JUDr. Peter Rajňák
sudca Okresného súdu Nové Zámky
... šťastnou náhodou...
Zverejnením nižšie uvedeného rozsudku vo veci vedenej pre trestný čin ohovárania, v ktorej som vystupoval v procesnom postavení poškodeného, chcem prispieť do odbornej diskusie, ktorú na týchto stránkach otvoril sudca Golian v súvislosti so zverejnením jeho uznesenia o vzatí Daňa a Vaskyho do väzby. Okrem iného sa obidvaja obvinení vyjadrovali dehonestujúco o sudcoch, za čo sú trestne stíhaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania, pričom obvinený Martin Daňo sa v stíhaných skutkoch prezentoval ako novinár... Vaskyho a Daňa zobral kolega Golian do väzby a ich trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania žiadnym spôsobom nespochybnil. Naproti tomu, v trestnej veci, ktorá je uvedená nižšie, obžalovaného Španíra neodsúdil len „šťastnou“ náhodou, ako to sám vyslovil v nižšie uvedenom rozsudku.
K trestnej veci, v ktorej som vystupoval ako poškodený je nutné uviesť, že som sudcom od 17.03.2008. JUDr. Milan Španír ma ako „novinár“ dlhé roky osočuje a ohovára a píše o mne bludy a nepravdy. Vzhľadom k uvedenému som na neho podal trestné oznámenie. Po dvanástich rokoch Okresný súd Bratislava I rozhodol tak, že sa skutok síce stal, ale nie je trestným činom. Krajský súd v Bratislave tento rozsudok potvrdila je teda právoplatný. JUDr. Španír toto prezentuje verejne (publikuje na svojom blogu, kde ma vytrvalo osočuje a ohovára naďalej) ako svoje víťazstvo.
Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol zverejniť rozsudok Okresného súdu Bratislava I vyhlásený sudcom Golianom, aby si mohla verejnosť urobiť nielen obraz o Španírovom víťazstve, ale aj o rozličnej rozhodovacej činnosti sudcu Goliana pri trestnom čine ohovárania.
Som toho názoru, že aj sloboda slova u novinára musí byť obmedzená, hranicou by mala byť pravda. Ak od nás ako sudcov chce verejnosť maximálnu mieru slušnosti a dôveryhodnosti, mal by byť každý, kto sudcu uvedením úmyselných nepravdivých a dehonestujúcich informácií o ňom o dôveru a česť pripravuje, potrestaný. Podľa nižšie uvedeného zverejneného rozsudku však ako sudcovia musíme zniesť asi úplne všetko, bez šance, že bude človek, ktorý nás osočuje braný na zodpovednosť... Chcel som, aby hranicu, za ktorú nemôžu ísť novinári pri publikovaní informácií o sudcoch určil Najvyšší súd. Môj podnet na dovolanie v uvedenej trestnej veci však Ministerstvo spravodlivosti SR ani Generálna prokuratúra SR neakceptovali.
Reakcia JUDr. Ján Goliana na zverejnenie názoru JUDr. Petra Rajňáka na údajne rozdielnu rozhodovaciu činnosť ohľadne trestného činu ohovárania.
Dňa 30. 01. 2020 sudca Okresného súdu Nové Zámky JUDr. Peter Rajňák zverejnil rozhodnutie v inej trestnej veci v spojitosti s trestným činom ohovárania, kde som bol zákonným sudcom (druhým v poradí). Vzhľadom na okolnosť, že ma ctený kolega osobne menuje a zároveň uvádza, že mám rozdielnu rozhodovaciu činnosť, teda prezentuje moju osobu, ako sudcu zo selektívnym prístupom, musím na jeho príspevok reagovať.
Prípravné
konanie vs. konanie o podanej obžalobe
V prvom rade poukazujem na skutočnosť, že kolega Rajňák porovnáva neporovnateľné štádia trestného konania. V rámci prípravného konania má sudca pre prípravné konanie na rozhodnutie 48 hodín a to na rozhodnutie o dôvodnosti väzby.Rozsudok vo veci poškodeného Rajňákabol vyhlásený po riadne vykonanom dokazovaní vo veci samej. Teda v rámci prípravného konania som v zákone obmedzenom časovom priestore nerozhodoval o vine či nevine obvinených, ale o existencii/neexistencii dôvodoch väzby.
K trestnému činu ohovárania
Z hľadiska prezentovaného názoru sudcu Rajňáka o mojej údajnej rozdielnej rozhodovacej činnosti pri trestnom čine ohovárania musím uviesť, že sudca Rajňák si z môjho uznesenia vytvoril mylný záver, že sa zaoberám aj prečinom ohovárania. Nebolo tomu tak. V odôvodnení môjho uznesenia vo veci M. D. a R.V. výslovne uvádzam (str. 33 uznesenia vo veci M.D. a R.V)„Z hľadiska skutkových okolností považuje súd za podstatné uviesť, že pri rozhodovaní o väzbe nebral do úvahy spojené skutky obvineného M. D., v ktorých mu bolo vznesené obvinenie pred 12. 12. 2019“K tomu je potrebné uviesť, že dňa 12. 12. 2019 nebolo M.D. ani R.V. vznesené obvinenie za prečin ohovárania, keďže za tento skutok bolo M.D. vznesené obvinenie skôr a v tejto veci som prečin ohovárania ani len neposudzoval a venoval som sa výlučne podozreniam z prečinu výtržníctva a podnecovania a prípadným dôvodom väzby z týchto skutkov vyplývajúcich. Z uvedeného hľadiska je logické, že ak som niečo neposudzoval, nemôžem mať v tomto rozsahu odlišnú rozhodovaciu činnosť.
K porovnávaným
rozhodnutiam
Na záver uvediem len toľko, že mi je ľúto, ak kolega pod zásterou odbornej diskusie napadne rozhodovaciu činnosť iného kolegu, ešte k tomu viac, ak je to z osobných a nie odborných dôvodov. K veci už iba uvediem, že Krajský súd v Bratislave môj rozsudok vo veci sudcu Rajňáka potvrdil a zamietol odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I a rovnako vo veci M.D. a R.V. napriek zrušeniu môjho uznesenia, aj v tomto prípade Krajský súd vzhliadol dôvody väzby tak ako som ich ustálil ja, ale túto nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka. Za oboma rozhodnutiami si stojím v plnom rozsahu a o ich materiálnej správnosti svedčia aj následné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Tak ako som uviedol v pôvodnom príspevku, uvítam na túto tému (skutočnú) odbornú diskusiu, nakoľko mám za to, že v tomto ohľade budú obdobné skutky posudzované čoraz častejšie.
Nasleduje znenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 5T/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010112
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Golian PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1113010112.22
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Jánom Golianom, PhD., na hlavnom pojednávaní dňa 07.
12. 2017 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného JUDr. M. Š. stíhaného pre prečin ohovárania podľa §
373 ods. 1 Tr. zák., takto
r o z h o d o l :
obžalovaný: JUDr. M. Š.
trvale bytom W., S. XX
sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
8. 04. 2008 zaslal Kancelárii prezidenta SR na Štefánikovej ul. v Bratislave list, doručený Kancelárii prezidenta SR 10.04.2008, v ktorom uviedol o JUDr. P.R., sudcovi Okresného súdu Pezinku, že:
1. ,,... sa z televízneho vysielania relácie Reportéri /STV1, 25.03.2008/ dozvedeli, že táto osoba sa stalo sudcom Okresného súdu v Pezinku. Z internetovej stránky KP sa možno dozvedieť, že k tomuto aktu došlo 17. Marca 2008. Podľa mienky občanov ide o nehoráznosť a hanebný akt, ktorého ospravedlnením z Vášho hľadiska môže byť iba to, že JUDr. P.R. zatajil podstatné fakty.“
2. JUDr. P.R. desať rokov až do vymenovania za sudcu sa aktívne podieľal na tunelovaní už od samotného začiatku, keď pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 akcií skorumpoval svojho strýka, podpredsedu FNM SR.“
3. ,,Ako vojak základnej služby riadil telefonicky ozbrojený prepad rodinného domu konateľa spoločnosti L. C., B.. T.. Y..“.
4. ,, Vo vyšetrovaní je aj prípad neoprávneného používania ochrannej známky Z., ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu 50 mil. Sk. Pravdepodobne v tejto súvislosti JUDr. P.R dostal od Z. M.Ň. do daru chatu v Bodíkoch pri vodnom diele Gabčíkovo, ktorú vzápätí predal druhému zástupcovi správcu konkurznej podstaty za 900.000,- Sk. Aj toto prispelo k tomu, že nový sudca má v Palárikove okázalý dom - kaštieľ.“
5. ,,Jedno je isté – JUDr. P.R. je vydierateľný človek a za sudcu sa prihlásil iba preto, aby získal, ako si to on myslí - imunitu pred vyšetrovaním.“,
a to i napriek tomu, že si bol vedomý nepravdivosti uvedených tvrdení, pričom oznámenie uvedených tvrdení mohlo poškodeného JUDr. P.R. spôsobiť vážnu ujmu na jeho dobrej povesti sudcu a zdiskreditovať ho v očiach jeho kolegov a priateľov,
pretože skutok nie je trestným činom.
o d ô v o d n e n i e :
1.Na Okresný súd Bratislava I bola podaná obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohovárania podľa
§ 373 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe. Okresný súd Bratislava I prvým konajúcim samosudcom vo veci vydal trestný rozkaz, ktorým vymeral obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Proti predmetnému trestnému rozkazu podal v Trestnom poriadku ustanovenej lehote odpor obžalovaný.
2.Následne pôvodný samosudca v uvedenej trestnej veci nariadil termín hlavného pojednávania a vykonával dokazovanie, avšak v ďalšiemu meritórnemu rozhodnutiu vo veci už nedošlo. Po odchode predchádzajúceho samosudcu bola žalovaná trestná vec náhodnými prostriedkami pridelená do oddelenia 9T, pričom nový zákonný samosudca po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom, doterajším priebehom hlavného pojednávania a šírke navrhnutých dôkazov na vykonanie zo strany procesných strán, rozhodol, že vykoná hlavné pojednávanie od počiatku.
3.Súd následne vykonal hlavné pojednávanie a to výsluchom obžalovaného JUDr. M.Š. (č.l. 724), výsluchom svedka - poškodeného JUDr. P.R. (č.l. 727), výsluchom svedka Q.. F. T. (č.l. 759), výsluchom svedka V. Š. (č.l. 761), výsluchom svedka J.. Q. T. (č.l. 762), výsluchom svedka J.. X. K., výsluchom svedka J. A. (č.l. 827), výsluchom svedka Q. F. (č.l. 833), výsluchom svedka J.. K. Š. (č.l. 836), výsluchom svedka J.. Q. W. (č.l. 890), prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č.l. 210
- 212), znaleckého posudku (č.l. 108), list kancelárie prezidenta (č.l. 530 - 534), odpoveď MS SR (č.l. 863), vyjadrenie Slovenskej asociácie novinárov (č.l. 886), Kúpna zmluva (č. l. 214), rozhodnutie o priestupku (č. l. 181), uznesenie OR PZ Nové zámky (č. l. 220), odborné vyjadrenie (č. l. 304), príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 315), odpoveď na príkaz (č. l. 317), príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 330), odpoveď na príkaz (č. l. 322), znalecký posudok Ševčík (č. l. 81-97 II. súdnej časti), záver kontroly fondu národného majetku (strana 7 správy z II. súdnej časti), notárska zápisnica N 171/03, správa o povesti obžalovaného (č. l. 160), odpis RT, výpis z evidencie priestupkov
4.Obžalovaný JUDr. M. Š. po zákonnom poučení a možnosti vykonať jedno z vyhlásení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že sa cíti byť nevinný zo skutku kladeného mu za vinu v obžalobe. Následne uviedol, že má za to, že sa jedná o šikanovanie jeho osoby a bude sa snažiť dokázať svoju nevinu ako novinár mal povinnosť oznámiť tieto skutočnosti a zverejniť ich. Novinárom je od roku 1971 a to v Slovenskej asociácie novinárov čo je medzinárodná organizácia. Pred 10 timi rokmi získal informácie o tom, že v okrese Nové Zámky, šarapatí organizovaná skupina, ktorá sa snaží rozkrádať Elektrosvit. Tieto fakty má od občanov z rozhodnutí súdov a získal ich o osobách JUDr. P.R., V. Š., W. T.K.. Ako informačný zdroj získal stanovisko zo znaleckého posudku, kde sa nachádza meno T.Á., pričom tento znalecký posudok končí vyjadrením znalca, že došlo k spáchaniu zločinu na úkor štátu s obrovskou škodou. Takýto materiál považoval za relevantný, keďže bol žiadaný Prezídiom policajného zboru a išla z neho hrôza, keďže podľa neho Q. Š., V. Š., W. T. presúvali majetok. Mal pritom informácie, že títo ľudia od roku 2013 nemohli byť členmi orgánov Z.. Krajský súd Nitra toto vyslovil v roku 2012, že nemohli konať ako členovia predstavenstva poukázal pritom na skutočnosť, že JUDr. P.R. bol vymenovaný za sudcu v roku 2008 ale podľa výpisu OR ešte v roku 2012 figuroval ako člen predstavenstva spoločnosti Z.. Uvedené oznámil aj Ministerke Ž., ktorá predmetnú skutočnosť šetrila a uviedla, že sa jednalo o chybu v evidencií OR kedy pán JUDr.P.R. nebol vymazaný z predstavenstva. Poukázal tiež na skutočnosť že Z. nezaplatil Fondu národnému majetku nič. Následne tento podnikateľský subjekt získala manželka Š., Z. W.. Následne pán F. podal trestné oznámenie na pána T. v tejto súvislosti poukázal aj na vyjadrenie Krajského súdu Bratislava, že títo takzvaní členovia predstavenstva konali za spoločnosť a to takým spôsobom, že navrhli pokladať Z. v hodnote 1 miliardy korún z dôvodov, že tento podnik je nespôsobilý splácať. V súvislosti so svojím trestným stíhaním poukázal na rozhodnutie GP SR sp. zn. IV PZ 10/09-20 z 25.02.2009 kde je uvedené, že bol porušený zákon a že sa zrušuje uznesenie vyšetrovateľa, ktorým mu bolo vznesené obvinenie na rovnakom skutkovom základe ako v tomto trestnom stíhaní, že konal zákonne a mal právo oznámiť tieto skutočnosti. Zároveň konkrétne podotkol, že v súdnom spise č. l. 89 sa nenachádza list, ktorý poslal kancelárie prezidenta. Predpokladám, že originál bol vytrhnutý zo spisu. List, ktorý som adresoval kancelárie prezidenta bol veľmi slušný. K listu, ktorý bol poslaný mailom na základe, ktorého je stíhaný
uviedol som neposlal, že ho, neposlal a poslal som iný list. Poukázal na skutočnosť, že na liste, ktorý si osobne vyzdvihol z kancelárie prezidenta je iba rukou písaná emailová adresa, tento list nie je podpísaný jeho osobou. Rovnako poukázal na skutočnosť, že obdobný list bol poslaný novinárskej organizácií. Má zato, že rovnako ako v tomto prípade poslali list páni Š., Š., T..
5.Svedok - poškodený JUDr.P.R. po zákonnom poučení vypovedal totožne ako v prípravnom konaní pričom uviedol, že v mesiaci apríl 2008 zaslal obžalovaný list do prezidentskej kancelárie, v ktorom poškodeného hrubým spôsobom osočil a uviedol nepravdivé okolnosti o jeho osobe. Tento list bol následne z Kancelárie prezidenta SR doručený Súdnej rade SR, ktorou bol poškodený prejednávaný. Naviac svedok uviedol, že zakladá do súdneho spisu potvrdenie spoločnosti W., P.. B.., že činnosť obž. ako ohováranie trvá doteraz kedy publikuje svoje články na blogupravda.sk pod nickom M., kde je uvedené registračné meno V. Š., S. XX, W.. V rámci odpovedí na otázky procesných strán poškodený uviedol, že mesiac po svojom vymenovaní za sudcu sa s jeho osobou zaoberala súdna rada SR a mohla ho vnímať veľmi negatívne. Poukázal na skutočnosť že obžalovaný po celý čas tvrdí, že jeho informácie sú pravdivé. Zároveň poukázal, že až v roku 2013 sa obž. začal brániť, že boli poslané dva listy. V tejto súvislosti chcel poukázať na jeho výsluch 25.02.2012, kde sa presne nachádzajú informácie, ktoré sú totožné s informáciami odoslanými liste prezidentovi. Následne tie isté informácie tvrdil obž. aj pri znaleckom posudku a poukázal aj na závery ZP z ktorého je zrejmé že obžalovaný rád nehovorí pravdu okrem iného tvrdil, že je prvýkrát ženatý a má 4 deti v skutočnosti je však 2krát ženatý a má 6 detí.
6.Svedok Q.. F. T., po zákonnom poučení uviedol, že bol riaditeľom odboru Kancelárie prezidenta SR v čaše keď sa na kanceláriu prezidenta SR obrátil obžalovaný. K predmetnému listu svedok uviedol, že Tento e-mail došiel do kancelárie prezidenta. Je tam aj razítko prezidenta. Nevedel však uviesť ako na neho reagoval. Avšak vzhľadom na to, že sa v predmetnom emaile nachádza registračné razítko určite naň odpovedali. Pri odpovediach vždy zvážili, či má prezident v kompetencií rozhodovať, ak ju nemal snažili sa usmerniť pisateľov kam sa majú so svojou žiadosťou obrátiť. K listu, ktorým Kancelária prezidenta SR odpovedala obžalovanému svedok uviedol, že takýmito listami odpovedali všetkým osobám, ktoré kontaktovali kanceláriu prezidenta SR. Z obsahu listu videli, že pisateľ je právnik. Mal by teda vedieť, že veci týkajúce sa vymenovania a odvolávania sudcov rieši Súdna rada SR, preto ho v tom liste o tejto skutočnosti informovali. Je pravdou, že prezident síce vymenúva a odvoláva sudcov, avšak vždy je to na podnet Súdnej rady SR a to, či už pri odvolaní dosiahnutím veku alebo z iných dôvodov.
7.Svedok V. Š., po zákonnom poučení uviedol, že chatu v Bodíkoch kúpil od osoby poškodeného a to v čase keď boli kolegovia. Z uvedeného dôvodu mal vedomosť o tom, že poškodený mieni túto chatu predať a on mal o jej kúpu záujem. Predmetná chata bola celodrevená pričom bola postavená na betónovej platni. Svedkovi sa lokalita tejto stavby veľmi páčila a to aj napriek skutočnosti, že chata bola v pôvodnom stave. Predmetná chata bola ocenená znalcom a svedok uviedol, že podľa jeho názoru bola trhová hodnota chaty nízka. Svedok uviedol, že potom ako túto chatu zakúpil ju takmer celú nechal zbúrať a postavil na jej mieste murovanú stavbu. Chatu následne užíval a predal ju asi po 6 rokoch od jej kúpy. Naviac k veci uviedol, že ku kauzám, čo sú uvedené v obžalobe, že sú to vymyslené kauzy. Všetky trestné veci boli zastavené a to z dôvodu, že skutok sa nestal. Obžalovaný veľmi rád podsúva svoje súkromné názory ako verejnú mienku. K relácií Reportéri uviedol, že táto bola odvysielaná práve na popud obž., ktorý podsunul redaktorovi A. nepravdivé informácie. Celé toto je kauza, ktorú si vytvoril obž., pričom robí poškodenému aj jeho osobe. K relácii v RTVS ešte uviedol, že obžalovaný dal podnet redaktorovi A. na vysielanie tejto relácie. Priamo v tejto relácií na STV bol obž. hlavným respondentom, pričom jeho a poškodeného označil za tunelárov. Svedok na to následne spolu s poškodeným podali trestné oznámenie. V tejto veci vypovedal aj redaktor A., ktorý jednoznačne uviedol, že ho kontaktoval obžalovaný a že reportáž bola na objednávku, čo tiež potvrdil redaktor A. vo svojej výpovedi.
8.Svedok J.. Q. T., po zákonnom poučení uviedol, že od roku 1998 pôsobí na pozícii predsedu predstavenstva Z. M., P..B.., pričom spoločne s členom predstavenstva J.. K. na základe kúpnej zmluvy predali nehnuteľnosť v katastri obce Bodíky pričom Kupujúci bol poškodený spolu s manželkou. V čase predaja predmetnej nehnuteľnosti mala spoločnosť, ktorú svedok riadil značné finančné problémy. Nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie rekonštrukcie, ktorá bola tesne pred predajom dvakrát vytopená z dôvodu bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj a predmetná nehnuteľnosť chátrala. K predaju bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil.
Oproti hodnote uvedenej v posudku sa dohodli na znížení ceny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk. Suma sa im ako členom predstavenstva zdala dostatočná, nakoľko poškodený prisľúbil, že ju budú môcť zamestnanci predávajúceho občasne využívať. K predmetnej chate zároveň svedok uviedol, že pozemok, na ktorom bola predmetná nehnuteľnosť postavená nebola súčasťou majetku spoločnosti predávajúceho a teda ani predmetom predaja. K nákladom na prevádzku chaty uviedol, že táto si vyžadovala sumu minimálne 50.000,- Sk. V rámci otázok procesných strán svedok uviedol, nebol absolútne žiadny súvis medzi predajom chaty a ochrannou známkou spoločnosti. S chatou boli iba starosti. Bolo treba ju opravovať, pričom chata bola málo využívaná. Raz za čas tam boli jedna dve rodiny, ktoré za pobyt neplatili. Mali to ako pracovnú výhodu a chatu užívali zadarmo. Svedok si nespomínal či o predaji bolo hlasované nejakým orgánom spoločnosti predávajúceho a uviedol, že mal právomoc konať samostatne a teda mohol predmetnú chatu predať samostatne bez hlasovania.
9.Svedok X. K., po zákonnom poučení uviedol, že v roku 1998 bol členom predstavenstva spoločnosti Z. M. pričom spoločne s predsedom predstavenstva J.. T. na základe kúpnej zmluvy predali nehnuteľnosť v katastri obce Bodíky pričom Kupujúci bol poškodený spolu s manželkou. V čase predaja predmetnej nehnuteľnosti mala spoločnosť, ktorú svedok riadil značné finančné problémy. Nemala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie rekonštrukcie, ktorá bola tesne pred predajom dvakrát vytopená z dôvodu bezprostrednej blízkosti rieky Dunaj a predmetná nehnuteľnosť chátrala. K predaju bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil. Oproti hodnote uvedenej v posudku sa dohodli na znížení ceny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk. Suma sa im ako členom predstavenstva zdala dostatočná, nakoľko poškodený prisľúbil, že ju budú môcť zamestnanci predávajúceho občasne využívať. K predmetnej chate zároveň svedok uviedol, že pozemok, na ktorom bola predmetná nehnuteľnosť postavená nebola súčasťou majetku spoločnosti predávajúceho a teda ani predmetom predaja. K nákladom na prevádzku chaty uviedol, že táto si vyžadovala sumu minimálne 50.000,- Sk.
10.Svedok J. A., po zákonnom poučení uviedol, že nakrúcal reportáž o Elektrosvite o jej privatizácií a konci tohto podniku. Snažili sa do reportáže zahrnúť fakty, ktoré získal z viacerých zdrojov. V rámci zisťovania týchto faktov oslovil viaceré osoby vrátane F.. T.. F.. T. nám na otázky neodpovedal. Z iných zdrojov mal však zistené, že sa jedná o priameho príbuzného pána W., ktorý je považovaný za mozog Mečiarovskej privatizácie podnikov. Išlo o politickú privatizáciu, ktorá bola preklepnutá v prospech Združenia robotníkov Slovenska. O tomto svedčí aj skutočnosť, že akcie získal aj poslanec zo Združenia robotníkov Slovenska, rovnako aj pán Š. starší bol v Združení robotníkov Slovenska. Oni sa tým ani netajili myslím pánov Š. starší, Š. mladší a pán X.. Celé toto považoval za relevantné. Svedok v tom čase nevedel, že F.. T. bol vymenovaný za sudcu, keby som to bol vedel postupoval by inak. Rovnako svedok nevedel, že aj jeho manželka je sudkyňa. Pán T. mal šancu reagovať na všetky uvedené skutočnosti, v priamom prenose uviedol, že je sudca. Svedok následne zakryl jeho tvár. Svedok nevedel uviesť akým spôsobom mohli uvedené skutočnosti pánovi T. ublížiť, doteraz súdi, je predsedom súdu v Pezinku, stretol sa s ním aj na niektorých pojednávaniach voči jeho osobe sa správa agresívne. V čase pôsobenia týchto ľudí sa stalo to, že neboli splatené peniaze za privatizáciu Z. N. D., samotný podnik skončil v konkurze a lukratívne dcérske spoločnosti boli rozpredané a boli ovládnuté ľuďmi s materskej spoločnosti. Dopady boli katastrofálne to sa v meste Nové Zámky všeobecne vie. Rovnako štát nedostal zaplatenú kúpnu cenu uvedenú v privatizačnej zmluve. Pán T. bol v Z. N. ako podnikový právnik. Bol jednou z osôb, ktorá mohla toto vysvetliť, všetko však ostalo nepotrestané. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že existuje jedno uznesenie GPSR, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie tunelovanie Elektrosvitu. V odôvodnení je podrobne rozobrané, že predmetná privatizácia bola amorálna. K osobe pána T. uviedol, že požíva úctu, videl som ho v spoločnosti ministerky Žitňanskej. Svedok nevedel uviesť aké dopady to mohlo mať na jeho kariéru. Ku všetkým skutočnostiam, ktoré sú uvedené v predmetnom liste sa však vyjadriť nevedel. K otázkam procesných strán uviedol, že na Kanceláriu prezidenta SR sa môže obrátiť každý. Ľudia niekedy vnímajú prezidenta ako poslednú inštanciu svojej ochrany. Veľakrát nevedia, že prezident nemá právo zasahovať do súdnych konaní. Tiež uviedol, že prezident vymenúva sudcov a je relevantné sa zaoberať otázkou či osoba, ktorá má byť vymenovaná spĺňa predpoklady byť sudcom, pretože po jej vymenovaní sú už iné mechanizmy, ktorými sa dá o takejto osobe rozhodovať.
11.Svedok Q. F., po zákonnom poučení uviedol, že podľa jeho znalostí mal pán T. poslať list Kancelárií prezidenta. Mali tam byť dve veci, ktoré sa dotkli T. a to chata v Bodíkoch pôvodne vo vlastníctve Z. M., kde som bol svedok predsedom predstavenstva. Táto nehnuteľnosť bola darovaná za 100.000 Sk. T.. k zaplateniu tejto sumy podľa neho nedošlo. K druhej veci tá bola závažnejšia jednalo sa o kúpnu zmluvu
na akcie Z. M. predané spol. T. R., kde boli rovnako členovia predstavenstva páni K. P. T., ktorí boli zároveň aj v Z. M.. Kúpna cena bola zaplatená len čiastočne a suma vo výške 10.000.000 Sk zaplatená nebola. Okrem toho sa jednalo aj o otázku obchodného mena Z., ochranných známok Z. a licenčných zmlúv, kde mali byť materské spoločnosti platené vysokú čiastku. Takmer s istotou svedok potvrdil, že tieto informácie boli pravdivé preto sa nemohli dotknúť cti T.. Svedok bol podpredsedom predstavenstva Z. a členom predstavenstva Z.. V týchto orgánoch došlo k rozporu pre vedenie spoločnosti a to zo Š., T.. Skupina okolo T. P. Š. presadzovala nezaplatenia kúpnej ceny fondu národného majetku a následne vytunelovanie majetku spoločnosti. V roku 1999 sa zúčastnil v budove HZDS na Tomášikovej ulici stretnutia, kde bol z fondu národného majetku pán W., ktorý bol zároveň 34% akcionár spol. Z.. V tom čase sa jednalo o Mečiarovskej privatizácie a svedok tiež podpisoval kúpnu zmluvu s fondom národného majetku. Na tejto porade kde bol ešte aj T.Ň. P. Š. došlo k nepochopiteľnému záveru a pán W. uložil pánovi T. pokyn aby sa kúpna cena nezaplatila a majetok bol vytunelovaný. Svedok sa od tohto dištancoval a postavil a sa tejto skupine. Následne bol z týchto spol. zlikvidovaný, bol mu aj rozviazaný pracovný pomer finančného riaditeľa. Ešte uviedol, že Š. si nezákonne privlastnil jeho akcie, pričom bol druhý najväčší akcionár Z.. V tomto mu dal za pravdu aj NS SR avšak za ten čas už došlo k vytunelovaniu spoločnosti. Za nezaplatenie kúpnej ceny akcií je zodpovedný T.. Pri jeho osobe ide o samozvaného člena predstavenstva Z. a to od roku 2003. Súd mu dal v tomto za pravdu, že nie sú štatutárny zástupcovia Z., pričom celé to zastrašoval a riadil T.. F.. Š. do roku 2000 nemal k Z. žiadny vzťah, pričom bol použitý T. P. Š. ako biely kôň a samotný T. sa v jeho spoločnosti stal táto spoločnosť Unicotrade právne vznikla až po podpise kúpnych zmlúv. Tie teda boli neplatné. Týmto bolo zakryté, že sa predmetné osoby stali 34% vlastníkmi akcií spol. Z.. Jednalo sa pritom o manažérske akcie, ktoré boli v podiele 66%. F.. Š. o tomto nevedel nič. Viem, že list v uvedenom vzťahu s T., preto ma postup T. prekvapuje. Považujem za zvláštne, že sa T. domáha ochrany pritom spôsobil škodu v sume 256 miliónov Sk. Majetok bol vytunelovaný, pričom tento majetok skončil vo veľkom rozsahu vo vlastníctve V. Š.. Zároveň nebol zaplatený záväzok voči fondu národného majetku. Osobne disponuje rozsiahlymi informáciami. Má odfotený konkurzný spis. Domnievam sa, že jeho informácie sú dôveryhodné. K veci ešte uviedol, že 14 rokov prebiehal na Okresnom súde v Leviciach spor o ochranu osobnosti, v ktorej sa domáha T. P. Š.. Po 14-tich rokoch, keď hospodárske noviny zverejnili v niekoľkých článok proces tunelovania Z. a uvádzali aj spoločnosť L. F.. Š. musel svedok vysvetľovať, že sú tvrdenia pravdivé a OS Leviciach spolu v KS Nitre mu dali po 14-tich rokoch za pravdu. Na otázky procesných strán svedok ďalej uviedol, že niesol trestné oznámenie do Hodonína. Jednalo sa o predaj spol. Z. B. A., ktorá skončila v rukách Š.. Štátny zástupca ČR v Brne vypracoval elaborát z podozrenia zo spáchania trestného činu, skutkovú podstatu si už presne nepamätám. Medzi podozrivými osobami boli aj T. P. Š.. Svedok doplnil, že má pocit, že sa jedná o zanedbanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Žiaľ toto uznesenie bolo doručené OČTK na SK a v krátkosti môžem uviesť, že zapadlo prachom.
12.Svedok K. Š., po zákonnom poučení uviedol, že ak sa T. bráni, že bola znevážená jeho osobnosť, on si to nemyslí. Na históriu sa snaží zabudnúť z dôvodu, že tam bola firma, ktorá mohla dodnes fungovať avšak kvôli jednotlivcom sa tak nestalo. Svedok tam nastúpil v roku 1995. Bol v predstavenstve Z., Z. a následne aj predseda predstavenstva nového Z.. K poškodenému uviedol, že tento bol najskôr podnikový právnik. Bol prehnane ambiciózny, a jeho osobu neskôr nahradil ako predsedu predstavenstva nového Z.. Svedok bol v tom čase pod tlakom akcionárov. K predaju Z. uviedol, že prebehol v rámci privatizácie Z. bola zamestnanecká akciová spoločnosť. Táto spoločnosť kúpila akcie od súkromnej s.r.o., ktorej názov si už nepamätá.
13.Svedok Q. W., po zákonnom poučení uviedol, že vie, že sa jedná v tejto trestnej veci o ohováranie, pričom uvádzam, že poškodený je jeho priateľ a kamarát. Pán T. v čase, keď už bol sudcom mu medzi rečou spomínal, že má problémy a to z dôvodu, že obžalovaný o ňom zle publikuje, píše o ňom nepravdivé veci, ktoré mu môžu v kariére uškodiť. Uvedené veci sa mali týkať jeho pôsobenia v Z.. Nevedel k tomu uviesť bližšie také podrobnosti aby o tom vedel vypovedať. V rámci otázok procesných strán svedok uviedol, že bol členom predstavenstva, bol tam aj ako právnik pri komunikácií s FNM o nezaplatenie časti kúpnej ceny, pričom informáciu ohľadom zastupovania F.. T. vie práve od neho. K poškodenému tiež uviedol, že tento nemal pri privatizácii žiadnu úlohu, svedok si ho tam nepamätá. S pánom T. prišiel do kontaktu až v roku 1999 resp. 2000, pričom Z. sa privatizoval v čase rokoch 1995-1996. K tomu uvádzal, že pán T. ho sám v rokoch 1999-2000 vyhľadal, pričom v tom čase už v Z. aktívne pôsobil.
14.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č.l. 210 - 212) súd zistil, že dňa 18. 08. 1998 uzatvoril poškodený spolu so svojou manželkou na jednej strane a spoločnosť Z. M., P..B.. na
strane druhej kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k chate v Bodíkoch za kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk pričom znalecky bola cena stanovená na sumu142.436,- Sk.
15.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. znaleckého posudku (č.l. 108) súd zistil, že dňa 28. 12. 2009 bol vypracovaný znalecký posudok na osobu obžalovaného pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou poruchou, je schopný chápať zmysel trestného konania a v čase skutku, ktorý mu je kladený za vinu bol spôsobilý svoje konanie ovládať.
16.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. list kancelárie prezidenta (č.l. 530 - 534) súd zistil, že dňa 07. 03. 2014 Kancelária Súdnej rady SR zaslala OP BA I originál listu spolu s obálkou, ktorý doručil obžalovaný Kancelárii prezidenta SR a ktorá ho následne postúpila Súdnej rade SR. Z predmetného listu, ktorý zaslal obžalovaný (č.l. 534) je zrejmé, že v jeho obsahu sa nachádzajú skutočnosti, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu obžalobou prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I.
17.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď MS SR (č.l. 863) súd zistil, že v Slovenskej republike v sústave znaleckých odborov a odvetví nie je registrované, respektívne kreované odvetvie, ktoré by sa týkalo, alebo súviselo s odborom žurnalistika.
18.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. vyjadrenie Slovenskej asociácie novinárov (č.l. 886) súd zistil, že obžalovaný je členom predmetnej organizácie a to od roku 2002 doposiaľ.
19.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. kúpna zmluva (č. l. 214) súd zistil, že poškodený dňa 25.09. 2003 spolu so svojou manželkou ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k chate v Bodíkoch pričom predmetnú chatu zakúpil V.. V. Š. a to za kúpnu cenu stanovenú znaleckým posudkom, ktorá bola vo výške 132.730,- Sk.
20.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. rozhodnutie o priestupku (č. l. 181) súd zistil, že Obvodný úrad Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 08. 12. 2009 rozhodol, že obžalovaný sa dopustil spáchania priestupku tým, že uviedol, že poškodený je členom zločineckej partie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 05. 02. 2010, pričom uvedená skutočnosť je na predmetnom rozhodnutí Obvodného úradu Nové Zámky, Odbor všeobecnej vnútornej správy riadne vyznačená.
21.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odborné vyjadrenie (č. l. 304) súd zistil, že nie je možné zistiť, či ohováračské príspevky písal obžalovaný na svojom počítači, pričom uvedená informácia by bola zistiteľná v prípade, ak by sa počítač osoby, ktorá príspevok napísala skúmala v čase písania tohto príspevku.
22.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 315) súd zistil, že dňa 13. 04. 2012 vydala sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra príkaz na zaistenie údajov o osobe, ktorá publikuje články na blogu "blog.pravda.sk<http://blog.pravda.sk>" pod nickom “M. XX”.
23.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď na príkaz (č. l. 317) súd zistil, že pod nickom “M. XX” na webovej stránke "blog.pravda.sk<http://blog.pravda.sk>" publikuje svoje články osoba V. Š. s bydliskom S. L. XX, XXX XX W..
24.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. príkaz o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (č. l. 320) súd zistil, že dňa 13. 04. 2012 vydala sudkyňa pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra príkaz na zaistenie údajov o osobe, ktorá publikuje články na”sme.sk" pod nickom “W. P. “.”.
25.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpoveď na príkaz (č. l. 322) súd zistil, že pod nickom “W. P. “.V.” na webovej stránke ”sme.sk" publikuje svoje články osoba, ktorá používa e-mailové adresy M..E. P. V..sk. Vydavateľ zároveň uviedol aj IP adresy prihlásenie predmetnej osoby.
26.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. znalecký posudok Ševčík (č. l. 81-97 II. súdnej časti) súd zistil, že znalec Ing. V. T.. Š., W.. popísal dňa 20. 03. 2007 v písomnom posudku činnosť spoločností
Z. P. Z. Nové Zámky, pričom však uviedol, že nemá právo poukázať kto je zodpovedný za negatívny vývoj v predmetných spoločnostiach.
27.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. záver kontroly fondu národného majetku (strana 7 správy z II. súdnej časti) súd zistil, že všetky zmluvy za ELSVIT, a.s. ako nadobúdateľa ochrannej známky, obchodných podielov a akcií podpísali A.. Q. Š. P. J.. Q. F.. Správa Ďalej konštatuje, že napriek vyjadreniu uvedenej spoločnosti bol potrebný predchádzajúci súhlas FNM SR s ďalším prevodom týchto ochranných známok.
28.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. notárska zápisnica N 171/03 súd zistil, že dňa 14.
2003 sa uskutočnilo valné zhromaždenie spoločnosti Z., kde boli odvolaní zo svojich funkcií v predstavenstve V.. Q. Š., J.. K. Š., J.. Z. H., V.. J. V., Q.. W. T.. Zároveň po odvolaní členov dozornej rady spoločnosti bol do tejto zvolený obžalovaný a Q.. J. E..
29.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. správa o povesti obžalovaného (č. l. 160) súd zistil, že obžalovaný je obcou v ktorej žije hodnotený negatívne, pričom má povesť agresívneho, konfliktného človeka, ktorý je permanentne v spore so susedmi, inštitúciami i jednotlivými občanmi. Obžalovaný svojou činnosťou znevažuje samosprávu obce a na osobu obžalovaného sú zistené nedostatky, ktoré však správa bližšie nešpecifikuje.
30.Prečítaním listinného dôkazu podľa § 269 Tr. por. odpis z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
31.Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd pri posúdení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a ich hodnotení na základe vlastného presvedčenia pri individuálnom posúdení dôkazov aj ich posúdení vo vzájomnej v súvislosti k nasledovným záverom.
32.Obžalovanému bolo obžalobou kladené za vinu spáchanie prečinu ohovárania, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že 08. 04. 2008 zaslal Kancelárii prezidenta SR na Štefánikovej ul. v Bratislave list, doručený Kancelárii prezidenta SR 10.04.2008, v ktorom uviedol o JUDr.P.R., sudcovi Okresného súdu Pezinku, že:
1. ,,... sa z televízneho vysielania relácie Reportéri /STV1, 25.03.2008/ dozvedeli, že táto osoba sa stalo sudcom Okresného súdu v Pezinku. Z internetovej stránky KP sa možno dozvedieť, že k tomuto aktu došlo 17. Marca 2008. Podľa mienky občanov ide o nehoráznosť a hanebný akt, ktorého ospravedlnením z Vášho hľadiska môže byť iba to, že JUDr. P.R. zatajil podstatné fakty.“
2. JUDr.P.R. desať rokov až do vymenovania za sudcu sa aktívne podieľal na tunelovaní už od samotného začiatku, keď pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 akcií skorumpoval svojho strýka, podpredsedu H. B..“
3. ,,Ako vojak základnej služby riadil telefonicky ozbrojený prepad rodinného domu konateľa spoločnosti L. C., B.. T.. Y..“
4. ,, Vo vyšetrovaní je aj prípad neoprávneného používania ochrannej známky Z., ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu 50 mil. Sk. Pravdepodobne v tejto súvislosti JUDr. P.R. dostal od Z. M. do daru chatu v Bodíkoch pri vodnom diele Gabčíkovo, ktorú vzápätí predal druhému zástupcovi správcu konkurznej podstaty za 900.000,- Sk. Aj toto prispelo k tomu, že nový sudca má v Palárikove okázalý dom - kaštieľ.“
5. ,,Jedno je isté – JUDr.P.R. je vydierateľný človek a za sudcu sa prihlásil iba preto, aby získal, ako si to on myslí - imunitu pred vyšetrovaním.“,
a to i napriek tomu, že si bol vedomý nepravdivosti uvedených tvrdení, pričom oznámenie uvedených tvrdení mohlo pošk. JUDr. P.R. spôsobiť vážnu ujmu na jeho dobrej povesti sudcu a zdiskreditovať ho v očiach jeho kolegov a priateľov,
33.Hneď na úvod je potrebné konštatovať, že z hľadiska závažnosti skutku, ktorý bol obžalovanému kladenému za vinu bolo súdom vykonané dokazovanie v rozsahu, ktorým presahuje či už potreby trestného konania, ako aj potreby vykonania dôkazov nevyhnutných k rozhodnutiu vo veci samej. Napriek uvedenému konštatovaniu súd považoval vzhľadom na druh skutku, ako aj osoby obžalovaného a poškodeného za potrebné dokazovanie v takomto rozsahu vykonať. Ako to vyplýva zo skutkovej podstaty prečinu ohovárania, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sú znakmi tohto konania, ktoré napĺňajú jeho objektívnu stránku uvedenie nepravdivého údaju za súčasného splnenia podmienky a
spôsobilosti v značnej miere privodiť následok, ktorý predpokladá stíhaná skutková podstata, pričom na rozdiel od iných trestných činov sa spôsobenie tohto následku nevyžaduje.
34.K uvedenému súd považuje za potrebné hneď v úvode podotknúť, že spôsobilosť v značnej miere ohroziť osobu poškodeného nemôže byť akejkoľvek intenzity, teda napríklad intenzity miernej alebo obvyklej, ale žalované konanie musí prekročiť rámec a spôsobiť ohrozenie zásadnejšieho charakteru a to najmä s poukázaním, že pri ohrozovacom delikte, ktorým prečin ohovárania bezpochyby je nemusí následok nevyhnutne nastať.
35.Z hľadiska konkrétneho posúdenia súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na špecifiká žalovaného skutku. Obžalovaný sa po celý čas súdneho konania “štylizoval” do pozície novinára, ktorý svojou “novinárskou” činnosťou odhaľuje závažné pochybenia a skutočnosti týkajúce sa údajnej trestnej činnosti osôb, ktoré v minulosti figurovali v štruktúre právnických osôb - obchodných spoločností Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. Súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na skutočnosť, či je možné osobu obžalovaného považovať za novinára. Súd v tomto kontexte poukazuje na znenie zákona č. 167/2008 Z.z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, pričom v uvedenom právnom predpise sa definícia osoby novinára nenachádza. Novinárom teda nemusí byť osoba, ktorá nevyhnutne musela absolvovať určitý druh štúdia, ako je to napríklad u veterinárov, ale aj prokurátorov, súdnych exekútorov a podobne. Rovnako zákon nijakým spôsobom nedefinuje a nepodmieňuje povinnosť, aby osoba novinára vykonávala činnosť pre konkrétne médium (či už tlačené, alebo elektronické). Naviac v konaní pred súdom bolo preukázané listinným dôkazom, že osoba obžalovaného je od roku 2002 evidovaná ako člen v Slovenskej asociácie novinárov. Uvedená skutočnosť v bez najmenších pochybností preukazuje, že obžalovaného je potrebné považovať za novinára.
36.Na uvedenom konštatovaní nie je spôsobilá nič zmeniť ani skutočnosť, že by sa počas celého konania podarila preukázať akákoľvek činnosť obžalovaného, ktorá by smerovala k tvorbe či publikovaniu akéhokoľvek článku, ktorý by bolo možné považovať za činnosť smerujúcu k vydaniu článku podľa zákona č. 167/2008 Z.z. tlačový zákon. Za takúto činnosť rozhodne nie je možné považovať blogy obžalovaného, pretože možnosť publikovať tzv. blogy sú dostupné širokej verejnosti a nie sú viazané na status osoby novinára. Teda napriek skutočnosti, že obžalovaný je preukázateľne novinárom tak rovnako preukázateľne žiadnu činnosť, ktorú by bolo možné považovať za činnosť novinára nevykonával. Napriek uvedenému konštatovaniu, toto nie je spôsobilé zmeniť postavenie obžalovaného ako osoby novinára.
37.Druhou osobitosťou posudzovaného skutku je postavenie poškodeného, ktorý je preukázateľne sudcom
- teda verejným činiteľom tak ako ich vymenúva § 128 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne možno konštatovať, že verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. To súvisí s princípom transparentnosti činnosti verejnej moci, v zmysle ktorého činnosť verejnej moci je verejná a prístupná, pokiaľ nie je výslovne zákonom ustanovený dôvod pre neverejnosť. Z rezolúcie Rady Európy č. 1165 z roku 1998 venovanej právu na súkromie tiež vyplýva, že verejne činné osoby musia rešpektovať , že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti, automaticky vykonáva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou. Treba však nutne rešpektovať základné práva a slobody toho, o kom sa informácie získavajú, vrátane jeho práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a mena.
38.Špecifickou skupinou verejných činiteľov sú sudcovia. Všeobecne sú ako osoby verejne činné vystavení širším hraniciam kritiky oproti tzv. súkromným osobám, treba však zobrať do úvahy určité špecifiká sudcovskej profesie, ktoré ich odlišujú od politikov. Zároveň v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že hoci u štátnych zamestnancov (vrátane sudcov) sú medze prijateľnej kritiky stanovené širšie ako u bežných občanov (súkromných osôb), pričom však sa nevzťahuje na nich povinnosť strpieť rovnakú mieru kritiky ako u politikov (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlik v. Rakúsko z 26. 04. 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci Buscemi v. Taliansko zo 16. 09. 1999, rozhodnutie ESĽP vo veci Thoma v. Luxembursko z 29. 03. 2001). Súd v tomto smere poukazuje, že “kritika” obžalovaného smerom k poškodenému sa týka jeho predsudcovského pôsobenia, kedy má súd za to, že osoba ktorá má záujem stať sudcom musí zniesť mieru kritiky za jeho doterajšie pôsobenie. Uvedené je v zásade aj osvedčené trendom vývoja legislatívy v rámci výberových konaní na sudcov, ktorá je v poslednom období neustále sprísňovaná a momentálne uchádzači musia strpieť aj vykonanie
bezpečnostnej previerky Národným bezpečnostným úradom. Teda uchádzač o funkciu sudcu musí zniesť kritiku činnosti, ktorú vykonával vo svojom predsudcovskom období.
39.Súd v tomto smere poukazuje aj na Nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 408/2010 zo 16. 06. 2011 v ktorom Ústavný súd SR konkretizoval, že otázkou verejného záujmu je aj činnosť je aj činnosť sudcov a okolnosti súvisiace s výkonom tejto funkcie, pričom sudca ako reprezentant verejnej moci musí byť uzrozumený s tým, že jeho postup môže byť predmetom kritiky, a preto uňho treba predpokladať vyšší stupeň tolerancie a nadhľadu než napríklad u bežných ľudí. V tomto kontexte má súd za to, že uvedené tvrdenie je možné aplikovať aj na posudzovanie predsudcovskej činnosti osoby, ktorá sa uchádza o post sudcu a v tomto kontexte je aj takáto osoba povinná zniesť väčšiu mieru kritiky, ako je tomu u bežných ľudí.
40.Súd následne zameral svoju pozornosť či je možné bez najmenších pochybností identifikovať osobu, ktorá žalované údaje o poškodenom oznámila. Touto osobou je bez najmenších pochybností osoba obžalovaného. Uvedená skutočnosť je preukázaná originálom listu, ktorý zaslala Kancelária súdnej rady a ktorý je žurnalizovaný na č.l. 530 - 535 súdneho spisu. Zároveň je predmetným dôkazom v plnej miere vyvrátená obrana obžalovaného, že sa nejedná o pravý list, nakoľko tento list bol zabezpečený práve z Kancelárie súdnej rady SR, ktorej bol postúpený z Kancelárie prezidenta SR. Uvedené skutočnosti sú bez najmenších pochybností preukázané originálnymi registratúrnymi pečiatkami z menovaných inštitúcií, pod ktorými boli predmetné podania evidované a je v zásade vylúčené, že by tieto mohli byť zameniteľné s inými podaniami a už vôbec nie vymenené alebo nahradené inými listami, ktoré podľa tvrdení obžalovaného mali vykonať poškodený JUDr.P.R. spolu s pánom Š.. Takéto tvrdenie nie je ničím preukázané a v zásade z hľadiska povahy jednotlivých inštitúcií súd takúto možnosť absolútne vylučuje.
41.Poslednou individuálnou otázkou, ktorú musel súd zhodnotiť z hľadiska posúdenia naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu ohovárania je pravdivosť/nepravdivosť oznámených údajov zo strany obžalovaného na osobu poškodeného a naplnenie druhého znaku objektívnej stránky prečinu ohovárania teda - spôsobilosť v značnej miere privodiť niektorý v skutkovej podstate predpokladaný následok (pričom spôsobenie následku sa pri tejto skutkovej podstate nevyžaduje).
42.Nepravdivým údajom je taký údaj, ktorý je v rozpore so skutočným stavom veci (teda z objektívnou skutočnosťou). V tomto smere je na súde aby subjektívnymi možnosťami objektivizoval zistiteľné skutočnosti a vyvodil závery nevyhnutné na zodpovedanie otázky, či sa v konkrétnom posudzovanom prípade jedná alebo nejedná o pravdivý údaj. Hneď na úvod tejto časti odôvodnenia súd konštatuje, že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby v žiadnom prípade neznamená, že by obžalovaný oznámil o poškodenom pravdivý údaj. Vykonané dokazovanie túto skutočnosť v plnej miere vyvrátilo. Teda je možné konštatovať, že obžalovaný zverejnil o poškodenom údaj, ktorý je možné považovať za nepravdivý.
43.Súd vykonaným dokazovaním zistil, že osobami, ktoré spájajú poškodeného s podozrením z činnosti, ktorá je popísaná v skutkovej vete obžaloby sú výhradne obžalovaný a čiastočne svedok F.. Uvedené tvrdenia však boli vyvrátené vykonaným dokazovaním a to výsluchom svedkov T., K., Š., W., ktorí v dostatočnej miere vyvrátili pravdivosť tvrdení obžalovaného. Pravdivosť informácií zverejnených obžalovaný v podstate vyvrátil aj svedok A., ktorý aj napriek skutočnosti, že pripravoval o predmetných obchodných spoločnostiach televíznu reportáž v žiadnom smere nepotvrdil prepojenie činnosti osoby poškodeného s negatívnymi javmi, ktoré predmetnú obchodnú spoločnosť postihli. Uvedené skutočnosti osvedčujú aj vykonané listinné dôkazy (ktoré navrhol vykonať obžalovaný) a to znalecký posudok znalca Š., W.. ako aj správa z H. B. a notárska zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Z., P..B.. z ktorej je zrejmé, že práve obžalovaný spolu so svedkom mali záujem ovládnuť predmetnú spoločnosť pričom na mimoriadnom valnom zhromaždení predmetnej spoločnosti neumožnili hlasovať všetkým akcionárom a to bez relevantného dôvodu.
44.V tomto kontexte vyznievajú aj závery znaleckého posudku znalca Š., PhD., kde napríklad na str.
86 posudku okrem iného konštatuje, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti L. C., B..T..Y.. dňa 14.2002 uzatvoril darovaciu zmluvu na 34 akcií na doručiteľa na osobu V.. V. Š. ako obdarovanú osobu, pričom pri tomto právnom úkone obžalovaný využil pomalosť, neobratnosť pri zapisovaní zmeny spoločníka do obchodného registra. Závery uvedeného znaleckého posudku nijakým spôsobom nespojili osobu poškodeného s negatívnymi javmi, ktoré popisoval obžalovaný a ktoré pripisoval
poškodenému. Práve skôr naopak sa javí, že osobou, ktorá vykonávala negatívnu činnosť smerom k dotknutým a pretraktovaným spoločnostiam bola osoba obžalovaného, čo je preukázané viacerými listinnými dôkazmi najmä znaleckým posudkom znalca Š., W.. ako aj notárskou zápisnicou o konaní mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Z., P..B.. Rovnako ako nepravdivý sa ukázal údaj o tom, že by podpredseda FNM SR mal byť strýkom poškodeného čo bolo vyvrátené samotnou výpoveďou poškodeného, ako aj svedka W. a koniec koncov aj zistenými časovými súvislosťami, kedy ku skutku nemohlo dôjsť tak, ako to popisuje obžalovaný.
45.Po analýze vyššie uvedených skutočností posúdením zisteného skutkového stavu súd jednoznačne konštatuje, že skutok sa síce stal - teda k oznámeniu nepravdivých informácií zo strany obžalovaného smerom k poškodenému naozaj prišlo, avšak v rozsahu zverejnenia podľa názoru súdu tieto nie sú spôsobilé privodiť Trestným zákonom predpokladaný následok pre osobu poškodeného - teda v značnej miere ohroziť osobu poškodeného (v zmysle judikatúry Uznesenie Nejvyššíhosoudu ČR sp. zn. 5 Tdo 83/2003 zo dňa 05. 02. 2003 sa musí jednať o ohrozenie závažnejšieho charakteru.
46.Súd má v tomto smere preukázané, že jednotlivé časti vyjadrenia obžalovaného tento následok nie sú spôsobilé dosiahnuť z viacerých dôvodov. V prvom rade súd poukazuje na jednotlivé body skutkovej vety obžaloby, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný uviedol okrem iného, že sa “podľa mienky občanov jedná nehoráznosť a hanebný akt” teda obžalovaný tu podáva evidentne informáciu z tzv. druhej ruky a nie je možné bez ďalšieho uzatvoriť, že je priamo pôvodcom uvedenej informácie. Rovnako bode 2. obžaloby sa uvádza, že poškodený pravdepodobne sumou 5 mil. Sk za kúpu 34 % akcií korumpoval svojho strýka. Súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že obžalovaný použil výraz pravdepodobne teda aj obžalovaný pripúšťa, že sa jedná o pravdepodobnosť, ale nie je exaktne vyjadrené, že sa tohto konania nevyhnutne dopustil. Totožne je možné uzatvoriť aj bod. 4 skutkovej vety obžaloby, kde je opätovne iba naznačené určité pravdepodobné konanie pričom však priamo obžalovaný v liste pripúšťa aj iný záver, ako v liste uviedol teda opätovne sa nejedná o exaktné tvrdenie obžalovaného.
47.Z hľadiska prezentovaných podozrení pôsobenia poškodeného v štruktúrach spoločností Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. je nesporné, že poškodený v týchto spoločnostiach pôsobil. Uvedená skutočnosť predstavuje podľa súdu dôležité konštatovanie, pretože ak by osoba poškodeného v týchto spoločnostiach vôbec nefigurovala bolo by možné tvrdenia obžalovaného považovať za ohováranie. Ak však osoba v akejkoľvek obchodnej spoločností pôsobí a následne sa uchádza o funkciu verejného činiteľa (či už je to politik, alebo sudca) musí vedieť vierohodne vysvetliť svoje predchádzajúce pôsobenie, najmä ak sa na jeho nasledujúci výkon právomoci verejného činiteľa kladú preukázateľne najvyššie morálne požiadavky. Pri takejto osobe je potom legitímnou požiadavkou, aby takáto osoba vedela preukázať, že nebude pri výkone svojej funkcie vydierateľná, najmä v situácii, ak inkriminované obchodné spoločnosti skončili v konkurze. Súd v tomto smere poukazuje, že na hlavnom pojednávaní sa vykonaným dokazovaním podarilo preukázať, že informácie uvedené obžalovaným o pôsobení poškodeného v obchodných spoločnostiach Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. sú klamlivé, na druhej strane však skutočnosť, že poškodený v týchto spločnostiach reálne svoju činnosť vylučuje naplnenia podmienky ohovárania z hľadiska spôsobilosti týchto informácií ohroziť respektíve spôsobiť determinovanú ujmu poškodeného. Naviac k týmto bodom súd uvádza a poukazuje na skutočnosť, že o týchto informáciách prebehla televízna relácia RTVS Reportéri a je teda možné mať aj rozumné pochybnosti, či obžalovaný je prvotným pôvodcom týchto informácií.
48.K bodu 3. a 5. skutkovej vety obžaloby sa súd vyjadrí samostatne. Bod 3. skutkovej vety je sám o sebe natoľko absurdný, že podľa názoru súdu nie je spôsobilý ohroziť vážnosť akejkoľvek osoby, nie to ešte verejného činiteľa. K bodu 5 obžaloby súd uvádza, že považuje za nepochopiteľné, ako sa môže takáto veta vôbec pretraktovať ako súčasť skutkovej vety za prečin ohovárania. Ak by súd pripustil, že takáto veta o verejnom činiteľovi zakladala protiprávnosť konania tvorilo by 99 % agendy trestných súdov prejednávanie prečinu ohovárania, ktoré boli páchané na verejných činiteľoch.
49.Napriek skutočnosti, že súd sa zaoberal skutočnosťou, či je možné osobu obžalovaného považovať za novinára, nakoniec pri posúdení veci a dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a ich hodnotení na základe vlastného presvedčenia pri individuálnom posúdení dôkazov aj ich posúdení vo vzájomnej v súvislosti súd na skutočnosť, že osobu obžalovaného je možné považovať za novinára neprihliadol.
K uvedenému záveru súd dospel a uvádza k nemu, že obžalovaný napísaním listu preukázateľne nesledoval zámer informovať verejnosť o svojich zisteniach, respektíve pripraviť o svojich zisteniach či už článok, alebo reportáž. Cieľom obžalovanému bolo preukázateľne škodiť osobe poškodeného
50.W. T.. Konanie obžalovaného súd hodnotí ako vysoko amorálne v rozpore s novinárskou etikou a základnými zásadami slušného správania , ktoré pre obžalovaného podľa názoru súdu len “šťastnou” náhodou nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania tak, ako je upravený § 373 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaný napísaním listu nekládol dotknutým inštitúciám žiadne otázky, ktoré by mal záujem spracovať a následne o nich informovať verejnosť. Konanie obžalovaného JUDr. Milan Španír je v príkrom rozpore s novinárskou etikou, ale základnými zásadami slušného správania a morálky. Je len na škodu veci, že novinárska etika v tlačovom zákone nie je žiadnym spôsobom upravená a vychádza iba z kódexov jednotlivých novinárskych organizácií, ako napríklad Slovenského syndikátu novinárov.
51.Aj napriek záveru súdu o nenaplnení podmienok skutkovej podstaty prečinu ohovárania tak, ako sú uvedené v § 373 ods. 1, Tr. zák. súd má za preukázané, že obžalovaný o poškodenom nepravdivé informácie oznámil. Postih trestného práva je však postihom na princípe “UltimaRatio” ktorý spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej aj neprávnej povahy pred kriminalizáciou osoby a taktiež v povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva. Princíp ultimaratio plní tiež funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úva-hy. Súd v tomto smere poukazuje na možnosť poškodeného domáhať sa právnej ochrany na podklade netrestnej normy, konkrétne § 11 - § 16zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, kedy má možnosť domáhať sa v civilnom konaní ochrany osobnosti vzhľadom aj na už vyššie uvedené konštatovanie súdu, že obžalovaný preukázateľne o poškodenom oznámil nepravdivý údaj.
52.Aj napriek tomuto konštatovaniu súd uzatvára, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu ohovárania, kedy síce bolo preukázané, že obžalovaný oznámil o poškodenom nepravdivý údaj, avšak sa v konaní pred súdom nepodarilo preukázať, že takýto údaj bol spôsobilý do značnej miery ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní a narušiť jeho rodinné vzťahy respektíve spôsobiť inú vážnu ujmu. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.