K problematike repatriácie v roku 2020

 

JUDr. Ma­rián Šev­čík, CSc.

ad­vo­kát

 

                         K prob­le­ma­ti­ke re­pa­triá­cie v ro­ku 2020

V sú­čas­nos­ti sa stre­tá­va­me s poj­mom re­pa­triá­cia a to v sú­vis­los­ti s poj­mom pan­dé­mie ko­ro­na­ví­ru­su. Je to naj­mä v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ním mi­mo­riad­nej si­tuácie na úze­mí SR, pri­čom po­ne­chá­va­me ve­do­me bo­kom pou­ži­tie toh­to poj­mu v oko­li­tých štá­toch Slo­ven­skej re­pub­li­ky, resp. v ce­loeuróp­skom kon­texte.

Naj­mä v pros­tried­koch me­diál­nych, je ten­to po­jem spá­ja­ný s ob­čan­mi SR, kto­rí sa vra­ca­jú na Slo­ven­sko či už z dô­vo­du ukon­če­nia ich pra­cov­né­ho po­me­ru nap­rík­lad vo Veľ­kej Bri­tá­nii ale­bo v dôs­led­ku čer­pa­nia ich do­vo­le­niek ale­bo špor­to­vých ak­ti­vít naj­mä v ly­žiar­skych stre­dis­kách oko­li­tých štá­toch SR.

V dôs­led­ku tak­to spá­ja­né­ho poj­mu nas­tá­va nás­led­ne práv­ny stav, kto­rý má zá­klad v ob­me­dze­ní po­hy­bu osôb na úze­mí SR a to na zá­kla­de roz­hod­nu­tia or­gá­nov mi­nis­ter­stva vnút­ra, resp. iných štát­nych or­gá­nov a ich alo­ko­va­nie do štát­nych za­ria­de­ní v pô­sob­nos­ti pre­dov­šet­kým mi­nis­ter­stva vnút­ra SR, resp. iných neh­nu­teľ­nos­tí a lo­ka­lít za sú­čin­nos­ti mi­nis­ter­stva vnút­ra SR a mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva SR.

Na­mies­to zdĺha­vej ana­lý­zy or­gá­nov v sku­pi­ne pan­dé­mie ko­ro­na­ví­ru­su si na tom­to mies­te do­vo­ľu­jem pou­ká­zať na vý­stiž­ný a naj­mä ad­res­ný prís­pe­vok uve­rej­ne­ný pro­fe­so­rom JUDr. Kre­sá­kom PhD. [1]

            Skôr ako pris­tú­pi­me k ana­lý­ze poj­mu re­pa­triá­cia si do­vo­ľu­jem od­ká­zať na naj­čer­stvej­šie pra­me­ne nie sí­ce z od­bor­nej li­te­ra­tú­ry, ale z me­diál­ne pub­li­ko­va­ných ná­zo­rov zo dňa 06.05.2020 (SME, Den­níkN) a to kon­krét­ne vy­jad­re­nie sú­čas­né­ho mi­nis­tra vnút­ra SR, pres­nej­šie po­ve­da­né pod­ľa ús­tav­ných zvyk­los­ti Ro­ma­na Mi­kul­ca po­ve­re­né­ho ria­de­ním mi­nis­ter­stva vnút­ra SR, v kto­rom ne­ve­del uviesť práv­ny zá­klad inter­no­va­nia ob­ča­nov SR, kto­rí sa na úze­mie SR vra­ca­jú. V tom­to prí­pa­de by sa da­lo oča­ká­vať, že ta­ký­to ús­tav­ný či­ni­teľ pred ve­rej­nos­ťou bu­de vy­stu­po­vať s per­fek­tne zvlád­nu­tím práv­nej strán­ky ve­ci sa­mej. Žiaľ s tým­to sme sa v je­ho ve­rej­ne zná­mom vy­jad­re­ní nes­tret­li. Ďalej ko­men­tár uve­rej­ne­ný v den­ní­ku SME Pet­ra Tka­čen­ka s expre­sív­nym náz­vom „Mi­ku­lec ob­ha­ju­je neob­há­ji­teľ­né.“

            Práv­ny po­jem re­pa­triá­cia, tak ako je de­fi­no­va­ný pre­dov­šet­kým v me­dzi­ná­rod­nom prá­ve ve­rej­nom a v je­ho kon­krét­nych pra­me­ňoch, je vy­me­dze­ný ako prá­vo fy­zic­kej oso­by ži­jú­cej na úze­mí iné­ho štá­tu vrá­tiť sa na úze­mie štá­tu, v kto­rom buď pô­vod­ne pô­so­bil ale­bo je­ho práv­ny pred­chod­co­via (pred­ko­via) ale­bo na zá­kla­de je­ho osob­né­ho roz­hod­nu­tia, kto­ré pra­me­ní v je­ho so­ciál­nom sta­tu­se vrá­tiť sa do kra­ji­ny svo­jich pred­kov, pri­čom zá­kla­dom toh­to po­hy­bu ob­ča­nov je tran­sfer na zá­kla­de me­dzi­ná­rod­nej zmlu­vy, kde sa štá­ty, kto­ré sú zmluv­ný­mi stra­na­mi do­hod­li na pos­tu­pe for­me, le­ho­tách a spô­so­be vy­ko­na­nia re­pa­triá­cie.

            V his­tó­rii I. ČSR k naj­zná­mej­ším prí­pa­dom re­pa­triá­cie pat­rí čes­kos­lo­ven­sko-ame­ric­ká (ČSR-USA) zmlu­va z ro­ku 1925 o pod­mien­kach re­pa­triá­cie ob­ča­nov ži­jú­cich v USA a ma­jú­cich už sta­tus ob­ča­nov USA do no­vo vznik­nu­tej ČSR, ďa­lej me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va uzat­vo­re­ná v dôs­led­ku pa­ríž­skych do­hôd po I. sve­to­vej voj­ne, keď po roz­pa­de ra­kús­ko-uhor­skej mo­nar­chie, keď vzni­ka­li nás­tup­níc­ke štá­ty s do­mi­nan­ciou prís­luš­né­ho ná­rod­né­ho et­ni­ka, pri­čom z toh­to bo­la vý­nim­ka I. ČSR, kto­rá vznik­la na mul­ti-et­nic­kom zá­kla­de. Me­dzi­ná­rod­né zmlu­vy, kto­ré bo­li pod­pí­sa­né po II. sve­to­vej voj­ne jed­nak ako v dôs­led­ku do­ho­dy ví­ťaz­ných moc­nos­tí, keď bol vy­ko­na­ný tran­sfer od­su­nu ob­ča­nov ne­mec­kej ná­rod­nos­tí z ob­no­ve­nej ČSR, ale aj z Poľ­ska, tiež Ma­ďar­ska a nás­led­ne tiež me­dzi­ná­rod­ná zmlu­va uzat­vo­re­ná me­dzi ČSR a Ma­ďar­skom o vý­me­ne oby­va­teľ­stva ako dôs­le­dok zá­ve­rov II. sve­to­vej voj­ny, aj keď tá­to zmlu­va ne­bo­la dôs­led­ne napl­ne­ná.

            Z uve­de­né­ho te­da vy­plý­va, že re­pa­triá­cia ako práv­ny in­šti­tút pred­sta­vu­je zme­nu štá­toob­čian­ske­ho po­me­ru fy­zic­kej oso­by z štá­tu je­ho tr­va­lé­ho, resp. iné­ho po­by­tu, do štá­tu, do kto­ré­ho štá­tu sme­ru­je je­ho vô­ľa byť ob­ča­nom štá­tu, v kto­rom sa chce tr­va­lo usa­diť.

            Na tom­to mies­te sa žia­da uviesť de­fi­ní­ciu štát­ne­ho ob­čian­stva tak ako je uni­ver­zál­ne vní­ma­ná, že štát­ne ob­čian­stvo v zmys­le ús­tav­né­ho prá­va je vzťah (po­mer) fy­zic­kej oso­by k štá­tu, v kto­rom tr­va­le ži­je a je­ho pô­so­be­nie sa via­že k štát­ne­mu úze­miu mies­ta po­by­tu. V tom­to kon­texte od­ka­zu­je­me na sú­čas­né zne­nie ús­ta­vy SR, kto­ré jas­ne de­fi­nu­je, že štát­ne ob­čian­stvo ob­ča­na SR nie je mož­né od­ňať pro­ti je­ho vô­li, čo je vlas­tne pre­jav skú­se­nos­ti a poz­nat­kov, keď v ob­do­bí ro­kov 1948 až 1989 štát­ne or­gá­ny bez pri­hliad­nu­tia na vô­ľu fy­zic­kej oso­by vy­dá­va­li roz­hod­nu­tia o stra­te štát­ne­ho ob­čian­stva ČSR, resp. ČSSR.

            Roz­ho­do­va­nie o tej­to sku­toč­nos­ti pat­ri­lo do prá­vo­mo­cí správ­nych or­gá­nov (ok­rem prí­pa­dov od­ňa­tia štát­ne­ho ob­čian­stva čo bo­lo v pô­sob­nos­ti tres­tné­ho zá­ko­no­dar­stva).

            Pri tej­to príl­eži­tos­ti as­poň exkurz s jed­nou poz­nám­kou, kto­rá sa tý­ka­la tzv. Be­ne­šo­vých dek­ré­tov, v kto­rých bo­la vý­nim­ka z pra­vid­la od­su­nu ob­ča­nov ne­mec­kej ná­rod­nos­ti pre tú sku­pi­nu ob­ča­nov ne­mec­kej ná­rod­nos­ti, kto­rá nep­re­ja­vi­la zá­por­ný vzťah k čes­kos­lo­ven­skej štát­nos­ti, bo­li tiež oso­ba­mi, kto­ré ma­li anti­fa­šis­tic­ké zmýš­ľa­nie a tiež oso­by v tom ča­se zria­de­ný ľu­do­vý súd v le­ho­te 6 me­sia­cov ne­vy­dal roz­hod­nu­tie o stra­te štát­ne­ho ob­čian­stva ČSR. V tom­to prí­pa­de sa po­va­žo­va­lo, že pri ab­sen­cií ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia, im zos­tal za­cho­va­ný štá­toob­čian­sky po­mer k ČSR.

            V sú­čas­nom ča­so­vom pries­to­re vy­tvo­re­ný v dôs­led­ku pan­dé­mie mám za to, že po­jem re­pa­triá­cia nie je pou­ží­va­ný správ­ne, pre­to­že tu nej­de o zme­nu štá­toob­čian­ske­ho po­me­ru, ale o pre­jav vô­le ob­ča­na SR bez oh­ľa­du na ná­rod­nosť vrá­tiť sa na úze­mie SR do mies­ta svoj­ho ob­vyk­lé­ho tr­va­lé­ho či pra­cov­né­ho pros­tre­dia, pri­čom je­ho náv­rat je spá­ja­ný s iný­mi práv­ny­mi sku­toč­nos­ťa­mi a to je­ho izo­lá­ciou do ka­ran­tén­ne­ho pros­tre­dia, na­koľ­ko sa pred­pok­la­dá, že pri­chá­dza z pros­tre­dia, kto­ré je ví­ru­som znač­ným roz­sa­hom na­pad­nu­té.

            Na dok­res­le­nie pre po­jem re­pa­triá­cia si do­vo­ľu­jem od­ká­zať na Vrec­ko­vý slov­ník cu­dzích slov autor­ky Má­ria Iva­no­vá Šalin­go­vá, vy­da­ný v ro­ku 1993, ISBN: 80 – 901160-2-7, na stra­ne 714, kto­rá po­jem re­pa­triá­cia – ie vy­me­dzu­je ako v dvoch vý­zna­moch, I. dop­ra­va osôb, pre­síd­len­cov späť do vlas­ti, II. náv­rat do vlas­ti.

            Z uve­de­né­ho exkur­zu do Slov­ní­ka cu­dzích slov pre sú­čas­nosť je v da­nom prí­pa­de adek­vát­ne je­ho pou­ži­tie vo vý­zna­me náv­rat do vlas­ti a to z to­ho dô­vo­du, že tie­to oso­by ne­ma­jú sta­tus pre­síd­len­cov, na­koľ­ko dob­ro­voľ­ne iš­li čer­pať do­vo­len­ku do za­hra­ni­čia ale­bo vy­ko­ná­vať pra­cov­nú čin­nosť do za­hra­ni­čia.

            Sku­toč­nosť, že mi­nis­ter­stvo za­hra­nič­ných ve­cí a európ­skej únie SR v ča­se, keď ne­bol me­no­va­ný – po­ve­re­ný ve­de­ním toh­to mi­nis­ter­stva mi­nis­ter a sám pred náv­ra­tom do SR bol nú­te­ný ab­sol­vo­vať ka­ran­té­nu nez­vlád­lo náv­rat tých­to osôb do vlas­ti, t.j. v ča­se, keď naj­vyš­ším úrad­ní­kom na tom­to mi­nis­ter­stve bol štát­ny ta­jom­ník Doc. Klus, ako no­mi­nant stra­ny SaS iba len dok­res­ľu­je, že po­jem re­pa­triá­cia je nes­práv­ny a správ­ny je po­jem nav­rá­ti­lec.

            Pre to­to vy­me­dzenie nav­rá­ti­lec ho­vo­rí sku­toč­nosť, že sa tú nes­tre­tá­va­me so zme­nou štá­toob­čian­ske­ho po­me­ru, ale že je tu iba asis­to­va­nie mi­nis­ter­stva za­hra­nič­ných ve­cí a európ­skej únie k or­ga­ni­zo­va­niu dop­rav­ných pros­tried­kov, aby sa ob­ča­nia SR moh­li vrá­tiť na úze­mie SR. Oso­bit­ným prob­lé­mom nav­rá­te­nia pre oso­by nav­rá­til­cov ako ob­ča­nov SR je ich po­su­dzo­va­nie na štát­nych hra­ni­ciach SR ako osôb po­vin­ných ísť do ka­ran­té­ny, pri­čom sme sa stret­li s poz­nat­ka­mi, že po­vin­nú ka­ran­té­nu v ta­kom­to za­ria­de­ní ne­vy­ko­na­li všet­ky oso­by, kto­rí sa nav­rá­ti­li, ako vý­nim­ku uvá­dzam mi­nis­tra Kor­čo­ka.

            Os­tat­ní ob­ča­nia sa sťa­žu­jú, že jed­nak pos­trá­da­jú ná­le­ži­té pos­kyt­nu­tie in­for­má­cie a ná­le­ži­té zreali­zo­va­nie ich umies­tne­nie do ta­kých­to za­ria­de­ní, pri­čom od­po­ve­de po­ve­re­ných osôb, kto­ré vy­ko­ná­va­jú tú­to čin­nosť v pros­pech nav­rá­til­cov si za­slú­žia oso­bit­nú po­zor­nosť, čo nie je pred­met toh­to prís­pev­ku (iba ok­ra­jo­vo vy­hlá­se­nie niek­to­rých prís­luš­ní­kov PZ, že tie­to za­ria­de­nia nie sú štvorhviez­dič­ko­vé ho­te­ly a pod.).

            Je ne­po­chyb­né, že pro­ces nav­rá­te­nia má svoj práv­ny rá­mec, pri­čom zrej­me pri de­fi­no­va­ní toh­to práv­ne­ho rám­ca sa ne­vyh­ne­me zá­klad­nej po­žia­dav­ke ús­ta­vy SR de­fi­no­va­nej v jej úvod­ných čas­tiach, že štát­ny or­gán mô­že len na zá­kla­de zá­ko­na a len v rám­ci zá­ko­na ko­nať a ob­ča­nia mô­žu všet­ko čo im zá­kon ne­za­ka­zu­je. V struč­nos­ti po­ve­da­né to je zá­klad­ný rá­mec práv­ne­ho štá­tu, pri­čom pri tej­to pan­dé­mii sme sa nes­tret­li so žiad­nym roz­hod­nu­tím prís­luš­né­ho štát­ne­ho or­gá­nu, kto­rý by mi­ni­mál­ne as­poň po­zas­ta­vil ga­ran­to­va­né ús­tav­né prá­va ob­ča­nov SR, kto­ré by bo­lo pot­reb­né ob­me­dziť pre úče­ly zvlád­nu­tia pan­dé­mie. Aj z toh­to dô­vo­du mám za to, že uk­la­da­nie po­kút za po­ru­še­nie po­vin­nos­ti ako pries­tup­ku ne­má práv­ny zá­klad z hľa­dis­ka čis­to­ty ús­ta­vo-práv­ne­ho poh­ľa­du, pre­to­že uk­la­da­nie po­kút by moh­lo byť iba len v sú­vis­los­ti s ús­ta­vo-práv­nym ob­me­dze­ním či po­zas­ta­ve­ním ús­ta­vou ga­ran­to­va­ných niek­to­rých sku­pín práv a slo­bôd.

            K to­mu­to zá­ve­ru ako dô­kaz dá­vam do po­zor­nos­ti roz­hod­nu­tie prís­luš­né­ho sú­du v Čes­kej re­pub­li­ke a ús­tav­né­ho sú­du v Ru­mun­sku.

            Zá­ve­rom uvá­dzam, že nie je to pr­výk­rát v pod­mien­kach SR, že mé­dia pou­ží­va­jú nep­res­né vy­me­dzenie. Len tak ná­mat­kom mô­že­me uviesť aj do­po­siaľ eš­te pou­ží­va­nie poj­mu únos na­mies­to za­vle­če­nia a v tom­to kon­krét­nom prí­pa­de nie je na mies­te me­diál­ne tvr­diť, že sa jed­ná o re­pa­triá­ciu, ale je to náv­rat nav­rá­til­cov na úze­mie SR ako ob­ča­nov SR a to v pod­mien­kach, keď žia­den európ­sky štát nech­ce mať na sta­ros­ti ob­ča­nov iné­ho štá­tu pri za­bez­pe­čo­va­ní zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti pri zvlá­da­ní pan­dé­mie ko­ro­na­ví­ru­su a nú­ti tých­to ob­ča­nov urý­chle­ne opus­tiť je­ho štát­ne úze­mie v úmys­le vráť­te sa do svoj­ho do­mov­ské­ho štá­tu.

 

Diskusia