JUDr. Branislav Harabin, sudca Okresného súdu Bratislava I
Je Ján Mazák skutočne tým správnym človekom na čele Súdnej rady?
Pán Mazák odstúpte! Iba dôvera politikov na členstvo v Súdnej rade nestačí.
Súdna rada Slovenskej republiky je najvyšší orgán sudcovskej legitimity. Jej právomoci vymedzuje Ústava a príslušné zákony. Má logicky významné kompetencie v oblasti justície a aktuálne na jej čele stojí Ján Mazák, ktorý bol do tejto pozície nominovaný parlamentom, teda politikmi. Pre ľudí z nejustičného prostredia je potrebné pripomenúť, že nejde o sudcu, pričom všetci doterajší predsedovia Súdnej rady v jej relatívne krátkej histórii sudcami boli. Prirodzené a tiež absolútne legitímne je, aby predsedom Súdnej rady bol vždy člen zvolený sudcami (očakávaný nepísaný úzus). Vieme si predstaviť akú raritu by vyvolal na čele parlamentu neposlanec?
Z doterajšieho pôsobenia Jána Mazáka sú apolitickí sudcovia šokovaní. Pred zvolením do funkcie prezentoval predstavy, že sa sudcov zastane vždy, ak to bude potrebné. Koná ale presne opačne. Nepočúva kritický hlas množstva sudcov týkajúci sa návrhu ministerky spravodlivosti na novú súdnu mapu. Mária Kolíková pri jeho príprave so sudcami nekomunikovala a po jeho zverejnení bezdôvodne ich odborné argumenty neakceptovala. Sudcovia márne čakali, že Ján Mazák zabezpečí sudcom aspoň možnosť odborne diskutovať. Že vyvolá rokovanie k tak závažnej reforme justičného systému s ministerkou spravodlivosti, aby sa na jej príprave mohli kvalifikovane podieľať aj a najmä sudcovia, ktorých (okrem občanov) sa to priamo a bytostne dotýka. Mohli ju pripomienkovať a vylepšiť cez skúsenosti a poznatky, poukázať na nedostatky, zbaviť ju neústavnosti a odstrániť tak negatívne dopady, ktoré nastanú ak nová súdna mapa bude schválená v navrhnutom znení. Išlo by o úplne legitímne a štandardné konanie zo strany predsedu Súdnej rady, nech by ním bol ktokoľvek.
Aj toto je kardinálne poslanie funkcie predsedu Súdnej rady.
Nič také Ján Mazák neurobil. Práve naopak, súdnu mapu obhajuje (v jej predloženej podobe) a podporu dokonca prezentuje i v mene celej Súdnej rady, čím nie že zavádza, ale nepochybne klame. Ján Mazák jednoducho nepočúva, sudcovia sú mu zjavne ukradnutí… Justícia však nepotrebuje Jána Mazáka, sám už nie je sudcom 30 rokov, ale právny štát a verejnosť si zaslúžia, aby aj názory sudcov sa stali predmetom odbornej debaty a názorovej konfrontácie v prospech slovenskej spoločnosti.
Zarážajúce a trestuhodné na pôsobení Jána Mazáka na čele Súdnej rady (predtým aj predseda Ústavného súdu SR a následne administratívno-právny servis na súde EÚ), je, ak v tejto pozícii verejne prezentuje, že počas núdzového stavu Ústava neplatí a preto možno porušovať základné ľudské práva a slobody. Takýto výrok o platnej Ústave z úst predsedu Súdnej rady určite nezaznamenali a nezazamenajú ani v právne najzaostalejšej usadlosti v Afrike.
Ján Mazák zámerne používa duálny meter pri hodnotení resp. komentovaní súdnych rozhodnutí. V prípade vraždy Kuciaka a Kušnírovej, bez poznania spisu, len na podklade medializovaných informácií, pri oslobodzujúcom rozsudku vyjadrí pochybnosti, čím ostentatívnym spôsobom úmyselne podkopáva dôveru verejnosti k súdnej moci. V kauze vzatia generála Lučanského do väzby už ale naopak prekvapivo hlasno burcuje verejnosť, že ide o rozhodnutie nezávislého súdu, s výhradou, prečo ho politici komentujú.
Dehonestujúce útoky na adresu sudcu najvyššieho súdu, ktorého zákerným spôsobom stavia do pozície podozrivého len preto, že kroky momentálnej vládnej garnitúry podrobil odôvodnenej kritike, je nie že neprípustné, ale už dávno sa mali stať predmetom vyšetrovania orgánov polície a prokuratúry. Sudca Mozner sa opodstatnene a nepochybne v súlade so svojím mandátom iba obrátil na príslušnú medzinárodnú organizáciu sudcov vo veci reformy justície, čo bola jeho nesporná povinnosť.
Rovnako disciplinárny postih sudcu Šamka predsedom Súdnej rady (napomenutie) nemožno vnímať inak, ako účelový a nesporne politicky motivovaný krok urobený v snahe zastrašiť aj ostatných sudcov, aby si ani len nedovolili poukazovať a vyjadrovať názor na výkonnú, či zákonodarnú moc a jej predstaviteľov, ktorí bez najmenších pochybností v mnohých smeroch v rozpore s Ústavou a medzinárodnými zmluvami porušujú základné ľudské práva a slobody aj v súdnom konaní.
Týmto rozhodnutím Ján Mazák zámerne znižuje dôveru verejnosti v justíciu s vopred sledovaným cieľom následne opodstatniť pre momentálnych držiteľov politickej moci potrebu odstraňovania nepohodlných sudcov s výraznou podporou mainstreamovo mediálneho lynču. Len pripomínam, že Šamko bol potrestaný iba za to, že poukázal na nezákonné praktiky v postupe orgánov činných v trestnom konaní napr. v kauze Búrka, či zverejnením obsahu Threemy na internete, resp. za realizáciu práv, aj jemu ako občanovi štátu, priznaných platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ján Mazák (zvolený len poslancami koalície) urobil zo Súdnej rady politickú radu dnešnej vládnej garnitúry a otrocky obhajuje neobhájiteľné.
Na podklade vyjadreného vyzývam Ján Mazáka, aby nielenže odstúpil z funkcie predsedu Súdnej rady, ale sa vzdal zároveň aj členstva v nej, lebo doterajším konaním a postojmi preukázal, že v nej nikdy nemal byť, nakoľko jeho osoba je spojená s absenciou apolitických predpokladov na výkon funkcie čo i len člena Súdnej rady.
Pán Ján Mazák iba dôvera politikov na členstvo v Súdnej rade nestačí.
Spamätajte sa!
P. S.: Ústavný rámec nedáva predsedovi Súdnej rady pozíciu obhajcu zákonodárnej či výkonnej moci. Predseda musí stritkne ctiť a dodržiavať princípy právneho štátu a poukazovať na ich porušovanie zo strany kohokoľvek, čo však Ján Mazák absolútne nečinil a nečiní… Rýchle rozhodovanie súdnych sporov s cieľom zabezpečenia najefektívnejšej vymožiteľnosti práva na Slovensku sa predmetom záujmu u Jána Mazáka nestalo, hoci to je problém, ktorý najviac ťaží bežných občanov. Iba rázne vyriešenie tejto otázky môže prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti.
Podobné odkazy na stránke: k tomu, čomu by sa mohol predseda Súdnej rady SR vo funkcii venovať pozri napríklad:
http://www.pravnelisty.sk/clanky/a879-ako-dalej-v-cinnosti-sudnej-rady-sr
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.