JUDr. Martin Ribár, advokát
Podmienky väzby a nutnosť zmeny ich právnej úpravy vo vzťahu k judikatúre ESĽP
Čo je väzba a prečo sa o nej v poslednej dobe hovorí?
Väzba je nepochybne najzávažnejším zásahom do práv obvineného a do jeho osobnej slobody. Väzba nemá ani sankčný ani výchovný účel. Obvinený vo väzbe je de iure nevinnou osobou a to až do momentu, pokiaľ súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čl. 50 ods. 2 Ústavy SR). Väzba môže trvať len nevyhnutný čas.
Téma väzby je jednou z ústredných tém dnešných dní, či už v kruhoch odbornej alebo laickej verejnosti. Zaznievajú názory o politizovaní tejto témy, o jej zneužívaní v politickom boji, o jej účelovosti vo vzťahu k zadržaniu a väzobnému stíhaniu mediálne exponovaných osôb, ktoré by mali mať vzťah k rôznym politickým stranám a hnutiam. Faktom však je, že v kruhoch trestných právnikov sa téma podmienok väzby riešila dávno predtým a jej súčasná mediálna atraktívnosť nemá žiadny vplyv na to, že ide o dlhodobo zanedbávanú oblasť.
Akékoľvek spájanie odbornej diskusie na tému väzobného stíhania s politickými témami podľa môjho názoru neobstojí a to najmä z toho dôvodu, že výmenou poslednej vládnej garnitúry nedošlo prakticky k žiadnym zmenám vo vzťahu k podmienkam väzby. Kritika podmienok väzby teda nemôže vyznievať negatívne proti súčasnej vláde, nakoľko sa táto téma zanedbávala počas celých posledných dvoch dekád systematicky. Jednoznačne a absolútne sa preto dištancujem od akéhokoľvek spájania obsahu mojich článkov s politickými témami a medializovanými kauzami väzobne stíhaných známych osôb.
Každú zanedbávanú tému však časom vyplaví na povrch v celej svojej nahote konkrétny vývoj udalostí. Skutočnosť, že laická verejnosť sa o podmienky väzobného stíhania začala zaujímať až na základe mediálnych káuz a priori neznamená, že téma ako taká je politická. Opätovne sa pokúsim byť objektívny a čo najviac prispieť predloženým článkom k odbornej diskusii, aj keď sa ma téma podmienok väzby (najmä kolúznej) osobne veľmi dlho citlivo dotýka.
Postavenie väzňov a väzobne stíhaných obvinených
Samotná skutočnosť, že vo väzbe sú de iure nevinní ľudia, ešte pred ich prípadným odsúdením alebo oslobodením evokuje, že rozsah práv obvinených vo väzbe by mal byť širší ako rozsah práv osôb právoplatne odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody a naopak, že rozsah reštrikcií a obmedzení práv osôb vo väzbe by mal byť menší ako u osôb vo výkone trestu odňatia slobody. Z takejto rýdzo logickej úvahy v rámci ústavnoprávneho kontextu vyplýva aj predpoklad, že keďže osoby vo väzbe sú de iure nevinné, tak práva obvinených vo väzbe ako aj reštrikcie a obmedzenia práv obvinených vo väzbe budú rovnaké u všetkých väzobne stíhaných osôb.
Hoci vyššie uvedené predpoklady by oprávnene mali byť očakávané aj v praxi, realita je bohužiaľ iná. Vo všeobecnosti majú osoby vo väzbe horšie podmienky ako osoby vo výkone trestu odňatia slobody (aj menší rozsah práv a väčší rozsah obmedzení a reštrikcií ). Obvinení v kolúznej väzbe majú často omnoho horšie podmienky, menší rozsah práv, širšie obmedzenia a reštrikcie ako (i) obvinení, ktoré sú v preventívnej alebo útekovej väzbe alebo (ii) osoby vo výkone trestu odňatia slobody.
Čo hovorí zákon
K vyššie uvedeným záverom je nutné dôjsť komparáciou základnej právnej úpravy podmienok väznených osôb, ktorá je obsiahnutá v nasledovných právnych predpisoch (zákonné normy bez vyhlášok):
Zákon č. 221/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov o výkone väzby
- § 2 ods. 4 – Základné zásady výkonu väzby
- § 7 ods. 2 písm. c) – Umiestňovanie
- § 10 – Vymedzenie zaobchádzania
- § 12 ods. 1 – Ubytovanie
- § 13 - Stravovanie
- § 15 – Spánok
- § 16 ods. 6 – Zdravotná starostlivosť – sprchovanie
- § 16a – Vychádzka
- § 19 ods. 1, 2, 3, 5 – Návštevy
- § 20 ods. 3 – Korešpondencia
- § 21 ods. 1, 3, 4 – Používanie telefónu
- § 25 – Nákup potravín a vecí osobnej povahy
- § 26 – Vzdelávanie, záujmová činnosť, športová činnosť a iné činnosti
- § 32 ods. 1 – Zaraďovanie do práce
- § 35 ods. 1 – ( Diferencovaný výkon väzby)
- § 36 – Výkon väzby v štandardnom režime
- § 37 ods. 1, 2, 3 písm. a) – Výkon väzby v zmiernenom režime
Zák. č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon
- § 48 – Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody
Zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody
- § 3 ods. 5, 6 – základné zásady výkonu trestu
- § 5 ods. 2 – Miesto výkonu trestu
- § 8 ods. 1, 3 písm. c), d) – Umiestňovanie
- § 12 – vonkajšia diferenciácia
- § 13 ods. 2, 3, 4 – vonkajšia diferenciácia
- § 14 – Vnútorná diferenciácia
- § 18 ods. 4, 5, 7 – Ubytovanie
- § 21 – Spánok
- § 22 ods. 3 – osobná hygiena
- § 24 ods. 1, 4 – Návštevy
- § 25 – Korešpondencia
- § 27 ods. 1, 3 – Používanie telefónu
- § 30 ods. 1 – Nákup potravín a veci osobnej potreby
- § 31 a – Vychádzka
- § 32 – Vzdelávanie
- § 33 – Kultúrno – osvetová činnosť
- § 42, 43 – Zaraďovanie do práce
- § 46 ods. 1 – Činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
- § 65 – Opustenie ústavu
- § 76 – Výkon trestu v otvorenom oddelení
- § 79 – Oddiel doživotných trestov
Pre dodržanie rozumného rozsahu článku som upustil od citácie vyššie uvedených ustanovení, no ich komparáciou (predovšetkým porovnaním oprávnení a reštrikcií medzi osobami vo väzbe všeobecne, osobami v kolúznej väzbe a osobami vo výkone trestu odňatia slobody, porovnaním opatrení a reštikcií osôb v kolúznej väzbe a ostatných osôb vo väzbe), musí každý kriticky zmýšľajúci čitateľ dospieť k nasledovným záverom:
- Kolúzna väzba je oveľa reštriktívnejšia a prísnejšia ako výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a so stredným stupňom stráženia.
- V prípade, ak obvinený v kolúznej väzbe môže telefonovať s príbuznými a má povolené návštevy v ÚVV je to takmer identické ako vo výkone trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
- V prípade ak obvinený v kolúznej väzbe nemôže telefonovať a nemá potvrdené návštevy v ÚVV a je umiestnený sám na cele sú jeho podmienky horšie ako vo výkone trestu odňatia slobody v oddieloch doživotných trestov.
- Kolúzna väzba je značne prísnejšia ako väzba v zmiernenom režime.
- Kolúzna väzba je vzhľadom na možnosť nepovolenia telefonovania a návštev v ÚVV, dĺžku doručovania korešpondencie, bežnej praxe umiestňovania do malej cely (samostatne, resp. cely pre 2 obvinených ) oveľa prísnejšia ako väzba v štandardnom režime.
- Obvinený v kolúznej väzbe má výrazne obmedzenejšie podmienky na pohyb, na pohyb mimo cely, a na akékoľvek aktivity mimo cely, obmedzenejšie ako vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym i so stredným stupňom stráženia alebo ako vo väzbe so zmierneným režimom; prakticky je 23 hodín denne zatvorený v cele bez možností akejkoľvek aktivity mimo cely.
Kompetencie OČTK na podmienky väzby
Nad rámec vyššie uvedených záverov je potrebné uviesť, že u obvinených v kolúznej väzbe je zo strany OČTK bežnou praxou :
- Dlhodobé nepovoľovanie návštev v ÚVV – ja osobne som mal prvú návštevu s manželkou po 11 mesiacoch kolúznej väzby cez sklo v rozsahu jednej hodiny. Z dôvodu protipandemických opatrení boli následne osobné návštevy zakázané a tieto boli nahradené tzv. video návštevami cez skype (raz mesačne 20 minút).
- Dlhodobé nepovoľovanie telefonovania príbuzným – prvý krát som z ÚVV mohol zatelefonovať manželke, deťom a mame po 14,5 mesiacoch trvania kolúznej väzby.
- Dlhotrvajúce doručovanie korešpondencie v trvaní týždňov, výnimkou nie je ani doba presahujúca mesiac – a to je myslené jedným smerom, stáva sa, že ak obvinený napíše rodine, odpoveď dostane aj po viac ako 2 mesiacoch (pre objektivitu uvádzam, že som mal spoluväzňa, u ktorého doručovanie pošty trvalo 5-8 dní – v jeho prípade vyšetrovateľ veľmi promptne a ochotne riešil doručovanie pošty s ohľadom na maloletého syna spoluväzňa).
- Pobyt na cele 23 hodín bez akejkoľvek možnosti aktivít mimo cely – až po 15,5 mesiacoch väzby som mohol ísť prvý krát do posilňovne, dovtedy bola jedinou aktivitou mimo cely (okrem vychádzky) návšteva väzenského kňaza.
- Nemožnosť vykonávať počas kolúznej väzby akúkoľvek prácu, hoci takúto možnosť by určite mnohí obvinení uvítali.
V tejto súvislosti pokladám za potrebné uviesť, že povoľovanie návštev v ÚVV a povoľovanie telefonovania s príbuzným patrí výlučne do právomoci vyšetrovateľa bez akejkoľvek možnosti preskúmania súdom alebo iným orgánom verejnej moci v rámci prípravného konania. Je teda výlučne na vyšetrovateľovi, či návštevy alebo telefonovanie s príbuznými obvinenému povolí a jeho rozhodnutie v tomto smere nepodlieha žiadnej povinnosti náležitého zdôvodnenia. Vnútroštátna právna úprava teda de lege lata pripúšťa svojvôľu (arbitrálnosť) vyšetrovateľa, ako v jednotlivom prípade o styku obvineného s blízkymi osobami rozhodne. Samozrejme vyšetrovatelia o týchto žiadostiach (či už v prospech alebo v neprospech obvineného) aj rozhodujú arbitrálne, t.j. bez reálneho odôvodnenia, iba s odvolaním sa na ich právomoc o povolení či nepovolení návštev a telefonovania. Je nutné zdôrazniť, že v zmysle zákonných ustanovení si môžu OČTK vymieniť prítomnosť pri návštevách aj telefonovaní, telefonovanie z ÚVV príbuzným je monitorované, nahrávané a archivované a teda pri styku obvineného s príbuznými je prakticky vylúčené kolúzne správanie.
Z osobnej skúsenosti viem, že v rámci mojej kolúznej väzby mala na moju psychiku najväčší negatívny vplyv skutočnosť, že som takmer rok nemal vôbec žiadny styk s mojimi najbližšími príbuznými. Odkedy môžem so svojou rodinou telefonovať a pravidelne byť v styku cez tzv. video návštevy, moje vnútorné psychické nastavenie sa výrazne zlepšilo. Z uvedeného dôvodu pokladám vnútroštátnu úpravu za nedostatočnú, nakoľko táto prakticky dáva vyšetrovateľom do rúk nástroj, ako legálne využívať kolúznu väzbu ako nátlakový prostriedok. Právomoc vyšetrovateľa rozhodovať o styku obvineného s príbuznými by teda podľa môjho názoru jednak nemala byť zo zákona arbitrálna (t.j. rozhodnutie vyšetrovateľa o zamietnutí styku by malo byť náležite zdôvodnené), no zároveň by mala byť aj časovo limitovaná a najmä preskúmateľná iným orgánom verejnej moci.
Čo na to hovorí ESĽP
Bez ohľadu na vyššie popísaný právny stav de lege lata, ktorý je z môjho (pripúšťam, že do značnej miery aj subjektívneho) pohľadu nedokonalý a nesprávny, v ďalšom texte by som chcel výlučne objektívnou optikou upriamiť pozornosť na to, ako by aj vzhľadom na ustálenú judikatúru ESĽP mala právna úprava kompetencií vyšetrovateľa vyzerať de lege ferenda.
ESĽP vo veci LADUNA vs. Slovenská republika sa už zaoberal argumentáciou sťažovateľa o diskriminačnom rozdiele medzi podmienkami už právoplatne odsúdených osôb vo výkone trestu odňatia slobody k podmienkam osôb vo väzbe, ktoré ešte neboli súdom uznané za vinné, pričom už v tejto veci ESĽP skonštatoval, že podmienky osôb vo väzbe sú horšie a reštriktívnejšie ako u osôb právoplatne odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. S ohľadom na mnou uvádzané skutočnosti je zrejmé, že vytýkaný stav zo strany ESĽP je stále prítomný v podmienkach výkonu väzby, najmä kolúznej väzby – a uvedené nedostatky budú môcť byť v množstve prípadov v budúcnosti napádané na ESĽP.
Je teda naozaj vo verejnom záujme, aby sa podmienky väzby, najmä kolúznej väzby upravili tak, že budú porovnateľne znesiteľné s podmienkami výkonu trestu odňatia slobody v prvom, maximálne v strednom stupni stráženia. Obmedzenie obvineného v styku s rodinou by malo byť zákonom presne vymedzené a jeho nariadenie náležite zdôvodnené výlučne vo vzťahu k možnému kolúznemu správaniu.
Zhrnutie väzobných podmienok podľa platnej právnej úpravy
Z mojich dlhoročných skúseností trestného advokáta, najmä z informácií od svojich klientov, ktorí boli v kolúznej väzbe, zo svojich vlastných osobných skúseností počas výkonu kolúznej väzby už viac ako 16 mesiacov, od mojich spoluväzňov, s ktorými som bol na cele, je možné určiť niekoľko najpálčivejších oblastí, ktoré najviac negatívne pôsobia na osoby v kolúznej väzbe, najmä pokiaľ ide o ich psychický stav:
1. Neumožnenie kontaktu s príbuznými, nepovolením telefonovania a návštev v ÚVV. Človek, ktorý má sociálne vzťahy s manželkou, družkou, deťmi, rodičmi, priateľmi a zo dňa na deň o tieto sociálne vzťahy príde, nevie, čo sa deje s jeho rodinou, považuje neumožnenie kontaktu so svojimi blízkymi za najväčšiu psychickú záťaž. Dlhodobé neumožnenie kontaktu s najbližšími možno považovať v podmienkach kolúznej väzby za psychické týranie.
2. Absolútne obmedzenie pohybu, pohybových a vzdelávacích aktivít. Človek, ktorý je v živote aktívny, chodí do práce, športuje, chodí do prírody a zrazu je 23 hodín denne dlhodobo zatvorený v malej cele tým nesmierne duševne trpí. Po čase aj fyzicky – bolesťami chrbtice, kĺbov a šliach. Takáto nečinnosť a absolútne obmedzenie pohybu znamená neuveriteľný záber na psychiku. Vzdelávacie aktivity sú obmedzené výlučne na veľmi limitované možnosti väzenskej knižnice a základných programov televízneho vysielania (ak obvinenému je povolené mať na cele TV prijímač).
3. Obmedzený prístup k hygiene, najmä k teplej vode a možnosti sprchovania, čo rozhodne nemôže prispievať k účelu väzby. Právnou úpravou (§ 16 ods. 6, § 48 zákona o výkone väzby) nie je možné regulovať tak prirodzené potreby ako sprchovanie. Možnosť sprchovania teplou vodou 2x do týždňa (u mužov) je žalostne málo.
Prečo je zmena právnej úpravy nevyhnutná?
Všetky vyššie spomenuté nedostatky sú typické pre väzobné stíhanie. Vo výkone trestu je už kladený dôraz aj na psychický, fyzický a edukačný vývoj väzňa, tak aby po jeho prepustení na slobodu bolo možné čo možno najviac zabezpečiť jeho sociálnu inklúziu v prostredí, z ktorého pochádza. Pri väzňoch vo výkone trestu odňatia slobody sa takisto kladie dôraz na zachovanie pracovných návykov, je im poskytované pravidelné psychologické poradenstvo, možnosť realizovať sa pri záujmovej činnosti, zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít a pod. Toto všetko pri väzobne stíhaných osobách neexistuje alebo existuje len vo veľmi obmedzenej miere a zároveň je tu veľmi značná rozhodovacia právomoc vyšetrovateľov, ktorá bez akéhokoľvek zdôvodnenia môže psychický stav obvinenej osoby vo väzbe ešte viac zhoršiť. Pri súčasnom nastavení väzobného stíhania a bez nastavenia racionálnych časových limitov kolúznej väzby je možné konštatovať, že väzobné stíhanie dlhšie ako tri mesiace nie je možné absolvovať bez trvalých psychických alebo fyzických následkov, ktoré som popisoval už vo svojom článku na právnych listoch zo dňa 16.01.2021.
Už počas mojej praxe advokáta som sa často stretol so situáciami, keď väzobne stíhaný klient sa doslova tešil na znesiteľnejšie podmienky výkonu trestu. Najabsurdnejší prípad obmedzenia styku s rodinou bol, keď manželka môjho väzobne stíhaného spoluobvineného nevedela vyvrátiť maloletému synovi presvedčenie že jeho otec musel zomrieť, keďže ho nemôže navštíviť, ani mu otec z väzby nezatelefonoval. Maloletý syn totiž v televízii videl, že rodina môže väzňov navštevovať a väzni môžu z väzenia telefonovať svojej rodine. Syn spoluobvineného doslova obviňoval matku, že mu o otcovi (na ktorého bol veľmi citovo naviazaný) nechce povedať pravdu. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že vo väzbe sú niekedy naozaj aj nevinní a pokiaľ aj je niekto v kolúznej väzbe dôvodne, odmietnutie styku s blízkymi osobami by malo byť možné jedine vtedy ak pri takomto styku dôvodne môže nastať hrozba kolúzneho správania.
Na záver by som takisto rád poukázal na skutočnosť, že odsúdeným osobám sa čas strávený vo väzbe započíta do výkonu trestu. Ak ale má byť takéto započítanie spravodlivé (t.j. 1:1), je logické, že aj podmienky výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody by mali byť obdobné. Realita na Slovensku je však dlhodobo úplne iná a podmienky vo väzbe (najmä kolúznej) sú ďaleko za hranou prirodzenej ľudskej znesiteľnosti. V niektorých vyspelých krajinách sa väzba, ale predovšetkým kolúzna väzba započítava do výkonu trestu odňatia slobody vyšším koeficientom a to práve preto, že podmienky vo väzbe sú prísnejšie ako vo výkone trestu odňatia slobody. Pre ozrejmenie, v niektorých krajinách sa napríklad kolúzna väzba započítava koeficientom 2, čiže mesiac strávený v kolúznej väzbe sa započítava ako dva mesiace výkonu trestu odňatia slobody a celkovo je kolúzna väzba omnoho radikálnejšie časovo obmedzená.
Slovenská republika je demokratická republika, ktorá vo svojej Ústave deklaruje, že si ctí, rešpektuje a dodržiava základné ľudské práva a slobody. Dúfam, že sa mi v mojom článku podarilo uviesť presvedčujúce argumenty, prečo je nutné de lege ferenda uvažovať o zmene súčasného stavu a podmienky väzby zmeniť, tak ako si to vyžadujú podmienky civilizovanej krajiny v 21. storočí.
výťah z prednášky uskutočnenej dňa 09.05.2013 v Omšení
článok prináša analýzu znakov prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák. a venuje pozornosť aj problematike, do akej miery je prípustná kritika najmä verejne činných osôb.
cieľom článku bolo poukázať na manévrovací priestor obhajoby pri výkone obhajoby osôb obvinených z trestných činov najmä s drogovým prvkom.