K pokriveným prejavom formovania právneho štátu

 

JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc.

                             K pok­ri­ve­ným pre­ja­vom for­mo­va­nia práv­ne­ho štá­tu

            Už sme si po­ma­ly zvyk­li na to, že naj­mä v slo­ven­skej mien­kot­vor­nej tla­či sa po­jem práv­ny štát vy­kla­dá rôz­nym spô­so­bom. Dô­ka­zom to­ho je nap­rík­lad Den­ník N, kto­rý dňa 06.03.2020 na stra­ne 3 ve­no­val po­zor­nosť vý­sled­kom parla­men­tných vo­lieb, kto­ré sa us­ku­toč­ni­li dňa 29.02.2020 s náz­vom „Vý­me­ny no­mi­nan­tov Fi­ca a Dan­ka potr­va­jú me­sia­ce“, kto­rú spra­co­val re­por­tér Mi­ro Kern (šef­re­dak­tor Ma­túš Kos­tol­ný).

            Slo­ven­ské ús­lo­vie ho­vo­rí, že na hru­bé vre­ce, hru­bá zá­pla­ta, a pred­met­ný člá­nok ako­by pred­sta­vo­val po­my­sel­né hru­bé vre­ce. Autor reak­cie na ten­to člá­nok nie je vo­li­čom stra­ny Smer-SD a to nie len v ro­ku 2020, ale aj v mi­nu­los­ti a nie je ho mož­né po­do­zrie­vať, že by sa po­kú­šal o ob­ha­jo­bu je­ho no­mi­nan­tov.

            Žia­da sa pri­po­me­núť čl. 1 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky, kto­rý dos­lov­ne znie: „Slo­ven­ská re­pub­li­ka je zvr­cho­va­ný, de­mok­ra­tic­ký a práv­ny štát. Ne­via­že sa na ni­ja­kú ideo­ló­giu ani ná­bo­žen­stvo.“.

            Z ti­tul­nej stra­ny toh­to den­ní­ka – Ví­ken­do­vé vy­da­nie 6. Až 8. Ma­rec 2020, roč­ník 6, čís­lo 46, vzhľa­dom na dru­hú ve­tu vy­ššie ci­to­va­né­ho člán­ku Ústa­vy SR vy­plý­va, že Ústa­va SR dos­ta­la po­za uši.

            Bu­de­me si vší­mať iba jed­nej čas­ti, a to kon­krét­ne stĺpček na stra­ne 3 naz­va­ný „Všzp, so­ciál­na pois­ťov­ňa, úrad prá­ce (dni či týž­dne)“. Dot­knu­tý re­por­tér uvá­dza, že „Na vý­me­nu še­fov štát­nych pois­ťov­ní a úra­du prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny sta­čí roz­hod­nu­tie mi­nis­tra zdra­vot­níc­tva a so­ciál­nych ve­cí.“. K uve­de­né­mu je pot­reb­né uviesť nas­le­dov­né sku­toč­nos­ti:

1.      V or­ga­ni­zá­cii ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy SR, na kto­rých če­le je po­ve­re­ný mi­nis­ter, ne­poz­ná ta­ký ús­tred­ný or­gán ako tvr­dí uve­de­ný re­por­tér mi­nis­ter­stvo zdra­vot­níc­tva a so­ciál­nych ve­cí, ale sú to dva re­zor­ty, te­da dve mi­nis­ter­stvá. Kon­krét­ne sa jed­ná o mi­nis­ter­stvo zdra­vot­níc­tva SR a mi­nis­ter­stvo prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny. Len oso­by, kto­ré sú po­ve­re­né ve­de­ním tých­to mi­nis­terstiev ma­jú prá­vo us­ku­toč­niť prís­luš­né per­so­nál­ne zme­ny za pred­pok­la­du, že bu­de riad­ne dodr­ža­ný práv­ny po­ria­dok SR.

2.      Tvr­de­nie, že sta­čí roz­hod­nu­tie na zme­ny v per­so­nál­nom ob­sa­de­ní prak­tic­ky okam­ži­te, je tvr­de­ním, kto­ré za­vá­dza práv­nym pri­mi­ti­viz­mom a nez­na­los­ťou auto­ri­ty Ústav­né­ho sú­du SR. Už pri tej­to príl­eži­tos­ti dá­va­me cte­nej re­dak­cii do po­zor­nos­ti roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du SR pod sp. zn.: Ná­lez Ústav­né­ho sú­du SR č. k. IV ÚS 478/2011, v kto­rom Ústav­ný súd SR rea­go­val na ús­tav­nú sťaž­nosť vte­daj­šie­ho ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa so­ciál­nej pois­ťov­ni p. Muň­ko, keď bol od­vo­la­ný z fun­kcie dňa 27.augus­ta 2010 a do tej­to fun­kcie bol me­no­va­ný p. Ing. Lo­pat­ka ako vy­plý­va z do­bo­vej tla­če, osob­ný no­mi­nant p. Ing. Su­lí­ka, návrh pred­lo­žil p. Mi­hál. Už pri tej­to príl­eži­tos­ti si do­vo­ľu­jem od­ci­to­vať roz­hod­né práv­ne ve­ty z prís­luš­né­ho ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR.

Cit.: „Ústav­ný súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ne­ve­rej­nom za­sad­nu­tí dňa 21. jú­na 2012 ná­le­zom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 roz­ho­dol, že zá­klad­né prá­vo Ing. Du­ša­na Muň­ka na inú práv­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a pod­ľa čl. 36 ods. 1 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd bo­lo po­ru­še­né uz­ne­se­ním vlá­dy SR č. 568 z 27. augus­ta 2010. Zá­ro­veň Ústav­ný súd SR to­to uz­ne­se­nie vlá­dy SR zru­šil a vec jej vrá­til na ďal­šie ko­na­nie.Pod­ľa práv­ne­ho ná­zo­ru Ústav­né­ho sú­du SR má roz­hod­nu­tie vlá­dy SR, kto­rým od­vo­la­la ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne z fun­kcie (t . j. uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 568 z 27. augus­ta 2010) po­va­hu in­di­vi­duál­ne­ho práv­ne­ho ak­tu. V od­ôvod­ne­ní ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR sa v tej­to sú­vis­los­ti kon­šta­tu­je, že „...vlá­da mu­sí aj na­priek ab­sen­cii pro­ces­ných pra­vi­diel expli­cit­ne sa vzťa­hu­jú­cich na jej pos­tup v ta­kých­to a ob­dob­ných prí­pa­doch a ab­sen­cii for­mál­nop­ráv­nych ná­le­ži­tos­tí ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia pri up­lat­ňo­va­ní svo­jej zá­ko­nom us­ta­no­ve­nej prá­vo­mo­ci reš­pek­to­vať mi­ni­mál­ny štan­dard pro­ces­ných práv, kto­rý je pria­mo vy­vo­di­teľ­ný z ús­ta­vy (čl. 46 ods. 1)“ (str. 19 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR). K mi­ni­mál­ne­mu štan­dar­du pro­ces­ných práv pod­ľa ná­zo­ru Ústav­né­ho sú­du SR pre­dov­šet­kým pat­rí:

·        po­vin­nosť or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci (v tom­to prí­pa­de vlá­dy SR) oboz­ná­miť dot­knu­tú oso­bu s dô­vod­mi, pre kto­ré má byť od­vo­la­ná z ve­rej­nej fun­kcie,

·        po­vin­nosť or­gá­nu ve­rej­nej mo­ci (v tom­to prí­pa­de vlá­dy SR) pos­kyt­núť dot­knu­tej oso­be mož­nosť, aby sa vy­jad­ri­la k dô­vo­dom, pre kto­ré má byť od­vo­la­ná z fun­kcie.

Vo vzťa­hu k ob­sa­hu uz­ne­se­nia vlá­dy SR, kto­rým bol ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne od­vo­la­ný z fun­kcie, Ústav­ný súd SR v od­ôvod­ne­ní svoj­ho ná­le­zu uvie­dol, že to­to roz­hod­nu­tie (ako in­di­vi­duál­ny práv­ny akt) „...mu­sí byť pred­ví­da­teľ­né, za­lo­že­né na pres­ved­či­vých a pre dot­knu­tú oso­bu zro­zu­mi­teľ­ných a jas­ných dô­vo­doch, kto­ré vlá­du vied­li k up­lat­ne­niu jej zá­ko­nom zve­re­nej prá­vo­mo­ci, t. j. dot­knu­tej oso­be mu­sí byť zrej­mé, z akých dô­vo­dov ju vlá­da z ve­rej­nej fun­kcie od­vo­la­la.“ (str. 20 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR).

Z od­ôvod­ne­nia ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR vy­plý­va, že roz­hod­nu­tie vlá­dy SR, kto­rým od­vo­la­la ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne z fun­kcie (t . j. uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 568 z 27. augus­ta 2010) ma­lo ob­sa­ho­vať tie­to ná­le­ži­tos­ti:

·        zá­kon­ný dô­vod na od­vo­la­nie ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne (§ 122 ods. 10 zá­ko­na č. 461/2003 Z. z. o so­ciál­nom pois­te­ní),

·        in­ten­zi­tu po­ru­še­nia zá­ko­nom us­ta­no­ve­ných po­vin­nos­tí, kto­rých sa do­pus­til ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne,

·        struč­né a jed­noz­nač­né od­ôvod­ne­nie toh­to roz­hod­nu­tia vlá­dy SR.

Po­ru­še­nie zá­klad­né­ho prá­va na inú práv­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy SR spo­čí­va te­da pod­ľa ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR v tých­to sku­toč­nos­tiach:

·        v rám­ci pos­tu­pu, kto­rý pred­chá­dzal pri­ja­tiu na­mie­ta­né­ho uz­ne­se­nia vlá­dy SR ne­bo­li dodr­ža­né pro­ces­né prá­va od­vo­la­né­ho ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne,

·        na­mie­ta­né uz­ne­se­nie vlá­dy SR neob­sa­hu­je dô­vo­dy od­vo­la­nia ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne, ani neob­sa­hu­je od­kaz na prís­luš­né us­ta­no­ve­nie zá­ko­na o so­ciál­nom pois­te­ní iden­ti­fi­ku­jú­ce dô­vod od­vo­la­nia ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne.

Od­vo­la­ný ge­ne­rál­ny ria­di­teľ So­ciál­nej pois­ťov­ne sa vo svo­jej ús­tav­nej sťaž­nos­ti do­má­hal aj vy­slo­ve­nia po­ru­še­nia ďal­ších svo­jich zá­klad­ných práv, pre­dov­šet­kým pod­ľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 3 a čl. 36 písm. b) Ústa­vy SR. V tej­to čas­ti Ústav­ný súd SR ne­vy­ho­vel ús­tav­nej sťaž­nos­ti s od­ôvod­ne­ním, že „...ochra­nu ús­tav­nos­ti je nut­né spá­jať s mi­ni­ma­li­zá­ciou zá­sa­hov do prá­vo­mo­ci iných or­gá­nov ve­rej­nej mo­ci.“ (str. 22 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR). Zá­ro­veň uvie­dol, že k na­mie­ta­né­mu po­ru­še­niu ozna­če­ných práv ne­po­va­žo­val za ne­vyh­nut­né za­ujať me­ri­tór­ne sta­no­vis­ko pre­dov­šet­kým z dô­vo­du, že „...úlo­ha za­bez­pe­čiť ich ochra­nu pat­rí pri­már­ne vlá­de, kto­rá sa s ňou bu­de môcť opä­tov­ne vy­spo­ria­dať po vrá­te­ní ve­ci na ďal­šie ko­na­nie...“ (str. 22 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR). Ústav­ný súd SR vy­chá­dza­júc z op­ráv­ne­nia, kto­ré mu vy­plý­va z čl. 127 ods. 2 Ústa­vy SR roz­ho­dol nie­len o zru­še­ní na­mie­ta­né­ho uz­ne­se­nia vlá­dy SR „...ale v zá­uj­me práv­nej čis­to­ty aj o je­ho vrá­te­ní vlá­de na ďal­šie ko­na­nie a roz­hod­nu­tie...“ (str. 23 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR). Tým sa pod­ľa ná­zo­ru Ústav­né­ho sú­du SR vy­tvo­ri­la mož­nosť, aby sa vlá­da SR „...vy­rov­na­la s práv­nou ochra­nou zá­klad­ných práv hmot­né­ho cha­rak­te­ru sťa­žo­va­te­ľa.“ (str. 23 ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR).

3.       Zá­ro­veň dá­vam do po­zor­nos­ti zne­nie člán­ku 133 Ústa­vy SR, kto­rý dos­lov­ne znie: „Pro­ti roz­hod­nu­tiu Ústav­né­ho Sú­du SR ne­mož­no po­dať op­rav­ný pros­trie­dok.“. Z uve­de­nej di­kcie vy­plý­va, že roz­hod­nu­tie je ko­neč­né, účin­ky prá­vop­lat­nos­ti nas­tá­va­jú dňom do­ru­če­nia obom účas­tní­kom ko­na­nia. Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va, že pro­ti naj­vyš­šej súd­nej auto­ri­te Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa nie je mož­né cho­vať spô­so­bom, že roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho Sú­du SR sa ne­bu­de reš­pek­to­vať, ne­bu­de sa ctiť, ale že je to zá­ro­veň pre­jav napl­ne­nia poj­mu práv­ny štát.

4.       Z vy­ššie uve­de­nej ana­lý­zy vy­plý­va, že aj roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du SR pa­mä­ta­jú na to, že je­ho roz­hod­nu­tie je vy­ko­na­teľ­né, ale že je spo­je­né aj s priz­na­ním prís­luš­nej sa­tis­fak­cie, te­da nie len mo­rál­ne­ho, ale aj pe­ňaž­né­ho pl­ne­nia. A zno­va od­ka­zu­jem na to­to roz­hod­nu­tie, v kto­rom Ústav­ný súd SR p. Muň­ko­vi priz­ná­va pe­ňaž­né pl­ne­nie cit.:

„1. Zá­klad­né prá­vo Ing. D. M. na inú práv­nu ochra­nu pod­ľa čl. 46 ods. 1 Ústa­vy Slo­ven­skej re­pub­li­ky a pod­ľa čl. 36 ods. 1 Lis­ti­ny zá­klad­ných práv a slo­bôd uz­ne­se­ním vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 568 z 27. augus­ta 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Uz­ne­se­nie vlá­dy Slo­ven­skej re­pub­li­ky č. 568 z 27. augus­ta 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a vlá­de Slo­ven­skej re­pub­li­ky na ďal­šie ko­na­nie. 3. Ing. D. M. p r i z n á v a úh­ra­du trov ko­na­nia v su­me 467,61 € (slo­vom šty­ris­to­šes­ťde­siat­se­dem eur a šes­ťde­siat­je­den cen­tov), kto­ré mu j e vlá­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky p o v i n n á vy­pla­tiť na účet JUDr. M. B., B., do dvoch me­sia­cov od prá­vop­lat­nos­ti toh­to ná­le­zu.

3. Vo zvyš­nej čas­ti sťaž­nos­ti n e v y h o v u j e .“

                Na zá­kla­de vy­ššie uve­de­nej ana­lý­zy, jed­nak roz­hod­nu­tia Ústav­né­ho sú­du SR a tiež bez­bre­hej for­mu­lá­cie „mô­žu to uro­biť prak­tic­ky okam­ži­te“ je mož­né kon­šta­to­vať, že reš­pek­to­va­nie prá­vop­lat­ných roz­hod­nu­tí je nie len pre­ja­vom váž­nos­ti ochra­ny ľud­ských práv a slo­bôd kaž­dé­ho ob­ča­na, a zá­ro­veň vý­stra­hou pred svoj­voľ­nos­ťou pub­li­ko­va­nou v mien­kot­vor­nom den­ní­ku.

            V nad­väz­nos­ti na vy­ššie uve­de­né opa­ko­va­ne upria­mu­jem na roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du SR:

„Ústav­ný súd SR svo­jim ná­le­zom č. k. IV. ÚS 478/2011-51 zru­šil uz­ne­se­nie vlá­dy SR č. 568 z 27. augus­ta 2010, kto­rým vlá­da SR od­vo­la­la Ing. Du­ša­na Muň­ka z fun­kcie ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne. Z toh­to dô­vo­du je Ing. Du­šan Muň­ko na­ďa­lej de iure ge­ne­rál­nym ria­di­te­ľom So­ciál­nej pois­ťov­ne, pre­to­že in­di­vi­duál­ny práv­ny akt, kto­rým bol od­vo­la­ný, bol zru­še­ný; odo dňa prá­vop­lat­nos­ti toh­to ná­le­zu (t. j. je­ho do­ru­če­ním účas­tní­kom ko­na­nia) te­da pok­ra­ču­je Ing. Du­šan Muň­ko vo vý­ko­ne fun­kcie ge­ne­rál­ne­ho ria­di­te­ľa So­ciál­nej pois­ťov­ne, do kto­rej bol vy­me­no­va­ný 21. augus­ta 2008 uz­ne­se­ním vlá­dy SR č. 501 z 20. augus­ta 2008.

Z ná­le­zu Ústav­né­ho sú­du SR vy­plý­va, že po­vin­nos­ťou vlá­dy SR po vrá­te­ní ve­ci na ďal­šie ko­na­nie je vec zno­vu pre­ro­ko­vať a roz­hod­núť o nej, pri­čom je via­za­ná práv­ny­mi ná­zor­mi Ústav­né­ho sú­du SR vy­jad­re­ný­mi v ná­le­ze č. k. IV.ÚS 478/2011-51 (§ 56 ods. 6 zá­ko­na NR SR č. 38/1993 Z. z. o or­ga­ni­zá­cii Ústav­né­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky o ko­na­ní pred ním a o pos­ta­ve­ní je­ho sud­cov). Z toh­to dô­vo­du sa pred­kla­dá vlá­de SR na schvá­le­nie pred­met­ný návrh uz­ne­se­nia vlá­dy SR.“

            Na­priek to­mu, že od­bor­ná ve­rej­nosť už spo­chyb­ni­la vý­me­nu na pos­te so­ciál­nej pois­ťov­ne, pred­met­ný mien­kot­vor­ný den­ník ne­po­va­žo­val za pot­reb­né, aby sa či­ta­teľ­skej ve­rej­nos­ti os­pra­vedl­nil as­poň spres­ne­ním svoj­ho ná­zo­ru. Na­koľ­ko zrej­me má­me do­či­ne­nia aj s pohŕda­ním sú­du a reš­pek­to­va­ním spra­vod­li­vos­ti tak ako je to uve­de­né v plat­nom zne­ní tres­tné­ho zá­ko­na (zák.č. 300/2005 Z.z.).

Pra­me­ne:

·        Ná­lez Ústav­né­ho sú­du SR IV.ÚS 478/2011-51

·        Zá­kon č. 460/1992 Zb. Ústa­va SR

Den­ník N, Ví­ken­do­vé vy­da­nie 6 až 8 ma­rec 2020, roč­ník 6., čís­lo

 

Diskusia