Byť či nebyť obhajcom - alebo ako polícia vytvára členov zločineckej skupiny z advokátov

Publikované: 18. 11. 2019, čítané: 7264 krát
Júlia Vestenická

 

 

JUDr. Jú­lia Ves­te­nic­ká - ad­vo­kát­ka

                                                   Byť či ne­byť ob­haj­com

    Sú­čas­ná prax a to naj­mä or­gá­nu Ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry je vy­tvá­rať stá­le no­vé a no­vé zlo­či­nec­ké sku­pi­ny, resp. or­ga­ni­zo­va­né sku­pi­ny.  Ide o no­vo­do­bý fe­no­mén, akú­si ob­ľú­be­nú me­tó­du or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, ke­dy všeo­bec­né ale­bo zdan­li­vo jed­no­duch­šie skut­ky za­kot­ve­né v Tres­tnom zá­ko­ne, ako napr. poš­ko­dzo­va­nie cu­dzej ve­ci, vy­die­ra­nie, hru­bý nát­lak sú dos­lov­ne nad­kva­li­fi­ko­va­né a v po­do­be ob­vi­ne­ní nás­led­ne vzná­ša­né v sadz­bách 20 – 25 ro­kov až do­ži­vo­tie.

   Je ne­po­chyb­né, že uve­de­né je mož­né do­siah­nuť vý­luč­ne v pria­mej pre­via­za­nos­ti so skut­kom za­kot­ve­ným v us­ta­no­ve­ní §-u 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, práv­ne kva­li­fi­ko­va­ným ako zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny.

    Tá­to me­tó­da or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa ús­peš­ne os­ved­či­la za pos­led­né ro­ky, pri­čom ide o za­uží­va­ný mo­del, vy­ús­ťu­jú­ci do neus­tá­le vzras­ta­jú­ce­ho „ob­cho­do­va­nia s vý­po­ve­ďa­mi za od­me­nu“. Nie je roz­ho­du­jú­ce akým spô­so­bom do­chá­dza k zme­nám pro­ces­né­ho pos­ta­ve­nia pô­vod­ne ob­vi­ne­ných osôb, kto­rí sa stá­va­jú sved­ko­via, čas­to uni­ver­zál­ne pou­ži­teľ­ní...(vša­de bol, všet­ko po­čul, a zra­zu si po znač­ne dl­hej do­be spo­me­nul..)

   Tres­tné ko­na­nie sa do­tý­ka pro­ces­ných strán, pri­čom jed­nou z nich je aj ad­vo­kát. Úlo­ha ad­vo­ká­ta (ob­haj­cu v tres­tnom ko­na­ní) spo­čí­va vo ve­de­ní ob­ha­jo­by ob­vi­ne­né­ho, resp. ob­ža­lo­va­né­ho. Us­ta­no­ve­nie §-u 18 zá­ko­na č. 586/2003 Z. z. zá­kon o ad­vo­ká­cii za­kot­vu­je po­vin­nos­ti ob­haj­cu. Jed­nou zo zá­klad­ných po­vin­nos­tí ad­vo­ká­ta je ok­rem iné­ho klien­ta ná­le­ži­te pou­čiť, pri­čom ad­vo­kát je po­vin­ný up­lat­niť v zá­uj­me klien­ta všet­ko, čo pod­ľa svoj­ho pres­ved­če­nia po­va­žu­je za pros­peš­né.

   Vy­rie­še­nie otáz­ky čo a do akej mie­ry je pros­peš­né pre klien­ta v kon­krét­nom tres­tnom ko­na­ní je sú­čas­ťou kaž­do­den­né­ho roz­ho­do­va­nia, čas­to di­le­my, ne­vyh­nut­ne spä­tej s vý­ko­nom ad­vo­kát­ske­ho po­vo­la­nia.

   Je pot­reb­né po­dot­knúť, že všet­ky od­po­rú­ča­nia ad­vo­ká­ta, resp. us­mer­ne­nia v tres­tnom ko­na­ní sa mô­žu ja­viť ako is­tá for­ma vply­vu na klien­ta, av­šak voľ­ba pos­tu­pu v da­nej si­tuá­cii spo­čí­va vý­luč­ne v sa­mot­nom roz­hod­nu­tí klien­ta. Tá­to sku­toč­nosť je nes­mier­ne dô­le­ži­tá, pre­to­že prá­ve vy­ššie uve­de­ný mo­del or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa ur­put­ne sna­ží „vtes­nať“ ob­haj­cov do po­zí­cie vy­die­ra­čov, pri­pí­sať im punc ov­plyv­ňo­va­nia a nie v jed­nom prí­pa­de na­po­kon do­chá­dza k vä­zob­né­mu stí­ha­niu ob­haj­cov, pri­čom ako dô­vo­dy sa uvá­dza prá­ve vý­kon po­vo­la­nia ob­haj­cu.

   Vzhľa­dom na ras­tú­ci po­čet vzne­se­ných ob­vi­ne­ní ob­haj­com za pos­led­né ro­ky, ne­mož­no pred uve­de­ným za­tvá­rať oči a už vô­bec nie je mož­né kon­šta­to­vať, že uve­de­né sa ne­do­tý­ka všet­kých ak­tív­nych ob­haj­cov.

 Vy­vr­cho­le­ním ur­put­né­ho úsi­lia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní je „za­čle­ňo­va­nie“ ob­haj­cov do tzv. zlo­či­nec­kých sku­pín s od­ôvod­ne­ním, že tí­to ma­li byť „čin­ní“ pre ta­ké­to zos­ku­pe­nia ľu­dí.

   Ad­vo­kát z ti­tu­lu vý­ko­nu svoj­ho po­vo­la­nia vy­ko­ná­va ob­ha­jo­bu v tres­tných ko­na­niach, ako už bo­lo uve­de­né. Vý­kon ob­ha­jo­by v tres­tnom ko­na­ní však po­zos­tá­va z množ­stva práv­nych úko­nov a to od sa­mot­né­ho po­da­nia sťaž­nos­ti, cez účasť na ko­na­ní pred sú­dom až po pos­led­ný úkon v tres­tnom ko­na­ní. Iný­mi slo­va­mi po­ve­da­né, ide o čin­nosť ob­haj­cu, pod­mie­ne­nú prá­ve sku­toč­nos­ťou, že oso­ba vy­ko­ná­va­jú­ca ob­ha­jo­bu má sta­tus ad­vo­ká­ta.

     Na za­mys­le­nie je aj čas­tá ar­gu­men­tá­cia or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní spo­čí­va­jú­ca vo vy­svet­le­ní člen­stva ob­haj­cu v zlo­či­nec­kej sku­pi­ne. Keď­že zná­me prís­lo­vie „pa­pier zne­sie všet­ko“  je za­uží­va­né aj v práv­nej praxi, nie je te­da vý­ni­moč­ným tvr­de­nie v zne­ní, že ob­haj­ca bol čin­ný pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu, pre­to­že sa stre­tá­val s jej člen­mi.

    Sa­mot­ná ob­ha­jo­ba je po­cho­pi­teľ­ne cit­li­vou zá­le­ži­tos­ťou pre kaž­dú tres­tne stí­ha­nú oso­bu a pre­to je ab­so­lút­ne pri­ro­dze­né osob­né stret­nu­tie ob­haj­cu s klien­tom, čo je zá­ro­veň ne­po­chyb­ne viac me­nej aj ne­vyh­nut­né.  

    V da­nom prí­pa­de ide o si­tuáciu jed­né­ho ad­vo­ká­ta, jed­né­ho z nás, kto­rý sa pod­ľa or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní mal do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti, kon­šta­to­va­nej

  v pred­met­nom uz­ne­se­ní a to  na nas­le­dov­nom skut­ko­vom zá­kla­de:

„JUDr. M. R., kto­rý bol mi­ni­mál­ne od ro­ku 2006 oso­bou čin­nou pre spo­lo­čen­stvo, pri­čom tá­to je­ho čin­nosť v pros­pech sku­pi­ny bo­la mas­ko­va­ná pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb z je­ho stra­ny čle­nom sku­pi­ny, vo­či kto­rým bo­lo ve­de­né tres­tné ko­na­nie v ov­plyv­ňo­va­ní čle­nov sku­pi­ny a us­mer­ňo­va­nia ich pos­to­ja po­čas tres­tné­ho ko­na­nia tým spô­so­bom, aby ne­doš­lo k oh­ro­ze­niu osôb pa­tria­cich do ria­dia­co-roz­ho­do­va­cej a ria­dia­co vý­kon­nej zlož­ky spo­lo­čen­stva, ako aj sa­mot­né­ho spo­lo­čen­stva, pri­čom za tú­to čin­nosť bol od­me­ňo­va­ní z fi­nan­čných pros­tried­kov ply­nú­cich zo spo­lo­čen­stva a jed­not­li­ví čle­no­via za pos­ky­to­va­né práv­ne služ­by z je­ho stra­ny, žiad­nu su­mu neuh­rá­dza­li“

    Ci­to­va­ná pa­sáž je tak­mer tra­gi­ko­mic­ká, pri­čom je viac než zrej­mé, že ne­má opo­ru nie­len v zá­kon­nej úp­ra­ve, av­šak pre­dov­šet­kým v sa­mot­nej lo­gi­ke.

    Už sa­mot­ná for­mu­lá­cia v zne­ní - ....je­ho čin­nosť v pros­pech sku­pi­ny bo­la mas­ko­va­ná pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb z je­ho stra­ny čle­nom sku­pi­ny, vo­či kto­rým bo­lo ve­de­né tres­tné ko­na­nie.... je ire­le­van­tná.

    Je nes­por­né, že me­no­va­ný JUDr. M. R. vy­ko­ná­va po­vo­la­nie ad­vo­ká­ta ako riad­ny zpí­sa­ný člen Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­ry a te­da ne­mož­no ani len v teo­re­tic­kej úva­he ho­vo­riť o akom­si „mas­ko­va­ní čin­nos­ti pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb z je­ho stra­ny čle­nom sku­pi­ny“...

    Ďal­šou pod­stat­nou sku­toč­nos­ťou je fakt, že ako ak­tív­ny ad­vo­kát je zá­ro­veň ob­haj­com. Z to­ho je viac než zrej­mé, že vy­ko­ná­va svo­je po­vo­la­nie pros­tred­níc­tvom pos­ky­to­va­nia práv­nych slu­žieb, te­da ob­ha­jo­by a to vo­či oso­bám, vo­či kto­rým sa ve­die tres­tné stí­ha­nie.

    Po­kiaľ ide o tú časť ci­to­va­nej pa­sá­že, v kto­rej sa uvá­dza o ov­plyv­ňo­va­ní čle­nov sku­pi­ny a us­mer­ňo­va­ní ich pos­to­ja po­čas tres­tné­ho ko­na­nia, je pot­reb­né po­dot­knúť, jed­nou zo zá­klad­ných po­vin­nos­tí ad­vo­ká­ta, je prá­ve us­mer­niť klien­ta v tres­tnom ko­na­ní, ako aj oboz­ná­miť ho so všet­ký­mi je­ho mož­nos­ťa­mi. Jed­nou z tých­to mož­nos­tí je aj pou­če­nie ob­vi­ne­né­ho o je­ho zá­kon­nej mož­nos­ti  od­miet­nuť vy­po­ve­dať tak, ako to vy­plý­va z us­ta­no­ve­nia §-u 130 Tres­tné­ho po­riad­ku.

    Vy­ššie uve­de­né sku­toč­nos­ti sú v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní ab­so­lút­ne od­ig­no­ro­va­né a je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že v zá­sa­de ne­reš­pek­to­va­né, čím vý­raz­nou mie­rou doš­lo k po­ru­še­niu ús­tav­ných práv ob­haj­cu a to mi­ni­mál­ne v po­do­be ob­me­dzenia osob­nej slo­bo­dy z ti­tu­lu vä­zob­né­ho stí­ha­nia.

   Je tu pries­tor na otáz­ku a to kľú­čo­vú, kto­rú tre­ba raz a nav­ždy ob­jas­niť. „Čo vlas­tne má ad­vo­kát po­vo­le­né?“ V zá­sa­de uve­de­ná otáz­ka je pl­ne zod­po­ve­da­ná a to mi­ni­mál­ne už v spo­mí­na­nom zá­ko­ne o ad­vo­ká­cii, pri­čom ne­mož­no opo­me­núť, že v uve­de­nom práv­nom pred­pi­se zá­ko­no­dar­ca vy­me­dzil roz­sah po­vin­nos­tí ob­haj­cu, ako aj roz­sah je­ho op­ráv­ne­ní.

    Reš­pek­tu­júc zá­kon­nú úp­ra­vu, je pot­reb­né si uve­do­miť, že ob­haj­ca v sú­vis­los­ti s vý­ko­nom svoj­ho po­vo­la­nia vy­ko­ná­va tú­to čin­nosť v pros­pech svo­jich klien­tov, pri­čom ide o zá­rob­ko­vú čin­nosť. Aj keď na pr­vý poh­ľad ide o úva­hu ab­so­lút­ne jas­nú a lo­gic­kú, pos­tup or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa ja­ví ako ne­zá­kon­ný a ne­zod­po­ve­dá tzv. pan­stvu prá­va, kto­ré má byť zá­kla­dom kaž­dé­ho práv­ne­ho štá­tu. Pan­stvo prá­va však ne­mô­že fun­go­vať bez sú­čin­nos­ti pan­stva zdra­vé­ho ro­zu­mu.

    Keď sa po­zrie­me na po­su­dzo­va­ný prí­pad, je mož­né kon­šta­to­vať nas­le­dov­né:

-      ob­haj­ca ako riad­ny za­pí­sa­ný člen Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, vy­ko­ná­va­júc svo­je po­vo­la­nie, mal pod­ľa ná­zo­ru or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní byť oso­bou čin­nou pre aké­si spo­lo­čen­stvo, pri­čom tá­to je­ho čin­nosť ma­la byť mas­ko­va­ná pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb,

-      ob­haj­ca  ako riad­ny za­pí­sa­ný člen Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, vy­ko­ná­va­júc svo­je po­vo­la­nie, mal pod­ľa ná­zo­ru or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ov­plyv­ňo­vať a us­mer­ňo­vať oso­by tres­tne stí­ha­né po­čas tres­tné­ho ko­na­nia,

-      ob­haj­ca ako riad­ny za­pí­sa­ný člen Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­ry, vy­ko­ná­va­júc svo­je po­vo­la­nie, kto­ré je je­ho zdro­jom ob­ži­vy, mal byť za svo­ju čin­nosť fi­nan­čne od­me­ňo­va­ný.

      Uve­de­ným sa mal do­pus­tiť tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá mu je kla­de­ná za vi­nu a te­da pod­ľa ná­zo­ru or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní sa mal ob­haj­ca do­pus­tiť skut­ku práv­ne kva­li­fi­ko­va­né­ho ako zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § -u  296 Tres­tné­ho zá­ko­na, a skut­ku práv­ne kva­li­fi­ko­va­né­ho ako zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de  pod­ľa § 346 ods. 1,  ods. 3 písm. b/, Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na na skut­ko­vom zá­kla­de ako sa uvá­dza v pred­met­nom uz­ne­se­ní.

      Nech si kaž­dý vy­tvo­rí svoj ná­zor na ka­te­go­ri­zo­va­nie ob­haj­cov v da­nom sme­re, av­šak ne­dá mi ne­pou­ká­zať na vztyč­ný bod sa­mot­né­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­rým je ne­po­chyb­ne vzne­se­nie ob­vi­ne­nia.

Po­kiaľ by bol v da­nom prí­pa­de reš­pek­to­va­ný zá­kon, ako aj vy­ššie uve­de­né zá­sa­dy, or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní by ne­moh­li pos­tu­po­vať spô­so­bom, ako sa de­je v po­su­dzo­va­nom prí­pa­de.

Za naj­dô­le­ži­tej­šiu sku­toč­nosť tre­ba po­va­žo­vať fakt, že ob­haj­ca nie je po­vin­ný vy­šet­ro­vať tres­tné či­ny ale je po­vin­ný zba­viť vi­ny ale­bo zmier­niť vi­nu klien­ta (ob­vi­ne­né­ho ale­bo za­dr­ža­né­ho po­doz­ri­vé­ho).

     Za po­zor­nosť sto­jí aj od­ôvod­ne­nie skut­ku v bo­de 6 pred­met­né­ho uz­ne­se­nia, v kto­rom P. K. v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka uvá­dza, že mal byť uml­čo­va­ný pros­tred­níc­tvom ob­haj­cu JUDr. M. R.  Po­vin­nos­ti ob­haj­cu sme si už po­ve­da­li a rov­na­ko sme si vy­čle­ni­li čo spa­dá pod po­vin­nosť ad­vo­ká­ta up­lat­niť v zá­uj­me klien­ta všet­ko, čo pod­ľa svoj­ho pres­ved­če­nia po­va­žu­je za pros­peš­né.

Me­no­va­ný P. K. je oso­bou spô­so­bi­lou na práv­ne úko­ny, oso­bou svoj­práv­nou a te­da bo­lo vý­luč­ne na je­ho roz­hod­nu­tí, či je­ho ob­ha­jo­bu bu­de vy­ko­ná­vať kon­krét­ny ob­haj­ca. Mal reál­nu mož­nosť ke­dy­koľ­vek ukon­čiť spolu­prá­cu s ob­haj­com a viesť si svo­ju ob­ha­jo­bu v lí­nii pod­ľa vlas­tné­ho uvá­že­nia.

Pre trest­ný čin kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy je pot­reb­né po ob­jek­tív­nej strán­ke, aby sve­dok vy­po­ve­dal nep­rav­du o okol­nos­ti pod­stat­nej, te­da kto­rá má pod­stat­ný vý­znam pre roz­hod­nu­tie, ale­bo ta­kú okol­nosť za­ml­čať.

Keď­že z od­ôvod­ne­nia vzne­se­nia ob­vi­ne­nia a to­bôž nie z uz­ne­se­nia pro­ku­rá­to­ra nie je mož­né vy­vo­diť žiad­ny zá­ver, či bo­la okol­nosť o za­ml­ča­ní pred­chá­dza­jú­ce­ho kon­flik­tu tou­to oso­bou v pô­vod­nom ko­na­ní ta­kou sku­toč­nos­ťou a okol­nos­ťou, kto­rá napĺňa de­fi­ní­ciu, že bo­la pod­stat­né­ho vý­zna­mu pre roz­hod­nu­tie, je pot­reb­né pou­ká­zať na to, že bo­lo pot­reb­né sa vy­spo­ria­dať aj s tým, či bo­lo pod­stat­né a vý­znam­né prí­pad­né za­ml­ča­nie tej­to okol­nos­ti len uve­de­nou oso­bou P. K., čo or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní opo­me­nu­li.

Po­kiaľ ide o ten­to kon­krét­ny prí­pad,  je na­naj­výš opo­váž­li­vé tvr­de­nie, že vô­bec oso­ba vä­zob­ne stí­ha­ná ma­la byť pod­ľa jej vy­jad­re­ní uml­čo­va­ná ob­haj­com, dis­po­nu­jú­cim op­ráv­ne­nie vy­ko­ná­vať ob­ha­jo­bu, pri­čom to­to nie je po­cho­pi­teľ­ne mož­né bez pod­pi­su pl­nej mo­ci.

Vy­chá­dza­júc z pred­met­né­ho roz­hod­nu­tia by bo­lo príl­iš trú­fa­lé na­rá­bať s vý­raz­mi ako sú „zá­kon“, „preu­ká­za­teľ­né“ a „mie­ra po­doz­re­nia“.

Opí­sa­né a žiaľ aj ap­li­ko­va­né pos­tu­py or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní ma­jú len je­di­né­ho spo­loč­né­ho me­no­va­te­ľa a to stí­hať ob­haj­cov za kaž­dú ce­nu. Zá­kon­ná opo­ra v da­nom sme­re neexis­tu­je, zá­kon je dos­lov­ne vy­ne­cha­ný, av­šak na­priek to­mu ob­haj­co­via sú stí­ha­ní. Ja sa pý­tam a snáď aj dô­vod­ne – Pre­čo? A za čo?

 Tá­to štva­vá kam­paň ve­de­ná or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní na­be­rá na in­ten­zi­te, pri­čom nik­to sa ne­zao­be­rá nás­led­ka­mi od­rá­ža­jú­ci­mi sa v sa­mot­nom vý­ko­ne ob­haj­cov. Nie v jed­nom prí­pa­de doš­lo k poš­ko­dzo­va­niu dob­ré­ho me­na ob­haj­cu v dôs­led­ku „ši­ka­ny“ or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní.

Otáz­kou je ke­dy sa uve­de­né skon­čí a kto za­kro­čí pre stop­nu­tie tých­to ne­ka­lých prak­tík. Iný­mi slo­va­mi po­ve­da­né...“Byť či ne­byť ob­haj­com?“


Nas­le­du­je text uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia

 

CVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019                                                                                                 Bra­tis­la­va 28. 10. 2019

UZ­NE­SE­NIE

Podl'a 199.ods. I ods. 2 Tres­tné­ho po­riad­ku z a č í n a m tres­tné stí­ha­nie

 za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/ toh­to uz­ne­se­nia,

 za obzvlášť zá­va­hý zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 2/ toh­to uz­ne­se­nia,

za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de podl'a § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 4/ toh­to uz­ne­se­nia,

 za zlo­čin ub­lí­že­nia na zdra­ví podl'a § 155 ods. 1 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na Š 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 7/ toh­to uz­ne­se­nia,

za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním na 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a S 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 8/ toh­to uz­ne­se­nia,

za zlo­čin ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi podl'a § 294 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 11/ toh­to uz­ne­se­nia,

a sú­čas­ne pod­la § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku v z n á š a m ob­vi­ne­nie oso­bám :

1) M. G. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X

 za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a  § 190 ods. l, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na Š 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 2/,

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin všeo­bec­né oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 3/,

 za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de podl'a § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 4/,

2)   P. V. nar. X v X, tr­va­le by­tom X

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku pod­ľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na  § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin všeo­bec­né oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 3/,

za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de podl'a § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 4/,

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

3)   K. H. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

4)   B. K. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tomX , vy­stu­pu­jú­ce­ho pod pre­zýv­kou „X“ ,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods, 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de

 za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin všeo­bec­né oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 3/,

 

za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de pod­ľa § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 4/,

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia pod­ľa  § 189 ods. 1, ods. 2. písm. c), ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 5/,

za zlo­čin ub­lí­že­nia na zdra­ví podl'a § 155 ods. 1 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a Š 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 7/,

 za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním na 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 8/,

5)  M. Z. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ce­ho pod pre­zýv­kou „X”,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

6)  M. P. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ce­ho pod pre­zýv­kou „X“ ,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 9/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. l, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na a § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 10/,

- za zlo­čin ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi podl'a § 294 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na,

7)  H. Š. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/

8)  P. K. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) ods.

4 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na a § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 8/,

9)       V. J. nar. X v X, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ce­ho pod pre­zýv­kou „X”,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/

10)   P. L. nar. X v X, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ce­ho pod pre­zýv­kou „X”,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/

11)   V. K. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 9/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na a 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 10/,

12)   R. N. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin všeo­bec­né oh­ro­ze­nia podl'a  § 284 ods. 1, písm. a), ods. 3 písm. b) s pou­ká s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 3/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. l, ods. 2. písm. c), ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 5/,

-za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia pod­ľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

13)   M. Z.nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

 za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 5 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 2/,

za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin všeo­bec­né oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. l, písm. a), ods. 3 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 3/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. l, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

14)   V. K. nar. X v Du­naj­skej Stre­de, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

15)   Cs. D. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

16)   M. J. nar. X v X, tr­va­le by­tomX,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

17)   P. B. nar. X v X, tr­va­le by­tom X, pre­zý­va­ný „X”

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

18)   JUDr. M. R. nar. X v X, tr­va­le X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za zlo­čin kri­vej vý­po­ve­de podl'a § 346 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 4/,

 za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. l, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na Š 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

19) P. B. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

 za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

20) T. K. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

 za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 1/,

- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na s pou­ká­za­ním na § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na a na Š 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 6/,

21) R. T. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X,

- za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de l/,


- za obzvlášť zá­važ­ný zlo­čin vy­die­ra­nia spá­cha­né­ho for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a  20 k 189 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na,

22) J.W. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ci pod pre­zýv­kou „X”

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci pod­ľa  § 245 ods. 1, ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním  141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 9/,

- za zlo­čin poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a  § 245 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) ods. 4 písm. b) s pou­ká­za­ním na § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na a § 141 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v bo­de 10/,

23) N. M. nar. X v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ci pod pre­zýv­kou „X”, ale­bo „X”,

- za zlo­čin ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi podl'a 294 ods. 2

Tres­tné­ho zá­ko­na,

 

24) N. Sz.

 

 

 

nar. X, v Bra­tis­la­ve, tr­va­le by­tom X, vy­stu­pu­jú­ci pod pre­zýv­kou „X”

- za zlo­čin ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi podl'a § 294 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na,

25) G. M. nar. X v X, tr­va­le by­tom X,

 za zlo­čin ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi pod­ľa § 294 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na, le­bo na pod­kla­de do­po­sial' zis­te­ných sku­toč­nos­tí je dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver,

že

bod 1/

od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia 90-tych ro­kov 20 sto­ro­čia bo­lo vy­tvo­re­né spo­lo­čen­stvo osôb, kto­ré sa v rám­ci svoj­ho pô­so­be­nia ozna­čo­va­lo ako Ta­ká­čov­ci, ke­dy sa po ná­sil­nej smr­ti Já­na TAKÁČA do če­la toh­to spo­lo­čen­stva pos­ta­vil Ľ. K. a nás­led­ne doš­lo k štruk­tú­ro­va­niu pred­met­né­ho spo­lo­čen­stva, kde v rám­ci tej­to štruk­tú­ry, bo­li vy­tvo­re­né tri zlož­ky, a to .

- ria­dia­co - roz­ho­do­va­cia, v rám­ci kto­rej bo­la ok­rem naj­vyš­šej po­zí­cie vy­tvo­re­ná mi­ni­mál­ne jed­na d'al­šia, pria­mo po­dria­de­ná po­zí­cia, pri­čom čle­no­via tej­to zlož­ky ok­rem sa­mot­né­ho ria­de­nia spo­lo­čen­stva ma­li roz­ho­do­va­ciu prá­vo­moc vo vzt'ahu k os­tat­ným niž­šie pos­ta­ve­ným čle­nom spo­lo­čen­stva

- ria­dia­co — vý­kon­ná, kto­rej čle­no­via, pria­mo po­dlie­ha­li oso­bám z ria­dia­co roz­ho­do­va­cej zlož­ky a ok­rem ria­de­nia im niž­šie pos­ta­ve­ných čle­nov vý­kon­nej zlož­ky a za­bez­pe­čo­va­li aj sa­mot­ný vý­kon, kon­krét­nych prí­ka­zov od čle­nov ria­dia­co roz­ho­do­va­cej zlož­ky,

 vý­kon­ná, v rám­ci kto­rej bo­li vy­tvo­re­né mi­ni­mál­ne tri pra­cov­né po­zí­cie, a to ochran­ká­ri, vý­jazd a bi­le­tá­ri a kto­rej čle­no­via pl­ni­li prí­ka­zy osôb z ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky resp. ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky, pri­čom v rám­ci vý­kon­nej zlož­ky bo­la vy­tvo­re­ná naj­skôr od ro­ku 2003, av­šak mi­ni­mál­ne do ro­ku 2013 sa­mos­tat­ná pra­cov­no - vý­kon­ná sku­pi­na tzv. „čie­my vý­jazd” (d'alej len „vý­jazd”) kto­ré­ho člen­mi bo­li oso­by pa­tria­ce do vý­kon­nej zlož­ky, pri­čom vý­jazd pô­so­bil pre­dov­šet­kým na úze­mí Bra­tis­lav­ské­ho kra­ja, ako aj na d'al­ších do­po­sial' nes­to­tož­ne­ných mies­tach na úze­mí Slo­ven­skej re­pub­li­ky a bol zlo­že­ný z dvoch sku­pín, o mi­ni­mál­nom poč­te šty­roch osôb v kaž­dej sku­pi­ne, kto­ré sa strie­da­li v 48 ho­di­no­vých zme­nách a po spo­mí­na­nom úze­mí sa po­chy­bo­va­li v ci­vil­nom ob­le­če­ní, a to naj­mi na vo­zid­le Sko­da Oc­tá­via — Com­bi, bie­lej far­by, EČV: BA749FD, pri­čom pl­ni­li úlo­hy spo­čí­va­jú­ce naj­mi v :

- pos­kyt­nu­tí slu­žieb tzv. „ochra­ny” pre pre­vádz­ky fy­zic­kých osöb, res­pek­tí­ve práv­nic­kých osöb pos­ky­tu­jú­cich služ­by rözne­ho dru­hy ši­ro­kej ve­rej­nos­ti, ako aj dro­go­vým dí­le­rom, pri­čom tie­to sub­jek­ty za uve­de­nú „ochra­nu” v pra­vi­del­ných inter­va­loch' od­ov­zdá­va­li pl­ne­nie ma­jet­ko­vej po­va­hy tzv. „vý­pal­né”, kto­ré tvo­ri­lo čast' zis­ku ur­če­né­ho na fun­go­va­nie spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­cov a bo­lo od­pla­tou za ochra­nu, bez­prob­lé­mo­vý chod ob­chod­nej čin­nos­ti, ako aj od­pla­tou pre bu­dú­ci ná­sil­ný zá­sah v prí­pa­de na­ru­še­nia ta­ké­ho­to cho­du,

- pos­kyt­nu­tí pod­po­ry čel­ným pred­sta­vi­tel'om spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­cov pa­tria­cich do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky a ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky pri fy­zic­kom, resp. ver­bál­nom úto­ku na ich oso­by zo stra­ny zá­stup­cov kon­ku­ren­čných sku­pín (Pit'ov­cov, Sý­ko­rov­cov a pod.), pri stre­te zá­uj­mov tých­to sku­pín, res­pek­tí­ve v prí­pa­de pot­re­by de­monštrá­cii Si­ly spo­lo­čen­stva, ako ta­ké­ho vo­či tre­tím oso­bám,

- pl­ne­ní d'al­ších, akých­kol'vek prí­ka­zov zo stra­ny čel­ných pred­sta­vi­tel'om spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­cov pa­tria­cich do ria­dia­co roz­ho­do­va­cej zlož­ky a ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, kde za svo­je služ­by bo­li oso­by pa­tria­ce do vý­jaz­du zo stra­ny čle­nov, kto­rí ma­li za úlo­hu ria­diť a koor­di­no­vat' čin­nosť vý­jaz­du od­me­ňo­va­ní v ho­to­vos­ti v pra­vi­del­ných me­sač­ných inter­va­loch a v prí­pa­de ús­peš­né­ho vy­ko­na­nia ni­mi za­da­nej úlo­hy — spá­chania tres­tnej čin­nos­ti ná­sil­nej resp. ma­jet­ko­vej po­va­hy bo­li čle­nom vý­jaz­du vy­pla­te­né aj tzv. „pré­mie” za ús­peš­né spá­chanie skut­ku,

pri­čom os­tat­né oso­by z vý­kon­nej zlož­ky bo­li zos­ku­pe­né do via­ce­rých ve­tiev, na če­le kto­rých stá­li jed­not­li­vé oso­by z ria­dia­co vý­kon­nej zlož­ky a tie­to vet­vy bo­li vy­tvo­re­né za úče­lom st'aže­né­ho ma­po­va­nia a ob­jas­ňo­va­nia tres­tnej čin­nos­ti pá­cha­nej člen­mi spo­lo­čen­stva a st'aže­né­ho do­ka­zo­va­nia pre­po­je­nia me­dzi jed­not­li­vý­mi člen­mi spo­lo­čen­stva, kde pred­met čin­nos­ti toh­to spo­lo­čen­stva bol za­me­ra­ný na do­sa­ho­va­nie sús­tav­ných fi­nan­čných zis­kov z pá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti člen­mi spo­lo­čen­stva, pri­čom tie­to zis­ky ply­nu­li z .

- vy­be­ra­nia pra­vi­del­né­ho me­sač­né­ho pl­ne­nia od osôb pod­ni­ka­jú­cich v reš­tau­rač­ných a po­hos­tin­ských služ­bách a vy­be­ra­nia pop­lat­kov od dí­le­rov drog, pri­čom tie­to pop­lat­ky bo­li vy­be­ra­né ako od­me­na za prí­pad­né pos­ky­to­va­nie ochra­ny člen­mi spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­ci pred prí­pad­ný­mi útok­mi zo stra­ny kon­ku­ren­čných sku­pín ( X, X a pod. ), kto­rých pred­met čin­nos­ti bol rov­na­ký, tzv. „vý­pal­né”

- zo zis­ku po­chá­dza­jú­ce­ho z rôz­nej inej tres­tnej čin­nos­ti (ná­sil­nej, ma­jet­ko­vej, eko­no­mic­kej) pá­cha­nej jed­not­li­vý­mi člen­mi spo­lo­čen­stva sa­mos­tat­ne, ke­dy z tak­to zís­ka­ných fi­nan­čných pros­tried­kov mu­sel kaž­dý člen spo­lo­čen­stva od­ov­zdat' vop­red ur­če­ný po­diel tzv. „na fir­mu”

pri­čom tie­to fi­nan­čné pros­tried­ky zís­ka­né z tres­tnej čin­nos­ti bo­li nás­led­ne pre­roz­del'ova­né a pos­ky­to­va­né jed­not­li­vým čle­nom spo­lo­čen­stva, podl'a za­stá­va­nej fun­kcie v rám­ci štruk­tú­ry, ako od­me­na, resp. me­sač­ná vý­pla­ta a fi­nan­čné pros­tried­ky, kto­ré bo­li od­ve­de­né tzv. „na fir­mu”, bo­li ur­če­né na vý­dav­ky pot­reb­né na udr­ža­nie exis­ten­cie spo­lo­čen­stva, na cel­ko­vý chod spo­lo­čen­stva, ako napr. od­me­ny čle­nom spo­lo­čen­stva za ich lo­jál­nost' a ml­čan­li­vosť v prí­pa­de ich za­dr­ža­nia, resp. vza­tia do vaz­by, plat­by ad­vo­ká­tom za pos­ky­to­va­nie práv­nych slu­žieb za­dr­ža­ným, resp. vözne­ným čle­nom spo­lo­čen­stva, vy­tvá­ra­jú­cim pra­vi­del­ný fi­nanč­ný zisk toh­to spo­lo­čen­stva, úp­lat­ky pre prís­luš­ní­kov Po­li­caj­né­ho zbo­ru, pro­ku­rá­to­rov a sud­cov, tak­tiež bo­li tie­to pros­tried­ky od­ov­zdá­va­né ro­din­ným prís­luš­ní­kom väz­ne­ných čle­nov

spo­lo­čen­stva na bež­ný chod do­mác­nos­ti a tak­tiež bo­li pou­ží­va­né aj pre osob­nú pot­re­bu naj­vyš­šie pos­ta­ve­ných čle­na spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­ci, pa­tria­cich do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky, pri­čom v prí­pa­de, ak sa ak­ti­vi­ta osöb vy­tvá­ra­jú­cich fi­nanč­ný zisk pre spo­lo­čen­stvo sta­la pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia, pos­ky­to­va­li si jed­not­li­ví čle­no­via spo­lo­čen­stva, a to aj pros­tred­níc­tvom ob­haj­cov, vzá­jom­né fa­loš­né ali­bi, resp. v rám­ci tres­tné­ho ko­na­nia pos­ky­to­va­li kri­vé vý­po­ve­de a za­ml­čia­va­li rôz­ne sku­toč­nos­ti vý­znam­né pre roz­hod­nu­tie, a to ako za úče­lom do­siah­nu­tia bez­tres­tnos­ti čle­na, kto­ré­ho čin­nost' bo­la pred­me­tom tres­tné­ho ko­na­nia, tak aj ochra­ny čle­nov spo­lo­čen­stva, kto­rí bo­li za­ra­de­ní v hie­rar­chic­kej štruk­tú­re spo­lo­čen­stva nad ním res­pek­tí­ve za úče­lom ochra­ny a udr­ža­nia ži­vo­ta spo­lo­čen­stva ako ta­ké­ho, kde v rám­ci spo­lo­čen­stva Ta­ká­čov­ci (d'alej len „sku­pi­na Ta­ká­čov­cov”) pô­so­bi­li a za­stá­va­li jed­not­li­vé fun­kcie tie­to oso­by :

- Ing. L. K., kto­rý mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', ako oso­ba na naj­vyš­šej po­zí­cii v rám­ci ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky sku­pi­ny zo svo­jej po­zí­cie ria­di, vy­dá­va prí­ka­zy, za­dá­va úlo­hy, us­mer­ňu­je a koor­di­nu­je čin­nost' čle­nov sku­pi­ny za­ra­de­ných na niž­ších po­zí­ciách,

- M. G., kto­rý mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', ako oso­ba pa­tria­ca do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky, je pria­mo po­dria­de­ná oso­be na naj­vyš­šej po­zí­cii Ľ. K. zo svo­jej po­zí­cie ria­di, vy­dá­va prí­ka­zy, za­dá­va úlo­hy, us­mer­ňu­je a koor­di­nu­je čin­nosť čle­nov sku­pi­ny za­ra­de­ných na niž­ších po­zí­ciách,

- P. V., kto­rý mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', ako oso­ba pa­tria­ca do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky, kto­rá je pria­mo po­dria­de­ná oso­be na naj­vyš­šej po­zí­cii Ľ. K. a zo svo­jej po­zí­cie ria­di, vy­dá­va prí­ka­zy, za­dá­va úlo­hy a us­mer­ňu­je a koor­di­nu­je čin­nost' čle­nov sku­pi­ny za­ra­de­ných na niž­ších po­zí­ciách,

- P. B., kto­rý mi­ni­mál­ne od ro­ku 2004 pat­rí do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky a sú­čas­ne pl­ní aj fun­kciu ochran­ká­ra P. V. spo­lu s oso­bou T. G., pa­tria­cim do vý­kon­nej zlož­ky, pri­čom v bliž­šie ne­zis­te­nom ob­do­bí od ro­ku 2005 do ro­ku 2009 pl­nil aj fun­kciu ochran­ky T. F.,

- T. F., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, pô­so­bia­ci na úze­mí juž­né­ho Slo­ven­ska do kto­ré­ho vet­vy, ok­rem iných osôb pat­ri­li naj­mi J. W., N. K., M. R., H. Sz., J. M. a d'al­ší,

- M. M., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - po smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, kto­rý ria­dil čin­nost' čle­nov spo­lo­čen­stva pa­tria­cich do je­ho vet­vy v ob­las­ti Tr­nav­ské­ho kra­ja, pri­čom pe­ňaž­ne pros­tried­ky pre sku­pi­nu zís­ka­val pá­cha­ním pre­važ­ne dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti,

K. H., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2009 až do­po­sial', do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, kto­rý pros­tred­níc­tvom sie­te dí­le­rov drog na bliž­šie ne­zis­te­nom úze­mí, za­bez­pe­čo­val prí­jem sku­pi­ny ply­nú­ci z dro­go­vej tres­tnej čin­nos­ti,

- B. K., pa­tria­ci do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, kto­rý od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti R. P. , mi­ni­mál­ne však do ro­ku 2007 ria­dil, koor­di­no­val a vy­dá­val po­ky­ny čle­nom sku­pi­ny, za­ra­de­ným vo vý­kon­nej zlož­ke vo vý­jaz­de,

-  M. Z., pa­tria­ci do ria­dia­co — vý­kon­nej zlož­ky, kto­rý od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti R. P., naj­me­nej do ro­ku 2007 za­stu­po­val B. K. a nás­led­ne P. K. a tak­tiež ria­dil, koor­di­no­val a vy­dá­val po­ky­ny čle­nom sku­pi­ny, za­ra­de­ným vo vý­kon­nej zlož­ke vo vý­jaz­de,

P. K., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča, do ro­ku 2007, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd a nás­led­ne od ro­ku 2007 až do­po­sial', pa­tria­ci do ria­dia­co  vý­kon­nej zlož­ky, ke­dy prev­zal fun­kciu B. K. a spo­lu s M. Z. nad'alej ria­dil, koor­di­no­val a vy­dá­val po­ky­ny čle­nom sku­pi­ny, za­ra­de­ným vo vý­kon­nej zlož­ke — vý­jaz­de,

 

- H. S., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti R. P. až do­po­sial', do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd,

 

- M. P., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti R. P. až do ro­ku 2011 do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd a od ro­ku 2011 do ro­ku 2012 v po­zí­cii pô­so­bil v po­zí­cii ochran­ka J. W.,

 

- P. K., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti Já­na Ta­ká­ča až do­po­sial', do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd,

 

- P. L., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 — od smr­ti R. P., do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd, kto­rý od ro­ku 2007 pl­nil aj fun­kciu ochran­ky P. K.,

 

- V. J., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2004 až do­po­sial', do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd,

- Cs. D., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2004 do ro­ku 2008, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd a od ro­ku 2008 do­po­sial', pl­ní fun­kciu ochran­ky oso­be I. R.,

- V. K., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2009 do ro­ku 2011, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd a od ro­ku 2011 do ro­ku 2012, pô­so­bil v po­zí­cii ochran­ka J. W.,

- P. K., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2004 do ro­ku 2006, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii bi­le­tár a od ro­ku 2006 do ro­ku 2009, do vý­ko­mej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd,

- M. J., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2004 naj­me­nej však do ro­ku 2011, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd, pri­čom v ro­ku 2011 pöso­bil v po­zí­cii ochran­ka J. W.,

 

- P. B., pa­tria­ci, mi­ni­mál­ne od ro­ku 2003 - od smr­ti Já­na Ta­ká­ča, do ro­ku 2009, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii vý­jazd,

- V. K., pa­tria­ci, od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia do ro­ku 2006, do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii bi­le­tár, pri­čom mi­ni­mál­ne od ro­ku 2006 do ro­ku 2009 pô­so­bil na po­zí­cii vý­jazd

- R. N., pa­tria­ci od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia od ro­ku 2004 až do­po­sial' do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii bi­le­tár,

- M. Z., pa­tria­ci, od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia od ro­ku 2004 až do­po­sial', do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii bi­le­tár,

- T. K., pa­tria­ci, od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia od ro­ku 2004 až do­po­sial', do vý­kon­nej zlož­ky v po­zí­cii bi­le­tár,

- JUDr. M. R., kto­rý bol mi­ni­mál­ne od ro­ku 2006 oso­bou čin­nou pre spo­lo­čen­stvo, pri­čom tá­to je­ho čin­nost' v pros­pech sku­pi­ny bo­la mas­ko­va­ná pos­ky­to­va­ním práv­nych slu­žieb z je­ho stra­ny čle­nom sku­pi­ny, vo­či kto­rým bo­lo ve­de­né tres­tné ko­na­nie v ov­plyv­ňo­va­ní čle­nov sku­pi­ny a us­mer­ňo­va­nia ich pos­to­ja po­čas tres­tné­ho ko­na­nia tým spô­so­bom, aby ne­doš­lo k oh­ro­ze­niu osöb pa­tria­cich do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej a ria­dia­co vý­kon­nej zlož­ky spo­lo­čen­stva, ako aj sa­mot­né­ho spo­lo­čen­stva, pri­čom za tú­to čin­nost' bol od­me­ňo­va­ní z fi­nan­čných pros­tried­kov ply­nú­cich zo spo­lo­čen­stva a jed­not­li­ví čle­no­via za pos­ky­to­va­né práv­ne služ­by z je­ho stra­ny, žiad­nu su­mu neuh­rá­dza­li,

- R. T., kto­rý bol čin­ný pre spo­lo­čen­stvo, ato tým spô­so­bom, že od pres­ne ne­zis­te­né­ho dňa v ro­ku 2019, za­bez­pe­čil od­ov­zda­nie od­ka­zu od naj­vyš­šie pos­ta­ve­né­ho čle­na spo­lo­čen­stva, Ľ. K., kto­ré­ho ciel'om bo­lo za­bez­pe­čit' ml­čan­li­vost', pod hroz­bou smr­ti, u Pav­la Kme­ťa vo vzťa­hu k tres­tnej čin­nos­ti os­tat­ných čle­nov spo­lo­čen­stva.

bod 2/

po­tom, čo P. K. nar. X, ako člen sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, ve­do­mý si úto­kov na poš­ko­de­né­ho D. R. nar. X, tr­va­le by­tom X zo stra­ny čle­nov kon­ku­ren­čnej zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „X” os­lo­vil v bliž­šie ne­zis­te­ní deň v dru­hej po­lo­vi­ci ro­ku 2009 obv. B. K., ako je­mu na­dria­de­né­ho čle­na sku­pi­ny ,Ta­ká­čov­cov” s mož­nost'ou za­bez­pe­čit' poš­ko­de­né­ho D. R. na pra­vi­del­né pla­te­nie pop­lat­ku za ochra­nu tzv. „vý­pal­né”, na čo obv. B. K., ve­do­mý si stre­tu zá­uj­mu dvoch kon­ku­ren­čných zlo­či­nec­kých sku­pín, pos­lal P. K. za obv. M. G., ako oso­bou pa­tria­cou do naj­vyš­šej, ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, kto­rý s pos­kyt­nu­tím ochra­ny zo stra­ny sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov, oso­be D. R. za od­pla­tu 663,87,-EUR (20.000,-SKK) me­sač­ne súh­la­sil, na čo nás­led­ne v ob­do­bí mi­ni­mál­ne od feb­ruára 2009 do jú­la 2009, v pra­vi­del­ných me­sač­ných inter­va­loch od­ov­zdá­val poš­ko­de­ný D. R. na rôz­nych mies­tach v Sen­ci, ako aj v mies­te je­ho tr­va­lé­ho byd­lis­ka P. K. vop­red do­hod­nu­tú su­mu za ochra­nu vo Vý­ške 663,87,-EUR, kto­rú nás­led­ne P. K. od­ov­zdá­val, po od­rá­ta­ní 5.000,-SKK z vy­bra­né­ho „vý­pal­né­ho”, ako po­die­lu pre je­ho oso­bu a 1.000,-SKK pre kaž­dú z osôb obv. M. Z., obv. T. K. a obv. R. N., kto­rí P. K. pri vy­be­ra­ní tzv. „vý­pal­né­ho” spre­vá­dza­li, obv. B. K., res­pek­tí­ve oso­bám pa­tria­cim do ria­dia­co — roz­ho­do­va­cej zlož­ky sku­pi­ny, a to obv. M. G. ale­bo obv. P. V., kto­rý rov­na­ko ako obv. M. G., mal ve­do­most' o pos­ky­to­va­ní ochra­ny poš­ko­de­né­mu D. R., kto­rá sa reali­zo­va­la sa s je­ho súh­la­som, ked'že zo svo­jej po­zí­cie rie­šil spor poš­ko­de­né­ho D.  R.  s d'al­ším čle­nom sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, na čo nás­led­ne poš­ko­de­ný D. R., v dru­hej po­lo­vi­ci ro­ku 2009, po spo­roch s P. K., tý­ka­jú­cich sa nez­reali­zo­va­ných sta­veb­ných prác z je­ho stra­ny, ozná­mil sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa pla­te­nia tzv. „vý­pal­né­ho” na Ok­res­nom ria­di­tel'stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de, čo­ho dôs­led­kom bo­lo ob­vi­ne­nie P. K., v ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS: ORP-744/OVK-DS2009 a nás­led­né po­da­nie ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­rom Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Du­naj­ská Stre­da SP. zn. 2Pv 639/2009-14 dňa 13. 04. 2010 za zlo­čin hru­bé­ho nát­la­ku podl'a § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, pri­čom vec nie je ku dneš­né­mu dňu prá­vop­lat­ne roz­hod­nu­tá a po­pi­so­va­ným ko­na­ním bo­la spöso­be­ná poš­ko­de­né­mú Di­oní­zo­vi Ri­go­vi ško­da mi­ni­mál­ne vo vý­ške

bod 3/

po­tom, čo poš­ko­de­ný Di­oníz Ri­go po vzá­jom­ných kon­flik­tov s P. K., tý­ka­jú­cich sa nez­reali­zo­va­nej sta­veb­nej čin­nos­ti, uvie­dol P. K., ako čle­no­vi sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, že už ne­bu­de d'alej pla­tit' je­ho oso­be pop­la­tok za pos­kyt­nu­tie služ­by ochra­ny, tzv. „vý­pal­né”, sa P. K. v pres­ne ne­zis­te­ný deň stre­tol v X v X s obv. P. V., obv. M. G. a obv. B. K., ako s je­mu na­dria­de­ný­mi člen­mi sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov a oboz­ná­mil ich so si­tuáciou, na čo obv. B. K. so súh­la­som tam prí­tom­ných obv. M. G. a obv. P. V. roz­ho­dol, že poš­ko­de­né­mu D. R., na znak de­monštrá­cie Si­ly sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” pod­pá­lia dom, čím obv. B. K., na nás­led­nom d'al­šom osob­nom stret­nu­tí, na kto­rom bol prí­tom­ný aj P. K., po­ve­ril d'al­ších dvoch čle­nov sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov, a to obv. R. N.  a obv. M. Z., ako je­mu po­dria­de­né oso­by, na čo nás­led­ne obv. R. N. a obv. M. Z., po­čas do­vo­len­ky P. K. di­ía 15.07.2009 v ča­se od 1.40 hod. do 1.42 hod. v ob­ci X, v ok­re­se X, spô­so­bi­li všeo­bec­né oh­ro­ze­nie tým spô­so­bom, že sa obv. M. Z., ako vo­dič do­po­sial' nes­to­tož­ne­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, spo­lu s obv. R. N. prep­ra­vi­li do ob­ce X, k do­mu ozna­če­né­mu sú­pis­ným č. X, kde obv. R. N., z pres­ne ne­zis­te­né­ho mies­ta ho­dil, cez za­tvo­re­né ok­no do spál­ne ro­din­né­ho do­mu ozna­če­né­ho čís­lo 500, v kto­rom sa v tom ča­se na­chá­dza­lo se­dem osôb, ne­zis­te­nú fl'ašu spo­lu s nez­ná­mou textí­liou s ob­sa­hom nez­ná­mej te­ku­ti­ny, nás­led­kom čo­ho v spál­ni ro­din­né­ho do­mu vzni­kol po­žiar, kto­rý poš­ko­dil rám ok­na, zá­clo­nu, Zá­ves a pred do­mom sa na­chá­dza­jú­ci plot z vre­co­vi­ny, čím svo­jím ko­na­ním spô­so­bi­li poš­ko­de­ným D. R., nar. X, tr­va­le by­tom X, ok­res X a D. R., nar. X, tr­va­le by­tom X č. X, ok­res X , podl'a od­bor­né­ho vy­jad­re­nia, ško­du vo Vý­ške 140,-EUR,

bod 4/

po­tom, čo M. Z. a R. N., na prí­kaz B. K. so súh­la­som M. G. a P. V., dňa 15.07.2009 v ča­se od 01.40 hod. do 01.42 hod. ho­di­li zá­pal­nú fl'ašu tzv. „mo­lo­to­vov kok­tejl" do ro­din­né­ho do­mu D. R. na­chá­dza­jú­ce­ho sa v ob­ci X ozna­če­né­ho sú­pis­ným č. X o Čom R. N. a M. Z. oboz­ná­mi­li P. K. po náv­ra­te je­ho oso­by z do­vo­len­ky, obv. M. G., obv. P. V., obv. B. K. spo­loč­ne s obv. M. R. na­vied­li na osob­nom stret­nu­tí, kto­ré sa us­ku­toč­ni­lo v pres­ne ne­zis­te­ný deň v Bra­tis­la­ve, pred dá­tu­mom 18. 11. 2009, P. K.,

aby v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom v tom ča­se na Od­bo­re kri­mi­nál­nej po­lí­cie úra­du jus­tič­nej a kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de, pod ČVS: ORP-733/OVK-DS-2009, po zá­kon­nom pou­če­ní sved­ka, v zmys­le prís­luš­ných us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho po­riad­ku, za­ml­čal okol­nos­ti, kto­ré sú je­ho oso­be o skut­ku zná­me a vy­po­ve­dal ve­do­me nep­rav­du pred vy­šet­ro­va­tel'om Po­li­caj­né­ho zbo­ru, te­da za­ml­čal, účast' M. Z.  a R. N. v po­zí­cii pá­cha­tel'ov skut­ku, tak aj účast' osôb M. G., P. V. a B. K. v po­zí­cii osôb, kto­ré sku­tok pri­ká­za­li vy­ko­nat' a v zá­pis­ni­ci o vý­slu­chu sved­ka uvie­dol, že ne­má ve­do­most' o tom, čo sa sta­lo D. R. s do­mom a ne­tu­ší Ido to mo­hol spá­chať, pri­čom uve­de­né P. K. spá­chal z dô­vo­du, aby ne­doš­lo k tres­tné­mu stí­ha­niu M.Z. a R. N. a prí­pad­né­mu nás­led­né­mu oh­ro­ze­niu exis­ten­cie sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov,

bod 5/

po­tom, čo obv. B. K., ako člen sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, na zá­kla­de ob­jed­náv­ky zo stra­ny do­po­sial' nes­to­tož­ne­né­ho pá­cha­tel'a, pred­me­tom kto­rej bo­lo vy­mo­že­nie pohl'adáv­ky (man­ka) vo­či vi­nár­ni X na­chá­dza­jú­cej sa na X uli­ci v Bra­tis­la­ve vo Vý­ške 3.600,-EUR, od poš­ko­de­né­ho F. M., nar. X, tr­va­le by­tom X č, X, X, kto­rý ju mal v pre­náj­me, po­ve­ril P. K., ako je­mu po­dria­de­né­ho čle­na sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, aby sa s poš­ko­de­ným stre­tol a po­ve­dal, že tre­ba pe­nia­ze vrá­tiť, inak bu­de zle, pri­čom mal poš­ko­de­né­ho aj fy­zic­ky na­pad­nút', sa P. K. dňa 10.06.2009 v ča­se oko­lo 18.00 hod. vy­hrá­žal poš­ko­de­né­mu F. M. na X uli­ci v X tým spô­so­bom, že „ak do dvoch týž­dňov ne­zo­že­nie pe­nia­ze, tak mu od­re­že uši a za­ra­zí mu ich do hla­vy”, pri­čom poš­ko­de­ný pe­nia­ze nev­rá­til, čo­ho nás­led­kom bo­lo, že obv. B. K. pri­ká­zal obv. R. N., aby zo­pa­ko­val hroz­bu uve­de­nú na pr­vom stret­nu­tí P. K. a ten­to krát pos­lú­chol je­ho prí­kaz a poš­ko­de­né­ho fy­zic­ky na­pa­dol, na­čo nás­led­ne obv. R. N. dňa 30.06.2009 v ča­se asi 0 19.00 hod. na X uli­ci, v Bra­tis­la­ve asi 300 met­rov od ba­ru X, pris­tú­pil k poš­ko­de­né­mu F. M., kto­rý se­del vo svo­jom mo­to­ro­vom vo­zid­le Ško­da Fe­lí­cia, čer­ve­nej far­by, EČV: X a os­lo­vil poš­ko­de­né­ho slo­va­mi „poz­náš ma? ”, na čo poš­ko­de­ný od­po­ve­dal, že „nie ” a obv. R.N. uvie­dol, že „ja som ten, čo bol s P. a ne­za­bu­dol si, ke­dy máš vrá­tit' pe­nia­ze? ” a ne­ča­ka­júc na reak­ciu poš­ko­de­né­ho, ru­kou zov­re­tou v päsť, v zmys­le prí­ka­zu obv. B. K. ud­rel poš­ko­de­né­ho do ob­las­ti úst a nás­led­ne po­ve­dal „okam­ži­te zo­žeň pe­nia­ze, od­kial' zo­že­nieš pe­nia­ze? '', pri­čom na od­po­ved' poš­ko­de­né­ho, že „pe­nia­ze zo­že­nie od ro­di­ny” kri­čal obv. R. N. ,kde sú pe­nia­ze, kto­ré si zob­ral” na­čo poš­ko­de­ný rea­go­val ml­ča­ním a obv. R. N. opä­tov­ne ud­rel ru­kou zov­re­tou v pást' poš­ko­de­né­ho do no­sa a od­išiel preč, pri­čom tým­to ko­na­ním bo­lo poš­ko­de­né­mu spô­so­be­né na hor­nej pe­re drob­né zra­ne­nie, kto­ré si však ne­vy­žia­da­lo žiad­nu do­bu lie­če­nia a PN,

bod 6/

od pres­ne ne­zis­te­né­ho ob­do­bia, mi­ni­mál­ne do 16.06.2019 obv. P. B. a obv. K. H., ako čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” nú­ti­li osob­ne, ako aj pros­tred­níc­tvom d'al­ších čle­nov sku­pi­ny obv. T. K., obv. M. Z. a obv. R. N. poš­ko­de­né­ho P. K. k to­mu, aby ten­to vy­po­ve­dal na Ok­res­nom Sú­de v Du­naj­skej Stre­de v ko­na­ní ve­de­nom pod č. ko­na­nia 3T 73/2010 (d'alej len OS DS) nep­rav­du a to tak, že po tom čo Kraj­ský súd v Tr­na­ve zru­šil os­lo­bo­dzu­jú­ci roz­su­dok OS DS, kto­rým bol v tej ve­ci ob­ža­lo­va­ný P. K. os­lo­bo­de­ný zo zlo­či­nu hru­bé­ho nát­la­ku pod­la § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, od­ká­zal obv. P. B. poš­ko­de­né­mu P. K., pros­tred­níc­tvom obv.  T. K., kto­rý pri­šiel do mies­ta je­ho byd­lis­ka, že „to má u nich už dost' nah­nu­té a aby sa neo­po­vá­žil na Sú­de nie­čo po­kaš­lat', le­bo do­pad­ne ako M.P. ” — člen zlo­či­nec­kej sku­pi­ny Pit'ov­ci, kto­rý je mftvy, kde nás­led­ne na zdô­raz­ne­nie váž­nos­ti tých­to slov, asi o dva — tri dni, na to pri­šiel obv. T. K. na mo­to­ro­vom vo­zid­le Ško­da Su­perb Čier­nej far­by pred byd­lis­ko poš­ko­de­né­ho P. K., kde pred je­ho do­mom dva krát vy­stre­lil do vzdu­chu, pri­čom nás­led­ne obv. P. B. zob­ral poš­ko­de­né­ho P. K. do pres­ne ne­zis­te­nej sau­ny, kde v pries­to­roch tej­to sau­ny mu osob­ne po­ve­dal, že ,ked' sa ne­bu­de do bu­dúc­na dr­žat' na Sú­de to­ho čo­ho sa dr­žat' má a čo bo­lo vop­red do­hod­nu­té, tak že ho da­jú za­bit' ale­bo pros­tred­níc­tvom kri­vých vý­po­ve­dí z ne­ho spra­via ná­sil­ní­ka a pe­do­fi­la”, na­čo nás­led­ne v pres­ne ne­zis­te­ný deň vy­hl'ada­li obv. T. K., obv. M. Z. a obv. R. N. poš­ko­de­né­ho P. K., pri reš­tau­rá­cii Di­vný Jan­ko v Bra­tis­la­ve, kde mu po­ve­da­li, že „ak zme­ní svo­ju vý­po­ved' na sú­de, tak si ho poč­ka­jú a roz­je­bú ho na ka­šu”, pri­čom zno­va, po up­ly­nu­tí ur­či­tej do­by, po tom čo na pod­net obv. R. T. ho vy­hl'adal poš­ko­de­ný P. K. mu obv. R. T. na stret­nu­tí po­ve­dal, že  X, čo je pre­zýv­ka naj­vyš­šie pos­ta­ve­né­ho čle­na zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” L. K., mu od­ka­zu­je, že „ak ne­bu­de vy­po­ve­dat' na Sú­de to čo má, tak že tam kde pôj­de už ne­bu­de pot­re­bo­vat' ani jest' ani pit' a te­da, že ho za­bi­jú”, kde pop­ri vy­ššie uve­de­ných vy­hráž­kach uvie­dol tak­tiež obv. K. H. poš­ko­de­né­mu P. K., že „mám vša­de zná­mych a že za­pla­tí ne­ja­ké nar­ko­man­ky a tie bu­dú kri­vo vy­po­ve­dať, že im poš­ko­de­ný P. K. zneu­žil dcé­ry a ta­kým­to spó­so­bom z ne­ho spra­via pe­do­fi­la a za­bez­pe­čia je­ho hos­pi­ta­li­zá­ciu na psy­chia­trii”, pri­čom všet­ci ob­vi­ne­ní tak­to ko­na­li v úmys­le za­bez­pe­čiť u poš­ko­de­né­ho P. K., aby ten­to, ako bý­va­lý člen zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” za­ra­de­ný v rám­ci štruk­tú­ry sku­pi­ny vo vý­ko­mej zlož­ke — na po­zí­cii vý­jaz­du, ne­vy­po­ve­dal na OS DS prav­du o tres­tnej čin­nos­ti jed­not­li­vých čle­nov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci”, a neh­ro­zil tak exis­ten­ciu sku­pi­ny ako ta­kej, pri­čom vo vy­ššie po­pí­sa­nom nát­la­ku na poš­ko­de­né­ho P. K., úmy­sel­ne pod­po­ro­val ob­vi­ne­ných aj obv. JUDr. M. R., kto­ré­ho úlo­hou bo­lo za­bez­pe­čiť u poš­ko­de­né­ho P. K. „ml­čan­li­vosť vo­či os­tat­ným čle­nom sku­pi­ny” a kto­rý zneu­ží­va­júc döve­ru poš­ko­de­né­ho P. K. v je­ho oso­bu ako ob­haj­cu to­mu­to od­ov­zdá­val rôz­ne od­ka­zy od na­dria­de­ných čle­nov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” sme­ru­jú­ce k to­mu, aby sa poš­ko­de­ný P. K. dr­žal pövod­nej vý­po­ve­de a ne­vy­po­ve­dal na os­tat­ných čle­nov sku­pi­ny, pri­čom s tým­to ciel'om mu obv. JUDr. M. R. spros­tred­ko­val aj stret­nu­tie s obv. P. V., čle­nom zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” za­stá­va­jú­ci mies­to v naj­vyš­šej, ria­dia­co-roz­ho­do­va­cej zlož­ke, kto­rý na osob­nom stret­nu­tí s poš­ko­de­ným P. K. úmy­sel­ne na­vo­dzu­júc pria­tel'skú, at­mos­fé­ru to­ho úče­lo­vo ukl'ud­ňo­val, že všet­ko sa urov­ná a všet­ko bu­de dob­re, pri­čom tým­to pria­tel'ským správ­ním, kto­ré ne­bo­lo u ne­ho vo vzt'ahu k poš­ko­de­né­mu P. K. ako aj vo vzťa­hu k iným po­dria­de­ným oso­bám bež­né, sa zá­ro­veň sna­žil poš­ko­de­né­ho P. K. pre­ho­vo­riť k to­mu, aby sa opä­tov­ne vrá­til pra­co­vat' pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu „Ta­ká­čov­ci”, pri­čom ciel'om ko­na­nia obv. P. V. bo­lo, aj ta­kým­to l'sti­vým ko­na­ním, do­nú­tit' poš­ko­de­né­ho P. K. k „po­ža­do­va­nej ml­čan­li­vos­ti” ato ces­tou bu­dú­cej kri­mi­na­li­zá­cie je­ho oso­by, v spo­ji­tos­ti s je­ho prí­pad­nou ob­no­ve­nou čin­nost'ou pre tú­to sku­pi­nu,

bod 7/

v pres­ne ne­zis­te­ný deň v ob­do­bí od 10.03.2006 do 14.04.2006, po­tom čo D. V., v sko­rých ran­ných ho­di­nách pod­pá­lil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi, bie­lej far­by, EČV: X na  X uli­ci v X, kto­ré bo­lo tzv. „vý­jaz­do­vým” vo­zid­lom, pou­ží­va­ným oso­ba­mi z vý­jaz­du zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci”, obv. B. K. po obdr­ža­ní in­for­má­cie od Ľ. K., že vo­zid­lo pod­pá­lil poš­ko­de­ný T. P. nar. X, tr­va­le by­tom X č X, X, kto­rý bol ni­mi po­va­žo­va­ný za čle­na zlo­či­nec­kej sku­pi­ny X, pri­čom uve­de­ný sku­tok bol vní­ma­ný ako akt úto­ku kon­ku­ren­čnej sku­pi­ny na sku­pi­nu „Ta­ká­čov­cov”, pri­ká­zal poš­ko­de­né­ho T. P. tzv. „roz­bit”', pri­čom uve­de­nou úlo­hou po­ve­ril obv. B. K., M. P. a P. K., oso­by pa­tria­ce do vý­jaz­du sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, kto­rí nás­led­ne, po vy­ko­na­nom sle­do­va­ní, dňa 14.04.2006 v ča­se prib­liž­ne 0 02.05 hod. v Bra­tis­la­ve na as­fal­to­vom ih­ris­ku, kto­ré sa na­chá­dza za obyt­ným do­mov na X uli­ci č. X V X fy­zic­ky na­pad­li poš­ko­de­né­ho T. P., a to tým spöso­bom, že keď pre­chá­dzal oko­lo sto­ja­cích áut na Wolkro­vej uli­ci, vy­stú­pil z od­sta­ve­né­ho vo­zid­la zn. Ško­da Oc­tá­via tma­vo­ze­le­nej far­by EČV: X, kto­ré pat­ri­lo P. K., M. P., kto­rý bol ob­le­če­ný v čie­mom ob­le­če­ní a na hla­ve mal na­tiah­nu­tú kuk­lu s a nás­led­ne aj P. K., pri­čom po­tom čo ich poš­ko­de­ný T. P. zba­dal roz­be­hol sa me­dzi obyt­né do­my, kde na bas­ket­ba­lo­vom ih­ris­ku za­ko­pol, na čo ho do­be­hol ako pr­vý M. P. a za­čal me­no­va­né­ho pri­ne­se­nou ba­se­ballo­vou pál­kou bit' po hla­ve apo te­le, čo­ho reak­ciou bo­la otáz­ka poš­ko­de­né­ho, „za čo ma bi­ješ? ”, na čo mu M. P. od­po­ve­dal, že „veď ty vieš za čo ”, pri­čom me­dzi­ča­som do­be­hol k poš­ko­de­né­mu aj P. K., kto­rý bol tak­tiež mas­ko­va­ný kuk­lou a zob­ral pál­ku z rúk M. P. a udie­ral ňou poš­ko­de­né­ho po ce­lom te­le, pri­čom me­dzi­ča­som M. P. ko­pal do poš­ko­de­né­ho T. P., kto­rý spa­dol na zem a le­žal na ze­mi, a to až do do­by, kým útok na poš­ko­de­né­ho nep­re­ru­šil kri­kom z by­tov­ky niek­to­rý z jej oby­va­tel'ov, ke­dy P. K. aj M. P. z mies­ta či­nu uš­li, pri­čom po­pí­sa­ným ko­na­ním spöso­bi­li P. K. a M. P. v zmys­le prí­ka­zu obv. B. K. poš­ko­de­né­ho „roz­bit”', T. P. ot­ras moz­gu I. stup­ňa, tr­žno - zmliaž­de­nú ra­nu v ob­las­ti če­la sme­ru­jú­cu kol­mo na je­ho plo­chu v dÍžke 38 mm za­sa­hu­jú­cu po okos­tni­cu, tr­žne zmliaž­de­nú ra­nu v stre­de te­men­nej kra­ji­ny sme­ru­jú­cu spre­du do­za­du vla­so­vej čas­ti hla­vy v dÍžke 81 mm, za­sa­hu­jú­cu po okos­tni­cu, tr­žne zmliaž­de­nú ra­nu v zá­hla­vob­vej ča­si v dÍžke 32 mm sme­ru­jú­cu spra­va dol'ava za­sa­hu­jú­cu po vözi­vo­vú hel­mu, po­mliaž­de­nie l'avej stra­ny hrud­ní­ka vo Vý­ške 4. a 5. reb­ra, po­mliaž­de­nie a od­re­ni­ny l'avé­ho a pra­vé­ho pred­lak­tia, mno­ho­po­čet­né od­re­ni­ny a po­mliaž­de­ni­ny na l'avom pred­ko­le­ní, s do­bou lie­če­nia a PN v tr­va­ní 28 ka­len­dá­mych dní, pri­čom pod­la zá­ve­rov zna­lec­ké­ho po­sud­ku znal­ca z od­bo­ru zdra­vot­níc­tvo, od­vet­vie chi­rur­gia, pri vič­šej in­ten­zi­te úto­kov moh­lo döjsť k zlo­me­niu klen­by le­beč­nej, poš­ko­de­niu moz­gu a cen­trál­ne­ho ner­vo­vé­ho sys­té­mu, te­da k ťaž­kej uj­me na zdra­ví,

bod 8/

v pres­ne ne­zis­te­ný deň, v ob­do­bí od 10.03.2006 do 16.03.2006, po­tom čo D. V. v sko­rých ran­ných ho­di­nách pod­pá­lil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi, bie­lej far­by, EČV: X na X uli­ci v X, kto­ré bo­lo tzv. „vý­jaz­do­vým” vo­zid­lom pou­ží­va­ným oso­ba­mi z vý­jaz­du sku­pi­ny, obv. B. K. ako akt poms­ty za uve­de­ný sku­tok zo stra­ny dov­te­dy nez­ná­me­ho čle­na kon­ku­ren­čnej zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „X”, po­ve­ril P. K. a obv. P. K. pod­pá­le­ním osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Nis­san Pat­rol, EČV: X, kto­ré­ho ma­ji­tel'om bo­la oso­ba pa­tria­ca do zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „X”, a to G. R., nar. X, tr­va­le by­tom X, X a dr­ži­tel' spo­loč­nost' X, IČO:X, so síd­lom X, X, na čo sa nás­led­ne P. K. a obv. P. K. dňa 13.03.2006 v sko­rých ran­ných ho­di­nách pre­su­nu­li pres­ne ne­zis­te­ným vo­zid­lom, na do­po­sial' neus­tá­le­né mies­to vo vzdia­le­nos­ti 200 až 300 met­rov od mies­ta, kde bo­lo v tom ča­se na par­ko­vis­ku ned'ale­ko pot­ra­vín X na X uli­ci č. X v X za­par­ko­va­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Nis­san Pat­rol, EČV: X, pri­čom spo­loč­ne preš­li pe­ši k vo­zid­lo zn. Nis­san Pat­rol, do kto­ré­ho nás­led­ne je­den z nich vy­lial cez ot­vor na na­sá­va­nie vzdu­chu, kto­rý sa na­chá­dzal na pred­nom kuf­ri, so se­bou pri­ne­se­ný ben­zín v ban­das­ke od des­ti­lo­va­nej vo­dy a nás­led­ne ban­das­ku za­pá­li­li, pri­čom od pla­me­ňa sa za­pá­li­lo aj ce­lé vo­zid­lo, čím po­pí­sa­ným spöso­bom spöso­bi­li ma­ji­te­lo­vi vo­zid­la spo­loč­nos­ti ško­du vo Vý­ške 350.000,-SKK

bod 9/

po­tom, čo obv. J. W., člen sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov, po­dal tres­tné ozná­me­nie vo ve­ci obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu úk­lad­nej vraž­dy v štá­diu príp­ra­vy pod­la S 13 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na k § 144 ods. l, ods. 2 písm. c) a písm. Tres­tné­ho zá­ko­na for­mou spolu­pá­cha­tel'stva pod­la § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na, s pou­ká­za­ním na § 138 písm. j) Tres­tné­ho zá­ko­na na od­bo­re Bra­tis­la­va, Úra­du bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­te Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve v tres­tnom ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS:PPZ-224/BOK-BA-2012, na nás­led­nom osob­nom stret­nu­tí v pres­ne ne­zis­te­ný deň v ob­do­bí od 18.07.2012 do 02.08.2012, pri­ká­zal obv. M. P. a obv. V. K., kto­rí bo­li v tom ča­se, v rám­ci sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” je­mu po­dria­de­ní a pl­ni­li fun­kciu je­ho ochran­ky, aby z dô­vo­du väč­šej vie­ro­hod­nos­ti je­ho po­da­nia, ros­triel'ali osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo VW Pas­sat, kto­ré bu­de stát' na von­kaj­šom par­ko­vis­ku ob­chod­ných pries­to­rov spo­loč­nos­ti  X s.r.o. na­chá­dza­jú­cich sa na X uli­ci č. X v X, pri­čom nás­led­ne dňa 02.08.2012 sa obv. M. P. a obv. V. K. dos­ta­vi­li do mies­ta tr­va­lé­ho byd­lis­ka obv. J. W. v ob­ci X, kde ozná­mi­li obv. J. W., že idú sku­tok vy­ko­nat', na čo sa nás­led­ne, osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom znač­ky Mer­ce­des E clas­se, bie­lej far­by, ne­zis­te­né­ho EČV, pre­su­nu­li obv. M. P. a obv. V. K. z ob­ce X do X, kde v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se me­dzi 18.00 hod. a 20.30 hod. dňa 02.08.2012 do­po­sial' ne­zis­te­ným spöso­bom ana vo­zid­le Volkswagen Pas­sat R li­ne, Čier­nej far­by EVČ: X, kto­ré­ho vlas­tní­kom bo­la spo­loč­nost' X, IČO: X, so síd­lom Vaj­nor­ská č. 3077/98, Bra­tis­la­va a dr­ži­tel'om bo­la spo­loč­nosť X s.r.o., IČO: X, so síd­lom X č. X, X roz­bi­li sklo na za­dných l'avých dve­rách, pre­va­li­li liš­tu pod ok­nom za­dných l'avých dve­rí a pred­ný stí­pik me­dzi čel­ným sklom a spolu­jaz­dco­vý­mi dve­ra­mi, pri­čom nás­led­ne z mies­ta či­nu uš­li a po náv­ra­te do ob­ce X ozná­mi­li obv. J. W., v mies­te je­ho tr­va­lé­ho byd­lis­ka, že pred­met­ný čin ús­peš­ne spá­cha­li, pri­čom vy­ššie uve­de­ným ko­na­ním spöso­bi­li ob­vi­ne­ní, ako čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” ško­du vo Vý­ške mi­ni­mál­ne 500,-EUR,

bod 10/

v pres­ne ne­zis­te­nom ča­se od 13.05.2009 do 29.10.2012 po­tom, čo sa obv. J. W., ako zá­stup­ca spo­loč­nos­ti X s.r.o. a sú­čas­ne člen sku­pi­ny doz­ve­del od bliž­šie nes­to­tož­ne­né­ho prís­luš­ní­ka Po­li­caj­né­ho zbo­ru vy­stu­pu­jú­ce­ho pod me­nom „LA­CO”, že vo­zid­lo, zn. Audi Q7, EČV: X, kto­ré od­pre­dal D. D. ako zá­stup­co­vi spo­loč­nos­ti X s.r.o. zo spo­loč­nos­ti X s.r.o. je tzv. „lo­pa­ta” a je v pát­ra­ní vy­hlá­se­nom Po­lí­ciou Čes­kej re­pub­li­ky, po­ve­ril, vtom ča­se svo­jich dvoch ochran­ká­rov obv. M. P. a obv. V. K. pod­pá­le­ním uve­de­né­ho vo­zid­la, na čo nás­led­ne sa obv. J. W., obv. M. P. a obv. V. K. dos­ta­vi­li v pres­ne ne­zis­te­ný deň, do pre­daj­ne spo­loč­nos­ti X. v X, kde si od oso­by A. T. nar. X za­do­vá­ži­li osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Ško­da Oc­tá­via Com­bi, mod­rej far­by X, na kto­rom ma­li v úmys­le spá­chat' pred­met­ný sku­tok, pri­čom nás­led­ne po pre­doš­lom neús­peš­nom sle­do­va­ní vo­zid­la Audi Q7 EČV: X, kto­ré vy­ko­ná­va­li obv. M. P. a obv. V. K. vo vzt'ahu k vy­stih­nu­tiu vhod­né­mu oka­mi­hu na spá­chanie skut­ku, dňa 29.10.2012 v ča­se me­dzi 09.00 hod. a 10.00 hod. v ob­ci X, pred ro­din­ným do­mom na  X uli­ci ozna­če­ným orien­tač­ným č. X, do­po­sial' ne­zis­te­ným spô­so­bom spô­so­bi­li po­žiar uve­de­né­ho vo­zid­la Audi (27, pri­čom oheň sa nás­led­ne roz­ší­ril aj na vedl'a za­par­ko­va­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Opel As­tra ECV: X, kto­ré­ho vlas­tní­kom je V. H. nar. X, tr­va­le by­tom

X č. X,  X, pri­čom nás­led­ne z mies­ta či­nu obv. M. P. a obv. V. K. uš­li na mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Sko­da Oc­tá­via  X  a kon­tak­to­va­li obv. J. W., aby ho oboz­ná­mi­li s tým, že sku­tok spá­cha­li, na čo nás­led­ne, v deň spá­chania skut­ku, vo ve­čer­ných ho­di­nách obv. J. W., obv. M. P. a obv. V. K. pre­su­nu­li vo­zid­lo Ško­da Otá­via Com­bi z do­po­sial' ne­zis­te­né­ho mies­ta v X, kde bo­lo po skut­ku uk­ry­té, do le­sí­ka me­dzi ob­ca­mi X a X, kto­rý sa na­zý­va „X", kde nás­led­ne je­den z ochran­ká­rov po­lial vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi EČV:X do­po­sial' ne­zis­te­nou lát­kou a nás­led­ne ho za­pá­lil, čím

uve­de­ným ko­na­ním bo­la spöso­be­ná ško­da na vo­zid­le Audi Q7 EČV: X vo Vý­ške 82.000,-EUR, na vo­zid­le ško­da Oc­tá­via Com­bi Ečv: X vlas­tní­ko­vi vo­zid­la

K. Sz., nar. X, tr­va­le by­tom X č. X ško­da vo Vý­ške 2.000,-EUR a na vo­zid­le Opel As­tra EČV: X  do­po­sial' ne­vy­čís­le­ná ško­da,

bod 11/

po­tom, čo obv. M. P. vpres­ne ne­zis­te­ný deň, v ro­ku 2012 os­lo­vil v areá­li sta­veb­nín  X s.r.o. vo X  obv. N. M. so žia­dost'ou, či je schop­ný je­ho oso­be z dővo­du kon­flik­tu s iným čle­nom sku­pi­ny, a to V. K. za­bez­pe­čit' ne­le­gál­nu strel­nú zbraň, obv. N. M. ve­do­mý si sku­toč­nos­ti, že obv. G. M. dis­po­nu­je ne­le­gál­ne dr­ža­nou strel­nou zbra­ňou, kto­rú má v úmys­le pre­dať, os­lo­vil toh­to s po­žia­dav­kou na kú­pu uve­de­nej zbra­ne za su­mu 500,-EUR, kto­rý s pre­da­jom súh­la­sil a nás­led­ne po súh­la­se obv. M. P. tý­ka­jú­ce­ho sa kú­py zbra­ne, obv. N. M. pos­lal obv. N. Sz., aby pred­met­nú zbraň vy­zdvi­hol v mies­te byd­lis­ka obv. G. M. a od­nie­sol ju do Bra­tis­la­vy, do ob­chod­ných pries­to­rov spo­loč­nos­ti X s.r.o., na­chá­dza­jú­cich sa na  X uli­ci č. X, v X, ochran­ká­ro­vi J. W., kto­ré­ho obv. N. S. poz­nal ako „X” s tým, že tá­to oso­ba mu za uve­de­nú zbraň od­ov­zdá 500,-EUR, na čo nás­led­ne obv. N. Sz. v sprie­vo­de R. S. na do­po­sial' nes­to­tož­ne­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le, prev­zal v mies­te byd­lis­ka obv. G. M. v ob­ci X, krát­ku strel­nú zbraň zn. Tau­rus ka­lib­ru 9 mm strie­bo­mej far­by s čier­ny­mi paž­bič­ka­mi, ne­zis­te­né­ho vý­rob­né­ho čís­la, kto­rú mal obv. G. M. v ne­le­gál­nej dr­žbe mi­ni­mál­ne od 04.09.2011 a kto­rá bo­la ulo­že­ná v ma­lej špor­to­vej Čier­nej taš­tič­ke a nás­led­ne ju obv. N. Sz. pre­vie­zol a od­ov­zdal na par­ko­vis­ku v ob­chod­ných pries­to­roch spo­loč­nos­ti X s.r.o., obv. M. P., pri­čom k vy­pla­te­niu su­my 500,-EUR za pred­met­nú zbraň doš­lo až nás­led­ne v prie­be­hu dvoch dní v ob­chod­ných pries­to­roch spo­loč­nos­ti X s.r.o., ke­dy obv. M. P. vy­pla­til su­mu 500,-EUR pria­mo obv. N. M.

OD­ôVOD­NE­NIE

 Dňa 29. 06. 2017 za­čal vy­šet­ro­va­tel' expo­zi­tú­ry Bra­tis­la­va ná­rod­nej proti­zlo­či­nec­kej jed­not­ky ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru (d'alej len ex. BA NPZJ NA­KA P PZ) pod ČVS: PPZQ52/NKA-PZ-BA-2017 tres­tné stí­ha­nie po­dia 199 ods. l, Tres­tné­ho po­riad­ku vo ve­ci zlo­či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny pod­ľa 296 Tres­tné­ho zá­ko­na na tom skut­ko­vom zá­kla­de, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej ve­te pred­met­né­ho uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, vo vzt'ahu k zlož­ke zlo­či­nec­kej sku­pi­ny TAKÁČOV­COV - „čier­ne­mu vý­jaz­du”.

Dňa 31. 05. 2019 vy­šet­ro­va­tel' ex. BA NPZJ NA­KA P PZ une­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 228 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na pre­ru­šil tres­tné stí­ha­nie, na­kol'ko sa ne­po­da­ri­lo zis­tit' sku­toč­nos­ti op­ráv­ňu­jú­ce vy­ko­nať tres­tné stí­ha­nie pro­ti ur­či­tej oso­be.

Dňa 30. 07. 2019 vy­šet­ro­va­tel' ex. BA NPZJ NA­KA P PZ une­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 228 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku pok­ra­čo­val v tres­tnom stí­na­ní, na­kol'ko dövod na pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia po­mi­nul.

Dr­ha 15. 07. 2009 vy­šet­ro­va­tel' od­bo­ru jus­tič­nej po­lí­cie Úra­du jus­tič­nej a kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de za­čal pod ČVS: ORP-733/OVK-DS-2009 podl'a § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci zlo­či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej ve­te pred­met­né­ho uz­ne­se­nia.

Dňa 16.08.2010 vy­šet­ro­va­tel' od­bo­ru jus­tič­nej po­lí­cie Úra­du jus­tič­nej a kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de pre­ru­šil tres­tné stí­ha­nie vo vy­ššie uve­de­nej tres­tnej ve­ci v zmys­le 228 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku, na­kol'ko ne­bo­lo mož­né pre nep­rí­tom­nost' sved­ka vec ná­le­ži­te ob­jas­niť.

Dňa 07.08.2018 uz­ne­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 228 ods. 5 Tres­tné­ho po­riad­ku pok­ra­čo­val vy­šet­ro­va­tel' 1. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de v tres­tnom stí­ha­ní vo vy­ššie uve­de­nej tres­tnej ve­ci, na­kol'ko dövod pre­ru­še­nia po­mi­nul.

Dr­ha 08.08.2018 vy­šet­ro­va­tel' 1. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de pre­ru­šil tres­tné stí­ha­nie v uve­de­nej tres­tnej ve­ci v zmys­le Š 228 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku, na­kol'ko sa ne­po­da­ri­lo zis­tit' sku­toč­nos­ti op­ráv­ňu­jú­ce vy­ko­nat' tres­tné stí­ha­nie vo­či ur­či­tej oso­be.

Dňa 21.10.2019 bo­la opat­re­ním pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru SP. zn.: PPZ-NKAO­BA2-2019/054703-001 zo dňa 21.10.2019 ur­če­ná vý­be­ro­vá prís­luš­nosť pre vy­šet­ro­va­tel'a 2. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia, od­bo­ru Bra­tis­la­va ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru a vy­šet­ro­va­nie tres­tnej ve­ci ČVS: ORP-733/OVK-DS-2009, bo­lo nad'alej vy­ko­ná­va­né vy­šet­ro­va­te­lom 2. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia, od­bo­ru Bra­tis­la­va ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru pod ČVS: PPZ-368/NKA-BA2-2019.

Dňa 25.10.2019 vy­šet­ro­va­tel' 2. od­de­le­nie OBA NA­KA P PZ uz­ne­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 228 ods. 5 pok­ra­čo­val v tres­tnom stí­ha­ní v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pod ČVS: PPZ368/NKA-BA2-2019, na­kol'ko dô­vod na pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia po­mi­nul.

Dňa 02.07.2009 vy­šet­ro­va­tel' od­bo­ru jus­tič­nej po­lí­cie Úra­du jus­tič­nej a kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va V za­čal pod ČVS: ORP-733/2-OVK-B5-2009 pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci zlo­či­nu vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej ve­te pred­met­né­ho uz­ne­se­nia.

Dňa 07.07.2011 vy­šet­ro­va­tel' 1. od­de­le­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va V une­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku vznie­sol ob­vi­ne­nie oso­be P. K.  za zlo­čin vy­die­ra­nia spá­cha­ný for­mou spolu­pá­cha­tel'stva pod­la 20 k § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na.

Dňa 08.10.2013 vy­šet­ro­va­tel' 1, od­de­le­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va V uz­ne­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 21 ods. I Tres­tné­ho po­riad­ku časť tres­tnej ve­ci ob­vi­ne­né­ho P. K., kto­rý bol stí­ha­ný za zlo­čin

vy­die­ra­nia for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a  § 20 k § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na zo spo­loč­né­ho ko­na­nia ve­de­né­ho na 1. od­de­le­ní všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty OKI) OR PZ Bra­tis­la­va V pod ČVS: ORP-778/I-OVK-B5-2009 pre zlo­čin vy­die­ra­nie for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a § 20 § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, pri­čom vy­lú­če­ná tres­tná vec bo­la nad'alej ve­de­ná na 1. od­de­le­ní vy­šet­ro­va­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va V pod ČVS: ORP-1003/1-OVK-B5-2013.

Dňa 03.09.2014 vy­šet­ro­va­tel' 1. od­de­le­nia od­bo­ru kri­mi­nál­nej po­lí­cie Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va V pre­ru­šil tres­tné stí­ha­nie vo vy­ššie uve­de­nej tres­tnej ve­ci v zmys­le § 228 ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho po­riad­ku, na­kol'ko ne­bo­lo mož­né pre nep­rí­tom­nost' sved­ka vec ná­le­ži­te ob­jas­niť.

Dr­ha 21.10.2019 bo­la opat­re­ním pre­zi­den­ta Po­li­caj­né­ho zbo­ru SP. zn.: PPZ-NKAO­BA2-2019/054703-001 zo dňa 21.10.2019 ur­če­ná vý­be­ro­vá prís­luš­nosť pre vy­šet­ro­va­tel'a 2. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia, od­bo­ru Bra­tis­la­va ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru a vy­šet­ro­va­nie tres­tnej ve­ci ČVS: ORP-733/OVK-DS-2009, bo­lo nad'alej vy­ko­ná­va­né vy­šet­ro­va­tel'om 2. od­de­le­nia vy­šet­ro­va­nia, od­bo­ru Bra­tis­la­va ná­rod­nej kri­mi­nál­nej agen­tú­ry Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru pod ČVS: PPZ-369/NKA-BA2-2019.

Di­ía 25.10.2019 vy­šet­ro­va­tel' 2. od­de­le­nie OBA NA­KA P PZ une­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 228 ods. 5 pok­ra­čo­val v tres­tnom stí­ha­ní v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pod ČVS: PPZ-369/NKA-BA2-2019, na­kol'ko dô­vod na pre­ru­še­nie tres­tné­ho stí­ha­nia po­mi­nul.

Di­ía 25. 10. 2019 vy­šet­ro­va­tel' 2. od­de­le­nia OBA NA­KA P PZ spo­jil une­se­ním vy­da­ním pod ČVS: PPZ-105/NKA-BA2-2019 v zmys­le 21 ods. 3 Tres­tné­ho po­riad­ku /per ana­lo­giam/ s pou­ká­za­ním na § 18 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku na spo­loč­né ko­na­nie tres­tnú vec zlo­či­nu za­lo­že­nia zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nú pod ČVS: PPZ-105/NKA-PZ-BA-2019 s tres­tný­mi ve­ca­mi: obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu vy­die­ra­nia podl'a § 189 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na spá­cha­né­ho for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nou pod ČVS: PPZ-91/NKA-BA2-2019, zlo­či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia podl'a § 284 ods. 1 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nou pod ČVS: PPZ-368/NKA-BA2-2019, tres­tnou ve­cou zlo­či­nu vy­die­ra­nia for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a § 20 k § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nou pod ČVS: PPZ-369/NKA-BA2-2019, tres­tnou, tres­tnou ve­cou zlo­či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nou pod ČVS: PPZ-I IO/NKA­BA2-2019, tres­tnou ve­cou zlo­či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci podl'a § 245 ods.l, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nou pod ČVS: PPZ-112/NKA-BA2-2019, tak ako je to uve­de­né vo vý­ro­ko­vej ve­te pred­met­né­ho uz­ne­se­nia zo dňa 25.10.2019.

Dňa 02.05.2016, bo­lo tres­tnej ve­ci ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 vzne­se­né ob­vi­ne­nie v zmys­le § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku oso­bám T. F. nar. X, R. B. nar. X, H. Sz. nar. X, J. W. nar. X, V. J. nar. X, V. M. nar. X, N. K. nar. X, J. M. nar. X, M. R. nar. X, R. M. nar. X, V. K. nar. X, L. D. nar. X, M. K. nar. X, H. M. nar. X, ok­rem iných skut­kov, v bo­de 1 uz­ne­se­nia aj za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, a to vo vzťa­hu k vet­ve zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci”, na kto­rej če­le sto­jí v zmys­le zne­nia uz­ne­se­nia T. F. Vzhl'adom na sku­toč­nost', že ci­to­va­ním uz­ne­se­ním bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie vy­ššie uve­de­ným oso­bám, nie sú stí­ha­né v tom­to ko­na­ní za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na

Dňa 21.06.2016 vznie­sol vy­šet­ro­va­tel' ex. BA NPZJ NA­KA P PZ na zá­kla­de dov­te­dy zis­te­ných sku­toč­nos­tí a po­ky­nu pro­ku­rá­to­ra v zmys­le 206 ods. I Tres­tné­ho po­riad­ku ob­vi­ne­nie oso­bám N. M. a N. Sz., ok­rem iných skut­kov, v bo­de 1 uz­ne­se­nia aj za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na, a to vo vzt'ahu k vet­ve zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci”, na kto­rej če­le sto­jí v zmys­le zne­nia uz­ne­se­nia T. F.

Dňa 28.01.2017, vznies­la vy­šet­ro­va­tel'ka ex. BA NPZJ KNA­KA P PZ uz­ne­se­ním vy­da­ním v zmys­le § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku pod ČVS: PPZ-755/NKA-PZ-BA-2016 ob­vi­ne­nie oso­bám L. K. nar. X, JUDr. J. A. nar. X, R. P. nar. X, I. C. nar. X, V. K. nar. X, B. B. nar. X, M. J. nar. X, P. Ž. nar. X, I. B. nar. X, JUDr. P. T. nar. X, P. V. nar. X, T. G. nar. X, P. B. nar. X, P.B. nar.  X, M. G. nar. X, E. K. nar. X, M. P. nar. X, B. K. nar. X, P. K. nar. X, M. M. nar. X, I. S. nar. X, ok­rem iných skut­kov, v bo­de 1 za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na. Vzhl'adom na sku­toč­nost', že ci­to­va­ním une­se­ním bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie vy­ššie uve­de­ným oso­bám, nie sú stí­ha­né v tom­to ko­na­ní za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na

Ku skut­ku č. 1 bol skut­koyý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :


Sve­dok N. K._vo svo­jom vy­jad­re­ní uvie­dol, že od ro­ku 2004 do ro­ku 2010 pô­so­bil v sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov” na rôz­nych po­zí­ciách, pri­čom po­čas svoj­ho pô­so­be­nia v sku­pi­ne sa stre­tol aj s oso­ba­mi z vý­jaz­du, a to me­no­vi­te s V. K., P. K., oso­bou, kto­rú poz­nal pod pre­zýv­kou „X”, kto­rá nes­kór ro­bi­la ochran­ku J. W. a brat­mi „K.” zo Sen­ca. Sve­dok uvie­dol, že podl'a je­ho ve­do­mos­tí oso­by pa­tria­ce do vý­jaz­du ma­li mo­bil­ný te­le­fón, pri­čom slú­ži­li na zme­ny v tr­va­ní 24 ho­dín a v prie­be­hu spo­mí­na­nej služ­by sa po­hy­bo­va­li naj­mi po Bra­tis­la­ve, v sku­pi­ne zlo­že­nej zo šty­roch osöb, ob­le­če­ní v ci­vil­nom ob­le­če­ní, na neoz­na­če­nom vo­zid­le znač­ky Ško­da Oc­tá­via. Sve­dok uvie­dol, že úlo­hou vý­jaz­du bo­lo za­sa­ho­vat' v pod­ni­koch, kto­ré pla­ti­li pop­la­tok za „ochra­nu” zo stra­ny sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov", ale ne­ma­li pod­pí­sa­nú ofi­ciál­nu zmlu­vu s niek­to­rou s SBS slu­žieb pa­tria­cich sku­pi­ne. Sve­dok d'alej uvie­dol, že všet­ky oso­by z vý­jaz­du bo­li člen­mi sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, pri­čom vy­chá­dza­júc z vy­jad­re­nia sved­ka, ok­rem rie­še­nia prob­lé­mov v pod­ni­koch, pla­tia­cich za „ochra­nu”, si moh­li vý­jazd pri­vo­lat' aj vy­ššie pos­ta­ve­ní čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” v prí­pa­de, ak bo­lo pot­reb­né de­monštro­vať si­lu sku­pi­ny.

Vo vzt'ahu ku sku­pi­ne sa­mot­nej sve­dok N. K. vo vý­slu­chu v tres­tnej ve­ci ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 uvie­dol, že na če­le sku­pi­ny stá­la oso­ba, kto­rú poz­nal pod pre­zýv­kou „X”, pri­čom uve­de­ná oso­ba na schô­dzi čle­nov v pod­ni­ku X ma­la uviesť, že nad'alej pok­ra­ču­jú, ako „Ta­ká­čov­ci”. Po tou­to oso­bou, bo­li podl'a vy­jad­re­nia sved­ka oso­by M. G. a P. V., kto­rí pria­mo ria­di­li chod ce­lej sku­pi­ny. Nás­led­ne sa sve­dok vy­jad­ril, že d'aľ­ší čle­no­via sku­pi­ny bo­li roz­de­le­ní do men­ších pod­sku­pín a pra­co­va­li sa­mos­tat­ne, pri­čom na če­le bo­li šé­fo­via jed­not­li­vých pod­sku­pín. Ta­kým­to šé­fom bol M. M. do kto­ré­ho pod­sku­pi­ny pat­ri­la oso­ba pod pre­zýv­kou „X”, „X” a „X”, do d'al­šej pod­sku­pi­ny na če­le kto­rej bol T. F. pat­ril sve­dok N. K., H. Sz., J. M., J. W. a M. R., po­tom bol eš­te I. R., kto­rý bol v rám­ci sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov sa­mos­tat­nou jed­not­kou a ro­ko­val pria­lo s „X”. Sve­dok d'alej uvie­dol, že veľ­ké slo­vo v sku­pi­ne ma­la oso­ba B. K., kto­rý podl'a to­ho, čo on vní­mal, pat­ril pria­mo pod M. G. a P. V.

So sved­kom N. K. bo­la vy­ko­na­ná re­kog­ní­cia pri kto­rej sve­dok ozna­čil, ako oso­by zvý­jaz­du : P.K. nar. X, M.P. nar. X, M. Z. nar. X, V. K. nar. X a P. K. nar. X.

Sve­dok M.R., vo svo­jej vý­po­ve­di uvie­dol, že o exis­ten­cii vý­jaz­du sa doz­ve­del ako člen sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” eš­te za ži­vo­ta Já­na Ta­ká­ča a R. P., kto­rý na pra­vi­del­ných schô­dzach čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” uvie­dol, že exis­tu­je v rám­ci sku­pi­ny par­tia cha­la­nov, kto­rí sú prip­ra­ve­ní, ke­by ma­li bi­le­tá­ri prob­lém, res­pek­tí­ve ke­by nez­vlá­da­li si­tuáciu v pod­ni­ku vo vzťa­hu k inej sku­pi­ne, tak möžu tie­to oso­by kon­tak­to­vat' pros­tred­níc­tvom te­le­fón­ne­ho čís­la na „vý­jaz­do­vý” te­le­fón. Sve­dok uvie­dol, že vý­jazd bol zlo­že­ný zo šty­roch čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, kto­rí sa po­hy­bo­va­li v ci­vil­nom ob­le­če­ní, na neoz­na­če­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le zn. Ško­da Oc­tá­via — Com­bi. Vo vzťa­hu k oso­bám, kto­ré pô­so­bi­li vo vý­jaz­de, sve­dok uvie­dol, že iš­lo o čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, kto­rí v sku­pi­ne pô­so­bi­li už dlh­šie, vy­ni­ka­li tým, že bo­li fy­zic­ky zdat­nej­ší, čo bo­lo pod­la vy­jad­re­nia sved­ka aj dô­vo­dom, pre kto­rý bo­li za­ra­de­ní do vý­jaz­du. Sve­dok uvie­dol, že vo vzt'ahu k oso­bám z vý­jaz­du poz­ná, ako je­ho čle­na, oso­bu pod pre­zýv­kou „X”, te­da M. P.  a „X” V. K. , pri­čom sve­dok uvie­dol, že po smr­ti R. P. mal na sta­ros­ti vý­jazd P. K. pre­zý­va­ný „X”. Z vy­jad­re­nia sved­ka tak­tiež vy­ply­nu­lo, že čin­nost' vý­jaz­du za­stre­šo­va­li aj B.K. pre­zý­va­ný „X” a M. Z.

Vo vzťa­hu ku sku­pi­ne sa­mot­nej, sve­dok M. R. vo vý­slu­chu v tres­tnej ve­ci ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 uvie­dol, že po smr­ti Já­na Ta­ká­ča a R. P., prev­za­la mies­to Já­na Ta­ká­ča, ako šé­fa sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” oso­ba pod pre­zýv­kou „X”, pri­čom agen­du, kto­rú mal pred smr­ťou na sta­ros­ti vo vzťa­hu ku sku­pi­ne Ta­ká­čov­cov R. P., prev­za­li a za­stre­šo­va­li oso­by M. G., P. V. a T. F.

Sve­dok M. R. pri re­kog­ní­cii oso­by podl'a fo­toal­bu­mu, opoz­nal oso­by P. K. nar. X, ako oso­bu zo sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov, kto­rý pöso­bil ako bi­le­tár, pod pre­zýv­kou „X”, opoz­nal P. L. nar. X, kto­rý bol podl'a vy­jad­re­nia sved­ka čle­nom sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” a pod pre­zýv­kou „X” opoz­nal M. Z. nar. X, kto­rý sa po­hy­bo­val v sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov” spo­lu s oso­bou B. K.

Z vý­slu­chu sved­ka N. M. bo­lo zis­te­né, že od ro­ku 2006 do ro­ku 2015 pô­so­bil v sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov”, pri­čom o exis­ten­cii vý­jaz­du sa doz­ve­del nie­ke­dy v ro­ku 2006 - 2007, po­čas na­sa­de­nia vý­jaz­du na dis­ko­té­ke X, ke­dy bo­li na­pad­nu­tí bi­le­tá­ri N. K. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka oso­by z vý­jaz­du pöso­bi­li v dvoch par­tiách, kto­ré sa strie­da­li a po­hy­bo­va­li sa na vo­zid­le Ško­da Oc­tá­via - Com­bi. Sve­dok uvie­dol, že pod­la je­ho ve­do­mos­tí jed­na vý­jaz­do­vá par­tia pat­ri­la pod B. K. pre­zý­va­né­ho „X”, v kto­rej sa na­chá­dza­li oso­by „X", P. K., H. Š. a je­den, resp. dva­ja d'al­ší čle­no­via, kto­rých me­ná sve­dok ne­poz­nal. Dru­hú vý­jaz­do­vú sku­pi­nu mal pod­la ve­do­mos­tí sved­ka na sta­ros­ti X, pre­zý­va­ný „X”. Do tej­to sku­pi­ny pat­ril X z X, „X” a „X”. Sve­dok M. uvie­dol, že poz­nal aj d'al­ších čle­nov vý­jaz­du, oso­bu pod vlas­tným me­nom „X” a pre­zýv­kou „X”, ale ne­ve­del uviest', do kto­rej vý­jaz­do­vej sku­pi­ny pat­ri­li. Pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka, vý­jazd bol ur­če­ný na ochra­nu pod­ni­kov, kto­ré sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov” pla­ti­li tzv. „vý­pal­né”, res­pek­tí­ve bo­li vo­la­ní v tom prí­pa­de, ked' bol niek­to zo sku­pi­ny na­pad­nu­tý a pot­re­bo­val po­moc. Sve­dok d'alej uvie­dol, že čís­lo na vý­jazd dal je­ho oso­be B. K., pri­čom má ve­do­mosť o tom, že ked' bo­lo

Z vý­slu­chu sved­ka J. W. v tres­tnej ve­ci ve­de­nej pod ČVS: PPZ-281/NKAPZ-BA-2016 vo vzt'ahu ku sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov” vy­ply­nu­lo, že sku­pi­na ako ta­ká vznik­la nie­ke­dy v 90tich ro­koch mi­nu­lé­ho sto­ro­čia, pri­čom sku­pi­nu ria­dil Ján Ta­káč a spo­lu s ním aj oso­by R. P., M. G., P. V., I. S., V. M., J. G., I. V. st., M. L., T. F., H. Sz., I. S., M. M., P. L., B. R., H. Š., M. R., P. L., P. K., N. K., „X”, I. R. a d'al­ší. Po smr­ti Já­na Ta­ká­ča prev­zal podl'a vy­jad­re­nia sved­ka sku­pi­nu L. K. pre­zý­va­ný „X”, pod kto­rým bo­li pria­mo za­ra­de­né oso­by M. G. a P. V., T. F. a M.  M., pri­čom kaž­dá z uve­de­ných osôb má svo­ju sku­pi­nu osôb s kto­rý­mi „rie­ši" ve­ci. Sve­dok tak­tiež uvie­dol, že me­dzi oso­by, kto­ré pô­so­bi­li na ria­dia­cich fun­kciách bo­li aj B.K. a P.K.

Z vý­slu­chu sved­ka J.W. rov­na­ko vy­ply­nu­lo, že sku­pi­na ma­la „Ta­ká­čov­cov” ma­la svo­jich ad­vo­ká­tov pros­tred­níc­tvom kto­rých, bo­li vy­ba­vo­va­né tres­tné ve­ci pria­mo na prís­luš­nom Sú­de a pro­ku­ra­tú­re. Ta­ký­mi­to práv­nik­mi bo­li pod­la vy­jad­re­nia sved­ka, ok­rem iných, aj M.R., T.P. a R.B. Sve­dok vo svo­jej vý­po­ve­di uvie­dol kon­krét­ne vo vzťa­hu k oso­be M.E. aj prík­lad, ke­dy bo­la R. od­ov­zda­ných je­ho oso­bu v prí­tom­nos­ti je­mu na­dria­de­né­ho čle­na T. F. v X fi­nan­čná ho­to­vost' vo Vý­ške 40.000,-EUR, aby po­tom, čo sa mi­nu­lo účin­kom pos­kyt­nu­tie kri­vé­ho sve­dec­tva zo stra­ny čle­nov vet­vy T. F. a te­da vy­vi­ne­nie je­ho oso­by vo ve­ci na­pad­nu­tia poš­ko­de­né­ho J. P. eš­te v príp­rav­nom ko­na­ní, bol je­ho oso­be za spô­so­be­nie t'až­kej uj­my na zdra­ví ulo­že­ný Ok­res­ným sú­dom Po­važ­ská Bys­tri­ca len pod­mie­neč­ný trest, čo­ho dô­ka­zom je aj roz­su­dok SP. zn. 2T/316/2009-219.

Z vý­slu­chu sved­ka D. V. vy­ply­nu­lo, že od ro­ku 2001 do ro­ku 2016 pat­ril do zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „X”, kde pô­so­bil na rôz­nych po­zí­ciách. Sve­dok uvie­dol, že o exis­ten­cii vý­jaz­du v sku­pi­ne „Ta­ká­čov­cov” sa doz­ve­del nie­ke­dy v ro­ku 2003, ked' od šé­fa sku­pi­ny J. O. dos­ta­li čle­no­via sku­pi­ny „X” roz­kaz zhro­mažd'ovať in­for­má­cie o čle­noch sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” vo vzt'ahu k ich byd­lis­ku a vo­zid­lám, na kto­rých sa po­hy­bu­jú. Sve­dok uvie­dol, • že má ve­do­most' že oso­by vo vý­jaz­de sa po­hy­bo­va­li v sku­pi­nách po šty­roch na vo­zid­le Ško­da Oc­tá­via Com­biu bie­lej far­by. Sve­dok tak­tiež uvie­dol, že asi v ro­ku 2004 — 2005 bol na by­te d'al­šie­ho čle­na ich sku­pi­ny P. H. na X uli­ci, kto­rý mu uvie­dol, že v d'al­šom vcho­de bý­va cha­lan z vý­jaz­du pred kto­ré­ho by­tov­kou stá­lo vý­jaz­do­vé auto sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”. Sve­dok D.V. uvie­dol, že uve­de­né vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi bie­lej far­by nás­led­ne pod­pá­lil. Pod­la je­ho ve­do­mos­tí sku­pi­na „Ta­ká­čov­cov” za­bez­pe­čo­va­la ochra­nu pod­ni­kov X, X, X, X a X, čo bo­li pod­ni­ky J.S. a pat­ri­li me­dzi naj­zná­mej­šie pod­ni­ky pa­tria­ce tej­to sku­pi­ne. Sku­toč­nos­ti uve­de­né vo vý­slu­chu sved­ka D. V. vo vzťa­hu k vý­jaz­do­vé­mu vo­zid­lu sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” a roz­ka­zu J. O. úto­čit' na uve­de­nú sku­pi­nu, ako aj sa­mot­né úto­ky potvr­dil vo vý­sluch u sved­ka v tres­tnej ve­ci ČVS. PPZ-281/NKA-PZ-BA-2016 aj P. H.

V pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka bol vy­po­ču­tý P. K., kto­rý uvie­dol, že od ro­ku 2004 do ro­ku 2009 bol čle­nom sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, pri­čom po­čas pr­vých dvoch ro­kov pô­so­bil, ako bi­le­tár v pod­ni­koch, kto­rým sku­pi­na „Ta­ká­čov­cov” pos­ky­to­va­la ochra­nu a nás­led­ne pô­so­bil vo vý­jaz­de sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, o kto­ré­ho exis­ten­cii sa doz­ve­del už po­čas ob­do­bia, ke­dy pô­so­bil ako bi­le­tár, Sve­dok K. uvie­dol, že „čier­ny vý­jazd” bol na­sa­dzo­va­ný v prí­pa­doch, ked' bo­lo tre­ba nie­ko­ho zbiť, res­pek­tí­ve, ked' bo­lo tre­ba de­monštro­vat' si­lu sku­pi­ny, ale­bo bi­le­tár v niek­to­rom z pod­ni­kov, kto­ré pat­ri­li sku­pi­ne a pla­ti­li za ochra­nu nez­vlá­dal, si­tuáciu v pod­ni­ku. Pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka sa vý­jazd pou­ží­val tak­tiež na špi­na­vé ro­bo­ty, ked' bo­lo tre­ba nie­čo roz­biť, pod­pá­lit' ne­ja­ké auto ale­bo za­pá­lit' nie­ko­mu dom. Tak­tiež pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka moh­li služ­by vý­jaz­du vy­uží­vať, ak sa vy­sky­tol prob­lém, vy­ššie pos­ta­ve­ní čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, ako T. F., B. K., M. M. a po­dob­ne. Sve­dok uvie­dol, že vý­jazd mal v ča­se je­ho prí­cho­du na sta­ros­ti B. K. a je­ho zá­stup­com bol M. Z. Asi od ro­ku 2007 nah­ra­dil B.K. P. K. na je­ho mies­te, kto­rý bol dov­te­dy ra­do­vým čle­nom vý­jaz­du. Z vyj ad­re­nia sved­ka vy­ply­nu­lo, že úlo­hy vý­jaz­du a je­ho čle­nom za­del'ova­li oso­by P. K., B.K. a M.Z., kto­rí im od­ov­zdá­va­li v pra­vi­del­ných me­sač­ných inter­va­loch aj fi­nan­čnú od­me­nu za ich pô­so­be­nie vo vý­jaz­de a v prí­pa­de ús­peš­né­ho spl­ne­nia úlo­hy spá­chania tres­tnej čin­nos­ti aj oso­bit­nú fi­nan­čnú od­me­nu - „pré­miu”.

Sve­dok K. uvie­dol, že vý­jazd bol zlo­že­ný z dvoch sku­pín o poč­te šty­roch osôb v kaž­dej sku­pi­ne, po vzo­re vý­jaz­dov zlo­či­nec­kej sku­pi­ny „X” a „X”. Pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka, po­čas je­ho pô­so­be­nia vo vý­jaz­de bo­li spo­loč­ne s ním za­ra­de­ní do tej­to or­ga­ni­zač­nej zlož­ky sku­pi­ny „Ta­ká­čov­ci” H.Š., M.P., P.K. a oso­ba pod pre­zýv­kou „X”, kto­rí bo­li člen­mi vý­jaz­du eš­te v ča­se, pred je­ho prí­cho­dom, ked' bol zlo­že­ný z dvoch sku­pín o dvoch oso­bách. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka vo vý­jaz­de pöso­bi­li ok­rem me­no­va­ných osöb aj P.K., P.B., V., kto­ré­ho poz­nal pod pre­zýv­kou „X”, Cs. D., oso­ba kto­rú poz­nal pod vlas­tným me­nom „V” a V „X”. Pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka, vy­ššie uve­de­ný oso­by bo­li roz­de­le­né do dvoch zmien, pri­čom vý­jazd t'ahal služ­by po 48 ho­dín a po­hy­bo­val sa po Bra­tis­la­ve na vo­zid­le Ško­da Oc­ta­via Com­bi bie­lej far­by. Sve­dok Kme­ťo uvie­dol, že vý­jazd kto­rý mal služ­bu bol kon­tak­to­va­ný na „vý­jaz­do­vý” te­le­fón, pri­čom kon­tak­tné čís­lo sa me­ni­lo v zá­vis­los­ti od spá­cha­nej tres­tnej čin­nos­ti a pot­re­by je­ho vý­me­ny.

Z vý­slu­chu sved­ka J.O. v tres­tnej ve­ci ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA2016, vy­ply­nu­lo, že z po­zí­cie šé­fa kon­ku­ren­čnej sku­pi­ny „X”, re­gis­tro­val exis­ten­ciu sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” už v ča­se, ked' bol na če­le sku­pi­ny Ján Ta­káč, kto­ré­ho na je­ho po­kyn za­bil L.Z., ako šé­fa kon­kru­ren­čnej sku­pi­ny. Z vý­slu­chu rov­na­ko vy­ply­nu­lo, že po vraž­de Já­na Ta­ká­ča, sa do če­la sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov pos­ta­vil Ľ.K., pri­čom sa zme­nil aj cha­rak­ter sku­pi­ny ci­tu­jem :„pred­tým to bo­lo ta­ké na­fe­te­né a spros­té a po­tom až po prí­cho­de K. to bo­lo ta­ké uh­la­de­né a eko­no­mic­ké”. Z vý­slu­chu sved­ka On­drej­čá­ka rov­na­ko vy­ply­nu­lo, že ok­rem spo­mí­na­ných osôb pat­ri­li k vý­znam­ným pos­ta­vám sku­pi­ny V.M., R.B. pre­zý­va­ný „X”, T.F., M. G a P.V.

Z vý­slu­chu sved­ka D.A.Š. v tres­tnej ve­ci ČVS: PPZ-281/NKA-PZBA-2016, vy­ply­nu­lo, že pá­chal tres­tnú čin­nosť s oso­ba­mi pa­tria­cim do vet­vy T. F., s kto­rý­mi spolu­pra­co­val v ob­do­bí od 2011 — 2013, za kto­rú bol aj od­sú­de­ný . Sve­dok uvie­dol, že po je­ho za­dr­ža­ní po­lí­ciou v ro­ku 23.10.2013 kon­tak­to­val oso­bu V.K. (stí­ha­ný uz­ne­se­ním zo dňa 02.05.2016 za čin­nost' v pros­pech sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov), kto­rý mu ozná­mil, že sa mu oz­ve niek­to­rí z práv­ni­kov T. P., R. B. ale­bo M. R. Sve­dok Š. uvie­dol, že sa mu oz­val prá­ve M. R., kto­rý prev­zal je­ho ob­ha­jo­bu a za­stu­po­val sved­ka Š., ako ob­vi­ne­né­ho po­čas príp­rav­né­ho ko­na­nia. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka uvie­dol ob­haj­ca je­ho oso­be, že o pe­nia­ze a pla­te­nie sa ne­mu­sí sta­rať a ce­lú vec bu­dú pre­zen­to­vat' pred po­lí­ciou tým spô­so­bom, že tres­tnú čin­nost' pá­chal pod nát­la­kom a zo stra­chu, kto­rý pra­me­nil v oso­bách zo sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov". Sve­dok Š. d'alej uvie­dol, že po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia a je­ho vä­zob­né­ho stí­ha­nia M. R., ako je­ho práv­nik, no­sil je­ho oso­be od­ka­zy, že cha­la­ni zo sku­pi­ny ho poz­dra­vu­jú, pri­čom sa má dr­žať. Vo vzťa­hu k sa­mot­nej vý­po­ve­di, sved­ka o nát­la­ku a hroz­bách zo stra­ny čle­nov sku­pi­ny však reál­ne nep­riš­lo, ked'že vždy pod­la inštruk­cií ob­haj­cu M. R. mu ten­to po­ve­dal, aby eš­te ne­vy­po­ve­dal, že nie je eš­te správ­ny čas. Sve­dok uvie­dol, že tým­to spô­so­bom bol uml­čo­va­ný po­čas ce­lé­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, po­kial' je­ho oso­be M. R., pred preš­tu­do­va­ním vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su ne­vy­po­ve­dal pl­nú moc a bol mu us­ta­no­ve­ný no­vý ad­vo­kát. Z vý­slu­chu

sved­ka Š. rov­na­ko vy­ply­nu­lo, že mo­bil­ný te­le­fón, kto­rý ob­sa­ho­val SMS sprá­vy od jed­né­ho z čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, preu­ka­zu­jú­ce, že bol vy­ví­ja­ní na oso­bu Š. nát­lak, prev­zal od man­žel­ky sved­ka M.R. eš­te po­čas za­stu­po­va­nia a sved­ka, pri­čom ten­to dr­žal u se­ba do je­ho za­is­te­nia v ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA2016.

Ku skut­ku č. 2 bol skut­ko­vý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Sve­dok P. K. vo svo­jom vy­jad­re­ní uvie­dol, že na oso­bu D. R. ho na­kon­tak­to­val je­ho brat M. K., na­kol'ko me­no­va­né­ho D.R. na­pá­da­li oso­by zo sku­pi­ny „X”, ato za úče­lom pos­kyt­nu­tia ochra­ny tej­to oso­be sku­pi­nou „Ta­ká­čov­cov”. Sve­dok K. vo svo­jom vy­jad­re­ní uvie­dol, že s pred­met­nou ve­cou os­lo­vil oso­bu B. K., ako svoj­ho pria­me­ho na­dria­de­né­ho, kto­rý však vzhl'adom na Stred dvoch zlo­či­nec­kých sku­pín pos­lal sved­ka K. za M. G., ako za jed­ným z naj­vyš­šie pos­ta­ve­ných čle­nov sku­pi­ny. Sve­dok uvie­dol, že na stret­nu­tí pri bu­do­ve X v X, v X oz­rej­mil M.G. si­tuáciu, kto­rý po­tom čo zis­til, že D.R. je ochot­ný pla­tit' 20.000,-SKK me­sač­ne za ochra­nu na uve­de­né pri­ký­vol, ked'že iš­lo o štvor­ná­sob­ne vy­ššiu su­mu, ako pla­ti­li os­tat­né pre­vádz­ky v tom ča­se. Sve­dok K. uvie­dol, že s od­stu­pom ča­su rie­šil P.V. spor me­dzi J. W. a D. R., kto­rý sa tý­kal sta­veb­ných prác ob­jed­na­ných W. u R. Sve­dok K. uvie­dol, že on, je­ho mat­ka a B.K. si u poš­ko­de­né­ho D.R. ob­jed­na­li via­ce­ro sta­veb­ných prác, pri­čom tie­to ne­bo­li zreali­zo­va­né, nás­led­ne podl'a vy­jad­re­nia sved­ka B. K. a M. G. za­ča­li tla­čit' na je­ho oso­bu, aby dos­tal z R. pe­nia­ze, pri­čom sved­ko­vi bo­lo zo stra­ny R. po­ve­da­né, že ak sa mu nie­čo sta­ne, tak pôj­de na po­lí­ciu a udá ho. Sve­dok K. tak­tiež uvie­dol, že pe­nia­ze za ochra­nu od­ov­zdá­val je­ho oso­be D. R. v sprie­vo­de osôb R.N., M. Z. ale­bo T. K., pri­čom z pred­met­nej su­my 20.000,-SKK si on vzal 5.000,-SKK a to­mu kto bol s ním dal eš­te tak po 1.000,-SKK. Zvyš­né pe­nia­ze za­nie­sol po­tom B.K., M.G. ale­bo P.V. K dov­zdá­va­niu pe­ňa­zí pri­tom do­chá­dza­lo v X v X ale­bo v pria­mo v X D. R.

Z vý­slu­chu sved­ka A.B. bo­lo zis­te­né, že oso­bu poš­ko­de­né­ho D.R. poz­ná a rov­na­ko poz­ná aj oso­bu P.K., o kto­rom má ve­do­mosť, že pat­ril do sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”. Sve­dok B. tak­tiež uvie­dol, že D.R. je brat­ra­nec d'al­šie­ho čle­na sku­pi­ny X, a to F.K., kto­rý oboch bra­tov R. prak­tic­ky vy­cho­val a po­čas vá­zob­né­ho stí­ha­nia D.R. sa sta­ral o je­ho ro­di­nu a pla­til je­ho práv­ni­kov. Z vý­slu­chu bo­lo tak­tiež zis­te­né, že po­tom čo po­ža­do­val vrá­te­nie pred­met­ných fi­nan­čných pros­tried­kov, R. to­to od­miet­li a na­kon­tak­to­va­li sa na oso­bu P.K. a cez je­ho oso­bu na sku­pi­nu „Ta­ká­čov­cov”.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Ok­res­nom ria­di­tel'stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de pod ČVS: ORP-744/OVK-DS-2009, bo­lo zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka poš­ko­de­né­ho D.R. zis­te­né, že je­ho oso­bu os­lo­vil P. K. v de­cem­bri v ro­ku 2008 s tým, že pot­re­bu­je pos­ta­viť dom na Piv­nič­nej uli­ci v Sen­ci, pri­čom na reali­zá­ciu stav­by mu od­ov­zdal fi­nan­čné pros­tried­ky a osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo. Sve­dok R. d'alej uvie­dol, že nie­ke­dy v me­sia­ci feb­ruár 2009 bol na­pad­nu­tý je­ho brat A.R. oso­ba­mi zo sku­pi­ny „X", pri­čom sa me­no­va­ný zl'akol, čo vy­užil P.K. a za­bez­pe­čil mu ochra­nu zo stra­ny sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, pri­čom fi­nan­čné pros­tried­ky vo Vý­ške 20.000,SKK od­ov­zdá­val P.K. v X v X, kto­rí tam bol v sprie­vo­de d'al­ších osôb, ale tie poz­nal iba pod vlas­tný­mi me­na­mi R.,M. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka R. pla­til za ochra­nu P.K. od feb­ruára až do má­ja 2009, vždy 4 deň v me­sia­ci, pri­čom posłed­ný krát od­ov­zdal fi­nan­čné pros­tried­ky na par­ko­vis­ku pri X v X, kde sa społu s P. K. na­chá­dza­li aj oso­by kto­ré poz­ná pod vlas­tný­mi me­na­mi „X” a „X”. Sve­dok R. uvie­dol, že v prí­tom­nos­ti tých­to osôb sa P. K. je­ho oso­be vy­hrá­žal, že kým ne­dos­ta­via dom, tak mu­sí pla­tit' vý­pal­né, pri­čom slov­ne ata­ko­val aj je­ho man­žel­ku, kto­rej ká­zal pos­ta­vit' pom­ník pre je­ho ot­ca. Sve­dok R., tak­tiež uvie­dol, že v nás­led­nom ob­do­bí P. K. po­sie­lal za je­ho oso­bou do mies­ta tr­va­lé­ho byd­lis­ka oso­by, kto­ré poz­ná pod vlas­tný­mi me­na­mi X, X a X z X, kto­rí sa je­ho oso­be ne­pria­mo, pros­tred­níc­tvom je­ho za­mes­tnan­ca X vy­hrá­ža­li.

Ku skut­ku č. 3 bol skut­ko­vý Stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Sve­dok P. K. vo vý­slu­chu uvie­dol, že v ob­do­bí, ked' D. R. pla­til pop­la­tok za ochra­nu zo stra­ny sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, do­ho­dol sa so sved­kom na zreali­zo­va­ní vý­stav­by ro­din­né­ho do­mu, pom­ní­ka pre ot­ca a cha­ty pre B. K., pri­čom za uve­de­né mal D. R. prev­ziať aj zá­lo­hy od sved­ka K. Nás­led­ne podl'a vy­jad­re­nia sved­ka doš­lo k via­ce­rým nez­ho­dám me­dzi ním a D. R., na­čo po­ža­do­val od ne­ho nav­rá­te­nie pe­ňa­zí, čo poš­ko­de­ný R. od­mie­tol a uvie­dol, že po­kial' sa mu nie­čo słane, tak udá sved­ka K. na po­lí­cii. Uve­de­né mal sve­dok K. tl­mo­čit' na schô­dzi v X P. V., M. G. a B.K., na čo K. uvie­dol, že R. ne­bu­de pr­vý ani pos­led­ný čo ich udá a so súh­la­som M. G. a P.V. roz­ho­dol, že R.N. a M. Z. pod­pá­lia dom D.R., a to po­čas do­vo­len­ky P. K. v Egyp­te. Z vy­jad­re­nia sved­ka vy­ply­nu­lo, že po náv­ra­te z do­vo­len­ky sa R.N. a M.Z. poch­vá­li­li sved­ko­vi K., že R. pod­pá­li­li dom, pri­čom R. N. ma há­dzat' tzv. „mołoto­vov kok­tejl” a M. Z. bol šo­fér.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­ho­to­ve­né­ho v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Ok­res­nom ria­di­tel'stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de pod ČVS: PPZ-ORP-733/OVK-DS-2009, bo­lo zis­te­né, že nez­ná­my pá­cha­tel' dňa 15.07.2009 v ča­se od 01.40 hod. do Ol .42 hod. vho­dil cez za­tvo­re­né ok­no do spál­ne ro­din­né­ho do­mu, v kto­rom sa v tom ča­se na­chá­dza­lo se­dem osób fl'ašu s nez­ná­mou textí­liou a te­ku­ti­nou, pri­čom v uve­de­nej tres­tnej ve­ci fi­gu­ru­je ako poš­ko­de­ný D.R.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu vy­ho­to­ve­né­ho v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na Ok­res­nom ria­di­tel'stve Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Stre­de pod ČVS: PPZ-ORP-744/OVK-DS-2009, bo­lo z vý­slu­chu sved­ka D. R. zis­te­né, že s oso­bou P.K. sa spoz­nal nie­ke­dy v ro­ku 2008 v de­cem­bri, pri­čom sa do­hod­li na reali­zá­cii vý­stav­by ro­din­né­ho do­mu a vý­stav­be pom­ní­ka pre ot­ca P. K. Z vý­slu­chu sved­ka R. bo­lo tak­tiež zis­te­né, že v nás­led­nom ob­do­bí od feb­ruára do jú­na od­ov­zdá­val v pra­vi­del­ných me­sač­ných inter­va­loch P. K. pop­la­tok za ochra­nu zo stra­ny sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov tzv. „vý­pal­né” vo vý­ške 20.000,-SKK.

Ku skut­ku č. 4 bol skut­koyý_ Stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Z vý­slu­chu sved­ka P. K. v uve­de­nej tres­tnej ve­ci bo­lo zis­te­né, že po­tom čo bo­lo je­ho oso­be vzne­se­né ob­vi­ne­nie za vy­die­ra­nie oso­by D. R. v tres­tnej ve­ci zlo­či­nu hru­bé­ho nát­la­ku pod­ľa  §190 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na ve­de­nej pod ČVS: ORP-744/OVK-DS2009, zú­čas­tnil sa osob­né­ho stret­nu­tia v X, kde sa v tom ča­se na­chá­dza­li aj B.K., M.G., P. V. a ad­vo­kát M. R. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka, na uve­de­nom stret­nu­tí bol inštruo­va­ný, aby vy­po­ve­dal v roz­po­re s reali­tou a je­ho ve­do­most'ami, a to v tom sme­re, že on bol na do­vo­len­ke, on R. nik­dy ne­vy­die­ral a pý­tal pe­nia­ze len za hrob ot­ca, kto­rý si u R. ob­jed­na­la je­ho mat­ka, pri­čom mal uviest' v prí­pa­de ak by bol spo­me­nu­tý

niek­to­rý z nich, že nik­dy ni­ko­mu žiad­ne pe­nia­ze ne­no­sil ani ne­dá­val, čo bo­lo v roz­po­re s tým Čom mu bo­lo zná­me. Sve­dok P.K. uvie­dol, že nás­led­ne bol M.G. vy­ho­de­ný z vý­jaz­du, pri­čom mu bo­lo pri­ká­za­né ro­bit' ochran­ku K.H., pa­tria­ce­mu k vy­ššie pos­ta­ve­ným čle­nom sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”. Nás­led­ne pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka, M.R. ce­lý pos­tup od­ob­ril, pri­čom sved­ko­vi uvie­dol, že nech sa len dr­ží to­ho čo od­zne­lo na stret­nu­tí a os­tat­né je­ho oso­bu za­ují­mat' ne­mu­sí. Ad­vo­kát M. R. tak­tiež sved­ko­vi uvie­dol, že si má zoh­nať aj ne­ja­kých sved­kov, kto­rí potvr­dia nó­ty, kto­ré dos­tal, čo sve­dok K. uro­bil a za­do­vá­žil si sved­kov J.V., M. K. a M. K., pri­čom nás­led­ne bol pod­la vy­jad­re­nia sved­ka Kme­ťa od­súh­la­se­ný oso­ba­mi zú­čas­tne­ný­mi na stret­nu­tí, a to B.K., M. G. a P.V. spô­sob, akým má P. K. vy­stu­po­vat' na po­lí­cii a pred vy­šet­ro­va­tel'om Po­li­caj­né­ho zbo­ru.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu v ko­na­ní ve­de­nom na 1. od­de­le­ní vy­šet­ro­va­nia, od­bo­ru Bra­tis­la­va, Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru v Du­naj­skej Stre­de pod ČVS: ORP733/0VK-DS-2009, bo­lo zis­te­né, že v uve­de­nej tres­tnej ve­ci bol dňa 18.11.2009 vy­po­ču­tý v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka Pa­vol Kme­ťo, kto­rý po zá­kon­nom pou­če­ní sved­ka podl'a 127 Tres­tné­ho zá­ko­na, podl'a § 131 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, podl'a § 346 Tres­tné­ho zá­ko­na a nas­le­du­jú­ce, pred vy­šet­ro­va­tel'om Po­li­caj­né­ho zbo­ru uvie­dol, že o sku­toč­nos­ti, čo sa sta­lo D. R. sa doz­ve­del od M.K., pri­čom ne­ve­del kon­krét­ne uviest', čo sa vlas­tne sta­lo. Sve­dok K. (vy­chá­dza­júc zo zá­pis­ni­ce o vý­slu­chu sved­ka) d'alej uvie­dol, že ne­má ve­do­most' o tom, že sa im nie­čo sta­lo,(uve­de­né sku­toč­nos­ti mu bo­li zná­me od pá­cha­tel'a skut­ku R.N. a M. Z. ,ako aj d'al­ších osób), ani ne­má ve­do­most' o tom Ido to mo­hol spá­chat' (ku spá­chaniu skut­ku sa sved­ko­vi priz­nal R. N. a aj M. Z.).

Ku skut­ku č. 5 bol skut­ko­vý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Z vý­slu­chu sved­ka P. K. bo­lo zis­te­né, že B. K. os­lo­vil ne­ja­ký je­ho zná­my, kto­rý vlas­tnil bar na X uli­ci v X, pri­čom z uve­de­né­ho ba­ru zmiz­la tr­žba. Nás­led­ne pod­la vý­jad­re­nia sved­ka, B. K. uká­zal sved­ko­vi Kme­ťo­vi mu­ža, od kto­ré­ho má pe­nia­ze vy­môcť, pri­čom mu uká­zal aj byd­lis­ko me­no­va­né­ho a pri­ká­zal mu, aby išiel za poš­ko­de­ným, poh­ro­zil mu a fy­zic­ky ho na­pa­dol - dve mu „stre­fil”. Sve­dok K. uvie­dol, že na­kol'ko poš­ko­de­né­ho poz­nal z det­stva a bol to je­ho ka­ma­rát, vy­hl'adal je­ho oso­bu a poh­ro­zil sa mu, pri­čom ho, ale s ohl'adom na pre­doš­lé vzťa­hy ne­na­pa­dol, v zmys­le prí­ka­zu B.K. Nás­led­ne, podl'a vy­jad­re­nia sved­ka K., v sta­no­ve­nom ča­se poš­ko­de­ný pe­nia­ze nev­rá­til a ked' sa B.K doz­ve­del, že sve­dok K. poš­ko­de­né­ho fy­zic­ky ne­na­pa­dol, pri­ká­zal d'al­šie­mu čle­no­vi sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, a to R. N., aby opä­tov­ne vy­hl'adal poš­ko­de­né­ho a zo­pa­ko­val hroz­bu P. K. a poš­ko­de­né­ho fy­zic­ky na­pa­dol — dve mu stre­lil. Čo sa nás­led­ne aj udia­lo.

Z vý­slu­chu sved­ka poš­ko­de­né­ho F. M. v tres­tnej ve­ci ČVS: ORP-778/2-OVKB5-2009, bo­lo zis­te­né, že od 01„05.2009 mal v pre­náj­me pod­nik — X  do smr­ti ma­ji­tel'a M. H. dňa 28.04.2010, pri­čom po smr­ti ma­ji­tel'a nav­ští­vil je­ho oso­bu brat zos­nu­lé­ho R. H., kto­rý mu po­ve­dal, že mô­že pok­ra­čo­vat' v náj­me, pô­vod­nú su­mu však na­vy­šu­je 0 60.000,-9KK me­sač­ne. Poš­ko­de­ný uvie­dol, že kvô­li nás­led­ným nez­ho­dám vo vzt'ahu k fi­nan­čným pros­tried­kom už v d'aľ­šom pre­náj­me od bra­ta zos­nu­lé­ho ne­pok­ra­čo­val. Poš­ko­de­ný nás­led­ne uvie­dol, že po vy­ko­na­ní in­ven­tú­ry vo vi­nár­ni, bol kon­tak­to­va­ný s od­stu­pom ča­su oso­ba R. H., kto­rý mu uvie­dol, že bol zis­te­ný roz­diel v in­ven­tú­re vo Vý­ške 1. 000,-EUR a je to pot­reb­né dop­la­tiť. Poš­ko­de­ný ďa­ľej uvie­dol, že po­ža­do­val od me­no­va­né­ho za­sla­nie všet­kých pa­pie­rov, aby si ich mo­hol osob­ne prejsť a skon­tro­lo­vat', či uve­de­né man­ko je reál­né, s čím R. H. ne­súh­la­sil a uvie­dol poš­ko­de­né­mu, že ak mu

ne­do­ne­sie pe­nia­ze, tak na ne­ho do kon­ca ži­vo­ta ne­za­bud­ne, že uvi­dí, čo­ho je on schop­ný a spo­čí­ta mu všet­ko, aj to, čo oškl­bal je­ho ne­bo­hé­ho bra­ta. Poš­ko­de­ný uvie­dol, že nás­led­ne s od­stu­pom 2 až 3 týž­dňov, kon­tak­to­val je­ho oso­bu P. K., kto­rý si s ním do­ho­dol stret­nu­tie v X pri X, kde mu uvie­dol, že či si je ve­do­mý, že má man­ko vo­či pre­doš­lej fir­me vo Vý­ške 3.600,-EUR, kto­ré tre­ba za­pla­tit' do dvoch týž­dňov a ak sa tak nes­ta­ne, tak mu od­re­že uši a za­ra­zí mu ich do hla­vy. Z vy­jad­re­nia poš­ko­de­né­ho vy­ply­nu­lo, že pri K. hroz­bách stál obd'aleč d'al­ší muž, kto­rý sa však do roz­ho­vo­ru ne­za­pá­jal a poš­ko­de­ný si ho ne­za­pa­má­tal. Nás­led­ne sa poš­ko­de­ný vy­jad­ril, že kon­tak­to­val R. H. a pý­tal sa ho pre­čo sa mu vy­hrá­ža cez K. a chce od ne­ho 3.600,-EUR, na čo mu H. od­ve­til, že on sa mu ne­vyh­rá­ža a po­lo­žil mu te­le­fón. Poš­ko­de­ný d'alej uvie­dol, že po up­ly­nu­tí le­ho­ty da­nej P. K., je­ho oso­bu dňa 30.06.2009 za­blo­ko­va­lo vo­zid­lo zn. Audi, z kto­ré­ho vy­stú­pil je­mu nez­ná­my muž, kto­rý sa ho spý­tal, že či ho poz­ná, že on je ten čo bol s P. a či ne­za­bu­dol, ke­dy vrá­tit' pe­nia­ze. Nás­led­ne poš­ko­de­né­ho podl'a je­ho vý­po­ve­de ud­rel päs­ťou do úst a opa­ko­va­ne sa ho spý­tal, od­kial' zo­že­nie pe­nia­ze, na­čo poš­ko­de­ný od­ve­til, že od ro­di­ny a pá­cha­tel' sa ho spý­tal na to, kde sú pe­nia­ze, kto­ré zob­ral, na čo poš­ko­de­ný od­po­ve­dal, že on nič ne­zob­ral a pá­cha­tel' ho opä­tov­ne ud­rel do ob­las­ti úst.

Ku skut­ku č. 6 bol skut­ko­vý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne .

K ve­ci bol vy­po­ču­tý P. K., kto­rý ok­rem iných sku­toč­nos­tí sved­čia­cich o sa­mot­nej exis­ten­cii sku­pi­ny, ako aj po­pi­su­jú­cich ich vzá­jom­né pos­ta­ve­nie v rám­ci štruk­tú­ry sku­pi­ny uvie­dol, že po tom čo bol os­lo­bo­de­ný na Ok­res­nom Sú­de v Du­naj­skej Stre­de spod ob­ža­lo­by zo zlo­či­nu hru­bé­ho nát­la­ku podl'a 190 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na doš­lo nás­led­ne, opa­ko­va­ne, k zru­še­niu os­lo­bo­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku Kraj­ským sú­dom v Tr­na­ve, ke­dy nás­led­ne za­ča­li na ne­ho vy­ví­jat' čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” nát­lak, a to za tým úče­lom, aby ho do­nú­ti­li aj nad'alej dr­žať sa pô­vod­nej vý­po­ve­de. Kon­krét­ne P. K. uvá­dza, že ok­rem sa­mot­ných od­ka­zov, kto­ré mu od čle­nov sku­pi­ny od­ov­zdá­val je­ho ob­haj­ca JUDr. M. R., za­ča­li ho aj osob­ne vy­hl'adá­vať T.K., M. Z. a R. N., kto­rí sa mu vy­hrá­ža­li, že ak zme­ní vý­po­ved', tak ho „roz­je­bú na ka­šu”. Tak­tiež mu T. K. osob­ne od­ov­zdal od­kaz od P. B., kto­rý mu od­ká­zal, že ked' sa ne­bu­de dr­žať to­ho čo má, tak do­pad­ne ako P. P. K. vo vý­po­ve­di uvie­dol, že je všeo­bec­ne zná­me, že M. P. bol čle­nom sku­pi­ny „X”, kto­rý je v sú­čas­nos­ti mtvy. Ďalej P. K. uvá­dza, že ho osob­ne P. B. zob­ral do sau­ny, kde mu zno­va zo­pa­ko­val vy­hráž­ky ty­pu, že po­kial' sa ne­bu­de do bu­dúc­na dr­žat' to­ho čo­ho sa má dr­žať, tak že ho da­jú za­biť. Ok­rem tých­to vy­hrá­žok mu za­ča­li čle­no­via sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” znep­rí­jem­ňo­vať ži­vot aj tým, že za ním po­sie­la­li rôz­nych l'udí, kto­rý sa mu vy­hrá­ža­li, vy­kri­ko­va­li po ňom han­li­vé slo­vá a tak­tiež ho pos­tup­ne prip­ra­vi­li o je­ho au­tá a tak­tiež mu T. K. strie­ľal pred do­mom, aby tak­to zvý­raz­nil váž­nost' ich slov. P.K. k ve­ci d'alej uvie­dol, že po tom čo dos­tal od­kaz, že má kon­tak­to­vat' R. T. to­ho aj kon­tak­to­val, pri­čom na stret­nu­tí s ním mu ten­to uvie­dol, že K. mu od­ka­zu­je, že po­kial' ne­bu­de ho­vo­rit' to čo má, tak že tam kde poj­de už ne­bu­de pot­re­bo­vať jest' ani pit' a nás­led­ne zdô­raz­nil, že ho K. dá za­biť. K oso­be JUDr. M. R. uvie­dol, že je to práv­nik, kto­ré­ho mu nastr­či­li, aby ten­to za­bez­pe­čil ml­čan­li­vost' P. K. na Sú­de v Du­naj­skej Sr­de, naj­mi v tom sme­re, aby ne­vy­po­ve­dal sku­toč­nú prav­du o skut­ku, za kto­rý bol ob­ža­lo­va­ný. O spolu­prá­ci JUDr. M. R. a d'al­ších čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” sved­čí aj fakt, že ten­to mu od­ov­zdá­val od­ka­zy od pop­red­ných čle­nov sku­pi­ny, kto­rých ciel'om bo­lo prá­ve za­bez­pe­če­nie vy­ššie spo­me­nu­tej ml­čan­li­vos­ti. JUDr. M. R., podl'a vý­po­ve­de P. K., to­mu­to Viac krát príz­vu­ko­val, aby sa dr­žal to­ho čo bo­lo do­hod­nu­té, súc si ve­do­mí sku­toč­nej prav­dy o prie­be­hu skut­ku, na­kol'ko bol osob­ne pri tom, ked' sa do­ha­do­va­lo zne­nie vý­po­ve­de P. K. bez­pros­tred­ne po pod­pá­le­ní do­mu D. R., kde tú­to vý­po­ved' sám od­súh­la­sil. O ak­tív­nej a ve­do­mej účas­ti na pá­cha­ní toh­to skut­ku, resp. o pl­ne­ní vop­red ur­če­nej úlo­hy JUDr. M. R. v da­nej ve­ci sved­čí ak fakt, že po tom, čo sa mu P. K. zdô­ve­ril, že tlak na je­ho oso­bu zo stra­ny „Ta­ká­čov­cov” za­čí­na byt' neú­nos­ný, sám JUDr. M. R. za­bez­pe­čil stret­nu­tie P. K. s jed­ným z naj­vyš­šie pos­ta­ve­ných čle­nov sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” P. V., kto­rý ve­do­mý si to­ho, že vy­hráž­ka­mi prav­de­po­dob­ne iba vy­hro­tí vznik­nu­tú si­tuáciu, za­čal sa k P. K. sprá­vat' na­naj­výš ka­ma­rát­sky, pri­čom sa sna­žil ho vtiah­nut' spát' do sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” v úmys­le tak­to si spát' „za­via­zat”' P. K., aby ten­to ne­vy­po­ve­dal. K bež­né­mu sprá­va­niu P.V. P. K. uvie­dol, že ten­to sa nik­dy tak­to k od­ria­de­ným nes­prá­val, prá­ve nao­pak, dá­val im po­cí­tiť, že on je „šéf'.

Ku skut­ku č. 7 bol skut­koyý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Sve­dok P. K. vo svo­jom vý­slu­chu uvie­dol, že po­tom, čo bo­lo pred tr­va­lým byd­lis­kom M. P. na X uli­ci v X pod­pá­le­né vý­jaz­do­vé vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi, uvie­dol je­ho oso­be B. K., že Ľ. K. ne­chal „vy­lus­tro­vat”', kto sto­jí za pod­pá­le­ním vo­zid­la, pri­čom uve­de­nou oso­bu ma­la byt' oso­ba z kon­ku­ren­čnej sku­pi­ny „X”, a to T. P. Sve­dok K. uvie­dol, že B. K. uká­zal je­ho oso­be aj M. P. fo­tog­ra­fiu, na kto­rej bol To­máš Per­nec­ký a uvie­dol im do­kon­ca aj kde tá­to oso­ba bý­va a aké vo­zid­lo pou­ží­va, pri­čom sve­dok uvie­dol, že podl'a to­ho čo si pa­nä­tá, M.P. poš­ko­de­né­ho poz­nal, le­bo ho mal v rám­ci „ro­bo­ty” vý­jaz­du v mi­nu­los­ti aj zbiť, na­kol'ko pat­ril v tom ča­se k „X”. Sve­dok K. d'alej uvie­dol, že podl'a to­ho, čo im dvom B. K. uvie­dol, ma­li me­no­va­né­ho podl'a prí­ka­zu Ľ. K. dos­lo­va „roz­biť”. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka K., poš­ko­de­né­ho P. sle­do­va­li a až po ne­ja­kom ča­se, po­kým sa im ho po­da­ri­lo na­pad­núť. Sve­dok uvie­dol, že v deň úto­ku se­de­li spo­loč­ne s M. P. vo vo­zid­le sved­ka a to v Ško­de Oc­tá­via ze­le­nej far­by s X evi­den­čným čís­lom a ča­ka­li na poš­ko­de­né­ho ne­ďa­le­ko je­ho byd­lis­ka. Nás­led­ne po­tom čo spo­zo­ro­val M. P. vo­zid­lo poš­ko­de­né­ho, vy­stú­pi­li z vo­zid­la, pri­čom poš­ko­de­ný ich zba­dal a roz­be­hol sa preč. Po chví­li, podl'a vy­jad­re­nia sved­ka, me­no­va­né­ho do­beh­li a za­ča­li ho udie­rať, pri­čom sve­dok ho na­pá­dal ru­ka­mi a M.P. ho udie­ral ne­ja­kým pred­me­tom a to pa­li­cou ale­bo te­les­ko­pom. Sve­dok d'alej uvie­dol, že v jed­nej chví­li poš­ko­de­ný le­žal na ze­mi, pri­čom pod­ľa to­ho, čo si pa­mä­tá, mu­sel niek­to za­vo­lat' po­lí­ciu, le­bo spo­lu s M. P. utiek­li z mies­ta či­nu, na­sad­li do mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la, pri­čom ich hliad­ka pre­nas­le­do­va­la až k byd­lis­ko M. P. na X uli­ci. Sve­dok nás­led­ne uvie­dol, že po­tom čo M. P. vbe­hol do vcho­do­vých dve­rí by­tov­ky, tie­to za se­bou za­bu­chol a on bol pri­nú­te­ný scho­vat' sa pred po­lí­ciou do kon­taj­ne­ra. V kon­taj­ne­ri sa nás­led­ne sve­dok K. scho­vá­val až do d'al­šie­ho dňa, ke­dy kon­tak­to­val V. J. pre­zý­va­né­ho „X”, kto­rý je­ho oso­bu vy­zdvi­hol pri X v X, pri­čom mu od­ov­zdal od­kaz od B. K., že je pot­reb­né, aby išiel nah­lá­sit' krá­dež vo­zid­la, na kto­rom spá­cha­li sku­tok a to na po­lí­ciu v X. Sve­dok d'alej uvie­dol, že z toh­to skut­ku je­ho oso­bu neob­vi­ni­li, ale bol ob­vi­ne­ný M. P., pri­čom on v uve­de­nej ve­ci bol viac­krát na po­lí­cii.

Do spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu bo­la za­bez­pe­če­ná aj vý­po­ved' sved­ka — poš­ko­de­né­ho T. P. v tres­tnej ve­ci ve­de­nej na 1. od­de­le­ní všeo­bec­nej kri­mi­na­li­ty, od­bo­ru Kri­mi­nál­nej po­lí­cie, Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va I, pod ČVS: ORP-195/1-OVKBl-2013, pri­čom bo­lo zis­te­né, že sku­toč­nos­ti uve­de­né v zá­pis­ni­ci o vý­sluch sved­ka poš­ko­de­né­ho T. P. vo vzťa­hu k sa­mot­né­mu úto­ku sa zho­du­jú s tý­mi, kto­ré vo svo­jej vý­po­ve­di uvie­dol sve­dok P.K.

Z roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va V, SP. zn.: 6T/92/2013-234, bo­lo zis­te­né, že dňa 14.01.2014, bo­la schvá­le­ná do­ho­da o vi­ne a tres­te v zmys­le 334 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na s M. P., kto­rý sa uz­ná­va, na zá­kla­de zne­nia do­ho­dy vin­ným, že dňa 14.04.2006 asi 0 02.05. hod. v X na X č. X v X fy­zic­ky na­pa­dol spo­lu s d'al­ším do­po­sial' nez­ná­mym pá­cha­tel'om poš­ko­de­né­ho T. P. pri­čom spo­loč­ným ko­na­ním sa do­pus­til ko­na­nia ne­bez­peč­né­ho pre spo­loč­nost', kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ro­va­lo k do­ko­na­niu tres­tné­ho či­nu a kto­ré­ho sa do­pus­til y úmys­le iné­mu spô­so­bit' t'až­kú uj­mu na zdra­ví, pri­čom k do­ko­na­niu tres­tné­ho či­nu ne­doš­lo, čím M. P. spá­chal zlo­čin ub­lí­že­nia na zdra­ví spolu­pá­cha­tel'stvom s v štá­diu po­ku­su podl'a § 20 k 14 ods. 1 § 155 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ve­de­né­ho na od­de­le­ní skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia Se­nec, Ok­res­né­ho ria­di­tel'stva Po­li­caj­né­ho zbo­ru Bra­tis­la­va II pod ČVS: ORP-1760/5-OSV-B22006, bo­lo zis­te­né, že dňa 14.04.2006, bo­lo v ča­se me­dzi 00.30 hod a 07.30 hod. od­cu­dze­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Ško­da Oc­tá­via 1.8, ze­le­nej far­by, EČV: NR410CX oso­be P. K., kto­rý v uve­de­nej tres­tnej ve­ci vy­stu­pu­je v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho.

Ku skut­ku č. 8 bol skut­koyý stay zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Sve­dok P. K. vo svo­jom vy­jad­re­ní uvie­dol, že po­tom, ako bo­lo pod­pá­le­né vý­jaz­do­vé vo­zid­lo sku­pi­ny Ško­da Oc­tá­via Com­bi na X uli­ci v X, tla­či­lo sa zo stra­ny je­mu na­dria­de­ných osöb sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, aby bo­li ur­gen­tne pod­pá­le­né vo­zid­lá čle­nom kon­ku­reč­nej sku­pi­ny „Pi­ťov­cov”. Uve­de­né sa reali­zo­va­lo na prí­kaz B. K., kto­rý sved­ko­vi K., ako aj obv. P. K. uvie­dol, že v prí­pa­de vo­zid­la Nis­san Pat­rol ide o vo­zid­lo, kto­ré pou­ží­va člen sku­pi­ny „X” a je ho pot­reb­né pod­pá­liť. Sve­dok K. uvie­dol, že na mies­to pred pot­ra­vi­na­mi X v X v X, kde bo­lo vo­zid­lo od­par­ko­va­né sa prep­ra­vi­li bud' na je­ho vo­zid­le ale­bo na vo­zid­le P. K., pri­čom so se­bou si pri­nies­li v ban­das­ke od des­ti­lo­vaj vo­dy ben­zín. Sve­dok d'alej uvie­dol, že ich vo­zid­lo za­par­ko­va­li vo vzdia­le­nos­ti prib­liž­ne 200 — 300 met­rov od par­ko­va­cie­ho mies­ta vo­zid­la Nis­san Pat­rol, pri­čom k vo­zid­lu nás­led­ne priš­li už pe­ši a cez na­sá­va­nie vzdu­chu, na pred­nej ka­po­te vo­zid­la, vy­lia­li do vo­zid­la vše­tok ben­zín a ban­das­ku spo­lu s vr­chná­kom po­lo­ži­li na ka­po­tu vo­zid­la a za­pá­li­li. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka K. sa nás­led­ne od ban­das­ky za­pá­li­lo aj ce­lé vo­zid­lo. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka uve­de­ným spó­so­bom pod­pá­li­li na prí­kaz B. K. eš­te jed­no vo­zid­lo pri pre­vádz­ke X v X.

 Zo sprá­vy Kraj­ské­ho ria­di­tel'stva Ha­sič­ské­ho a zá­chran­né­ho zbo­ru v Bra­tis­la­ve SP. zn.: KRHZ-BA-OPR-249-1/2019 bo­lo zis­te­né, že dňa 16.03.2006 doš­lo k po­žia­ru osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Nis­san Pat­rol, EČV X, rok vý­ro­by 1991, pri­čom ad­re­sa po­žia­ru vo­zid­la bo­lo par­ko­vis­ko na X č. X v X a v uve­de­nom prí­pa­de bo­lo prí­či­nou po­žia­ru úmy­sel­né pod­pá­le­nie vo­zid­la. Vy­chá­dza­júc zo sprá­vy bo­la ško­da podl'a pred­bež­ných zis­te­ní od­had­nu­tá na 350.000,-SKK. Dr­ži­tel'om a ma­ji­tel'om vo­zid­la v tom ča­se bo­la spo­loč­nosť X.

Z vý­pi­su ob­chod­né­ho re­gis­tra vo vzťa­hu k spo­loč­nos­ti X bo­lo zis­te­né, že jed­ným zo spo­loč­ní­kom v uve­de­nej spo­loč­nos­ti bol PhDr. G. R. kto­rý bol sú­čas­ne aj ko­na­tel'om spo­loč­nos­ti.

Do vy­šet­ro­va­cie­ho spi­su bo­lo za­žur­na­li­zo­va­né aj uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­tel'a ex. BA NPZJ NA­KA P PZ pod­la 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku a sú­čas­ne podl'a § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku zo dňa 13.06.2016 vy­da­né­ho pod ČVS•. PPZ-71/NKA-PZ-BA-2016, kto­rým bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­me, ok­rem iných osôb aj oso­be PhDr. G. R., a to v bo­de 1) za zlo­čin za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny podl'a Š 296 Tres­tné­ho zá­ko­na (zlo­či­nec­ká sku­pi­na X ).

Spo­loč­ne ku skut­kom č. 9 a 10 bol skut­ko­vý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne :

Z vý­slu­chu sved­ka J. W. bo­lo zis­te­né, že nie­ke­dy na pre­lo­me ro­kov 2011 — 2012 bo­li je­ho oso­be pri­de­le­ní M. G., ako ochran­ka M. P. a V. K., kto­rí rov­na­ko ako on pat­ri­li do sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”. Sve­dok W. uvie­dol, že po­tom, čo po­dal tres­tné ozná­me­nie na vte­daj­šom Úra­de bo­ja pro­ti or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­te Pre­zí­dia Po­li­caj­né­ho zbo­ru (d'alej len „ÚBOK” vo ve­ci príp­ra­vy je­ho úk­lad­nej vraž­dy, do­ho­dol sa s V. K. a M.P., z dô­vo­du, že bo­lo na je­ho oso­bu po­da­ných via­ce­ro tres­tných ozná­me­ní na ÚBO­KU, že ce­lú vec tro­chu pri­far­bia a pod­po­ria, aby ju po­li­caj­ti bra­li váž­ne a vy­ze­ra­la realis­tic­kej­šie. Nás­led­ne pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka W. po­ve­ril oboch ochran­ká­rov, aby na von­kaj­šom par­ko­vis­ku ob­chod­ných pries­to­rov spo­loč­nos­ti X na X uli­ci v X rozstrie­la­li vo­zid­lo VW Pas­sat. Nás­led­ne podl'a vy­jad­re­nia sved­ka W. eš­te v ten deň, resp. nas­le­du­jú­ci deň sa dos­ta­vi­li do mies­ta je­ho tr­va­lé­ho byd­lis­ka v  X V. K. a M. P. na osob­nom mo­to­ro­vom vo­zid­le Mer­ce­des E-class a oboz­ná­mi­li J. W. s tým, že idú pred­met­ný sku­tok spá­chat'. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka W. on pri sa­mot­nom skut­ku ne­bol, má však ve­do­most' o tom, že vo­zid­lo mal poš­ko­dit' M. P., pri­čom na uve­de­né ma­la byt' pou­ži­tá ne­le­gál­ne dr­ža­ná zbraň V. K. Sve­dok d'alej uvie­dol, že spá­cha­ní skut­ku sa za ním za­sta­vi­li oba­ja ochran­ká­ri, pri­čom me­dzi­ča­som bol už kon­tak­to­va­ní pra­cov­ní­kom SBS služ­by, kto­rý mu te­le­fo­nic­ky ozná­mil, že doš­lo k poš­ko­de­niu vo­zid­lo v pries­to­roch spo­loč­nos­ti X. nez­ná­mou oso­bu a niek­to striel'al na fir­mu. Nás­led­ne sve­dok W. uvie­dol, že sa dos­ta­vil do spo­loč­nos­ti X spo­lu so svo­ji­mi ochran­kár­mi, kde už bol aj T. F. a M. S., pri­čom bo­li prí­tom­ní aj pri ohliad­ke mies­ta či­nu.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ČVS: ORP-2492/RV-B2-2012, bo­lo zis­te­né, že dňa 02.08.2012 v ča­se me­dzi 18.00 hod. a 20.30 hod. doš­lo v Bra­tis­la­ve na Mie­ro­vej uli­ci v pries­to­re pre­daj­ne spo­loč­nos­ti X na von­kaj­šom par­ko­vis­ku pre­daj­ne k poš­ko­de­niu osob­né­ho mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la VW Pas­sat R- li­ne, Čier­nej far­by, EVČ: X.

Z uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­tel'a ÚBOK vy­da­né­ho pod­ľa § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku v ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS:PPZ-224/BOK-BA-2012, bo­lo zis­te­né, že dňa 18. 07. 2012, bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci obzvlášť zá­važ­né­ho zlo­či­nu úk­lad­nej vraž­dy v štá­diu príp­ra­vy podl'a § 13 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c) a písm. f) Tres­tné­ho zá­ko­na for­mou spolu­pá­cha­tel'stva podl'a § 20 Tres­tné­ho zá­ko­na, s pou­ka­zom na 138 písm. j) Tres­tné­ho zá­ko­na, kde v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho vy­stu­pu­je J. W., nar.17.05.1973, JUDr. V. M., nar. X, Ing. T. F., nar. X a H. Sz. , nar. X.

Z vý­slu­chu sved­ka N. M. bo­lo zis­te­né, že poz­ná oso­by V. K. a M. P. ako oso­by, kto­ré pat­ri­li do vý­jaz­du sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov”, pri­čom is­tý čas pod­ľa je­ho ve­do­mos­tí ro­bi­li aj ochran­ku J. W. Ku skut­ku al­ce ta­ké­mu, te­da poš­ko­de­niu mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la VW Pas­sat v pries­to­roch spo­loč­nos­ti X, sve­dok uvie­dol, že má ve­do­mosť o tom, že ce­lá vec bo­la ro­be­ná len „na oko”, pri­čom uve­de­né mu po­ve­dal je­mu na­dria­de­ný člen sku­pi­ny Ta­ká­čov­cov, a to H. Sz., kto­rý uvie­dol sved­ko­vi, že poš­ko­de­nia sa mal do­pus­tiť M. P., pri­čom sa H. Sz. smial, že akí sú spros­tí, že si na to ma­li zob­rať as­poň ne­ja­ký po­riad­ny ka­li­ber zbra­ne.

Sve­dok J. W. d'alej uvie­dol, že ako ko­na­tel' spo­loč­nos­ti X vlas­tnil osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo Audi Q7, še­dej far­by, kto­ré za­kú­pil od iné­ho čle­na sku­pi­ny „Ta­ká­čov­cov” B. K., pri­čom po ur­či­tom ča­se uve­de­né vo­zid­lo za­kú­pil D. D. od spo­loč­nos­ti X  na svo­ju spo­loč­nost' X. Sve­dok W. uvie­dol, že po ne­ja­kom ča­se bol kon­tak­to­va­ný svo­jím zná­mym — prís­luš­ní­kom Po­li­caj­né­ho zbo­ru  X, kto­rý mu uvie­dol, že uve­de­né vo­zid­lo je v pát­ra­ní a prí­du ho od­ob­rat'. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka on na uve­de­né za­rea­go­val, že vo­zid­lo pod­pá­li a ne­bu­de pot­reb­né nič brať, le­bo ne­bu­de už čo. S uve­de­nou úlo­hou nás­led­ne pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka os­lo­vil svo­jich dvoch ochran­ká­rov M. P. a V. K. Nás­led­ne všet­ci tra­ja od­iš­li pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka do X, do spo­loč­nos­ti X., kde J. W. od oso­by A. T. za­bez­pe­čil vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via, mod­rej far­by, na kto­rom ma­li v úmys­le pred­met­ný sku­tok spá­chať. Nás­led­ne pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka M. P. a V. K. sle­do­va­li dom D. D., kto­rý sa na­chá­dzal v X na ma­li­no­vej uli­ci, pri­čom ne­ja­ký čas ne­bo­la mož­nost' spá­chat' uve­de­ný sku­tok. Pod­ľa vy­jad­re­nia sved­ka ku skut­ku doš­lo cez bie­ly deň oko­lo obe­da po­tom, čo man­žel­ka D. D. vy­stú­pi­la z au­ta a od­iš­la aj s deť­mi do do­mu. K spô­so­bu spá­chania skut­ku sa sve­dok J. W. vy­jad­riť ne­viem, uvie­dol však, že nás­led­ne v ten deň, po­tom čo mu ochran­ká­ri ozná­mi­li po skut­ku, že sku­tok spá­cha­li, spo­loč­ne s ni­mi vo ve­čer­ných ho­di­nách pre­viez­li vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via, na kto­rom bol sku­tok spá­cha­ný, z X, kde bo­lo uk­ry­té, do le­sí­ka na­zý­va­né­ho „X”, na­chá­dza­jú­ce­ho sa me­dzi ob­ca­mi X a  X, kde v po­ras­te oko­lo ja­ze­ra, ned'ale­ko hlav­nej ces­ty je­den z ochran­ká­rov vo­zid­lo pod­pá­lil.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ČVS: ORP-481/OVK-SC-2012, bo­lo zis­te­né, že nez­ná­my pá­cha­tel' dňa 29.10.2012 v ča­se me­dzi 09.00 hod. a 10.00 hod. v ob­ci X na X, pred do­mom s orien­tač­ným čís­lom X spô­so­bil po­žiar mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la zn. Audi Q7, ECV:X, kto­ré­ho vlas­tní­kom je spo­loč­nosť X., pri­čom pla­meň sa roz­ší­ril aj na ved­la sto­ja­ce vo­zid­lo zn. Opel As­tra, X, pri­čom bo­la spöso­be­ná ško­da na vo­zid­le Audi (27 vo Vý­ške 82.000,-EUR a na vo­zid­le Opel As­tra EČV:X, do­po­sial' ne­vy­čís­le­ná ško­da.

Z vý­slu­chu sved­ka R. M., bo­lo zis­te­né, že v deň pod­pá­le­nia mo­to­ro­vé­ho vo­zid­la Audi (27, po­zo­ro­val v blíz­kos­ti mies­ta či­nu vo­zid­lo Ško­da, star­ší typ, mod­rej far­by s evi­den­čný­mi čís­la­mi ok­re­su X, pri­čom cez čel­né sklo vi­del vo vo­zid­le se­diet' dvoch mu­žov vo ve­ku 20 — 25 ro­kov, Chu­dej at­le­tic­kej pos­ta­vy.

Z vý­slu­chu sved­ka J. S. bo­lo zis­te­né, že v deň pod­pá­le­nia vo­zid­la Audi (27, vi­del pri mies­te svoj­ho byd­lis­ka vo­zid­lo zn. Ško­da Oc­tá­via, mod­rej far­by, pri­čom vo vnút­ri vo­zid­la po­zo­ro­val mu­ža — vo­di­ča vo ve­ku oko­lo 30 ro­kov, za­ras­te­né­ho na tvá­ri, kto­rý mal hus­tú up­ra­ve­nú bra­du tma­vej far­by, a na hla­ve mal ra­per­skú šil­tov­ku s rov­ným šil­tom. So sved­kom bo­la nás­led­ne vy­ko­na­ná aj re­kog­ní­cia oso­by podl'a fo­toal­bu­mu, pri kto­rej pou­ká­zal na oso­bu M. P. nar. X, ako na tú oso­bu, kto­rá v deň pod­pá­le­nia vo­zid­la Audi Q7, šo­fé­ro­va­la vo­zid­lo Ško­da Oc­tá­via Com­bi mod­rej far­by.

Z uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia podl'a § 199 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku vy­da­né­ho pod ČVS: ORP-1302/TS-GA-2012, bo­lo zis­te­né, že do­po­sial' nez­ná­my pá­cha­tel' v do­be od 28.10.2012 od 22.00 hod. do 16.00 hod. dňa 29.10.2012 od­cu­dzil v ob­ci Vo­zo­ka­ny pred reš­tau­rá­ciou X za­par­ko­va­né osob­né mo­to­ro­vé vo­zid­lo zn. Ško­da Oc­tá­via EČV:X, mod­rej me­ta­lí­zy, čím spöso­bil vlas­tní­ko­vi vo­zid­la K. S. ško­du vo Vý­ške 2.000,-EUR.

Zo zá­pis­ni­ce o ohliad­ke mies­ta či­nu spí­sa­nej pod ČVS: ORP-1302/TS-GA-2012, bo­lo zis­te­né, že v ka­tas­tri ob­ce X, bol vo vzdia­le­nos­ti prib­liž­ne 100 met­rov od hlav­nej ces­ty náj­de­ný v le­sí­ku ob­klo­pu­jú­com ja­ze­ro, ob­ho­re­ný ske­let vo­zid­la Ško­da Oc­tá­via Com­bi, EVČ: X.

 

 

Ku skut­ku č. 11 bol skut­ko­vý stav zis­te­ný nas­le­dov­ne .

Z vý­slu­chu sved­ka N. M., bo­lo zis­te­né, že nie­ke­dy v ro­ku 2012 - 2013 sa mu oz­val G. M. s tým, či nech­ce kú­pit' zbraň, resp. ne­vie zoh­nat' kup­ca na zbraň, na­kol'ko sa pot­re­bo­val zba­vit' zbra­ne s kto­rou striel'al na ho­doch v X  a po­li­caj­ti za­is­ti­li ná­boj­ni­ce k pred­met­nej zbra­ni. Nás­led­ne s od­stu­pom ča­su mal sved­ka M. kon­tak­to­vat' M. P., kto­rý sa za­ují­mal o kú­pu zbra­ne, ked'že mal prob­lém s V. K. z Du­naj­skej Stre­dy a mal v plá­ne rozstrie­lat' mu ob­chod so ša­ta­mi, kto­rý v tom ča­se mal. Sve­dok M. uvie­dol, že nás­led­ne do­ho­dol kú­pu zbra­ne s G. M., pri­čom zbraň sa­mot­nú prev­zal od G. M. N. Sz., kto­rý zbraň aj od­nie­sol do X, do ob­chod­ných pries­to­rov spo­loč­nos­ti X  na  Xuli­cu. Z vý­slu­chu sved­ka vy­ply­nu­lo, že k vy­pla­te­nie su­my 500,-EUR za zbraň doš­lo s od­stu­pom asi dvoch dní v pries­to­roch spo­loč­nos­ti X., kde Mi­ros­lav Pa­lúch pria­mo je­ho oso­be vy­pla­til su­mu 500,-EUR za zbraň.

Z vý­slu­chu sved­ka N. Sz. bo­lo zis­te­né, že bol čin­ný pre sku­pi­nu „Ta­ká­čov­cov” a bol člo­ve­kom N. M., s kto­rým pá­chal eko­no­mic­kú tres­tnú čin­nosť. K oso­be J. W. sve­dok Sz.  uvie­dol, že bol tak­tiež čle­nom sku­pi­ny, pri­čom má ve­do­most' o tom, že mal dvoch ochran­ká­rov. Ku skut­ku ako ta­ké­mu uvie­dol, že na po­kyn N. M. išiel spo­lu s R. S. do mies­ta tr­va­lé­ho byd­lis­ka G. M., kde mu ten­to od­ov­zdal čie­mu špor­to­vú taš­ku o vel­kos­ti 30x15 cm, v kto­rej sa na­chá­dza­la Piš­tol'. Podl'a vy­jad­re­nia sved­ka Sz., on tú­to piš­tol' od­nie­sol nás­led­ne ochran­ká­ro­vi J. W. do X, kto­ré­ho poz­nal ako „X” a kto­rý je­ho oso­bu ča­kal von­ku na von­kaj­šom par­ko­vis­ku spo­loč­nos­ti, kde mu tú­to taš­ku aj od­ov­zdal, pri­čom mu uvie­dol, že te­raz ne­má pe­nia­ze, tých 500,-EUR, že on si to po­tom s N. M. vy­ba­ví osob­ne. So sved­kom N. Sz.  bo­la nás­led­ne vy­ko­na­ná aj re­kog­ní­cia, pri kto­rej sve­dok Sz. opoz­nal ako oso­bu „X", M. P. nar. X.

Z vý­slu­chu sved­ka G. M. bo­lo zis­te­né, že nie­ke­dy na pre­lo­me ro­kov 2012 a 2013, mu spo­me­nul je­ho pria­tel' N. M., že pot­re­bu­je ne­ja­kú zbraň, pri­čom v tom ča­se, mal pod­la vy­jad­re­nia sved­ka, G. M. v ne­le­gál­nej dr­žbe piš­tol' zn. Tau­rus, ka­lib­ru 9 mm. Uve­de­nej zbra­ne sa pod­la vy­jad­re­nia sved­ka M. chcel zba­vit', na­kol­ko s ňou striel'al na ho­doch v X , po­tom, čo ho na­pad­li ci­gá­ni a nás­led­ne bo­lo vo ve­ci vy­ko­ná­va­né aj vy­šet­ro­va­nie, kde ako poš­ko­de­ný vy­stu­po­val R. T., pri­čom po­li­caj­ti za­is­ti­li vte­dy na mies­te aj ná­boj­ni­ce zo zbra­ne. Uve­de­nú zbraň pod­la vy­jad­re­nia sved­ka M.  on od­pre­dal N. M. za su­mu 500,-EUR.

Zo spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ve­de­né­ho pod ČVS: ORP-1071/JE-GA-2011, bo­lo zis­te­né, že dňa 04.09.2011 v ča­se asi 21.15 hod. v  X pred ba­rom „X”, po­čas ko­na­nia dis­ko­té­ky sa G. M. do­pus­til tres­tné­ho či­nu ne­bez­peč­né­ho vy­hrá­ža­nia podl'a § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na v sú­be­hu s tres­tným či­nom vý­tr­žníc­tva podl'a § 364 ods. l , písm. a), ods. 2 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na, tým spô­so­bom, že po pred­chá­dza­jú­cej slov­nej hád­ke sa vy­hrá­žal oso­be R. T. slo­va­mi „za­bi­jem Ťa”, pri­čom na ne­ho na­mie­ril sme­rom k hla­ve nez­ná­my pred­met po­do­ba­jú­ci sa na krát­ku strel­nú zbraň a nad svo­jou hla­vou nás­led­ne G. M. vy­stre­lil dvak­rát do vzdu­chu, na čo do­be­hol k ne­mu A. T. a opý­tal sa G. M., čo to ro­bí, na čo G. M. na­mie­ril sme­rom k hla­ve A. T. so slo­va­mi „aj ty zo­mrieš”, a nás­led­ne opät' zdvi­hol uve­de­ný pred­met nad hla­vou a je­den krát opat' vy­stre­lil do vzdu­chu.

Zo zá­pis­ni­ce o ohliad­ke mies­ta či­nu, bo­lo zis­te­né, že v uve­de­ný deň, bo­li po­čas ohliad­ky kri­mi­na­lis­tic­kým tech­ni­kom v ko­na­ní ve­de­nom pod ČVS- ORP-1071/JE GA-2011, za­is­te­né kri­mi­na­lis­tic­kým tech­ni­kom 2 ku­sy ná­boj­níc.

Zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku čp. .: PPZ KEU-BA-EXP-2011/12214, bo­lo zis­te­né, že vo vzt'ahu k dvom pred­lo­že­ným ná­boj­ni­ciam ka­lib­ru 9 mm Lu­ger, ide o mo­sadz­né ná­boj­ni­ce

s mo­sadz­ný­mi zá­pal­ka­mi, la­ko­va­ný­mi čer­ve­ným la­kom, kto­ré tvo­ri­li sú­časť ná­bo­jov ka­lib­ru 9 mm Lu­ger, znač­ky Sellier and Bellot, Čes­kej vý­ro­by z ro­ku 2011. Na ná­boj­ni­ciach sú vi­di­tel'né sto­py po vy­ťa­ho­va­či, na zá­pal­kách sú vi­di­tel­né sto­py po hro­te zá­pal­ní­ka a sto­py vy­tvo­re­né löžkom dnom ná­boj­ni­ce. V zna­lec­kom po­sud­ku sa rov­na­ko uvá­dza, že Obe ná­boj­ni­ce bo­li vy­stre­le­né zjed­nej zbra­ne, pri­čom iš­lo naj­prav­de­po­dob­nej­šie o sa­mo­na­bí­ja­ciu Piš­tol', ka­lib­ru 9 mm.

Podl'a § 21 ods. 1 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na sa účas­tní­kom na do­ko­na­nom tres­tnom či­ne ale­bo je­ho po­ku­se ro­zu­mie ten, kto úmy­sel­ne na­vie­dol iné­ho na spá­chanie tres­tné­ho či­nu (ná­vod­ca)

Podl'a § 140 písm. a) Tres­tné­ho zá­ko­na sa oso­bit­ným mo­tí­vom ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu na ob­jed­náv­ku.

Podl'a § 140 písm. c) Tres­tné­ho zá­ko­na sa oso­bit­ným mo­tí­vom ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu v úmys­le za­kryt' ale­bo ul'ah­čit' iný trest­ný čin.

Podl'a § 140 písm. b) Tres­tné­ho zá­ko­na sa oso­bit­ným mo­tí­vom ro­zu­mie spá­chanie tres­tné­ho či­nu z poms­ty.

Podl'a § 141 Tres­tné­ho zá­ko­na sa ne­bez­peč­ným zos­ku­pe­ním ro­zu­mie zlo­či­nec­ká sku­pi­na ale­bo te­ro­ris­tic­ká sku­pi­na.

Podl'a § 129 ods. 4 Tres­tné­ho zá­ko­na sa zlo­či­nec­kou sku­pi­nou ro­zu­mie štruk­tú­ro­va­ná sku­pi­na naj­me­nej troch osôb, kto­rá exis­tu­je po­čas ur­či­té­ho ča­so­vé­ho ob­do­bia a ko­ná koor­di­no­va­ne s ciel'om spá­chat' je­den ale­bo via­cej zlo­či­nov, trest­ný čin le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti pod­la § 233 ale­bo niek­to­rý z tres­tných či­nov ko­rup­cie podl'a ôs­mej hla­vy tre­tie­ho di­elu oso­bit­nej čas­ti na úče­ly pria­me­ho ale­bo ne­pria­me­ho zís­ka­nia fi­nan­čnej ale­bo inej vý­ho­dy.

Podl'a § 129 ods. 6 Tres­tné­ho zá­ko­na sa čin­nos­ťou pre zlo­či­nec­kú sku­pi­nu ro­zu­mie úmy­sel­ná účast' v ta­kej sku­pi­ne ale­bo iné úmy­sel­né ko­na­nie na účel za­cho­va­nia exis­ten­cie ta­kej sku­pi­ny ale­bo spá­chania tres­tných či­nov le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti podl'a  233 ale­bo niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov ko­rup­cie pod­ľa ôs­mej hla­vy tre­tie­ho di­elu oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pod­ľa § 129 ods. 7 Tres­tné­ho zá­ko­na sa pod­po­rou zlo­či­nec­kej sku­pi­ny ro­zu­mie úmy­sel­né ko­na­nie spo­čí­va­jú­ce v pos­kyt­nu­tí fi­nan­čných ale­bo iných pros­tried­kov, slu­žieb, sú­čin­nos­ti ale­bo vo vy­tvá­ra­ní iných pod­mie­nok na účel za­lo­že­nia ale­bo za­cho­va­nia exis­ten­cie ta­kej sku­pi­ny ale­bo spá­chania tres­tných či­nov le­ga­li­zá­cie príj­mu z tres­tnej čin­nos­ti podl'a § 233 ale­bo niek­to­ré­ho z tres­tných či­nov ko­rup­cie pod­la ôs­mej hla­vy tre­tie­ho di­elu oso­bit­nej čas­ti Tres­tné­ho zá­ko­na.

Pod­la §155 ods. I Tres­tné­ho po­riad­ku sa tres­tné­ho či­nu ub­lí­že­nia na zdra­ví do­pus­tí ten, kto iné­mu úmy­sel­ne spô­so­bí ťaž­kú uj­mu na zdra­ví, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sat' ro­kov až pät­nást' ro­kov sa pá­cha­tel' pot­res­tá ak spá­cha čin, ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 189 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na, sa tres­tné­ho či­nu vy­die­ra­nia do­pus­tí ten, kto iné­ho ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo hroz­bou inej ťaž­kej uj­my nú­ti, aby nie­čo ko­nal, opo­me­nul ale­bo tr­pel, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na dvad­sat' ro­kov až dvad­sat' pit' ro­kov ale­bo tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa pot­res­tá pá­cha­tel', ak spá­cha čin ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 190 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu hru­bé­ho nát­la­ku do­pus­tí ten, Ido iné­ho ná­si­lím, hroz­bou ná­si­lia ale­bo hroz­bou inej ťaž­kej uj­my mí­ti pos­kyt­núť pl­ne­nie ma­jet­ko­vej ale­bo ne­ma­jet­ko­vej po­va­hy pre se­ba ale­bo pre tre­tiu oso­bu za služ­by vlas­tné ale­bo služ­by tre­tej oso­by, kto­ré mu za ta­ké­to pl­ne­nie pro­ti je­ho vô­li vnu­cu­je, a to aj vte­dy, ak ta­ké služ­by pred­stie­ra, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na dvad­sat' ro­kov, dvad­sat'pät' ro­kov až tres­tom od­ňa­tia slo­bo­dy na do­ži­vo­tie sa pá­cha­tel' pot­res­tá ak spá­cha uve­de­ný čin ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 284 ods. I Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu všeo­bec­né­ho oh­ro­ze­nia do­pus­tí ten, kto úmy­sel­ne vy­dá ľu­dí do ne­bez­pe­čen­stva smr­ti ale­bo t'až­kej uj­my na zdra­ví ale­bo cu­dzí ma­je­tok do ne­bez­pe­čen­stva ško­dy vel­ké­ho roz­sa­hu tým, že spô­so­bí po­žiar ale­bo po­vo­deň, ale­bo po­ru­chu, či ha­vá­riu pros­tried­ku hro­mad­nej prep­ra­vy, ale­bo škod­li­vý úči­nok vý­buš­nín, ply­nu, elek­tri­ny, rá­dioak­ti­vi­ty ale­bo iných po­dob­ne ne­bez­peč­ných lá­tok ale­bo síl, ale­bo sa do­pus­tí iné­ho po­dob­né­ho ne­bez­peč­né­ho ko­na­nia (všeo­bec­né ne­bez­pe­čen­stvo), pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na pit­nást' ro­kov až dvad­sať ro­kov sa pot­res­tá pá­cha­tel' ak spá­cha čin, ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 294 ods. 2 Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu ne­do­vo­le­né­ho oz­bro­jo­va­nia a ob­cho­do­va­nia so zbra­ňa­mi do­pus­tí ten, kto se­be ale­bo iné­mu vy­ro­bí, do­ve­zie, vy­ve­zie, prep­ra­ví, za­do­vá­ži ale­bo dr­ží strel­nú zbraň, jej sú­čast' ale­bo kom­po­nent bez po­vo­le­nia ale­bo bez ozna­če­nia zbra­ne ur­če­né­ho na jej iden­ti­fi­ká­ciu podl'a me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kto­rou je Slo­ven­ská re­pub­li­ka via­za­ná, ale­bo ta­kú čin­nost' spros­tred­ku­je, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na osem až pät­nást' ro­kov sa pá­cha­tel' pot­res­tá ak spá­cha ten­to čin ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 296 Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu za­lo­že­nia, zos­no­va­nia a pod­po­ro­va­nia zlo­či­nec­kej sku­pi­ny do­pus­tí ten, Ido za­lo­ží, zos­nu­je zlo­či­nec­kú sku­pi­nu, je jej čle­nom, je pre ňu čin­ný ale­bo ju pod­po­ru­je, pri­čom pá­cha­tel' sa pot­res­tá od­ňa­tím slo­bo­dy na pit' až de­sat' ro­kov.

Podl'a § 346 ods. I Tres­tné­ho zá­ko­na sa tres­tné­ho či­nu kri­vej vý­po­ve­de a kri­vej prí­sa­hy do­pus­tí ten, kto ako sve­dok v ko­na­ní pred sú­dom ale­bo v tres­tnom ko­na­ní ale­bo na úče­ly tres­tné­ho ko­na­nia v cu­dzi­ne pred pro­ku­rá­to­rom ale­bo po­li­caj­tom, ale­bo pred sud­com me­dzi­ná­rod­né­ho or­gá­nu uz­na­né­ho Slo­ven­skou re­pub­li­kou uve­die nep­rav­du o okol­nos­ti, kto­rá má pod­stat­ný vý­znam pre roz­hod­nu­tie, ale­bo Ido ta­kú okol­nost' za­ml­čí, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na tri ro­ky až osem ro­kov sa pá­cha­tel' pot­res­tá ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku je­den z oso­bit­né­ho mo­tí­vu.

Podl'a § 245 ods. 1 Tres­tné­ho zá­ko­na sa zlo­či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci do­pus­tí ten, kto zni­čí, poš­ko­dí ale­bo uro­bí neu­pot­re­bi­tel'nou cu­dziu vec a spöso­bí tak na cu­dzom ma­jet­ku ma­lú ško­du, pri­čom od­ňa­tím slo­bo­dy na se­dem ro­kov až de­sať ro­kov sa pá­cha­tel' pot­res­tá ak spá­cha čin ako člen ne­bez­peč­né­ho zos­ku­pe­nia.

Podl'a § 1 ods. I zá­ko­na NR SR č. 586/2003 Z. z o ad­vo­ká­cii v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov ad­vo­ká­cia po­má­ha up­lat­ňo­vat' ús­tav­né prá­vo fy­zic­kých osöb na ob­ha­jo­bu a chrá­nit' os­tat­né prá­va a zá­uj­my fy­zic­kých osöb a práv­nic­kých osöb (d'alej len 'klient”) v sú­la­de s Us­ta­vou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, ús­tav­ný­mi zá­kon­mi, so zá­kon­mi a s iný­mi všeo­bec­ne zá­viz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi.

Podl'a § 18 ods. I zá­ko­na NR SR č. 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je ad­vo­kát po­vin­ný pri vý­ko­ne ad­vo­ká­cie chrá­nit' a pre­sa­dzo­vat' prá­va a zá­uj­my klien­ta a ria­dit' sa je­ho po­kyn­mi, Ak sú po­ky­ny klien­ta v roz­po­re so všeo­bec­ne zá­viz­ný­mi práv­ny­mi pred­pis­mi, nie je ni­mi via­za­ný. O tom klien­ta vhod­ným spöso­bom pou­čí.

Podl'a § 18 ods. 2 zá­ko­na NR SR č. 586/2003 Z. z. o ad­vo­ká­cii v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov je ad­vo­kát po­vin­ný pri vý­ko­ne ad­vo­ká­cie pos­tu­po­vat' s od­bor­nou sta­ros­tli­vost'ou, kto­rou sa ro­zu­mie, že ko­ná čes­tne, sve­do­mi­to, pri­me­ra­ným spöso­bom a dösled­ne vy­uží­va všet­ky práv­ne pros­tried­ky a up­lat­ňu­je v zá­uj­me klien­ta všet­ko, čo podl'a svoj­ho pres­ved­če­nia po­va­žu­je za pros­peš­né. Pri­tom dbá na účel­nost' a hos­po­dár­nost' pos­ky­to­va­ných práv­nych slu­žieb.

Podl'a § 206 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku ak, je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­tí po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­övod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia.

K zá­ve­ru o spá­cha­ní tres­tné­ho či­nu ur­či­tou oso­bou sta­čí vy­šší stu­peň prav­de­po­dob­nos­ti, že trest­ný čin spá­cha­la kon­krét­na oso­ba, pri­čom ten­to mu­sí byt' dos­ta­toč­ne od­övod­ne­ný zis­te­ný­mi sku­toč­nos­ťa­mi. V tom­to prí­pa­de bol vy­šší stu­peň prav­de­po­dob­nos­ti do­siah­nu­tý a tak­tiež od­ôvod­ne­ný, a to na zá­kla­de vy­ko­na­ných pro­ces­ných úko­nov a döka­zov z nich vy­plý­va­jú­cich.

Pre vzne­se­nie ob­vi­ne­nia kon­krét­nej oso­be nie je pot­reb­né, aby bo­la tres­tná čin­nost' spol'ah­li­vo preu­ká­za­ná ako v prí­pa­de ob­ža­lo­by, na­kol'ko vzne­se­nie ob­vi­ne­nia nez­na­me­ná uz­na­nie vi­ny.

V sú­čas­nom štá­diu ko­na­nia po­va­žu­jem, vzhl'adom k vy­ššie uve­de­ným sku­toč­nos­tiam a vzhl'adom k po­va­he vy­ko­na­ných dô­ka­zov v rám­ci do­te­raj­šie­ho príp­rav­né­ho ko­na­nia, za dos­ta­toč­ne preu­ká­za­né, že ho­re uve­de­ní ob­vi­ne­ní svo­jím ko­na­ním napl­ni­li všet­ky zna­ky skut­ko­vých pod­stát ho­re uve­de­ných tres­tných či­nov, čím po­va­žu­jem vy­da­nie uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia za dô­vod­né a pre­to som roz­ho­doI tak, ako je uve­de­né vo vý­ro­ko­vej čas­ti toh­to uz­ne­se­nia.

POU­ČE­NIE: Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu, v čas­ti tý­ka­jú­cej sa za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia sťaž­nosť nie je prí­pus­tná. Pro­ti to­mu­to uz­ne­se­niu, v čas­ti tý­ka­jú­cej sa vzne­se­nia ob­vi­ne­nia, je prí­pus­tná st'až­nost', kto­rú tre­ba po­dat' do troch pra­cov­ných dní Odo dňa ozná­me­nia uz­ne­se­nia vy­šet­ro­va­tel'ovi, kto­rý ho vy­dal. St'až­nost' ne­má od­klad­ný úči­nok.

 

 

 

  


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

Peter Šamko, 11. máj 2013, čítané: 99571x
 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

Ondrej Repa, 23. apríl 2018, čítané: 97716x
 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

Tibor Timár, 10. december 2011, čítané: 90170x
 
   
 
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia