JUDr.Darina Ličková
emeritná sudkyňa
Najvyššieho súdu SR
Ako bude Súdna rada SR eliminovať zbytočné súdne prieťahy ?
1/ Dňa 07.09.2020 na stránkach Právnych listov neformálna skupina niektorých bratislavských sudcov a advokátov publikovala príspevok pod názvom „Ako ďalej v činnosti Súdnej rady SR ?„. Podrobila kritike absenciu aplikácie ústavnej pôsobnosti súdnej rady prijatej ešte v roku 2014 spočívajúcej v zabezpečovaní plnenia verejnej kontroly súdnictva.
Od novozvoleného predsedu súdnej rady prof. JUDr.Jána Mazáka, PhD. sudcovská obec očakáva voľbu autonómneho postupu pri podieľaní sa na riadení a správy všeobecného súdnictva a pri prijímaní opatrení na posilnenie dôvery verejnosti v súdnictvo.
Jedným z dlhodobo neriešených aplikačných problémov všeobecného súdnictva sú súdne prieťahy, reštančné veci a zabezpečovanie plynulosti a rýchlosti súdneho konania.
2/ Ministerka spravodlivosti SR s odborným aparátom nemôže zasahovať do konkrétnej rozhodovacej činnosti sudcov, má však pôsobnosť pri riadení a správe všeobecných súdov. Súdy riadi cez funkcionársky sudcovský aktív. Doteraz neboli publikované konkrétne opatrenia ministerky spravodlivosti na elimináciu súdnych prieťahov. Prekvapuje aj to, že od nástupu do funkcie nepredložila do vlády iniciatívny materiál o základných úlohách všeobecného súdnictva. Ostatná správa Vlády SR o stave súdnictva bola Národnej rade SR predložená ešte v decembri 2012 pri odvolávaní ministra spravodlivosti T. Boreca. Prijaté opatrenia národnou radou (vyhodnocovanie subjektívnych súdnych prieťahov, kreovanie osobitného odboru dohľadu na riešení reštančných vecí, vytvorenie medzirezornej komisie pre posudzovanie príčin súdnych prieťahov, realizovanie súčinnostnej porady s orgánmi činnými v trestnom konaní) minister spravodlivosti nikdy nerealizoval /!/.
3/ Kedže súdna rada má povinnosť podielať sa na riešení aplikačných problémov všeobecného súdnictva, musí koordinovať svoju činnosť s odbornými pracoviskami ministerstva spravodlivosti. Ide o výkon dohľadovej a kontrolnej činnosti. Po analýze by malo dôjsť k vypracovaniu „ligovej tabuľky„, z ktorej by vyplynulo, ktoré okresné súdy sú hodnotené ako súdy pomalé a ktoré ako súdy rýchlejšie.
K ilustrácii potreby riešenia niekoľko údajov celoslovenskej priemernej dĺžky súdneho konania u právoplatne odsúdených osôb podľa štatistickej ročenky ministerstva spravodlivosti za rok 2019 : trestné veci -5 ,39 mesiaca, občianskoprávne veci – 21,6 mesiaca, obchodnoprávne veci-23,0 mesiaca, správne veci – 18,6 mesiaca, pracovné veci – 41,06 mesiaca/!/ a vo veciach maloletých – 7,59 mesiaca.
4/ Objektívnym prameňom pri hodnotení súdnych prieťahov sú nálezy ústavného súdu k aplikácii článku 48 ods.2 Ústavy SR. Podľa tohto článku ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Obdobný postup obsahuje článok 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Mnohí sudcovia všeobecných súdov si neuvedomujú, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo, právo na spravodlivý proces a odstraňuje stav právnej neistoty. V nálezoch senáty ústavného súdu zdôrazňujú, že porušenie tohto práva je spôsobené nečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou súdov /sudcov/.
5/ Predmetnú problematiku môžu členovia súdnej rady riešiť napr. projektom s názvom :
„Zvyšovanie dôveryhodnosti súdov všeobecného súdnictva z pohľadu eliminácie zbytočných súdnych prieťahov a zabezpečením plynulosti a rýchlosti súdneho konania„.
Cieľ projektu – efektívne riešenie súdnych prieťahov a reštančných vecí starších ako 10 rokov.
Súčinnosť – odborné pracoviská MS SR, analytické centrum, určení predsedovia okresných súdov.
Časové obdobie – 3 roky.
Vychádzať zo štatistických údajov MS SR - prvý polrok 2020.
Na vybraných okresných súdoch vyhodnotiť aj sťažnosti účastníkov.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.