npor. JUDr. Miroslav Srholec – vyšetrovateľ PZ
Kriminalistické avízo - časť V. Daňové trestné činy
Autor v poslednom článku mini série týkajúcej sa kriminalistického priblíženia efektivity trestného konania prinesie kratší popularizačný článok týkajúci sa hospodárskej trestnej činnosti, v ktorej je obsiahnutá aj daňová trestná činnosť, ktorej sa autor povenuje bližšie.
Pred samotným priblížením autor uvedie, že vychádzajúc zo štatistických ukazovateľov polície[1] vyplýva, že v období rokov 2006 – 2018 bolo na útvaroch PZ oznámené protiprávne konanie hospodárskej trestnej činnosti v celkovom rozsahu 2,864 mld. €. Samotný suchopádny údaj predstavuje sumu, ktorá sa rovná 3,19% HDP(za rok 2018[2]) a teda je to viac ako ročný rozpočet celého Ministerstva vnútra SR (2,400 mld. €[3]). Z uvedeného údaja si môžeme urobiť aspoň hrubú predstavu o rozsahu zodpovednosti, ktorúmajú príslušné štátne orgány ako polícia, prokuratúra, súdy ako aj daňová správa a iné. V nasledujúcich riadkoch si tieto sumy rozdelíme na drobné a pozrieme sa, ako s touto zverenou zodpovednosťou nakladajú príslušné orgány.
Pre potreby článku budeme vychádzať z Trestného zákona, ktorý za hospodársku trestnú činnosť[4]považuje trestné činy uvedené v § 250 – 283 TZ. V období 2006-2018 polícia prejedávala 73.745 prípadov hospodárskej trestnej činnosti, čo predstavuje 6,3% celkového nápadu trestných činov. Z uvedeného korpusu prokuratúra[5] postupovala v 17.778 prípadoch a súdy vybavovali 9.367 trestných vecí (údaj sa netýka počtu súdom odsúdených), teda súdy sa zaoberali len 12,7% prípadov evidovaných políciou. V sérií článkov sme uvádzali údaj tzv. škodovosť, ktorá sa pri hospodárskej trestnej činnosti pohybuje na úrovni38.842,-€/TČ/rok, čo je z hľadiska ziskovosti oproti iným trestným činom nadpriemer (priemerná škodovať v SR je 7.031,69,-€/TČ/rok). Pri bližšom pohľade na hospodársku trestnú činnosť, však možno poukázať na jej rôznorodosť.Obsahuje totiž trestné činy proti priemyselným a autorským právam (2%), trestné činy ohrozujúce trhovú ekonomiku(1%), trestné činy proti hospodárskej disciplíne (3%) a trestné činy proti mene a daňové trestné činy (s podielom 94% z počtu hospodárskych trestných činov). Ak by sme si všimli len skupinu:„trestné činy proti mene a daňové trestné činy“,tak v tej majú trestné činy daňovépodiel 69% a trestné činy proti mene podiel 31%. Suma sumárum, ak sa bavíme o hospodárskej trestnej činnosti z hľadiska oznámenéhonápadu trestných činov, tak sa zo 61% bavíme čisto o daňovej trestnej činnosti. Z hľadiska oznámenej škody je to zhruba obdobne.
Z korpusu hospodárskej trestnej činnosti si bližšie rozoberieme daňové trestné veci, ktorých polícia prejedávala 46.198 prípadov s celkovou škodou 1,382 mld. €, teda škodovosťdaňových trestných vecí je na úrovni 29.910,-€/TČ/rok. Z celkového počtu 46.198 trestných vecí následne polícia prejednávala 11.202 vecí a pred súd sa dostalo len 5.313 trestných vecí, čo predstavuje 11,5% nápadu trestných vecí na útvaroch PZ.Z policajnej štatistiky možno uviesť, že kým priemerná objasnenosť, bola všeobecne na úrovni 51,27%, polícií sa podarilo objasniť priemerne až 43,1 % prípadov z daňovej trestnej činnosti. V koncovom roku 2018 bol tento pomer 60,6%(všeobecná) a 58,42% (daňová), čo si jednoznačne zasluhuje veľké uznanie, len že ...ako sme si už zo série článkov zvykli, zďaleka nie všetky údaje zasluhujú uznanie.
§ 278 nezaplatenie dane a poistného
V danej trestnej činnostipolícia v sledovanom období evidovala celkovo 17.008 trestných vecí, z ktorých podľa vlastných údajov dosahovala priemernú objasnenosť na úrovni 47,4%/ročne. Za zmienku stojí, že v počiatočnom roku bola objasnenosť 42,65% pričom v koncovom roku až 63,56%. Celková škoda je na úrovni 193,7 mil. €. Škodovosť je teda na úrovni 11.391,-€/TČ/rok. Z počtu 17.008 trestných vecí realizovaných políciou, prokuratúra riešila 4.298 trestných vecí a súdy len 2.510 trestných vecí.
Polícia v tomto období stíhala 7.825 osôb, z ktorých prokuratúra postupovala proti 4.244 stíhaným, pričom súd odsúdil 2.538 osôb. Úspešnosť žalobcov je teda na úrovni 59,8%.
§ 277 neodvedenie dane a poistného
Najpočetnejší daňový trestný čin u nás predstavuje pomerne paradoxný trestný čin z hľadiska kriminalistických údajov. V rozmedzí rokov 2006-2018 bolo na útvaroch PZ evidovaných spolu 23.125 (!)trestných činov, čo v danom období predstavovalo približne 2% celkového nápadu. Celková škoda však predstavuje sumu 0,514mld. €, čotvorí až 6,72% podiel na celkovej škode(!).Škodovosť trestného činu predstavuje 22.255,-€/TČ/rok. Z ohromného čísla 23.125 trestných činov, ktoré riešila polícia bolo prokuratúrou riešených len 3.984 prípadov, čo predstavuje len 17 % z prípadov evidovaných políciou.
Avšak ani toto číslo nie je z hľadiska spracovanie nápadu konečné. Pred súd sa dostalo 1.551 trestných vecí(!), teda len 6,7% vecí riešených na útvaroch PZ. Počet trestných vecí samozrejme nie je smerodajný. Skúsme preto pohľad na počty stíhaných osôb. Kým polícia pre daný trestný čin v danom období stíhala až 19.651(!) osôb, prokuratúra stíhala len 3.960 (len 20%), následne sa pred súd postavilo 1.671 osôb (8,5% stíhaných) z ktorých súdy odsúdili 1.435 osôb (7,3% stíhaných). Či je už uvedenáskutočnosť výsledkom náruživej aplikácie odklonov trestného konania alebo aj iných faktorov za zmienku tiež stojí, že „úspešnosť“ žalobcov, sa pohybuje na obdivuhodnej úrovni takmer 86%. Lepšie pochopenie si však vyžaduje aj iný údaj, a to objasnenosť zo strany PZ, ktorúdeklaruje na nadpriemernej úrovni 63,78%/rok. Zaujímavosťou je, že kým v počiatočnom roku 2006 bola objasnenosť na úrovni len 30,91% v roku 2018 to bolo až na neuveriteľnej úrovni 84,11% (!).
Z uvedených paradoxných ukazovateľov by sme mohli usudzovať, že z výrazne prevažnej miery už nie je cieľom trestného konania to čo je uvádzané v § 1 Trestného poriadku a teda: aby boli trestné činy náležité zistenie a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Aby by sme si to zhrnuli; 2% nápadu trestných činov vyprodukuje až 6,72 % škody. Z nich polícia objasní 63,78%, pričom súd odsúdi len 7,3% zo stíhaných páchateľov.
§ 277a daňový podvod – drtička DPH-čkarov
Pred samotným hodnotením je potrebné pripomenúť, že ustanovenie § 277a daňový podvod bol do Trestného zákona zaradený novelou č. 246/2012 s účinnosťou od 01.10.2012. Neuškodí zacitovanie z dôvodovej správy: „S ohľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza nová skutková podstata trestného činu „daňového podvodu". Ide o úpravu vyňatú z pôvodného znenia § 277, ktorej systematické a obsahové zaradenie do § 277 je možné s ohľadom na doterajšiu prax hodnotiť ako nevhodné. Z hľadiska konštrukcie skutkovej podstaty je táto upravená analogicky ako ostatné trestné činy daňové, a to jak z hľadiska kvalifikačných momentov, tak aj z hľadiska trestných sadzieb“[6]. Mimochodom 01.01.2012 vznikol Kriminálny úrad Finančnej správy[7] a 01.12.2012 vznikla NAKA za účelom zvýšenia „efektivity služobnej činnosti na úseku boja proti trestnej činnosti, ktorá svojim charakterom predstavuje najzávažnejšie formy trestných deliktov...“[8]
UPOZORNENIE: Pre správne pochopenie je dôležité uviesť, že existuje dôvodný predpoklad, že pri nižšie uvedených výsledkoch dochádza k významnému skresleniu a to v podobe tzv. posunu[9]. Možno predpokladať, že na dokazovanie mimoriadne náročnej a rozsiahlej trestnej činnosti napr. „karuselových“ podvodov je potrebné aj rozsiahle, niekoľko (asi aj desiatky) ročné vyšetrovanie. Až budúcnosť ukáže či dôjde k ohúreniu alebo rozčarovaniu verejnosti pri spätnom hodnotení efektivity. Predsa len obdobie 2012-2019 nemusí byť z hľadiska činnosti elitného útvaru dostatočne smerodajné. Aj napriek uvedenému konštatovaniu predstavujú prezentované údaje štartovaciu čiaru od ktorej je potrebné pri hodnotení efektivity vychádzať. Uvedenou trestnom činnosťou sa zaoberá 8 pracovísk Krajských riaditeľstiev PZ, Kriminálny úrad Finančnej správy, Národná kriminálna agentúra.
V tomto období sa polícia SR zaoberala dokopy len 538 trestnými vecami (len tie o ktorých sa dozvedela!) čo je priemerne 77 prípadov/ročne a pri ktorých zároveň evidovala celkovú škodu len(!) vo výške 60,84 mil. €[10]. Zo samotného nápadu a pomyselne aj zo škody, polícia priemerne objasnila trestné činy na úrovni úbohých 21,73%/rok, čo je len na 1/2 úrovni oproti priemernej objasnenosti hospodárskej trestnej činnosti. Z tejto mizernej objasnenosti sa následne prokuratúra zaoberala celkovo 296 prípadmi, z ktorých sa dokonca 67 dostalo pred súd (cca 10 prípadov ročne).
Z hľadiska počtu stíhaných osôb možno uviesť, žepolícia stíhala 387 páchateľov, následne prokuratúra stíhala 295 osôb a pred samotný súd sa dostalo 104 osôb z ktorých súd, podľa údajov prokuratúry[11]odsúdil 92 osôb, čo predstavuje priemerne 13 odsúdených/ročne. Úspešnosť žalobcov je „záhadných“ 88,45%. Ak by sme chceli byť na príslušníkov špecializovaných útvarov a prokurátorov prísni, tak by sme mohli konštatovať, že sú schopní preukázať vinu len v 23,7% páchateľov, o ktorých sú presvedčení, že skutok spáchali (vzniesli obvinenie). Priemerná škodovosť pri danom druhu trestnej činnosti predstavuje113.091,-€/TČ/rok. V období 2013 – 2018 polícia stíhala celkovo 334.534 osôb pričom, pre trestný čin daňový podvod z tohto počtu stíhala len 0,12% všetkých stíhaných.
Autor použije trochu literárnej fantázie a rozráta škodu na počet evidovaných trestných vecíkde zistíme, že vďaka/napriek súčasnému nastaveniu stíhania tohto druhu trestnej činnosti „elitnými“ útvarmi pretieklo pomedzi prsty OČTK zo 73,47 mil. € až 57,5 mil. €. Samozrejme za vysimulovaného predpokladu, že v prípadoch v ktorých súd odsúdil páchateľov, títo bez akýchkoľvek problémov ihneď vyplatili vzniknutú škodu. Majme na pamäti, že sa stále bavíme len o trestných činoch, o ktorých sa tieto útvary dozvedeli[12]. Uvedený príklad je samozrejme čisto fiktívny a slúži len na obrysové zorientovanie čitateľa v nastaveniach súčasného systému boja s touto trestnou činnosťou.
Na záver
Hospodárska trestná činnosť predstavuje z hľadiska verejného záujmu mimoriadne závažnú trestnú činnosť. Závažnosť podtrhuje, „priaznivý“ pomer medzi možnosťou obohatenia sa zo strany páchateľa a z dlhodobého pohľadu, chronicky slabou schopnosťou štátu postihnúť toto konanie[13] a to nie len kvôli vysokej latentnosti páchania tohto druhu trestnej činnosti.
Z hľadiska daňovej trestnej činnosti, autor konštatuje, že trestné konanie už dávno nevystupuje ako ultima ratio a plynule skĺzlo do „retailu“. Orgány činné v trestnom konaní sa pri niektorých druhoch trestnej činnosti ako napríklad neodvedenie dane a poistného či nezaplatenie dane a poistného „vďaka“ formálnemu chápaniu skutkovej podstaty nechali stiahnuť do podoby „kvázi exekučnej zložky“, kde cieľom trestného konania nie je zamedzenie ďalšej trestnej činnosti, či náprave páchateľa, ale uspokojenie pohľadávok štátu či poisťovní. Treba však povedať, že aj to nie veľmi efektívnou zložkou. Čiastočný podiel viny na tom má samotný zákonodarca, ktorý neochotne a určite nie v tempe zlepšoval prostriedky daňovej správy a radšej sa uspokojil s kriminalizáciou daňových deliktov, čím sa zbytočne zahlcoval justičný a policajný aparát. Zákonodarca však nie je jediný nekompetentný v reťazci. Svoj podiel na tom nesú aj príslušné orgány a ich zriaďovatelia, ktorí namiesto zlepšovania procesov a vlastných kapacít častokrát vytvárali „pseudo“ elitné útvary/oddelenia[14], ktorých funkčnosť je dlhodobo pod úrovňou všeobecných útvarov[15]. Za zmienku stojí napríklad porovnanie úspešnosti pri objasňovaní daňového podvodu a neodvedenia dane a poistného. Kým (do roku 2012) skutková podstata § 277 „obsahovala aj daňovo podvodné konanie“ bola objasnenosť na pomerne obstojnej úrovni (2006-2011 52 %); po vyčlenení daňového podvodu stúpla (2012 – 2018 72%). Vyňaté daňovo podvodné konanie prevzali špecializované útvary, a to nie len NAKA. Predpoklad, že tieto útvary budú vďaka lepšiemu technickému zázemiu, vysoko odbornému personálnemu substrátu či profesionálnemu manažmentu efektívnejšie stíhať mimoriadne závažné trestné činy daňového charakteru sa zatiaľ preukázali iba na úrovni objasnenosti týchto útvarov tj. neelitných 25%, či skôr na ich deklarovanej schopnosti preukázať vinu stíhaných pred súdom a to 23,7% páchateľov o ktorých sú presvedčení, že sa skutku dopustili, čo skôr nasvedčuje, že niektoré útvary/oddelenia sú skôr,veľmi špeciálne ako vysoko špecializované.
Epilóg k sérií článkov
Autor, by nerád uzatvoril sériu článkov o štatistických ukazovateľoch vedecky, preto v prípade záujmu ohľadne cieľov, významu, postupu spracovania údajov a pod. odkáže zvedavého čitateľa na úvodný článok[16]. Počas série autor poskytoval čitateľovi dostatočný priestor k vlastným úvahám a záverom pričom,občasne poskytol aj vlastné. Na záver by sa chcel podeliť s čitateľom o určité postrehy, ktoré autor nadobudol pri spracovaní problematiky a to jednak pre potreby svojej rigoróznej práce a následného apendixu v podobe predloženej série článkov. Pred ich publikáciou, ale odcituje na záver kolegu, mjr. Vojtuša :„Z uvedených údajov vyplýva, pri aplikácií nami navrhnutých kritérií, že výsledná objasnenosť z hľadiska elasticity nemá taký jednoznačný priebeh ako v prípade objasnenosti, ktorá od roku 2006 vykazuje systematický nárast. Vypočítané koeficienty elasticity ukazujú, že výsledky vo vzťahu k úrovni objasnenosti možno považovať za efektívne iba v rokoch 2001,2005,2009,2011,2012 a 2013. V ostatných rokoch boli zmeny na úrovni registrovanej kriminality výraznejšie ako zmena v úrovni objasnenosti. Najmä v rokoch 2014-2017 je vidno, že napriek rastu miery objasnenosti v percentuálnom vyjadrení elasticity objasnenosti naznačuje zmenšenú efektívnosť objasňovania trestnej činnosti, kde napriek výrazným medziročným poklesom kriminality sa objasnenosť neudržala na predchádzajúcej úrovni a klesala, teda nebol využitý potenciál na vyššiu redukciu kriminality, v dôsledku menšieho zaťaženia orgánov činných v trestnom konaní a tým predpokladane vyššieho časového priestoru na zisťovanie a usvedčovanie páchateľov trestných činov. Za pokles kriminality v danom období zrejme budú výraznejšie zodpovedné iné faktory ako činnosť polície pri objasňovaní trestnej činnosti. V tomto období sa naplno ukazuje nevhodnosť hodnotenia objasnenosti na základe percentuálnej miery objasnenosti. Z vypočítaných koeficientov elasticity objasnenosti je zrejmé, že na rast miery objasnenosti mal značný vplyv práve pokles kriminality, ktorý zapríčinil, že napriek poklesu objasnenosti v absolútnom vyjadrení, v relatívnom vyjadrení objasnenosť percentuálne stúpla, okrem roku 2016, kedy dokonca objasnenosť klesala výraznejšie ako samotná registrovaná trestná činnosť....miera objasnenosti trestnej činnosti zrejme nie je vhodným ukazovateľom efektívnosti boja voči kriminalite, a to najmä z hľadiska efektivity, či neefektivity polície pri objasňovaní trestnej činnosti. Tak často prezentovaná zvyšujúca sa úroveň objasnenosti trestnej činnosti je na základe našej analýzy prevažne dôsledkom samotného vývoja registrovanej trestnej činnosti, ktorá ma klesajúci trend, pričom objasnenosť trestnej činnosti má v absolútnom vyjadrení tiež klesajúci trend, avšak miernejšie ako samotná registrovaná kriminalita, čo je hlavným faktorom spôsobujúcim stúpajúci trend miery objasnenosti...“[17]
V podmienkach PZ sa z funkčného zdroja informácií, ktorý je prítomný v každom riadiacom procese – kvantitatívnych ukazovateľov, stala „štatistika“. „Štatistika“ v súčasnosti predstavuje zásadný policajný fetiš. V skutočnosti už nejde o úlohy trestného konania, občana či páchateľa. Dobrá „štatistika“ sa stala jediným cieľom snaženia celého aparátu. Silu tohto fetišu chápu len členovia tejto society, preto autor nebude nudiť nezainteresovaného čitateľa, naopak zainteresovaný vie svoje. Pravidelnésamopotlapkávacie prezentácie o zlepšujúcej sa objasnenosti či nižšej kriminalite, predstavujú skôr ceremóniu do vnútra organizácie ako navonok. Z pohľadu záujmu verejnosti sú tieto autochvályzjavne nezaujímavé a z hľadiska dôveryhodnosti PZ, absolútne nepodstatné. Platí to aj naopak, názory občanov sú pre vyznávačov tohto fetišu nepodstatné, sú to predsa názory osôb, ktoréfetišu nerozumejú.Na druhej strane, nie len zo série článkov je zjavné, že ani tí, ktorí tento fetiš vyznávajú, mu v skutočnosti ani nerozumejú resp. hoúmyselne zneužívajú. Ambíciou článkov bolo na maximum zjednodušené, popularizačné priblíženie rozdielu medzi „štatistikou“ a štatistickými ukazovateľmi, hoci v praxi dochádza k ich častému, no neodôvodnenému zamieňaniu[18].V tomto zahmlenom systéme, kde ani PZ nie je schopný/ochotný reálne pochopiť, posúdiť a vyhodnotiť vlastné výsledky činnosti, nie je možné vehementne obhajovať (že ich dokáže kvalitne zhromaždiť, spracovať a teda uznávať) samotnú validitu súčasných štatistických ukazovateľov.Ak z uvedených „nedôveryhodných“ ukazovateľov vyplýva stav vyšetrovania viacerých druhov trestnej činnosti (korupčné trestné činy[19], subvenčné trestné činy[20], počítačová trestná činnosť[21], podvodné konanie[22], daňovo podvodné konanie) ako zúfalý, je na mieste otázka či nie sme obyvateľmi potemkinovskej dedinky v ktorej sa za fasádou skrýva - rozkladu schopnosti PZ, vlastnou činnosťou efektívne a komplexne[23]pôsobiť proti závažnej či náročnej kriminalite.
Bez funkčného a objektívneho systému štatistického vykazovania, nie je možné zodpovedné a kvalifikované plánovanie, organizovanie, vedenie a riadenie činností PZ.Policajný zbor hlásil za posledných 13 rokov, 12 x zlepšenie objasnenosti oproti minulému roku. Dlhodobá, naivná predstava PZo vlastnom dosahu na opakované „historicky najlepšie výsledky“, žiaľ prináša svoje ovocie a to v podobe halucinačného stavu v ktorom je PZ vlastne excelentný,len to tí nevďační občania odmietajú pochopiť. Neblahé dôsledky tejto samofascinácie možno vidieť v paralyzácií akejkoľvek ochoty využiť enormný potenciál na zlepšovanie efektivity PZ. Veď na čo aj, keď „štatistika“ je znovu„historicky najlepšia“? To, že je tento lajdácky prístup na škodu občanov a v prospech páchateľov, zdá sa nikoho nevyrušuje. V prvom rade si je potrebné uvedomiť, že za uvedený stav, no najmä ďalší vývoj plne zodpovedá vedenie PZ. Akékoľvek zľahčovanievedie k sprenevere voči čestným povinnostiam a služobnej prísahe príslušníkov PZ.
[2]http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&ui.action=run&ui.object=storeID(%22i610B437944574D7E8510F69AEBE735A7%22)&ui.name=Revidovan%c3%a9%20a%20predbe%c5%ben%c3%a9%20ro%c4%8dn%c3%a9%20%c3%badaje%20HDP%20v%20be%c5%ben%c3%bdch%20cen%c3%a1ch%20%5bnu0007rs%5d&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html&run.outputLocale=sk
[3] Zákon č. 333/2017 Z.z. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2018; Príloha č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2018
[4]SRHOLEC, M. Aktuálne formy hospodárskej trestnej činnosti, 2017
[7] Štatistické ukazovatele KÚ FS by mali byť zahrnuté v celkovej evidencií PZ viď: http://www.minv.sk/?statistiky-vo-formate-otvorenych-dat-v-posobnosti-mv-sr
[9] Vysvetlené v predošlom článku viď : http://www.pravnelisty.sk/clanky/a732-kriminologicke-avizo-cast-i
[10]Daný údaj, presnejšie suma 60.843.000,-€ je za obdobie 2012-2018. Údaj vychádza zo súčtu položiek uvedených v „3. Štatistika kriminality podľa paragrafov Trestného zákona za obdobie (nový prehľad) spracovaný na úrovni republika, kraje, okresy a útvary“ za jednotlivé roky obdobia a to v položke stĺpec E/ § 277a. Ak by bola uvedená suma výsledkom 538 registrovaných prípadov je na zamyslenie ako si čitateľ má zapracovať medializované prípady – akcie„Čičikov“ – 23,7 mil. € (2016); „Shark“ – 28 mil. €(2017); „Zámok“ – 4,-€ (2018);a ďalšie z daného obdobia.
[11] Údaj vychádza zo: Štatistická ročenka o činnosti prokuratúry SR, položka „Prehľad o osobách odsúdených pre trestné činy podľa zákona 300/2005 Z.z. účinného od 1.1.2006“riadok „odsúdené osoby“ podľa paragrafového znenia trestného činu 277a TZ.
[12]Daňová medzera na DPH, nie je najvhodnejší údaj, avšak orientačne; medzera za rok 2018 je na úrovni 26,9% z potencionálnej DPH, čo tvorí 2,3 mld. €, teda 2,6% HDP,čo hovorí samo za seba. Bližšie viď: https://www.finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/manualy/23-danova-medzera-dph.html .Priemerná úroveň medzery na DPH v období 2006-2018 je 32%/ročne z potencionálnej DPH.
[13] V záveroch sa autor opiera o podrobnejší rozbor: SRHOLEC, M. Aktuálne formy hospodárskej trestnej činnosti, 2017
[14] Viď bližšie Správa o činnosti ÚŠP a poznatky ÚŠP o stave zákonnosti za rok 2018, dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=469980
[15] Od roku 2017 NAKA nepublikuje každoročné reporty „Informácie o činnosti NAKA“ ktoré by napomohli k aktuálnemu zorientovaniu sa vo výsledkoch práce jednotlivých oddelení.
[17] VOJTUŠ. F. Analýza objasnenosti trestnej činnosti v rokoch 1999-2017, Bratislava: APZ, 2019, s. 334, ISBN 978-80-8054-811-7,
[18] Na mieste je otázka, či je PZ natoľko zrelý, aby v 21. storočí, rozbehol objektívny analytický útvar a pristúpil k vlastnej sebareflexií.
[19]http://www.pravnelisty.sk/clanky/a737-kriminalisticke-avizo-cast-ii-korupcna-trestna-cinnost
[21]http://www.pravnelisty.sk/clanky/a753-kriminalisticke-avizo-cast-iv-pocitacova-kriminalita
[22]http://www.pravnelisty.sk/clanky/a753-kriminalisticke-avizo-cast-iv-pocitacova-kriminalita
[23] Autor rozhodne nespochybňuje, že v ad hoc prípadoch dosahuje PZ resp. jeho elitné útvary/oddelenia/jednotlivci, naozaj excelentné výsledky.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.