Súdna mapa inak

Publikované: 02. 12. 2020, čítané: 5482 krát
 

 

JUDr. Jean­net­te Haj­di­no­vá

pod­pred­sed­níč­ka Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

 

Mgr. Mar­ce­la Ko­so­vá

sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve

a člen­ka Súd­nej ra­dy SR

 

Súd­na ma­pa inak

Cie­ľom „ma­py inak“ nie je kon­ku­ro­vať návr­hu súd­nej ma­py pred­lo­že­nej MS SR, a už vô­bec nie spo­chyb­niť kom­pe­ten­ciu mi­nis­ter­ky spra­vod­li­vos­ti navr­hnúť re­for­mu súd­nic­tva, či do­kon­ca tvr­diť, že jus­tí­cia ne­pot­re­bu­je zme­ny. Pot­re­bu­je. Zme­ny, a ta­ké nas­ta­ve­nie sys­té­mu, kto­ré vzí­de s dl­ho­do­bej príp­ra­vy a ko­mu­ni­ká­cie po­čas jej tvo­re­nia naj­mä so sud­ca­mi, Súd­nou ra­dou SR, ad­vo­kát­mi, pro­ku­ra­tú­rou či sta­ros­ta­mi a pri­má­tor­mi. Zme­ny, kto­ré, keď ma­jú fun­go­vať nie­koľ­ko de­sať­ro­čí, ne­mô­že byť ich nas­ta­ve­nie a za­ve­de­nie do praxe li­mi­to­va­né z ča­so­vé­ho hľa­dis­ka vo­leb­ným ob­do­bím jed­nej vlá­dy.

CE­PEJ  (Európ­ska ko­mi­sia pre efek­tív­nu spra­vod­li­vosť) vo svo­jej sprá­ve z no­vem­bra 2017,  vy­pra­co­va­nej exper­tmi (Georg Stawa -Ra­kús­ko, Ivan Cr­nčec – Chor­vát­sko, Ot­to Nij­huis – Ho­lan­dsko, Fran­ces­co De San­tis – Ta­lian­sko, Ha­rold Epi­neu­se – Fran­cúz­sko, La­dis­lav Du­ditš – Slo­ven­sko), vrá­ta­ne exper­tov navr­hnu­tých  Vý­skum­ným in­šti­tú­tom pre súd­ne vý­sku­my v Ta­lian­sku   (Mar­co Fab­ri – Ta­lian­sko a Fre­de­ri­ca Via­pia­na – Ta­lian­sko) uvied­la, že bo­la po­žia­da­ná vlá­dou, aby vy­hod­no­ti­la fun­go­va­nia slo­ven­ské­ho súd­nic­tva a vy­pra­co­va­la od­po­rú­ča­nia ako ďa­lej zlep­šiť efek­tív­nosť slo­ven­ských sú­dov. CE­PEJ pred vy­pra­co­va­ním sprá­vy nav­ští­vi­la šesť slo­ven­ských sú­dov, bo­li vy­pra­co­va­né dva do­taz­ní­ky, je­den vy­pl­ni­lo 125 res­pon­den­tov a dru­hý 110 res­pon­den­tov, bo­li vy­uži­té slo­ven­ské súd­ne šta­tis­ti­ky.CE­PEJ uvied­la, že am­bí­ciou tí­mu exper­tov je v rám­ci za­da­nia pos­kyt­núť od­po­rú­ča­nia štát­nym or­gá­nom o mož­nej ap­li­ko­va­teľ­nej me­to­di­ke a pred­lo­žiť kom­pa­ra­tív­ne prí­pa­dy, av­šak nie je am­bí­ciou kri­tic­ky hod­no­tiť súd­nu ma­pu ale­bo prip­ra­viť špe­ci­fic­ké od­po­rú­ča­nia o jej re­ví­zii. To­to je v pr­vom ra­de úlo­ha pre me­dziin­šti­tu­cio­nál­nu a inter­dis­cip­li­nár­nu pra­cov­nú sku­pi­nu, kto­rá po­zos­tá­va naj­mä z od­bor­ní­kov slo­ven­ské­ho ná­rod­né­ho tí­mu, vrá­ta­ne sud­cov, aby prev­za­li zod­po­ved­nosť za príp­ra­vu a reali­zá­ciu re­for­my súd­nej ma­py.

Návrh súd­nej ma­py pred­lo­že­ný mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti bol vy­pra­co­va­ný bez reš­pek­to­va­nia vy­ššie uve­de­né­ho. Po vy­pra­co­va­ní sprá­vy CE­PEJ  bo­li vy­tvo­re­né pra­cov­né sku­pi­ny, kto­rých člen­mi bo­li jed­nak čle­no­via Súd­nej ra­dy SR ako aj sud­co­via. Tie­to sku­pi­ny však po parla­men­tných voľ­bách v ro­ku 2020 už nep­ra­co­va­li (ne­vie sa pre­čo) a ich dov­te­daj­šie čias­tko­vé od­po­rú­ča­nia sa ni­ja­ko neod­ra­zi­li v návr­hu súd­nej ma­py, na jej návr­hu sa sud­co­via ne­po­die­ľa­li. Ani Súd­na ra­da SR.

CE­PEJ v ro­ku 2019 zor­ga­ni­zo­va­lo stret­nu­tie so zá­stup­ca­mi Ho­lan­dska, Ne­mec­ka a Iz­rae­la, kto­rí od­pre­zen­to­va­li spô­so­by, aký­mi me­ra­jú ob­tiaž­nosť ve­ci tzv. „vá­že­nie prí­pa­dov“, na zá­kla­de kto­rých ur­ču­jú poč­ty sud­cov a fi­nač­ných pros­tried­kov do súd­nic­tva. Na zá­kla­de toh­to stret­nu­tia Súd­na ra­da SR  po do­ho­de s Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR a od­ob­re­ním vte­daj­šie­ho mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti, roz­beh­la pro­jekt „vá­hy prí­pa­dov“, kde nep­retr­ži­te po­čas ce­lej príp­ra­vy ko­mu­ni­ko­va­la so všet­ký­mi sud­ca­mi na Slo­ven­sku, kto­rí sa vý­raz­nou mie­rou na nas­ta­ve­ní toh­to pro­jek­tu po­die­ľa­li. CE­PEJ tú­to ak­ti­vi­tu pria­mo nei­ni­cio­va­la, av­šak oce­ni­la, že sa k ne­mu pris­tú­pi­lo prá­ve s dô­ra­zom na pot­re­bu čo naj­ob­jek­tív­nej­šie­ho ur­če­nia poč­tu sud­cov nie len „ako ta­ké­ho“ pre ce­lé Slo­ven­sko, ale aj ako nás­tro­ja na ur­če­nie pot­re­by poč­tu sud­cov z hľa­dis­ka špe­cia­li­zá­cie na tom kto­rom sú­de. Je zrej­mé, že nie všet­ky as­pek­ty kva­li­ty súd­nic­tva mož­no zme­rať, ide však o nás­troj, vďa­ka kto­ré­mu nap­rík­lad sú­dy v Ne­mec­ku už ne­ma­jú reš­tan­čné ve­ci.

Navr­ho­va­ná súd­na ma­pa bo­la pred­lo­že­ná bez to­ho, aby „poč­ka­la“ na vý­sled­ky pro­jek­tu „vá­ha ve­cí“, kto­rý je už vo fá­ze vy­pĺňa­nia den­ní­kov (ho­lan­dský mo­del) sud­ca­mi na Slo­ven­sku (nej­de o pi­lot­ný pro­jekt, ale ce­los­lo­ven­ský), ke­dy vy­pĺňa­nie den­ní­kov fun­go­va­lo dva týž­dne z cel­ko­vých pot­reb­ných šesť týž­dňov. Pre­ru­šil to CO­VID-19. Rov­na­ko tak nie zrej­mé, aký mô­že mať vplyv na dob­re a efek­tív­ne fun­gu­jú­cu súd­nu ma­pu sčí­ta­nie oby­va­teľ­stva, kto­ré sa má us­ku­toč­niť v ro­ku 2021.

Na dô­le­ži­tosť pro­jek­tu „vá­ha ve­cí“, na pot­re­bu ukon­če­nia kto­ré sa ape­lu­je, pou­ka­zu­je prík­lad aj zo su­sed­né­ho Ra­kús­ka.

Zá­kla­dom ur­čo­va­nia pra­cov­nej za­ťa­že­nos­ti sud­cov v Ra­kús­ku sa sta­lo nie ur­čo­va­nie poč­tu ve­cí pri­pa­da­jú­cich na jed­né­ho sud­cu, ale čas pot­reb­ný na ich vy­ba­ve­nie. Zoh­ľad­ni­lo sa, koľ­ko ho­dín mu­sí sud­ca reál­ne od­pra­co­vať v prie­be­hu ro­ka. Zoh­ľad­nil sa ča­so­vý fak­tor pre čas pot­reb­ný na vy­ba­ve­nie jed­nej ve­ci, čím sa sta­no­vi­la ob­tiaž­nosť kon­krét­nych dru­hov súd­nych ve­cí. Na zá­kla­de spo­je­nia oboch je mož­né pres­ne ur­čiť po­čet všet­kých sud­cov pot­reb­ných ako aj po­čet sud­cov na jed­nom sú­de. S tým­to vý­sled­kom ope­ru­jú aj or­gá­ny roz­ho­du­jú­ce o roz­poč­te re­zor­tu (a nie len v Ra­kús­ku, ale vo via­ce­rých kra­ji­nách, ako je vy­ššie uve­de­né).

Na­priek to­mu, že v súhr­ne pred­lo­že­né­mu návr­hu súd­nej ma­py je mož­né vy­tknúť via­ce­ro ne­dos­tat­kov, mož­né je ich zhut­niť nas­le­dov­ne:

-          návrh bol vy­tvo­re­ný MS SR za za­tvo­re­ný­mi dve­ra­mi, bez účas­ti sud­cov, Súd­nej ra­dy SR, ad­vo­ká­tov, pro­ku­rá­to­rov a zá­stup­cov sa­mos­práv,

-          ne­ref­lek­tu­je na vý­sled­ky pro­jek­tu „vá­ha ve­cí“, kto­rý je ak­tuál­ne v pro­ce­se zbie­ra­nia úda­jov,

-          žiad­nym spô­so­bom ne­rie­ši pos­ta­ve­nie pro­bač­ných a me­diač­ných úrad­ní­kov, vy­šších súd­nych úrad­ní­kov, ad­mi­nis­tra­tív­nych pra­cov­ní­kov vrá­ta­ne tých, kto­rí pra­cu­jú vo vý­ko­ne,

-          vô­bec sa ne­zao­be­rá jus­tič­nou pok­lad­ni­cou,

-          zme­ny poč­tu sú­dov, sud­cov a ad­mi­nis­tra­tív­nych za­mes­tnan­cov ne­mož­no vy­ko­ná­vať tak, že ich po­čet by mal vy­ply­núť z ná­pa­du ve­cí za nie­koľ­ko pár pred­chá­dza­jú­cich ro­kov, keď tren­dy ná­pa­du sú vý­sled­kom ná­hod­ných exter­ných fak­to­rov,

-          vô­bec ne­rie­ši pre­sun spi­sov,

-          ne­ref­lek­tu­je na špe­ci­fi­ká jed­not­li­vých re­gió­nov, čo sa tý­ka sklad­by agen­dy sú­dov,

-          agen­da in­for­mač­no­tech­nic­kých pros­tried­kov (ITP), na KS Bra­tis­la­va je roč­ný ná­pad vy­šší, ako spo­lu za všet­ky os­tat­né kra­je, čo s tým?

-          de­ta­šo­va­né pra­co­vis­ká – ak zos­ta­nú všet­ky exis­tu­jú­ce sú­dy ako pra­co­vis­ká, aký má vý­znam no­vá súd­na ma­pa?

-          ne­zoh­ľad­ňu­je zvý­še­nie agen­dy v sú­vis­los­ti s pres­kú­ma­va­ním ná­mie­tok v pro­ce­se ve­rej­né­ho ob­sta­rá­va­nia. 

Pred­lo­že­ný návrh súd­nej ma­py zo stra­ny MS SR vy­chá­dza z pred­pok­la­du, že nie je pot­reb­ných osem od­vo­la­cích sú­dov. Ta­ký­to zá­ver však ne­vyp­lý­va z ni­čo­ho, ani zo sprá­vy CE­PEJ, ani zo žiad­nych uka­zo­va­te­ľov. Nás­led­ne vy­chá­dza z pre­mi­sy, že na kaž­dom sú­de mu­sia byť na kaž­dú hlav­nú agen­du tra­ja sud­co­via, aby bol za­bez­pe­če­ný ná­hod­ný vý­ber, pri­čom vô­bec nep­ra­cu­je s mož­nos­ťou (na kto­rú v ro­ku 2019 pou­ká­za­li aj pra­cov­né sku­pi­ny), že na niek­to­rých (ma­lých) ok­res­ných sú­doch sa nap­rík­lad preu­ká­že, že nie je pot­reb­ná tres­tná či ob­chod­ná agen­da, ale nap­rík­lad ci­vil­ná či kon­krét­ne po­ru­čen­ská agen­da je vy­so­ko žia­dú­ca. Ale­bo nao­pak, mô­že sa preu­ká­zať pot­re­ba agen­dy tres­tnej (sku­toč­ný vý­chov­ný efekt, te­da „ge­ne­rál­na pre­ven­cia“, mô­že byť ove­ľa vy­ššia v re­gió­ne, kde od­sú­de­né­ho poz­na­jú, ako keď bu­de od­sú­de­ný v po­mer­ne vzdia­le­nom  mes­te).

Po­kiaľ ide o ná­pad ve­cí, o kto­rý sa mi­nis­ter­stvo ako je­den z hlav­ných uka­zo­va­te­ľov opie­ra, dô­vo­dy, kto­ré spô­so­bu­jú zvý­še­ný ná­pad ve­cí na tých kto­rých sú­dov a nás­led­ne aj mož­né prie­ťa­hy v súd­nom ko­na­ní, je viac. Tie­to však ne­bo­li ni­ja­ko zoh­ľad­ne­né ani s pou­ka­zom na mi­nu­losť a už vô­bec sa nep­ra­co­va­lo so špe­ci­fi­ka­mi, kto­ré mô­že nas­tať v niek­to­rých re­gió­noch v bu­dúc­nos­ti (stav­ba di­aľ­ni­ce a mož­ný zvý­še­ný ná­pad spo­rov tý­ka­jú­cich sa po­zem­kov, roz­ras­ta­jú­ca sa fab­ri­ka napr. v Nit­re a pod.) Me­dzi tie­to dô­vo­dy nap­rík­lad  pat­rí aj čas­to sa me­nia­ca le­gis­la­tí­va spo­je­ná s nep­reh­ľad­nos­ťou práv­ne­ho po­riad­ku.

Nes­por­ne, za  hlav­né po­zi­tí­vum špe­cia­li­zá­cie sud­cov je vy­ššia mie­ra efek­tív­nos­ti a kva­li­ty roz­hod­nu­tí. Čím už­ší je roz­sah od­vet­via prá­va, v kto­rom je sud­ca čin­ný, tým je väč­ší pred­pok­lad efek­ti­vi­ty. To­to nie je spor­né. O to skôr je pot­reb­né nas­ta­viť špe­cia­li­zá­ciu v ta­kej kva­li­te, aby tie­to cie­le bo­li spl­ne­né (návrh ru­ší aj sú­dy, kde špe­cia­li­zá­cia je za­bez­pe­če­ná už te­raz, pri­čom niek­to­ré sú­dy, kde nie je, zos­tá­va­jú). Navr­ho­va­ná re­for­ma neob­sa­hu­je žiad­ne úda­je, kto­ré by hod­no­ti­li sú­čas­ný stav špe­cia­li­zá­cie a pred­pok­la­da­ný stav špe­cia­li­zá­cie po nej.Je ne­vyh­nut­né po­sil­ne­nie od­bor­nej po­mo­ci sud­cov vy­so­ko kva­li­fi­ko­va­ný­mi asis­ten­tmi (napr. vy­šší súd­ni úrad­ní­ci s roz­ší­re­ním ich ok­ru­hu kom­pe­ten­cií a adek­vát­nym fi­nan­čným ohod­no­te­ním). Aj v tej­to ob­las­ti mô­že „vá­ha ve­cí“ uká­zať, že sud­co­via vy­ko­ná­va­jú množ­stvo úko­nov, kto­ré je pot­reb­né pre­su­núť na vy­šších súd­nych úrad­ní­kov, čím sa tiež zvý­ši efek­ti­vi­ta prá­ce sud­cu. Na efek­ti­vi­tu prá­ce sud­cov nes­por­ne vplý­va aj  tech­ni­ka a ko­mu­ni­kač­né tech­no­ló­gie (sud­co­via pra­cu­jú na po­čí­ta­čoch, kto­ré ma­jú tak­mer 10 ro­kov).

Sprá­va CE­PEJ z no­vem­bra 2017 č. CE­PEJ-COOP(2017)14 pou­ká­za­la aj na to, že za­mes­tnan­ci sú­dov v Slo­ven­skej re­pub­li­ke sa vo všeo­bec­nos­ti po­va­žu­jú za ne­dos­ta­toč­ne pla­te­ných (naj­mä vo veľ­kých mes­tách ako je Bra­tis­la­va, kde sú ži­vot­né nák­la­dy vy­ššie), be­rúc do úva­hy aj množ­stvo prá­ce a zlé pra­cov­né pod­mien­ky. Naj­mä nás­tup­ný plat je prib­liž­ne 456-573 € me­sač­ne v hru­bom a ab­sol­ven­ti vy­so­koš­kol­ské­ho štú­dia, kto­rí pra­cu­jú ako vy­šší súd­ni úrad­ní­ci dos­tá­va­jú v prie­me­re 780 € me­sač­ne, te­da vý­raz­ne me­nej ako je prie­mer­ná me­sač­ná mzda v od­vet­ví vo vý­ške 1.042 € v má­ji 2017 ale­bo 944 € prie­mer­nej no­mi­nál­nej mzdy za­mes­tnan­cov v hos­po­dár­stve v dru­hom štvrťro­ku 2017. To­to sú hlav­né dô­vo­dy, pre­čo si žia­dosť o asis­ten­tské po­zí­cie na sú­doch po­dá­va má­lo zá­ujem­cov, čím je oh­ro­ze­né účin­né a efek­tív­ne rie­še­nie ve­cí. Ak sa ma­jú sú­čas­ne za­viesť niek­to­ré cie­le v zá­uj­me vy­ššej efek­ti­vi­ty a kva­li­ty, mzda súd­ne­ho per­so­ná­lu mu­sí byť pod­ľa CE­PEJ kon­ku­ren­cies­chop­ná. Tú­to otáz­ku bu­de pot­reb­né ďa­lej rie­šiť. Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru bu­dú za­mes­tna­nec­ké mies­ta štát­nych za­mes­tnan­cov a za­mes­tnan­cov vy­ko­ná­va­jú­cich prá­ce vo ve­rej­nom zá­uj­me navr­ho­va­nou súd­nou ma­pou kraj­ských správ­nych sú­dov mi­ni­mál­ne dot­knu­té, pre­to­že za­cho­va­jú mies­ta naj­špe­cia­li­zo­va­nej­ších za­mes­tnan­cov, čo je z krát­ko­do­bé­ho aj dl­ho­do­bé­ho hľa­dis­ka prí­nos­né pre za­bez­pe­če­nie kon­ti­nuál­ne­ho cho­du jus­tí­cie aj po reali­zá­cii súd­nej ma­py.

Poz­ri­me sa do mi­nu­los­ti

Zme­na územ­nos­práv­ne­ho čle­ne­nia Slo­ven­ska, kto­rá­sa us­ku­toč­ni­la v ro­ku 1996 s účin­nos­ťou od 01.01.1997 zna­me­na­la, ok­rem iné­ho, vznik no­vých ok­re­sov a vý­znam­ne sa tým dotk­la aj us­po­ria­da­nia sú­dov. V ro­ku 1997 bo­li zria­de­né sú­dy v niek­to­rých no­vých ok­res­ných mes­tách. Zvý­še­nie poč­tu sú­dov nez­na­me­na­lo zvý­še­nie poč­tu sud­cov. Sud­co­via bo­li pre­lo­že­ní (s ich súh­la­som) z exis­tu­jú­cich sú­dov do no­vo­za­lo­že­ných sú­dov. Od 01.07.2001 sa zria­di­la Súd­na ra­da SR, bo­lo zru­še­ná štvorroč­ná „skú­šob­ná“do­ba, na kto­rú bo­li sud­co­via pô­vod­ne me­no­va­ní, sú už me­no­va­ní do­ži­vot­ne, za­vie­dol sa in­šti­tút vy­šších súd­nych úrad­ní­kov. K zrý­chle­niu súd­ne­ho ko­na­nia mal pris­pieť aj no­vý zá­kon o roz­hod­cov­skom ko­na­ní z ro­ku 2002, kto­ré­ho cie­ľom bo­lo vy­tvo­riť pod­mien­ky na šir­šie vy­uži­tie mi­mo­súd­ne­ho rie­še­nia spo­rov. V ro­koch 2002-2006 pre­beh­la „Op­ti­má­li­zá­cia súd­nej sús­ta­vy“.  Od 01. ja­nuá­ra 2005 bo­lo zru­še­ných de­sať ok­res­ných sú­dov. Na Slo­ven­sku vte­dy os­ta­lo 8 kraj­ských sú­dov, 45 ok­res­ných sú­dov a Špe­ciál­ny súd.V ro­ku 2006 opäť doš­lo  k zme­ne zá­ko­na o síd­lach a ob­vo­doch sú­dov v Slo­ven­skej re­pub­li­ke k 01. ja­nuá­ru 2008, opä­tov­ne sa ob­no­vi­lo de­väť ok­res­ných sú­dov. Po­čet sú­dov sa tak zvý­šil na 63.

Po­kiaľ ide o kraj­ské sú­dy, pred ro­kom 1997 (do kto­ré­ho sta­vu sa navr­ho­va­ná súd­na ma­pa „chce v pod­sta­te dos­tať“) exis­to­val Kraj­ský súd Bra­tis­la­va, Mes­tský súd Bra­tis­la­va (od­vo­la­cí súd pre ob­vod­né sú­dy na úze­mí hlav­né­ho mes­ta), Kraj­ský súd Ban­ská Bys­tri­ca a Kraj­ský súd Ko­ši­ce. Na zá­kla­de vy­hláš­ky MS SR č. 250/1991 Zb. pod­ľa § 3 písm. b/ zák. č. 597/1990 Zb. v ob­vo­de Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve bo­la zria­de­ná je­ho po­boč­ka v Nit­re, do ob­vo­du kto­rej naj­skôr pat­ri­li ok­res­né sú­dy Le­vi­ce, Nit­ra, To­poľ­ča­ny a nes­kôr už aj No­vé Zá­mky a Ko­már­no.

De­ta­šo­va­né pra­co­vis­ká

K to­mu­to zá­me­ru, kto­rý na­vy­še len veľ­mi ne­jas­ne vy­plý­va z pred­lo­že­nej re­for­my,je ťaž­ko sa vy­jad­ro­vať. Ak ma­jú zos­tať de­ta­šo­va­né pra­co­vis­ká na exis­tu­jú­cich sú­doch, ce­lý zá­mer re­for­my sa mí­ňa účin­ku (spo­loč­ná po­da­teľ­ňa, spo­loč­ná ad­mi­nis­tra­tí­va sprá­vy sú­dov??). Rov­na­ko tak nie je mož­né sa vy­jad­riť k zá­me­ru, že „sud­co­via bu­dú cho­diť za účas­tník­mi“, te­da aké­si vý­jaz­do­vé po­jed­ná­va­nia. (Bu­dú cho­diť ve­rej­nou dop­ra­vou aj so spis­mi a asis­ten­tkou ale­bo sa bu­dú „biť“ o slu­žob­né vo­zid­lo, kto­ré by ich aj s asis­ten­tkou a spi­som od­vie­zlo?, ce­lý deň strá­vi ces­to­va­ním tam a späť a od­po­jed­ná­va len jed­nu – dve ve­ci).

Návrh „ma­py inak“

Na­priek to­mu, že nie je mož­né vy­pra­co­vať zmys­lupl­nú re­for­mu súd­nej ma­py bez pev­ných zá­kla­dov vy­bu­do­va­ných na spolu­prá­ci s ce­lým spek­trom sub­jek­tov a ko­mu­ni­ká­ciou s ni­mi od sa­mé­ho za­čiat­ku, do­vo­ľu­je­me si ma­lú ukáž­ku, ako to mô­že byť aj inak, ak te­da pra­co­vať len s tý­mi údaj­mi, s aký­mi pra­co­va­lo mi­nis­ter­stvo spra­vod­li­vos­ti a so „za­da­ním“ zre­du­ko­vať po­čet sú­dov.

Ten­to ma­te­riál, jed­nak pre krát­kosť ča­su, ako aj pre už vy­ššie uve­de­nú ab­sen­ciu re­le­van­tných vstup­ných úda­jov, sa za­me­ria  na od­vo­la­cie sú­dy a na správ­ne súd­nic­tvo. Je­ho sna­hou je uká­zať, že to ide aj inak. Tre­ba priz­nať, že pri je­ho spra­co­va­ní sa ne­vy­chá­dza­lo z „ná­re­čí“ oby­va­te­ľov Slo­ven­ska.

Od­vo­la­cie sú­dy

Po­kiaľ má­me vy­chá­dzať zo sta­vu pred ro­kom 1997, je pot­reb­né „zre­du­ko­vať od­vo­la­cie sú­dy na šty­ri:

Od­vo­la­cí súd Bra­tis­la­va

Od­vo­la­cí súd Nit­ra

Od­vo­la­cí súd Ban­ská Bys­tri­ca

Od­vo­la­cí súd Ko­ši­ce

Ob­vo­dy exis­tu­jú­cich ok­res­ných sú­dov, kto­ré by spa­da­li pod jed­not­li­vé od­vo­la­cie sú­dy je mož­né nap­rík­lad „roz­lo­žiť“ nas­le­dov­ne:

Bra­tis­la­va - Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va II, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va IV, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va V, Ok­res­ný súd Ma­lac­ky, Ok­res­ný súd Pe­zi­nok, Ok­res­ný súd Se­ni­ca, Ok­res­ný súd Ska­li­ca, Ok­res­ný súd Tr­na­va, Ok­res­ný súd Tren­čín, Ok­res­ný súd No­vé Mes­to nad Vá­hom a Ok­res­ný súd Pieš­ťa­ny.

Nit­ra - Ok­res­ný súd Nit­ra, Ok­res­ný súd Le­vi­ce, Ok­res­ný súd No­vé Zá­mky, Ok­res­ný súd Ko­már­no, Ok­res­ný súd To­poľ­ča­ny, Ok­res­ný súd Ga­lan­ta, Ok­res­ný súd Du­naj­ská stre­da, Ok­res­ný súd Bá­nov­ce nad Beb­ra­vou, Ok­res­ný súd Par­ti­zán­ske,

Ban­ská Bys­tri­ca – Ok­res­ný súd Ban­ská Bys­tri­ca, Ok­res­ný súd Zvo­len, Ok­res­ný súd Žiar nad Hro­nom, Ok­res­ný súd Mar­tin, Ok­res­ný súd Ži­li­na, Ok­res­ný súd Po­važ­ská Bys­tri­ca, Ok­res­ný súd Čad­ca, Ok­res­ný súd Dol­ný Ku­bín, Ok­res­ný súd Ná­mes­to­vo, Ok­res­ný súd Ru­žom­be­rok, Ok­res­ný súd Brez­no, Ok­res­ný súd Veľ­ký Kr­tíš, Ok­res­ný súd Lu­če­nec, Ok­res­ný súd Lip­tov­ský Mi­ku­láš, Ok­res­ný súd Prie­vi­dza, Ok­res­ný súd Re­vú­ca,

Ko­ši­ce – Ok­res­ný súd Ko­ši­ce I, Ok­res­ný súd Ko­ši­ce II, Ok­res­ný súd Ko­ši­ce – oko­lie, Ok­res­ný súd Rož­ňa­va, Ok­res­ný súd Spiš­ská No­vá Ves, Ok­res­ný súd Pop­rad, Ok­res­ný súd Bar­de­jov, Ok­res­ný súd Pre­šov, Ok­res­ný súd Kež­ma­rok, Ok­res­ný súd Hu­men­né, Ok­res­ný súd Mi­cha­lov­ce, Ok­res­ný súd Tre­bi­šov, Ok­res­ný súd Vra­nov nad Top­ľou, Ok­res­ný súd Sta­rá Ľubov­ňa, Ok­res­ný súd Svid­ník.

Pre­čo Bra­tis­la­va a nie Tr­na­va

Mes­to Tr­na­va ne­bo­lo nik­dy spá­do­vým cen­trom Zá­pa­dos­lo­ven­ské­ho kra­ja. Kraj­ský súd v Tr­na­ve má 45 sud­cov. Po­kiaľ ide o sku­toč­nosť, že v hlav­nom mes­te je sús­tre­de­ných „množ­stvo sú­dov“,vo všet­kých štá­toch Euró­py je od­vo­la­cí súd v hlav­nom mes­te (vy­jmúc Ho­lan­dsko, kde však Haag je síd­lom krá­ľa a vlád­nych or­gá­nov). Ak sú niek­to­ré sú­dy mi­mo hlav­né­ho mes­ta, ide o sú­dy s ce­loš­tát­nou pô­sob­nos­ťou (naj­vyš­šie sú­dy, ús­tav­né sú­dy, naj­vyš­šie správ­ne sú­dy), ako nap­rík­lad Čes­ká re­pub­li­ka či Es­tón­sko. Bu­do­va Jus­tič­né­ho pa­lá­ca, kde síd­li te­raj­ší Kraj­ský súd Bra­tis­la­va, je vy­uži­teľ­ná pre no­vý od­vo­la­cí súd v Bra­tis­la­ve. Síd­li tu aj Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va I, kto­rý má však ro­ky za­kú­pe­nú bu­do­vu na La­za­ret­skej uli­ci. Po jej re­konštruk­cii a pre­síd­le­ní ce­lé­ho Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I do nej (časť Ok­res­né­ho sú­du Bra­tis­la­va I – ob­chod­ný úsek – síd­li v pre­na­ja­tej bu­do­ve, za kto­rú sa pla­tí roč­ný pre­ná­jom cca 440 ti­síc Eur) sa uvoľ­nia ka­pa­ci­ty jus­tič­né­ho pa­lá­ca pre ďal­ších sud­cov a per­so­nál.Kraj­ský súd Bra­tis­la­va má dl­ho­do­bo za­bez­pe­če­nú špe­cia­li­zá­ciu vo všet­kých dru­hoch hlav­nej agen­dy, vrá­ta­ne agen­dy po­ru­čen­skej. V jed­nej bu­do­ve síd­li aj väz­ni­ca. Pri vy­ššom poč­te sud­cov op­ro­ti Kraj­ské­mu sú­du v Tr­na­ve je špe­cia­li­zá­cia na vy­ššej úrov­ni. Sud­co­via Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, za­ra­de­ní do jed­not­li­vých ko­lé­gií, roz­ho­du­jú ve­ci vý­luč­ne svo­jej agen­dy a nie sú člen­mi se­ná­tov iných ko­lé­gií. Na Kraj­skom sú­de Tr­na­va nap­rík­lad fun­gu­jú dva ob­chod­nop­ráv­ne se­ná­ty, kde však v sku­toč­nos­ti tú­to agen­du vy­ko­ná­va­jú len dve sud­ky­ne – pred­sed­níč­ky se­ná­tu, pri­čom os­tat­ní čle­no­via se­ná­tu ne­ma­jú v tej­to agen­de ná­pad.

Pre­čo Ko­ši­ce a nie Pre­šov

Mes­to Pre­šov ne­bo­lo nik­dy spá­do­vým cen­trom Vý­cho­dos­lo­ven­ské­ho kra­ja.Kraj­ský súd v Pre­šo­ve pri je­ho vy­tvo­re­ní v ro­ku 1997 tak­mer v 1/3 vy­tvo­ri­li sud­co­via z Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach. Má  41 sud­cov. Bu­do­vu Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach (kde sí­dlia aj ok­res­né sú­dy) je mož­né vy­užiť ako síd­lo od­vo­la­cie­ho sú­du v Ko­ši­ciach. Kraj­ský súd Ko­ši­ce má dl­ho­do­bo za­bez­pe­če­nú špe­cia­li­zá­ciu vo všet­kých dru­hoch hlav­ných  agend. Pri vy­ššom poč­te sud­cov vo vý­ko­ne op­ro­ti Kraj­ské­mu sú­du v Pre­šo­ve je špe­cia­li­zá­cia na vy­ššej úrov­ni. Sud­co­via Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach, za­ra­de­ní do jed­not­li­vých ko­lé­gií, roz­ho­du­jú ve­ci vý­luč­ne svo­jej agen­dy a nie sú člen­mi se­ná­tov iných ko­lé­gií, pri­čom kaž­dý sud­ca je čle­nom iba jed­né­ho se­ná­tu. Sud­co­via Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve sú člen­mi  dvoch až pia­tich se­ná­tov nie­len prís­luš­né­ho ko­lé­gia, kto­ré­ho sú člen­mi, ale aj se­ná­tov iných ko­lé­gií, viac se­ná­tov tvo­ria tí is­tí tra­ja sud­co­via.

Pre­čo aj Nit­ra. A pre­čo bez správ­nej agen­dy

Kraj­ský súd Nit­ra (naj­skôr ako po­boč­ka Kraj­ské­ho sú­du Bra­tis­la­va) fun­gu­je od ro­ku 1992, keď­že je­ho pot­re­ba vy­vsta­la ove­ľa skôr, ako bo­la re­for­ma v ro­ku 1996 z via­ce­rých dô­vo­dov. Ok­rem správ­nej agen­dy sú dl­ho­do­bo sud­co­via špe­cia­li­zo­va­ní na všet­ky hlav­né agen­dy. Sú­čas­ťou bu­do­vy kraj­ské­ho sú­du je aj väz­ni­ca. Kraj­ský súd Nit­ra ne­má zria­de­né správ­ne ko­lé­gium, sud­co­via vy­ba­vu­jú­ci správ­nu agen­du sú sú­čas­ťou ob­chod­nop­ráv­ne­ho ko­lé­gia má len dva správ­ne se­ná­ty, šty­ria sud­co­via sú špe­cia­li­zo­va­ní na správ­nu agen­du, pri­čom správ­nu agen­du vy­ko­ná­va­jú aj sud­co­via ob­chod­nop­ráv­ne­ho ko­lé­gia.

Ma­pa správ­nych kraj­ských sú­dov

Poz­ri­me sa do mi­nu­los­ti

Ko­na­nie v správ­nom súd­nic­tve bo­lo v pod­mien­kach Čes­kos­lo­ven­ska reali­zo­va­né no­ve­lou Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku zá­ko­nom č.519/1991Zb.a za­kot­ve­né v pia­tej čas­ti Ob­čian­ske­ho súd­ne­ho po­riad­ku pod náz­vom „Správ­ne súd­nic­tvo“; v tom ča­se niek­to­ré čas­ti práv­nej úp­ra­vy správ­ne­ho súd­nic­tva od­ka­zo­va­li na ap­li­ká­ciu všeo­bec­ných us­ta­no­ve­ní in­šti­tú­tov ob­čian­ske­ho súd­ne­ho ko­na­nia. Vrám­ci re­ko­di­fi­ká­cie ci­vil­né­ho prá­va pro­ces­né­ho bo­la pri­ja­tá my­šlien­ka od­čle­niť správ­ne súd­nic­tvo zo všeo­bec­né­ho kó­dexu o ci­vil­nom prá­ve pro­ces­nom do sa­mos­tat­né­ho pro­ces­né­ho kó­dexu – Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku. In­šti­tu­cio­nál­ne od­čle­ne­nie správ­ne­ho súd­nic­tva ako špe­cia­li­zo­va­né­ho súd­nic­tva je naz­na­če­né aj v § 23 ods. 1 Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku, v zmys­le kto­ré­ho na kraj­skom sú­de vo ve­ciach správ­ne­ho súd­nic­tva ko­na­jú a roz­ho­du­jú sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia v troj­člen­ných se­ná­toch zlo­že­ných z pred­se­du a dvoch sud­cov; zá­ko­no­dar­ca už v tom­to štá­diu pred­pok­la­dal, že roz­ho­do­vať v správ­nom súd­nic­tve ne­ma­jú sud­co­via ob­čian­ske­ho, tres­tné­ho ale­bo ob­chod­né­ho ko­lé­gia, ale sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia.

V sú­vis­los­ti s reali­zá­ciou in­šti­tu­cio­nál­ne­ho od­čle­ne­nia správ­ne­ho súd­nic­tva navr­hu­je­me zria­de­nie troch kraj­ských správ­nych sú­dov na Slo­ven­sku, a to:

Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve

Kraj­ský správ­ny súd v Ban­skej Bys­tri­ci

Kraj­ský správ­ny súd v Ko­ši­ciach

Navr­ho­va­ná ma­pa kraj­ských správ­nych sú­dov zod­po­ve­dá šta­tis­tic­kým uka­zo­va­te­ľom vy­pra­co­va­ným Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR z hľa­dis­ka poč­tu na­pad­nu­tých ve­cí na správ­ne ko­lé­giá kraj­ských sú­dov, kva­li­ta­tív­nu sklad­bu a ná­roč­nos­ti na­pad­nu­tých ve­cí, kau­zál­nu prís­luš­nosť, špe­cia­li­zá­cii správ­nych sud­cov, kto­ré za­bez­pe­čia naj­efek­tív­nej­šiu kon­ti­nui­tu v pros­pech účas­tní­kov ko­na­nia v správ­nom súd­nic­tve, na za­cho­va­nie ich prá­va na prís­tup k sú­du, op­ti­mál­nej te­ri­to­riál­nej dos­tup­nos­ti kraj­ských správ­nych sú­dov pre účas­tní­kov ko­na­nia. Návrh vy­chá­dza zo sús­ta­vy kraj­ských sú­dov exis­tu­jú­cej pred ro­kom 1996, ke­dy bo­li zria­de­né Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve (pre Zá­pa­dos­lo­ven­ský kraj), Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci (pre Stre­dos­lo­ven­ský kraj) a Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach (pre Vý­cho­dos­lo­ven­ský kraj); pred ro­kom 1996 bol zria­de­ný aj Mes­tský súd so síd­lom v Bra­tis­la­ve, kto­rý bol od­vo­la­cím, dru­hos­tup­ňo­vým, sú­dom vý­luč­ne pre úze­mie hlav­né­ho mes­ta.

Jed­ným z vý­cho­dis­ko­vých as­pek­tov pre návrh „súd­nej ma­py inak“ je sku­toč­nosť, že účas­tní­ci ko­na­nia v správ­nom súd­nic­tve cyk­lic­ky do­chá­dza­jú na sú­dy, keď­že nap­rík­lad v so­ciál­nych ve­ciach je ná­rok na in­va­lid­ný dô­cho­dok pra­vi­del­ne pre­hod­no­co­va­ný z hľa­dis­ka (me­nia­ce­ho sa) zdra­vot­né­ho sta­vu po­be­ra­te­ľa nap­rík­lad in­va­lid­né­ho dô­chod­ku a So­ciál­na pois­ťov­ňa o opa­ko­va­ných žia­dos­tiach roz­ho­du­je a jej roz­hod­nu­tia sú pres­kú­ma­va­né sú­dom v správ­nom súd­nic­tve. Je te­da reál­ne, že po­be­ra­teľ in­va­lid­né­ho dô­chod­ku pôj­de na správ­ny súd nap­rík­lad aj 10x, ak 10x po­žia­da So­ciál­nu pois­ťov­ňu o pre­hod­no­te­nie vý­šky in­va­lid­né­ho dô­chod­ku a nie je spo­koj­ný s vý­sled­kom. Cyk­lic­ky sa opa­ku­jú­ci ok­ruh účas­tní­kov ko­na­nia pred správ­nym sú­dom je aj pri pres­kú­ma­va­ní zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tí o sprís­tup­ne­ní ale­bo nes­prís­tup­ne­ní in­for­má­cií po­vin­ný­mi oso­ba­mi, rov­na­ko tak pri pres­kú­ma­va­ní zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tí vy­da­ných v územ­nom ko­na­ní a v na ňom nad­vä­zu­jú­com sta­veb­nom ko­na­ní a ko­lau­dač­nom ko­na­ní (v uve­de­ných ko­na­niach tý­ka­jú­cich sa jed­nej stav­by vy­stu­pu­jú rov­na­kí účas­tní­ci); vo ve­ciach ochra­ny hos­po­dár­skej sú­ťa­že, azy­lo­vých ve­ciach (je bež­né, že je­den žia­da­teľ po­žia­da o az­yl aj 5x a na sú­de sa ve­die 5 ko­na­ní), atď.

Návrh kraj­ských správ­nych sú­dov v Bra­tis­la­ve, Ban­skej Bys­tri­ci a Ko­ši­ciach be­rie do úva­hy aj od­po­rú­ča­nia Európ­skej ko­mi­sie pre efek­tív­nu jus­tí­ciu (CE­PEJ). Sprá­va CE­PEJ z no­vem­bra 2017 č. CE­PEJ-COOP(2017)14 na­ze­rá na Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve oso­bit­ne v po­rov­na­ní s os­tat­ný­mi súd­mi v rám­ci SR vzhľa­dom na je­ho špe­ci­fic­kú agen­du a špe­cia­li­zá­ciu sud­cov a navr­hu­je zvý­še­nie poč­tu sud­cov aj fi­nan­čných pros­tried­kov na za­bez­pe­če­nie je­ho riad­ne­ho cho­du („tre­ba ve­no­vať oso­bit­nú po­zor­nosť špe­ci­fic­kej si­tuá­cii Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve. Na­priek to­mu, že na tom­to sú­de pô­so­bí 83 sud­cov, je­ho ná­pad je ove­ľa vy­šší ako ná­pad na iných kraj­ských sú­doch v kra­ji­ne, keď­že väč­ši­na in­šti­tú­cií a štát­nych or­gá­nov sa sús­tre­ďu­je do ob­vo­du je­ho ju­ris­dik­cie ... v Bra­tis­lav­skom kra­ji je sús­tre­de­ná väč­ši­na vlád­nych in­šti­tú­cií a súk­rom­ných fi­riem, a to je prav­de­po­dob­ne dô­vod, pre­čo je po­čet doš­lých ve­cí v po­rov­na­ní s poč­tom oby­va­te­ľov vy­šší ako v iných kra­joch ... Ten­to súd vy­ba­vu­je skut­ko­vo i práv­ne ná­roč­nej­šie ve­ci“). Zlu­čo­va­nie sú­dov za úče­lom špe­cia­li­zá­cie sud­cov sa však má pod­ľa spo­mí­na­nej sprá­vy CE­PEJ tý­kať ma­lých sú­dov mi­mo úze­mia Bra­tis­la­vy. CE­PEJ pou­ká­zal na to, že v slo­ven­skom súd­nom sys­té­me exis­tu­je pl­no­hod­not­ný špe­cia­li­zo­va­ný súd: Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd, na­vy­še fun­gu­je špe­cia­li­zá­cia sú­dov na úrov­ni ok­res­ných ale­bo kraj­ských sú­dov: ok­rem ich všeo­bec­nej prís­luš­nos­ti vo ve­ciach ci­vil­ných, tres­tných a ve­cí správ­ne­ho súd­nic­tva je im pri­de­ľo­va­ných nie­koľ­ko iných dru­hov spo­rov. Pod­ľa CE­PEJ už te­raz exis­tu­je po­mer­ne vy­so­ká špe­cia­li­zá­cia rôz­nych ok­res­ných sú­dov (ako sú­dov pr­vej in­štan­cie) a nás­led­ne kraj­ských sú­dov (ako od­vo­la­cích sú­dov) v ur­či­tých ob­las­tiach prá­va.

Vy­tvo­re­ním troch kraj­ských správ­nych sú­dov sa mi­ni­ma­li­zu­jú nák­la­dy na štát­ny roz­po­čet a nie je pot­reb­né na zria­de­nie no­vej sús­ta­vy kraj­ských správ­nych sú­dov čer­pať pros­tried­ky z Fon­du ob­no­vy Európ­skej únie. Ok­rem uve­de­né­ho pros­tried­ky z Fon­du ob­no­vy ani ne­mô­žu slú­žiť na fi­nan­co­va­nie zria­de­nia súd­nej ma­py, keď­že ten­to me­chan­izmus (Fond ob­no­vy) je ús­tred­ným pr­vkom nás­tro­ja ob­no­vy NextGe­ne­ra­tion EU, kto­rý je ur­če­ný na reak­ciu na krí­zu CO­VID-19 a na vý­zvy, kto­ré pred­sta­vu­je ze­le­ná a di­gi­tál­na tran­sfor­má­cia. Má pod­po­ro­vať ve­rej­né in­ves­tí­cie a re­for­my a pris­pie­vať k hos­po­dár­skej, so­ciál­nej a územ­nej súdr­žnos­ti v rám­ci EÚ. Po­mô­že člen­ským štá­tom rie­šiť hos­po­dár­sky a so­ciál­ny vplyv pan­dé­mie CO­VID-19 a zá­ro­veň za­bez­pe­čí, aby ich hos­po­dár­stva us­ku­toč­ňo­va­li ze­le­nú a di­gi­tál­nu tran­sfor­má­ciu a sta­li sa udr­ža­teľ­nej­ší­mi a od­ol­nej­ší­mi. Člen­ské štá­ty vďa­ka prís­pev­kom z Fon­du ob­no­vy bu­dú schop­né pos­kyt­núť zra­ni­teľ­ným sku­pi­nám oby­va­teľ­stva eko­no­mic­kú po­moc spo­čí­va­jú­cu v ak­tív­nom prís­tu­pe k za­mes­tna­niu (za­cho­va­nie exis­tu­jú­ce­ho za­mes­tna­nia, pod­po­ra vzni­ku pra­cov­ných miest), v zní­že­nom za­ťa­že­ní od­vod­mi na zdra­vot­né pois­te­nie, so­ciál­ne pois­te­nie, do fon­du za­mes­tna­nos­ti (keď­že ich prí­jem v dôs­led­ku pan­dé­mie CO­VID-19 a pri­ja­tých vlád­nych opat­re­ní sa zní­žil, resp. úpl­ne ho úpl­ne stra­ti­li), na pl­ne­nie zmluv­ných zá­väz­kov z ob­chod­ných vzťa­hov (náj­om­né, vod­né, stoč­né, elek­tri­na, plyn) a pre­dí­de­nie se­kun­dár­nej pla­tob­nej nes­chop­nos­ti. Ne­mož­no opo­me­núť ani oby­va­te­ľov so zdra­vot­ným zne­vý­hod­ne­ním  a s ni­mi sú­vi­sia­ca pod­po­ra chrá­ne­ných di­el­ní, kto­ré im po­má­ha­jú pri up­lat­ne­ní na tr­hu prá­ce. Z náš­ho poh­ľa­du ne­mož­no náj­sť prie­nik me­dzi navr­ho­va­nou kom­plet­nou reor­ga­ni­zá­ciou súd­nej ma­py a pod­mien­ka­mi pos­kyt­nu­tia fi­nan­čných pros­tried­kov z Fon­du ob­no­vy.

Navr­hu­je­me, aby bo­li ob­vo­dy kraj­ských správ­nych sú­dov to­tož­né s ob­vod­mi všeo­bec­ných od­vo­la­cích sú­dov – zá­pa­dos­lo­ven­ský, stre­dos­lo­ven­ský a vý­cho­dos­lo­ven­ský ob­vod (vy­jmúc Nit­ru) – keď­že niet ra­cio­nál­ne­ho dô­vo­du mať pre všeo­bec­né od­vo­la­cie sú­dy tri ob­vo­dy (zá­pa­dos­lo­ven­ský, stre­dos­lo­ven­ský a vý­cho­dos­lo­ven­ský ob­vod) a pre kraj­ské správ­ne sú­dy cel­kom  iné ob­vo­dy tak, ako ich navr­hu­je MS SR (se­ve­ros­lo­ven­ský, ju­hos­lo­ven­ský a vý­cho­dos­lo­ven­ský). Zjed­no­te­ním ob­vo­dov pre správ­ne a všeo­bec­né sú­dy je mož­né ušet­riť pros­tried­ky štát­ne­ho roz­poč­tu a pre­dov­šet­kým ľah­šiu orien­tá­ciu oby­va­te­ľov v prís­tu­pe k sú­dom, na kto­rých sa do­má­ha­jú ochra­ny svo­jich práv a prá­vom chrá­ne­ných zá­uj­mov. Pri od­liš­nej štruk­tú­re ma­py ob­vo­dov pre všeo­bec­né od­vo­la­cie sú­dy a správ­ne sú­dy (tak ako je v sú­čas­nos­ti navr­ho­va­ná) mô­žu nas­tať si­tuácie, ke­dy nap­rík­lad oby­va­teľ Ri­mav­skej So­bo­ty pôj­de vo ve­ci od­vo­la­nia pro­ti roz­hod­nu­tiu o vy­po­ria­da­ní bez­po­die­lo­vé­ho spolu­vlas­tníc­tva man­že­lov na Od­vo­la­cí súd do Ban­skej Bys­tri­ce a vo ve­ci pres­kú­ma­nia zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tia vy­da­né­ho v sta­veb­nom ko­na­ní (sta­veb­né po­vo­le­nie, na zá­kla­de kto­ré­ho mô­že fak­tic­ky reali­zo­vať stav­bu nap­rík­lad svoj­ho ro­din­né­ho do­mu) pôj­de na Kraj­ský správ­ny súd v Ko­ši­ciach. Ob­dob­ná si­tuácia je nap­rík­lad aj pre oby­va­te­ľa No­vé­ho mes­ta nad Vá­hom, kto­rý vo ve­ci ur­če­nia je­ho vlas­tníc­ke­ho prá­va k neh­nu­teľ­nos­ti, v kto­rej bý­va a na­chá­dza sa v No­vom mes­te nad Vá­hom, bu­de ces­to­vať na od­vo­la­cie ko­na­nie na Od­vo­la­cí súd v Tr­na­ve, a vo ve­ci pres­kú­ma­nia zá­kon­nos­ti roz­hod­nu­tia o pri­de­le­ní sú­pis­né­ho čís­la neh­nu­teľ­nos­ti, v kto­rej bý­va v No­vom mes­te nad Vá­hom, bu­de ces­to­vať na Kraj­ský správ­ny súd v Ži­li­ne, kto­rý bu­de pres­kú­ma­vať zá­kon­nosť roz­hod­nu­tia or­gá­nu ve­rej­nej sprá­vy. Ta­ký­to prís­tup vná­ša zby­toč­né kom­pli­ká­cie a chaos pre účas­tní­kov ko­na­nia a nie je ra­cio­nál­ne pod­lo­že­ný zá­kon­ným ar­gu­men­tom, v čom má po­zi­tív­ne pris­pieť účas­tní­ko­vi ko­na­nia k ochra­ne je­ho práv.

Pre­čo Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve

Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve­je práv­nym nás­tup­com správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne, ob­chod­no-správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve. Vzhľa­dom na sku­toč­nosť, že Kraj­ský súd v Nit­re ne­má v sú­čas­nos­ti zria­de­né správ­ne ko­lé­gium (Rozvr­hy prá­ce Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re na ro­ky 2018, 2019, 2020) a zá­ro­veň vzhľa­dom na to, že v zmys­le § 23 ods. 1 Správ­ne­ho súd­ne­ho po­riad­ku na kraj­skom sú­de vo ve­ciach správ­ne­ho súd­nic­tva ko­na­jú a roz­ho­du­jú sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia v troj­člen­ných se­ná­toch zlo­že­ných z pred­se­du a dvoch sud­cov, ne­mož­no ho­vo­riť o práv­nom nás­tup­níc­tve vo vzťa­hu k neexis­tu­jú­ce­mu správ­ne­mu ko­lé­giu Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re. Správ­ne ve­ci, kto­ré na­pad­li na Kraj­ský súd v Nit­re by preš­li na bu­dú­ci Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve. Sud­co­via správ­nych ko­lé­gií kraj­ských sú­dov v Bra­tis­la­ve, Tren­čí­ne a Tr­na­ve sú sud­ca­mi Kraj­ské­ho správ­ne­ho sú­du v Bra­tis­la­ve bez po­vin­nos­ti ab­sol­vo­vať vý­be­ro­vé ko­na­nie, keď­že sa v sú­čas­nos­ti vo ve­ciach správ­ne­ho súd­nic­tva vo väč­šej ale­bo men­šej mie­re špe­cia­li­zu­jú, ús­peš­ne ab­sol­vo­va­li vý­be­ro­vé ko­na­nia na mies­ta sud­cov pre správ­ne ko­lé­giá v sú­la­de so zá­ko­nom č. 757/2004 Z.z. a č. 385/2000 Z.z. a Súd­na ra­da SR ich pre­lo­ži­la na kon­krét­ny kraj­ský súd. Vy­pus­te­ním pot­re­by vý­be­ro­vých ko­na­ní na ob­sa­de­nie miest sud­cov kraj­ských správ­nych sú­dov mož­no ušet­riť fi­nan­čné pros­tried­ky na reali­zá­ciu vý­be­ro­vých ko­na­ní a ušet­riť čas pri pre­su­ne agen­dy na no­vý súd. Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve dis­po­nu­je bu­do­vou (jus­tič­ný pa­lác) di­men­zo­va­nou pre pot­re­by toh­to sú­du a účas­tní­kov ko­na­nia vrá­ta­ne po­jed­ná­va­cích mies­tnos­tí, pre­to má pred­pok­la­dy za­stre­šiť pot­re­by ce­lé­ho Zá­pa­dos­lo­ven­ské­ho súd­ne­ho ob­vo­du.

Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve sa v sú­čas­nos­ti ako je­di­ní spo­me­dzi správ­nych ko­lé­gií kraj­ských sú­dov na Slo­ven­sku špe­cia­li­zu­jú oso­bit­ne na agen­du sa­mo­sud­cov a oso­bit­ne agen­du se­nát­nu; správ­ne ko­lé­gium Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve je z hľa­dis­ka per­so­nál­ne­ho ob­sa­de­nia naj­väč­ším správ­nym ko­lé­giom kraj­ských sú­dov v rám­ci SR. Na Kraj­skom sú­de v Tr­na­ve nie je zria­de­né sa­mos­tat­né správ­ne ko­lé­gium pre ne­dos­ta­tok sud­cov a je spo­je­né s ob­chod­ným ko­lé­giom (ob­chod­no-správ­ne ko­lé­gium, kto­ré zá­kon č. 757/2004 Z.z. ne­poz­ná); na Kraj­skom sú­de v Tren­čí­ne všet­ci sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia roz­ho­du­jú aj v ob­čian­skop­ráv­nej agen­de. Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci, Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve, Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne aj Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach roz­ho­du­jú v sa­mo­sud­cov­skej a se­nát­nej agen­de správ­ne­ho súd­nic­tva ako aj v od­vo­la­cej exekuč­nej agen­de (te­da všet­ci ro­bia všet­ko bez špe­cia­li­zá­cie na sa­mo­sud­cov­skú a se­nát­nu agen­du). Ako už bo­lo uve­de­né na Kraj­skom sú­de v Nit­re nie je zria­de­né správ­ne ko­lé­gium pre ne­dos­ta­tok sud­cov (mi­ni­mál­ne 5) exis­tu­jú len ob­chod­nop­ráv­ne, ob­čian­skop­ráv­ne a tres­tné ko­lé­gium.

Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve už v sú­čas­nos­ti spĺňa­jú pod­mien­ky špe­cia­li­zá­cie, čo kon­šta­to­val aj CE­PEJ v no­vem­bri 2017, na ve­ci azy­lu a za­is­te­nia (kau­zál­na prís­luš­nosť pre ob­vo­dy Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, Kraj­ské­ho sú­du v Tr­na­ve, Kraj­ské­ho sú­du v Tren­čí­ne a Kraj­ské­ho sú­du v Nit­re), v ob­las­ti hos­po­dár­skej sú­ťa­že (pres­kú­ma­va zá­kon­nosť roz­hod­nu­tí Proti­mo­no­pol­né­ho úra­du SR a Úra­du pre ve­rej­né ob­sta­rá­va­nie), jad­ro­vých uda­los­tí a na ko­na­nie o vy­da­ní súh­la­su s in­špek­ciou (kau­zál­na prís­luš­nosť pre ce­lé úze­mie SR), sud­co­via pres­kú­ma­va­jú zá­kon­nosť roz­hod­nu­tí v san­kčných ve­ciach (pries­tup­ky, dis­cip­li­nár­ne de­lik­ty a iné správ­ne de­lik­ty), vo ve­ciach ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí (vklad a zá­znam do ka­tas­tra), ži­vot­né­ho pros­tre­dia s do­sa­hom na ce­lé úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky, vlas­tníc­ke­ho prá­va (na­do­bú­da­nie a zá­nik vlas­tníc­ke­ho prá­va, pred­kup­né prá­vo štá­tu), reš­ti­tú­cií, in­fo­zá­ko­na, pos­ky­to­va­nie gran­tov pre poľ­no­hos­po­dá­rov a ne­náv­rat­ných fi­nan­čných prís­pev­kov z roz­poč­tu SR ale­bo EÚ, da­ňo­vých ve­ciach, mies­tnych da­ní a pop­lat­kov, štát­no­za­mes­tna­nec­kých po­me­rov po­li­caj­tov a vo­ja­kov, so­ciál­ne pois­te­nie (sta­rob­né dô­chod­ky, in­va­lid­né dô­chod­ky, ren­ty, pois­tné, ob­lasť zdra­vot­ne ťaž­ko pos­tih­nu­tých ob­ča­nov, kom­pen­zá­cie, ne­dop­lat­ky na pois­tnom), zá­sa­hov or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, ne­čin­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, pos­ky­to­va­nie práv­nej po­mo­ci Cen­trom práv­nej po­mo­ci, štát­ne ob­čian­stvo SR vo vzťa­hu k cu­dzin­com, pres­kú­ma­va­nie všeo­bec­ne zá­väz­ných na­ria­de­ní miest a ob­cí na zá­kla­de po­da­né­ho pro­tes­tu pro­ku­rá­to­ra, územ­né ko­na­nie, sta­veb­né ko­na­nie, ko­lau­dač­né ko­na­nie, po­su­dzo­va­nie vply­vov na ži­vot­né pros­tre­die v sú­vis­los­ti so sta­veb­nou čin­nos­ťou, atď.

Pop­ri sa­mot­nej špe­cia­li­zá­cii je pot­reb­né mať na pa­mä­ti aj zá­kon­né ča­so­vé rám­ce na roz­ho­do­va­nie sa­mo­sud­cov v správ­nom súd­nic­tve: azy­lo­vé ve­ci – 90 dní, ve­ci za­is­te­nia – 7 dní, od­klad­né účin­ky správ­nych ža­lôb – 30 dní, ve­ci so­ciál­ne­ho pois­te­nia (sta­rob­né dô­chod­ky, in­va­lid­né dô­chod­ky) sú v zmys­le roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti ESĽP ve­ca­mi so zrý­chle­ným spô­so­bom ko­na­nia, ve­ci ochra­ny pred ne­čin­nos­ťou or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy a pred zá­sah­mi or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy sú zo svo­jej ma­te­riál­nej pod­sta­ty ve­ca­mi so zrý­chle­ným spô­so­bom ko­na­nia.

Zo šta­tis­tík za ro­ky 2017 až 2019 vy­pra­co­va­ných Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR vy­plý­va, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve je z hľa­dis­ka poč­tu vy­ba­ve­ných ve­cí v správ­nom súd­nic­tve opa­ko­va­ne na pr­vom mies­te: v ro­ku 2017 vy­ba­vil 936 ve­cí, v ro­ku 2018 vy­ba­vil 1104 ve­cí a v ro­ku 2019 vy­ba­vil 733 ve­cí. Pre po­rov­na­nie dru­hý v po­ra­dí bol v ro­ku 2017 Kraj­ský súd v Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach, kto­rý vy­ba­vil 702 ve­cí, v ro­ku 2018 bol dru­hým v po­ra­dí Kraj­ský súd v Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach so 717 vy­ba­ve­ný­mi ve­ca­mi a v ro­ku 2019 bol dru­hým v po­ra­dí tiež Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach so 412 vy­ba­ve­ný­mi ve­ca­mi. Uve­de­né šta­tis­ti­ky ko­reš­pon­du­jú so zá­ver­mi Sprá­vy CE­PEJ z no­vem­bra 2017 ci­to­va­nej vy­ššie, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve má vy­so­ký po­čet na­pad­nu­tých ve­cí a zá­ro­veň aj vy­ba­ve­ných ve­cí roč­ne s pri­hliad­nu­tím na špe­ci­fic­kú agen­du vy­plý­va­jú­cu zo sí­del­ných út­va­rov or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy a ob­chod­ných spo­loč­nos­tí.

Bra­tis­la­va ako hlav­né mes­to SR má špe­ci­fic­ké pos­ta­ve­nie aj z poh­ľa­du síd­la ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy (ok­rem Úra­du prie­my­sel­né­ho vlas­tníc­tva, kto­rý síd­li v Ban­skej Bys­tri­ci) a os­tat­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy s ce­los­lo­ven­skou pô­sob­nos­ťou (ok­rem Fi­nan­čné­ho ria­di­teľ­stva SR, kto­ré síd­li v Ban­skej Bys­tri­ci); z toh­to dô­vo­du si uve­do­mo­val oso­bi­tosť a vý­znam­nosť Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve aj CE­PEJ. Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, správ­ne ko­lé­gium, ako vec­ne a mies­tne prís­luš­ný súd pres­kú­ma­va zá­kon­nosť roz­hod­nu­tí ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy (ak v pr­vom stup­ni ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho ko­na­nia roz­ho­du­je mi­nis­ter­stvo a v dru­hom stup­ni ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho ko­na­nia roz­ho­du­je mi­nis­ter na zá­kla­de sta­no­vis­ka oso­bit­nej roz­kla­do­vej ko­mi­sie), štát­nych or­gá­nov s ce­los­lo­ven­skou pô­sob­nos­ťou, ak v pr­vom stup­ni roz­ho­do­val správ­ny or­gán so síd­lom na úze­mí Bra­tis­la­vy – v tom­to prí­pa­de sa čas­tok­rát stá­va, že Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve pres­kú­ma­va zá­kon­nosť aj roz­hod­nu­tí Fi­nan­čné­ho ria­di­teľ­stva SR sí­dlia­ce­ho v Ban­skej Bys­tri­ci, pre­to­že v pr­vom stup­ni ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho ko­na­nia roz­ho­dol Da­ňo­vý úrad Bra­tis­la­va (rov­na­ko tak nap­rík­lad Kraj­ský súd v Tren­čí­ne, ak roz­ho­dol v pr­vom stup­ni Da­ňo­vý úrad Tren­čín, Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach, ak v pr­vom stup­ni ad­mi­nis­tra­tív­ne­ho ko­na­nia roz­ho­dol Da­ňo­vý úrad Ko­ši­ce, atď.).

V člen­ských štá­toch EÚ je bež­ne ak­cep­to­va­né, že v kaž­dom hlav­nom mes­te síd­li kraj­ský správ­ny súd vzhľa­dom na oso­bi­tosť agen­dy hlav­né­ho mes­ta a síd­la ús­tred­ných or­gá­nov štát­nej sprá­vy – Am­ster­dam, ok­rem Am­ster­da­mu má správ­ny súd síd­lo aj v Haa­gu, pre­to­že v Haa­gu sí­dlia vlád­ne or­gá­ny, Hel­sin­ki, Štok­holm, Ľub­ľa­na, Bu­ku­rešť, Li­sa­bon, Mad­rid, Vie­deň, Va­let­ta, Bu­da­pešť, Luxem­burg, Vil­nius, Ri­ga, Ni­co­sia, Rím, Zá­hreb, Pa­ríž, Até­ny, Dub­lin, Ta­lin, Berlín, Ko­daň, So­fia, Bru­sel, Pra­ha a Bra­tis­la­va. Európ­ska únia a jed­not­li­vé člen­ské štá­ty ak­cep­tu­jú ku­mu­lá­ciu kraj­ské­ho správ­ne­ho sú­du a naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du, resp. sú­dov pr­vé­ho stup­ňa a dru­hé­ho stup­ňa, kto­ré pres­kú­ma­va­jú zá­kon­nosť roz­hod­nu­tí or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, v hlav­ných mes­tách (resp. v jed­nom mes­te), vý­nim­ka­mi sú len tri kra­ji­ny: Ne­mec­ko (Naj­vyš­ší správ­ny súd síd­li v Lip­sku), Es­tón­sko (Naj­vyš­ší správ­ny súd síd­li v Tar­tu) a ČR (Naj­vyš­ší správ­ny súd síd­li v Br­ne). Niet pre­to dô­vo­du ne­pos­tu­po­vať rov­na­kým spô­so­bom ako väč­ši­na kra­jín EÚ a ku­mu­lo­vať síd­lo kraj­ské­ho správ­ne­ho sú­du a naj­vyš­šie­ho správ­ne­ho sú­du v hlav­nom mes­te SR.

Bra­tis­la­va je dop­rav­ným uz­lom v rám­ci ce­lej Slo­ven­skej re­pub­li­ky a je bež­ne dop­rav­ne dos­tup­ná; mož­no uza­vrieť, že auto­bu­so­vé spo­je aj vla­ko­vé spo­je ve­dú do Bra­tis­la­vy, rov­na­ko tak di­aľ­nič­né spo­je­nie je sa­moz­rej­mos­ťou. Z Ko­már­na je mož­no dos­tať sa do Bra­tis­la­vy za 1:29 hod., zo Ska­li­ce do Bra­tis­la­vy za 1:35 hod. (zdroj: www.cp.sk), čím je za­bez­pe­če­ný prís­tup účas­tní­kov k sú­du v re­la­tív­ne krát­kom ča­so­vom rám­ci. Osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom sú Ska­li­ca aj Ko­már­no do Bra­tis­la­vy dos­tup­né oko­lo 1 ho­di­ny.

Pre­čo Kraj­ský správ­ny súd v Ban­skej Bys­tri­ci

Kraj­ský správ­ny súd v Ban­skej Bys­tri­ci­je práv­nym nás­tup­com správ­nych ko­lé­gií Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci a Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne.

Síd­lo Kraj­ské­ho správ­ne­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci navr­hu­je­me z dô­vo­du, že ide o súd s tra­dí­ciou eš­te spred ro­ku 1996 a pred­sta­vu­je dop­rav­ný uzol v stre­dos­lo­ven­skom súd­nom ob­vo­de, kto­rý umož­ňu­je bez­prob­lé­mo­vú dos­tup­nosť pre účas­tní­kov ko­na­nia.

Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci aj správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne sa špe­cia­li­zu­jú na všeo­bec­né správ­ne súd­nic­tvo, t.j. roz­ho­du­jú v san­kčných ve­ciach (pries­tup­ky, dis­cip­li­nár­ne de­lik­ty a iné správ­ne de­lik­ty), vo ve­ciach ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí (vklad a zá­znam do ka­tas­tra), ži­vot­né­ho pros­tre­dia, vlas­tníc­ke­ho prá­va (na­do­bú­da­nie a zá­nik vlas­tníc­ke­ho prá­va, pred­kup­né prá­vo štá­tu), reš­ti­tú­cií, in­fo­zá­ko­na, da­ňo­vých ve­ciach, mies­tnych da­ní a pop­lat­kov, štát­no­za­mes­tna­nec­kých po­me­rov po­li­caj­tov a vo­ja­kov, so­ciál­ne pois­te­nie (sta­rob­né dô­chod­ky, in­va­lid­né dô­chod­ky, ren­ty, pois­tné, ob­lasť zdra­vot­ne ťaž­ko pos­tih­nu­tých ob­ča­nov, kom­pen­zá­cie, ne­dop­lat­ky na pois­tnom), zá­sa­hov or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, ne­čin­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, pos­ky­to­va­nie práv­nej po­mo­ci Cen­trom práv­nej po­mo­ci, štát­ne ob­čian­stvo SR vo vzťa­hu k cu­dzin­com, pres­kú­ma­va­nie všeo­bec­ne zá­väz­ných na­ria­de­ní miest a ob­cí na zá­kla­de po­da­né­ho pro­tes­tu pro­ku­rá­to­ra, územ­né ko­na­nie, sta­veb­né ko­na­nie, ko­lau­dač­né ko­na­nie, po­su­dzo­va­nie vply­vov na ži­vot­né pros­tre­die. Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci sa ok­rem uve­de­né­ho špe­cia­li­zu­jú na prie­my­sel­né vlas­tníc­tvo v rám­ci kau­zál­nej prís­luš­nos­ti pre ce­lé úze­mie Slo­ven­skej re­pub­li­ky.

Zo šta­tis­tík za ro­ky 2017 až 2019 vy­pra­co­va­ných Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR vy­plý­va, že Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci je z hľa­dis­ka poč­tu vy­ba­ve­ných ve­cí v správ­nom súd­nic­tve v pr­vej po­lo­vi­ci me­dzi kraj­ský­mi súd­mi: v ro­ku 2017 vy­ba­vil 691 ve­cí, v ro­ku 2018 vy­ba­vil 466 ve­cí a v ro­ku 2019 vy­ba­vil 270 ve­cí a dos­tal sa do dru­hej po­lo­vi­ce kraj­ských sú­dov.

Ban­ská Bys­tri­ca je dop­rav­ným uz­lom v rám­ci stre­dos­lo­ven­ské­ho súd­ne­ho ob­vo­du, je dos­tup­ná ces­to­va­ním auto­bu­som, vla­kom aj osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom. Z Čad­ce do Ban­skej Bys­tri­ce účas­tník do­ces­tu­je za 2:20 hod., z Lu­čen­ca do Ban­skej Bys­tri­ce za 1:35 hod. (zdroj: www.cp.sk). Osob­ným mo­to­ro­vým vo­zid­lom je mož­né z Čad­ce do­ces­to­vať do Ban­skej Bys­tri­ce za 2 ho­di­ny a z Lu­čen­ca do Ban­skej Bys­tri­ce za 1:10 hod (zdroj www.via­mi­che­lin.com).

Pre­čo Kraj­ský správ­ny súd v Ko­ši­ciach

Kraj­ský správ­ny súd v Ko­ši­ciach­je práv­nym nás­tup­com správ­nych ko­lé­gií Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach a Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve.

Vy­chá­dza­me zo špe­cia­li­zá­cie sud­cov správ­nych ko­lé­gií uve­de­ných sú­dov a o tra­dič­né síd­lo sú­du vo vý­cho­dos­lo­ven­skom kra­ji. Zoh­ľad­ni­li sme aj bez­prob­lé­mo­vú dop­rav­nú dos­tup­nosť sú­du pre účas­tní­kov ko­na­nia.

Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach aj správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve sa špe­cia­li­zu­jú na všeo­bec­né správ­ne súd­nic­tvo, t.j. roz­ho­du­jú v san­kčných ve­ciach (pries­tup­ky, dis­cip­li­nár­ne de­lik­ty a iné správ­ne de­lik­ty), vo ve­ciach ka­tas­tra neh­nu­teľ­nos­tí (vklad a zá­znam do ka­tas­tra), ži­vot­né­ho pros­tre­dia, vlas­tníc­ke­ho prá­va (na­do­bú­da­nie a zá­nik vlas­tníc­ke­ho prá­va, pred­kup­né prá­vo štá­tu), reš­ti­tú­cií, in­fo­zá­ko­na, da­ňo­vých ve­ciach, mies­tnych da­ní a pop­lat­kov, štát­no­za­mes­tna­nec­kých po­me­rov po­li­caj­tov a vo­ja­kov, so­ciál­ne pois­te­nie (sta­rob­né dô­chod­ky, in­va­lid­né dô­chod­ky, ren­ty, pois­tné, ob­lasť zdra­vot­ne ťaž­ko pos­tih­nu­tých ob­ča­nov, kom­pen­zá­cie, ne­dop­lat­ky na pois­tnom), zá­sa­hov or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, ne­čin­nos­ti or­gá­nov ve­rej­nej sprá­vy, pos­ky­to­va­nie práv­nej po­mo­ci Cen­trom práv­nej po­mo­ci, štát­ne ob­čian­stvo SR vo vzťa­hu k cu­dzin­com, pres­kú­ma­va­nie všeo­bec­ne zá­väz­ných na­ria­de­ní miest a ob­cí na zá­kla­de po­da­né­ho pro­tes­tu pro­ku­rá­to­ra, územ­né ko­na­nie, sta­veb­né ko­na­nie, ko­lau­dač­né ko­na­nie, po­su­dzo­va­nie vply­vov na ži­vot­né pros­tre­die. Sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach sa na­vy­še špe­cia­li­zu­jú po­dob­ne ako sud­co­via správ­ne­ho ko­lé­gia Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve na agen­du azy­lu a za­is­te­nia cu­dzin­cov (kau­zál­na prís­luš­nosť pre ob­vo­dy Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach, Kraj­ské­ho sú­du v Pre­šo­ve, Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci a Kraj­ské­ho sú­du v Ži­li­ne).

Z Pop­ra­du do Ko­šíc je pria­my vla­ko­vý spoj v tr­va­ní 1:17 hod., zo Svid­ní­ka do Ko­šíc za 2:05 hod., z Hu­men­né­ho do Ko­šíc pria­me vla­ko­vé spo­je­nie v tr­va­ní 1:31 hod. (zdroj: www.cp.sk).

Zo šta­tis­tic­ké­ho hľa­dis­ka (vy­chá­dza­júc zo šta­tis­tic­kých úda­jov spra­co­va­ných Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR) je Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach v poč­te vy­ba­ve­ných ve­cí v správ­nom súd­nic­tve na dru­hom mies­te me­dzi správ­ny­mi ko­lé­gia­mi kraj­ských sú­dov v rám­ci Slo­ven­ska: v ro­ku 2017 vy­ba­vil 702 ve­cí, v ro­ku 2018 vy­ba­vil 717 ve­cí a v ro­ku 2019 vy­ba­vil 412 ve­cí.

Po­čet sud­cov kraj­ských správ­nych sú­dov

Po­čet sud­cov je pot­reb­né pris­pô­so­biť ná­pa­du, ná­roč­nos­ti agen­dy, kto­rou sa bu­dú za­obe­rať. Kraj­ský správ­ny súd v Bra­tis­la­ve (pre sú­čas­né ob­vo­dy Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve, Tr­na­ve, Nit­re a Tren­čí­ne) šta­tis­tic­ky mô­že vy­ba­viť až 1675 ve­cí roč­ne, Kraj­ský súd v Ban­skej Bys­tri­ci (pre sú­čas­né ob­vo­dy Kraj­ské­ho sú­du v Ban­skej Bys­tri­ci a Ži­li­ne) mô­že vy­ba­viť 558 ve­cí roč­ne a Kraj­ský súd v Ko­ši­ciach (pre sú­čas­né ob­vo­dy Kraj­ské­ho sú­du v Ko­ši­ciach a Pre­šo­ve) mô­že vy­ba­viť 750 ve­cí roč­ne. Vy­chá­dza­me zo zá­ve­rov Ana­ly­tic­ké­ho cen­tra MS SR z ro­ku 2019. Uve­de­né jas­ne uvá­dza, že po­čet sud­cov mu­sí byť od­liš­ný na kaž­dom kraj­skom správ­nom sú­de so zoh­ľad­ne­ním ná­roč­nos­ti ve­cí, a nie na kaž­dom sú­de 30 sud­cov. Vý­znam­ným či­ni­te­ľom pre ur­če­nie poč­tu miest sú zá­ve­ry pro­jek­tu „Vá­ha ve­cí“, kto­ré reali­zo­va­la Súd­na ra­da Slo­ven­skej re­pub­li­ky v spolu­prá­ci s Ana­ly­tic­kým cen­trom MS SR a kto­rý nie je v sú­čas­nos­ti ukon­če­ný.

V Bra­tis­la­ve, dňa 02.12.2020

 

 

 

 


 

Diskusia

 

Najčítanejšie články

Daňové trestné činy - niektoré aplikačné problémy

 vý­ťah z pred­náš­ky us­ku­toč­ne­nej dňa 09.05.2013 v Om­še­ní

 
Trestný čin ohovárania vs. prípustná (dovolená) kritika

 člá­nok pri­ná­ša ana­lý­zu zna­kov pre­či­nu oho­vá­ra­nia pod­ľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a ve­nu­je po­zor­nosť aj prob­le­ma­ti­ke, do akej mie­ry je prí­pus­tná kri­ti­ka naj­mä ve­rej­ne čin­ných osôb.

 
Zákonnosť dôkazov a procesu dokazovania trestných činov s drogovým prvkom (z pohľadu obhajoby)

 cie­ľom člán­ku bo­lo pou­ká­zať na ma­név­ro­va­cí pries­tor ob­ha­jo­by pri vý­ko­ne ob­ha­jo­by osôb ob­vi­ne­ných z tres­tných či­nov naj­mä s dro­go­vým pr­vkom.

 
   
 
Mapa stránky   |   O nás   |   Kontakt Powered by Cyclone3 XUL CMS of Comsultia