach viny a trestu v konečnom dôsledku rozhoduje zásadne iba súd (ČI. 50 ods. 1 Ústavy SR). Rovnako tak orgány činne v trestnom konaní ignorujú a konajú v rozpore so zásadou prezumpcie neviny osôb zakotvenej v ČI. 50 ods. 2 Ústavy SR.
Aktuálny stav, v ktorom orgány výkonnej moci podľahnú mediálnemu tlaku a uchyľujú sa k praktikám tzv. inkvizičného procesu, opakovaným vykonávaním jednoduchých procesných úkonov na pôde súdov za porušovania zásady primeranosti a zdržanlivosti, navodzuje dojem demonštrácie sily, prezentujúc verejne princípy kolektívnej viny všetkých osôb údajne v minulosti komunikujúcich s obvinenou osobou. Uvedený stav jc pre súdy, ako nezávislého a nestranného arbitra a garanta spravodlivosti, neakceptovateľný. Princíp kolektívnej viny sa dlhodobo uplatňuje výhradne v krajinách nedemokratických režimov a čas ukázal, že tento je v modernej a vyspelej spoločnosti neprípustný.
Odhliadnuc od jednotlivých úkonov, ktorými zabezpečujú OČTK veci dôležité pre trestné konanie, je potrebné uviesť že na zabezpečovanie informácii komunikovaných prostredníctvom mobilného telefónu slúžia iné inštitúty Trestného poriadku, ktoré sú avšak podmienené súhlasom sudcu pre prípravné konanie. (§116 Trestného poriadku). Možno sa oprávnene domnievať, že odňatím mobilných telefónov na podklade skutkového stavu opísaného v príkaze PPZ NAKA č. PPZ-NKA-PZJ2-V-696/2019 z 23.08.2019 dochádza zo strany PPZ NAKA pod tlakom médií k obchádzaniu inštitútov trestného konania. Súčasne sa takýmito zásahmi OČTK dostávajú k informáciám týkajúcim sa osobnej povahy, zdravotného stavu sudcu a jeho rodinných príslušníkov, spôsobu vedenia života, životných návykov, k obrazovým, zvukovým a obrazovo zvukovým záznamom a mnohým ďalším informáciám, ktorých zabezpečenie zo strany OČTK spravidla podlieha súhlasu sudcu pre prípravné konanie, nakoľko významnou mierou zasahujú do súkromnej sféry jednotlivca. Orgány činné v trestnom konaní, týmto spôsobom podľa nášho názoru obchádzajú zmysel a význam jednotlivých inštitútov Trestného poriadku, a konajú tak pod tlakom médií.
Zákonodarca priznáva sudcom viaceré práva slúžiace na ich ochranu a ochranu ich rodiny. Podľa ustanovenia § 34 ods. 7 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko, to sa vzťahuje aj na rodinných príslušníkov sudcu, ak je to potrebné na účinnú ochranu sudcu a jeho rodiny a rodinní príslušníci s tým súhlasia. Taktiež má sudca právo aj na primerané utajenie údajov o jeho osobe a jeho rodine. Súdy neraz nerozhodujú spoločensky sledované a medializované spory, spory v ktorých predmetom je nezákonný zásah orgánu verejnej moci, spory v ktorých ako jeden z účastníkov vystupuje štát resp. štátna inštitúcia, pričom pre ochranu sudcov (garantov zákonného a spravodlivého rozhodnutia) pred nátlakom či ovplyvňovaním slúži aj právo na nesprístupňovanie údajov o sebe a svojej rodine.
Súčasne poznamenávanie, že týmto konaním (obchádzaním inštitútov Trestného poriadku) môžu do dispozície výkonnej moci preniknúť informácie rôzneho druhu o sudcoch, ktorí môžu byť do budúcna potenciálne vydierateľní. Iná by bola situácia, ak by zabezpečovanie týchto informácií bolo pod kontrolu sudcu pre prípravné konanie, tak ako sa to v praxi bežne vykonáva a tak ako to predpokladá Trestný poriadok.
Vážená pani predsedníčka,
s dôverou sa na Vás obraciam s nádejou, že tento podnet budete považovať za konštruktívny, vedený len snahou o ochranu nezávislého postavenia súdnej moci a sudcov a v snahe predísť ďalším nezákonným zásahom zo strany výkonnej moci. V žiadnom prípade nemienim chrániť sudcov, ktorí sa dopustili protizákonnej činnosti; táto im však musí byť preukázaná zákonným spôsobom a prostriedkami.
S pozdravom
JUDr. Ľuboš
Sádovský
predseda Krajského súdu v Bratislave
Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu
výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-15-0272.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.