Reforma justície

 

Re­for­ma jus­tí­cie

  

JUDr. Mar­tin Bu­zin­ger, PhD.

autor je ad­vo­kát,

v mi­nu­los­ti pô­so­bil ako vy­so­koš­kol­ský uči­teľ

ús­tav­né­ho prá­va na Práv­nic­kej fa­kul­te UK v Bra­tis­la­ve

 

V mé­diách, a nie­len v nich, už nie­koľ­ko me­sia­cov re­zo­nu­jú in­for­má­cie o ne­li­cho­ti­vom sta­ve súd­nic­tva a pro­ku­ra­tú­ry v Slo­ven­skej re­pub­li­ke. S blí­žia­ci­mi sa parla­men­tný­mi voľ­ba­mi z úst via­ce­rých po­li­ti­kov čo­raz čas­tej­šie a in­ten­zív­nej­šie za­znie­va­jú hla­sy o pot­re­be pri­ja­tia zá­sad­ných re­fo­riem súd­nic­tva a pro­ku­ra­tú­ry, naj­mä urý­chle­né­ho od­strá­ne­nia naj­vy­puk­lej­ších de­fek­tov a de­for­má­cií v ich fun­go­va­ní.

Akým­koľ­vek po­li­tic­kým zá­sa­hom do jus­tič­né­ho sys­té­mu by však ma­la pred­chá­dzať dôs­led­ná a ši­ro­ká od­bor­ná dis­ku­sia, kto­rej vý­sled­ky by ma­li za­brá­niť, resp. as­poň mi­ni­ma­li­zo­vať pri­jí­ma­nie ne­dos­ta­toč­ne uvá­že­ných le­gis­la­tív­nych opat­re­ní. 

Ten­to prís­pe­vok po­zos­tá­va z nie­koľ­kých kon­krét­nej­ších aj me­nej kon­krét­nych re­for­mných návr­hov, pod­ne­tov či drob­ných my­šlie­nok, kto­ré sú ot­vo­re­né ďal­šie­mu kri­tic­ké­mu roz­ví­ja­niu, dopĺňa­niu ale­bo od­miet­nu­tiu v od­bor­nej dis­ku­sii, kto­rá, dú­fam, sa na strán­kach toh­to por­tá­lu nás­led­ne roz­vi­nie a bu­de in­špi­rá­ciou a pod­kla­dom pre reali­zá­ciu oča­ká­va­ných a pot­reb­ných zmien.

1             Re­for­ma súd­nic­tva

1.1          Pra­vi­del­né bez­peč­nos­tné pre­vier­ky všet­kých sud­cov

Váž­ne po­doz­re­nia o pre­ras­te­ní súd­nic­tva or­ga­ni­zo­va­ným zlo­či­nom, ko­rup­ciou a klien­te­liz­mom si ne­vyh­nut­ne vy­ža­du­jú bez­od­klad­ne prip­ra­viť a reali­zo­vať dôk­lad­né, ale ús­tav­ne kon­for­mné, bez­peč­nos­tné pre­vier­ky všet­kých sú­čas­ných sud­cov i osôb, kto­ré sa o sud­cov­skú fun­kciu bu­dú uchá­dzať. Sud­co­via by sa ma­li nás­led­ne pod­ro­bo­vať bez­peč­nos­tným pre­vier­kam v pra­vi­del­ných inter­va­loch, nap­rík­lad kaž­dé dva ro­ky.

Sa­moz­rej­me pri príp­ra­ve le­gis­la­tív­nej úp­ra­vy bez­peč­nos­tných pre­vie­rok bu­de pot­reb­né brať do úva­hy ná­lez Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. ja­nuá­ra 2019, ale tiež ak­tuál­ne in­for­má­cie o sta­ve náš­ho súd­nic­tva, kto­ré ús­tav­né­mu sú­du ne­bo­li zná­me v ča­se pri­jí­ma­nia toh­to roz­hod­nu­tia. Tie­to in­for­má­cie do znač­nej mie­ry po­sil­ňu­jú ve­rej­ný zá­ujem na pri­ja­tí prís­nej­šej práv­nej úp­ra­vy v tej­to ob­las­ti a tiež le­gi­ti­mi­tu pri­me­ra­né­ho zá­sa­hu do ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci zo stra­ny mo­ci le­gis­la­tív­nej. Pra­vid­lá up­ra­vu­jú­ce­bez­peč­nos­tné pre­vier­ky sud­cov bu­dú mu­sieť spĺňať naj­prís­nej­šie kri­té­riá jas­nos­ti, zro­zu­mi­teľ­nos­ti a pred­ví­da­teľ­nos­ti.

Pred reali­zá­ciou bez­peč­nos­tných pre­vie­rok bu­de ne­vyh­nut­ne pot­reb­né bez­od­klad­ne vy­ko­nať re­for­mu Ná­rod­né­ho bez­peč­nos­tné­ho úra­du a Slo­ven­skej in­for­mač­nej služ­by, aby bo­li v maximál­nej mož­nej mie­re eli­mi­no­va­né ri­zi­ká nep­ri­me­ra­ných a neo­dô­vod­ne­ných zá­sa­hov do zá­klad­ných práv sud­cov, zá­sa­hov do ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva, či zneu­ži­tia pre­vie­rok na prí­pad­né vy­die­ra­nie a ov­plyv­ňo­va­nie sud­cov pri ich roz­ho­do­va­ní.

1.2          Špe­cia­li­zá­cia sú­dov a sud­cov

Za úče­lom skva­lit­ne­nia a zvý­še­nia rých­los­ti pos­tu­pu a roz­ho­do­va­nia sú­dov je ne­vyh­nut­né roz­ší­riť a prehĺbiť špe­cia­li­zá­ciu súd­nic­tva a sud­cov. Aby k to­mu moh­lo dôjsť, je pot­reb­né zlú­čiť a op­ti­ma­li­zo­vať ma­lé ok­res­né sú­dy do efek­tív­nej­ších a hos­po­dár­nej­ších väč­ších cel­kov. Špe­cia­li­zá­cia sud­cov je mož­ná len na väč­ších sú­doch, pre­to­že na ma­lých sú­doch by sa pri špe­cia­li­zá­cii ne­da­lo za­bez­pe­čiť ná­hod­né pri­de­ľo­va­nie ve­cí a do­chá­dza­lo by k po­ru­šo­va­niu ús­tav­né­ho prá­va na zá­kon­né­ho a nes­tran­né­ho sud­cu. Pre­dov­šet­kým bu­de pot­reb­né po­sil­niť ok­res­né sú­dy so síd­lom v kraj­ských mes­tách, kde je ná­pad no­vých ve­cí naj­vyš­ší, a čo naj­skôr vy­tvo­riť ur­či­tý stu­peň špe­cia­li­zá­cie v rám­ci tých­to sú­dov na vy­bra­né ty­py agend.

Sud­co­via by sa ma­li za­obe­rať len ve­ca­mi, kto­ré si sku­toč­ne vy­ža­du­jú ich práv­nu od­bor­nosť. Pre­to by ma­li byť od­bre­me­ne­ní od všet­kých ad­mi­nis­tra­tív­nych či iných úko­nov, kto­ré si ne­vy­ža­du­jú kva­li­fi­ko­va­nú od­bor­nosť sud­cu. Na väč­ších sú­doch by ma­li pô­so­biť špe­cia­li­zo­va­né tí­my od­bor­ných jus­tič­ných pra­cov­ní­kov, kto­ré by pos­ky­to­va­li pod­por­né od­bor­né služ­by (nap­rík­lad práv­ne re­šerše, práv­ne ana­lý­zy, a pod.) pre via­ce­rých sud­cov rov­na­kej špe­cia­li­zá­cie, čo by vie­dlo k vy­ššej kva­li­te a pro­duk­ti­vi­te roz­ho­do­va­nia sú­dov.

V skut­ko­vo a práv­ne me­nej zlo­ži­tých ve­ciach, kto­ré ma­jú štan­dard­ný cha­rak­ter, by sud­co­via pri od­ôvod­ne­ní svo­jich roz­hod­nu­tí­ma­li pou­ží­vať pra­vi­del­ne ak­tua­li­zo­va­né spo­loč­né vzo­ry práv­nej ar­gu­men­tá­cie, čím by vý­raz­ne zvý­ši­li rých­losť svoj­ho roz­ho­do­va­nia v jed­no­du­chých ve­ciach. Zá­ro­veň by sa im vy­tvo­ril väč­ší ča­so­vý pries­tor na rie­še­nie skut­ko­vo a práv­ne zlo­ži­tej­ších ve­cí.

So za­vá­dza­ním mo­der­ných in­for­mač­ných a ko­mu­ni­kač­ných tech­no­ló­gií v jus­tí­cii a pos­tup­ným nás­tu­pom úpl­nej elek­tro­ni­zá­cie súd­nic­tva bu­dú ľud­ské zdro­je me­nej geog­ra­fic­ky via­za­né, pre­to­že sud­co­via a úrad­ní­ci bu­dú môcť pra­co­vať na svo­jich ve­ciach elek­tro­nic­ky a flexibil­ne.

Pred reali­zá­ciou re­for­my súd­nej ma­py bu­de ne­vyh­nut­né dôk­lad­ne pres­kú­mať kľú­čo­vé fak­to­ry, aký­mi sú hus­to­ta oby­va­teľ­stva, ze­me­pis­ná po­lo­ha, prie­beh ko­na­nia, infra­štruk­tú­ra a dop­ra­va a ma­li by sa tiež zoh­ľad­niť aj ďal­šie fak­to­ry, aký­mi sú nap­rík­lad úro­veň pod­ni­ka­nia, dos­tup­nosť práv­ne­ho po­ra­den­stva a dos­tup­nosť ná­bo­ru za­mes­tnan­cov v po­su­dzo­va­nej lo­ka­li­te. 

1.3          Vzde­la­nej­ší a skú­se­nej­ší sud­co­via

Jed­nou z hlav­ných prí­čin riad­ne­ho ne­fun­go­va­nia súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke je aj sku­toč­nosť, že sud­ca­mi sa stá­va­jú oso­by bez dos­ta­toč­ných práv­nic­kých ve­do­mos­tí, zruč­nos­tí a skú­se­nos­tí, t. j. oso­by, kto­ré nie sú od­bor­ne ani osob­nos­tne prip­ra­ve­né na vý­kon po­vo­la­nia sud­cu. Mi­ni­mál­nu ve­ko­vú hra­ni­cu 30 ro­kov ako jed­nu z pod­mie­nok pre vý­kon sud­cov­skej fun­kcie by pre­to bo­lo pot­reb­né nah­ra­diť mi­ni­mál­nou dĺžkou práv­nej praxe, nap­rík­lad v roz­sa­hu 10 ale­bo 15 ro­kov, čo by moh­lo na­po­môcť k vý­raz­né­mu zvý­še­niu kva­li­ty roz­ho­do­va­nia na ok­res­ných sú­doch.

Kaž­dý sud­ca by pred nás­tu­pom do fun­kcie mal ab­sol­vo­vať in­ten­zív­ny kurz špe­ci­fic­kých sud­cov­ských zruč­nos­tí, prejsť prís­nym psy­cho­lo­gic­kým tes­tom a zlo­žiť skúš­ku z etic­kých pra­vi­diel vý­ko­nu sud­cov­ské­ho po­vo­la­nia. In­šti­tút jus­tič­ných ča­ka­te­ľov bu­de pot­reb­né zru­šiť, keď­že stra­tí vý­znam, čím sa zá­ro­veň od­strá­ni aj toľ­ko kri­ti­zo­va­né ro­din­kár­stvo me­dzi jus­tič­ný­mi ča­ka­teľ­mi a sud­ca­mi.

Ma­lo by sa za­viesť prie­bež­né po­vin­né vzde­lá­va­nie všet­kých sud­cov a od­bor­ných jus­tič­ných pra­cov­ní­kov. Sud­co­via aj od­bor­ní jus­tič­ní pra­cov­ní­ci by ma­liab­sol­vo­vať pra­vi­del­né ško­le­nia za­me­ra­né nie­len na dopĺňa­nie a prehl­bo­va­nie svo­jich ve­do­mos­tí, ale aj na zdo­ko­na­ľo­va­nie svo­jich prak­tic­kých zruč­nos­tí ne­vyh­nut­ných a pot­reb­ných pre vý­kon fun­kcie sud­cu, resp. od­bor­né­ho jus­tič­né­ho pra­cov­ní­ka (ko­mu­ni­kač­né zruč­nos­ti, IT zruč­nos­ti, vy­hľa­dá­va­nie a trie­de­nie in­for­má­cií, osob­ný a ča­so­vý ma­naž­ment, de­le­gá­cia prá­ce, atď.). Sú­čas­ťou pra­vi­del­ných ško­le­ní by mal byť aj pred­met sud­cov­skej eti­ky a jej ap­li­ká­cie v kaž­do­den­nom ži­vo­te. 

Bo­lo by uži­toč­né, ke­by mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti za­bez­pe­či­lo vy­tvo­re­nie špe­ciál­ne­ho por­tá­lu jus­tič­ných in­for­má­cií, kto­rý bu­de ob­sa­ho­vať pra­vi­del­ne ak­tua­li­zo­va­nú da­ta­bá­zu práv­nych in­for­má­cií pot­reb­ných pre vý­kon súd­nic­tva (napr. preh­ľad­né us­po­ria­da­nie auto­ri­ta­tív­nej ju­di­ka­tú­ry a li­te­ra­tú­ry pod­ľa jed­not­li­vých práv­nych od­vet­ví a in­šti­tú­tov, vy­me­dzenie ak­tuál­nych práv­nych štan­dar­dov roz­ho­do­va­nia špe­ci­fic­kých práv­nych otá­zok vy­plý­va­jú­cich z us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry naj­vyš­ších súd­nych auto­rít, od­ka­zy na auto­ri­ta­tív­nu práv­nu ve­du a elek­tro­nic­ký prís­tup k jej ob­sa­hu).

Znač­ným prob­lé­mom slo­ven­ských sú­dov je ne­dos­ta­toč­né od­ôvod­ňo­va­nie roz­hod­nu­tí.Príl­iš veľ­ký pries­tor v od­ôvod­ne­niach súd­nych roz­hod­nu­tí  za­be­rá opis sa­mot­né­ho ko­na­nia, ci­to­va­nie zo zá­pis­níc z po­jed­ná­va­nia, čas­to bez akej­koľ­vek syn­té­zy sku­toč­nos­tí, kto­ré sú nao­zaj re­le­van­tné pre práv­ne od­ôvod­ne­nie. Sa­mot­né­mu od­ôvod­ne­niu roz­hod­nu­tia, te­da zod­po­ve­da­niu otáz­ky, pre­čo v da­nej ve­ci súd roz­ho­dol tak, ako roz­ho­dol (t. j. uve­de­nie ra­tio de­ci­den­di), súd ob­vyk­le ve­nu­je len mi­ni­mum pries­to­ru z cel­ko­vé­ho od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tia. Sú­dy čas­to ne­rea­gu­jú ani na pod­stat­né skut­ko­vé a práv­ne ná­miet­ky strán spo­ru. Od­ôvod­ne­nia roz­hod­nu­tí tak vy­znie­va­jú zmä­toč­ne, od­vo­la­cie sú­dy roz­hod­nu­tia­pre nez­ro­zu­mi­teľ­nosť a ne­dos­ta­tok dô­vo­do­vob­vyk­le vra­ca­jú späť na sú­dy pr­vej in­štan­cie, čím do­chá­dza k zby­toč­ným prie­ťa­hom v súd­nom ko­na­ní. Tú­to ne­ga­tív­nu prax sú­dov je ne­vyh­nut­né bez­od­klad­ne nap­ra­viť nap­rík­lad aj špe­ciál­ny­mi ško­le­nia­mi sud­cov za­me­ra­ný­mi na os­vo­jo­va­nie si tech­ník a dob­rej praxe kon­ci­po­va­nia a pí­sa­nia súd­nych roz­hod­nu­tí. Aj v skut­ko­vo či práv­ne zlo­ži­tých a ná­roč­ných ve­ciach by sa od­ôvod­ne­nie roz­hod­nu­tia ma­lo sús­tre­diť len na kľú­čo­vé as­pek­ty prí­pa­du a ma­lo by byť zro­zu­mi­teľ­né stra­nám spo­ru.

Sud­co­via by sa ma­li viac ot­vo­riť ve­rej­nos­ti. Ma­li by sa sna­žiť zvy­šo­vať dô­ve­ru ve­rej­nos­ti v jus­tí­ciu nap­rík­lad aj tým, že sa bu­dú čas­tej­šie ob­ja­vo­vať na ve­rej­nos­ti a zro­zu­mi­teľ­ným ja­zy­kom vy­svet­ľo­vať svo­je roz­hod­nu­tia. 

Nie na za­bí­jač­kách, ale na inter­ne­to­vých strán­kach mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti, prí­pad­ne na oso­bit­nom jus­tič­nom por­tá­li, by mal byť vy­tvo­re­ný pries­tor na pra­vi­del­nú dis­ku­siu, vý­me­nu ná­zo­rov a in­for­má­cií, me­dzi sud­ca­mi rôz­nych sú­dov a ad­vo­kát­mi,na rie­še­nie práv­nych či etic­kých otá­zok ale­bo prob­lé­mov sú­vi­sia­cich s jus­tí­ciou, čo by pop­ri prehl­bo­va­ní od­bor­ných ve­do­mos­tí všet­kých zú­čas­tne­ných moh­lo pris­pieť aj k lep­šej iden­ti­fi­ká­cii a nás­led­né­mu rie­še­nie prob­lé­mov fun­go­va­nia jus­tič­né­ho sys­té­mu.

Od­bor­ná spô­so­bi­losť sud­cov pot­reb­ná pre vý­kon ich po­vo­la­nia by sa ma­la prie­bež­ne a pra­vi­del­ne pre­ve­ro­vať. Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky, po pri­ja­tí pot­reb­nej le­gis­la­tív­nej úp­ra­vy, by na ten­to účel ma­la zria­diť špe­cia­li­zo­va­né od­bor­né ko­mi­sie zlo­že­né z uz­ná­va­ných od­bor­ní­kov pre jed­not­li­vé ob­las­ti prá­va (v pa­rit­nom za­stú­pe­ní bu­dú pop­ri sud­coch v jed­not­li­vých ko­mi­siách za­stú­pe­ní aj exper­ti z iných práv­nic­kých pro­fe­sií, napr. aka­de­mi­ci či ad­vo­ká­ti s dl­ho­roč­nou práv­nou praxou). Opa­ko­va­ne zis­te­né ne­dos­tat­ky od­bor­nej spô­so­bi­los­ti by ma­li byť dô­vo­dom na dis­cip­li­nár­ne stí­ha­nie sud­cu. 

1.4          Sprís­ne­nie osob­nej hmot­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov

Jed­ným z naj­väč­ších prob­lé­mov súd­nic­tva v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, ak nie vô­bec naj­väč­ším, je nep­red­ví­da­teľ­nosť súd­nych roz­hod­nu­tí. Sú­dy, resp. sud­co­via nie oje­di­ne­le pos­tu­pu­jú a roz­ho­du­jú, či už z ned­ban­li­vos­ti ale­bo, nie­ke­dy, aj úmy­sel­ne,  v zrej­mom roz­po­re s plat­ným práv­nym po­riad­kom a us­tá­le­nou ju­di­ka­tú­rou naj­vyš­ších súd­nych auto­rít. Za svoj­voľ­né roz­hod­nu­tia a ško­du, kto­rú ni­mi dot­knu­tým oso­bám a nás­led­ne štá­tu spô­so­bia, sud­co­via fak­tic­ky ne­ne­sú žiad­nu práv­nu zod­po­ved­nosť. Ak ju ne­sú, tak naj­viac do vý­šky troj­ná­sob­ku svoj­ho fun­kčné­ho pla­tu. Ta­ký­to stav vy­tvá­ra veľ­ký pries­tor pre ko­rup­ciu a klien­tel­izmus, čo je zrej­mé aj z in­for­má­cií, kto­ré bo­li me­dia­li­zo­va­né za os­tat­né ob­do­bie.

Účin­ným pros­tried­kom ako ten­to ne­ga­tív­ny stav nap­ra­viť by moh­lo byť sprís­ne­nie osob­nej hmot­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov, naj­mä za­ve­de­nie pl­nej hmot­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cu za ško­du spô­so­be­nú svoj­voľ­ným roz­hod­nu­tím ale­bo pos­tu­pom bez oh­ľa­du na to, či sud­ca ško­du spô­so­bil úmy­sel­ne ale­bo z ned­ban­li­vos­ti.

Up­lat­ne­nie reg­res­né­ho ná­ro­ku štá­tu vo­či sud­co­vi by tak ne­bo­lo ob­me­dze­né len pred­chá­dza­jú­cim roz­hod­nu­tím Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va, ako je to up­ra­ve­né v sú­čas­nos­ti v § 104 zá­ko­na č. 385/2000 Z. z. o sud­coch a prí­se­dia­cich a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov. Ak štát v sú­la­de so zá­ko­nom č. 514/2003 Z. z. o zod­po­ved­nos­ti za ško­du spô­so­be­nú pri vý­ko­ne ve­rej­nej mo­ci a o zme­ne niek­to­rých zá­ko­nov v zne­ní nes­kor­ších pred­pi­sov uh­ra­dí poš­ko­de­nej oso­be ško­du (ma­jet­ko­vú ale­bo ne­ma­jet­ko­vú uj­mu), kto­rá jej bo­la spô­so­be­ná v sú­vis­los­ti s roz­ho­do­va­cou čin­nos­ťou sud­cu (v tres­tnej, ci­vil­nej ale­bo inej ve­ci), pri­čom svoj­voľ­nosť (ar­bit­rár­nosť) pos­tu­pu či roz­hod­nu­tia sú­du (sud­cu) bo­la kon­šta­to­va­ná vy­ššou súd­nou auto­ri­tou, na zá­kla­de tých­to práv­nych sku­toč­nos­tí štá­tu ex le­ge vznik­ne reg­res­ný ná­rok vo­či sud­co­vi, kto­rý ško­du svo­jím svoj­voľ­ným roz­hod­nu­tím ale­bo pos­tu­pom za­prí­či­nil.

Vznik reg­res­né­ho ná­ro­ku štá­tu vo­či sud­co­vi ale­bo bý­va­lé­mu sud­co­vi by už ne­bol pod­mie­ne­ný pred­chá­dza­jú­cim prá­vop­lat­ným zis­te­ním za­vi­ne­nia sud­cu v dis­cip­li­nár­nom ko­na­ní (dis­cip­li­nár­ne ko­na­nie sa vo­či sud­co­vi ani ne­mu­sí za­čať, ak ho op­ráv­ne­ný sub­jekt nei­ni­ciu­je, prí­pad­ne bu­de za­sta­ve­né, ak sa sud­ca v prie­be­hu dis­cip­li­nár­ne­ho ko­na­nia vzdá fun­kcie sud­cu a reg­res­ný ná­rok vo­či už bý­va­lé­mu sud­co­vi ani nev­znik­ne). Zo všeo­bec­ne uz­ná­va­nej práv­nej zá­sa­dy „iura no­vit cu­ria“ – „súd poz­ná prá­vo“, kto­rá sa up­lat­ňu­je aj pri zod­po­ved­nos­ti sud­cov, vy­plý­va, že sud­ca je zna­lý prá­va, vrá­ta­ne us­tá­le­nej ju­di­ka­tú­ry naj­vyš­ších súd­nych auto­rít. Ak sa sud­co­vi, napr. v dis­cip­li­nár­nom ale­bo tres­tnom ko­na­ní, nep­reu­ká­že úmy­sel, je lo­gic­ké pred­pok­la­dať, že ne­zá­kon­ný pos­tup ale­bo roz­hod­nu­tie za­prí­či­nil z ned­ban­li­vos­ti. Te­da zá­sad­ne kaž­dý pos­tup ale­bo roz­hod­nu­tie sud­cu, kto­ré sú v roz­po­re s plat­ným prá­vom, je pot­reb­né po­va­žo­vať za za­vi­ne­né ko­na­nie.

Be­nát­ska ko­mi­sia sa ne­dáv­no za­obe­ra­la otáz­kou zod­po­ved­nos­ti štá­tu a nás­led­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov, čo je cit­li­vou té­mou v mno­hých kra­ji­nách, vo svo­jom lis­te ami­cus­cu­riae vy­pra­co­va­nom na žia­dosť Ústav­né­ho sú­du Mol­dav­skej re­pub­li­ky.[1]Pod­ľa sta­no­vis­ka Be­nát­skej ko­mi­sie by sud­co­via vo všeo­bec­nos­ti ne­ma­li byť za­via­za­ní na reg­res­nú náh­ra­du ško­dy, ak svo­ju fun­kciu vy­ko­ná­va­jú v sú­la­de s pro­fe­sij­ný­mi štan­dar­dmi de­fi­no­va­ný­mi zá­ko­nom (fun­kčná imu­ni­ta). Osob­ná hmot­ná zod­po­ved­nosť sud­cov sav­šak v sú­la­de s európ­sky­mi práv­ny­mi štan­dar­dmi pri­púš­ťa za pred­pok­la­du exis­ten­cie úmys­lu ale­bo hru­bej ned­ban­li­vos­ti na ich stra­ne. Mu­sí byť up­ra­ve­ná jas­ný­mi, zro­zu­mi­teľ­ný­mi a pred­ví­da­teľ­ný­mi zá­kon­ný­mi pra­vid­la­mi, kto­ré ne­bu­dú ko­li­do­vať s prin­cí­pom ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. 

Sprís­ne­nie hmot­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov mô­že vý­raz­ným spô­so­bom zlep­šiť kva­li­tu a pred­ví­da­teľ­nosť súd­nych roz­hod­nu­tí a po­sil­niť stav práv­nej is­to­ty v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, keď­že sud­co­via bu­dú fi­nan­čne mo­ti­vo­va­ní pris­tu­po­vať k svo­jej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ove­ľa zod­po­ved­nej­šie, ako je to­mu v sú­čas­nos­ti. Vzhľa­dom na ak­tuál­ny stav jus­tí­cie by ta­ká­to úp­ra­va bo­la le­gi­tím­na a opod­stat­ne­ná, pri­čom pri dôk­lad­ne uvá­že­nej práv­nej úp­ra­ve by ni­ja­kým spô­so­bom ne­za­sa­ho­va­la do ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci. Sud­co­via, kto­rí ne­ma­jú dos­ta­toč­né od­bor­né a mo­rál­ne kva­li­ty pre vý­kon svo­jej fun­kcie, bu­dú mu­sieť dôk­lad­ne zvá­žiť, či sa im „op­la­tí“ na­ďa­lej pô­so­biť v súd­nic­tve. 

1.5          Po­vin­nosť vy­uží­vať al­ter­na­tív­ne spô­so­by rie­še­nia spo­rov

Sú­dy aj jed­not­li­ví sud­co­via sú dl­ho­do­bo za­va­le­ní množ­stvom po­da­ní, kto­ré nás­led­ne nes­tí­ha­jú rie­šiť v pri­me­ra­nom ča­se bez zby­toč­ných prie­ťa­hov, ani v dos­ta­toč­nej kva­li­te. Od­bre­me­ne­niu sú­dov aj sud­cov by ur­či­te na­po­moh­lo za­ve­de­nie zá­kon­nej po­vin­nos­ti vy­uží­va­nia al­ter­na­tív­nych spô­so­bov rie­še­nia spo­rov (napr. me­diá­cie či ne­go­ciá­cie) pred ich po­da­ním na súd.

Pred po­da­ním ža­lo­by na súd by­tak po­ten­cio­nál­ny ža­lob­ca bol po­vin­ný pí­som­ne ale­bo elek­tro­nic­ky up­lat­niť svo­je ná­ro­ky u po­ten­cio­nál­ne­ho ža­lo­va­né­ho, a ten­to by zas bol po­vin­ný pí­som­ne ale­bo elek­tro­nic­ky na up­lat­ne­né ná­ro­ky v zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej le­ho­te (napr. v le­ho­te 2 me­sia­cov) rea­go­vať. Ak me­dzi spo­ro­vý­mi stra­na­mi ne­dôj­de k mi­mo­súd­ne­mu vy­rie­še­niu spo­ru v zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej le­ho­te (napr. v le­ho­te 6 me­sia­cov), po­ten­cio­nál­ny ža­lob­ca bu­de op­ráv­ne­ný up­lat­niť svo­je ná­ro­ky na sú­de.

V prí­pa­de, že si ža­lob­ca bez os­pra­vedl­ni­teľ­ných dô­vo­dov nespl­ní uve­de­nú po­vin­nosť, súd ne­bu­de po­vin­ný sa ža­lo­bou za­obe­rať.  Ak si svo­ju po­vin­nosť nespl­ní ža­lo­va­ný, nap­rík­lad bez os­pra­vedl­ni­teľ­ných dô­vo­dov bu­de ig­no­ro­vať po­kus ža­lob­cu o mi­mo­súd­ne vy­rie­še­nie spo­ru, v prí­pa­de nás­led­né­ho rie­še­nia spo­ru súd­nou ces­tou bu­de ža­lo­va­ný auto­ma­tic­ky san­kcio­no­va­ný po­vin­nos­ťou nah­ra­diť ža­lob­co­vi tro­vy súd­ne­ho ko­na­nia, a to bez oh­ľa­du na vý­sle­dok súd­ne­ho spo­ru. 

1.6          Vy­tvo­re­nie Naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du

V nad­väz­nos­ti na uve­de­nú re­for­mu súd­nej ma­py bu­de pot­reb­né reali­zo­vať aj ús­tav­nú reor­ga­ni­zá­ciu súd­nic­tva, a to aj vy­tvo­re­ním Naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, čias­toč­ne pod­ľa vzo­ru Čes­kej re­pub­li­ky. Do pô­sob­nos­ti toh­to no­vo­vyt­vo­re­né­ho sú­du by ma­la byť za­ra­de­ná kom­plet­ná dis­cip­li­nár­na agen­da (roz­ho­do­va­nie v 2. stup­ni), vo­leb­né sťaž­nos­ti, ale nap­rík­lad aj rie­še­nie sťaž­nos­tí na prie­ťa­hy v súd­nom či správ­nom ko­na­ní, čím by sa zá­ro­veň vý­raz­ne od­bre­me­nil Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky a vy­tvo­ril sa mu pries­tor na dôk­lad­nej­šie po­su­dzo­va­nie zlo­ži­tej­ších ús­tav­nop­ráv­nych spo­rov. 

  1.7          Sprís­ne­nie dis­cip­li­nár­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov

Skva­lit­ne­niu a zrý­chle­niu roz­ho­do­va­nia sú­dov by na­po­moh­lo aj sprís­ne­nie dis­cip­li­nár­nej zod­po­ved­nos­ti sud­cov za pos­tup a roz­ho­do­va­nie v kon­krét­nych ve­ciach. Roz­por roz­hod­nu­tia s us­tá­le­nou ju­di­ka­tú­rou vy­šších súd­nych auto­rít, bez dos­ta­toč­né­ho a pres­ved­či­vé­ho od­ôvod­ne­nia ta­ké­ho­to od­klo­nu, by ma­lo byť po­va­žo­va­né za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie, ob­dob­ne ako aj extrém­ne prie­ťa­hy v súd­nom ko­na­ní.

Dis­cip­li­nár­na zod­po­ved­nosť sud­cu by ma­la byť sprís­ne­ná aj za nee­tic­ké sprá­va­nie. Za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie by ma­la byť po­va­žo­va­ná aká­koľ­vek ko­mu­ni­ká­cia sud­cu s neop­ráv­ne­nou oso­bou, vrá­ta­ne iné­ho sud­cu, o pre­bie­ha­jú­cej „ži­vej“ ve­ci či účasť sud­cu na spo­lo­čen­ských po­du­ja­tiach, kto­ré svo­jím ob­sa­hom ale­bo účas­tník­mi mô­žu ob­jek­tív­ne zni­žo­vať dôs­toj­nosť a dô­ve­ry­hod­nosť sud­cu v očiach ve­rej­nos­ti. Ko­mu­ni­ká­cia sud­cu cez šif­ro­va­nú ap­li­ká­ciu, s kým­koľ­vek a o čom­koľ­vek, by ma­la byť zá­ko­nom vý­slov­ne za­ká­za­ná.

Sud­ca by mal mať zá­kon­nú po­vin­nosť ozna­mo­vať Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky aké­koľ­vek po­ku­sy o ne­zá­kon­né ov­plyv­ňo­va­nie je­ho roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti inou oso­bou. Nespl­ne­nie tej­to ozna­mo­va­cej po­vin­nos­ti by ma­lo byť po­va­žo­va­né za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie.

Ma­li by sa tiež pri­me­ra­ne predĺžiť preml­ča­cie le­ho­ty dis­cip­li­nár­nych pre­vi­ne­ní pre všet­kých pred­sta­vi­te­ľov a za­mes­tnan­cov or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci, vrá­ta­ne sud­cov.

1.8          Sprís­ne­nie ma­jet­ko­vých priz­na­ní sud­cov

Ma­jet­ko­vé priz­na­nia sud­cov by sa ma­li zá­sad­ným spô­so­bom sprís­niť a roz­ší­riť. Ma­je­tok sud­cov, a v prí­pa­de dô­vod­ných po­doz­re­ní z po­ru­še­nia zá­ko­na aj ma­je­tok ich blíz­kych osôb, by mal po­dlie­hať pra­vi­del­nej bez­peč­nos­tnej pre­vier­ke. Sud­ca by mal mať ozna­mo­va­ciu po­vin­nosť bez­od­klad­ne nah­lá­siť Súd­nej ra­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky aký­koľ­vek ma­jet­ko­vý prí­ras­tok, kto­rý mu vzni­kol pop­ri pra­vi­del­nom me­sač­nom príj­me, pre­sa­hu­jú­ci nap­rík­lad hod­no­tu de­sať­ná­sob­ku mi­ni­mál­nej mzdy, a to v prí­pa­de pri­ja­tia da­ru, de­de­nia, pe­ňaž­nej vý­hry, pre­da­ja cen­ných pa­pie­rov, pre­da­ja neh­nu­teľ­nos­ti,a  pod.

1.9          Re­for­ma Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky

Za úče­lom zlep­še­nia fun­go­va­nia jus­tí­cie a zvý­še­nia jej dô­ve­ry­hod­nos­ti v očiach ve­rej­nos­ti je ne­vyh­nut­né pre­sa­diť­zá­sad­nú re­for­mu Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Súd­nu ra­du je pre­dov­šet­kým pot­reb­né od­po­li­ti­zo­vať, up­ra­viť a ze­fek­tív­niť jej pô­sob­nosť a kom­pe­ten­cie, ale tiež cel­ko­vo zvý­šiť jej pos­ta­ve­nie a auto­ri­tu ako jed­né­ho z naj­výz­nam­nej­ších ús­tav­ných or­gá­nov.

V sú­la­de s pô­vod­ným zá­me­rom ús­ta­vo­dar­cu pri vy­tvo­re­ní toh­to štát­ne­ho or­gá­nu sa zá­ko­nom, prí­pad­ne pria­mo v ús­ta­ve, vý­slov­ne us­ta­no­ví  pa­rit­né zlo­že­nie súd­nej ra­dy, kto­rá sa bu­de skla­dať z 9 sud­cov a 9 osôb z iných práv­nic­kých po­vo­la­ní. 

1.10       Re­for­ma Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky

V nad­väz­nos­ti na re­for­mu súd­nej ra­dy je pot­reb­né pris­tú­piť aj k zá­sad­nej re­for­me Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Je ne­vyh­nut­né od­po­li­ti­zo­vať pro­ces vý­be­ru sud­cov ús­tav­né­ho sú­du a po­sil­niť pr­vky od­bor­nos­ti a tran­spa­ren­tnos­ti v tom­to pro­ce­se.

Prá­vo uchá­dzať sa o fun­kciu sud­cu ús­tav­né­ho sú­du by mal mať kaž­dý, kto sa dom­nie­va, že spĺňa zá­kon­né a ús­tav­né kri­té­riá pre tú­to fun­kciu. Me­chan­izmus navr­ho­va­nia kan­di­dá­tov pros­tred­níc­tvom ob­me­dze­né­ho poč­tu op­ráv­ne­ných sub­jek­tov, kto­rý je za­lo­že­ný skôr na sub­jek­tív­nych ako ob­jek­tív­nych kri­té­riách, sa neos­ved­čil (cez to­to vý­be­ro­vé si­to pra­vi­del­ne pre­chá­dza­li aj zjav­ne od­bor­ne či osob­nos­tne nes­pô­so­bi­lí uchá­dza­či). Jed­not­li­ví uchá­dza­či by ma­li prejsť prís­nym vý­be­ro­vým pro­ce­som cez oso­bit­nú vý­be­ro­vú ko­mi­siu zria­de­nú Súd­nou ra­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky, zlo­že­nú z naj­výz­nam­nej­ších od­bor­ní­kov z ob­las­ti prá­va, kto­rých bu­dú no­mi­no­vať pro­fes­né práv­nic­ké in­šti­tú­cie a naj­vyš­šie súd­ne auto­ri­ty (Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Naj­vyš­ší správ­ny súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky). Uchá­dza­či, kto­rí ús­peš­ne prej­dú tým­to vý­be­ro­vým pro­ce­som, sa bu­dú ako kan­di­dá­ti môcť zú­čas­tniť voľ­by sud­cov ús­tav­né­ho sú­du.

Po­čet sud­cov ús­tav­né­ho sú­du by sa mal zvý­šiť na pät­násť, čo by umož­ni­lo vy­tvo­re­nie pia­tich troj­člen­ných se­ná­tov a zá­ro­veň by sa vy­tvo­ri­li pod­mien­ky na kva­lit­nej­šie a rých­lej­šie roz­ho­do­va­nie.

Pre za­cho­va­nie fun­kčnos­ti, sta­bi­li­ty a tzv. in­šti­tu­cio­nál­nej pa­mä­ti ús­tav­né­ho sú­du by bo­lo mi­mo­riad­ne vhod­né za­viesť prie­bež­nú ob­me­nu sud­cov – kaž­dé šty­ri ro­ky by doš­lo k ob­me­ne pia­tich sud­cov.

V zá­uj­me od­po­li­ti­zo­va­nia ús­tav­né­ho sú­du by sa na vý­be­re sud­cov ús­tav­né­ho sú­du ne­ma­li pria­mo po­die­ľať or­gá­ny po­li­tic­kej mo­ci, t. j. Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky ani pre­zi­dent Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Vý­ber sud­cov ús­tav­né­ho sú­du by mal byť zve­re­ný do pô­sob­nos­ti ne­zá­vis­lé­ho or­gá­nu, kto­rý má zá­ro­veň aj pri­me­ra­nú le­gi­ti­mi­tu od­vo­de­nú od po­li­tic­kých mo­cí - Súd­nej ra­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Sud­cov ús­tav­né­ho sú­du, resp. je­ho jed­nu tre­ti­nu, by kaž­dé šty­ri ro­ky vo­li­la Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Sud­ca­mi ús­tav­né­ho sú­du by sa sta­li kan­di­dá­ti s naj­vyš­ším poč­tom zís­ka­ných hla­sov, čím by sa od­strá­ni­lo ri­zi­ko neob­sa­de­nia miest na ús­tav­nom sú­de, a tým aj ri­zi­ko ne­fun­kčnos­ti ús­tav­né­ho sú­du. Pred­se­da ús­tav­né­ho sú­du by ne­mal byť me­no­va­ný pre­zi­den­tom, ale mal by byť vo­le­ný de­mok­ra­tic­ky a v taj­nej voľ­be v plé­ne sud­ca­mi ús­tav­né­ho sú­du, a to vždy na fun­kčné ob­do­bie šty­roch ro­kov pri kaž­dej tre­ti­no­vej ob­me­ne sud­cov.

1.11       Po­sil­ne­nie ochra­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd

Fy­zic­kým oso­bám a práv­nic­kým oso­bám by ma­lo byť priz­na­né prá­vo ini­cio­vať ko­na­nie o sú­la­de práv­nych pred­pi­sov po­da­ním ús­tav­nej sťaž­nos­ti, ob­dob­ne ako je to up­ra­ve­né v Čes­kej re­pub­li­ke. Pod­ľa sú­čas­nej práv­nej úp­ra­vy ma­jú prá­vo ini­cio­vať ko­na­nie o sú­la­de práv­nych pred­pi­sov len vy­bra­né or­gá­ny ve­rej­nej mo­ci Slo­ven­skej re­pub­li­ky a v pod­sta­te zá­vi­sí od ich voľ­nej úva­hy či ta­ké­to ko­na­nie bu­dú ale­bo ne­bu­dú ini­cio­vať. Súk­rom­ným oso­bám, fy­zic­kým i práv­nic­kým, tak práv­ny po­ria­dok Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­ga­ran­tu­je účin­ný pros­trie­dok náp­ra­vy, ak k po­ru­šo­va­niu ich zá­klad­ných práv do­chá­dza proti­ús­tav­ným práv­nym pred­pi­som, resp. je­ho čas­ťou. To je stav, kto­rý je v zrej­mom roz­po­re s člán­kom 13 Európ­ske­ho do­ho­vo­ru o ochra­ne ľud­ských práv a zá­klad­ných slo­bôd, kto­rý ga­ran­tu­je prá­vo na účin­ný op­rav­ný pros­trie­dok.

1.12       Zlep­še­nie ma­naž­men­tu sú­dov

Pred­se­da­mi všeo­bec­ných sú­dov, ok­res­ných a kraj­ských, by ne­ma­li byť sud­co­via, ale skú­se­ní ma­na­žé­ri, kto­rí by sa ma­li ve­no­vať vý­hrad­ne ria­de­niu sú­du, čo by moh­lo viesť k vý­raz­né­mu zlep­še­niu cel­ko­vé­ho fun­go­va­nia sú­dov, vrá­ta­ne efek­tív­nej­šie­ho vy­uží­va­nia ľud­ských a ma­te­riál­nych zdro­jov. V sú­čas­nos­ti sú pred­se­da­mi sú­dov sud­co­via, kto­rí ne­ma­jú pot­reb­né ma­na­žér­ske zruč­nos­ti, sú vo­či os­tat­ným sud­com skôr ko­le­giál­ni ako ich na­dria­de­ní (nap­rík­lad aj pre­to, aby si ne­po­ka­zi­li vzťa­hy s os­tat­ný­mi sud­ca­mi a ne­bo­li v bu­dúc­nos­ti v ne­mi­los­ti iné­ho pred­se­du), pop­ri ve­de­ní sú­du sa mu­sia ve­no­vať aj sud­cov­skej čin­nos­ti, aby nes­tra­ti­li súd­nu prax a aby od­bre­me­ni­li aj os­tat­ných ko­le­gov, či­že „se­dia na dvoch sto­lič­kách“.

Pred­se­do­via jed­not­li­vých sú­dov by bo­li vy­be­ra­ní Súd­nou ra­dou Slo­ven­skej re­pub­li­ky na štvorroč­né fun­kčné ob­do­bie, pri­čom by na tom is­tom sú­de moh­li pô­so­biť maximál­ne dve fun­kčné ob­do­bia za se­bou. Sud­cov­ské ra­dy bu­dú na­ďa­lej pô­so­biť ako po­rad­né or­gá­ny pred­se­dov sú­dov. Ich pô­so­be­nie a  vy­uží­va­nie zá­ko­nom us­ta­no­ve­ných kom­pe­ten­cií (nap­rík­lad ini­cio­va­nie dis­cip­li­nár­nych návr­hov) by sa ma­lo vý­raz­ným spô­so­bom zlep­šiť. 

1.13       Re­ví­zia Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky ale­bo pri­ja­tie no­vej ús­ta­vy

Doz­rel čas na re­ví­ziu Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, resp. pri­ja­tie no­vej ús­ta­vy. Bez pod­stat­nej zme­ny ús­ta­vy nie je mož­né reali­zo­vať ne­vyh­nut­né a zá­sad­né re­for­my fun­go­va­nia or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci v Slo­ven­skej re­pub­li­ke, a te­da ani re­for­mu jus­tí­cie.

Ústa­va Slo­ven­skej re­pub­li­ky bo­la v ro­ku 1992 prip­ra­ve­ná v chva­te a v pod­sta­te bez akej­koľ­vek od­bor­nej dis­ku­sie, čo sa vý­raz­ne ne­ga­tív­ne od­zr­kad­li­lo na jej cel­ko­vej kva­li­te.

Ústa­va, nap­rík­lad, neob­sa­hu­je ani ta­ký štan­dard­ný in­šti­tút, akým je tzv. de­ro­gač­ná klau­zu­la, up­ra­vu­jú­ca pod­mien­ky, za akých je mož­né ús­ta­vu me­niť a dopĺňať, čo v praxi vie­dlo k to­mu, že ná­rod­ná ra­da za­ča­la me­niť a dopĺňať ús­ta­vu pros­tred­níc­tvom „oby­čaj­ných“ ús­tav­ných zá­ko­nov.  Z ús­ta­vy nie je zrej­mý vzťah ús­ta­vy a ús­tav­ných zá­ko­nov, vzá­jom­né vzťa­hy me­dzi ús­tav­ný­mi or­gán­mi sú up­ra­ve­né ne­jas­ne, čo spô­so­bu­je zby­toč­né kon­flik­ty na­rú­ša­jú­ce sta­bi­li­tu a práv­nu is­to­tu. In­šti­tút ce­loš­tát­ne­ho re­fe­ren­da je pre po­ža­do­va­né vy­so­ké kvó­rum prak­tic­ky neap­li­ko­va­teľ­ný a dod­nes nie je cel­kom zrej­mé, aké má mať plat­né re­fe­ren­dum práv­ne účin­ky. Reali­zá­cia a roz­sah via­ce­rých zá­klad­ných práv sú li­mi­to­va­né vy­ko­ná­va­cí­mi zá­kon­mi, a te­da zá­vi­sia vý­luč­ne od po­li­tic­kej vô­le ná­rod­nej ra­dy, resp. vlád­nej väč­ši­ny, čo nie je že­la­teľ­ný stav. 

Vzhľa­dom na roz­siah­le ob­sa­ho­vé ne­dos­tat­ky, čas­té ap­li­kač­né a inter­pre­tač­né prob­lé­my, sú­čas­ná ús­ta­va nepl­ní riad­ne svo­je zá­klad­né fun­kcie, pre­dov­šet­kým fun­kciu sta­bi­li­zač­nú. Na­priek jej mno­ho­po­čet­ným no­ve­li­zá­ciám, čo sa­mé ose­be nie je žia­dú­ce, keď­že tým do­chá­dza k na­rú­ša­niu sta­bi­li­ty a práv­nej is­to­ty, väč­ši­na ne­dos­tat­kov ús­ta­vy do­te­raz ne­bo­la od­strá­ne­ná. Prá­ve nao­pak, via­ce­ré jej no­ve­li­zá­cie bo­li ne­kon­cep­čné a sle­do­va­li skôr úz­ke ideo­lo­gic­ké zá­uj­my po­li­tic­kých strán, ako ve­rej­ný zá­ujem, pri­čom v ko­neč­nom dôs­led­ku zá­sad­ným spô­so­bom zní­ži­li sta­bi­li­tu ús­ta­vy, jej váž­nosť a auto­ri­tu v spo­loč­nos­ti. Ob­dob­ne, ako zá­klad­ný (pô­vod­ný) text ús­ta­vy, aj tie­to ús­tav­néz­me­ny bo­li „ši­té ho­rú­cou ih­lou“, niek­to­ré bo­li do­kon­ca, v zrej­mom roz­po­re s le­gis­la­tív­ny­mi pra­vid­la­mi, schvá­le­né v skrá­te­nom le­gis­la­tív­nom ko­na­ní. Väč­ši­na no­ve­li­zá­cií ús­ta­vy bo­la reali­zo­va­ná bez dos­ta­toč­né­ho uvá­že­nia.

Re­vi­do­va­ná ale­bo no­vá ús­ta­va mu­sí mať ove­ľa vy­šší stu­peň ri­gi­di­ty, aby ne­moh­la byť me­ne­ná len pú­hou kva­li­fi­ko­va­nou väč­ši­nou pos­lan­cov ná­rod­nej ra­dy. Ústa­va by tiež ma­la mať za­de­fi­no­va­né svo­je ma­te­riál­ne jad­ro, t. j. naj­dô­le­ži­tej­šie ob­sa­ho­vé pr­vky tvo­ria­ce jej pod­sta­tu, kto­ré by ne­bo­lo mož­né me­niť vô­bec, prí­pad­ne len pros­tred­níc­tvom ce­loš­tát­ne­ho re­fe­ren­da.

Ma­la by sa zria­diť  ad hoc ús­tav­ná ko­mi­sia, kto­rá bu­de zlo­že­ná z uz­ná­va­ných od­bor­ní­kov na ús­tav­né prá­vo. Jej úlo­hou bu­de vy­pra­co­vať návrh re­ví­zie exis­tu­jú­cej ús­ta­vy ale­bo návrh no­vej ús­ta­vy. Navr­hnu­tý text re­vi­do­va­nej ale­bo no­vej ús­ta­vy bu­de nás­led­ne pred­lo­že­ný na šir­šiu od­bor­nú a spo­lo­čen­skú dis­ku­siu. V prí­pa­de schvá­le­nia no­vej ús­ta­vy ná­rod­nou ra­dou, na­do­bud­nu­tie plat­nos­ti a účin­nos­ti ús­ta­vy­by ma­lo byť pod­mie­ne­né jej od­súh­la­se­ním ob­čan­mi Slo­ven­skej re­pub­li­ky v ra­ti­fi­kač­nom re­fe­ren­de (po pri­me­ra­nom zní­že­ní kvó­ra pot­reb­né­ho na plat­nosť re­fe­ren­da), čím by no­vá ús­ta­va zís­ka­la vy­šší stu­peň le­gi­ti­mi­ty, ako má tá sú­čas­ná. 

2             Re­for­ma pro­ku­ra­tú­ry 

Ústav­ná úp­ra­va pos­ta­ve­nia pro­ku­ra­tú­ry je v po­rov­na­ní s ús­tav­nou úp­ra­vou iných štát­nych or­gá­nov mi­mo­riad­ne struč­ná a všeo­bec­ná. Všet­ky štát­ne or­gá­ny, kto­ré od­vo­dzu­jú svo­je pos­ta­ve­nie a pô­sob­nosť pria­mo z ús­ta­vy, by v nej ma­li mať aj jas­ne vy­me­dze­né prá­vo­mo­ci. V rám­ci tzv. sys­té­mu bŕzd a proti­váh by tiež mal byť jas­ne up­ra­ve­ný ich vzťah k iným ús­tav­ným or­gá­nom.

V prí­pa­de pro­ku­ra­tú­ry ta­ká­to úp­ra­va na ús­tav­nej úrov­ni ab­sen­tu­je. Ten­to stav zá­ko­ni­te ve­die k uzat­vo­re­niu pro­ku­ra­tú­ry pred ve­rej­nou kon­tro­lou a vy­tvá­ra váž­ne ri­zi­ká vzni­ku kon­flik­tov me­dzi pro­ku­ra­tú­rou a iný­mi ús­tav­ný­mi or­gán­mi, kto­ré sa v praxi už opa­ko­va­ne napl­ni­li.  

O pos­ta­ve­ní pro­ku­ra­tú­ry v sys­té­me štát­nych or­gá­nov, jej vnú­tor­nom hie­rar­chic­kom us­po­ria­da­ní, vzťa­hoch po­dria­de­nos­ti a na­dria­de­nos­ti me­dzi pro­ku­rá­tor­mi, up­lat­ňo­va­ní mo­nok­ra­tic­ké­ho prin­cí­pu v ria­de­ní pro­ku­ra­tú­ry, fun­go­va­ní či skôr ne­fun­go­va­ní kon­trol­ných me­cha­niz­mov na čin­nosť a ne­čin­nosť pro­ku­rá­to­rov, a v ne­pos­led­nom ra­de tiež voľ­be a od­vo­lá­va­ní ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra by pred akou­koľ­vek ús­tav­nou zme­nou ma­la pre­beh­núť ši­ro­ká od­bor­ná dis­ku­sia.

Z uve­de­nej dis­ku­sie by ma­li vy­jsť návr­hy na kon­krét­ne zme­ny ús­tav­nej aj zá­kon­nej úp­ra­vy pos­ta­ve­nia, pô­sob­nos­ti a prá­vo­mo­cí pro­ku­ra­tú­ry, jej vzťa­hu k iným ús­tav­ným or­gá­nom a tiež za­ve­de­nie účin­ných a efek­tív­nych kon­trol­ných me­cha­niz­mov. No­vá práv­na úp­ra­va mu­sí za­bez­pe­čiť ne­zá­vis­losť, apo­li­tic­kosť a fun­kčnosť pro­ku­ra­tú­ry. Pre­to aj vý­ber, voľ­ba či me­no­va­nie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra mu­sia byť nas­ta­ve­né tak, aby tie­to zá­klad­né at­ri­bú­ty bo­li napl­ne­né.

Pro­ku­ra­tú­ru je pot­reb­né ot­vo­riť aj pre oso­by z iných práv­nic­kých pro­fe­sií. V za­hra­ni­čí je úpl­ne bež­né, že pro­ku­rá­tor­mi sa stá­va­jú skú­se­ní ad­vo­ká­ti či sud­co­via, a nao­pak. Per­so­nál­ne  ot­vo­re­nie pro­ku­ra­tú­ry iným práv­nic­kým pro­fe­siám, vrá­ta­ne fun­kcie ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, mô­že vý­raz­ne zvý­šiť kva­li­tu fun­go­va­nia pro­ku­ra­tú­ry.

V rám­ci no­vej ús­tav­nej úp­ra­vy pro­ku­ra­tú­ry by mal byť vy­tvo­re­ný no­vý štát­ny or­gán – Ra­da pro­ku­rá­to­rov Slo­ven­skej re­pub­li­ky, s ob­dob­ným pos­ta­ve­ním a zlo­že­ním ako (re­for­mo­va­ná) Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky. Do je­ho pô­sob­nos­ti by ma­li pat­riť naj­mä kon­trol­né a kreač­né prá­vo­mo­ci, vrá­ta­ne voľ­by a od­vo­lá­va­nia ge­ne­rál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra, kraj­ských pro­ku­rá­to­rov a ok­res­ných pro­ku­rá­to­rov. Fun­kčné ob­do­bie ria­dia­cich pro­ku­rá­to­rov by ma­lo byť pev­ne sta­no­ve­né, aby do­chá­dza­lo k pra­vi­del­ným ob­me­nám na tých­to pos­toch.

Pri­de­ľo­va­nie ve­cí jed­not­li­vým pro­ku­rá­to­rom by ma­lo byť reali­zo­va­né ná­hod­ným spô­so­bom, elek­tro­nic­ký­mi pros­tried­ka­mi, ob­dob­ne ako na sú­doch. No­vou práv­nou úp­ra­vou by sa mal za­viesť zá­kaz  od­ňa­tia ve­ci „zá­kon­né­mu“ pro­ku­rá­to­ro­vi bez spl­ne­nia pres­ne us­ta­no­ve­ných zá­kon­ných dô­vo­dov, čím sa vý­raz­ne po­sil­ní ne­zá­vis­losť ra­do­vých pro­ku­rá­to­rov od na­dria­de­ných pro­ku­rá­to­rov.

Sú­čas­ťou od­bor­nej dis­ku­sie by v ne­pos­led­nom ra­de ma­lo byť aj dôk­lad­né zvá­že­nie mož­nos­ti nah­ra­de­nia sys­té­mu pro­ku­ra­tú­ry sys­té­mom ne­zá­vis­lé­ho štát­ne­ho za­stu­pi­teľ­stva, nap­rík­lad pod­ľa vzo­ru Čes­kej re­pub­li­ky.

V kaž­dom prí­pa­de je ne­vyh­nut­né, aby aj vo svet­le ak­tuál­nych po­doz­re­ní o pre­po­je­ní via­ce­rých pro­ku­rá­to­rov s or­ga­ni­zo­va­ným zlo­či­nom bo­la pro­ku­ra­tú­ra na všet­kých stup­ňoch bez­od­klad­ne pod­ro­be­ná účin­ným očis­tným me­cha­niz­mom a aby bo­li z pro­ku­ra­tú­ry natr­va­lo vy­pu­de­ní pro­ku­rá­to­ri, kto­rí ve­do­me ko­na­li v roz­po­re s práv­nym po­riad­kom či etic­ký­mi pra­vid­la­mi.

3             Re­for­ma práv­nic­ké­ho vzde­lá­va­nia

Efek­tív­na a účin­ná re­for­ma súd­nic­tva aj pro­ku­ra­tú­ry bez sú­čas­nej re­for­my práv­nic­ké­ho vzde­lá­va­nia nie je ob­jek­tív­ne mož­ná. Je ne­vyh­nut­né, aby na štú­dium prá­va bo­li pri­jí­ma­ní len ta­kí štu­den­ti, kto­rí ma­jú nie­len ve­do­most­ný po­ten­ciál, ale aj osob­nos­tné pred­pok­la­dy pre bu­dú­ci vý­kon práv­nic­ké­ho po­vo­la­nia.

Vý­raz­ným spô­so­bom by sa ma­li sprís­niť kri­té­riá pri­jí­ma­nia štu­den­tov na štú­dium prá­va. Pí­som­ná aj ús­tna časť pri­jí­ma­cej skúš­ky by ma­li byť za­me­ra­né nie­len na ove­re­nie ve­do­mos­tí, ale aj na ove­re­nie osob­nos­tných a cha­rak­te­ro­vých pred­pok­la­dov uchá­dza­čov o štú­dium prá­va.

Z práv­nic­kých fa­kúlt dl­ho­do­bo vy­chá­dza­jú ab­sol­ven­ti, kto­rí nie sú prip­ra­ve­ní pre práv­nu prax, ve­do­mos­tne ani pot­reb­ný­mi práv­nic­ký­mi zruč­nos­ťa­mi. Práv­nic­ké fa­kul­ty, naj­mä z eko­no­mic­kých dô­vo­dov, pre­sa­dzu­jú kvan­ti­tu pri­jí­ma­ných štu­den­tov na úkor nás­led­nej kva­li­ty ich vzde­lá­va­nia. Na zvrá­te­nie toh­to ne­ga­tív­ne­ho tren­du je ne­vyh­nut­né zní­žiť poč­ty pri­jí­ma­ných štu­den­tov a vý­raz­ne zvý­šiť kva­li­tu ich vzde­lá­va­nia. Do vy­učo­va­cie­ho pro­ce­su je pot­reb­né za­viesť in­di­vi­duál­ny prís­tup a dôk­lad­né in­di­vi­duál­ne hod­no­te­nie, vy­učo­va­nie reali­zo­vať v má­lo­po­čet­ných sku­pi­nách for­mou dis­ku­sie, kde si mô­žu štu­den­ti os­vo­jo­vať zá­klad­né ko­mu­ni­kač­né zruč­nos­ti, to­le­ran­ciu k ná­zo­rom iných, ume­nie kom­pro­mi­su, ana­ly­tic­ké mys­le­nie a pod.

Jed­ným z nos­ných pred­me­tov vzde­lá­va­nia štu­den­tov mu­sí byť eti­ka vý­ko­nu práv­nic­kých po­vo­la­ní, kto­rá by sa ma­la pre­lí­nať ce­lým štú­diom prá­va.Štu­den­tom mu­sia byť prie­bež­ne a po­čas ce­lé­ho ich štú­dia všte­po­va­né etic­ké pra­vid­lá jed­not­li­vých práv­nic­kých pro­fe­sií. Štu­den­ti by ma­li o nich pra­vi­del­ne dis­ku­to­vať s vy­uču­jú­ci­mi aj me­dzi se­bou.

Štú­dium prá­va mu­sí byť za­lo­že­né na úc­te k dodr­žia­va­niu pra­vi­diel, vrá­ta­ne pra­vi­diel etic­kých.Ma­la by sa pre­to za­vies­ťnu­lo­vá to­le­ran­cia k nee­tic­ké­mu sprá­va­niu. Štu­den­ti aj uči­te­lia mu­sia byť prís­ne pos­ti­ho­va­ní za aké­koľ­vek pre­ja­vy, kto­rý­mi po­ru­šia etic­ké pra­vid­lá. Ne­rov­na­ký prís­tup uči­te­ľap­ri hod­no­te­ní štu­den­tov by mal byť­po­va­žo­va­ný za zá­važ­né dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie, kto­ré­ho dôs­led­kom mô­že byť aj ukon­če­nie pra­cov­né­ho po­me­ru. Ob­dob­ne, aj aké­koľ­vek pod­vá­dzanie štu­den­ta pri štú­diu (napr. opi­so­va­nie pri skúš­ke či pla­giá­tor­stvo pri vy­pra­co­va­ní pí­som­nej prá­ce) by mal byť zá­važ­ným dis­cip­li­nár­nym pre­vi­ne­ním a dô­vo­dom na vy­lú­če­nie štu­den­ta zo štú­dia.

Za úče­lom skva­lit­ne­nia práv­nic­ké­ho vzde­lá­va­nia bu­de pot­reb­né za­viesť je­ho or­ga­ni­zo­va­né a efek­tív­ne pre­po­je­nie s práv­nou praxou. Za tým­to úče­lom by ma­la Ná­rod­ná ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky a Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti Slo­ven­skej re­pub­li­ky vy­tvo­riť le­gis­la­tív­ne rám­ce na spolu­prá­cu práv­nic­kých fa­kúlt so súd­mi, pro­ku­ra­tú­ra­mi a pro­fes­ný­mi práv­nic­ký­mi or­ga­ni­zá­cia­mi. Ma­li by sa tiež vy­tvo­riť vhod­né le­gis­la­tív­ne a ma­te­riál­ne pod­mien­ky pre roz­ší­re­nie a po­sil­ne­nie pô­so­be­nia tzv. práv­nych kli­ník, pros­tred­níc­tvom kto­rých si štu­den­ti bu­dú os­vo­jo­vať prak­tic­ké práv­nic­ké zruč­nos­ti a po­die­ľať sa na bez­plat­nom pos­ky­to­va­ní práv­nej po­mo­ci oso­bám v ma­te­riál­nej nú­dzi.  

 

 

Diskusia