Quo vadis "Špeciál" alebo pár úvah k vecnej príslušnosti súdu
Mgr. Erika Krutková[1]
vyšší súdny úradník
Špecializovaný trestný súd
Quo vadis „Špeciál“ alebo pár úvah k vecnej príslušnosti súdu
Úvodom je potrebné zdôrazniť, že nižšie uvedený text nepredstavuje právne vety najnovšieho prelomového judikátu najvyššieho súdu ale jedná sa len o snahu autora zhrnúť podstatu príspevku pre tých, čo nemajú čas čítať text dlhší ako „3 strany“...
I. Vychádzajúc zo zásady, že trestné konanie sa vedie pre skutok a nie pre jeho právnu kvalifikáciu, pre určenie príslušnosti Špecializovaného trestného súdu na prejednanie trestnej veci je rozhodujúce, či skutok, tak ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v § 14 Trestného poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska, vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity vyjadrenej v čl. 7 Dohovoru, čl. 50 ods. 6 Ústavy a § 2 ods. 1 Trestného zákona, je skutok kvalifikovaný podľa Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku. Uvedenému výkladu zodpovedá aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 437 prechodných ustanovení k Trestnému zákonu č. 300/2005 Z. z.
II. Zásada retroaktivity sa ani podľa čl. 7 Dohovoru, ako ho vykladá vo svojej rozhodovacej činnosti Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), nevzťahuje na procesné pravidlá, pre ktoré platí zásada tempus regit actum (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2), § 110).
III. Pri opačnom výklade by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii sudcov okresných súdov prejednávajúcich trestné veci, ktoré svojou povahou korešpondujú s trestnými vecami, na prejednanie ktorých je vecne príslušný Špecializovaný trestný súd, len preto, že po spáchaní skutku došlo k prijatiu nového Trestného zákona a vytvoreniu samostatnej skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy, zdôrazniac tak jej špecifickú povahu a nebezpečnosť. Trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31. 12. 2005 v sebe zahŕňal jednak „úkladnú“ vraždu podľa § 144 ako aj vraždu „v afekte“ podľa § 145 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
IV. Rovnako je potrebné postupovať aj pri výklade vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu na prejednanie obzvlášť závažných zločinov spáchaných zločineckou skupinou podľa § 14 písm. j) Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z., keď súd pri určení, či trestný čin podľa Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. je obzvlášť závažným zločinom, použije ustanovenia§ 10 a § 11[2] Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (§ 437 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.).
K potrebe napísania tohto článku ma viedlo jednak moje pôsobenie na Okresnom súde Bratislava I, keď aj napriek vybavovaniu civilnej agendy, som vnímala vyťaženosť a problémy na trestnom oddelení tohto súdu, ako aj moje následné pôsobenie na Špecializovanom trestnom súde a kompetenčné spory prebiehajúce medzi okresnými súdmi v sídle kraja a Špecializovaným trestným súdom.
Dňa 26. 03. 2020 bolo vyhlásené výberové konanie na obsadenie jedného voľného miesta sudcu na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. História výberových konaní za posledné obdobie[3], počet a kvalita jednotlivých uchádzačov, však dlhodobo vypovedá o nezáujme trestných sudcov o pôsobenie na tomto súde a nezodpovedá ani očakávaniam, vzhľadom na počet sudcov, ktorí si podali tzv. antidiskriminačné žaloby.
V dohľadnej dobe čaká Špecializovaný trestný súd generačná obmena ako aj postupné navýšenie počtu sudcov. Cieľom je aby sa o funkciu sudcu na Špecializovanom trestnom súde zaujímali tí najlepší z najlepších a nie aby sa súd musel „doprosovať“ aby aspoň niekto prejavil záujem len aby došlo k obsadeniu voľného miesta sudcu. Rovnako je cieľom aby sa o funkciu sudcu uchádzali najmä mladší ale skúsení a jazykovo vybavení sudcovia či prokurátori s perspektívou ich ďalšieho pôsobenia vo funkcii aspoň 15 -20 rokov.
Príčiny možno hľadať jednak v určitej izolácii sudcov Špecializovaného trestného súdu od prvostupňového všeobecného trestného súdnictva[4] a ich osobitnom postavení a pracovných podmienkach (funkčný príplatok, motorové vozidlo so zabezpečenou ochranou)[5] a jednak vo vymedzení vecnej príslušnosti, ktorá ani zďaleka komplexne nepokrýva najzávažnejšiu trestnú činnosť, s ktorou sa v nemalej miere stretávajú práve okresné súdy.
Môžeme presviedčať a klamať verejnosť i samých seba, že Špecializovaný trestný súd sa za obdobie svojej existencie stal „uznávanou a rešpektovanou súdnou inštitúciou a pevným pilierom súdnej moci v sústave všeobecného súdnictva[6]“ avšak nie je žiadnym tajomstvom, že ani zďaleka nepožíva v očiach svojich kolegov na okresných súdoch, osobitne okresných súdoch v sídle kraja, taký rešpekt a úctu ako by sa nezainteresovanému pozorovateľovi mohlo na prvý pohľad zdať.
O to menej rešpektu vzbudzuje Špecializovaný trestný súd, keď aj v rozsiahlej trestnej veci vedenej pod sp. zn. BB-4T/11/2018 (s pracovným názvom ako R. Lališ a spol. II), prejednanie ktorých bolo dôvodom pre založenie súdu, a ktorá jednoznačne patrí do vecnej príslušnosti súdu, už aj samotný najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 02. 2019, sp. zn. 5 Tost 44/2018, si neodpustil poznámku, že sa nemožno ubrániť dojmu, že išlo len o snahu zbaviť sa rozsiahlej trestnej veci prostredníctvom účelového výkladu dotknutého ustanovenia zo strany Špecializovaného trestného súdu, keď trestné konanie v časti obžaloby (skrátene) pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 Trestného zákona zastavil a v časti ďalších skutkov, medzi inými aj 7 skutkov kvalifikovaných ako trestný čin vraždy podľa § 219 podľa Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31. 12. 2005 (tzv. „staré vraždy“), bola trestná vec postúpená Okresnému súdu Bratislava I. A tu sa dostávame k jadru samotného problému...
...nie je vražda ako vražda...
Špeciálny súd ako predchodca Špecializovaného trestného súdu bol zriadený zákonom č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a jeho vecná príslušnosť bola vymedzená v § 15a Trestného poriadkuúčinného do 31. 12. 2005. Špecializovaný trestný súd bol zriadený zákonom č. 291/2009 Z. z. o Špecializovanom trestnom súde a jeho vecná príslušnosť je vymedzená v § 14 Trestného poriadku účinného od 01. 01. 2006.
Podľa dôvodových správ[7] bolo účelom navrhovanej právnej úpravy vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu s miestnou pôsobnosťou pre územie celej Slovenskej republiky s cieľom ich lepšej špecializácie a zároveň ochrany a v prípade korupčných trestných činov prelomenia niektorých miestnych väzieb. Či došlo ku skutočnému naplnenie deklarovaného účelu je značne otázne.
Vražda Miroslava Sýkoru, údajného zakladateľa a bossa zločineckej skupiny Sýkorovcov alebo vražda údajného bossa Petra Čongrádyho prejednávaných a vraždy východoslovenského bossa Róberta Holuba a jeho ochrankára Štefana Fabiána z roku 1997 na Okresnom súde Bratislava I, údajná objednávka vraždy Silvie Volzovej prejednávaná na Okresnom súde Bratislava II, streľba vo Veľkom Mederi dňa 05. 10. 2000, ktorú mali spáchať členovia zločineckej skupiny „Sátorovci“ prejednávaná na Okresnom súde Trnava[8], či vražda Jána Šimeka prezývaného „Anča“ prejednávaná na Okresnom súde Bratislava IV alebo dohody o vine a treste v trestných veciach Mikuláša Černáka pre 16 vrážd schválených na Okresnom súde Banská Bystrica alebo vražda poľského podnikateľa Grzegorza Szymaneka z roku 1997 rovnako prejednávaná na Okresnom súde Banská Bystrica a mnohé ďalšie obzvlášť závažné trestné činy, najmä z obdobia 90-tych rokov, ktoré sa postupne začínajú objasňovať vďaka informáciám poskytnutým od spolupracujúcich obvinených a bývalých, už odsúdených, členov zločineckých skupín.Všetky tieto trestné veci majú spoločné dve veci. Vo všetkých prípadoch sa jedná o de facto „úkladné vraždy“ alebo obzvlášť závažné zločiny spáchané za účasti alebo v spolupráci s členmi zločineckých skupín a všetky sú prejednávané okresnými súdmi v sídle kraja napriek tomu, že podľa § 14 písm. a) a j) Trestného poriadku je na prejednanie trestného činu úkladnej vraždy a obzvlášť závažných zločinov spáchaných zločineckou skupinouje príslušný Špecializovaný trestný súd.
Uvedená situácia, je jednak dôsledkom chýbajúcich prechodných ustanovení, keď podľa § 14 písm. a) Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z. je Špecializovaný trestný súd príslušný na prejednanie trestného činu „úkladnej vraždy“ a nie „vraždy“ ale najmä prílišného formalizmu zo strany súdov.
Možno síce súhlasiť s tým, že sa jedná o legislatívny nedostatok, avšak na druhej strane, podľa môjho názoru, sa nejedná o tak zásadné pochybenie zákonodarcu, ktorý by nebolo možné odstrániť v rámci systematického a teleologického výkladu dotknutých ustanovení.
Vychádzajúc zo zásady, že trestné konanie sa vedie pre skutok a nie pre jeho právnu kvalifikáciu, pre určenie príslušnosti Špecializovaného trestného súdu na prejednanie trestnej veci je rozhodujúce, či skutok, tak ako je popísaný v skutkovej vete obžaloby, napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v § 14 Trestného poriadku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že z hmotnoprávneho hľadiska, vzhľadom na zásadu zákazu retroaktivity vyjadrenej v čl. 7 Dohovoru, čl. 50 ods. 6 Ústavy a § 2 ods. 1 Trestného zákona, je skutok kvalifikovaný podľa Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného v čase spáchania skutku. Uvedenému výkladu zodpovedá aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v § 437 prechodných ustanovení k Trestnému zákonu č. 300/2005 Z. z.
Zásada retroaktivity sa ani podľa čl. 7 Dohovoru, ako ho vykladá vo svojej rozhodovacej činnosti Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), nevzťahuje na procesné pravidlá, pre ktoré platí zásada tempus regit actum (rozsudok Veľkej komory ESĽP vo veci Scoppola proti Taliansku (č. 2), § 110).
Pri opačnom výklade by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii sudcov okresných súdov prejednávajúcich trestné veci, ktoré svojou povahou korešpondujú s trestnými vecami, na prejednanie ktorých je vecne príslušný Špecializovaný trestný súd, len preto, že po spáchaní skutku došlo k prijatiu nového Trestného zákona a vytvoreniu samostatnej skutkovej podstaty trestného činu úkladnej vraždy, zdôrazniac tak jej špecifickú povahu a nebezpečnosť. Trestný čin vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31. 12. 2005 v sebe zahŕňal jednak „úkladnú“ vraždu podľa § 144 ako aj vraždu „v afekte“ podľa § 145 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.
Rovnako je potrebné postupovať aj pri výklade vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu na prejednanie obzvlášť závažných zločinov spáchaných zločineckou skupinou podľa § 14 písm. j) Trestného poriadku č. 301/2005 Z. z., keď súd pri určení, či trestný čin podľa Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. je obzvlášť závažným zločinom, použije ustanovenia§ 10 a § 11 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. (§ 437 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.).
...zločinecká či organizovaná...„okres“ či „Špeciál“....to je otázka...
Bankomatová mafia, pozemková mafia, bytová mafia,....osobitnú kategóriu predstavujú nekonečné kompetenčné spory medzi okresnými súdmi a Špecializovaným trestným súdom pri rozlišovaní medzi organizovanou skupinou, ktorej definičné znaky sú uvedené v § 129 ods. 2 Trestného zákona a zločineckou skupinou, ktorej definičné znaky sú uvedené v § 129 ods. 4 Trestného zákona.
Ponechajúc bokom rozsiahle analýzy jednotlivých definičných znakov organizovanej a zločineckej skupiny v oboch prípadoch sa jedná o trestné veci charakteristické vyšším počtom obvinených[9], sofistikovanejším riadením a páchaním trestnej činnosti náročnej nielen na objasnenie ale aj prejednanie pred súdom, vyžadujúce si adekvátne materiálno-technické a personálne podmienky, ako boli vytvorené práve pre Špecializovaný trestný súd. Osobitne ak sa znaky jednotlivých skupín čoraz viac navzájom prelínajú a častokrát je možné jednoznačne určiť či sa jedná o organizovanú alebo zločineckú skupinu až po úplnom vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní, keďže deliaca čiara medzi zločineckou a organizovanou skupinou, vzhľadom na nové formy páchania trestnej činnosti a potrebu ich vyššej flexibility, je častokrát veľmi tenká a nejasná.
Asi najlepšie sa v poslednej dobe k danej problematike vyjadril najvyšší súd v uznesení zo dňa 27. 03. 2019 sp. zn. 3 To/14/2018 v trestnej veci týkajúcej sa karouselového reťazca, keď uviedol:
I. Formulácia zločineckej skupinyv zmysle Trestného zákona vychádza z Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanémuzločinu (oznámenie MZV SR číslo 221/2003). Trestná vec obžalovaných pritom spĺňaaj požiadavku nadnárodného charakteru v zmysle článku 3 bod 2 písm. a), b), c) tohto Dohovoru. Podľa citovaného ustanovenia dohovoru sa štruktúrovanou skupinourozumie „skupina“, ktorá bola vytvorená nie náhodne na účel bezprostredného spáchania členov,trestného činu a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, pokračovania členstva alebo rozvinutá štruktúra.
II. Za pojmom štruktúrovaná skupina je potrebné si predstavovať nie len typy mafiánskych skupín, v slovenských podmienkach verejne známych pod názvami napríklad identifikovateľných podľa priezviska jej vedúceho člena (tzv. spritus rector. resp. jej „hlava“ prípadne „boss" a pod.), ale aj zločinecké organizácie, ktoré nemajú pevnú štruktúru, ani formálne rozdelené úlohy medzi svojich členov, či doživotné členstvo. Ide o skupiny, ktoré majú síce podobu sietí, ale nepotrebujú presnú štruktúru a dokážu sa prispôsobiť každej situácii na trhu,pričom využívajú medzery v jednotlivých zákonných úpravách.
III. V týchto prípadoch je štruktúra skupiny možno jednoduchšia a subordinačné vzťahy menej zreteľné; podriadenosť funguje iba tam, kde je to nevyhnutné pre jej efektívnu činnosť. Z toho potom vyplýva „aj menšia súdržnosť a trvanlivosť zoskupenia ako aj menšia alebo žiadna konšpirácia vo vnútri skupiny“, pričom rovnako chýbajú rituály a zaužívané prvky činnosti. Rozhodujúcim integrujúcim faktorom takej skupiny je ale spoločný obchodný záujem - zisk, za dosiahnutím ktorého existuje schopnosť skupiny prispôsobovať sa novým legislatívnym podmienkam, v ktorých pôsobí, ako aj schopnosť flexibilne reagovať na nové, ešte len črtajúce sa príležitosti na trhu.
IV. V otázke možnosti zločineckej skupiny jednorázovo spáchať iba jeden trestný čin, páchanie tohto jedného trestného činu musí byť zo strany zločineckej skupiny systematické a sústavné, tak z hľadiska početnosti trestných útokov (či už formou ich opakovania alebo pokračovania v nich) a rovnako tak z hľadiska časového (dlhodobé páchanie týchto trestných útokov spravidla po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov) v snahe o priame alebo nepriame získanie finančnej výhody. Uvedené predstavujú práve tie podstatné znaky, ktoré predstavujú deliacu čiaru medzi zločineckou skupinou a organizovanou skupinou.
Na druhej strane trestná vec pôvodne prejednávaná na Špecializovanom trestnom súde pod. sp. zn. PK-2T/30/2018 (s pracovným názvom „tunelovanie Braniska“), ktorá zahŕňala 6 obžalovaných, samotná obžaloba mala 296 strán, vyšetrovací spis mal približne 25.000 strán a samostatné prílohy k spisu o rozsahu ďalších niekoľko tisíc strán, bola uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa 20. 02. 2019 sp. zn. PK-2T/30/2018 v spojení s uznesením najvyššieho súdu zo dňa 24. 07. 2019 sp. zn. 6Tost/17/2019 postúpená Okresnému súdu Bratislava I ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie primárne z dôvodu, že konanie obvinených nenapĺňa znaky trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny v zmysle § 296 Trestného zákona.
V tomto prípade bol najvyšší súd toho názoru, že z dôkaznej situácie vyplýva istá forma spolupráce. resp. deľby úloh medzi členmi skupiny túto však rozhodne nemožno stotožňovať s organizáciou v rámci zločineckej skupiny, pre ktorú je typická vertikálna organizačná členitosť založená na hierarchickom odstupňovaní jej členov. Sieť vzájomných vzťahov medzi členmi zločineckej skupiny je ďaleko formálnejšia. než ako je tomu napríklad pri organizovanej skupine (k tomu viď R 51/2013). Samotný spôsob organizačného členenia zločineckej skupiny tak do určitej miery nápadne pripomína pyramidálnu sústavu.
Z obsahovo relevantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu zároveň vyplýva, že kým pod spolčením možno rozumieť viac-menej náhodné alebo vývojom udalosti formované zoskupenie ľudí vhodných pre určitú činnosť', napr. preto, že zastávajú určité postavenie alebo majú určité pracovné zaradenie, štruktúrovanou skupinou je treba chápať ľudí vyberaných, pripravovaných, vopred určených na určité poslanie a postavenie, vedomých si svojho postavenia na určitom stupni a úloh v skupine (uznesenie najvyššieho súdu z 11.januára 2016. sp. zn. 2 Ndt 27/2015). Znak štruktúrovanosti je pritom najdôležitejším aspektom zločineckej skupiny. nakoľko práve ten má významný vplyv na nebezpečnosťskupiny tým, že zvyšuje pravdepodobnosť „úspešného" páchania protiprávnej činnosti a má nemalý podiel aj na jej stabilite (ako ďalšom definičnom znaku).
V znení inkriminovaných skutkov chýba bližší popis vzniku, spôsobu fungovania a organizačnej štruktúry zločineckej skupiny. Na zmenu právneho názoru v tejto otázke nemalo dopad ani odôvodnenie prokurátorom podanej sťažnosti, ktorého podstatná časť, týkajúca sa objasňovania vertikálnej štruktúry skupinyje len zopakovaním uplatnenej obžalobnej argumentácie. Celkom na dôvažok, najvyšší súd poukazuje na záver podanej sťažnosti v rámci ktorej prokurátor sám pripúšťa neformálne vzťahy medzi jednotlivými členmi skupiny odôvodňujúc to charakterom ich osobných vzťahov a tiež prostredím, v ktorom mala byt' trestná činnosť páchaná.
Dlhodobo nepriaznivá situácia personálne značne poddimenzovaného Okresného súdu Bratislava I je všeobecne známa a neriešená a nedokážem si predstaviť ako popri vybavovaní „bežnej“ agendy okresných súdov, môže dôjsť aj k prejednaniu takto rozsiahlej trestnej veci v primeranom čase. Aby nedošlo k nedorozumeniu tzv. „bežná“ agenda okresných súdov zahŕňa rovnako závažné a často aj závažnejšie trestné činy vyžadujúce si svoj čas a priestor (trochu zveličene povedané ťažko porovnávať závažnosť trestného činu znásilnenia, zabitia, lúpeže či týrania blízkej osoby a zverenej osoby s trestným činom prijímania úplatku v podobe „fľaštičky“ či „hailujúcich“ podnapitých indivíduí), ktoré možno nevzbudzujú toľko mediálneho záujmu avšak osobitne pre poškodených je ich dôsledné objasnenie a rýchle prejednanie rovnako dôležité. V konečnom dôsledku je oveľa pravdepodobnejšie, že sa stanete obeťou dopravnej nehody než, že si niekto objedná Vašu vraždu.
Za tejto situácie nedáva logiku aby sa vecná príslušnosť okresných súdov v sídle kraja a Špecializovaného trestného súdu lámala práve na nejasnom a vágnom rozlišovaní medzi organizovanou a zločineckou skupinou, kde nemalú úlohu zohráva subjektívne hodnotenie dôkazov vo vzťahu k naplneniu znakov zločineckej alebo organizovanej skupiny jednak zo strany prokurátora pri podávaní obžaloby ako aj zo strany sudcu na hlavnom pojednávaní.
Uvedeným záverom svedčí aj rozhodnutie najvyššieho súdu v trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-2T/29/2013 (s pracovným názvom „americké hypotéky“), uznesenie zo dňa 03. 12. 2014 sp. zn. 6Tost 3/2015, ktorým zrušil uznesenie Špecializovaného trestného súdu zo dňa 03. 12. 2014 sp. zn. PK-2T/29/2013 o postúpení trestnej veci na prejednanie a rozhodnutie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Trnava. V odôvodnení okrem iného poukázal na nejednotnosť názorov senátov najvyššieho súdu v otázke hodnotenie kritérií ohľadne posudzovania, či ide o organizovanú skupinu alebo zločineckú skupinu, čo bol základ názorového sporu medzi Úradom špeciálnej prokuratúry a súdom[10], a dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania v prípravnom konaní nie je možné urobiť jednoznačný a nezvratný záver o právnych kvalifikáciách konaní obžalovaných. K jednoznačným záverom v otázkach skutkových i právnych bude možné dospieť až po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Pri predbežnom prejednaní obžaloby je možné vec postúpiť inému súdu len vtedy, ak z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní je možné vyvodiť jednoznačný záver o právnej kvalifikácii spáchaných trestných činov.[11]
Záverom
Nedávno zaznela otázka, či má Špecializovaný trestný súd svoje opodstatnenie.... rozhodne áno...ALE...práca Špecializovaného trestného súdu je v mnohom iná (okrem „benefitov“ prináša so sebou aj 12-14 hodinové pojednávania 5 dní v týždni, väčšiu mieru spoločenskej izolácie a nutnosť prispôsobiť svojej funkcii nielen svoj súkromný život ale aj život členov najbližšej rodiny a povinnosť podriadiť sa prijatým bezpečnostným opatreniam) avšak nie je dôležitejšia než práca, ktorú vykonávajú sudcovia na okresných súdoch. O to zásadnejšie je správne nastavenie vecnej príslušnosti aby trestné veci, na prejednanie ktorých bol zriadený Špecializovaný trestný súd, zbytočne nezaťažovali okresné súdy, a to na úkor iných trestných vecí, či fyzického a duševného zdravia sudcu. Je načase aby sa zákonodarca prehodnotil vecnú príslušnosti Špecializovaného trestného súdu tak, aby plne pokrývala najzávažnejšiu trestnú činnosť, a to bez ohľadu na časové obdobie, kedy bola spáchaná, eliminovala prípadné kompetenčné spory.
Vzhľadom na závažnosť a rozsah trestných vecí má súd väčšinou len jeden pokus na to, aby trestnú vec náležite prejednal, čo v prípade ak okresný súd až na základe vykonaného dokazovania, často trvajúceho niekoľko rokov, a zmeny skutkového stavu jednoznačne dospeje k záveru o príslušnosti Špecializovaného trestného súdu a trestnú vec mu podľa § 280 Trestného poriadku postúpi, nie je možné, nehovoriac o sekundárnej viktimizácii prípadných poškodených. Nie je ničím výnimočným, že okresné súdy v takom prípade ponechajú pôvodnú právnu kvalifikáciu skutku, vzhľadom na malé rozdiely v trestných sadzbách, a odsúdia obžalovaných pre trestné činy, na prejednanie ktorých sú vecne príslušné, napriek tomu, že plne nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu.
Zmenou a rozšírením vecnej príslušnosti Špecializovaného trestného súdu by bolo umožnené okresným súdom, osobitne okresným súdom v sídle kraja, sa konečne aspoň nadýchnuť, v opačnom prípade je Špecializovaný trestný súd len zbytočne predraženým rozmarom bez naplnenia skutočného účelu, pre ktorý bol zriadený, a ktorý nemá budúcnosť.
[1] predmetný článok vyjadruje výlučne osobný názor a postoje autora a nie inštitúcie, v ktorej autor článku pôsobí
[2]podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. účinného do 31. 12. 2005 boli trestné činy uvedené v § 62 a tie úmyselné trestné činy, na ktoré tento zákon ustanovoval trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov naproti tomu podľa § 11 ods. 3 Trestného zákona 300/2005 z. z. účinného od 01. 01. 2006 zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný
[3] do výberového konania uskutočnenom dňa 17. 10. 2016 sa prihlásili traja uchádzači z toho len jeden sudca, do výberového konania uskutočnenom dňa 18. 09. 2017 sa prihlásili traja sudcovia a výberového konania uskutočnenom dňa 21. 05. 2018 sa zúčastnili len dvaja sudcovia
[4] Špecializovaný trestný súd predstavuje z pohľadu sústavy súdov „hybrid“ kombinujúci prvky okresných súdov ako súdov prvostupňových a krajských súdov ako odvolacích súdov, na čo sa často zabúda.
[5] podľa § 69 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, funkčný príplatok za výkon funkcie patrí sudcovi Špecializovaného trestného súdu a sudcovi najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch vo veciach, na ktoré je v prvom stupni príslušný Špecializovaný trestný súd, mesačne v sume rovnajúcej sa dvojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a podľa § 34 ods. 8 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, má sudca Špecializovaného trestného súdu obligatórne nárok na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany. Naproti tomu podľa § 34 ods. 6 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ostatní sudcoviamajú právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby, svojich rodinných príslušníkov a svojho obydlia, iba v odôvodnených prípadoch a ak o to správu súdu požiada; takisto má právo na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady nákladov takej ochrany
[6]https://slovensko.hnonline.sk/1974488-sokovala-ma-uroven-otazok-pri-vypocuvani-na-vybore-kritizuje-volbu-ustavnych-sudcov-jeden-z-kandidatov
[7]dôvodová správa k zákonu č. 458/2003 Z. z., dôvodová správa k zákonu č. 267/2004 Z. z. a dôvodová správa k zákonu č. 291/2009 Z. z.
[8]bližšie pozri uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 01. 07. 2019 sp. zn. 4Tk/3/2019 v spojení s uznesením Špecializovaného trestného súdu zo dňa19. 09. 2019 sp. zn. PK-1T/26/2019 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09. 10. 2019 sp. zn. 3Ndt/24/2019
[9] jeden obžalovaný je trestná vec, dvaja obžalovaní sú problémy a traja obžalovaní sú nekonečný príbeh...
[10]uznesenie najvyššieho súdu zo dňa sp. zn. 5 To 9/2013, z 24. 04. 2014, na ktoré poukazoval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v porovnaní s uznesením najvyššieho súdu 2 Tost 8/2012, z 09. 05. 2012, na ktoré poukazoval senát Špecializovaného trestného súdu
[11]k danej problematike bližšie pozri aj R 29/2018 a R 51/2013
Diskusia
Najčítanejšie články
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.