JUDr. Marián Ševčík, CSc.
bývalý prednosta Okresného úradu Bratislava II.
K niektorým otázkam úlohy štátu pri zvládnutí pandémie Koronavírusu
Súčasný stav diskusie a najmä prijímaných opatrení pre zvládnutie pandémie nepochybne postavilo nie len pre odbornú ale aj pre laickú verejnosť viacero zásadných otázok a to najmä pre úlohy štátu a jeho miesto pri prijímaní zásadných opatrení.
V stručnosti exkurz do právnej úpravy po zániku sústavy národných výborov, ktoré v pozícii miestnej štátnej správy pôsobili až do prijatia zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. v platnom znení.
Citovaný zákon o obecnom zriadení vytvoril duálnu sústavu verejnej správy na troskách národných výborov, keď obce a mestá v Slovenskej republike boli reprezentované obecnými zastupiteľstvami, starostami / primátormi, a na druhej strane vznikla široko rozvetvená sústava miestnej štátnej správy, ktorú prezentovali predovšetkým okresné úrady v počte 38, obvodné úrady v počte 121 a 17 špecializovaných druhov štátnej správy zriadené na základe dožívajúceho územnosprávneho členenia SR, t.j. okresov v počte 38 a 3 krajských národných výborov, pričom osobitná úprava je pre Hlavné mesto SR Bratislavu a mesto Košice.
Zásadným prelomom proti existujúcemu stavu, ktorý prezentovala roztrieštená miestna štátna správa bol v roku 1996 prijatý zákon č. 222/1996 Z. z. a tiež zákon č. 221/1996 Z. z..
Pozornosť teba upriamiť len na zákon č. 222/1996 Z. z., ktorý v danej časovej realite uskutočnil miestnu koncentráciu štátnej správy, keď pod okresné úrady subsumoval všetky špecializované štátne správy s výnimkou daňových a policajných orgánov s cieľom sprehľadniť sústavu orgánov verejnej správy predovšetkým pre jeho adresáta, t.j. pre občanov SR a právnické osoby pôsobiace na území SR, tak aby boli pokryté rozhodujúce funkcie orgánov verejnej správy pre všetky alternatívy, ktoré sa v živote štátu vyskytnú nielen v čase mieru, ale aj mimoriadnych situácii.
Okresné úrady v danom prípade boli nie len pôsobiace paralelne popri organizácii ústrednej štátnej správy, teda ústredné orgány štátnej správy priamo oslovovali okresné úrady a postavenie štatutárneho zástupcu okresných úradov malo za základnú úlohu a cieľ koordinačnú funkciu na príslušnom území okresu voči občanom, právnickým osobám a tiež voči ústredným orgánom štátnej správy i krajským úradom.
Uvedený model bol zrušený na základe zásadnej novelizácie zákona č. 222/1996 Z. z. a to tým spôsobom, že okresné úrady boli zrušené, boli nahradené sústavou 50-tich obvodných úradov bez právnej subjektivity, pričom tieto úrady nekopírovali územnosprávne členenie SR, ktoré bolo zavedené zákonom č. 221/1996 Z. z..
Následne keď sa preukázal model obvodných úradov a následných vznik špecializovanej štátnej správy z odborov okresných úradov ako nefunkčný postupne nastal proces obnovovania, kreovania okresných úradov v pôvodnom konštrukte len s tou výnimkou, že v podmienkach Hlavného mesta Bratislava vznikol jeden okresný úrad, rovnako tak aj v podmienkach mesta Košice jeden okresný úrad.
V súčasnosti je možné konštatovať, že prenos niektorých kompetencií zo zrušených okresných úradov na obce a mestá práve pre také citlivé oblasti ako sú mimoriadne situácie medzi ktoré patrí pandémia vytvoril stav, keď sa vyžaduje zvýšené úsilie oboch častí verejnej správy, teda miestnej štátnej správy a obcí a miest, aby sa prekonali disproporcie pri umelom prekonávaní kompetenčných otázok.
Starostovia a primátori obcí a miest SR majú unisono jednoznačne známu realitu, že to čo nie je upravené pre oblasť činnosti miestnej štátnej správy patrí obciam.
Až po tomto exkurze je možné polemizovať s oprávnenosťou záverov publikovaných v dennej tlači, konkrétne v denníku SME dňa 17.04.2020 na strane 11 s bývalým splnomocnencom vlády SR Viktorom Nižňanským o jeho názore, keď kladie rečnícku otázku či bude štát ochotný vzdať sa moci, ktorú vsunul pod základný názov článku „Všemohúci štát sa vyčerpal“.
Pri zrušení okresných úradov bývalý vládny zmocnenec stál od počiatku pri zrode. Už v tom čase vo svojom projekte decentralizácie určil limity moci štátu a zároveň limity pre obce a mestá, ale bez náležitého finančného krytia. Uvedený projekt tak ako bol postupne uvedený do života a mal krátku životnosť len determinoval slabosť miestnej štátnej správy pre mimoriadne situácie. Aj preto je na mieste otázka či vyčerpal štát projekt zrušenia okresných úradov a zriadenia obvodných úradov, projekt Viktora Nižňanského, alebo až projekt Koronavírus.
Na takto položenú otázku dávajú odpoveď udalosti, ktoré v tejto mimoriadnej situácii sú, keď sa ukazuje, že len silná organizačná jednotka dokáže zvládnuť bez chaotických prvkov túto pandémiu a ukazuje sa, že koordinačná funkcia prednostov okresných úradov a tiež aj krajských úradov (ak je mimoriadna situácia nad rámec jedného okresu) bola tým konštrukčným momentom, keď prednosta koordinoval všetky odbory okresného úradu tak, aby sa sústredili sily i finančné prostriedky na zvládnutie mimoriadnej situácie. Aj preto neobstojí súčasný stav, že ministerstvo zdravotníctva a pod neho podliehajúce subjekty vie vybaviť pracovníkov zdravotníctva príslušnými zdravotnými prostriedkami a domovy sociálnej starostlivosti (bývalé domovy dôchodcov) vzhľadom na to, že sú pod gesciou ministerstva sociálnych vecí a rodiny, túto prioritu nemajú.
Z uvedeného teda vyplýva, že keď pozeráme na ústavu SR konštruktívnym pohľadom, z ktorej vyplýva, že všetci sú si pred zákonom rovní a štát môže konať len na základe zákona sa ponúka záver, že štát sa nevyčerpal, ale štát bol oslabený nezmyselnou rekonštrukciou štátnej správy prezentovanú zrušením okresných úradov podľa zákona č. 222/1996 Z.z..
Dávam do pozornosti, že prednostovia okresných úradov boli menovaný vládou SR , účty skladali vláde SR a vláda SR mohla sa oprieť o funkčnosť zákona č. 222/1996 Z.z., čo sa potvrdilo pri zvládnutí povodňových situácii v časovom úseku rokov 1996 – 1998.
Zlepšovať v činnosti miestnych orgánov štátnej správy je vždy tvorivý priestor, ale znefunkčňovanie nastaveného modelu, ktorý vo svojom zákonnom vyjadrení mal aj poistku v tom slova zmysle, že pre všetky okresné úrady bol stanovený časový rámec dvoch kalendárnych rokov, aby sa vyhodnotila opodstatnenosť modelu ako celku a územného riadenia osobitne. K tomuto vyhodnoteniu nedošlo, ale nastúpil prvok deštrukcie od roku 2004, ktorý následne ukázal svoju neživotaschopnosť.
Záverom sa žiada poznamenať, že múdry sa učí na chybách iných subjektov s tým, že aby sa pochybenia z minulosti neopakovali pre súčasnosť napríklad cez pôdu Únie miest ako nového subjektu popri Združení miest a obcí (ZMOS).
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.