Trestný čin krádeže spáchaný za núdzového stavu

 

        Trest­ný čin krá­de­že spá­cha­ný za nú­dzo­vé­ho sta­vu

         Sku­toč­ne je nut­né všet­ky tres­tné či­ny krá­de­že spá­cha­né za nú­dzo­vé­ho sta­vu práv­ne kva­li­fi­ko­vať aj pod­ľa § 212 ods. 4 písm. c) Tr. zák.?

Cie­ľom toh­to prís­pev­ku je v struč­nos­ti pou­ká­zať na mož­nos­ti práv­nej kva­li­fi­ká­cie tres­tné­ho či­nu krá­de­že spá­cha­nej po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu a to aj na pod­kla­de ak­tuál­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti čes­ké­ho sú­du (v ČR je tak­tiež vy­hlá­se­ný nú­dzo­vý stav a spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že po­čas vy­hlá­se­né­ho nú­dzo­vé­ho sta­vu mô­že mať vplyv na prís­nej­šiu práv­nu kva­li­fi­ká­ciu skut­ku).

V tej­to sú­vis­los­ti je nut­né pri­po­me­núť, že na úze­mí SR pri­jal zá­ko­no­dar­ca zme­nu Tres­tné­ho zá­ko­na (zá­kon č. 312/2020), a to nie­len vo vzťa­hu k tres­tné­mu či­nu krá­de­že, keď z hľa­dis­ka práv­nej kva­li­fi­ká­cie tres­tné­ho či­nu spá­cha­né­ho po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu up­ra­vil všeo­bec­né us­ta­no­ve­nie § 134 Tr. zák. tak, že § 134 sa dopĺňa od­se­kom 3, kto­rý znie:

„(3) Us­ta­no­ve­nie od­se­ku 2 písm. a) a b) sa ne­pou­ži­jú, ak trest­ný čin ne­bol spá­cha­ný v sú­vis­los­ti s vy­hlá­se­ným nú­dzo­vým sta­vom ale­bo vý­ni­moč­ným sta­vom.“.

Pred­met­ná zme­na Tres­tné­ho zá­ko­na na­do­bud­ne sí­ce účin­nosť až od 01.01.2021, av­šak ani dnes nie je mož­né vy­lú­čiť ta­ký vý­kla­do­vý pos­tup, že v tom kto­rom prí­pa­de ne­bu­de pou­ži­tý aj kva­li­fi­kač­ný znak „spá­chanie tres­tné­ho či­nu za krí­zo­vej si­tuácie“ (vzhľa­dom na neexis­tu­jú­cu prí­čin­nú sú­vis­losť s nú­dzo­vým sta­vom) a to ob­dob­ne ako to mož­no de­monštro­vať na kon­krét­nom prí­pa­de z ČR (poz­ri niž­šie).

Ten­to vý­kla­do­vý prís­tup skú­ma­jú­ci prí­čin­nú sú­vis­losť me­dzi spá­cha­ným tres­tným či­nom a vy­hlá­se­ným nú­dzo­vým sta­vom vy­chá­dza z to­ho, že aby bo­lo mož­né pou­žiť práv­nu kva­li­fi­ká­ciu „spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že“, či iné­ho tres­tné­ho či­nu, „za nú­dzo­vé­ho sta­vu (za krí­zo­vej si­tuácie)“, ma­li by byť spl­ne­né dve pod­mien­ky:

1/ spá­chanie tres­tné­ho či­nu za ur­či­tej si­tuácie a na ur­či­tom mies­te (nú­dzo­vý stav) a

2/ pá­cha­teľ zneu­ži­je v dôs­led­ku nú­dzo­vé­ho sta­vu vnik­nu­tú si­tuáciu k spá­chaniu tres­tné­ho či­nu (prí­čin­ná sú­vis­losť spá­cha­né­ho tres­tné­ho či­nu s vy­hlá­se­ným nú­dzo­vým sta­vom).

Vzhľa­dom na uve­de­ný vý­kla­do­vý prís­tup by aj dnes moh­lo, či ma­lo pla­tiť, že nie kaž­dý trest­ný čin krá­de­že, či iný trest­ný čin, kto­rý ob­sa­hu­je kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu „spá­chanie tres­tné­ho či­nu za krí­zo­vej si­tuácie“, je nut­né auto­ma­tic­ky kva­li­fi­ko­vať pod­ľa tej­to prís­nej­šej práv­nej kva­li­fi­ká­cie.

V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať na kon­krét­ny me­dia­li­zo­va­ný prí­pad z ČR[1], v kto­rom bol ob­ža­lo­va­ný sú­dom pr­vé­ho stup­ňa od­sú­de­ný za spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že spá­cha­nej po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu (drob­né krá­de­že). Kraj­ský súd v Pl­zni ako od­vo­la­cí súd však zme­nil práv­nu kva­li­fi­ká­ciu (v pod­sta­te vy­pus­til spá­chanie tres­tné­ho či­nu krá­de­že po­čas nú­dzo­vé­ho sta­vu) ako aj na ňu nad­vä­zu­jú­ci trest.

Kraj­ský súd v Pl­zni ako nos­ný ar­gu­ment uvie­dol to, že „v da­nom prí­pa­de nej­de o mi­mo­riad­ne vy­so­kú spo­lo­čen­skú škod­li­vosť. Krá­de­že spá­cha­né v ča­se nú­dzo­vé­ho sta­vu nie sú vý­raz­ne spo­lo­čen­sky škod­li­vej­šie ako krá­de­že spá­cha­né pred je­ho vy­hlá­se­ním“. Nú­dzo­vý stav bol, pod­ľa sú­du, pri cho­ro­be co­vid-19 vy­hlá­se­ný pre­dov­šet­kým pre­to, aby vlá­da bo­la schop­ná pri­jí­mať opat­re­nia k ob­me­dzeniu ší­re­nia ví­ru­su a za­bez­pe­čiť ochran­né pros­tried­ky pre zdra­vot­níc­tvo a zlož­ky in­teg­ro­va­né­ho zá­chran­né­ho sys­té­mu. Ide te­da pre­dov­šet­kým o pre­ven­ciu pro­ti ší­re­niu ná­kaz­li­vej cho­ro­by a nie o stav, ke­dy by už doš­lo k zá­važ­né­mu nás­led­ku. Súd ďa­lej zdô­raz­nil, že to, že ob­ža­lo­va­ný pá­chal krá­de­že v pot­ra­vi­no­vých re­ťaz­coch za si­tuácie, keď ob­cho­dy a os­tra­ha fun­go­va­li nor­mál­ne, ni­ja­ko nez­vy­šo­va­lo škod­li­vosť je­ho ko­na­nia. Ta­ké­to ko­na­nie nie je mož­né po­rov­ná­vať nap­rík­lad s ra­bo­va­ním pri po­vod­niach, pri­čom iná si­tuácia by nas­ta­la, po­kiaľ by ob­ža­lo­va­ný kra­dol zdra­vot­níc­ky ma­te­riál ale­bo iné ve­ci úz­ko sú­vi­sia­ce so ší­re­ním ná­ka­zy. Tam by bo­la prís­nej­šia práv­na kva­li­fi­ká­cia na mies­te.

Pred­met­né roz­hod­nu­tie si všim­li v ČR aj od­bor­né kru­hy[2], keď to­to roz­hod­nu­tie vo svo­jom prís­pev­ku za­ují­ma­vo oko­men­to­val pred­se­da se­ná­tu Mes­tské­ho sú­du v Pra­he JUDr. Li­bor Váv­ra, pri­čom uvie­dol aj prík­la­dy, ke­dy by práv­na kva­li­fi­ká­cia oh­ľad­ne nú­dzo­vé­ho sta­vu pri tres­tných či­noch krá­de­že moh­la byť pou­ži­teľ­ná (s tým, že sto­tož­ne­nie pá­cha­te­ľa v ob­cho­de mô­že byť sťa­že­né kvô­li no­se­niu rú­šok) a ke­dy zrej­me s nú­dzo­vým sta­vom ne­bu­de mať ve­ľa spo­loč­né­ho (nap­rík­lad krá­dež bi­cyk­la zo zá­hra­dy, vlá­ma­nie sa do do­mu, vy­krad­nu­tie vo­dác­kej klu­bov­ne).

Keď­že vy­ššie uve­de­né roz­hod­nu­tie kraj­ské­ho sú­du je pot­reb­né po­va­žo­vať za od­klon z do­te­raj­šej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov v ČR, bu­de za­ují­ma­vé sle­do­vať ako pred­met­ná tres­tná vec skon­čí v do­vo­la­com ko­na­ní na Naj­vyš­šom sú­de ČR. Nič to však ne­me­ní na tom, že to­to roz­hod­nu­tie mô­že slú­žiť ako ur­či­tá in­špi­rá­cia pri zva­žo­va­ní práv­nej kva­li­fi­ká­cie kon­krét­ne­ho skut­ku ako tres­tné­ho či­nu.

 

 

 

 

Diskusia