K niektorým otázkam úlohy štátu pri zvládnutí pandémie Koronavírusu

Publikované: 26. 04. 2020, čítané: 1349 krát
 

 

JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc.

bý­va­lý pred­nos­ta Ok­res­né­ho úra­du Bra­tis­la­va II.

       K niek­to­rým otáz­kam úlo­hy štá­tu pri zvlád­nu­tí pan­dé­mie Ko­ro­na­ví­ru­su

            Sú­čas­ný stav dis­ku­sie a naj­mä pri­jí­ma­ných opat­re­ní pre zvlád­nu­tie pan­dé­mie ne­po­chyb­ne pos­ta­vi­lo nie len pre od­bor­nú ale aj pre laic­kú ve­rej­nosť via­ce­ro zá­sad­ných otá­zok a to naj­mä pre úlo­hy štá­tu a je­ho mies­to pri pri­jí­ma­ní zá­sad­ných opat­re­ní.

            V struč­nos­ti exkurz do práv­nej úp­ra­vy po zá­ni­ku sús­ta­vy ná­rod­ných vý­bo­rov, kto­ré v po­zí­cii mies­tnej štát­nej sprá­vy pô­so­bi­li až do pri­ja­tia zá­ko­na o obec­nom zria­de­ní č. 369/1990 Zb. v plat­nom zne­ní.

            Ci­to­va­ný zá­kon o obec­nom zria­de­ní vy­tvo­ril duál­nu sús­ta­vu ve­rej­nej sprá­vy na tros­kách ná­rod­ných vý­bo­rov, keď ob­ce a mes­tá v Slo­ven­skej re­pub­li­ke bo­li rep­re­zen­to­va­né obec­ný­mi za­stu­pi­teľ­stva­mi, sta­ros­ta­mi / pri­má­tor­mi, a na dru­hej stra­ne vznik­la ši­ro­ko roz­vet­ve­ná sús­ta­va mies­tnej štát­nej sprá­vy, kto­rú pre­zen­to­va­li pre­dov­šet­kým ok­res­né úra­dy v poč­te 38, ob­vod­né úra­dy v poč­te 121 a 17 špe­cia­li­zo­va­ných dru­hov štát­nej sprá­vy zria­de­né na zá­kla­de do­ží­va­jú­ce­ho územ­nos­práv­ne­ho čle­ne­nia SR, t.j. ok­re­sov v poč­te 38 a 3 kraj­ských ná­rod­ných vý­bo­rov, pri­čom oso­bit­ná úp­ra­va je pre Hlav­né mes­to SR Bra­tis­la­vu a mes­to Ko­ši­ce.

            Zá­sad­ným pre­lo­mom pro­ti exis­tu­jú­ce­mu sta­vu, kto­rý pre­zen­to­va­la roz­trieš­te­ná mies­tna štát­na sprá­va bol v ro­ku 1996 pri­ja­tý zá­kon č. 222/1996 Z. z. a tiež zá­kon č. 221/1996 Z. z..

            Po­zor­nosť te­ba upria­miť len na zá­kon č. 222/1996 Z. z., kto­rý v da­nej ča­so­vej reali­te us­ku­toč­nil mies­tnu kon­cen­trá­ciu štát­nej sprá­vy, keď pod ok­res­né úra­dy sub­su­mo­val všet­ky špe­cia­li­zo­va­né štát­ne sprá­vy s vý­nim­kou da­ňo­vých a po­li­caj­ných or­gá­nov s cie­ľom spreh­ľad­niť sús­ta­vu or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy pre­dov­šet­kým pre je­ho ad­re­sá­ta, t.j. pre ob­ča­nov SR a práv­nic­ké oso­by pô­so­bia­ce na úze­mí SR, tak aby bo­li pok­ry­té roz­ho­du­jú­ce fun­kcie or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy pre všet­ky al­ter­na­tí­vy, kto­ré sa v ži­vo­te štá­tu vy­skyt­nú nie­len v ča­se mie­ru, ale aj mi­mo­riad­nych si­tuá­cii.

            Ok­res­né úra­dy v da­nom prí­pa­de bo­li nie len pô­so­bia­ce pa­ra­lel­ne pop­ri or­ga­ni­zá­cii ús­tred­nej štát­nej sprá­vy, te­da ús­tred­né or­gá­ny štát­nej sprá­vy pria­mo os­lo­vo­va­li ok­res­né úra­dy a pos­ta­ve­nie šta­tu­tár­ne­ho zá­stup­cu ok­res­ných úra­dov ma­lo za zá­klad­nú úlo­hu a cieľ koor­di­nač­nú fun­kciu na prís­luš­nom úze­mí ok­re­su vo­či ob­ča­nom, práv­nic­kým oso­bám a tiež vo­či ús­tred­ným or­gá­nom štát­nej sprá­vy i kraj­ským úra­dom.

            Uve­de­ný mo­del bol zru­še­ný na zá­kla­de zá­sad­nej no­ve­li­zá­cie zá­ko­na č. 222/1996 Z. z. a to tým spô­so­bom, že ok­res­né úra­dy bo­li zru­še­né, bo­li nah­ra­de­né sús­ta­vou 50-tich ob­vod­ných úra­dov bez práv­nej sub­jek­ti­vi­ty, pri­čom tie­to úra­dy ne­ko­pí­ro­va­li územ­nos­práv­ne čle­ne­nie SR, kto­ré bo­lo za­ve­de­né zá­ko­nom č. 221/1996 Z. z..

            Nás­led­ne keď sa preu­ká­zal mo­del ob­vod­ných úra­dov a nás­led­ných vznik špe­cia­li­zo­va­nej štát­nej sprá­vy z od­bo­rov ok­res­ných úra­dov ako ne­funkč­ný pos­tup­ne nas­tal pro­ces ob­no­vo­va­nia, kreo­va­nia ok­res­ných úra­dov v pô­vod­nom konštruk­te len s tou vý­nim­kou, že v pod­mien­kach Hlav­né­ho mes­ta Bra­tis­la­va vzni­kol je­den ok­res­ný úrad, rov­na­ko tak aj v pod­mien­kach mes­ta Ko­ši­ce je­den ok­res­ný úrad.

            V sú­čas­nos­ti je mož­né kon­šta­to­vať, že pre­nos niek­to­rých kom­pe­ten­cií zo zru­še­ných ok­res­ných úra­dov na ob­ce a mes­tá prá­ve pre ta­ké cit­li­vé ob­las­ti ako sú mi­mo­riad­ne si­tuácie me­dzi kto­ré pat­rí pan­dé­mia vy­tvo­ril stav, keď sa vy­ža­du­je zvý­še­né úsi­lie oboch čas­tí ve­rej­nej sprá­vy, te­da mies­tnej štát­nej sprá­vy a ob­cí a miest, aby sa pre­ko­na­li dis­pro­por­cie pri ume­lom pre­ko­ná­va­ní kom­pe­ten­čných otá­zok.

            Sta­ros­to­via a pri­má­to­ri ob­cí a miest SR ma­jú uni­so­no jed­noz­nač­ne zná­mu reali­tu, že to čo nie je up­ra­ve­né pre ob­lasť čin­nos­ti mies­tnej štát­nej sprá­vy pat­rí ob­ciam.

            Až po tom­to exkur­ze je mož­né po­le­mi­zo­vať s op­ráv­ne­nos­ťou zá­ve­rov pub­li­ko­va­ných v den­nej tla­či, kon­krét­ne v den­ní­ku SME dňa 17.04.2020 na stra­ne 11 s bý­va­lým spl­no­moc­nen­com vlá­dy SR Vik­to­rom Niž­ňan­ským o je­ho ná­zo­re, keď kla­die reč­níc­ku otáz­ku či bu­de štát ochot­ný vzdať sa mo­ci, kto­rú vsu­nul pod zá­klad­ný ná­zov člán­ku „Vše­mo­hú­ci štát sa vy­čer­pal“.

            Pri zru­še­ní ok­res­ných úra­dov bý­va­lý vlád­ny zmoc­ne­nec stál od po­čiat­ku pri zro­de. Už v tom ča­se vo svo­jom pro­jek­te de­cen­tra­li­zá­cie ur­čil li­mi­ty mo­ci štá­tu a zá­ro­veň li­mi­ty pre ob­ce a mes­tá, ale bez ná­le­ži­té­ho fi­nan­čné­ho kry­tia. Uve­de­ný pro­jekt tak ako bol pos­tup­ne uve­de­ný do ži­vo­ta a mal krát­ku ži­vot­nosť len de­ter­mi­no­val sla­bosť mies­tnej štát­nej sprá­vy pre mi­mo­riad­ne si­tuácie. Aj pre­to je na mies­te otáz­ka či vy­čer­pal štát pro­jekt zru­še­nia ok­res­ných úra­dov a zria­de­nia ob­vod­ných úra­dov, pro­jekt Vik­to­ra Niž­ňan­ské­ho, ale­bo až pro­jekt Ko­ro­na­ví­rus.

            Na tak­to po­lo­že­nú otáz­ku dá­va­jú od­po­veď uda­los­ti, kto­ré v tej­to mi­mo­riad­nej si­tuá­cii sú, keď sa uka­zu­je, že len sil­ná or­ga­ni­zač­ná jed­not­ka do­ká­že zvlád­nuť bez chaotic­kých pr­vkov tú­to pan­dé­miu a uka­zu­je sa, že koor­di­nač­ná fun­kcia pred­nos­tov ok­res­ných úra­dov a tiež aj kraj­ských úra­dov (ak je mi­mo­riad­na si­tuácia nad rá­mec jed­né­ho ok­re­su) bo­la tým konštruk­čným mo­men­tom, keď pred­nos­ta koor­di­no­val všet­ky od­bo­ry ok­res­né­ho úra­du tak, aby sa sús­tre­di­li si­ly i fi­nan­čné pros­tried­ky na zvlád­nu­tie mi­mo­riad­nej si­tuácie. Aj pre­to neob­sto­jí sú­čas­ný stav, že mi­nis­ter­stvo zdra­vot­níc­tva a pod ne­ho po­dlie­ha­jú­ce sub­jek­ty vie vy­ba­viť pra­cov­ní­kov zdra­vot­níc­tva prís­luš­ný­mi zdra­vot­ný­mi pros­tried­ka­mi a do­mo­vy so­ciál­nej sta­ros­tli­vos­ti (bý­va­lé do­mo­vy dô­chod­cov) vzhľa­dom na to, že sú pod ges­ciou mi­nis­ter­stva so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny, tú­to prio­ri­tu ne­ma­jú.

            Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va, že keď po­ze­rá­me na ús­ta­vu SR konštruk­tív­nym poh­ľa­dom, z kto­rej vy­plý­va, že všet­ci sú si pred zá­ko­nom rov­ní a štát mô­že ko­nať len na zá­kla­de zá­ko­na sa po­nú­ka zá­ver, že štát sa ne­vy­čer­pal, ale štát bol os­la­be­ný nez­my­sel­nou re­konštruk­ciou štát­nej sprá­vy pre­zen­to­va­nú zru­še­ním ok­res­ných úra­dov pod­ľa zá­ko­na č. 222/1996 Z.z..

            Dá­vam do po­zor­nos­ti, že pred­nos­to­via ok­res­ných úra­dov bo­li me­no­va­ný vlá­dou SR , úč­ty skla­da­li vlá­de SR a vlá­da SR moh­la sa oprieť o fun­kčnosť zá­ko­na č. 222/1996 Z.z., čo sa potvr­di­lo pri zvlád­nu­tí po­vod­ňo­vých si­tuá­cii v ča­so­vom úse­ku ro­kov 1996 – 1998.

            Zlep­šo­vať v čin­nos­ti mies­tnych or­gá­nov štát­nej sprá­vy je vždy tvo­ri­vý pries­tor, ale zne­fun­kčňo­va­nie nas­ta­ve­né­ho mo­de­lu, kto­rý vo svo­jom zá­kon­nom vy­jad­re­ní mal aj pois­tku v tom slo­va zmys­le, že pre všet­ky ok­res­né úra­dy bol sta­no­ve­ný ča­so­vý rá­mec dvoch ka­len­dár­nych ro­kov, aby sa vy­hod­no­ti­la opod­stat­ne­nosť mo­de­lu ako cel­ku a územ­né­ho ria­de­nia oso­bit­ne. K to­mu­to vy­hod­no­te­niu ne­doš­lo, ale nas­tú­pil pr­vok deš­truk­cie od ro­ku 2004, kto­rý nás­led­ne uká­zal svo­ju ne­ži­vo­tas­chop­nosť.

            Zá­ve­rom sa žia­da poz­na­me­nať, že múd­ry sa učí na chy­bách iných sub­jek­tov s tým, že aby sa po­chy­be­nia z mi­nu­los­ti neo­pa­ko­va­li pre sú­čas­nosť nap­rík­lad cez pô­du Únie miest ako no­vé­ho sub­jek­tu pop­ri Zdru­že­ní miest a ob­cí (ZMOS).


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia