Skutočne je nutné všetky trestné činy krádeže spáchané za núdzového stavu právne kvalifikovať aj podľa § 212 ods. 4 písm. c) Tr. zák.?
Cieľom tohto príspevku je v stručnosti poukázať na možnosti právnej kvalifikácie trestného činu krádeže spáchanej počas núdzového stavu a to aj na podklade aktuálnej rozhodovacej činnosti českého súdu (v ČR je taktiež vyhlásený núdzový stav a spáchanie trestného činu krádeže počas vyhláseného núdzového stavu môže mať vplyv na prísnejšiu právnu kvalifikáciu skutku).
V tejto súvislosti je nutné pripomenúť, že na území SR prijal zákonodarca zmenu Trestného zákona (zákon č. 312/2020), a to nielen vo vzťahu k trestnému činu krádeže, keď z hľadiska právnej kvalifikácie trestného činu spáchaného počas núdzového stavu upravil všeobecné ustanovenie § 134 Tr. zák. tak, že § 134 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenie odseku 2 písm. a) a b) sa nepoužijú, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.“.
Predmetná zmena Trestného zákona nadobudne síce účinnosť až od 01.01.2021, avšak ani dnes nie je možné vylúčiť taký výkladový postup, že v tom ktorom prípade nebude použitý aj kvalifikačný znak „spáchanie trestného činu za krízovej situácie“ (vzhľadom na neexistujúcu príčinnú súvislosť s núdzovým stavom) a to obdobne ako to možno demonštrovať na konkrétnom prípade z ČR (pozri nižšie).
Tento výkladový prístup skúmajúci príčinnú súvislosť medzi spáchaným trestným činom a vyhláseným núdzovým stavom vychádza z toho, že aby bolo možné použiť právnu kvalifikáciu „spáchanie trestného činu krádeže“, či iného trestného činu, „za núdzového stavu (za krízovej situácie)“, mali by byť splnené dve podmienky:
1/ spáchanie trestného činu za určitej situácie a na určitom mieste (núdzový stav) a
2/ páchateľ zneužije v dôsledku núdzového stavu vniknutú situáciu k spáchaniu trestného činu (príčinná súvislosť spáchaného trestného činu s vyhláseným núdzovým stavom).
Vzhľadom na uvedený výkladový prístup by aj dnes mohlo, či malo platiť, že nie každý trestný čin krádeže, či iný trestný čin, ktorý obsahuje kvalifikovanú skutkovú podstatu „spáchanie trestného činu za krízovej situácie“, je nutné automaticky kvalifikovať podľa tejto prísnejšej právnej kvalifikácie.
V tomto smere možno poukázať na konkrétny medializovaný prípad z ČR[1], v ktorom bol obžalovaný súdom prvého stupňa odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže spáchanej počas núdzového stavu (drobné krádeže). Krajský súd v Plzni ako odvolací súd však zmenil právnu kvalifikáciu (v podstate vypustil spáchanie trestného činu krádeže počas núdzového stavu) ako aj na ňu nadväzujúci trest.
Krajský súd v Plzni ako nosný argument uviedol to, že „v danom prípade nejde o mimoriadne vysokú spoločenskú škodlivosť. Krádeže spáchané v čase núdzového stavu nie sú výrazne spoločensky škodlivejšie ako krádeže spáchané pred jeho vyhlásením“. Núdzový stav bol, podľa súdu, pri chorobe covid-19 vyhlásený predovšetkým preto, aby vláda bola schopná prijímať opatrenia k obmedzeniu šírenia vírusu a zabezpečiť ochranné prostriedky pre zdravotníctvo a zložky integrovaného záchranného systému. Ide teda predovšetkým o prevenciu proti šíreniu nákazlivej choroby a nie o stav, kedy by už došlo k závažnému následku. Súd ďalej zdôraznil, že to, že obžalovaný páchal krádeže v potravinových reťazcoch za situácie, keď obchody a ostraha fungovali normálne, nijako nezvyšovalo škodlivosť jeho konania. Takéto konanie nie je možné porovnávať napríklad s rabovaním pri povodniach, pričom iná situácia by nastala, pokiaľ by obžalovaný kradol zdravotnícky materiál alebo iné veci úzko súvisiace so šírením nákazy. Tam by bola prísnejšia právna kvalifikácia na mieste.
Predmetné rozhodnutie si všimli v ČR aj odborné kruhy[2], keď toto rozhodnutie vo svojom príspevku zaujímavo okomentoval predseda senátu Mestského súdu v Prahe JUDr. Libor Vávra, pričom uviedol aj príklady, kedy by právna kvalifikácia ohľadne núdzového stavu pri trestných činoch krádeže mohla byť použiteľná (s tým, že stotožnenie páchateľa v obchode môže byť sťažené kvôli noseniu rúšok) a kedy zrejme s núdzovým stavom nebude mať veľa spoločného (napríklad krádež bicykla zo záhrady, vlámanie sa do domu, vykradnutie vodáckej klubovne).
Keďže vyššie uvedené rozhodnutie krajského súdu je potrebné
považovať za odklon z doterajšej rozhodovacej činnosti súdov v ČR,
bude zaujímavé sledovať ako predmetná trestná vec skončí v dovolacom
konaní na Najvyššom súde ČR. Nič to však nemení na tom, že toto rozhodnutie môže slúžiť ako určitá inšpirácia pri zvažovaní právnej kvalifikácie konkrétneho skutku ako trestného činu.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.