JUDr. Jeannette Hajdinová
podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave
Mgr. Marcela Kosová
sudkyňa Krajského súdu v Bratislave
a členka Súdnej rady SR
Súdna mapa inak
Cieľom „mapy inak“ nie je konkurovať návrhu súdnej mapy predloženej MS SR, a už vôbec nie spochybniť kompetenciu ministerky spravodlivosti navrhnúť reformu súdnictva, či dokonca tvrdiť, že justícia nepotrebuje zmeny. Potrebuje. Zmeny, a také nastavenie systému, ktoré vzíde s dlhodobej prípravy a komunikácie počas jej tvorenia najmä so sudcami, Súdnou radou SR, advokátmi, prokuratúrou či starostami a primátormi. Zmeny, ktoré, keď majú fungovať niekoľko desaťročí, nemôže byť ich nastavenie a zavedenie do praxe limitované z časového hľadiska volebným obdobím jednej vlády.
CEPEJ (Európska komisia pre efektívnu spravodlivosť) vo svojej správe z novembra 2017, vypracovanej expertmi (Georg Stawa -Rakúsko, Ivan Crnčec – Chorvátsko, Otto Nijhuis – Holandsko, Francesco De Santis – Taliansko, Harold Epineuse – Francúzsko, Ladislav Duditš – Slovensko), vrátane expertov navrhnutých Výskumným inštitútom pre súdne výskumy v Taliansku (Marco Fabri – Taliansko a Frederica Viapiana – Taliansko) uviedla, že bola požiadaná vládou, aby vyhodnotila fungovania slovenského súdnictva a vypracovala odporúčania ako ďalej zlepšiť efektívnosť slovenských súdov. CEPEJ pred vypracovaním správy navštívila šesť slovenských súdov, boli vypracované dva dotazníky, jeden vyplnilo 125 respondentov a druhý 110 respondentov, boli využité slovenské súdne štatistiky.CEPEJ uviedla, že ambíciou tímu expertov je v rámci zadania poskytnúť odporúčania štátnym orgánom o možnej aplikovateľnej metodike a predložiť komparatívne prípady, avšak nie je ambíciou kriticky hodnotiť súdnu mapu alebo pripraviť špecifické odporúčania o jej revízii. Toto je v prvom rade úloha pre medziinštitucionálnu a interdisciplinárnu pracovnú skupinu, ktorá pozostáva najmä z odborníkov slovenského národného tímu, vrátane sudcov, aby prevzali zodpovednosť za prípravu a realizáciu reformy súdnej mapy.
Návrh súdnej mapy predložený ministerstvom spravodlivosti bol vypracovaný bez rešpektovania vyššie uvedeného. Po vypracovaní správy CEPEJ boli vytvorené pracovné skupiny, ktorých členmi boli jednak členovia Súdnej rady SR ako aj sudcovia. Tieto skupiny však po parlamentných voľbách v roku 2020 už nepracovali (nevie sa prečo) a ich dovtedajšie čiastkové odporúčania sa nijako neodrazili v návrhu súdnej mapy, na jej návrhu sa sudcovia nepodieľali. Ani Súdna rada SR.
CEPEJ v roku 2019 zorganizovalo stretnutie so zástupcami Holandska, Nemecka a Izraela, ktorí odprezentovali spôsoby, akými merajú obtiažnosť veci tzv. „váženie prípadov“, na základe ktorých určujú počty sudcov a finačných prostriedkov do súdnictva. Na základe tohto stretnutia Súdna rada SR po dohode s Analytickým centrom MS SR a odobrením vtedajšieho ministra spravodlivosti, rozbehla projekt „váhy prípadov“, kde nepretržite počas celej prípravy komunikovala so všetkými sudcami na Slovensku, ktorí sa výraznou mierou na nastavení tohto projektu podieľali. CEPEJ túto aktivitu priamo neiniciovala, avšak ocenila, že sa k nemu pristúpilo práve s dôrazom na potrebu čo najobjektívnejšieho určenia počtu sudcov nie len „ako takého“ pre celé Slovensko, ale aj ako nástroja na určenie potreby počtu sudcov z hľadiska špecializácie na tom ktorom súde. Je zrejmé, že nie všetky aspekty kvality súdnictva možno zmerať, ide však o nástroj, vďaka ktorému napríklad súdy v Nemecku už nemajú reštančné veci.
Navrhovaná súdna mapa bola predložená bez toho, aby „počkala“ na výsledky projektu „váha vecí“, ktorý je už vo fáze vypĺňania denníkov (holandský model) sudcami na Slovensku (nejde o pilotný projekt, ale celoslovenský), kedy vypĺňanie denníkov fungovalo dva týždne z celkových potrebných šesť týždňov. Prerušil to COVID-19. Rovnako tak nie zrejmé, aký môže mať vplyv na dobre a efektívne fungujúcu súdnu mapu sčítanie obyvateľstva, ktoré sa má uskutočniť v roku 2021.
Na dôležitosť projektu „váha vecí“, na potrebu ukončenia ktoré sa apeluje, poukazuje príklad aj zo susedného Rakúska.
Základom určovania pracovnej zaťaženosti sudcov v Rakúsku sa stalo nie určovanie počtu vecí pripadajúcich na jedného sudcu, ale čas potrebný na ich vybavenie. Zohľadnilo sa, koľko hodín musí sudca reálne odpracovať v priebehu roka. Zohľadnil sa časový faktor pre čas potrebný na vybavenie jednej veci, čím sa stanovila obtiažnosť konkrétnych druhov súdnych vecí. Na základe spojenia oboch je možné presne určiť počet všetkých sudcov potrebných ako aj počet sudcov na jednom súde. S týmto výsledkom operujú aj orgány rozhodujúce o rozpočte rezortu (a nie len v Rakúsku, ale vo viacerých krajinách, ako je vyššie uvedené).
Napriek tomu, že v súhrne predloženému návrhu súdnej mapy je možné vytknúť viacero nedostatkov, možné je ich zhutniť nasledovne:
- návrh bol vytvorený MS SR za zatvorenými dverami, bez účasti sudcov, Súdnej rady SR, advokátov, prokurátorov a zástupcov samospráv,
- nereflektuje na výsledky projektu „váha vecí“, ktorý je aktuálne v procese zbierania údajov,
- žiadnym spôsobom nerieši postavenie probačných a mediačných úradníkov, vyšších súdnych úradníkov, administratívnych pracovníkov vrátane tých, ktorí pracujú vo výkone,
- vôbec sa nezaoberá justičnou pokladnicou,
- zmeny počtu súdov, sudcov a administratívnych zamestnancov nemožno vykonávať tak, že ich počet by mal vyplynúť z nápadu vecí za niekoľko pár predchádzajúcich rokov, keď trendy nápadu sú výsledkom náhodných externých faktorov,
- vôbec nerieši presun spisov,
- nereflektuje na špecifiká jednotlivých regiónov, čo sa týka skladby agendy súdov,
- agenda informačnotechnických prostriedkov (ITP), na KS Bratislava je ročný nápad vyšší, ako spolu za všetky ostatné kraje, čo s tým?
- detašované pracoviská – ak zostanú všetky existujúce súdy ako pracoviská, aký má význam nová súdna mapa?
- nezohľadňuje zvýšenie agendy v súvislosti s preskúmavaním námietok v procese verejného obstarávania.
Predložený návrh súdnej mapy zo strany MS SR vychádza z predpokladu, že nie je potrebných osem odvolacích súdov. Takýto záver však nevyplýva z ničoho, ani zo správy CEPEJ, ani zo žiadnych ukazovateľov. Následne vychádza z premisy, že na každom súde musia byť na každú hlavnú agendu traja sudcovia, aby bol zabezpečený náhodný výber, pričom vôbec nepracuje s možnosťou (na ktorú v roku 2019 poukázali aj pracovné skupiny), že na niektorých (malých) okresných súdoch sa napríklad preukáže, že nie je potrebná trestná či obchodná agenda, ale napríklad civilná či konkrétne poručenská agenda je vysoko žiadúca. Alebo naopak, môže sa preukázať potreba agendy trestnej (skutočný výchovný efekt, teda „generálna prevencia“, môže byť oveľa vyššia v regióne, kde odsúdeného poznajú, ako keď bude odsúdený v pomerne vzdialenom meste).
Pokiaľ ide o nápad vecí, o ktorý sa ministerstvo ako jeden z hlavných ukazovateľov opiera, dôvody, ktoré spôsobujú zvýšený nápad vecí na tých ktorých súdov a následne aj možné prieťahy v súdnom konaní, je viac. Tieto však neboli nijako zohľadnené ani s poukazom na minulosť a už vôbec sa nepracovalo so špecifikami, ktoré môže nastať v niektorých regiónoch v budúcnosti (stavba diaľnice a možný zvýšený nápad sporov týkajúcich sa pozemkov, rozrastajúca sa fabrika napr. v Nitre a pod.) Medzi tieto dôvody napríklad patrí aj často sa meniaca legislatíva spojená s neprehľadnosťou právneho poriadku.
Nesporne, za hlavné pozitívum špecializácie sudcov je vyššia miera efektívnosti a kvality rozhodnutí. Čím užší je rozsah odvetvia práva, v ktorom je sudca činný, tým je väčší predpoklad efektivity. Toto nie je sporné. O to skôr je potrebné nastaviť špecializáciu v takej kvalite, aby tieto ciele boli splnené (návrh ruší aj súdy, kde špecializácia je zabezpečená už teraz, pričom niektoré súdy, kde nie je, zostávajú). Navrhovaná reforma neobsahuje žiadne údaje, ktoré by hodnotili súčasný stav špecializácie a predpokladaný stav špecializácie po nej.Je nevyhnutné posilnenie odbornej pomoci sudcov vysoko kvalifikovanými asistentmi (napr. vyšší súdni úradníci s rozšírením ich okruhu kompetencií a adekvátnym finančným ohodnotením). Aj v tejto oblasti môže „váha vecí“ ukázať, že sudcovia vykonávajú množstvo úkonov, ktoré je potrebné presunúť na vyšších súdnych úradníkov, čím sa tiež zvýši efektivita práce sudcu. Na efektivitu práce sudcov nesporne vplýva aj technika a komunikačné technológie (sudcovia pracujú na počítačoch, ktoré majú takmer 10 rokov).
Správa CEPEJ z novembra 2017 č. CEPEJ-COOP(2017)14 poukázala aj na to, že zamestnanci súdov v Slovenskej republike sa vo všeobecnosti považujú za nedostatočne platených (najmä vo veľkých mestách ako je Bratislava, kde sú životné náklady vyššie), berúc do úvahy aj množstvo práce a zlé pracovné podmienky. Najmä nástupný plat je približne 456-573 € mesačne v hrubom a absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí pracujú ako vyšší súdni úradníci dostávajú v priemere 780 € mesačne, teda výrazne menej ako je priemerná mesačná mzda v odvetví vo výške 1.042 € v máji 2017 alebo 944 € priemernej nominálnej mzdy zamestnancov v hospodárstve v druhom štvrťroku 2017. Toto sú hlavné dôvody, prečo si žiadosť o asistentské pozície na súdoch podáva málo záujemcov, čím je ohrozené účinné a efektívne riešenie vecí. Ak sa majú súčasne zaviesť niektoré ciele v záujme vyššej efektivity a kvality, mzda súdneho personálu musí byť podľa CEPEJ konkurencieschopná. Túto otázku bude potrebné ďalej riešiť. Podľa nášho názoru budú zamestnanecké miesta štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme navrhovanou súdnou mapou krajských správnych súdov minimálne dotknuté, pretože zachovajú miesta najšpecializovanejších zamestnancov, čo je z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska prínosné pre zabezpečenie kontinuálneho chodu justície aj po realizácii súdnej mapy.
Pozrime sa do minulosti
Zmena územnosprávneho členenia Slovenska, ktorása uskutočnila v roku 1996 s účinnosťou od 01.01.1997 znamenala, okrem iného, vznik nových okresov a významne sa tým dotkla aj usporiadania súdov. V roku 1997 boli zriadené súdy v niektorých nových okresných mestách. Zvýšenie počtu súdov neznamenalo zvýšenie počtu sudcov. Sudcovia boli preložení (s ich súhlasom) z existujúcich súdov do novozaložených súdov. Od 01.07.2001 sa zriadila Súdna rada SR, bolo zrušená štvorročná „skúšobná“doba, na ktorú boli sudcovia pôvodne menovaní, sú už menovaní doživotne, zaviedol sa inštitút vyšších súdnych úradníkov. K zrýchleniu súdneho konania mal prispieť aj nový zákon o rozhodcovskom konaní z roku 2002, ktorého cieľom bolo vytvoriť podmienky na širšie využitie mimosúdneho riešenia sporov. V rokoch 2002-2006 prebehla „Optimálizácia súdnej sústavy“. Od 01. januára 2005 bolo zrušených desať okresných súdov. Na Slovensku vtedy ostalo 8 krajských súdov, 45 okresných súdov a Špeciálny súd.V roku 2006 opäť došlo k zmene zákona o sídlach a obvodoch súdov v Slovenskej republike k 01. januáru 2008, opätovne sa obnovilo deväť okresných súdov. Počet súdov sa tak zvýšil na 63.
Pokiaľ ide o krajské súdy, pred rokom 1997 (do ktorého stavu sa navrhovaná súdna mapa „chce v podstate dostať“) existoval Krajský súd Bratislava, Mestský súd Bratislava (odvolací súd pre obvodné súdy na území hlavného mesta), Krajský súd Banská Bystrica a Krajský súd Košice. Na základe vyhlášky MS SR č. 250/1991 Zb. podľa § 3 písm. b/ zák. č. 597/1990 Zb. v obvode Krajského súdu v Bratislave bola zriadená jeho pobočka v Nitre, do obvodu ktorej najskôr patrili okresné súdy Levice, Nitra, Topoľčany a neskôr už aj Nové Zámky a Komárno.
Detašované pracoviská
K tomuto zámeru, ktorý navyše len veľmi nejasne vyplýva z predloženej reformy,je ťažko sa vyjadrovať. Ak majú zostať detašované pracoviská na existujúcich súdoch, celý zámer reformy sa míňa účinku (spoločná podateľňa, spoločná administratíva správy súdov??). Rovnako tak nie je možné sa vyjadriť k zámeru, že „sudcovia budú chodiť za účastníkmi“, teda akési výjazdové pojednávania. (Budú chodiť verejnou dopravou aj so spismi a asistentkou alebo sa budú „biť“ o služobné vozidlo, ktoré by ich aj s asistentkou a spisom odviezlo?, celý deň strávi cestovaním tam a späť a odpojednáva len jednu – dve veci).
Návrh „mapy inak“
Napriek tomu, že nie je možné vypracovať zmysluplnú reformu súdnej mapy bez pevných základov vybudovaných na spolupráci s celým spektrom subjektov a komunikáciou s nimi od samého začiatku, dovoľujeme si malú ukážku, ako to môže byť aj inak, ak teda pracovať len s tými údajmi, s akými pracovalo ministerstvo spravodlivosti a so „zadaním“ zredukovať počet súdov.
Tento materiál, jednak pre krátkosť času, ako aj pre už vyššie uvedenú absenciu relevantných vstupných údajov, sa zameria na odvolacie súdy a na správne súdnictvo. Jeho snahou je ukázať, že to ide aj inak. Treba priznať, že pri jeho spracovaní sa nevychádzalo z „nárečí“ obyvateľov Slovenska.
Odvolacie súdy
Pokiaľ máme vychádzať zo stavu pred rokom 1997, je potrebné „zredukovať odvolacie súdy na štyri:
Odvolací súd Bratislava
Odvolací súd Nitra
Odvolací súd Banská Bystrica
Odvolací súd Košice
Obvody existujúcich okresných súdov, ktoré by spadali pod jednotlivé odvolacie súdy je možné napríklad „rozložiť“ nasledovne:
Bratislava - Okresný súd Bratislava I, Okresný súd Bratislava II, Okresný súd Bratislava III, Okresný súd Bratislava IV, Okresný súd Bratislava V, Okresný súd Malacky, Okresný súd Pezinok, Okresný súd Senica, Okresný súd Skalica, Okresný súd Trnava, Okresný súd Trenčín, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom a Okresný súd Piešťany.
Nitra - Okresný súd Nitra, Okresný súd Levice, Okresný súd Nové Zámky, Okresný súd Komárno, Okresný súd Topoľčany, Okresný súd Galanta, Okresný súd Dunajská streda, Okresný súd Bánovce nad Bebravou, Okresný súd Partizánske,
Banská Bystrica – Okresný súd Banská Bystrica, Okresný súd Zvolen, Okresný súd Žiar nad Hronom, Okresný súd Martin, Okresný súd Žilina, Okresný súd Považská Bystrica, Okresný súd Čadca, Okresný súd Dolný Kubín, Okresný súd Námestovo, Okresný súd Ružomberok, Okresný súd Brezno, Okresný súd Veľký Krtíš, Okresný súd Lučenec, Okresný súd Liptovský Mikuláš, Okresný súd Prievidza, Okresný súd Revúca,
Košice – Okresný súd Košice I, Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice – okolie, Okresný súd Rožňava, Okresný súd Spišská Nová Ves, Okresný súd Poprad, Okresný súd Bardejov, Okresný súd Prešov, Okresný súd Kežmarok, Okresný súd Humenné, Okresný súd Michalovce, Okresný súd Trebišov, Okresný súd Vranov nad Topľou, Okresný súd Stará Ľubovňa, Okresný súd Svidník.
Prečo Bratislava a nie Trnava
Mesto Trnava nebolo nikdy spádovým centrom Západoslovenského kraja. Krajský súd v Trnave má 45 sudcov. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v hlavnom meste je sústredených „množstvo súdov“,vo všetkých štátoch Európy je odvolací súd v hlavnom meste (vyjmúc Holandsko, kde však Haag je sídlom kráľa a vládnych orgánov). Ak sú niektoré súdy mimo hlavného mesta, ide o súdy s celoštátnou pôsobnosťou (najvyššie súdy, ústavné súdy, najvyššie správne súdy), ako napríklad Česká republika či Estónsko. Budova Justičného paláca, kde sídli terajší Krajský súd Bratislava, je využiteľná pre nový odvolací súd v Bratislave. Sídli tu aj Okresný súd Bratislava I, ktorý má však roky zakúpenú budovu na Lazaretskej ulici. Po jej rekonštrukcii a presídlení celého Okresného súdu Bratislava I do nej (časť Okresného súdu Bratislava I – obchodný úsek – sídli v prenajatej budove, za ktorú sa platí ročný prenájom cca 440 tisíc Eur) sa uvoľnia kapacity justičného paláca pre ďalších sudcov a personál.Krajský súd Bratislava má dlhodobo zabezpečenú špecializáciu vo všetkých druhoch hlavnej agendy, vrátane agendy poručenskej. V jednej budove sídli aj väznica. Pri vyššom počte sudcov oproti Krajskému súdu v Trnave je špecializácia na vyššej úrovni. Sudcovia Krajského súdu v Bratislave, zaradení do jednotlivých kolégií, rozhodujú veci výlučne svojej agendy a nie sú členmi senátov iných kolégií. Na Krajskom súde Trnava napríklad fungujú dva obchodnoprávne senáty, kde však v skutočnosti túto agendu vykonávajú len dve sudkyne – predsedníčky senátu, pričom ostatní členovia senátu nemajú v tejto agende nápad.
Prečo Košice a nie Prešov
Mesto Prešov nebolo nikdy spádovým centrom Východoslovenského kraja.Krajský súd v Prešove pri jeho vytvorení v roku 1997 takmer v 1/3 vytvorili sudcovia z Krajského súdu v Košiciach. Má 41 sudcov. Budovu Krajského súdu v Košiciach (kde sídlia aj okresné súdy) je možné využiť ako sídlo odvolacieho súdu v Košiciach. Krajský súd Košice má dlhodobo zabezpečenú špecializáciu vo všetkých druhoch hlavných agend. Pri vyššom počte sudcov vo výkone oproti Krajskému súdu v Prešove je špecializácia na vyššej úrovni. Sudcovia Krajského súdu v Košiciach, zaradení do jednotlivých kolégií, rozhodujú veci výlučne svojej agendy a nie sú členmi senátov iných kolégií, pričom každý sudca je členom iba jedného senátu. Sudcovia Krajského súdu v Prešove sú členmi dvoch až piatich senátov nielen príslušného kolégia, ktorého sú členmi, ale aj senátov iných kolégií, viac senátov tvoria tí istí traja sudcovia.
Prečo aj Nitra. A prečo bez správnej agendy
Krajský súd Nitra (najskôr ako pobočka Krajského súdu Bratislava) funguje od roku 1992, keďže jeho potreba vyvstala oveľa skôr, ako bola reforma v roku 1996 z viacerých dôvodov. Okrem správnej agendy sú dlhodobo sudcovia špecializovaní na všetky hlavné agendy. Súčasťou budovy krajského súdu je aj väznica. Krajský súd Nitra nemá zriadené správne kolégium, sudcovia vybavujúci správnu agendu sú súčasťou obchodnoprávneho kolégia má len dva správne senáty, štyria sudcovia sú špecializovaní na správnu agendu, pričom správnu agendu vykonávajú aj sudcovia obchodnoprávneho kolégia.
Mapa správnych krajských súdov
Pozrime sa do minulosti
Konanie v správnom súdnictve bolo v podmienkach Československa realizované novelou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č.519/1991Zb.a zakotvené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pod názvom „Správne súdnictvo“; v tom čase niektoré časti právnej úpravy správneho súdnictva odkazovali na aplikáciu všeobecných ustanovení inštitútov občianskeho súdneho konania. Vrámci rekodifikácie civilného práva procesného bola prijatá myšlienka odčleniť správne súdnictvo zo všeobecného kódexu o civilnom práve procesnom do samostatného procesného kódexu – Správneho súdneho poriadku. Inštitucionálne odčlenenie správneho súdnictva ako špecializovaného súdnictva je naznačené aj v § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov; zákonodarca už v tomto štádiu predpokladal, že rozhodovať v správnom súdnictve nemajú sudcovia občianskeho, trestného alebo obchodného kolégia, ale sudcovia správneho kolégia.
V súvislosti s realizáciou inštitucionálneho odčlenenia správneho súdnictva navrhujeme zriadenie troch krajských správnych súdov na Slovensku, a to:
Krajský správny súd v Bratislave
Krajský správny súd v Banskej Bystrici
Krajský správny súd v Košiciach
Navrhovaná mapa krajských správnych súdov zodpovedá štatistickým ukazovateľom vypracovaným Analytickým centrom MS SR z hľadiska počtu napadnutých vecí na správne kolégiá krajských súdov, kvalitatívnu skladbu a náročnosti napadnutých vecí, kauzálnu príslušnosť, špecializácii správnych sudcov, ktoré zabezpečia najefektívnejšiu kontinuitu v prospech účastníkov konania v správnom súdnictve, na zachovanie ich práva na prístup k súdu, optimálnej teritoriálnej dostupnosti krajských správnych súdov pre účastníkov konania. Návrh vychádza zo sústavy krajských súdov existujúcej pred rokom 1996, kedy boli zriadené Krajský súd v Bratislave (pre Západoslovenský kraj), Krajský súd v Banskej Bystrici (pre Stredoslovenský kraj) a Krajský súd v Košiciach (pre Východoslovenský kraj); pred rokom 1996 bol zriadený aj Mestský súd so sídlom v Bratislave, ktorý bol odvolacím, druhostupňovým, súdom výlučne pre územie hlavného mesta.
Jedným z východiskových aspektov pre návrh „súdnej mapy inak“ je skutočnosť, že účastníci konania v správnom súdnictve cyklicky dochádzajú na súdy, keďže napríklad v sociálnych veciach je nárok na invalidný dôchodok pravidelne prehodnocovaný z hľadiska (meniaceho sa) zdravotného stavu poberateľa napríklad invalidného dôchodku a Sociálna poisťovňa o opakovaných žiadostiach rozhoduje a jej rozhodnutia sú preskúmavané súdom v správnom súdnictve. Je teda reálne, že poberateľ invalidného dôchodku pôjde na správny súd napríklad aj 10x, ak 10x požiada Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie výšky invalidného dôchodku a nie je spokojný s výsledkom. Cyklicky sa opakujúci okruh účastníkov konania pred správnym súdom je aj pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií povinnými osobami, rovnako tak pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí vydaných v územnom konaní a v na ňom nadväzujúcom stavebnom konaní a kolaudačnom konaní (v uvedených konaniach týkajúcich sa jednej stavby vystupujú rovnakí účastníci); vo veciach ochrany hospodárskej súťaže, azylových veciach (je bežné, že jeden žiadateľ požiada o azyl aj 5x a na súde sa vedie 5 konaní), atď.
Návrh krajských správnych súdov v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach berie do úvahy aj odporúčania Európskej komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Správa CEPEJ z novembra 2017 č. CEPEJ-COOP(2017)14 nazerá na Krajský súd v Bratislave osobitne v porovnaní s ostatnými súdmi v rámci SR vzhľadom na jeho špecifickú agendu a špecializáciu sudcov a navrhuje zvýšenie počtu sudcov aj finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho riadneho chodu („treba venovať osobitnú pozornosť špecifickej situácii Krajského súdu v Bratislave. Napriek tomu, že na tomto súde pôsobí 83 sudcov, jeho nápad je oveľa vyšší ako nápad na iných krajských súdoch v krajine, keďže väčšina inštitúcií a štátnych orgánov sa sústreďuje do obvodu jeho jurisdikcie ... v Bratislavskom kraji je sústredená väčšina vládnych inštitúcií a súkromných firiem, a to je pravdepodobne dôvod, prečo je počet došlých vecí v porovnaní s počtom obyvateľov vyšší ako v iných krajoch ... Tento súd vybavuje skutkovo i právne náročnejšie veci“). Zlučovanie súdov za účelom špecializácie sudcov sa však má podľa spomínanej správy CEPEJ týkať malých súdov mimo územia Bratislavy. CEPEJ poukázal na to, že v slovenskom súdnom systéme existuje plnohodnotný špecializovaný súd: Špecializovaný trestný súd, navyše funguje špecializácia súdov na úrovni okresných alebo krajských súdov: okrem ich všeobecnej príslušnosti vo veciach civilných, trestných a vecí správneho súdnictva je im prideľovaných niekoľko iných druhov sporov. Podľa CEPEJ už teraz existuje pomerne vysoká špecializácia rôznych okresných súdov (ako súdov prvej inštancie) a následne krajských súdov (ako odvolacích súdov) v určitých oblastiach práva.
Vytvorením troch krajských správnych súdov sa minimalizujú náklady na štátny rozpočet a nie je potrebné na zriadenie novej sústavy krajských správnych súdov čerpať prostriedky z Fondu obnovy Európskej únie. Okrem uvedeného prostriedky z Fondu obnovy ani nemôžu slúžiť na financovanie zriadenia súdnej mapy, keďže tento mechanizmus (Fond obnovy) je ústredným prvkom nástroja obnovy NextGeneration EU, ktorý je určený na reakciu na krízu COVID-19 a na výzvy, ktoré predstavuje zelená a digitálna transformácia. Má podporovať verejné investície a reformy a prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v rámci EÚ. Pomôže členským štátom riešiť hospodársky a sociálny vplyv pandémie COVID-19 a zároveň zabezpečí, aby ich hospodárstva uskutočňovali zelenú a digitálnu transformáciu a stali sa udržateľnejšími a odolnejšími. Členské štáty vďaka príspevkom z Fondu obnovy budú schopné poskytnúť zraniteľným skupinám obyvateľstva ekonomickú pomoc spočívajúcu v aktívnom prístupe k zamestnaniu (zachovanie existujúceho zamestnania, podpora vzniku pracovných miest), v zníženom zaťažení odvodmi na zdravotné poistenie, sociálne poistenie, do fondu zamestnanosti (keďže ich príjem v dôsledku pandémie COVID-19 a prijatých vládnych opatrení sa znížil, resp. úplne ho úplne stratili), na plnenie zmluvných záväzkov z obchodných vzťahov (nájomné, vodné, stočné, elektrina, plyn) a predídenie sekundárnej platobnej neschopnosti. Nemožno opomenúť ani obyvateľov so zdravotným znevýhodnením a s nimi súvisiaca podpora chránených dielní, ktoré im pomáhajú pri uplatnení na trhu práce. Z nášho pohľadu nemožno nájsť prienik medzi navrhovanou kompletnou reorganizáciou súdnej mapy a podmienkami poskytnutia finančných prostriedkov z Fondu obnovy.
Navrhujeme, aby boli obvody krajských správnych súdov totožné s obvodmi všeobecných odvolacích súdov – západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský obvod (vyjmúc Nitru) – keďže niet racionálneho dôvodu mať pre všeobecné odvolacie súdy tri obvody (západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský obvod) a pre krajské správne súdy celkom iné obvody tak, ako ich navrhuje MS SR (severoslovenský, juhoslovenský a východoslovenský). Zjednotením obvodov pre správne a všeobecné súdy je možné ušetriť prostriedky štátneho rozpočtu a predovšetkým ľahšiu orientáciu obyvateľov v prístupe k súdom, na ktorých sa domáhajú ochrany svojich práv a právom chránených záujmov. Pri odlišnej štruktúre mapy obvodov pre všeobecné odvolacie súdy a správne súdy (tak ako je v súčasnosti navrhovaná) môžu nastať situácie, kedy napríklad obyvateľ Rimavskej Soboty pôjde vo veci odvolania proti rozhodnutiu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov na Odvolací súd do Banskej Bystrice a vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní (stavebné povolenie, na základe ktorého môže fakticky realizovať stavbu napríklad svojho rodinného domu) pôjde na Krajský správny súd v Košiciach. Obdobná situácia je napríklad aj pre obyvateľa Nového mesta nad Váhom, ktorý vo veci určenia jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej býva a nachádza sa v Novom meste nad Váhom, bude cestovať na odvolacie konanie na Odvolací súd v Trnave, a vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o pridelení súpisného čísla nehnuteľnosti, v ktorej býva v Novom meste nad Váhom, bude cestovať na Krajský správny súd v Žiline, ktorý bude preskúmavať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Takýto prístup vnáša zbytočné komplikácie a chaos pre účastníkov konania a nie je racionálne podložený zákonným argumentom, v čom má pozitívne prispieť účastníkovi konania k ochrane jeho práv.
Prečo Krajský správny súd v Bratislave
Krajský správny súd v Bratislaveje právnym nástupcom správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trenčíne, obchodno-správneho kolégia Krajského súdu v Trnave. Vzhľadom na skutočnosť, že Krajský súd v Nitre nemá v súčasnosti zriadené správne kolégium (Rozvrhy práce Krajského súdu v Nitre na roky 2018, 2019, 2020) a zároveň vzhľadom na to, že v zmysle § 23 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, nemožno hovoriť o právnom nástupníctve vo vzťahu k neexistujúcemu správnemu kolégiu Krajského súdu v Nitre. Správne veci, ktoré napadli na Krajský súd v Nitre by prešli na budúci Krajský správny súd v Bratislave. Sudcovia správnych kolégií krajských súdov v Bratislave, Trenčíne a Trnave sú sudcami Krajského správneho súdu v Bratislave bez povinnosti absolvovať výberové konanie, keďže sa v súčasnosti vo veciach správneho súdnictva vo väčšej alebo menšej miere špecializujú, úspešne absolvovali výberové konania na miesta sudcov pre správne kolégiá v súlade so zákonom č. 757/2004 Z.z. a č. 385/2000 Z.z. a Súdna rada SR ich preložila na konkrétny krajský súd. Vypustením potreby výberových konaní na obsadenie miest sudcov krajských správnych súdov možno ušetriť finančné prostriedky na realizáciu výberových konaní a ušetriť čas pri presune agendy na nový súd. Krajský správny súd v Bratislave disponuje budovou (justičný palác) dimenzovanou pre potreby tohto súdu a účastníkov konania vrátane pojednávacích miestností, preto má predpoklady zastrešiť potreby celého Západoslovenského súdneho obvodu.
Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave sa v súčasnosti ako jediní spomedzi správnych kolégií krajských súdov na Slovensku špecializujú osobitne na agendu samosudcov a osobitne agendu senátnu; správne kolégium Krajského súdu v Bratislave je z hľadiska personálneho obsadenia najväčším správnym kolégiom krajských súdov v rámci SR. Na Krajskom súde v Trnave nie je zriadené samostatné správne kolégium pre nedostatok sudcov a je spojené s obchodným kolégiom (obchodno-správne kolégium, ktoré zákon č. 757/2004 Z.z. nepozná); na Krajskom súde v Trenčíne všetci sudcovia správneho kolégia rozhodujú aj v občianskoprávnej agende. Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Žiline aj Krajského súdu v Košiciach rozhodujú v samosudcovskej a senátnej agende správneho súdnictva ako aj v odvolacej exekučnej agende (teda všetci robia všetko bez špecializácie na samosudcovskú a senátnu agendu). Ako už bolo uvedené na Krajskom súde v Nitre nie je zriadené správne kolégium pre nedostatok sudcov (minimálne 5) existujú len obchodnoprávne, občianskoprávne a trestné kolégium.
Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave už v súčasnosti spĺňajú podmienky špecializácie, čo konštatoval aj CEPEJ v novembri 2017, na veci azylu a zaistenia (kauzálna príslušnosť pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre), v oblasti hospodárskej súťaže (preskúmava zákonnosť rozhodnutí Protimonopolného úradu SR a Úradu pre verejné obstarávanie), jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou (kauzálna príslušnosť pre celé územie SR), sudcovia preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí v sankčných veciach (priestupky, disciplinárne delikty a iné správne delikty), vo veciach katastra nehnuteľností (vklad a záznam do katastra), životného prostredia s dosahom na celé územie Slovenskej republiky, vlastníckeho práva (nadobúdanie a zánik vlastníckeho práva, predkupné právo štátu), reštitúcií, infozákona, poskytovanie grantov pre poľnohospodárov a nenávratných finančných príspevkov z rozpočtu SR alebo EÚ, daňových veciach, miestnych daní a poplatkov, štátnozamestnaneckých pomerov policajtov a vojakov, sociálne poistenie (starobné dôchodky, invalidné dôchodky, renty, poistné, oblasť zdravotne ťažko postihnutých občanov, kompenzácie, nedoplatky na poistnom), zásahov orgánov verejnej správy, nečinnosti orgánov verejnej správy, poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, štátne občianstvo SR vo vzťahu k cudzincom, preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení miest a obcí na základe podaného protestu prokurátora, územné konanie, stavebné konanie, kolaudačné konanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie v súvislosti so stavebnou činnosťou, atď.
Popri samotnej špecializácii je potrebné mať na pamäti aj zákonné časové rámce na rozhodovanie samosudcov v správnom súdnictve: azylové veci – 90 dní, veci zaistenia – 7 dní, odkladné účinky správnych žalôb – 30 dní, veci sociálneho poistenia (starobné dôchodky, invalidné dôchodky) sú v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP vecami so zrýchleným spôsobom konania, veci ochrany pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a pred zásahmi orgánov verejnej správy sú zo svojej materiálnej podstaty vecami so zrýchleným spôsobom konania.
Zo štatistík za roky 2017 až 2019 vypracovaných Analytickým centrom MS SR vyplýva, že Krajský súd v Bratislave je z hľadiska počtu vybavených vecí v správnom súdnictve opakovane na prvom mieste: v roku 2017 vybavil 936 vecí, v roku 2018 vybavil 1104 vecí a v roku 2019 vybavil 733 vecí. Pre porovnanie druhý v poradí bol v roku 2017 Krajský súd v Krajský súd v Košiciach, ktorý vybavil 702 vecí, v roku 2018 bol druhým v poradí Krajský súd v Krajský súd v Košiciach so 717 vybavenými vecami a v roku 2019 bol druhým v poradí tiež Krajský súd v Košiciach so 412 vybavenými vecami. Uvedené štatistiky korešpondujú so závermi Správy CEPEJ z novembra 2017 citovanej vyššie, že Krajský súd v Bratislave má vysoký počet napadnutých vecí a zároveň aj vybavených vecí ročne s prihliadnutím na špecifickú agendu vyplývajúcu zo sídelných útvarov orgánov verejnej správy a obchodných spoločností.
Bratislava ako hlavné mesto SR má špecifické postavenie aj z pohľadu sídla ústredných orgánov štátnej správy (okrem Úradu priemyselného vlastníctva, ktorý sídli v Banskej Bystrici) a ostatných orgánov štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou (okrem Finančného riaditeľstva SR, ktoré sídli v Banskej Bystrici); z tohto dôvodu si uvedomoval osobitosť a významnosť Krajského súdu v Bratislave aj CEPEJ. Krajský súd v Bratislave, správne kolégium, ako vecne a miestne príslušný súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí ústredných orgánov štátnej správy (ak v prvom stupni administratívneho konania rozhoduje ministerstvo a v druhom stupni administratívneho konania rozhoduje minister na základe stanoviska osobitnej rozkladovej komisie), štátnych orgánov s celoslovenskou pôsobnosťou, ak v prvom stupni rozhodoval správny orgán so sídlom na území Bratislavy – v tomto prípade sa častokrát stáva, že Krajský súd v Bratislave preskúmava zákonnosť aj rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR sídliaceho v Banskej Bystrici, pretože v prvom stupni administratívneho konania rozhodol Daňový úrad Bratislava (rovnako tak napríklad Krajský súd v Trenčíne, ak rozhodol v prvom stupni Daňový úrad Trenčín, Krajský súd v Košiciach, ak v prvom stupni administratívneho konania rozhodol Daňový úrad Košice, atď.).
V členských štátoch EÚ je bežne akceptované, že v každom hlavnom meste sídli krajský správny súd vzhľadom na osobitosť agendy hlavného mesta a sídla ústredných orgánov štátnej správy – Amsterdam, okrem Amsterdamu má správny súd sídlo aj v Haagu, pretože v Haagu sídlia vládne orgány, Helsinki, Štokholm, Ľubľana, Bukurešť, Lisabon, Madrid, Viedeň, Valetta, Budapešť, Luxemburg, Vilnius, Riga, Nicosia, Rím, Záhreb, Paríž, Atény, Dublin, Talin, Berlín, Kodaň, Sofia, Brusel, Praha a Bratislava. Európska únia a jednotlivé členské štáty akceptujú kumuláciu krajského správneho súdu a najvyššieho správneho súdu, resp. súdov prvého stupňa a druhého stupňa, ktoré preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, v hlavných mestách (resp. v jednom meste), výnimkami sú len tri krajiny: Nemecko (Najvyšší správny súd sídli v Lipsku), Estónsko (Najvyšší správny súd sídli v Tartu) a ČR (Najvyšší správny súd sídli v Brne). Niet preto dôvodu nepostupovať rovnakým spôsobom ako väčšina krajín EÚ a kumulovať sídlo krajského správneho súdu a najvyššieho správneho súdu v hlavnom meste SR.
Bratislava je dopravným uzlom v rámci celej Slovenskej republiky a je bežne dopravne dostupná; možno uzavrieť, že autobusové spoje aj vlakové spoje vedú do Bratislavy, rovnako tak diaľničné spojenie je samozrejmosťou. Z Komárna je možno dostať sa do Bratislavy za 1:29 hod., zo Skalice do Bratislavy za 1:35 hod. (zdroj: www.cp.sk), čím je zabezpečený prístup účastníkov k súdu v relatívne krátkom časovom rámci. Osobným motorovým vozidlom sú Skalica aj Komárno do Bratislavy dostupné okolo 1 hodiny.
Prečo Krajský správny súd v Banskej Bystrici
Krajský správny súd v Banskej Bystricije právnym nástupcom správnych kolégií Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.
Sídlo Krajského správneho súdu v Banskej Bystrici navrhujeme z dôvodu, že ide o súd s tradíciou ešte spred roku 1996 a predstavuje dopravný uzol v stredoslovenskom súdnom obvode, ktorý umožňuje bezproblémovú dostupnosť pre účastníkov konania.
Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici aj správneho kolégia Krajského súdu v Žiline sa špecializujú na všeobecné správne súdnictvo, t.j. rozhodujú v sankčných veciach (priestupky, disciplinárne delikty a iné správne delikty), vo veciach katastra nehnuteľností (vklad a záznam do katastra), životného prostredia, vlastníckeho práva (nadobúdanie a zánik vlastníckeho práva, predkupné právo štátu), reštitúcií, infozákona, daňových veciach, miestnych daní a poplatkov, štátnozamestnaneckých pomerov policajtov a vojakov, sociálne poistenie (starobné dôchodky, invalidné dôchodky, renty, poistné, oblasť zdravotne ťažko postihnutých občanov, kompenzácie, nedoplatky na poistnom), zásahov orgánov verejnej správy, nečinnosti orgánov verejnej správy, poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, štátne občianstvo SR vo vzťahu k cudzincom, preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení miest a obcí na základe podaného protestu prokurátora, územné konanie, stavebné konanie, kolaudačné konanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici sa okrem uvedeného špecializujú na priemyselné vlastníctvo v rámci kauzálnej príslušnosti pre celé územie Slovenskej republiky.
Zo štatistík za roky 2017 až 2019 vypracovaných Analytickým centrom MS SR vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici je z hľadiska počtu vybavených vecí v správnom súdnictve v prvej polovici medzi krajskými súdmi: v roku 2017 vybavil 691 vecí, v roku 2018 vybavil 466 vecí a v roku 2019 vybavil 270 vecí a dostal sa do druhej polovice krajských súdov.
Banská Bystrica je dopravným uzlom v rámci stredoslovenského súdneho obvodu, je dostupná cestovaním autobusom, vlakom aj osobným motorovým vozidlom. Z Čadce do Banskej Bystrice účastník docestuje za 2:20 hod., z Lučenca do Banskej Bystrice za 1:35 hod. (zdroj: www.cp.sk). Osobným motorovým vozidlom je možné z Čadce docestovať do Banskej Bystrice za 2 hodiny a z Lučenca do Banskej Bystrice za 1:10 hod (zdroj www.viamichelin.com).
Prečo Krajský správny súd v Košiciach
Krajský správny súd v Košiciachje právnym nástupcom správnych kolégií Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.
Vychádzame zo špecializácie sudcov správnych kolégií uvedených súdov a o tradičné sídlo súdu vo východoslovenskom kraji. Zohľadnili sme aj bezproblémovú dopravnú dostupnosť súdu pre účastníkov konania.
Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach aj správneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa špecializujú na všeobecné správne súdnictvo, t.j. rozhodujú v sankčných veciach (priestupky, disciplinárne delikty a iné správne delikty), vo veciach katastra nehnuteľností (vklad a záznam do katastra), životného prostredia, vlastníckeho práva (nadobúdanie a zánik vlastníckeho práva, predkupné právo štátu), reštitúcií, infozákona, daňových veciach, miestnych daní a poplatkov, štátnozamestnaneckých pomerov policajtov a vojakov, sociálne poistenie (starobné dôchodky, invalidné dôchodky, renty, poistné, oblasť zdravotne ťažko postihnutých občanov, kompenzácie, nedoplatky na poistnom), zásahov orgánov verejnej správy, nečinnosti orgánov verejnej správy, poskytovanie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, štátne občianstvo SR vo vzťahu k cudzincom, preskúmavanie všeobecne záväzných nariadení miest a obcí na základe podaného protestu prokurátora, územné konanie, stavebné konanie, kolaudačné konanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Košiciach sa navyše špecializujú podobne ako sudcovia správneho kolégia Krajského súdu v Bratislave na agendu azylu a zaistenia cudzincov (kauzálna príslušnosť pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline).
Z Popradu do Košíc je priamy vlakový spoj v trvaní 1:17 hod., zo Svidníka do Košíc za 2:05 hod., z Humenného do Košíc priame vlakové spojenie v trvaní 1:31 hod. (zdroj: www.cp.sk).
Zo štatistického hľadiska (vychádzajúc zo štatistických údajov spracovaných Analytickým centrom MS SR) je Krajský súd v Košiciach v počte vybavených vecí v správnom súdnictve na druhom mieste medzi správnymi kolégiami krajských súdov v rámci Slovenska: v roku 2017 vybavil 702 vecí, v roku 2018 vybavil 717 vecí a v roku 2019 vybavil 412 vecí.
Počet sudcov krajských správnych súdov
Počet sudcov je potrebné prispôsobiť nápadu, náročnosti agendy, ktorou sa budú zaoberať. Krajský správny súd v Bratislave (pre súčasné obvody Krajského súdu v Bratislave, Trnave, Nitre a Trenčíne) štatisticky môže vybaviť až 1675 vecí ročne, Krajský súd v Banskej Bystrici (pre súčasné obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Žiline) môže vybaviť 558 vecí ročne a Krajský súd v Košiciach (pre súčasné obvody Krajského súdu v Košiciach a Prešove) môže vybaviť 750 vecí ročne. Vychádzame zo záverov Analytického centra MS SR z roku 2019. Uvedené jasne uvádza, že počet sudcov musí byť odlišný na každom krajskom správnom súde so zohľadnením náročnosti vecí, a nie na každom súde 30 sudcov. Významným činiteľom pre určenie počtu miest sú závery projektu „Váha vecí“, ktoré realizovala Súdna rada Slovenskej republiky v spolupráci s Analytickým centrom MS SR a ktorý nie je v súčasnosti ukončený.
V Bratislave, dňa 02.12.2020
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.