Rozdielna rozhodovacia činnosť sudcu Goliana ohľadne trestného činu ohovárania

JUDr. Pe­ter Raj­ňák

sud­ca Ok­res­né­ho sú­du No­vé Zá­mky

... šťas­tnou ná­ho­dou...

Zve­rej­ne­ním niž­šie uve­de­né­ho roz­sud­ku vo ve­ci ve­de­nej pre trest­ný čin oho­vá­ra­nia, v kto­rej som vy­stu­po­val v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho, chcem pris­pieť do od­bor­nej dis­ku­sie, kto­rú na tých­to strán­kach ot­vo­ril sud­ca Go­lian v sú­vis­los­ti so zve­rej­ne­ním je­ho uz­ne­se­nia o vza­tí Da­ňa a Vas­ky­ho do väz­by. Ok­rem iné­ho sa obid­va­ja ob­vi­ne­ní vy­jad­ro­va­li de­ho­nes­tu­jú­co o sud­coch, za čo sú tres­tne stí­ha­ní pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia, pri­čom ob­vi­ne­ný Mar­tin Da­ňo sa v stí­ha­ných skut­koch pre­zen­to­val ako no­vi­nár... Vas­ky­ho a Da­ňa zob­ral ko­le­ga Go­lian do väz­by a ich tres­tné stí­ha­nie pre po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia žiad­nym spô­so­bom nes­po­chyb­nil. Nap­ro­ti to­mu, v tres­tnej ve­ci, kto­rá je uve­de­ná niž­šie, ob­ža­lo­va­né­ho Špa­ní­ra neod­sú­dil len „šťas­tnou“ ná­ho­dou, ako to sám vy­slo­vil v niž­šie uve­de­nom roz­sud­ku.

K tres­tnej ve­ci, v kto­rej som vy­stu­po­val ako poš­ko­de­ný je nut­né uviesť, že som sud­com od 17.03.2008. JUDr. Mi­lan Špa­nír ma ako „no­vi­nár“ dl­hé ro­ky oso­ču­je a oho­vá­ra a pí­še o mne blu­dy a nep­rav­dy. Vzhľa­dom k uve­de­né­mu som na ne­ho po­dal tres­tné ozná­me­nie. Po dva­nás­tich ro­koch Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I roz­ho­dol tak, že sa sku­tok sí­ce stal, ale nie je tres­tným či­nom. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve ten­to roz­su­dok potvr­di­la je te­da prá­vop­lat­ný. JUDr. Špa­nír to­to pre­zen­tu­je ve­rej­ne (pub­li­ku­je na svo­jom blo­gu, kde ma vy­tr­va­lo oso­ču­je a oho­vá­ra na­ďa­lej) ako svo­je ví­ťaz­stvo.

Aj z toh­to dô­vo­du som sa roz­ho­dol zve­rej­niť roz­su­dok Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I vy­hlá­se­ný sud­com Go­lia­nom, aby si moh­la ve­rej­nosť uro­biť nie­len ob­raz o Špa­ní­ro­vom ví­ťaz­stve, ale aj o roz­lič­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sud­cu Go­lia­na pri tres­tnom či­ne oho­vá­ra­nia.

Som to­ho ná­zo­ru, že aj slo­bo­da slo­va u no­vi­ná­ra mu­sí byť ob­me­dze­ná, hra­ni­cou by ma­la byť prav­da. Ak od nás ako sud­cov chce ve­rej­nosť maximál­nu mie­ru sluš­nos­ti a dô­ve­ry­hod­nos­ti, mal by byť kaž­dý, kto sud­cu uve­de­ním úmy­sel­ných nep­rav­di­vých a de­ho­nes­tu­jú­cich in­for­má­cií o ňom o dô­ve­ru a česť prip­ra­vu­je, pot­res­ta­ný. Pod­ľa niž­šie uve­de­né­ho zve­rej­ne­né­ho roz­sud­ku však ako sud­co­via mu­sí­me zniesť asi úpl­ne všet­ko, bez šan­ce, že bu­de člo­vek, kto­rý nás oso­ču­je bra­ný na zod­po­ved­nosť... Chcel som, aby hra­ni­cu, za kto­rú ne­mô­žu ísť no­vi­ná­ri pri pub­li­ko­va­ní in­for­má­cií o sud­coch ur­čil Naj­vyš­ší súd. Môj pod­net na do­vo­la­nie v uve­de­nej tres­tnej ve­ci však Mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti SR ani Ge­ne­rál­na pro­ku­ra­tú­ra SR neak­cep­to­va­li.

Reak­cia JUDr. Ján Go­lia­na na zve­rej­ne­nie ná­zo­ru JUDr. Pet­ra Raj­ňá­ka na údaj­ne roz­diel­nu roz­ho­do­va­ciu čin­nosť oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu oho­vá­ra­nia.

 Dňa 30. 01. 2020 sud­ca Ok­res­né­ho sú­du No­vé Zá­mky JUDr. Pe­ter Raj­ňák zve­rej­nil roz­hod­nu­tie v inej tres­tnej ve­ci v spo­ji­tos­ti s tres­tným či­nom oho­vá­ra­nia, kde som bol zá­kon­ným sud­com (dru­hým v po­ra­dí). Vzhľa­dom na okol­nosť, že ma cte­ný ko­le­ga osob­ne me­nu­je a zá­ro­veň uvá­dza, že mám roz­diel­nu roz­ho­do­va­ciu čin­nosť, te­da pre­zen­tu­je mo­ju oso­bu, ako sud­cu zo se­lek­tív­nym prís­tu­pom, mu­sím na je­ho prís­pe­vok rea­go­vať.

 Príp­rav­né ko­na­nie vs. ko­na­nie o po­da­nej ob­ža­lo­be

V pr­vom ra­de pou­ka­zu­jem na sku­toč­nosť, že ko­le­ga Raj­ňák po­rov­ná­va ne­po­rov­na­teľ­né štá­dia tres­tné­ho ko­na­nia. V rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia má sud­ca pre príp­rav­né ko­na­nie na roz­hod­nu­tie 48 ho­dín a to na roz­hod­nu­tie o dô­vod­nos­ti väz­by.Roz­su­dok vo ve­ci poš­ko­de­né­ho Raj­ňá­ka­bol vy­hlá­se­ný po riad­ne vy­ko­na­nom do­ka­zo­va­ní vo ve­ci sa­mej. Te­da v rám­ci príp­rav­né­ho ko­na­nia som v zá­ko­ne ob­me­dze­nom ča­so­vom pries­to­re ne­roz­ho­do­val o vi­ne či ne­vi­ne ob­vi­ne­ných, ale o exis­ten­cii/neexis­ten­cii dô­vo­doch väz­by.

 K tres­tné­mu či­nu oho­vá­ra­nia

Z hľa­dis­ka pre­zen­to­va­né­ho ná­zo­ru sud­cu Raj­ňá­ka o mo­jej údaj­nej roz­diel­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti pri tres­tnom či­ne oho­vá­ra­nia mu­sím uviesť, že sud­ca Raj­ňák si z môj­ho uz­ne­se­nia vy­tvo­ril myl­ný zá­ver, že sa za­obe­rám aj pre­či­nom oho­vá­ra­nia. Ne­bo­lo to­mu tak. V od­ôvod­ne­ní môj­ho uz­ne­se­nia vo ve­ci M. D. a R.V. vý­slov­ne uvá­dzam (str. 33 uz­ne­se­nia vo ve­ci M.D. a R.V)„Z hľa­dis­ka skut­ko­vých okol­nos­tí po­va­žu­je súd za pod­stat­né uviesť, že pri roz­ho­do­va­ní o väz­be neb­ral do úva­hy spo­je­né skut­ky ob­vi­ne­né­ho M. D., v kto­rých mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie pred 12. 12. 2019“K to­mu je pot­reb­né uviesť, že dňa 12. 12. 2019 ne­bo­lo M.D. ani R.V. vzne­se­né ob­vi­ne­nie za pre­čin oho­vá­ra­nia, keď­že za ten­to sku­tok bo­lo M.D. vzne­se­né ob­vi­ne­nie skôr a v tej­to ve­ci som pre­čin oho­vá­ra­nia ani len ne­po­su­dzo­val a ve­no­val som sa vý­luč­ne po­doz­re­niam z pre­či­nu vý­tr­žníc­tva a pod­ne­co­va­nia a prí­pad­ným dô­vo­dom väz­by z tých­to skut­kov vy­plý­va­jú­cich. Z uve­de­né­ho hľa­dis­ka je lo­gic­ké, že ak som nie­čo ne­po­su­dzo­val, ne­mô­žem mať v tom­to roz­sa­hu od­liš­nú roz­ho­do­va­ciu čin­nosť.

 K po­rov­ná­va­ným roz­hod­nu­tiam

Na zá­ver uve­diem len toľ­ko, že mi je ľú­to, ak ko­le­ga pod zá­ste­rou od­bor­nej dis­ku­sie na­pad­ne roz­ho­do­va­ciu čin­nosť iné­ho ko­le­gu, eš­te k to­mu viac, ak je to z osob­ných a nie od­bor­ných dô­vo­dov. K ve­ci už iba uve­diem, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve môj roz­su­dok vo ve­ci sud­cu Raj­ňá­ka potvr­dil a za­mie­tol od­vo­la­nie pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I a rov­na­ko vo ve­ci M.D. a R.V. na­priek zru­še­niu môj­ho uz­ne­se­nia, aj v tom­to prí­pa­de Kraj­ský súd vzhlia­dol dô­vo­dy väz­by tak ako som ich us­tá­lil ja, ale tú­to nah­ra­dil doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka. Za obo­ma roz­hod­nu­tia­mi si sto­jím v pl­nom roz­sa­hu a o ich ma­te­riál­nej správ­nos­ti sved­čia aj nás­led­né roz­hod­nu­tia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Tak ako som uvie­dol v pô­vod­nom prís­pev­ku, uví­tam na tú­to té­mu (sku­toč­nú) od­bor­nú dis­ku­siu, na­koľ­ko mám za to, že v tom­to oh­ľa­de bu­dú ob­dob­né skut­ky po­su­dzo­va­né čo­raz čas­tej­šie.

Nas­le­du­je zne­nie roz­sud­ku Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I

Súd:                                                       Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I

Spi­so­vá znač­ka:                                  5T/9/2013

Iden­ti­fi­kač­né čís­lo súd­ne­ho spi­su:                1113010112

Dá­tum vy­da­nia roz­hod­nu­tia:             07. 12. 2017

Me­no a priez­vis­ko sud­cu, VSÚ:       JUDr. Ján Go­lian PhD.

EC­LI:                                                     EC­LI:SK:OS­BA1:2017:1113010112.22

ROZ­SU­DOK V ME­NE

SLO­VEN­SKEJ RE­PUB­LI­KY

Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, sa­mo­sud­com JUDr. Já­nom Go­lia­nom, PhD., na hlav­nom po­jed­ná­va­ní dňa 07.

12.  2017 v Bra­tis­la­ve, v tres­tnej ve­ci ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. M. Š. stí­ha­né­ho pre pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa §

373  ods. 1 Tr. zák., tak­to

r o z h o d o l :

ob­ža­lo­va­ný:     JUDr. M. Š.

tr­va­le by­tom W., S. XX

sa pod­ľa § 285 písm. b) Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že:

8.     04. 2008 za­slal Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR na Šte­fá­ni­ko­vej ul. v Bra­tis­la­ve list, do­ru­če­ný Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR 10.04.2008, v kto­rom uvie­dol o JUDr. P.R., sud­co­vi Ok­res­né­ho sú­du Pe­zin­ku, že:

1.  ,,... sa z te­le­víz­ne­ho vy­sie­la­nia re­lá­cie Re­por­té­ri /STV1, 25.03.2008/ doz­ve­de­li, že tá­to oso­ba sa sta­lo sud­com Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku. Z inter­ne­to­vej strán­ky KP sa mož­no doz­ve­dieť, že k to­mu­to ak­tu doš­lo 17. Mar­ca 2008. Pod­ľa mien­ky ob­ča­nov ide o ne­ho­ráz­nosť a ha­neb­ný akt, kto­ré­ho os­pra­vedl­ne­ním z Váš­ho hľa­dis­ka mô­že byť iba to, že JUDr. P.R. za­ta­jil pod­stat­né fak­ty.“

2.   JUDr. P.R. de­sať ro­kov až do vy­me­no­va­nia za sud­cu sa ak­tív­ne po­die­ľal na tu­ne­lo­va­ní už od sa­mot­né­ho za­čiat­ku, keď prav­de­po­dob­ne su­mou 5 mil. Sk za kú­pu 34 ak­cií sko­rum­po­val svoj­ho strý­ka, pod­pred­se­du FNM SR.“

3.  ,,Ako vo­jak zá­klad­nej služ­by ria­dil te­le­fo­nic­ky oz­bro­je­ný pre­pad ro­din­né­ho do­mu ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti L. C., B.. T.. Y..“.

4.   ,, Vo vy­šet­ro­va­ní je aj prí­pad neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia ochran­nej znám­ky Z., kto­rá má pod­ľa zna­lec­ké­ho po­sud­ku hod­no­tu 50 mil. Sk. Prav­de­po­dob­ne v tej­to sú­vis­los­ti JUDr. P.R dos­tal od Z. M.Ň. do da­ru cha­tu v Bo­dí­koch pri vod­nom di­ele Gab­čí­ko­vo, kto­rú vzá­pä­tí pre­dal dru­hé­mu zá­stup­co­vi správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty za 900.000,- Sk. Aj to­to pris­pe­lo k to­mu, že no­vý sud­ca má v Pa­lá­ri­ko­ve oká­za­lý dom - kaš­tieľ.“

5.  ,,Jed­no je is­té – JUDr. P.R. je vy­die­ra­teľ­ný člo­vek a za sud­cu sa prih­lá­sil iba pre­to, aby zís­kal, ako si to on mys­lí - imu­ni­tu pred vy­šet­ro­va­ním.“,

a to i na­priek to­mu, že si bol ve­do­mý nep­rav­di­vos­ti uve­de­ných tvr­de­ní, pri­čom ozná­me­nie uve­de­ných tvr­de­ní moh­lo poš­ko­de­né­ho JUDr. P.R. spô­so­biť váž­nu uj­mu na je­ho dob­rej po­ves­ti sud­cu a zdis­kre­di­to­vať ho v očiach je­ho ko­le­gov a pria­te­ľov,

pre­to­že sku­tok nie je tres­tným či­nom.

o d ô v o d n e n i e :

1.Na Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I bo­la po­da­ná ob­ža­lo­ba pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I zo dňa 01. 02. 2013, č. k. 2 Pv 443/09-109, pre sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako pre­čin oho­vá­ra­nia pod­ľa

§  373 ods. 1 Tr. zák., kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na vy­ššie uve­de­nom skut­ko­vom zá­kla­de. Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I pr­vým ko­na­jú­cim sa­mo­sud­com vo ve­ci vy­dal trest­ný roz­kaz, kto­rým vy­me­ral ob­ža­lo­va­né­mu trest od­ňa­tia slo­bo­dy v tr­va­ní 8 me­sia­cov s pod­mie­neč­ným od­kla­dom na skú­šob­nú do­bu v tr­va­ní 2 ro­ky. Pro­ti pred­met­né­mu tres­tné­mu roz­ka­zu po­dal v Tres­tnom po­riad­ku us­ta­no­ve­nej le­ho­te od­por ob­ža­lo­va­ný.

2.Nás­led­ne pô­vod­ný sa­mo­sud­ca v uve­de­nej tres­tnej ve­ci na­ria­dil ter­mín hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a vy­ko­ná­val do­ka­zo­va­nie, av­šak v ďal­šie­mu me­ri­tór­ne­mu roz­hod­nu­tiu vo ve­ci už ne­doš­lo. Po od­cho­de pred­chá­dza­jú­ce­ho sa­mo­sud­cu bo­la ža­lo­va­ná tres­tná vec ná­hod­ný­mi pros­tried­ka­mi pri­de­le­ná do od­de­le­nia 9T, pri­čom no­vý zá­kon­ný sa­mo­sud­ca po oboz­ná­me­ní sa s pred­lo­že­ným spi­so­vým ma­te­riá­lom, do­te­raj­ším prie­be­hom hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia a šír­ke navr­hnu­tých dô­ka­zov na vy­ko­na­nie zo stra­ny pro­ces­ných strán, roz­ho­dol, že vy­ko­ná hlav­né po­jed­ná­va­nie od po­čiat­ku.

3.Súd nás­led­ne vy­ko­nal hlav­né po­jed­ná­va­nie a to vý­slu­chom ob­ža­lo­va­né­ho JUDr. M.Š. (č.l. 724), vý­slu­chom sved­ka - poš­ko­de­né­ho JUDr. P.R. (č.l. 727), vý­slu­chom sved­ka Q.. F. T. (č.l. 759), vý­slu­chom sved­ka V. Š. (č.l. 761), vý­slu­chom sved­ka J.. Q. T. (č.l. 762), vý­slu­chom sved­ka J.. X. K., vý­slu­chom sved­ka J. A. (č.l. 827), vý­slu­chom sved­ka Q. F. (č.l. 833), vý­slu­chom sved­ka J.. K. Š. (č.l. 836), vý­slu­chom sved­ka J.. Q. W. (č.l. 890), pre­čí­ta­ním lis­tin­ných dô­ka­zov pod­ľa § 269 Tr. por. kúp­na zmlu­va (č.l. 210

-   212), zna­lec­ké­ho po­sud­ku (č.l. 108), list kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta (č.l. 530 - 534), od­po­veď MS SR (č.l. 863), vy­jad­re­nie Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov (č.l. 886), Kúp­na zmlu­va (č. l. 214), roz­hod­nu­tie o pries­tup­ku (č. l. 181), uz­ne­se­nie OR PZ No­vé zá­mky (č. l. 220), od­bor­né vy­jad­re­nie (č. l. 304), prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 315), od­po­veď na prí­kaz (č. l. 317), prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 330), od­po­veď na prí­kaz (č. l. 322), zna­lec­ký po­su­dok Šev­čík (č. l. 81-97 II. súd­nej čas­ti), zá­ver kon­tro­ly fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku (stra­na 7 sprá­vy z II. súd­nej čas­ti), no­tár­ska zá­pis­ni­ca N 171/03, sprá­va o po­ves­ti ob­ža­lo­va­né­ho (č. l. 160), od­pis RT, vý­pis z evi­den­cie pries­tup­kov

4.Ob­ža­lo­va­ný JUDr. M. Š. po zá­kon­nom pou­če­ní a mož­nos­ti vy­ko­nať jed­no z vy­hlá­se­ní pod­ľa § 257 Tr. por. uvie­dol, že sa cí­ti byť ne­vin­ný zo skut­ku kla­de­né­ho mu za vi­nu v ob­ža­lo­be. Nás­led­ne uvie­dol, že má za to, že sa jed­ná o ši­ka­no­va­nie je­ho oso­by a bu­de sa sna­žiť do­ká­zať svo­ju ne­vi­nu ako no­vi­nár mal po­vin­nosť ozná­miť tie­to sku­toč­nos­ti a zve­rej­niť ich. No­vi­ná­rom je od ro­ku 1971 a to v Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov čo je me­dzi­ná­rod­ná or­ga­ni­zá­cia. Pred 10 ti­mi rok­mi zís­kal in­for­má­cie o tom, že v ok­re­se No­vé Zá­mky, ša­ra­pa­tí or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na, kto­rá sa sna­ží roz­krá­dať Elek­tros­vit. Tie­to fak­ty má od ob­ča­nov z roz­hod­nu­tí sú­dov a zís­kal ich o oso­bách JUDr. P.R., V. Š., W. T.K.. Ako in­for­mač­ný zdroj zís­kal sta­no­vis­ko zo zna­lec­ké­ho po­sud­ku, kde sa na­chá­dza me­no T.Á., pri­čom ten­to zna­lec­ký po­su­dok kon­čí vy­jad­re­ním znal­ca, že doš­lo k spá­chaniu zlo­či­nu na úkor štá­tu s ob­rov­skou ško­dou. Ta­ký­to ma­te­riál po­va­žo­val za re­le­vant­ný, keď­že bol žia­da­ný Pre­zí­diom po­li­caj­né­ho zbo­ru a iš­la z ne­ho hrô­za, keď­že pod­ľa ne­ho Q. Š., V. Š., W. T. pre­sú­va­li ma­je­tok. Mal pri­tom in­for­má­cie, že tí­to ľu­dia od ro­ku 2013 ne­moh­li byť člen­mi or­gá­nov Z.. Kraj­ský súd Nit­ra to­to vy­slo­vil v ro­ku 2012, že ne­moh­li ko­nať ako čle­no­via pred­sta­ven­stva pou­ká­zal pri­tom na sku­toč­nosť, že JUDr. P.R. bol vy­me­no­va­ný za sud­cu v ro­ku 2008 ale pod­ľa vý­pi­su OR eš­te v ro­ku 2012 fi­gu­ro­val ako člen pred­sta­ven­stva spo­loč­nos­ti Z.. Uve­de­né ozná­mil aj Mi­nis­ter­ke Ž., kto­rá pred­met­nú sku­toč­nosť šet­ri­la a uvied­la, že sa jed­na­lo o chy­bu v evi­den­cií OR ke­dy pán JUDr.P.R. ne­bol vy­ma­za­ný z pred­sta­ven­stva. Pou­ká­zal tiež na sku­toč­nosť že Z. ne­zap­la­til Fon­du ná­rod­né­mu ma­jet­ku nič. Nás­led­ne ten­to pod­ni­ka­teľ­ský sub­jekt zís­ka­la man­žel­ka Š., Z. W.. Nás­led­ne pán F. po­dal tres­tné ozná­me­nie na pá­na T. v tej­to sú­vis­los­ti pou­ká­zal aj na vy­jad­re­nie Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va, že tí­to tak­zva­ní čle­no­via pred­sta­ven­stva ko­na­li za spo­loč­nosť a to ta­kým spô­so­bom, že navrh­li pok­la­dať Z. v hod­no­te 1 mi­liar­dy ko­rún z dô­vo­dov, že ten­to pod­nik je nes­pô­so­bi­lý splá­cať. V sú­vis­los­ti so svo­jím tres­tným stí­ha­ním pou­ká­zal na roz­hod­nu­tie GP SR sp. zn. IV PZ 10/09-20 z 25.02.2009 kde je uve­de­né, že bol po­ru­še­ný zá­kon a že sa zru­šu­je uz­ne­se­nie vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rým mu bo­lo vzne­se­né ob­vi­ne­nie na rov­na­kom skut­ko­vom zá­kla­de ako v tom­to tres­tnom stí­ha­ní, že ko­nal zá­kon­ne a mal prá­vo ozná­miť tie­to sku­toč­nos­ti. Zá­ro­veň kon­krét­ne po­dot­kol, že v súd­nom spi­se č. l. 89 sa ne­na­chá­dza list, kto­rý pos­lal kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta. Pred­pok­la­dám, že ori­gi­nál bol vy­tr­hnu­tý zo spi­su. List, kto­rý som ad­re­so­val kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta bol veľ­mi sluš­ný. K lis­tu, kto­rý bol pos­la­ný mai­lom na zá­kla­de, kto­ré­ho je stí­ha­ný

uvie­dol som ne­pos­lal, že ho, ne­pos­lal a pos­lal som iný list. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že na lis­te, kto­rý si osob­ne vy­zdvi­hol z kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta je iba ru­kou pí­sa­ná emai­lo­vá ad­re­sa, ten­to list nie je pod­pí­sa­ný je­ho oso­bou. Rov­na­ko pou­ká­zal na sku­toč­nosť, že ob­dob­ný list bol pos­la­ný no­vi­nár­skej or­ga­ni­zá­cií. Má za­to, že rov­na­ko ako v tom­to prí­pa­de pos­la­li list pá­ni Š., Š., T..

5.Sve­dok - poš­ko­de­ný JUDr.P.R. po zá­kon­nom pou­če­ní vy­po­ve­dal to­tož­ne ako v príp­rav­nom ko­na­ní pri­čom uvie­dol, že v me­sia­ci ap­ríl 2008 za­slal ob­ža­lo­va­ný list do pre­zi­den­tskej kan­ce­lá­rie, v kto­rom poš­ko­de­né­ho hru­bým spô­so­bom oso­čil a uvie­dol nep­rav­di­vé okol­nos­ti o je­ho oso­be. Ten­to list bol nás­led­ne z Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR do­ru­če­ný Súd­nej ra­de SR, kto­rou bol poš­ko­de­ný pre­jed­ná­va­ný. Na­viac sve­dok uvie­dol, že za­kla­dá do súd­ne­ho spi­su potvr­de­nie spo­loč­nos­ti W., P.. B.., že čin­nosť obž. ako oho­vá­ra­nie tr­vá do­te­raz ke­dy pub­li­ku­je svo­je člán­ky na blo­gup­rav­da.sk pod nic­kom M., kde je uve­de­né re­gis­trač­né me­no V. Š., S. XX, W.. V rám­ci od­po­ve­dí na otáz­ky pro­ces­ných strán poš­ko­de­ný uvie­dol, že me­siac po svo­jom vy­me­no­va­ní za sud­cu sa s je­ho oso­bou za­obe­ra­la súd­na ra­da SR a moh­la ho vní­mať veľ­mi ne­ga­tív­ne. Pou­ká­zal na sku­toč­nosť že ob­ža­lo­va­ný po ce­lý čas tvr­dí, že je­ho in­for­má­cie sú prav­di­vé. Zá­ro­veň pou­ká­zal, že až v ro­ku 2013 sa obž. za­čal brá­niť, že bo­li pos­la­né dva lis­ty. V tej­to sú­vis­los­ti chcel pou­ká­zať na je­ho vý­sluch 25.02.2012, kde sa pres­ne na­chá­dza­jú in­for­má­cie, kto­ré sú to­tož­né s in­for­má­cia­mi od­os­la­ný­mi lis­te pre­zi­den­to­vi. Nás­led­ne tie is­té in­for­má­cie tvr­dil obž. aj pri zna­lec­kom po­sud­ku a pou­ká­zal aj na zá­ve­ry ZP z kto­ré­ho je zrej­mé že ob­ža­lo­va­ný rád ne­ho­vo­rí prav­du ok­rem iné­ho tvr­dil, že je pr­výk­rát že­na­tý a má 4 de­ti v sku­toč­nos­ti je však 2krát že­na­tý a má 6 de­tí.

6.Sve­dok Q.. F. T., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že bol ria­di­te­ľom od­bo­ru Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR v ča­še keď sa na kan­ce­lá­riu pre­zi­den­ta SR ob­rá­til ob­ža­lo­va­ný. K pred­met­né­mu lis­tu sve­dok uvie­dol, že Ten­to e-mail do­šiel do kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta. Je tam aj ra­zít­ko pre­zi­den­ta. Ne­ve­del však uviesť ako na ne­ho rea­go­val. Av­šak vzhľa­dom na to, že sa v pred­met­nom emai­le na­chá­dza re­gis­trač­né ra­zít­ko ur­či­te naň od­po­ve­da­li. Pri od­po­ve­diach vždy zvá­ži­li, či má pre­zi­dent v kom­pe­ten­cií roz­ho­do­vať, ak ju ne­mal sna­ži­li sa us­mer­niť pi­sa­te­ľov kam sa ma­jú so svo­jou žia­dos­ťou ob­rá­tiť. K lis­tu, kto­rým Kan­ce­lá­ria pre­zi­den­ta SR od­po­ve­da­la ob­ža­lo­va­né­mu sve­dok uvie­dol, že ta­ký­mi­to lis­ta­mi od­po­ve­da­li všet­kým oso­bám, kto­ré kon­tak­to­va­li kan­ce­lá­riu pre­zi­den­ta SR. Z ob­sa­hu lis­tu vi­de­li, že pi­sa­teľ je práv­nik. Mal by te­da ve­dieť, že ve­ci tý­ka­jú­ce sa vy­me­no­va­nia a od­vo­lá­va­nia sud­cov rie­ši Súd­na ra­da SR, pre­to ho v tom lis­te o tej­to sku­toč­nos­ti in­for­mo­va­li. Je prav­dou, že pre­zi­dent sí­ce vy­me­nú­va a od­vo­lá­va sud­cov, av­šak vždy je to na pod­net Súd­nej ra­dy SR a to, či už pri od­vo­la­ní do­siah­nu­tím ve­ku ale­bo z iných dô­vo­dov.

7.Sve­dok V. Š., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že cha­tu v Bo­dí­koch kú­pil od oso­by poš­ko­de­né­ho a to v ča­se keď bo­li ko­le­go­via. Z uve­de­né­ho dô­vo­du mal ve­do­mosť o tom, že poš­ko­de­ný mie­ni tú­to cha­tu pre­dať a on mal o jej kú­pu zá­ujem. Pred­met­ná cha­ta bo­la ce­lod­re­ve­ná pri­čom bo­la pos­ta­ve­ná na be­tó­no­vej plat­ni. Sved­ko­vi sa lo­ka­li­ta tej­to stav­by veľ­mi pá­či­la a to aj na­priek sku­toč­nos­ti, že cha­ta bo­la v pô­vod­nom sta­ve. Pred­met­ná cha­ta bo­la oce­ne­ná znal­com a sve­dok uvie­dol, že pod­ľa je­ho ná­zo­ru bo­la tr­ho­vá hod­no­ta cha­ty níz­ka. Sve­dok uvie­dol, že po­tom ako tú­to cha­tu za­kú­pil ju tak­mer ce­lú ne­chal zbú­rať a pos­ta­vil na jej mies­te mu­ro­va­nú stav­bu. Cha­tu nás­led­ne uží­val a pre­dal ju asi po 6 ro­koch od jej kú­py. Na­viac k ve­ci uvie­dol, že ku kau­zám, čo sú uve­de­né v ob­ža­lo­be, že sú to vy­mys­le­né kau­zy. Všet­ky tres­tné ve­ci bo­li za­sta­ve­né a to z dô­vo­du, že sku­tok sa nes­tal. Ob­ža­lo­va­ný veľ­mi rád pod­sú­va svo­je súk­rom­né ná­zo­ry ako ve­rej­nú mien­ku. K re­lá­cií Re­por­té­ri uvie­dol, že tá­to bo­la od­vy­sie­la­ná prá­ve na po­pud obž., kto­rý pod­su­nul re­dak­to­ro­vi A. nep­rav­di­vé in­for­má­cie. Ce­lé to­to je kau­za, kto­rú si vy­tvo­ril obž., pri­čom ro­bí poš­ko­de­né­mu aj je­ho oso­be. K re­lá­cii v RTVS eš­te uvie­dol, že ob­ža­lo­va­ný dal pod­net re­dak­to­ro­vi A. na vy­sie­la­nie tej­to re­lá­cie. Pria­mo v tej­to re­lá­cií na STV bol obž. hlav­ným res­pon­den­tom, pri­čom je­ho a poš­ko­de­né­ho ozna­čil za tu­ne­lá­rov. Sve­dok na to nás­led­ne spo­lu s poš­ko­de­ným po­da­li tres­tné ozná­me­nie. V tej­to ve­ci vy­po­ve­dal aj re­dak­tor A., kto­rý jed­noz­nač­ne uvie­dol, že ho kon­tak­to­val ob­ža­lo­va­ný a že re­por­táž bo­la na ob­jed­náv­ku, čo tiež potvr­dil re­dak­tor A. vo svo­jej vý­po­ve­di.

8.Sve­dok J.. Q. T., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že od ro­ku 1998 pô­so­bí na po­zí­cii pred­se­du pred­sta­ven­stva Z. M., P..B.., pri­čom spo­loč­ne s čle­nom pred­sta­ven­stva J.. K. na zá­kla­de kúp­nej zmlu­vy pre­da­li neh­nu­teľ­nosť v ka­tas­tri ob­ce Bo­dí­ky pri­čom Ku­pu­jú­ci bol poš­ko­de­ný spo­lu s man­žel­kou. V ča­se pre­da­ja pred­met­nej neh­nu­teľ­nos­ti ma­la spo­loč­nosť, kto­rú sve­dok ria­dil znač­né fi­nan­čné prob­lé­my. Ne­ma­la dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na za­bez­pe­če­nie re­konštruk­cie, kto­rá bo­la tes­ne pred pre­da­jom dvak­rát vy­to­pe­ná z dô­vo­du bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti rie­ky Du­naj a pred­met­ná neh­nu­teľ­nosť chát­ra­la. K pre­da­ju bol vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok, kto­rý pred­met­nú neh­nu­teľ­nosť ohod­no­til.

Op­ro­ti hod­no­te uve­de­nej v po­sud­ku sa do­hod­li na zní­že­ní ce­ny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk. Su­ma sa im ako čle­nom pred­sta­ven­stva zda­la dos­ta­toč­ná, na­koľ­ko poš­ko­de­ný pris­ľú­bil, že ju bu­dú môcť za­mes­tnan­ci pre­dá­va­jú­ce­ho ob­čas­ne vy­uží­vať. K pred­met­nej cha­te zá­ro­veň sve­dok uvie­dol, že po­ze­mok, na kto­rom bo­la pred­met­ná neh­nu­teľ­nosť pos­ta­ve­ná ne­bo­la sú­čas­ťou ma­jet­ku spo­loč­nos­ti pre­dá­va­jú­ce­ho a te­da ani pred­me­tom pre­da­ja. K nák­la­dom na pre­vádz­ku cha­ty uvie­dol, že tá­to si vy­ža­do­va­la su­mu mi­ni­mál­ne 50.000,- Sk. V rám­ci otá­zok pro­ces­ných strán sve­dok uvie­dol, ne­bol ab­so­lút­ne žiad­ny sú­vis me­dzi pre­da­jom cha­ty a ochran­nou znám­kou spo­loč­nos­ti. S cha­tou bo­li iba sta­ros­ti. Bo­lo tre­ba ju op­ra­vo­vať, pri­čom cha­ta bo­la má­lo vy­uží­va­ná. Raz za čas tam bo­li jed­na dve ro­di­ny, kto­ré za po­byt nep­la­ti­li. Ma­li to ako pra­cov­nú vý­ho­du a cha­tu uží­va­li za­dar­mo. Sve­dok si nes­po­mí­nal či o pre­da­ji bo­lo hla­so­va­né ne­ja­kým or­gá­nom spo­loč­nos­ti pre­dá­va­jú­ce­ho a uvie­dol, že mal prá­vo­moc ko­nať sa­mos­tat­ne a te­da mo­hol pred­met­nú cha­tu pre­dať sa­mos­tat­ne bez hla­so­va­nia.

9.Sve­dok X. K., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že v ro­ku 1998 bol čle­nom pred­sta­ven­stva spo­loč­nos­ti Z. M. pri­čom spo­loč­ne s pred­se­dom pred­sta­ven­stva J.. T. na zá­kla­de kúp­nej zmlu­vy pre­da­li neh­nu­teľ­nosť v ka­tas­tri ob­ce Bo­dí­ky pri­čom Ku­pu­jú­ci bol poš­ko­de­ný spo­lu s man­žel­kou. V ča­se pre­da­ja pred­met­nej neh­nu­teľ­nos­ti ma­la spo­loč­nosť, kto­rú sve­dok ria­dil znač­né fi­nan­čné prob­lé­my. Ne­ma­la dos­ta­tok fi­nan­čných pros­tried­kov na za­bez­pe­če­nie re­konštruk­cie, kto­rá bo­la tes­ne pred pre­da­jom dvak­rát vy­to­pe­ná z dô­vo­du bez­pros­tred­nej blíz­kos­ti rie­ky Du­naj a pred­met­ná neh­nu­teľ­nosť chát­ra­la. K pre­da­ju bol vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok, kto­rý pred­met­nú neh­nu­teľ­nosť ohod­no­til. Op­ro­ti hod­no­te uve­de­nej v po­sud­ku sa do­hod­li na zní­že­ní ce­ny zo 142.000,- Sk na 100.000,- Sk. Su­ma sa im ako čle­nom pred­sta­ven­stva zda­la dos­ta­toč­ná, na­koľ­ko poš­ko­de­ný pris­ľú­bil, že ju bu­dú môcť za­mes­tnan­ci pre­dá­va­jú­ce­ho ob­čas­ne vy­uží­vať. K pred­met­nej cha­te zá­ro­veň sve­dok uvie­dol, že po­ze­mok, na kto­rom bo­la pred­met­ná neh­nu­teľ­nosť pos­ta­ve­ná ne­bo­la sú­čas­ťou ma­jet­ku spo­loč­nos­ti pre­dá­va­jú­ce­ho a te­da ani pred­me­tom pre­da­ja. K nák­la­dom na pre­vádz­ku cha­ty uvie­dol, že tá­to si vy­ža­do­va­la su­mu mi­ni­mál­ne 50.000,- Sk.

10.Sve­dok J. A., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že nak­rú­cal re­por­táž o Elek­tros­vi­te o jej pri­va­ti­zá­cií a kon­ci toh­to pod­ni­ku. Sna­ži­li sa do re­por­tá­že za­hr­núť fak­ty, kto­ré zís­kal z via­ce­rých zdro­jov. V rám­ci zis­ťo­va­nia tých­to fak­tov os­lo­vil via­ce­ré oso­by vrá­ta­ne F.. T.. F.. T. nám na otáz­ky neod­po­ve­dal. Z iných zdro­jov mal však zis­te­né, že sa jed­ná o pria­me­ho prí­buz­né­ho pá­na W., kto­rý je po­va­žo­va­ný za mo­zog Me­čia­rov­skej pri­va­ti­zá­cie pod­ni­kov. Iš­lo o po­li­tic­kú pri­va­ti­zá­ciu, kto­rá bo­la prek­lep­nu­tá v pros­pech Zdru­že­nia ro­bot­ní­kov Slo­ven­ska. O tom­to sved­čí aj sku­toč­nosť, že ak­cie zís­kal aj pos­la­nec zo Zdru­že­nia ro­bot­ní­kov Slo­ven­ska, rov­na­ko aj pán Š. star­ší bol v Zdru­že­ní ro­bot­ní­kov Slo­ven­ska. Oni sa tým ani ne­ta­ji­li mys­lím pá­nov Š. star­ší, Š. mlad­ší a pán X.. Ce­lé to­to po­va­žo­val za re­le­van­tné. Sve­dok v tom ča­se ne­ve­del, že F.. T. bol vy­me­no­va­ný za sud­cu, ke­by som to bol ve­del pos­tu­po­val by inak. Rov­na­ko sve­dok ne­ve­del, že aj je­ho man­žel­ka je sud­ky­ňa. Pán T. mal šan­cu rea­go­vať na všet­ky uve­de­né sku­toč­nos­ti, v pria­mom pre­no­se uvie­dol, že je sud­ca. Sve­dok nás­led­ne za­kr­yl je­ho tvár. Sve­dok ne­ve­del uviesť akým spô­so­bom moh­li uve­de­né sku­toč­nos­ti pá­no­vi T. ub­lí­žiť, do­te­raz sú­di, je pred­se­dom sú­du v Pe­zin­ku, stre­tol sa s ním aj na niek­to­rých po­jed­ná­va­niach vo­či je­ho oso­be sa sprá­va ag­re­sív­ne. V ča­se pô­so­be­nia tých­to ľu­dí sa sta­lo to, že ne­bo­li spla­te­né pe­nia­ze za pri­va­ti­zá­ciu Z. N. D., sa­mot­ný pod­nik skon­čil v kon­kur­ze a luk­ra­tív­ne dcér­ske spo­loč­nos­ti bo­li roz­pre­da­né a bo­li ov­lád­nu­té ľuď­mi s ma­ter­skej spo­loč­nos­ti. Do­pa­dy bo­li ka­tas­tro­fál­ne to sa v mes­te No­vé Zá­mky všeo­bec­ne vie. Rov­na­ko štát ne­dos­tal za­pla­te­nú kúp­nu ce­nu uve­de­nú v pri­va­ti­zač­nej zmlu­ve. Pán T. bol v Z. N. ako pod­ni­ko­vý práv­nik. Bol jed­nou z osôb, kto­rá moh­la to­to vy­svet­liť, všet­ko však os­ta­lo ne­pot­res­ta­né. Sve­dok uvie­dol, že má ve­do­mosť o tom, že exis­tu­je jed­no uz­ne­se­nie GPSR, kto­rým bo­lo za­sta­ve­né tres­tné stí­ha­nie tu­ne­lo­va­nie Elek­tros­vi­tu. V od­ôvod­ne­ní je pod­rob­ne ro­zob­ra­né, že pred­met­ná pri­va­ti­zá­cia bo­la amo­rál­na. K oso­be pá­na T. uvie­dol, že po­ží­va úc­tu, vi­del som ho v spo­loč­nos­ti mi­nis­ter­ky Žit­ňan­skej. Sve­dok ne­ve­del uviesť aké do­pa­dy to moh­lo mať na je­ho ka­rié­ru. Ku všet­kým sku­toč­nos­tiam, kto­ré sú uve­de­né v pred­met­nom lis­te sa však vy­jad­riť ne­ve­del. K otáz­kam pro­ces­ných strán uvie­dol, že na Kan­ce­lá­riu pre­zi­den­ta SR sa mô­že ob­rá­tiť kaž­dý. Ľudia nie­ke­dy vní­ma­jú pre­zi­den­ta ako pos­led­nú in­štan­ciu svo­jej ochra­ny. Ve­ľak­rát ne­ve­dia, že pre­zi­dent ne­má prá­vo za­sa­ho­vať do súd­nych ko­na­ní. Tiež uvie­dol, že pre­zi­dent vy­me­nú­va sud­cov a je re­le­van­tné sa za­obe­rať otáz­kou či oso­ba, kto­rá má byť vy­me­no­va­ná spĺňa pred­pok­la­dy byť sud­com, pre­to­že po jej vy­me­no­va­ní sú už iné me­cha­niz­my, kto­rý­mi sa dá o ta­kej­to oso­be roz­ho­do­vať.

11.Sve­dok Q. F., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že pod­ľa je­ho zna­los­tí mal pán T. pos­lať list Kan­ce­lá­rií pre­zi­den­ta. Ma­li tam byť dve ve­ci, kto­ré sa dotk­li T. a to cha­ta v Bo­dí­koch pô­vod­ne vo vlas­tníc­tve Z. M., kde som bol sve­dok pred­se­dom pred­sta­ven­stva. Tá­to neh­nu­teľ­nosť bo­la da­ro­va­ná za 100.000 Sk. T.. k za­pla­te­niu tej­to su­my pod­ľa ne­ho ne­doš­lo. K dru­hej ve­ci tá bo­la zá­važ­nej­šia jed­na­lo sa o kúp­nu zmlu­vu

na ak­cie Z. M. pre­da­né spol. T. R., kde bo­li rov­na­ko čle­no­via pred­sta­ven­stva pá­ni K. P. T., kto­rí bo­li zá­ro­veň aj v Z. M.. Kúp­na ce­na bo­la za­pla­te­ná len čias­toč­ne a su­ma vo vý­ške 10.000.000 Sk za­pla­te­ná ne­bo­la. Ok­rem to­ho sa jed­na­lo aj o otáz­ku ob­chod­né­ho me­na Z., ochran­ných zná­mok Z. a li­cen­čných zmlúv, kde ma­li byť ma­ter­ské spo­loč­nos­ti pla­te­né vy­so­kú čias­tku. Tak­mer s is­to­tou sve­dok potvr­dil, že tie­to in­for­má­cie bo­li prav­di­vé pre­to sa ne­moh­li dot­knúť cti T.. Sve­dok bol pod­pred­se­dom pred­sta­ven­stva Z. a čle­nom pred­sta­ven­stva Z.. V tých­to or­gá­noch doš­lo k roz­po­ru pre ve­de­nie spo­loč­nos­ti a to zo Š., T.. Sku­pi­na oko­lo T. P. Š. pre­sa­dzo­va­la ne­zap­la­te­nia kúp­nej ce­ny fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku a nás­led­ne vy­tu­ne­lo­va­nie ma­jet­ku spo­loč­nos­ti. V ro­ku 1999 sa zú­čas­tnil v bu­do­ve HZDS na To­má­ši­ko­vej uli­ci stret­nu­tia, kde bol z fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku pán W., kto­rý bol zá­ro­veň 34% ak­cio­nár spol. Z.. V tom ča­se sa jed­na­lo o Me­čia­rov­skej pri­va­ti­zá­cie a sve­dok tiež pod­pi­so­val kúp­nu zmlu­vu s fon­dom ná­rod­né­ho ma­jet­ku. Na tej­to po­ra­de kde bol eš­te aj T.Ň. P. Š. doš­lo k ne­po­cho­pi­teľ­né­mu zá­ve­ru a pán W. ulo­žil pá­no­vi T. po­kyn aby sa kúp­na ce­na ne­zap­la­ti­la a ma­je­tok bol vy­tu­ne­lo­va­ný. Sve­dok sa od toh­to diš­tan­co­val a pos­ta­vil a sa tej­to sku­pi­ne. Nás­led­ne bol z tých­to spol. zlik­vi­do­va­ný, bol mu aj roz­via­za­ný pra­cov­ný po­mer fi­nan­čné­ho ria­di­te­ľa. Eš­te uvie­dol, že Š. si ne­zá­kon­ne priv­las­tnil je­ho ak­cie, pri­čom bol dru­hý naj­väč­ší ak­cio­nár Z.. V tom­to mu dal za prav­du aj NS SR av­šak za ten čas už doš­lo k vy­tu­ne­lo­va­niu spo­loč­nos­ti. Za ne­zap­la­te­nie kúp­nej ce­ny ak­cií je zod­po­ved­ný T.. Pri je­ho oso­be ide o sa­moz­va­né­ho čle­na pred­sta­ven­stva Z. a to od ro­ku 2003. Súd mu dal v tom­to za prav­du, že nie sú šta­tu­tár­ny zá­stup­co­via Z., pri­čom ce­lé to za­stra­šo­val a ria­dil T.. F.. Š. do ro­ku 2000 ne­mal k Z. žiad­ny vzťah, pri­čom bol pou­ži­tý T. P. Š. ako bie­ly kôň a sa­mot­ný T. sa v je­ho spo­loč­nos­ti stal tá­to spo­loč­nosť Uni­cot­ra­de práv­ne vznik­la až po pod­pi­se kúp­nych zmlúv. Tie te­da bo­li nep­lat­né. Tým­to bo­lo za­kry­té, že sa pred­met­né oso­by sta­li 34% vlas­tník­mi ak­cií spol. Z.. Jed­na­lo sa pri­tom o ma­na­žér­ske ak­cie, kto­ré bo­li v po­die­le 66%. F.. Š. o tom­to ne­ve­del nič. Viem, že list v uve­de­nom vzťa­hu s T., pre­to ma pos­tup T. prek­va­pu­je. Po­va­žu­jem za zvláš­tne, že sa T. do­má­ha ochra­ny pri­tom spô­so­bil ško­du v su­me 256 mi­lió­nov Sk. Ma­je­tok bol vy­tu­ne­lo­va­ný, pri­čom ten­to ma­je­tok skon­čil vo veľ­kom roz­sa­hu vo vlas­tníc­tve V. Š.. Zá­ro­veň ne­bol za­pla­te­ný zá­vä­zok vo­či fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku. Osob­ne dis­po­nu­je roz­sia­hly­mi in­for­má­cia­mi. Má od­fo­te­ný kon­kurz­ný spis. Dom­nie­vam sa, že je­ho in­for­má­cie sú dô­ve­ry­hod­né. K ve­ci eš­te uvie­dol, že 14 ro­kov pre­bie­hal na Ok­res­nom sú­de v Le­vi­ciach spor o ochra­nu osob­nos­ti, v kto­rej sa do­má­ha T. P. Š.. Po 14-tich ro­koch, keď hos­po­dár­ske no­vi­ny zve­rej­ni­li v nie­koľ­kých člá­nok pro­ces tu­ne­lo­va­nia Z. a uvá­dza­li aj spo­loč­nosť L. F.. Š. mu­sel sve­dok vy­svet­ľo­vať, že sú tvr­de­nia prav­di­vé a OS Le­vi­ciach spo­lu v KS Nit­re mu da­li po 14-tich ro­koch za prav­du. Na otáz­ky pro­ces­ných strán sve­dok ďa­lej uvie­dol, že nie­sol tres­tné ozná­me­nie do Ho­do­ní­na. Jed­na­lo sa o pre­daj spol. Z. B. A., kto­rá skon­či­la v ru­kách Š.. Štát­ny zá­stup­ca ČR v Br­ne vy­pra­co­val ela­bo­rát z po­doz­re­nia zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, skut­ko­vú pod­sta­tu si už pres­ne ne­pa­mä­tám. Me­dzi po­doz­ri­vý­mi oso­ba­mi bo­li aj T. P. Š.. Sve­dok dopl­nil, že má po­cit, že sa jed­ná o za­ned­ba­nie po­vin­nos­ti pri sprá­ve cu­dzieho ma­jet­ku. Žiaľ to­to uz­ne­se­nie bo­lo do­ru­če­né OČTK na SK a v krát­kos­ti mô­žem uviesť, že za­pad­lo pra­chom.

12.Sve­dok K. Š., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že ak sa T. brá­ni, že bo­la zne­vá­že­ná je­ho osob­nosť, on si to ne­mys­lí. Na his­tó­riu sa sna­ží za­bud­núť z dô­vo­du, že tam bo­la fir­ma, kto­rá moh­la dod­nes fun­go­vať av­šak kvô­li jed­not­liv­com sa tak nes­ta­lo. Sve­dok tam nas­tú­pil v ro­ku 1995. Bol v pred­sta­ven­stve Z., Z. a nás­led­ne aj pred­se­da pred­sta­ven­stva no­vé­ho Z.. K poš­ko­de­né­mu uvie­dol, že ten­to bol naj­skôr pod­ni­ko­vý práv­nik. Bol preh­na­ne am­bi­cióz­ny, a je­ho oso­bu nes­kôr nah­ra­dil ako pred­se­du pred­sta­ven­stva no­vé­ho Z.. Sve­dok bol v tom ča­se pod tla­kom ak­cio­ná­rov. K pre­da­ju Z. uvie­dol, že pre­be­hol v rám­ci pri­va­ti­zá­cie Z. bo­la za­mes­tna­nec­ká ak­cio­vá spo­loč­nosť. Tá­to spo­loč­nosť kú­pi­la ak­cie od súk­rom­nej s.r.o., kto­rej ná­zov si už ne­pa­mä­tá.

13.Sve­dok Q. W., po zá­kon­nom pou­če­ní uvie­dol, že vie, že sa jed­ná v tej­to tres­tnej ve­ci o oho­vá­ra­nie, pri­čom uvá­dzam, že poš­ko­de­ný je je­ho pria­teľ a ka­ma­rát. Pán T. v ča­se, keď už bol sud­com mu me­dzi re­čou spo­mí­nal, že má prob­lé­my a to z dô­vo­du, že ob­ža­lo­va­ný o ňom zle pub­li­ku­je, pí­še o ňom nep­rav­di­vé ve­ci, kto­ré mu mô­žu v ka­rié­re uš­ko­diť. Uve­de­né ve­ci sa ma­li tý­kať je­ho pô­so­be­nia v Z.. Ne­ve­del k to­mu uviesť bliž­šie ta­ké pod­rob­nos­ti aby o tom ve­del vy­po­ve­dať. V rám­ci otá­zok pro­ces­ných strán sve­dok uvie­dol, že bol čle­nom pred­sta­ven­stva, bol tam aj ako práv­nik pri ko­mu­ni­ká­cií s FNM o ne­zap­la­te­nie čas­ti kúp­nej ce­ny, pri­čom in­for­má­ciu oh­ľa­dom za­stu­po­va­nia F.. T. vie prá­ve od ne­ho. K poš­ko­de­né­mu tiež uvie­dol, že ten­to ne­mal pri pri­va­ti­zá­cii žiad­nu úlo­hu, sve­dok si ho tam ne­pa­mä­tá. S pá­nom T. pri­šiel do kon­tak­tu až v ro­ku 1999 resp. 2000, pri­čom Z. sa pri­va­ti­zo­val v ča­se ro­koch 1995-1996. K to­mu uvá­dzal, že pán T. ho sám v ro­koch 1999-2000 vy­hľa­dal, pri­čom v tom ča­se už v Z. ak­tív­ne pô­so­bil.

14.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. kúp­na zmlu­va (č.l. 210 - 212) súd zis­til, že dňa 18. 08. 1998 uzat­vo­ril poš­ko­de­ný spo­lu so svo­jou man­žel­kou na jed­nej stra­ne a spo­loč­nosť Z. M., P..B.. na

stra­ne dru­hej kúp­nu zmlu­vu, kto­rej pred­me­tom bol pre­vod vlas­tníc­ke­ho prá­va k cha­te v Bo­dí­koch za kúp­nu ce­nu vo vý­ške 100.000,- Sk pri­čom zna­lec­ky bo­la ce­na sta­no­ve­ná na su­mu142.436,- Sk.

15.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. zna­lec­ké­ho po­sud­ku (č.l. 108) súd zis­til, že dňa 28. 12. 2009 bol vy­pra­co­va­ný zna­lec­ký po­su­dok na oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho pri­čom zo zá­ve­rov toh­to zna­lec­ké­ho po­sud­ku vy­ply­nu­lo, že ob­ža­lo­va­ný netr­pí du­šev­nou po­ru­chou, je schop­ný chá­pať zmy­sel tres­tné­ho ko­na­nia a v ča­se skut­ku, kto­rý mu je kla­de­ný za vi­nu bol spô­so­bi­lý svo­je ko­na­nie ov­lá­dať.

16.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. list kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta (č.l. 530 - 534) súd zis­til, že dňa 07. 03. 2014 Kan­ce­lá­ria Súd­nej ra­dy SR za­sla­la OP BA I ori­gi­nál lis­tu spo­lu s obál­kou, kto­rý do­ru­čil ob­ža­lo­va­ný Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR a kto­rá ho nás­led­ne pos­tú­pi­la Súd­nej ra­de SR. Z pred­met­né­ho lis­tu, kto­rý za­slal ob­ža­lo­va­ný (č.l. 534) je zrej­mé, že v je­ho ob­sa­hu sa na­chá­dza­jú sku­toč­nos­ti, kto­ré sú ob­ža­lo­va­né­mu kla­de­né za vi­nu ob­ža­lo­bou pro­ku­rá­to­ra Ok­res­nej pro­ku­ra­tú­ry Bra­tis­la­va I.

17.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. od­po­veď MS SR (č.l. 863) súd zis­til, že v Slo­ven­skej re­pub­li­ke v sús­ta­ve zna­lec­kých od­bo­rov a od­vet­ví nie je re­gis­tro­va­né, res­pek­tív­ne kreo­va­né od­vet­vie, kto­ré by sa tý­ka­lo, ale­bo sú­vi­se­lo s od­bo­rom žur­na­lis­ti­ka.

18.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. vy­jad­re­nie Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov (č.l. 886) súd zis­til, že ob­ža­lo­va­ný je čle­nom pred­met­nej or­ga­ni­zá­cie a to od ro­ku 2002 do­po­siaľ.

19.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. kúp­na zmlu­va (č. l. 214) súd zis­til, že poš­ko­de­ný dňa 25.09. 2003 spo­lu so svo­jou man­žel­kou ako pre­dá­va­jú­ci uzat­vo­ri­li kúp­nu zmlu­vu na pre­vod vlas­tníc­ke­ho prá­va k cha­te v Bo­dí­koch pri­čom pred­met­nú cha­tu za­kú­pil V.. V. Š. a to za kúp­nu ce­nu sta­no­ve­nú zna­lec­kým po­sud­kom, kto­rá bo­la vo vý­ške 132.730,- Sk.

20.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. roz­hod­nu­tie o pries­tup­ku (č. l. 181) súd zis­til, že Ob­vod­ný úrad No­vé Zá­mky, Od­bor všeo­bec­nej vnú­tor­nej sprá­vy dňa 08. 12. 2009 roz­ho­dol, že ob­ža­lo­va­ný sa do­pus­til spá­chania pries­tup­ku tým, že uvie­dol, že poš­ko­de­ný je čle­nom zlo­či­nec­kej par­tie. Uve­de­né roz­hod­nu­tie na­do­bud­lo prá­vop­lat­nosť dňom 05. 02. 2010, pri­čom uve­de­ná sku­toč­nosť je na pred­met­nom roz­hod­nu­tí Ob­vod­né­ho úra­du No­vé Zá­mky, Od­bor všeo­bec­nej vnú­tor­nej sprá­vy riad­ne vy­zna­če­ná.

21.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. od­bor­né vy­jad­re­nie (č. l. 304) súd zis­til, že nie je mož­né zis­tiť, či oho­vá­rač­ské prís­pev­ky pí­sal ob­ža­lo­va­ný na svo­jom po­čí­ta­či, pri­čom uve­de­ná in­for­má­cia by bo­la zis­ti­teľ­ná v prí­pa­de, ak by sa po­čí­tač oso­by, kto­rá prís­pe­vok na­pí­sa­la skú­ma­la v ča­se pí­sa­nia toh­to prís­pev­ku.

22.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 315) súd zis­til, že dňa 13. 04. 2012 vy­da­la sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Nit­ra prí­kaz na za­is­te­nie úda­jov o oso­be, kto­rá pub­li­ku­je člán­ky na blo­gu "blog.prav­da.sk<http://blog.prav­da.sk>" pod nic­kom “M. XX”.

23.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. od­po­veď na prí­kaz (č. l. 317) súd zis­til, že pod nic­kom “M. XX” na webo­vej strán­ke "blog.prav­da.sk<http://blog.prav­da.sk>" pub­li­ku­je svo­je člán­ky oso­ba V. Š. s byd­lis­kom S. L. XX, XXX XX W..

24.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. prí­kaz o us­ku­toč­ne­nej te­le­ko­mu­ni­kač­nej pre­vádz­ke (č. l. 320) súd zis­til, že dňa 13. 04. 2012 vy­da­la sud­ky­ňa pre príp­rav­né ko­na­nie Ok­res­né­ho sú­du Nit­ra prí­kaz na za­is­te­nie úda­jov o oso­be, kto­rá pub­li­ku­je člán­ky na”sme.sk" pod nic­kom “W. P. “.”.

25.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. od­po­veď na prí­kaz (č. l. 322) súd zis­til, že pod nic­kom “W. P. “.V.” na webo­vej strán­ke ”sme.sk" pub­li­ku­je svo­je člán­ky oso­ba, kto­rá pou­ží­va e-mai­lo­vé ad­re­sy M..E. P. V..sk. Vy­da­va­teľ zá­ro­veň uvie­dol aj IP ad­re­sy prih­lá­se­nie pred­met­nej oso­by.

26.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. zna­lec­ký po­su­dok Šev­čík (č. l. 81-97 II. súd­nej čas­ti) súd zis­til, že zna­lec Ing. V. T.. Š., W.. po­pí­sal dňa 20. 03. 2007 v pí­som­nom po­sud­ku čin­nosť spo­loč­nos­tí

Z. P. Z. No­vé Zá­mky, pri­čom však uvie­dol, že ne­má prá­vo pou­ká­zať kto je zod­po­ved­ný za ne­ga­tív­ny vý­voj v pred­met­ných spo­loč­nos­tiach.

27.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. zá­ver kon­tro­ly fon­du ná­rod­né­ho ma­jet­ku (stra­na 7 sprá­vy z II. súd­nej čas­ti) súd zis­til, že všet­ky zmlu­vy za EL­SVIT, a.s. ako na­do­bú­da­te­ľa ochran­nej znám­ky, ob­chod­ných po­die­lov a ak­cií pod­pí­sa­li A.. Q. Š. P. J.. Q. F.. Sprá­va Ďalej kon­šta­tu­je, že na­priek vy­jad­re­niu uve­de­nej spo­loč­nos­ti bol pot­reb­ný pred­chá­dza­jú­ci súh­las FNM SR s ďal­ším pre­vo­dom tých­to ochran­ných zná­mok.

28.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. no­tár­ska zá­pis­ni­ca N 171/03 súd zis­til, že dňa 14.

2003 sa us­ku­toč­ni­lo val­né zhro­maž­de­nie spo­loč­nos­ti Z., kde bo­li od­vo­la­ní zo svo­jich fun­kcií v pred­sta­ven­stve V.. Q. Š., J.. K. Š., J.. Z. H., V.. J. V., Q.. W. T.. Zá­ro­veň po od­vo­la­ní čle­nov do­zor­nej ra­dy spo­loč­nos­ti bol do tej­to zvo­le­ný ob­ža­lo­va­ný a Q.. J. E..

29.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. sprá­va o po­ves­ti ob­ža­lo­va­né­ho (č. l. 160) súd zis­til, že ob­ža­lo­va­ný je ob­cou v kto­rej ži­je hod­no­te­ný ne­ga­tív­ne, pri­čom má po­vesť ag­re­sív­ne­ho, kon­flik­tné­ho člo­ve­ka, kto­rý je per­ma­nen­tne v spo­re so su­sed­mi, in­šti­tú­cia­mi i jed­not­li­vý­mi ob­čan­mi. Ob­ža­lo­va­ný svo­jou čin­nos­ťou zne­va­žu­je sa­mos­prá­vu ob­ce a na oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho sú zis­te­né ne­dos­tat­ky, kto­ré však sprá­va bliž­šie neš­pe­ci­fi­ku­je.

30.Pre­čí­ta­ním lis­tin­né­ho dô­ka­zu pod­ľa § 269 Tr. por. od­pis z re­gis­tra tres­tov súd zis­til, že ob­ža­lo­va­ný do­po­siaľ ne­bol súd­ne tres­ta­ný.

31.Na zá­kla­de tak­to vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia dos­pel súd pri po­sú­de­ní dô­ka­zov pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. a ich hod­no­te­ní na zá­kla­de vlas­tné­ho pres­ved­če­nia pri in­di­vi­duál­nom po­sú­de­ní dô­ka­zov aj ich po­sú­de­ní vo vzá­jom­nej v sú­vis­los­ti k nas­le­dov­ným zá­ve­rom.

32.Ob­ža­lo­va­né­mu bo­lo ob­ža­lo­bou kla­de­né za vi­nu spá­chanie pre­či­nu oho­vá­ra­nia, kto­ré­ho sa mal do­pus­tiť na skut­ko­vom zá­kla­de, že 08. 04. 2008 za­slal Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR na Šte­fá­ni­ko­vej ul. v Bra­tis­la­ve list, do­ru­če­ný Kan­ce­lá­rii pre­zi­den­ta SR 10.04.2008, v kto­rom uvie­dol o JUDr.P.R., sud­co­vi Ok­res­né­ho sú­du Pe­zin­ku, že:

1.  ,,... sa z te­le­víz­ne­ho vy­sie­la­nia re­lá­cie Re­por­té­ri /STV1, 25.03.2008/ doz­ve­de­li, že tá­to oso­ba sa sta­lo sud­com Ok­res­né­ho sú­du v Pe­zin­ku. Z inter­ne­to­vej strán­ky KP sa mož­no doz­ve­dieť, že k to­mu­to ak­tu doš­lo 17. Mar­ca 2008. Pod­ľa mien­ky ob­ča­nov ide o ne­ho­ráz­nosť a ha­neb­ný akt, kto­ré­ho os­pra­vedl­ne­ním z Váš­ho hľa­dis­ka mô­že byť iba to, že JUDr. P.R. za­ta­jil pod­stat­né fak­ty.“

2.   JUDr.P.R. de­sať ro­kov až do vy­me­no­va­nia za sud­cu sa ak­tív­ne po­die­ľal na tu­ne­lo­va­ní už od sa­mot­né­ho za­čiat­ku, keď prav­de­po­dob­ne su­mou 5 mil. Sk za kú­pu 34 ak­cií sko­rum­po­val svoj­ho strý­ka, pod­pred­se­du H. B..“

3.  ,,Ako vo­jak zá­klad­nej služ­by ria­dil te­le­fo­nic­ky oz­bro­je­ný pre­pad ro­din­né­ho do­mu ko­na­te­ľa spo­loč­nos­ti L. C., B.. T.. Y..“

4.   ,, Vo vy­šet­ro­va­ní je aj prí­pad neop­ráv­ne­né­ho pou­ží­va­nia ochran­nej znám­ky Z., kto­rá má pod­ľa zna­lec­ké­ho po­sud­ku hod­no­tu 50 mil. Sk. Prav­de­po­dob­ne v tej­to sú­vis­los­ti JUDr. P.R. dos­tal od Z. M. do da­ru cha­tu v Bo­dí­koch pri vod­nom di­ele Gab­čí­ko­vo, kto­rú vzá­pä­tí pre­dal dru­hé­mu zá­stup­co­vi správ­cu kon­kur­znej pod­sta­ty za 900.000,- Sk. Aj to­to pris­pe­lo k to­mu, že no­vý sud­ca má v Pa­lá­ri­ko­ve oká­za­lý dom - kaš­tieľ.“

5.  ,,Jed­no je is­té – JUDr.P.R. je vy­die­ra­teľ­ný člo­vek a za sud­cu sa prih­lá­sil iba pre­to, aby zís­kal, ako si to on mys­lí - imu­ni­tu pred vy­šet­ro­va­ním.“,

a to i na­priek to­mu, že si bol ve­do­mý nep­rav­di­vos­ti uve­de­ných tvr­de­ní, pri­čom ozná­me­nie uve­de­ných tvr­de­ní moh­lo pošk. JUDr. P.R. spô­so­biť váž­nu uj­mu na je­ho dob­rej po­ves­ti sud­cu a zdis­kre­di­to­vať ho v očiach je­ho ko­le­gov a pria­te­ľov,

33.Hneď na úvod je pot­reb­né kon­šta­to­vať, že z hľa­dis­ka zá­važ­nos­ti skut­ku, kto­rý bol ob­ža­lo­va­né­mu kla­de­né­mu za vi­nu bo­lo sú­dom vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie v roz­sa­hu, kto­rým pre­sa­hu­je či už pot­re­by tres­tné­ho ko­na­nia, ako aj pot­re­by vy­ko­na­nia dô­ka­zov ne­vyh­nut­ných k roz­hod­nu­tiu vo ve­ci sa­mej. Na­priek uve­de­né­mu kon­šta­to­va­niu súd po­va­žo­val vzhľa­dom na druh skut­ku, ako aj oso­by ob­ža­lo­va­né­ho a poš­ko­de­né­ho za pot­reb­né do­ka­zo­va­nie v ta­kom­to roz­sa­hu vy­ko­nať. Ako to vy­plý­va zo skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu oho­vá­ra­nia, kto­rý je ob­ža­lo­va­né­mu kla­de­ný za vi­nu sú znak­mi toh­to ko­na­nia, kto­ré napĺňa­jú je­ho ob­jek­tív­nu strán­ku uve­de­nie nep­rav­di­vé­ho úda­ju za sú­čas­né­ho spl­ne­nia pod­mien­ky a

spô­so­bi­los­ti v znač­nej mie­re pri­vo­diť nás­le­dok, kto­rý pred­pok­la­dá stí­ha­ná skut­ko­vá pod­sta­ta, pri­čom na roz­diel od iných tres­tných či­nov sa spô­so­be­nie toh­to nás­led­ku ne­vy­ža­du­je.

34.K uve­de­né­mu súd po­va­žu­je za pot­reb­né hneď v úvo­de po­dot­knúť, že spô­so­bi­losť v znač­nej mie­re oh­ro­ziť oso­bu poš­ko­de­né­ho ne­mô­že byť akej­koľ­vek in­ten­zi­ty, te­da nap­rík­lad in­ten­zi­ty mier­nej ale­bo ob­vyk­lej, ale ža­lo­va­né ko­na­nie mu­sí prek­ro­čiť rá­mec a spô­so­biť oh­ro­ze­nie zá­sad­nej­šie­ho cha­rak­te­ru a to naj­mä s pou­ká­za­ním, že pri oh­ro­zo­va­com de­lik­te, kto­rým pre­čin oho­vá­ra­nia bez­po­chy­by je ne­mu­sí nás­le­dok ne­vyh­nut­ne nas­tať.

35.Z hľa­dis­ka kon­krét­ne­ho po­sú­de­nia súd v pr­vom ra­de za­me­ral svo­ju po­zor­nosť na špe­ci­fi­ká ža­lo­va­né­ho skut­ku. Ob­ža­lo­va­ný sa po ce­lý čas súd­ne­ho ko­na­nia “šty­li­zo­val” do po­zí­cie no­vi­ná­ra, kto­rý svo­jou “no­vi­nár­skou” čin­nos­ťou od­ha­ľu­je zá­važ­né po­chy­be­nia a sku­toč­nos­ti tý­ka­jú­ce sa údaj­nej tres­tnej čin­nos­ti osôb, kto­ré v mi­nu­los­ti fi­gu­ro­va­li v štruk­tú­re práv­nic­kých osôb - ob­chod­ných spo­loč­nos­tí Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. Súd v pr­vom ra­de za­me­ral svo­ju po­zor­nosť na sku­toč­nosť, či je mož­né oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho po­va­žo­vať za no­vi­ná­ra. Súd v tom­to kon­texte pou­ka­zu­je na zne­nie zá­ko­na č. 167/2008 Z.z. o pe­rio­dic­kej tla­či a agen­túr­nom spra­vo­daj­stve, pri­čom v uve­de­nom práv­nom pred­pi­se sa de­fi­ní­cia oso­by no­vi­ná­ra ne­na­chá­dza. No­vi­ná­rom te­da ne­mu­sí byť oso­ba, kto­rá ne­vyh­nut­ne mu­se­la ab­sol­vo­vať ur­či­tý druh štú­dia, ako je to nap­rík­lad u ve­te­ri­ná­rov, ale aj pro­ku­rá­to­rov, súd­nych exekú­to­rov a po­dob­ne. Rov­na­ko zá­kon ni­ja­kým spô­so­bom ne­de­fi­nu­je a ne­pod­mie­ňu­je po­vin­nosť, aby oso­ba no­vi­ná­ra vy­ko­ná­va­la čin­nosť pre kon­krét­ne mé­dium (či už tla­če­né, ale­bo elek­tro­nic­ké). Na­viac v ko­na­ní pred sú­dom bo­lo preu­ká­za­né lis­tin­ným dô­ka­zom, že oso­ba ob­ža­lo­va­né­ho je od ro­ku 2002 evi­do­va­ná ako člen v Slo­ven­skej aso­ciá­cie no­vi­ná­rov. Uve­de­ná sku­toč­nosť v bez naj­men­ších po­chyb­nos­tí preu­ka­zu­je, že ob­ža­lo­va­né­ho je pot­reb­né po­va­žo­vať za no­vi­ná­ra.

36.Na uve­de­nom kon­šta­to­va­ní nie je spô­so­bi­lá nič zme­niť ani sku­toč­nosť, že by sa po­čas ce­lé­ho ko­na­nia po­da­ri­la preu­ká­zať aká­koľ­vek čin­nosť ob­ža­lo­va­né­ho, kto­rá by sme­ro­va­la k tvor­be či pub­li­ko­va­niu aké­ho­koľ­vek člán­ku, kto­rý by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za čin­nosť sme­ru­jú­cu k vy­da­niu člán­ku pod­ľa zá­ko­na č. 167/2008 Z.z. tla­čo­vý zá­kon. Za ta­kú­to čin­nosť roz­hod­ne nie je mož­né po­va­žo­vať blo­gy ob­ža­lo­va­né­ho, pre­to­že mož­nosť pub­li­ko­vať tzv. blo­gy sú dos­tup­né ši­ro­kej ve­rej­nos­ti a nie sú via­za­né na sta­tus oso­by no­vi­ná­ra. Te­da na­priek sku­toč­nos­ti, že ob­ža­lo­va­ný je preu­ká­za­teľ­ne no­vi­ná­rom tak rov­na­ko preu­ká­za­teľ­ne žiad­nu čin­nosť, kto­rú by bo­lo mož­né po­va­žo­vať za čin­nosť no­vi­ná­ra ne­vy­ko­ná­val. Na­priek uve­de­né­mu kon­šta­to­va­niu, to­to nie je spô­so­bi­lé zme­niť pos­ta­ve­nie ob­ža­lo­va­né­ho ako oso­by no­vi­ná­ra.

37.Dru­hou oso­bi­tos­ťou po­su­dzo­va­né­ho skut­ku je pos­ta­ve­nie poš­ko­de­né­ho, kto­rý je preu­ká­za­teľ­ne sud­com

-  te­da ve­rej­ným či­ni­te­ľom tak ako ich vy­me­nú­va § 128 ods. 1 Tr. zák. Všeo­bec­ne mož­no kon­šta­to­vať, že ve­rej­ní či­ni­te­lia si mu­sia byť ve­do­mí to­ho, že bu­dú vy­sta­ve­ní po­zor­nos­ti ve­rej­nos­ti a bu­dú mu­sieť ak­cep­to­vať vý­kon prá­va na in­for­má­cie zo stra­ny ve­rej­nos­ti mi­ni­mál­ne v tom roz­sa­hu, v akom svo­je ús­tav­né ale­bo zá­kon­né prá­vo­mo­ci vy­ko­ná­va­jú na ve­rej­nos­ti, resp. v sty­ku s ve­rej­nos­ťou. To sú­vi­sí s prin­cí­pom tran­spa­ren­tnos­ti čin­nos­ti ve­rej­nej mo­ci, v zmys­le kto­ré­ho čin­nosť ve­rej­nej mo­ci je ve­rej­ná a prís­tup­ná, po­kiaľ nie je vý­slov­ne zá­ko­nom us­ta­no­ve­ný dô­vod pre ne­ve­rej­nosť. Z re­zo­lú­cie Ra­dy Euró­py č. 1165 z ro­ku 1998 ve­no­va­nej prá­vu na súk­ro­mie tiež vy­plý­va, že ve­rej­ne čin­né oso­by mu­sia reš­pek­to­vať , že oso­bit­né pos­ta­ve­nie, kto­ré za­stá­va­jú v spo­loč­nos­ti, auto­ma­tic­ky vy­ko­ná­va tlak na ich súk­ro­mie. Kaž­dá oso­ba vy­stu­pu­jú­ca na ve­rej­nos­ti mu­sí str­pieť zvý­še­nú kon­tro­lu ve­rej­nos­ti nad ta­kou­to svo­jou čin­nos­ťou. Tre­ba však nut­ne reš­pek­to­vať zá­klad­né prá­va a slo­bo­dy to­ho, o kom sa in­for­má­cie zís­ka­va­jú, vrá­ta­ne je­ho prá­va na súk­ro­mie, prá­va na za­cho­va­nie ľud­skej dôs­toj­nos­ti, osob­nej cti a me­na.

38.Špe­ci­fic­kou sku­pi­nou ve­rej­ných či­ni­te­ľov sú sud­co­via. Všeo­bec­ne sú ako oso­by ve­rej­ne čin­né vy­sta­ve­ní šir­ším hra­ni­ciam kri­ti­ky op­ro­ti tzv. súk­rom­ným oso­bám, tre­ba však zob­rať do úva­hy ur­či­té špe­ci­fi­ká sud­cov­skej pro­fe­sie, kto­ré ich od­li­šu­jú od po­li­ti­kov. Zá­ro­veň v zmys­le kon­štan­tnej ju­di­ka­tú­ry Európ­ske­ho sú­du pre ľud­ské prá­va pla­tí, že ho­ci u štát­nych za­mes­tnan­cov (vrá­ta­ne sud­cov) sú me­dze pri­ja­teľ­nej kri­ti­ky sta­no­ve­né šir­šie ako u bež­ných ob­ča­nov (súk­rom­ných osôb), pri­čom však sa nev­zťa­hu­je na nich po­vin­nosť str­pieť rov­na­kú mie­ru kri­ti­ky ako u po­li­ti­kov (roz­hod­nu­tie ESĽP vo ve­ci Pra­ger a Oberschlik v. Ra­kús­ko z 26. 04. 1995, roz­hod­nu­tie ESĽP vo ve­ci Bus­ce­mi v. Ta­lian­sko zo 16. 09. 1999, roz­hod­nu­tie ESĽP vo ve­ci Tho­ma v. Luxem­bur­sko z 29. 03. 2001). Súd v tom­to sme­re pou­ka­zu­je, že “kri­ti­ka” ob­ža­lo­va­né­ho sme­rom k poš­ko­de­né­mu sa tý­ka je­ho pred­sud­cov­ské­ho pô­so­be­nia, ke­dy má súd za to, že oso­ba kto­rá má zá­ujem stať sud­com mu­sí zniesť mie­ru kri­ti­ky za je­ho do­te­raj­šie pô­so­be­nie. Uve­de­né je v zá­sa­de aj os­ved­če­né tren­dom vý­vo­ja le­gis­la­tí­vy v rám­ci vý­be­ro­vých ko­na­ní na sud­cov, kto­rá je v pos­led­nom ob­do­bí neus­tá­le sprís­ňo­va­ná a mo­men­tál­ne uchá­dza­či mu­sia str­pieť aj vy­ko­na­nie

bez­peč­nos­tnej pre­vier­ky Ná­rod­ným bez­peč­nos­tným úra­dom. Te­da uchá­dzač o fun­kciu sud­cu mu­sí zniesť kri­ti­ku čin­nos­ti, kto­rú vy­ko­ná­val vo svo­jom pred­sud­cov­skom ob­do­bí.

39.Súd v tom­to sme­re pou­ka­zu­je aj na Ná­lez ús­tav­né­ho sú­du sp. zn. I. ÚS 408/2010 zo 16. 06. 2011 v kto­rom Ústav­ný súd SR kon­kre­ti­zo­val, že otáz­kou ve­rej­né­ho zá­uj­mu je aj čin­nosť je aj čin­nosť sud­cov a okol­nos­ti sú­vi­sia­ce s vý­ko­nom tej­to fun­kcie, pri­čom sud­ca ako rep­re­zen­tant ve­rej­nej mo­ci mu­sí byť uz­ro­zu­me­ný s tým, že je­ho pos­tup mô­že byť pred­me­tom kri­ti­ky, a pre­to uň­ho tre­ba pred­pok­la­dať vy­šší stu­peň to­le­ran­cie a nad­hľa­du než nap­rík­lad u bež­ných ľu­dí. V tom­to kon­texte má súd za to, že uve­de­né tvr­de­nie je mož­né ap­li­ko­vať aj na po­su­dzo­va­nie pred­sud­cov­skej čin­nos­ti oso­by, kto­rá sa uchá­dza o post sud­cu a v tom­to kon­texte je aj ta­ká­to oso­ba po­vin­ná zniesť väč­šiu mie­ru kri­ti­ky, ako je to­mu u bež­ných ľu­dí.

40.Súd nás­led­ne za­me­ral svo­ju po­zor­nosť či je mož­né bez naj­men­ších po­chyb­nos­tí iden­ti­fi­ko­vať oso­bu, kto­rá ža­lo­va­né úda­je o poš­ko­de­nom ozná­mi­la. Tou­to oso­bou je bez naj­men­ších po­chyb­nos­tí oso­ba ob­ža­lo­va­né­ho. Uve­de­ná sku­toč­nosť je preu­ká­za­ná ori­gi­ná­lom lis­tu, kto­rý za­sla­la Kan­ce­lá­ria súd­nej ra­dy a kto­rý je žur­na­li­zo­va­ný na č.l. 530 - 535 súd­ne­ho spi­su. Zá­ro­veň je pred­met­ným dô­ka­zom v pl­nej mie­re vy­vrá­te­ná ob­ra­na ob­ža­lo­va­né­ho, že sa ne­jed­ná o pra­vý list, na­koľ­ko ten­to list bol za­bez­pe­če­ný prá­ve z Kan­ce­lá­rie súd­nej ra­dy SR, kto­rej bol pos­tú­pe­ný z Kan­ce­lá­rie pre­zi­den­ta SR. Uve­de­né sku­toč­nos­ti sú bez naj­men­ších po­chyb­nos­tí preu­ká­za­né ori­gi­nál­ny­mi re­gis­tra­túr­ny­mi pe­čiat­ka­mi z me­no­va­ných in­šti­tú­cií, pod kto­rý­mi bo­li pred­met­né po­da­nia evi­do­va­né a je v zá­sa­de vy­lú­če­né, že by tie­to moh­li byť za­me­ni­teľ­né s iný­mi po­da­nia­mi a už vô­bec nie vy­me­ne­né ale­bo nah­ra­de­né iný­mi lis­ta­mi, kto­ré pod­ľa tvr­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho ma­li vy­ko­nať poš­ko­de­ný JUDr.P.R. spo­lu s pá­nom Š.. Ta­ké­to tvr­de­nie nie je ni­čím preu­ká­za­né a v zá­sa­de z hľa­dis­ka po­va­hy jed­not­li­vých in­šti­tú­cií súd ta­kú­to mož­nosť ab­so­lút­ne vy­lu­ču­je.

41.Pos­led­nou in­di­vi­duál­nou otáz­kou, kto­rú mu­sel súd zhod­no­tiť z hľa­dis­ka po­sú­de­nia napl­ne­nia ob­jek­tív­nej strán­ky skut­ko­vej pod­sta­ty pre­či­nu oho­vá­ra­nia je prav­di­vosť/nep­rav­di­vosť ozná­me­ných úda­jov zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho na oso­bu poš­ko­de­né­ho a napl­ne­nie dru­hé­ho zna­ku ob­jek­tív­nej strán­ky pre­či­nu oho­vá­ra­nia te­da - spô­so­bi­losť v znač­nej mie­re pri­vo­diť niek­to­rý v skut­ko­vej pod­sta­te pred­pok­la­da­ný nás­le­dok (pri­čom spô­so­be­nie nás­led­ku sa pri tej­to skut­ko­vej pod­sta­te ne­vy­ža­du­je).

42.Nep­rav­di­vým úda­jom je ta­ký údaj, kto­rý je v roz­po­re so sku­toč­ným sta­vom ve­ci (te­da z ob­jek­tív­nou sku­toč­nos­ťou). V tom­to sme­re je na sú­de aby sub­jek­tív­ny­mi mož­nos­ťa­mi ob­jek­ti­vi­zo­val zis­ti­teľ­né sku­toč­nos­ti a vy­vo­dil zá­ve­ry ne­vyh­nut­né na zod­po­ve­da­nie otáz­ky, či sa v kon­krét­nom po­su­dzo­va­nom prí­pa­de jed­ná ale­bo ne­jed­ná o prav­di­vý údaj. Hneď na úvod tej­to čas­ti od­ôvod­ne­nia súd kon­šta­tu­je, že os­lo­bo­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho spod ob­ža­lo­by v žiad­nom prí­pa­de nez­na­me­ná, že by ob­ža­lo­va­ný ozná­mil o poš­ko­de­nom prav­di­vý údaj. Vy­ko­na­né do­ka­zo­va­nie tú­to sku­toč­nosť v pl­nej mie­re vy­vrá­ti­lo. Te­da je mož­né kon­šta­to­vať, že ob­ža­lo­va­ný zve­rej­nil o poš­ko­de­nom údaj, kto­rý je mož­né po­va­žo­vať za nep­rav­di­vý.

43.Súd vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním zis­til, že oso­ba­mi, kto­ré spá­ja­jú poš­ko­de­né­ho s po­doz­re­ním z čin­nos­ti, kto­rá je po­pí­sa­ná v skut­ko­vej ve­te ob­ža­lo­by sú vý­hrad­ne ob­ža­lo­va­ný a čias­toč­ne sve­dok F.. Uve­de­né tvr­de­nia však bo­li vy­vrá­te­né vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním a to vý­slu­chom sved­kov T., K., Š., W., kto­rí v dos­ta­toč­nej mie­re vy­vrá­ti­li prav­di­vosť tvr­de­ní ob­ža­lo­va­né­ho. Prav­di­vosť in­for­má­cií zve­rej­ne­ných ob­ža­lo­va­ný v pod­sta­te vy­vrá­til aj sve­dok A., kto­rý aj na­priek sku­toč­nos­ti, že prip­ra­vo­val o pred­met­ných ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach te­le­víz­nu re­por­táž v žiad­nom sme­re ne­potvr­dil pre­po­je­nie čin­nos­ti oso­by poš­ko­de­né­ho s ne­ga­tív­ny­mi jav­mi, kto­ré pred­met­nú ob­chod­nú spo­loč­nosť pos­tih­li. Uve­de­né sku­toč­nos­ti os­ved­ču­jú aj vy­ko­na­né lis­tin­né dô­ka­zy (kto­ré navr­hol vy­ko­nať ob­ža­lo­va­ný) a to zna­lec­ký po­su­dok znal­ca Š., W.. ako aj sprá­va z H. B. a no­tár­ska zá­pis­ni­ca z mi­mo­riad­ne­ho val­né­ho zhro­maž­de­nia spo­loč­nos­ti Z., P..B.. z kto­rej je zrej­mé, že prá­ve ob­ža­lo­va­ný spo­lu so sved­kom ma­li zá­ujem ov­lád­nuť pred­met­nú spo­loč­nosť pri­čom na mi­mo­riad­nom val­nom zhro­maž­de­ní pred­met­nej spo­loč­nos­ti neu­mož­ni­li hla­so­vať všet­kým ak­cio­ná­rom a to bez re­le­van­tné­ho dô­vo­du.

44.V tom­to kon­texte vy­znie­va­jú aj zá­ve­ry zna­lec­ké­ho po­sud­ku znal­ca Š., PhD., kde nap­rík­lad na str.

86 po­sud­ku ok­rem iné­ho kon­šta­tu­je, že ob­ža­lo­va­ný ako ko­na­teľ spo­loč­nos­ti L. C., B..T..Y.. dňa 14.2002 uzat­vo­ril da­ro­va­ciu zmlu­vu na 34 ak­cií na do­ru­či­te­ľa na oso­bu V.. V. Š. ako ob­da­ro­va­nú oso­bu, pri­čom pri tom­to práv­nom úko­ne ob­ža­lo­va­ný vy­užil po­ma­losť, neob­rat­nosť pri za­pi­so­va­ní zme­ny spo­loč­ní­ka do ob­chod­né­ho re­gis­tra. Zá­ve­ry uve­de­né­ho zna­lec­ké­ho po­sud­ku ni­ja­kým spô­so­bom nes­po­ji­li oso­bu poš­ko­de­né­ho s ne­ga­tív­ny­mi jav­mi, kto­ré po­pi­so­val ob­ža­lo­va­ný a kto­ré pri­pi­so­val

poš­ko­de­né­mu. Prá­ve skôr nao­pak sa ja­ví, že oso­bou, kto­rá vy­ko­ná­va­la ne­ga­tív­nu čin­nosť sme­rom k dot­knu­tým a pret­rak­to­va­ným spo­loč­nos­tiam bo­la oso­ba ob­ža­lo­va­né­ho, čo je preu­ká­za­né via­ce­rý­mi lis­tin­ný­mi dô­kaz­mi naj­mä zna­lec­kým po­sud­kom znal­ca Š., W.. ako aj no­tár­skou zá­pis­ni­cou o ko­na­ní mi­mo­riad­ne­ho val­né­ho zhro­maž­de­nia spo­loč­nos­ti Z., P..B.. Rov­na­ko ako nep­rav­di­vý sa uká­zal údaj o tom, že by pod­pred­se­da FNM SR mal byť strý­kom poš­ko­de­né­ho čo bo­lo vy­vrá­te­né sa­mot­nou vý­po­ve­ďou poš­ko­de­né­ho, ako aj sved­ka W. a ko­niec kon­cov aj zis­te­ný­mi ča­so­vý­mi sú­vis­los­ťa­mi, ke­dy ku skut­ku ne­moh­lo dôjsť tak, ako to po­pi­su­je ob­ža­lo­va­ný.

45.Po ana­lý­ze vy­ššie uve­de­ných sku­toč­nos­tí po­sú­de­ním zis­te­né­ho skut­ko­vé­ho sta­vu súd jed­noz­nač­ne kon­šta­tu­je, že sku­tok sa sí­ce stal - te­da k ozná­me­niu nep­rav­di­vých in­for­má­cií zo stra­ny ob­ža­lo­va­né­ho sme­rom k poš­ko­de­né­mu nao­zaj priš­lo, av­šak v roz­sa­hu zve­rej­ne­nia pod­ľa ná­zo­ru sú­du tie­to nie sú spô­so­bi­lé pri­vo­diť Tres­tným zá­ko­nom pred­pok­la­da­ný nás­le­dok pre oso­bu poš­ko­de­né­ho - te­da v znač­nej mie­re oh­ro­ziť oso­bu poš­ko­de­né­ho (v zmys­le ju­di­ka­tú­ry Uz­ne­se­nie Nej­vyš­ší­ho­sou­du ČR sp. zn. 5 Tdo 83/2003 zo dňa 05. 02. 2003 sa mu­sí jed­nať o oh­ro­ze­nie zá­važ­nej­šie­ho cha­rak­te­ru.

46.Súd má v tom­to sme­re preu­ká­za­né, že jed­not­li­vé čas­ti vy­jad­re­nia ob­ža­lo­va­né­ho ten­to nás­le­dok nie sú spô­so­bi­lé do­siah­nuť z via­ce­rých dô­vo­dov. V pr­vom ra­de súd pou­ka­zu­je na jed­not­li­vé bo­dy skut­ko­vej ve­ty ob­ža­lo­by, z kto­rej je zrej­mé, že ob­ža­lo­va­ný uvie­dol ok­rem iné­ho, že sa “pod­ľa mien­ky ob­ča­nov jed­ná ne­ho­ráz­nosť a ha­neb­ný akt” te­da ob­ža­lo­va­ný tu po­dá­va evi­den­tne in­for­má­ciu z tzv. dru­hej ru­ky a nie je mož­né bez ďal­šie­ho uzat­vo­riť, že je pria­mo pô­vod­com uve­de­nej in­for­má­cie. Rov­na­ko bo­de 2. ob­ža­lo­by sa uvá­dza, že poš­ko­de­ný prav­de­po­dob­ne su­mou 5 mil. Sk za kú­pu 34 % ak­cií ko­rum­po­val svoj­ho strý­ka. Súd v tom­to kon­texte zdô­raz­ňu­je, že ob­ža­lo­va­ný pou­žil vý­raz prav­de­po­dob­ne te­da aj ob­ža­lo­va­ný pri­púš­ťa, že sa jed­ná o prav­de­po­dob­nosť, ale nie je exak­tne vy­jad­re­né, že sa toh­to ko­na­nia ne­vyh­nut­ne do­pus­til. To­tož­ne je mož­né uzat­vo­riť aj bod. 4 skut­ko­vej ve­ty ob­ža­lo­by, kde je opä­tov­ne iba naz­na­če­né ur­či­té prav­de­po­dob­né ko­na­nie pri­čom však pria­mo ob­ža­lo­va­ný v lis­te pri­púš­ťa aj iný zá­ver, ako v lis­te uvie­dol te­da opä­tov­ne sa ne­jed­ná o exak­tné tvr­de­nie ob­ža­lo­va­né­ho.

47.Z hľa­dis­ka pre­zen­to­va­ných po­doz­re­ní pô­so­be­nia poš­ko­de­né­ho v štruk­tú­rach spo­loč­nos­tí Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. je nes­por­né, že poš­ko­de­ný v tých­to spo­loč­nos­tiach pô­so­bil. Uve­de­ná sku­toč­nosť pred­sta­vu­je pod­ľa sú­du dô­le­ži­té kon­šta­to­va­nie, pre­to­že ak by oso­ba poš­ko­de­né­ho v tých­to spo­loč­nos­tiach vô­bec ne­fi­gu­ro­va­la bo­lo by mož­né tvr­de­nia ob­ža­lo­va­né­ho po­va­žo­vať za oho­vá­ra­nie. Ak však oso­ba v akej­koľ­vek ob­chod­nej spo­loč­nos­tí pô­so­bí a nás­led­ne sa uchá­dza o fun­kciu ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa (či už je to po­li­tik, ale­bo sud­ca) mu­sí ve­dieť vie­ro­hod­ne vy­svet­liť svo­je pred­chá­dza­jú­ce pô­so­be­nie, naj­mä ak sa na je­ho nas­le­du­jú­ci vý­kon prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa kla­dú preu­ká­za­teľ­ne naj­vyš­šie mo­rál­ne po­žia­dav­ky. Pri ta­kej­to oso­be je po­tom le­gi­tím­nou po­žia­dav­kou, aby ta­ká­to oso­ba ve­de­la preu­ká­zať, že ne­bu­de pri vý­ko­ne svo­jej fun­kcie vy­die­ra­teľ­ná, naj­mä v si­tuá­cii, ak in­kri­mi­no­va­né ob­chod­né spo­loč­nos­ti skon­či­li v kon­kur­ze. Súd v tom­to sme­re pou­ka­zu­je, že na hlav­nom po­jed­ná­va­ní sa vy­ko­na­ným do­ka­zo­va­ním po­da­ri­lo preu­ká­zať, že in­for­má­cie uve­de­né ob­ža­lo­va­ným o pô­so­be­ní poš­ko­de­né­ho v ob­chod­ných spo­loč­nos­tiach Z., P..B.., Z., P..B.. P. N. Z., P..B.. sú klam­li­vé, na dru­hej stra­ne však sku­toč­nosť, že poš­ko­de­ný v tých­to sploč­nos­tiach reál­ne svo­ju čin­nosť vy­lu­ču­je napl­ne­nia pod­mien­ky oho­vá­ra­nia z hľa­dis­ka spô­so­bi­los­ti tých­to in­for­má­cií oh­ro­ziť res­pek­tí­ve spô­so­biť de­ter­mi­no­va­nú uj­mu poš­ko­de­né­ho. Na­viac k tým­to bo­dom súd uvá­dza a pou­ka­zu­je na sku­toč­nosť, že o tých­to in­for­má­ciách pre­beh­la te­le­víz­na re­lá­cia RTVS Re­por­té­ri a je te­da mož­né mať aj ro­zum­né po­chyb­nos­ti, či ob­ža­lo­va­ný je pr­vot­ným pô­vod­com tých­to in­for­má­cií.

48.K bo­du 3. a 5. skut­ko­vej ve­ty ob­ža­lo­by sa súd vy­jad­rí sa­mos­tat­ne. Bod 3. skut­ko­vej ve­ty je sám o se­be na­toľ­ko ab­surd­ný, že pod­ľa ná­zo­ru sú­du nie je spô­so­bi­lý oh­ro­ziť váž­nosť akej­koľ­vek oso­by, nie to eš­te ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. K bo­du 5 ob­ža­lo­by súd uvá­dza, že po­va­žu­je za ne­po­cho­pi­teľ­né, ako sa mô­že ta­ká­to ve­ta vô­bec pret­rak­to­vať ako sú­časť skut­ko­vej ve­ty za pre­čin oho­vá­ra­nia. Ak by súd pri­pus­til, že ta­ká­to ve­ta o ve­rej­nom či­ni­te­ľo­vi za­kla­da­la proti­práv­nosť ko­na­nia tvo­ri­lo by 99 % agen­dy tres­tných sú­dov pre­jed­ná­va­nie pre­či­nu oho­vá­ra­nia, kto­ré bo­li pá­cha­né na ve­rej­ných či­ni­te­ľoch.

49.Na­priek sku­toč­nos­ti, že súd sa za­obe­ral sku­toč­nos­ťou, či je mož­né oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho po­va­žo­vať za no­vi­ná­ra, na­ko­niec pri po­sú­de­ní ve­ci a dô­ka­zov pod­ľa § 2 ods. 12 Tr. por. a ich hod­no­te­ní na zá­kla­de vlas­tné­ho pres­ved­če­nia pri in­di­vi­duál­nom po­sú­de­ní dô­ka­zov aj ich po­sú­de­ní vo vzá­jom­nej v sú­vis­los­ti súd na sku­toč­nosť, že oso­bu ob­ža­lo­va­né­ho je mož­né po­va­žo­vať za no­vi­ná­ra nep­ri­hlia­dol.