Bagatelizovanie škandálu s kajúcnikmi?

Doc. JUDr. Bra­nis­lav Fáb­ry, PhD., vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg, Práv­nic­ká fa­kul­ta UK

Ba­ga­te­li­zo­va­nie škan­dá­lu s ka­júc­nik­mi?

Na Slo­ven­sku v sú­čas­nos­ti za­ží­va­me veľ­ký škan­dál s po­doz­re­nia­mi o po­ru­šo­va­ní prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní (OČTK). Exis­tu­je váž­na hroz­ba, že sa vy­tvo­ri­la or­ga­ni­zo­va­ná sku­pi­na, kto­rá ma­ni­pu­lo­va­la a koor­di­no­va­la tzv. ka­júc­ni­kov pro­ti ob­vi­ne­ným v spo­lo­čen­sky zá­važ­ných kau­zách. Ide o tak váž­ny škan­dál, že prá­ve od je­ho vy­rie­še­nia zá­vi­sí, či bu­de na Slo­ven­sku mož­né ob­no­viť niek­to­ré prin­cí­py práv­ne­ho štá­tu. Na­priek ne­vy­vá­že­nej ko­mu­ni­ká­cií mainstrea­mo­vých mé­dií o tom­to prob­lé­me sa zneu­ží­va­nie tres­tné­ho prá­va sta­lo aj prí­či­nou zne­po­ko­je­nia ve­rej­nos­ti a pre­to tre­ba za­brá­niť za­me­te­niu prob­lé­mu pod ko­be­rec a za­čať všet­ko vy­šet­ro­vať ve­rej­ne a tran­spa­ren­tne.

Keď­že sa škan­dál so zneu­ží­va­ním ka­júc­ni­kov roz­ras­tá, ob­haj­co­via sú­čas­ných prak­tík v tres­tnom prá­ve preš­li do proti­ofen­zí­vy. Za­ča­li ší­riť tvr­de­nie, že nie­ko­mu tu va­dí, keď ma­jú OČTK „roz­via­za­né ru­ky“ a že kri­ti­ka po­ru­šo­va­nia prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu je vlas­tne kom­plo­tom tých, kto­rí si ne­že­la­jú očis­tu jus­tí­cie. Pre­to vraj roz­vi­nu­li kam­paň na dis­kre­di­tá­ciu bo­jov­ní­kov za tú­to očis­tu. Po­cho­pi­teľ­ne, exitu­jú ľu­dia, kto­rým by sub­jek­tív­ne vy­ho­vo­va­lo, ak by sa niek­to­ré tres­tné ko­na­nia za­sta­vi­li, len­že sú­čas­né po­ru­šo­va­nie prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu už nie­koľ­ko me­sia­cov kri­ti­zu­jú stov­ky práv­ni­kov, kto­rí vy­stú­pi­li aj ve­rej­ne a spí­sa­li nie­koľ­ko pe­tí­cií pro­ti to­mu­to ja­vu, napr. tu. Iš­lo o pred­sta­vi­te­ľov rôz­nych práv­nic­kých pro­fe­sií a pri väč­ši­ne z nich neexis­tu­jú ani len in­dí­cie, že by moh­li mať zá­ujem na ne­ja­kom ma­re­ní očis­ty jus­tí­cie ale­bo „roz­via­za­ných rúk“ pre vy­šet­ro­va­te­ľov. Keď­že však prob­le­ma­ti­ke práv­ne­ho štá­tu ro­zu­me­jú, včas si uve­do­mi­li ri­zi­ká, spo­je­né so zneu­ží­va­ním tres­tné­ho prá­va a upo­zor­ni­li na to eš­te pred spo­mí­na­nou sprá­vou SIS.

Té­za o kom­plo­te pro­ti očis­te jus­tí­cie je veľ­mi ne­bez­peč­ná i pre­to, le­bo lik­vi­dá­cia prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu sa de­je vždy pod zá­sta­vou spra­vod­li­vos­ti a tí, kto­rí aj v mi­nu­los­ti to­ta­lit­né prak­ti­ky od­su­dzo­va­li, bo­li oso­čo­va­ní ako ne­pria­te­lia očis­ty v spo­loč­nos­ti. Napr. na­cis­ti v Ne­mec­ku or­ga­ni­zo­va­li čis­tky v jus­tí­cii v me­ne „ob­no­vy prá­va“ (Rech­tser­neuerung). Mno­hí Nem­ci sa tej­to „očis­ty“ zú­čas­tňo­va­li z úp­rim­né­ho pres­ved­če­nia, ve­ri­li v náp­ra­vu ko­rup­cie z ob­do­bia Weimar­skej re­pub­li­ky a pre­to ne­pos­treh­li, čo sa nao­zaj de­je. Po­dob­ne v 50-tych ro­koch ho­vo­ri­li ko­mu­nis­ti o zľu­do­ve­ní súd­nic­tva a nas­to­le­ní tried­nej spra­vod­li­vos­ti, pri­čom to­to ich úsi­lie po­zi­tív­ne vní­ma­lo mno­ho ľu­dí, kto­rí len pos­tup­ne pre­ci­ta­li. Sa­moz­rej­me, že po­ru­šo­va­nie prin­cí­pov práv­ne­ho štá­tu v sú­čas­nos­ti eš­te ne­do­sa­hu­je exce­sy z 50-tych ro­kov, ak sa však ne­zas­ta­ví včas, má po­ten­ciál pre­puk­núť do nie­čo­ho ob­dob­né­ho.

Zne­po­ko­ji­vé je aj to, že jed­nou z tém, na kto­rú mé­diá za­bud­li, je po­doz­re­nie z koor­di­ná­cie a ma­ni­pu­lá­cie vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov pro­ti kon­krét­nym ľu­ďom, kto­rí na pod­mien­ky vo väz­be dop­la­ti­li. Jed­ným z nich bol ge­ne­rál M. Lu­čan­ský. V unik­nu­tej sprá­ve SIS sa vý­slov­ne ho­vo­rí o koor­di­ná­cii ka­júc­ni­kov pri šty­roch ak­ciách, vrá­ta­ne ak­cie Ju­dáš, kvô­li kto­rej pu­to­val do väz­by aj ten­to bý­va­lý po­li­caj­ný pre­zi­dent. Taj­ná služ­ba pod­ľa unik­nu­tej sprá­vy tvr­dí, že má dô­ka­zy o zneu­ží­va­ní ka­júc­ni­kov, kto­ré sú pou­ži­teľ­né v tres­tnom ko­na­ní. SIS sí­ce dô­ka­zy dr­ží v re­ži­me uta­je­nia, av­šak tre­ba sa ve­rej­ne spý­tať, či exis­tu­jú dô­ka­zy o koor­di­ná­cii ka­júc­ni­kov prá­ve pro­ti M. Lu­čan­ské­mu. Tre­ba sa pý­tať i na ďal­šie ve­ci: ov­plyv­ni­la az­da koor­di­ná­cia ka­júc­ni­kov a ich zma­ni­pu­lo­va­né vý­po­ve­de psy­chic­ký stav M. Lu­čan­ské­ho, resp. okol­nos­ti je­ho smr­ti vo väz­be? Exis­to­va­la sna­ha uro­biť s M. Lu­čan­ským „ob­chod“, pri kto­rom by vy­me­nil uda­nia iných ľu­dí za níz­ky trest?

Na prob­lém koor­di­ná­cie vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov zo stra­ny OČTK ne­rea­go­va­la ani ko­mi­sia mi­nis­ter­ky M. Ko­lí­ko­vej, kto­rú zria­di­la pre vy­šet­ro­va­nie okol­nos­tí úmr­tia M. Lu­čan­ské­ho. Je zrej­mé, že in­for­má­cie o koor­di­ná­cii ka­júc­ni­kov v kau­ze Ju­dáš zís­ka­la SIS eš­te v ča­se, keď Ko­lí­ko­vej ko­mi­sia pra­co­va­la, tá sa však s ni­mi zjav­ne neo­boz­ná­mi­la. Sa­moz­rej­me, ko­mi­sia ma­la od sa­mot­né­ho za­čiat­ku prob­lém s dô­ve­ry­hod­nos­ťou, veď ce­lé jej zlo­že­nie a šta­tút ur­čo­va­la mi­nis­ter­ka, kto­rá moh­la mať na ur­či­tom vy­zne­ní sprá­vy zá­ujem. Nep­rek­va­pu­je, že väč­ši­nu čle­nov tvo­ri­li oso­by z or­gá­nov vý­kon­nej mo­ci, kto­ré bo­li pod kon­tro­lou vlád­nej koa­lí­cie, do­kon­ca aj tra­ja Ko­lí­ko­vej pria­mi po­dria­de­ní z mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti. Naj­väč­ším prob­lé­mom však bo­lo to, ako mi­nis­ter­ka od­ig­no­ro­va­la prí­buz­ných zos­nu­lé­ho a ich práv­ne­ho zá­stup­cu pri kreo­va­ní ko­mi­sie. Cieľ bol jas­ný: ne­súh­las práv­ne­ho zá­stup­cu po­zos­ta­lých mo­hol mať pre vý­sle­dok sprá­vy veľ­kú vá­hu. Na roz­diel od zá­stup­cov opo­zí­cie, kto­rí tam ma­li vy­tvá­rať ilú­ziu ob­jek­ti­vi­ty, av­šak ich ne­súh­las sa dal ľah­ko inter­pre­to­vať ako po­li­tic­ky mo­ti­vo­va­ný. Pre po­rov­na­nie si skús­me pred­sta­viť, čo by sa di­alo, ke­by sa ob­ja­vil po­dob­ný prís­tup vo­či práv­nym zá­stup­com prí­buz­ných v prí­pa­de vraž­dy J. Ku­cia­ka a M. Kuš­ní­ro­vej, napr. vo­či D. Lip­ši­co­vi.

Vo všeo­bec­nos­ti mož­no kon­šta­to­vať, že čím viac sa té­ma zneu­ží­va­nia ka­júc­ni­kov dis­ku­tu­je, tým viac ras­tie sna­ha ten­to škan­dál za­me­tať pod ko­be­rec. Apo­lo­ge­ti kri­ti­zo­va­ných pos­tu­pov sa sna­žia ak­tív­ne vy­stu­po­vať v mé­diách, aby vy­tvo­ri­li do­jem, že sa nič váž­ne ne­de­je. Pou­ži­li už aj svo­ju me­diál­ne naj­sil­nej­šiu zbraň, pre­zi­den­tku Z. Ča­pu­to­vú. Ne­bu­dem ana­ly­zo­vať jej vy­stú­pe­nie v RTVS z 13. jú­na ako ce­lok, ale za ne­bez­peč­nú po­va­žu­jem jej sna­hu ba­ga­te­li­zo­vať to, čo sa de­je v rám­ci OČTK. Vo svo­jom vy­stú­pe­ní os­ten­ta­tív­ne pod­po­ri­la sú­čas­nú „očis­tu“ jus­tí­cie, po­ve­da­la, že sa ne­roz­li­šu­je ro­vi­na fak­tov a ro­vi­na inter­pre­tá­cií a kri­ti­zo­va­la mie­ru „trú­fa­los­ti“ s akou sa bu­du­jú rôz­ne inter­pre­tá­cie. Všet­ku kri­ti­ku pri­tom od­bi­la frá­zou: „…je­di­né čo k to­mu tre­ba po­ve­dať, je, že ak sa ta­ké­to nie­čo udia­lo, tak to tre­ba vy­šet­riť.“ Pri­tom obiš­la zá­sad­nú otáz­ku, či sa zneu­ží­va­nie ka­júc­ni­kov dá vy­šet­riť v rám­ci sú­čas­nej štruk­tú­ry OČTK. Exis­tu­je po­doz­re­nie, že prá­ve ľu­dia zo špe­cia­li­zo­va­ných or­gá­nov, kto­rí zís­ka­li mo­no­pol pre vy­šet­ro­va­nie or­ga­ni­zo­va­nej kri­mi­na­li­ty, si vy­tvo­ri­li vlas­tnú or­ga­ni­zo­va­nú sku­pi­nu. To­to po­doz­re­nie sa veľ­mi po­sil­ni­lo po per­ze­kú­cii tých, kto­rí na prob­lém pou­ká­za­li (Zu­rian, Ká­ľav­ský). Žiaľ, v prí­pa­de pre­zi­den­tky mož­no sle­do­vať tr­va­lú sna­hu o mar­gi­na­li­zá­ciu škan­dá­lov, spo­je­ných so zneu­ží­va­ním tres­tné­ho prá­va. V tom­to du­chu sa nie­sol už jej no­vo­roč­ný prí­ho­vor dva dni po smr­ti ge­ne­rá­la M. Lu­čan­ské­ho. Ho­ci tá­to uda­losť otrias­la Slo­ven­skom, Z. Ča­pu­to­vá ju nie­len že vô­bec nes­po­me­nu­la, ale pod­po­ri­la M. Ko­lí­ko­vú chvá­los­pe­vom na ob­lasť spra­vod­li­vos­ti (pí­sal som tu).

Kri­tic­ky tre­ba vní­mať aj me­diál­nu pre­zen­tá­ciu D. Lip­ši­ca. Tra­dič­ne ne­vy­vá­že­ný bol roz­ho­vor v Den­ní­ku N pre M. Tó­do­vú“, v kto­rom ší­ril po­li­tic­kú té­zu, že „po­kiaľ ide­me stá­le vy­ššie a vy­ššie… tak tie proti­tla­ky na nás sa bu­dú zo­sil­ňo­vať…“. D. Lip­šic však zís­kal do­kon­ca aj to pri­vi­lé­gium, že sa stal pr­vým mu­žom v exklu­zív­ne žen­skej dis­kus­nej re­lá­cii „Sil­ná zos­ta­va“ v RTVS. Veľ­mi prob­le­ma­tic­kým bo­lo i je­ho só­lo­vé vy­stú­pe­nie v TA3 zo 6. jú­na, pri kto­rom sa vy­jad­ro­val tak, ako by pro­ku­rá­tor vô­bec ne­mal. Vy­jad­ril sa, že in­for­má­cie spra­vo­daj­ské­ho cha­rak­te­ru „nie sú ni­ja­ko dô­kaz­ne pod­lo­že­né.“ Ne­bu­dem ro­zo­be­rať dô­ka­zy, kto­ré pred­lo­žil R. Fi­co, ale aj SIS vo svo­jej unik­nu­tej sprá­ve tvr­di­la, že má dô­ka­zy, pou­ži­teľ­né v tres­tnom ko­na­ní. Na od­ha­le­nie dô­ka­zov by mož­no sta­či­lo zme­niť re­žim uta­je­nia a zba­viť niek­to­rých prís­luš­ní­kov ml­čan­li­vos­ti. Nep­ri­me­ra­né však bo­lo tvr­de­nie D. Lip­ši­ca o hlav­nom po­jed­ná­va­ní: „Je dô­le­ži­té, aby tam priš­li mé­diá na to hlav­né po­jed­ná­va­nie. Ak bu­dú chcieť, nech prí­du na hlav­né po­jed­ná­va­nie aj po­li­ti­ci, kto­rí spo­chyb­ňu­jú ve­de­né tres­tné stí­ha­nia, aby sa moh­li oboz­ná­miť na ve­rej­nom po­jed­ná­va­ní s dô­kaz­nou si­tuáciou“. Prob­lém však spo­čí­va v tom, že po­kiaľ priš­lo k ma­ni­pu­lá­cii a koor­di­ná­cii sved­kov v pre­doš­lých štá­diách tres­tné­ho ko­na­nia, tak mô­žu do se­ba dô­ka­zy pres­ved­či­vo za­pa­dať aj na hlav­nom po­jed­ná­va­ní. Pres­ne ako v 50-tych ro­koch 20. sto­ro­čia, keď bo­lo hlav­né po­jed­ná­va­nie tak­tiež ve­rej­né a pre­ná­ša­lo sa aj roz­hla­som. Len má­lok­to však ve­del, čo sa di­alo pred­tým.

Na ce­lej me­diál­nej pre­zen­tá­cii je veľ­mi ne­bez­peč­ná jed­nos­tran­ná pre­fe­ren­cia mé­dií pre ur­či­tú ver­ziu v tres­tnom ko­na­ní. So zne­po­ko­je­ním tre­ba sle­do­vať ši­ro­ký pries­tor pre špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra v mainstrea­mo­vých mé­diách, za­tiaľ čo oso­by v ko­lúz­nej väz­be ma­jú len veľ­mi ob­me­dze­nú mož­nosť pre­zen­to­vať svoj ná­zor. V sú­čas­nos­ti pri­tom me­diál­na per­cep­cia tres­tných ko­na­ní zoh­rá­va dô­le­ži­tú úlo­hu. Sa­moz­rej­me, v teó­rii tres­tné­ho prá­va by ne­ma­la hrať žiad­nu úlo­hu, to však ne­ref­lek­tu­je reali­tu 21. sto­ro­čia. V zá­pad­nej Euró­pe sa čas­to dis­ku­tu­je, že me­diá do­ká­žu ov­plyv­niť nie­len ve­rej­nosť, ale aj pria­mo OČTK (pí­sal som o tom eš­te mi­nu­lý rok). Osob­ne ne­mô­žem po­sú­diť dô­kaz­nú si­tuáciu jed­not­li­vých káuz, napr. kau­zu D. Ko­vá­či­ka a ne­mám ani prís­tup do spi­su, ale ne­mož­no si nev­šim­núť, ako D. Lip­šic vo svo­jom só­lo­vom vy­stú­pe­ní v TA3 ší­ril té­zu o sil­ných dô­ka­zoch vo­či ne­mu. Tu by sa ma­li mé­diá sprá­vať zod­po­ved­nej­šie a uve­do­miť si, ako sú oso­by vo väz­be me­diál­ne zra­ni­teľ­né – dl­há ko­lúz­na väz­ba im zne­mož­ňu­je rea­go­vať vlas­tný­mi vi­dea­mi či sta­tus­mi na Fa­ce­boo­ku. Pre­to keď da­jú pries­tor špe­ciál­ne­mu pro­ku­rá­to­ro­vi, aby v só­lo dis­ku­sii ho­vo­ril o sil­ných dô­ka­zoch pro­ti oso­be vo väz­be, mal by as­poň mo­de­rá­tor rea­go­vať inak.

Na prí­pad­nej koor­di­ná­cii ka­júc­ni­kov je ne­bez­peč­né aj to, že dô­ka­zy o tej­to ma­ni­pu­lá­cii nie je jed­no­du­ché zís­kať – je to po­dob­ne zlo­ži­té ako pri kla­sic­kej ko­rup­cii. Aj tu pla­tí, že ak vy­šet­ro­va­te­lia ale­bo pro­ku­rá­to­ri inštruu­jú ka­júc­ni­kov, čo ma­jú ho­vo­riť ale­bo koor­di­nu­jú ich vý­po­ve­de za úče­lom ma­ni­pu­lá­cie, ne­ro­bia to ve­rej­ne, ale v úz­kom ok­ru­hu osôb, naj­lep­šie me­dzi štyr­mi oča­mi. Nech­cem tu pod­rob­ne ro­zo­be­rať prob­lém ko­rup­cie ako ta­ký, av­šak aj pri „ob­cho­do­va­ní“ s vý­škou tres­tu vý­me­nou za kri­vé sve­dec­tvo sú spl­ne­né niek­to­ré zna­ky ko­rup­cie. Po­doz­re­nia z koor­di­ná­cie vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov sú však ove­ľa váž­nej­šie než kla­sic­ká ko­rup­cia. Prís­luš­ný vy­šet­ro­va­teľ ale­bo pro­ku­rá­tor mô­že tak­to zís­kať ob­rov­skú moc vo­či iným oso­bám, zvlášť vo­či iným oso­bám v or­gá­noch ve­rej­nej mo­ci a tým zís­kať pos­ta­ve­nie, kto­ré mu ús­ta­va nep­riz­ná­va. Do­ve­de­né do dôs­led­kov to mô­že spô­so­biť až zme­nu štát­ne­ho re­ži­mu.

Zá­sad­ná otáz­ka spo­čí­va v tom, ako na po­doz­re­nia z koor­di­ná­cie ka­júc­ni­kov rea­go­vať. Ur­či­te ne­mož­no zotr­vať pri pred­sta­ve, že sa to po­da­rí vy­šet­riť ob­vyk­lý­mi pos­tup­mi v rám­ci tres­tné­ho prá­va. Za­stra­šo­va­nie ľu­dí, kto­rí sa na prob­lém po­kú­ša­li pou­ka­zo­vať, to potvr­dzu­je. Dnes če­lí­me prob­lé­mu, kto­rý poz­na­li už kla­sic­kí fi­lo­zo­fi: kto bu­de strá­žiť stráž­cov? Na Slo­ven­sku sme si vy­tvo­ri­li špe­ciál­ne or­gá­ny, kto­ré skon­cen­tro­va­li prá­vo­moc strá­žiť kra­ji­nu pro­ti or­ga­ni­zo­va­né­mu zlo­či­nu, te­raz však če­lia po­doz­re­niu, že or­ga­ni­zo­va­nú zlo­či­nec­kú sku­pi­nu vy­tvo­ri­li sa­mi. Ako te­da pos­tu­po­vať? Ur­či­te net­re­ba opa­ko­vať chy­by, kto­ré sa už sta­li. To čo te­raz pot­re­bu­je­me, je ve­rej­né a tran­spa­ren­tné vy­šet­re­nie všet­kých po­doz­re­ní a to tak, aby sa ne­da­li za­me­tať pod ko­be­rec od­vo­láv­kou na uta­je­né sku­toč­nos­ti. Ne­mož­no vy­lú­čiť, že pri ta­kom­to pos­tu­pe bu­dú oh­ro­ze­né niek­to­ré ko­na­nia pro­ti po­doz­ri­vým z ko­rup­cie a to­mu tre­ba pred­chá­dzať. Ak však prí­de ku kon­flik­tu me­dzi zá­uj­mom o od­sú­de­nie pá­cha­te­ľov ko­rup­cie a zá­uj­mom o vy­šet­re­nie po­doz­re­ní z ma­ni­pu­lá­cií v tres­tnom ko­na­ní, tak pred­nosť mu­sí mať ve­rej­né vy­šet­ro­va­nie zneu­ží­va­nia tres­tné­ho prá­va. Ve­rej­né vy­šet­ro­va­nie je je­di­ná ces­ta ako za­chrá­niť as­poň zvyš­ky práv­ne­ho štá­tu na Slo­ven­sku.

 Viac člán­kov od toh­to auto­ra mož­no náj­sť na: bran­kof.blog.prav­da.sk

Diskusia